29. schôdza

Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, začnem takým príkladom, ktorý občas vídavam, keď sa vyberiem na cestu do Poľska. Prejdem hranice, cesty sa rekonštruujú kompletne, robia sa chodníky. A ja veľakrát si všímam, že mladí 18-, 19-, 20-roční chlapci, dalo by sa povedať, robia pri tých cestách s lopatami. Ak sa prejdete po Slovensku, keď sa niečo rekonštruuje alebo robí podobné typy chodníkov alebo ciest, mladých ľudí tam nevidíte robiť s lopatami.
Párkrát som sa už zamýšľal, prečo to tak je? A pri svojich cestách do Poľska, dvakrát som bol na konferencii, som sa rozprával s kolegami, poľskými poslancami, a pýtal som sa trošku na sociálny systém, ktorý funguje v Poľsku. Nepovažujem sa za odborníka na sociálny systém ani na Slovensku, už tobôž v Poľsku, ale predsa len mi vysvetlili princíp, že získať sociálne dávky, sociálny príspevok, podporu v nezamestnanosti v Poľsku nie je také jednoduché. Musíte mať odpracované určité roky a aj tak tento príspevok od štátu môžte dostávať len určitý čas. A potom znova musíte odpracovať pomerne dosť veľa rokov. A preto tí mladí chlapci, ktorí skončia strednú školu, učňovku, idú a pýtajú sa po tých firmách, prosím vás, zamestnajte nás. Pretože keby prišiel na úrad práce, sociálnych vecí, tak mu nevyjde nejaká veľká podpora, možno ani žiadna mu nevyjde podpora.
A teraz sa vrátim na Slovensko a poviem, čo sa stane na Slovensku. Ak mladý človek skončí strednú školu alebo učňovku, alebo ani tú učňovku nedokončí, niekedy len základnú školu, čo sa deje? Chodí sa pýtať po firmách, kde by ho zamestnali? Nie. Ide na úrad práce a tam sa pýta, ktoré všetky dávky môžem dostať? Ešte keď má aj rodinu, deti, príde na to, že dostane, ako tu kolega Kaník vymenovával, pri tuším troch deťoch 380 eur, pri dvoch deťoch 350 asi eur. A príde na to, že ja mám niekde chodiť pracovať s lopatou možnože za tých 350, 330? Minimálna mzda na východnom Slovensku v Prešovskom, v Košickom kraji je úplne bežná. Príde na to, mne sa neoplatí ísť do toho zamestnania.
Dámy a páni, preto keď sa rozprávame o minimálnej mzde, odborári hovoria, mala by sa dvihnúť. Keď sa bavíme o tom, že by sme chceli na Slovensku vyššie mzdy, no kto by ich nechcel? Všetko toto, zamestnanosť, výška mzdy, minimálna mzda, súvisí so sociálnych systémom.
Kolega Švejna neustále pripomína, ja to znova pripomeniem tiež, človek je tvor ekonomický, ekonomicky mysliaci. Ak má niekto na dávkach dostať 350 eur a za prácu nejakých 330 plus ešte možno nejaké sociálne dávky, ak ten rozdiel je do 100 eur, no neoplatí sa mu ísť pracovať. Neoplatí sa pracovať. Preto skoro všetky pravicové strany mali v svojich predvolebných programoch heslá "Pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky". Alebo KDH "Začína to prácou", niektorí to osmievali.
Dámy a páni, ak nebudeme mať viacej ľudí, ktorí budú pracovať, ak budeme mať armádu 400-tisíc nezamestnaných, z nich väčšina poberá nejaké príspevky od štátu, nebude v tejto krajine lepšie.
Dámy a páni, predložený návrh zákona je v príkrom rozpore s myslením vládnej strany SMER. Pretože predkladatelia aj ďalšie pravicové strany vrátane KDH s tým súhlasíme, že zodpovednosť má niesť jednotlivec, osoba. Štát má vytvárať také podmienky, aby človek sa čím viacej snažil zamestnať, podnikať, preto zákon o rodinnom podnikaní, aby človek, keď už sa dostane do zlej sociálnej situácie a chce nejaký nárok na príspevky, aby si to odpracoval. S týmto súhlasíme, ale musí to byť zodpovednosť jednotlivca.
