29. schôdza

Ďakujem. Mal by som zaujať stanovisko k rozprave, tak rozprava nebola a možno dve vetičky.
Padla tu otázka alebo taká výzva na pragmatickosť, a že parlament by sa teda mohol zaoberať týmto problémom, či už zákon o reklame, ktorý hovoril o možných podvodných konaniach pri určovaní ceny zájazdu, alebo tento návrh zákona má jedného spoločného menovateľa, a ten môžeme nazvať lobistický záujem. Nič iné proste, lebo tuto legislatívno-právny problém neexistuje, chrániť možno není formálne. Alebo iné, iné kategórie spotrebiteľov, ktorí sa nemajú ako k tej informácii dostať, na tom sa asi všetci zhodneme. Ale pri cestovkách viem, že sú tu poslanci alebo sú v kontakte poslanci, ktorí vlastnia dokonca cestovné kancelárie alebo majú nejaký dotyk. Neviem, či tu niekto vlastní audiotextovú firmu, ale ak áno, je to proste len hanba. Čiže ten spoločný menovateľ, prečo to neprejde, ak neexistuje legislatívno-právna prekážka, ak je to niečo dobré, ktoré vylepšuje postavenie spotrebiteľa, ktorý by len dostal informáciu vo forme hlášky, že sa deje nejaká služba, ktorá by ho mohla stáť peniaze, pre mňa nemá žiadny iný rezultát, iba ten, že tu je ukrytý nejaký iný záujem, ten som sa snažil teraz pomenovať. Ďakujem.

V súbore zamietnutých zákonov a predložených noviel opozície, ktoré som v podstate spravodajcovala aj v priebehu dnešného dňa, naozaj ak tento zákon nebude schválený a znova odzrkadlí nepragmatický prístup väčšiny poslancov, ktorí majú v rukách svoju rozhodovaciu moc, bude to pre mňa znova len ďalší dôkaz toho, že tento parlament v svojom kontexte, v svojom závere, vo svojom sumáre nepracuje a neslúži potrebám ľudí, ktorí volajú po takýchto zmenách, a spolu s tým spojím aj to svedectvo, ktoré v kontakte s ľuďmi budem vydávať širokej občianskej verejnosti o tom, že nie je ochota v tomto parlamente pracovať a schvaľovať rozumné a pre ľudí potrebné zákony, pretože do takejto kategórie patrí aj tento zákon. Znova si budeme môcť ako poslanci zodpovedať, nakoľko a v čom sme ako pomerne nákladná inštitúcia, ako parlament, nakoľko sme pre ľudí prínosní, a či naozaj parlament v takejto skladbe, ako pracuje, ako sa stavia k opozičným návrhom, nie je iba samoúčelnou a až príliš luxusnou inštitúciou. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, stojím tu opäť s tým istým návrhom, ktorý som predkladal spolu s Petrom Pollákom na decembrovej schôdzi a týkal sa odpratávania snehu. Teraz už máme sneh, máme poľadovicu, takže môžeme ísť na to. Je to, myslím, praktická vec.
Cieľom tohto návrhu zákona je premietnuť princíp solidarity do ustanovení cestovného zákona, cestného zákona tak, aby sa neukladali povinnosti tým občanom, ktorí vzhľadom na ich, na svoj vek a na svoj zdravotný stav alebo na iné objektívne okolnosti nemôžu tieto povinnosti v cestnom zákone dodržať. Navrhuje sa, aby sa od konkrétnej povinnosti uvedenej v § 9a, aby sa od tejto povinnosti oslobodili dôchodcovia, osoby ťažko zdravotne postihnuté, invalidi a osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v nehnuteľnosti.
O čo ide? Súčasné znenie zákona o pozemných komunikáciách stanovuje jednu, jednu povinnosť, ktorá je podľa mňa neprijateľná v celej jej rozsahu, a to, že vlastník nehnuteľnosti je povinný odpratávať sneh, prípadne nečistoty, prípadne poľadovicu spred svojho domu a spred chodníka, ktorý je pred jeho domom, a to aj napriek tomu, že tento chodník mu nepatrí. Inými slovami, stará sa o cudziu vec. Stará sa o vec, ktorá zväčša patrí obci. Podľa mňa toto je naozaj neprípustné v celej šírke a to znamená, nikto by nemal mať takúto povinnosť a my sa ale pokúšame s Petrom Pollákom ísť tou cestou najmenšieho odporu. Oslobodzujeme iba časť.