A prečo hovorím o príkrom rozpore s vládnou stranou SMER? Pretože predstava vlády Roberta Fica je o tom, štát sa postará. Štát zabezpečí to, aby armáda 180-tisíc ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby mohla odrobiť tých 32 hodín mesačne. V posledných dňoch počúvam pána ministra Richtera, štát sa postará o to, že každý jeden absolvent do štyroch mesiacov bude mať prácu. Štát sa postará.
Dámy a páni, nefunguje to tak. Štyridsať rokov sa tu snažili komunisti toto urobiť, že štát sa postará. Musíme nechať zodpovednosť na jednotlivcovi, a preto toľkokrát spomínaný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ku ktorému som aj ja párkrát vystupoval a som povedal, áno, princíp odpracovať si 32 hodín za sociálne dávky alebo za tú dávku v hmotnej núdzi je v poriadku. Ale my nemôžme odkázať tým ľuďom, že štát sa postará cez 840-tisíc koordinátorov, potom odrazu zistíme, že všetko sme to presunuli na starostov. Starosta, ty sa postaraj!
No nech príde pán minister alebo aj ďalší ministri do obce Vechec alebo do Zamutova, kde ich majú 450, 550 ľudí, ktorí majú odpracovať túto dávku. Na toto som poukazoval niekoľkokrát. A dokonca sme vám s kolegom Hudackým niekoľkokrát ponúkali aj riešenie, čiastkové riešenie, pomoc vo vašom zákone, kde sme navrhovali, nenechajte to všetko na tých starostov, skúste do toho zapojiť štátne podniky. A ja sa nebojím povedať, že do budúcnosti sa nebude dať vyhnúť ani súkromnému sektoru. A možno raz sa nastaví taký systém, kde sa povie, môžeš tých 32 hodín odpracovať hocikde, v súkromnom sektore, v štátnom podniku, na obecných službách. Môžeš to odpracovať hocikde a skús doniesť potvrdenie, že tých 32 hodín si odpracoval na našich obciach, hlavne tam, kde je veľa ľudí v hmotnej núdzi, nie je dostatok práce pre týchto pracovníkov. A keď budete tlačiť na tých starostov, a to je jedno, či sú naši, alebo vaši, lebo momentálne s tým majú veľké problémy. Odrazu zistil aj pán minister Richter, že sú s tým problémy, s aplikáciou toho zákona, a chodí po republike a robí konferencie so starostami a starostovia naňho kričia: Čo dáme tým ľuďom do rúk? Čo im dáme? Veď ani toľko lopát a metiel nemáme.
Takže, dámy a páni, podporujem tento návrh zákona, ktorý túto zodpovednosť posúva na toho jednotlivca, aby sa aktivizoval, aby sa snažil odpracovať aspoň určitú časť, keď chce poberať príspevok, rodičovský príspevok od štátu. Týmto smerom sa potrebuje vláda SMER-u uberať. A kolega Hlina povedal, že niekoľkokrát sme navrhovali, opozičné strany, určité riešenia, boli odmietané, odmietané. A potom, ako pri spotrebiteľských úveroch, nakoniec ten tlak opozície, tlak verejnosti bol taký, že vládni poslanci, vláda Roberta Fica si to všimla a zapracovala to do vládneho návrhu alebo do návrhu vládnych poslancov. Aj to je naša úloha opozície, aby sme takto poukazovali na problémy a hľadali riešenia pre Slovensko. Pretože tých 400-tisíc nezamestnaných, 180-tisíc ľudí v hmotnej núdzi tu reálne sú. To nie je nejaká kabinetná politika opozičných alebo vládnych poslancov. Tento problém, nezamestnanosť je problém číslo jedna na Slovensku a musíme ho riešiť tak, že budeme vytvárať podmienky, aby ľuďom sa oplatilo pracovať a nie poberať sociálne dávky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ono určitý čas je aj tak čas bilancovať a v zásade môžme bilancovať, že v polke volebného obdobia SMER neurobil na riešenie naozaj mimoriadne ťaživej, ťaživej situácie nič. Normálne nič, ešte raz nič a ešte do tretice nič.
Ten zákon, ktorý tu teraz je a ktorý je, aj tu bol spomenutý kolegom pánom Zajacom, bude mať určitý koniec, ktorý ortieľ nad ním vynesie Ústavný súd. Čiže to nič naozaj platí.