Dovoľujem si uviesť jeden, možno dva príklady. Predstavte si obec, kde je domček, býva tam babka, ktorá je invalidná, a počas noci nasneží. Ráno pôjde pred týmto domčekom po chodníku nejaký obyvateľ obce, pošmykne sa, zlomí si nohu alebo nedajbože zomrie. Podľa súčasného znenia zákona je táto babka, ktorá je invalidná, zodpovedná za túto škodu alebo túto ujmu, ktorú utrpí tento obyvateľ. To znamená, ak sa preukáže to, že porušila svoju povinnosť, ktorej následkom bolo neodpratanie snehu, nezjazdná komunikácia, človek si ublíži, babka je povinná zaplatiť náhradu škody tomuto človeku.
To isté platí zjednodušene, aj niektorí z vás tu majú víkendové domčeky, na ktoré chodia iba z času na čas, preto sú víkendové. Ale aj pre vás, ktorí máte takýto víkendový dom, platí povinnosť odpratať sneh a všetky závady spred tohto domu, a ktoré sú na chodníku pred týmto domom, aj keď vám ten chodník nepatrí. To znamená, ak opäť pôjde niekto po tomto chodníku, ktorý je pred vaším domom, na ktorý nechodíte pravidelne a ublíži si a bude vás žalovať, vy túto žalobu s najväčšou pravdepodobnosťou prehráte, pretože ste nesplnili povinnosť odpratať všetky závady z tohto chodníka. A opäť zdôrazňujem, že ktorý vám nepatrí. Myslím, že takáto povinnosť je nezmyselná a nemali by sme ukladať občanom povinnosti, ktoré nemôžu objektívne splniť. A preto navrhujeme to, aby boli oslobodené, zopakujem, osoby invalidné, v dôchodkovom veku, osoby zdravotne ťažko postihnuté a osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v týchto nehnuteľnostiach.
Zachytil som argument ešte minulú schôdzu, že na to nie sú peniaze, no dovolím si povedať, že máme tu novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorý presne predpokladá menšie obecné práce, ktoré na toto môžete využiť. A dokonca je z tohto, je zo štátneho rozpočtu vyčlenená časť peňazí na tieto menšie obecné práce. Treba len upraviť zákon, nič iné. Tu si dovoľujem možno upraviť našu dôvodovú správu, ktorá, ten, kto ju čítal, uvidí tam množstvo pozitívnych vplyvov až na negatívny vplyv na štátny rozpočet. V tomto prípade štátny rozpočet nebude zaťažený, pretože tie peniaze už sú vyčlenené.
Takže len toľko k takému opäť jednoduchému, neškodlivému, podľa mňa apolitickému a dobrému návrhu. Preto vás žiadam o podporu. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 264 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 824.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 815 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň opäť. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k rozprave k tomuto návrhu novely cestného zákona v podobnom duchu, ako som už raz vystúpil na konci minulého roka, keď sme pred jeho stiahnutím tento zákon už raz prerokúvali.
Všeobecne oceňujem návrh a snahu predkladateľa riešiť tento pomerne dôležitý a závažný problém, ktorý sa dotýka veľkého množstva občanov na Slovensku, avšak som presvedčený, že predložený návrh - a budem zaň hlasovať - je skutočne len tou cestou najmenšieho odporu voči právnej norme, ktorá v skutočnosti nie je etická, morálna ani správna. Dokonca som presvedčený, že cestný zákon v jeho súčasnom znení aj po prijatí tejto novely je v týchto svojich ustanoveniach ukladajúcich povinnosť občanom, majiteľom budov, a popred ktoré vedú verejné komunikácie, v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky.
V právnom štáte musí platiť niekoľko základných princípov. Takýmto princípom je napríklad princíp právnej istoty. Ďalší z princípov, ktorý musí platiť v právnom štáte, je, že vlastníctvo zaväzuje. Preto by aj starostlivosť o čistotu a schodnosť pozemných komunikácii mala byť v prvom rade úlohou ich vlastníka. A ďalším úplne zásadným princípom, ktorý musí v právnom štáte platiť a je garantovaný nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj vyššími právnymi dokumentmi s vyššou silou, napríklad deklaráciou ľudských práv, je zákaz nútenej práce. Nikto nemôže nútiť niekoho iného, aby vykonával nejakú prácu ani ako trest, ani ako nejakú povinnosť. Postarať sa o čistotu, keď to veľmi zjednoduším, chodníka je, keďže princíp vlastníctva zaväzuje, platí, povinnosťou vlastníka tejto komunikácie. Avšak čo ak ste sa "previnili" len tým, že táto komunikácia nie je vaša, avšak máte svoje vlastníctvo, svoj dom alebo svoju budovu v susedstve tejto komunikácie. Čo všetko môže v skutočnosti nastať? Nie je to problém len dôchodcov a nie je to problém len v zime. Ak sa niekto na obecnom chodníku, ktorý vedie popred vašu nehnuteľnosť, pošmykne v zime na zľadovatenom chodníku a zláme si nohu, ste vinný, pretože podľa súčasnej dikcie zákona ste nútenou prácou mali tento chodník upraviť. To isté sa vám však môže stať aj v lete. Ak vám napríklad na tento chodník padne nejaký väčší konár zo stromu a niekto sa na ňom potkne a zlomí si nohu, takisto ste vinný. Dokonca ak nejaký iný človek vedie svoje domáce zviera, ktoré na tento chodník - a zájdem úplne do extrému - vykoná potrebu, na ktorej sa niekto pošmykne a zlomí si nohu, opäť ste vinný. Dokonca aj vtedy, ak ste boli tri týždne na dovolenke a neboli ste doma, objektívne ste ani nemohli vedieť, že sa niečo na tejto komunikácii, ktorá nie je vo vašom vlastníctve, stane, aj tak ste vinný a máte zodpovednosť za jej vyčistenie. Dokonca aj vtedy, ak ide o tú spomínanú chalupu, pred ktorú vedie takýto chodník, na ktorú chodíte možno len raz za rok, aj tak ste vinní a štát vám ukladá túto povinnosť, povinnosť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Som presvedčený, že predložený návrh zákona kozmeticky upraví túto nespravodlivosť, túto skrivodlivosť v súčasnom cestnom zákone, som presvedčený, že baviť sa o nákladoch nie je na mieste, pretože darmo mestá a obce sa sťažujú, že by to pre ne spôsobilo ďalšie náklady, keď hovoríme o princípoch právneho štátu, tak dodržiavanie princípov právneho štátu niečo stojí. A aj štát musí konať len v súlade a v medziach ústavy a ďalších dokumentov.
Preto zahlasujem za tento návrh zákona, avšak zároveň z tohto miesta vyzývam všetkých kolegov poslancov a kolegyne poslankyne, ktoré si vážia princípy právneho štátu, ktoré si vážia ústavnosť na Slovensku, aby sme sa spojili a túto nespravodlivosť a nesúlad s Ústavou v cestnom zákone napravili spoločne podaním na Ústavný súd, kde požiadame o zrušenie týchto protiústavných dnes platných ustanovení cestného zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený predkladateľ, vážený spravodajca, vážená snemovňa, kolega Chren, dá sa povedať, vypálil pomerne dokonale rybník, z ktorého som chcel čerpať.
Môžem povedať, že ak ma pamäť neklame, a kolega Kadúc ako právnik možno vie alebo vie ľahko zistiť, v Českej republike bola podobná úprava prehlásená protiústavnou. Ona protiústavná, samozrejme, je, i keď my sme ju ešte za takú neprehlásili. Teda všetko to, čo povedal kolega Chren, je pravda. Neexistuje, aby ťa nútili čistiť chodník, ktorý ti nepatrí, i keď prilieha k tebe, k tebou vlastnenej nehnuteľnosti. Rovnako by sa cestný zákon mohol rozhodnúť a 76 poslancov odhlasovať, že budeš čistiť vozovku do polovičky tvojej strany a druhú polovičku bude čistiť tvoj sused, aby správa ciest mala menej práce. To je presne taká istá logika, lebo tá vozovka ti patrí presne rovnako ako ten chodník, t. j. nepatrí ti. V Starom Meste sme pred rokmi rozhodnutím poslancov chceli čeliť protiústavnosti v podobe zmeny všeobecne záväzného nariadenia, ktoré, vychádzajúc z platnosti cestného zákona, nariaďovalo občanom starého mesta, aby sa starali o chodníky priľahlé k nehnuteľnostiam, kde bývajú. Nie sú to vždy vlastníci ako na dedine, kde ten domček skutočne môže patriť dôchodkyni vdove, ale často sú to povedzme spoločenstvá vlastníkov v dome, ktorí sa majú starať o im nepatriaci chodník. Po istom čase sme zvážili to, že zrušením povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného nariadenia z cestného zákona vystavujeme občanov presne tomu riziku, o ktorom hovoril Martin Chren, t. j. že on má pocit, že je exkulpovaný, ale keď si niekto pred jeho domom na ľade doláme panvu, tak šikovný advokát ho dovedie prípadne na žobrácku palicu - u nás možno tiež, v Spojených štátoch iste - za to, že ten chodník neočistil. Nie je teda celkom metóda riešiť to inak ako v súlade s ústavou. Desiatky rokov teda platí protiústavný cestný zákon v tomto bode a, samozrejme, priateľ Kadúc navrhuje opatrenie, ktoré túto ranu ústavnú chce sňať aspoň z tých najzraniteľnejších povedzme. Samozrejme, nie je to riešenie problému. V Starom Meste opäť platí povinnosť starať sa o svoje chodníky, presne ako povedal kolega Chren, z amerických slapstick comedies známy príbeh banánovej šupky je dostatočnou možnosťou na zlomenie si nohy i v júli bez ľadu a všetko toto je jednoducho v protirečení s ústavou. Veľmi rád sa pridám k iniciatíve, ktorá podá tento návrh na riešenie.