A to je veľmi zlá vizitka, lebo vzhľadom na citlivosť témy už je asi vymaľované, tak sa povie. Takže, ľudia, naozaj ja ešte sa skúsim v tým mojich, čo budem ja predkladať tie zákony, apelovať na určitú zodpovednosť. Neviem, či to má zmysel, ale hovorím, zmysel asi nemá apelovať na zodpovednosť tých konkrétnych poslancov, lebo to sú trojky plech, to je normálne zhutnený betón, ale možno by malo zmysel apelovať na ľudí, ktorí ich poznajú a prípadne by im šli zaklopať na dvere alebo keď ich stretnú, keď pôjdu z Tesca, že sa ich na to spýtajú, že čo s tým mieňa robiť, lebo doba je vážna a situácia sa zhoršuje. Zjavujú sa nám tu všelijakí proroci a neviem čo a celé, celé sa to, celé sa to kazí. A pokiaľ skutočne máme radi túto krajinu, tak prestaňme si nahovárať, že to vyhnije. No ten problém nevyhnije. A riešenia zase nie sú v podobe, že tu príde niekto, iPhone. Tie riešenia sú v sociálnom systéme, tých zákonov zase až tak nie je veľa, ktorých sa to týka, len treba do nich politickú odvahu, do nich hryznúť. No a vyzerá, že ani nie, že odvaha nie je, ale ani záujem nie je, a to je, podľa mňa pre tých ľudí musí byť hrozné, že zisťujú to, že ľudia vlastne ani nemajú záujem sa toho chytať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, v posledných rokoch stáva sa presne, a je to veľmi častým javom, to, že absolventi základných škôl a informujú sa na úradoch práce, že aké majú nároky na vyplácanie sociálnych dávok. Tento trend je určite nesprávny. Ale na druhej strane je tu takisto problém ten, že niet ani nejakú prácu ponúknuť týmto ľuďom. Nemajú kvalifikáciu, chýba im kvalifikácia a pre nízko kvalifikovaných ľudí, však to vieme veľmi dobre, aký je obrovský problém zamestnať sa. Ak sú to marginalizované skupiny a problémoví občania, tak ešte o to viac je problém túto prácu im ponúknuť.
"Pracovať sa musí oplatiť", to je veľmi pekný slogan, aj ak by sa nám ho podarilo aj naplniť, aby sa oplatilo pracovať a nie byť v systéme sociálnom. Ono je veľkým problémom aj to (a je to zároveň pre mnohé rodiny aj neúctivé a nedôstojné), byť na úradoch práce, alebo resp. v sociálnom systéme, a odkázaný byť len na tie sociálne dávky. Ja verím a chcem veriť aj to, že naozaj mnohým otcom a matkám záleží na tom, aby tú prácu mali, aby dôstojne tieto rodiny mohli žiť a fungovať.
Áno, na Slovensku je aj problém ten, ak zaktivizujeme tých ľudí na tých drobných obecných službách a teraz tí koordinátori, ktorí majú byť jeden pre, aj kolega to spomínal, pre 200 ľudí. Nie je možné koordinovať túto prácu. Lebo 200 ľudí aj má problém vôbec za tú krátku chvíľu urobiť tú prezenčku a zistiť, že ktorí sú a ktorí nie sú ako v práci.
Zamýšľam sa nad takou skutočnosťou, že tých 62 eur za 32 odpracovaných hodín, odpustite mi to, ale je to tiež neúctivé a nedôstojné voči ľuďom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa pristavil iba pri jednej tvojej veci, ktorú si hovoril, že kde tie práce sa môžu vykonávať. Ja stále už sa budem, stále sa budem pýtať, keď bude táto téma, že kde bola tá filozofia pri primárnom určovaní, či už aktivačných prác, alebo iných, kde je potrebné odpracovať, prečo iba ten intravilán? Prečo? Veď tam predsa muselo byť jasné, že tej práce tam nebude na tisíc rokov. Veď predsa my nerobíme systémové kroky na dva, tri, päť rokov. Myslím si, že tu je tá veľká vízia, ktorá by mala byť, že to naše územie nie sú iba intravilány.
Tak preto sa pýtam, vážení, tí, ktorí to včera, vtedy ste ten zákon prijímali, zdôvodnite mi prečo? Koľkokrát to už dávame, aby to boli aj iné subjekty, kde by sa mohla tá práca vykonávať? Ako je to len od stola? Veď to nemá systém, o ktorom vy stále hovoríte a stále tlačíte, že poďme do nejakých systémových a úplných riešení.
Vážení, keď neposkytneme aj prácu v inom území ako intravilánovom, tvrdím, že tento problém v živote neodstránime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým trom, ktorí na mňa reagovali.