Zároveň - a teraz budem hovoriť ako advocatus diaboli - musím povedať, že si neviem celkom presne predstaviť - a teraz nechcem si trúfnuť -, ako by to riešili vo Vlkolínci či v Lendaku, ale v bratislavskom Starom Meste by bol zrejme veľký problém pri sňatí tejto ústavnej neprávosti z občanov zabezpečiť čistenie stovák a stovák metrov, tisícov metrov, desaťtisícov metrov chodníkov, ktoré skutočne majú občania - a nie inštitúcie - čo čistiť. Viem si predstaviť, že len na tomto type starostlivosti, odhliadnuc od legendárnej zmluvy, by podľa ktorej zas platil toho roku v decembri, v minulom roku v decembri magistrát skoro milión eur za odstraňovanie snehu, ktorý omylom nenapadol, ale len na vyriešenie tohto problému by zaplakal definitívne rozpočet mestských častí. Ja si proste neviem predstaviť ani za Staré Mesto, že by Staré Mesto, ktoré, možno neviete, siaha až po Slávičie údolie vrátane Slavína a tak ďalej a tak ďalej, dokázalo nájsť zdroje, dokonca ani veľmi správne uvažovanou cestou kolegu Kadúca cez práce tých, ktorí dostávajú sociálnu podporu. Jednoducho neviem si predstaviť, že by sme u nás našli ľudí, ktorí by Staré Mesto očistili od snehu, ľadu na požiadanie, keď bude treba. Lebo, samozrejme, ten sa tvorí kedykoľvek i vtedy, keď sú ľudia v práci, i keď nie sú všetci k dispozícii a tak ďalej, takže toto je riešiteľné a viem si to živo predstaviť v malej obci, kde sa vytipuje niekoľko príjemcov tejto úľavy, čo je v poriadku, a kde sa nepochybne dajú nájsť iste aj ľudia, ktorí spadajú do kategórie tých, ktorí by zo štátnych zdrojov, krytí finančne, mohli tento problém riešiť. Neviem si to, ešte raz hovorím, predstaviť v Bratislave v Starom Meste. Samozrejme, pravdou je presne aj to, že tento zákon by sa dal považovať za takú prvú pomoc tým kategóriám, nepochybne je to zákon apolitický, pretože tá invalidná tetuška s chorým kĺbom, s cukrovkou a s vysokým tlakom môže byť rovnako volička SMER-u ako volička KDH. To znamená, že to nie je stranícky zákon. A tých, na ktorých padá ťarcha protiústavnosti, ktorá tu je celé desaťročia, si, samozrejme, táto ťarcha nevyberá podľa straníckeho trička.
Nemal by som teoreticky problém zahlasovať za sňatie tohto kríža z ich bedier, problém je, že tento kríž ostáva aj po takomto zákone ležať na bedrách mnohých iných ľudí, na ktorých leží s rovnakou protiústavnou ťarchou.

Kolega Osuský, vy hovoríte, že neviete si to ani len predstaviť, žeby teda takéto niečo by sa urobilo. Ja si to práveže predstaviť viem a viem si to predstaviť aj v tej Bratislave. Viete, hovorí sa, že kde je vôľa, tam je cesta a myslím si, že aj v tom, v tej Bratislave v Starom Meste, ak by vôľa bola, tak by sa cesta našla. A keď hovoríte, že viete si alebo teda že si myslíte, že takýmto spôsobom, že ak by ste za to zahlasovali, tak vlastne síce z niektorých sa to protiústavné bremeno zoberie, ale u druhých naďalej bude, tak nechápem váš prístup, keď vieme, že čokoľvek vieme aspoň čiastočne vylepšiť, tak to podporím a potom nabudúce môžte vy predložiť návrh zákona, kde to ústavné bremeno či protiústavné bremeno, či ako ste to nazvali, snímete z tých ostatných. Čiže keď vieme čokoľvek vylepšiť, tak to podporme. Vždy cesta k lepšiemu je lepšia, ako stáť v tom zlom.

Pán kolega, áno, len musíme zároveň pripustiť, a niežeby som bol teda ústavný puritán, ale, alebo purista, problém je, že zakladáme nerovnosť pred ústavou týmto návrhom zákona, to je trochu problém. Aj keď, samozrejme, akceptujem to, čo hovoríte, len znova vytvárame dve kategórie ľudí vo vzťahu k protiústavnému zákonu, jedných, ktorí sú pred ním ochránení, a druhí, ktorí ochránení nie sú, a priznám sa, že ústavná rovnosť je jedna z nosných vecí, ktorá by mala platiť.

Ďakujem. Ja by som sa len prihlásil a v podstate skoro so všetkým súhlasil s pánom poslancom Osuským, takže možno priestor na reakciu pána poslanca Fronca. (Reakcia z pléna.)

Takáto veľkorysosť voči KDH, fu, neviem, či sa to bude opakovať, ale OK. No ďakujem za všetky príspevky, aj teda za Martina Chrena, aj za Petra Osuského.
Vo mne sa bije osoba vo verejnej službe a osoba, ktorá si ctí právny štát a právny systém, preto som sa pokúšal s Petrom Pollákom navrhnúť taký zákon, ktorý bude, môže ísť cestou najmenšieho odporu, a keď tu bude vôľa, tak v druhom čítaní tu kľudne dajme na celú šírku, pretože zbaviť povinnosti takto naozaj zásadnej, ktorá tam nemá čo robiť, je podľa mňa úplne bezproblémové, aspoň ja to tak vidím ako právnik.
Čo sa týka tých nákladov, samozrejme, nemalo by to byť prioritné pred právnym štátom, ale aj to zopakujem, máme tu v zmysle zákona o hmotnej núdzi menšie obecné práce a na toto sú vyčlenené prostriedky, presne aj na tento účel. Čiže nebude problém so štátnym rozpočtom.
Napadá mi tu, ak sa bavíme ešte o peniazoch, skutočne si predstavte situáciu, že máte ten víkendový domček a niekto si tam ublíži alebo stane sa, že zomrie. Ja som pri mojej civilnej profesii zažil žalobu, kde sa, kde pozostalí žalovali nemajetkové práva za ochranu súkromia za toho pozostalého, kde boli tie hodnoty 30- a 60-tisíc euro. Si to, prosím, predstavte, že sa to stane vám, to nehovorím o tom, ak sa stane nejakému politikovi, prípadne nejakému čelnému predstaviteľovi súdnictva, ktorý dokáže aj 150-, ale naozaj reálna suma ľudského života sa tu pohybuje okolo 30- až 60-tisíc. Toto budete povinní zaplatiť, ak sa preukáže, že ste porušili svoju povinnosť, ktorú dneska máte. Ten náš, ten zákon je dobrý pre všetkých, nikomu neškodí, obci už vôbec nie.
Ja s tým podaním súhlasím. My sme to už ako-tak predrokovali s poslancom Chrenom, že treba do toho ísť, a ja privítam, ak tam bude ktokoľvek, kľudne, poďme do toho a dajme to na Ústavný súd, nech rozhodne, pretože iba on môže povedať, či je to v súlade s ústavou, je alebo nie je. Ale v tomto prípade je ten právny stav tak jasný, že určite aspoň v časti minimálne, ktorú navrhujem ja, rozhodne v náš prospech. Inými slovami, my zahltíme Ústavný súd, lebo nám sa voľaktorým nechcelo robiť. Prepáčte mi to, ale ak zahlasujete, ak sa zdržíte alebo budete proti, chápem to akurát tak, že ste nepočúvali niektorí, že tento zákon je skutočne apolitický.
Preto vás ešte raz naozaj poprosím o podporu, a keby ste potrebovali to vysvetliť, ja som k dispozícii, kľudne. Pobavme sa o tom, je to zákon pre, naozaj pre všetkých. Ďakujem.