Pán kolega Kuffa, naozaj je to v tom, že nie štát by mal mať snahu nájsť prácu 180-tisíc ľuďom, ale systémovo to nastaviť tak, ako to navrhovatelia navrhujú, aby ten človek vedel, že keď ja teda si nenájdem na 32 hodín prácu a dajte mi možnosť, aby som mohol ísť aj do lesa povedať, že tam pôjdem vyčistiť, alebo na povodie, alebo, nebojím sa povedať, aj ku súkromníkovi niekde odrobiť, tak on bude vedieť, že nedostane tú dávku v hmotnej núdzi. Tak to treba nastaviť.
Nie že 840 koordinátorov. Tých 840 koordinátorov nebude vládať obchádzať tieto jednotlivé obce. Ja sa občas smejem, či im kúpia osobné autá nové. Ako to budú obchádzať? V našom okrese je 73 obcí napríklad. Ako to tí koordinátori budú zvládať obchádzať? No viete, ako to bude? Budú chodiť a administratívne to budú len kontrolovať a tí ľudia budú chodiť a podpisovať sa.
Lebo čo je podstatné, a to som zabudol vo svojom vystúpení povedať, my dostávame starostov do veľmi nepríjemnej situácie. Starostovia tam, kde má veľké množstvo týchto ľudí, tak z časti tých ľudí by našiel prácu. No ale on časti ľudí povie, že musíš odpracovať, aby si dostal dávku v hmotnej núdzi, a ďalším povie, nemám pre teba prácu a dostane bez odpracovávania. Viete, čo mu povedia tí, ktorým nájde prácu? No budú sa s ním strašne hádať. A na jeseň ho majú prísť voliť. My dostávame do veľmi nepríjemnej situácie starostov. A preto sa štát takto chce zbaviť tejto povinnosti.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem vám veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí ste diskutovali k tomuto poslaneckému návrhu zákona o rodičovskom príspevku. Chcem sa poďakovať aj tým, ktorí vystúpili, aj tým, ktorí reagovali faktickou poznámkou.
Je to pálčivá téma. Podľa diskusie, ktorá sa tu dnes doobedu rozvinula, môžme len podčiarknuť a môžem ako navrhovateľ konštatovať, že naozaj je to pálčivá téma, ktorú sa snažíme opakovane s kolegom Kaníkom riešiť v pléne Národnej rady.
Moja druhá poznámka je k tomu, že trochu ma mrzí, že znovu sme diskutovali len my opoziční poslanci. Čiže ako keby tu boli dva pohľady na tú istú problematiku, ale dokonca až do tej miery, že akosi predstavitelia jedného pohľadu a druhého pohľadu navzájom ani nekomunikujú už medzi sebou o riešeniach. A to ma trošku zamrzelo. Veď kľudne nám povedzte, kolegovia zo strany SMER, že naše riešenia sú zlé, nepraktické, nemožné, neschopné a už nám ich tu nenoste. Len nám to povedzte. Povedzte, v čom je to zlé, v čom by to malo byť ináč, ako to vy vidíte s rodičovským príspevkom. Ja budem rád, ja budem len rád. Ale, viete, teraz je to také, že no my sme si povedali svoje, vy nám to neodhlasujete a znova sme pri základnom pilieri rómskej reformy tzv. Richterovom zákone o pomoci v hmotne núdzi, ktorý v praxi nefunguje.
A to je vlastne ďalší postulát, ktorý by som chcel formulovať z tejto diskusie. Naozaj tá diskusia, žiaľ, len opozičných poslancov ukazuje, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý mal byť pilierom vládnej rómskej reformy, v praxi nefunguje. V aplikačnej praxi nefunguje, jednoducho ste, kolegovia zo SMER-u, to celé naváľali na starostov, ktorí sa teraz s úradmi práce trápia nejakým spôsobom vôbec začať fungovať podľa tohto zákona. A to mal byť, prosím pekne, funkčný od 1. januára, a je február.
Chcel by som tiež povedať v záverečnej reči, že je správne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Dokonca som rád, že aj SMER prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi pochopil, že je dobré podmieniť plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Na tomto došlo k akejsi zhode. Problém je, že Richterov zákon to nerieši, lebo Richterov zákon nefunguje. Je len riešením akože, v praxi sa veľmi komplikovane dá aplikovať a vôbec ani nevieme, či sa dá aplikovať, uvidíme, najbližšie týždne a mesiace to ukážu.
My prichádzame s iným riešením aj na tejto schôdzi Národnej rady a budeme prichádzať aj na ďalších schôdzach. Hovoríme áno, podmieňme plnú výšku sociálnych dávok aktivitou, ale poďme po tých sociálnych dávkach, kde nedôjdeme do konfliktu s ústavou. Hovorme o rodičovskom príspevku, hovorme o príspevku pri narodení dieťaťa, hovorme o príspevku za školskú dochádzku. Áno, tieto príspevky podmieňme nejakou aktivitou, nejakými podmienkami, aby to nebolo automatické vyplácanie.
Je to v zmysle toho, čo tu už dnes aj odznelo v rozprave opakovane z úst mnohých rečníkov a ja to na záver len zopakujem, jednoducho, dámy a páni, je úplne jedno, či sme teraz vo vládnych laviciach, alebo v opozičných, ono sa to aj tak v krátkych intervaloch mení, niekedy v štvorročných, niekedy aj v kratších, niečo o tom viem. Podstatné je, že potrebujeme vyriešiť problém, ktorý na Slovensku máme. A keď sa budeme všetci držať zásady, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky, keď sa budeme držať zásady, že plnú výšku sociálnych dávok treba podmieniť aktivitou, ak budeme hľadať riešenia, tak tie riešenia spolu musíme nájsť.
Posledná moja poznámka je, dámy a páni, nechcem teraz šíriť paniku v záverečnom slove. Chcem len povedať, že čas na hľadanie konštruktívnych a fungujúcich riešení pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, pre ľudí, ktorí žijú v osadách, pre marginalizované skupiny, pre tých, ktorí zneužívajú sociálne dávky, lebo zistili, že sa im s nimi dobre špekuluje, jednak čas na hľadanie riešení pre túto skupinu obyvateľstva sa nám začal veľmi prudko míňať. Alebo to vyriešime v tejto Národnej rade teraz a my, alebo to budú riešiť tí extrémisti, ktorí sú už pred bránou Národnej rady a chystajú sa tu.
Takže, dámy a páni, neodkladajme to, dnes máme podľa mňa jedno riešenie, ktoré nie je ani modré, ani červené, ani smerácke, ani protismerácke. Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nedávno bol medializovaný prípad podnikateľa, ktorý sa na ministerstve obrany zúčastňuje verejných obstarávaní a obchoduje so štátom. Treba povedať, že on obchodoval s tým štátom ešte aj počas nášho vedenia rezortu a takisto obchoduje aj teraz, čiže je to cez obidve volebné obdobia. Tento podnikateľ bol však po mojom nástupe na ministerstvo obrany usvedčený a právoplatne odsúdený za to, že ovplyvňoval výberové konania, skrátka, uplácal úradníkov. My sme vtedy rozprášili celý takýto podnikateľský gang.
Podľa súčasnej platnej úpravy by po tomto odsúdení už nemal mať možnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania, lebo toho sa môže zúčastňovať len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za konkrétne vymedzené trestné činy, a toto bol jeden z nich.
Túto skutočnosť, že súťažiaci nie je odsúdený za tieto konkrétne trestné činy, preukazuje fyzická osoba alebo štatutárny orgán právnickej osoby výpisom z registra trestov. Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Problém však nastal v tom, že tento podnikateľ v záujme dosiahnuť nižší trest sa k danému činu priznal, spolupracoval s políciou, uzavrel dohodu o vine a treste, takže dostal len finančný trest a tento sa automaticky zahladzuje. To znamená, že takto sa z neho vlastne stal "ctihodný občan" a naďalej sa mohol zúčastňovať na súťažiach a obchodoch so štátom. Nevedeli sme o tom my, nevedel o tom ani minister Glváč, až pokiaľ to neobjavili médiá.
Preto predkladám tento návrh zákona s cieľom sprísniť podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia a zamedziť účasť osobám, pri ktorých je odôvodnený predpoklad, že ich osobné postavenie a ich kriminálna minulosť je rizikom pre splnenie účelu spravodlivej a čestnej hospodárskej súťaže.
Návrhom zákona rozširujeme okruh takýchto osôb aj na spoločníka alebo známeho akcionára, ktorý vlastní najmenej 34 % akcií tejto spoločnosti, aby nevznikala situácia, že vlastníci spoločnosti, ktorí mali v minulosti problém so zákonom, obídu podmienky zákona tým, že namiesto seba nastrčia na miesto štatutára bezúhonnú osobu.
Návrh zákona zároveň mení spôsob preukázania podmienky účasti vo verejnom obstarávaní tak, že namiesto výpisu z registra trestov bude musieť predložiť uchádzač alebo záujemca odpis registra trestov vymedzených osôb. Týmto sa sprísňujú podmienky účasti, keďže nebude môcť viac nastať situácia, že odsúdený po vykonaní alternatívneho trestu, napríklad toho finančného trestu, a automatickom zahladení odsúdenia vykonaním trestu sa v krátkom časovom úseku stane legálnym uchádzačom alebo záujemcom vo verejnom obstarávaní a dokonca aj v tom istom rezorte.
Je potrebné zdôrazniť, že ide len o špecifické trestné činy najčastejšie spáchané s procesom verejného obstarávania. Nejde teda napríklad o násilné trestné činy alebo iné nesúvisiace trestné činy, pri ktorých by takáto podmienka neodôvodnene obmedzila veľký počet osôb.
Finančne je to v poriadku, lebo čo sa týka poplatkov, tak ani Slovenská republika, ani súťažiaci neutrpia žiadnu finančnú ujmu.
Dámy a páni, zákon je apolitický a prostredie verejného obstarávania vylepšuje a očisťuje o nežiaduce vplyvy. V podstate je to také zaplátanie diery v súčasnej legislatíve a zamedzenie účasti špekulantom a ja vás preto chcem požiadať, aby ste ho podporili.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 849. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a tiež o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára č. 848 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a tento výbor navrhujem, aby bol zároveň gestorským výborom, a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom, teda v hospodárskom, výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi pár poznámok k veľmi aktuálnej téme, ktorou je zameranie našej zahraničnej európskej politiky. Na túto tému už moji predrečníci hovorili pomerne veľa, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka kvantity, takže dovoľte mi zvýrazniť to, čo považujem ja za kľúčové.
Pre Slovensko by mala byť jasná priorita, jasná priorita zahraničnej politiky, ktorá je v súčasnosti podľa môjho názoru evidentná, a tou je náš najväčší sused. Tou je Ukrajina. To, čo sa deje na Ukrajine, nás priamo aj nepriamo ovplyvňuje a je dôležité, aby sme k tomu zaujali stanovisko. Pozorujem už po mnoho dní a týždňov, že pokiaľ pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák k tejto téme zaujíma stanovisko a vyjadruje sa, tak pán premiér od toho bočí. Dokonca som bol svedkom toho, že sa vyjadril na tému Ukrajiny, že to je akási ekonomická záležitosť, kto dá viac. Považujem toto vyjadrenie za pokrytecké, až za zbabelé, pretože nám nemôže byť jedno, čo sa deje na Ukrajine. Nemôže nám byť jedno, akým spôsobom sa uberá vývoj u nášho najdôležitejšieho a najväčšieho suseda.
Aj preto, pretože pred 16 rokmi bolo Slovensko v podobnej situácii. V podobnej situácii, kedy sme smerovali do izolácie. A pamätám si ešte, aké to bolo dôležité, keď nám naši priatelia zo zahraničia vyjadrovali podporu, keď nám naši priatelia zo zahraničia povedali jasne, že si želajú Slovensko na európskej ceste. O to dôležitejšie je to dnes, aby sme zdvihli hlas, aby sme podporili Ukrajinu na jej demokratickej aj európskej ceste. Každý takýto hlas je kľúčový.
Zhodou okolností som bol včera práve na Ukrajine a to, čo mi povedali moji priatelia, zástupcovia všetkých opozičných strán, ma veľmi nepotešilo, pretože hovorili, že pokiaľ Česko, Maďarsko a Poľsko sa bezvýhradne pripojilo k podpore opozičných síl, tak Slovensko podľa ich názoru tento hlas nepovedalo dostatočne nahlas a dostatočne zreteľne. O to kľúčovejšie je, aby zaznel tento názor z pozície parlamentu. Moja návšteva včera spolu s mojimi priateľmi a kolegami bola za účelom odovzdania hmotnej zbierky, ktorú zorganizovali naši mladí členovia združení v Novej generácii, ktorí spontánne minulý týždeň vyzbierali šatstvo, teplé oblečenie pre podporu demonštrantov. A včera sme to boli priamo na ukrajinských uliciach odovzdať našim ukrajinským priateľom. Že snažili sme sa o nejakú morálnu aj hmotnú podporu ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.
Som presvedčený, že európska perspektíva Ukrajiny je naozaj aj v našom záujme, pretože by sme si všetci mali želať stabilného a prosperujúceho partnera, ktorý je pre nás kľúčovým partnerom a závisí od toho nielen prosperita východného Slovenska, osobitne ekonomická prosperita, ale aj, samozrejme, prosperita Slovenska, aj celej Európskej únie.
Mrzí ma, že na poslednej Rade 3. februára nezaznel z hľadiska Európskej únie dostatočne jasný signál na podporu Ukrajiny aj z hľadiska sankcií, o ktoré, mimochodom, žiadajú práve ukrajinskí predstavitelia, o ktoré, na adresu ktorých, na podporu ktorých sa vyjadrilo viac než milión Ukrajincov. Tento silný hlas napríklad zaznel zo Spojených štátov amerických, ale nie zo strany Európskej únie. Európska únia by mala byť rozhodnejšia.
Treba povedať, že som zachytil hlas od pána ministra Lajčáka, ktorý sa vyjadril za sankcie, najmä po tom, čo na ukrajinských námestiach zahynuli ľudia, tak sa vyjadril pán minister na adresu potreby sankcií proti prezidentovi Janukovyčovi. O to viac ma mrzí, že tento názor nedokázal presadiť na Rade ministrov zahraničných vecí a k takémuto záveru ministri zahraničných vecí neprišli.
Myslím si, že by sme mali apelovať z parlamentnej pôdy aj pre tieto dôvody na našich vládnych predstaviteľov. A ešte raz to poviem, viac na premiéra ako ministra zahraničných vecí, aby sa veľmi jasne a zreteľne vyjadril k Ukrajine, aby veľmi jasne a zreteľne dal signál, tak ako aj celá naša snemovňa, že podporuje demokratický vývoj na Ukrajine, že si želá stabilného suseda, že si želá Ukrajinu v Európskej únii.
Dámy a páni, veľmi jasne Ukrajina musí byť prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Práve dnes sa začala v ukrajinskom parlamente debata o zmenách ústavy na návrat k roku 2004. Tieto zmeny by mali zaručiť obmedzenie prezidentských právomocí a väčšiu kontrolu moci, väčšie rozdelenie tak, ako si to želajú demonštranti, tak ako si to želá súčasná opozícia.
Preto tak ako včera na Ukrajine, aj dnes chcem zdôrazniť, že túto situáciu SDKÚ - Demokratická strana bude sledovať a budeme ďalej rozvíjať naše kontakty a našu podporu s ľuďmi, ktorí si to zaslúžia a ktorí o túto podporu aj stoja.
Teraz mi dovoľte pár slov ešte k európskej politike, pretože európska politika za súčasnej vlády sa zúžila na prikyvkávanie Bruselu, na odklepávanie všetkého, čo z Bruselu príde, a nie je vôbec sebavedomá, nemá jasný postoj, nemá žiadnu víziu, žiadnu filozofiu. Naši predstavitelia, a to nielen vládni, to aj predstavitelia vládnej strany v parlamente, teda poslanci za SMER, rezignovali na obhajobu slovenských záujmov pri európskej politike. Poviem vám to na pár príkladoch.
Pokiaľ za minulej vlády sme prijali niekoľko odôvodnených stanovísk na pôde európskeho výboru, vyjadrili sme sa veľmi jasne či už proti smernici o harmonizovanom základe priamych daní právnických osôb, alebo o obnove našich hraníc, teda či Brusel má na to právo, alebo či má na to právo národný štát. Alebo pri smernici o kontrole subjektov verejnej správy, keď bola debata o tom, že či niekto iný spoza našich hraníc nám bude kontrolovať, ako sa, ako sa spravujú naše peniaze, tak sme hovorili veľmi jasne nie. Teraz to neexistuje, teraz táto debata sa rozplynula, a keď aj sa ju snažíme iniciovať najmä na pôde výboru pre európske záležitosti, tak u poslancov vládnej strany nenachádzame dostatočnú odozvu.
Myslím, že je potrebné veľmi jasne sformulovať, aké sú naše záujmy, myslím, že je veľmi potrebné jasne sformulovať, že sú oblasti, kde európska integrácia nemá svoje miesto. Kým na jednej strane veľmi podporujeme európsku integráciu v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnostnej politiky, v oblasti migrácie, dodržiavania ľudských práv, na druhej strane je treba jasne pomenovať, že v oblasti priamych daní sme za zachovanie národnej suverenity, a nemyslím si, že by to prospelo Únii, aby sme mali všetci rovnaké sadzby a nebodaj rovnaké dane, pretože by to poškodilo slovenské záujmy. Náš daňový základ pre priame firemné dane je, je tak široký, že keby sa dohodol nejaký kompromis na nejakom priemere, tak treba povedať, že by to znamenalo okamžite vyššie dane na Slovensku, čiže bolo by to proti slovenským záujmom. Je potrebné povedať, že suverenitu si musíme chrániť v oblasti dôchodkového systému, v oblasti sociálnych vecí či v oblasti kultúry. Toto mi chýba nielen v tomto materiáli a vôbec vo filozofii a v prístupe súčasnej vlády.
No a poslednú poznámku chcem zamerať takisto na jednu z ďalších priorít, ktorá ide momentálne viac z Bruselu, ale chýba mi silnejšia slovenská pozícia, už som to síce naznačil vo faktickej poznámke minulý týždeň, ale chcel by som to ešte raz zopakovať. Myslím si, že veľkou perspektívou pre rozvoj Únie, ktorý momentálne teda nie je niečo, čím by sa Únia mohla chváliť, je vytvorenie spoločného európsko-amerického trhu, spoločného, spoločnej zóny voľné obchody Európskej únie a spoločných Spojených štátov amerických. V tomto vidím veľkú perspektívu. Aj všetky analýzy a štúdie naznačujú, že takýto krok by bol omnoho výhodnejší pre Európsku úniu a osobitne pre štáty ako Slovensko. Práve preto je potrebné, aby sme jasne zadefinovali, že je v našom záujme vytvorenie zóny voľného obchodu s ďalšími teritóriami mimo priestoru spoločného európskeho trhu a osobitne so strategickým partnerom Spojenými štátmi americkými. Toto považujem za ďalšiu prioritu v rámci európskej politiky, kde je veľký priestor takisto pre zdôraznenie aj zo slovenského hľadiska.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega Štefanec, teda musím najprv oceniť ten korektný prístup, ktorý na výbore zastávate, a v mnohých veciach naozaj neprebiehajú medzi nami nejaké ťažké spory, ale to zužovanie celej európskej agendy na daňovú suverenitu, ktoré je vám vlastné, tak naozaj toto myslím, že nie je to, čo potrebuje ani Slovensko, ani Európa. Vy si nemôžete zamieňať subsidiaritu so suverenitou, to znamená v istých oblastiach, a to je napríklad príklad európskej prokuratúry, aj keď nemôžme namietať subsidiaritu, pretože táto oblasť je lepšie spravovaná z hľadiska Európskej únie, napriek tomu môžme v rámci politického dialógu veľmi efektívne komunikovať s Európskou komisiou. Takže tento nástroj by som oveľa viacej využíval.
A podľa mňa to, že sa snažíte celú činnosť výboru zužovať iba na tie odôvodnené stanoviská, to je naozaj chybou, a strategickou chybou. Lebo subsidiarita, to je práve nástroj, kde vy môžte iba veľmi negatívne reagovať na to, čo Európska komisia prinesie, že to nechcete. Ale politický dialóg je práve spôsob, ako konštruktívne reagovať. A vy ste si sám zažili v bývalej vláde, aké je to, keď niekto reaguje iba negatívne, a aké to je, keď sa dá aj konštruktívne kritizovať.
Čiže naozaj určite neprikyvkávate, ťažké slovo, ale určite treba veľmi, veľmi dôstojne a veľmi konštruktívne reagovať aj na veci, ktoré idú z Európskej únie. To isté platí aj pre otázku tej obchodnej zmluvy s USA a ja o tom budem oveľa dlhšie hovoriť vo svojom príhovore.
Na jednej strane, samozrejme, všeobecne platí, že tá dohoda môže priniesť veľa osohov a veľa pozitív, ale je tam veľa drobností, ktoré môžu byť veľmi, veľmi nebezpečné, napríklad klauzula tzv. ISDS, budem o tom bližšie hovoriť, vy asi viete, o čom hovorím. To sú veci, ktoré môžu vážne ohroziť národný štát. Takže keď hovoríte o suverenite, skúste sa zamyslieť skôr nad týmto.
Ďakujem.