29. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, ja sa nebudem vyjadrovať k návrhom pána Mihála, ja som to nepredkladal, ani poklopy, to v podstate to môžete hovoriť tým ľuďom, čo teda máte pocit, že to teda tak zobrali. Čo sa týka tej šedej ekonomiky, tak na to tu máme iné zložky, to je polícia. Tá šedá ekonomika v rómskych osadách je aj teraz, teraz tam úžerníci behajú, fungujú a jedine, kto to môže riešiť, je polícia. To ako o tom ani nemusím debatovať. Čo sa týka, pán poslanec Kadúc, ale toho, že tvrdíte, že to malo nejaké legislatívne chyby ten náš návrh ako taký. No viete, keď si pozriete tú komplexnosť, pán poslanec Hlina predkladá návrh zákona, čo vítam, má paragrafové znenie jednu stranu, náš návrh má 10 strán. Jeho návrh zákona aj s dôvodovou správou má nejakých šesť strán alebo sedem. Náš má vyše 45 strán, skoro 50. Ako vám mám povedať, že čo je komplexnejšie? To sa nedá riešiť jedným paragrafom, preto strana SMER, my sme to dlhodobo alebo nejaký čas sme to monitorovali, prišli sme najskôr s protišmejdáckou novelou a predtým ešte s inými vecami. Ale jednoducho to sa nedá urobiť jednou zmenou paragrafu.
A to, že má to nejaké gramatické alebo nejaké legislatívne chyby, aj nový program, keď prichádza na trh, sa dáva najskôr BETA verzia a potom ide už upravená originálna verzia a dávajú sa, keď to má nejaké chyby, v slangu IT-čkárov dávajú sa upgrady. A to isté aj my, my sme prišli v prvom čítaní najskôr, či treba ten zákon, či nie, a v druhom čítaní so všetkými zainteresovanými, či už tripartita, zamestnávatelia, spotrebitelia, to upresňujeme tak, aby to bolo efektívne. To je ten výsledok, čiže ja nebudem tu nikoho kritizovať, že neprišiel s niečím, alebo prišiel s niečím týmto, čo robíte vy, pán poslanec Kadúc. Jednoducho mali ste vy niečo predložiť. Pán poslanec Hlina to predložil a prvýkrát ho môžem aj tu pochváliť, lebo snaží sa o niečo, ale vy v tejto veci úžery ste nepredložili nič, tak potom ma tu nekritizujte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Znova len pre vysvetlenie, aj prípadne pre kolegov, ktorých to nejakým spôsobom obťažuje, že tu tak čiastočne i keď teraz nie, ale že samodiskutuje človek, hovorím, ja hľadám možnosti a jedna z možností je vplývať do externého prostredia. Nuž a potom je taktika a, pán kolega, v dobrom, ale nemôžem súhlasiť, ale viem, čo myslíte, takú spravodlivú zlosť, že vykrádajú, oni vykrádajú, to je jasné, že vykrádajú návrhy, to je normálne, že vykrádajú. Otázka je, či sa hanbia, alebo nehanbia, ale to už nechajme na nich, hej? Pozrite sa, dôležité je, aby to bolo prijaté. Čiže my si môžeme povedať na konci, na konci dňa si povieme, malo to výsledok, malo to zmysel, lebo síce to bolo vykradnuté, ale čo tam koho zaujíma, len predpis musí byť, že je dobrý a je dobrý pre spoločnosť, čiže to splnilo účel a ja s tým nemám najmenší problém, kľudne vykrádajte, vážení, máte povolenie, nepodám na nikoho oznámenie, ako tu na rozdiel od kolegov, kľudne vykrádajte.
Viete, ono to súvisí aj s tým, že keď má niekto jeden nápad za pol roka, no tak sa celý trasie, hej, aby mu ho niekto nečmajzol. Viete, ja mám tých nápadov a myšlienok, môžem tu na kýble nanosiť, štyri poslanecké kluby by som uživil, ale nebudem vám v tomto pomáhať, lebo zas politicky vám pomáhať nechcem. Chcem pomôcť, aby sa tu o niečo lepšie dalo žiť, aby keď je skutočný problém, aby sme sa netvárili, že neexistuje, vážení, to je celé. Takže, pán kolega, ja viem, ja chápem, taký ten pocit nespravodlivosti máte, lenže na to by ste museli vyhrať voľby, aby ste si mohli dovoliť to, čo si môžu dovoliť oni. Ja zase z tohto pohľadu politologicky to rešpektujem, oni tie voľby vyhrali, majú právo vykrádať poslanecké návrhy, nech sa páči, kradnite, len ich prijímajte, prijímajte ich tak, aby na konci dňa sme mohli povedať, že niečo sa zlepšilo. Raz vyhráme voľby my, potom to uvidíte, vážení, potom uvidíte, ako s vami zatočíme, že z pohľadu toho, ako budeme hľadať riešenia aj v tomto prostredí, že budeme oceňovať ľudí, ktorí niečo donesú, nie ľudí, ktorí niečo odnesú. Tých ľudí, čo už odniesli, už je strašne veľa, však nám to už aj Jakeš povedal, viete, už sme to až tam dopracovali, že Jakeš musí prísť na pohreb Biľaka a tam povie, že ste národom, ako to povedal, už ani neviem. To je smutné, že kus pravdy na tom je, hej, čiže budeme robiť systémom, že kto čo prinesie. Tých, čo už odnášali, už bolo veľa, o chvíľku tu začnú stoličky odnášať.
Vážení, tento návrh je dôležitý, samozrejme, mimoriadne dôležitý. My sme, ja vám to poviem, že v excesii toho, že ste to dopustili, alebo že sa to dopustilo, je napríklad to, ja som si to tu poznačil, včera idem po Obchodnej a na Obchodnej, by ste neverili, už ani nie sú obchody, ale už tam je taký nový, ja neviem, ako to mám nazvať, čo to je kancelária, alebo čo, ale obchodné priestory, viete, najcennejší obchod je, že vstup z ulice, výklad do ulice, tak nie je tam obchod, na čom sú postavené čiastočne aj civilizácie, na výmene tovarov, ale je tam, že peniaze do ruky, ako úžerníci si tam spravili kanceláriu a to je exces, tak je exces si požičať peniaze na dovolenku, to bolo niekedy, to tu bolo úplne, vtedy sme sa mali všetci zobudiť, tak teraz pre ľudí otvorenej mysle to hovorím, pre tých to má zmysel, že pokiaľ na najrušnejšej obchodnej ulici v Bratislave, ktorá sa aj volá Obchodná ulica, namiesto obchodu, v ktorom by ponúkali nejaký tovar, si úžerníci otvoria kanceláriu a ponúkajú pôžičky, vážení, je to mimoriadne zle. To už možno aj pán predseda by so mnou súhlasil, to je mimoriadne zle. Čiže to, že máte úžerníka pod Prezidentským palácom v podchode s tou RPMN, ja neviem koľko, 19-tisíc tento ročne alebo koľko, no to už je exces par excellence. To, že máte na MHD, vážení, na bratislavskej MHD, dotovanej z verejných zdrojov, máte reklamy na všetkých trolejbusoch, SMS kredit úžerníkov par excellence, to je ďalší exces, ale to, že vám na Obchodnej namiesto obchodov vznikajú kancelárie úžerníkov, to už potrebujeme expresívnejší výraz alebo silnejší výraz na to, že čo to vlastne je. Takže ten čas už bol dávno, ten čas už bol dávno.
Ja chcem ešte upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré potrebujeme vedieť, aby zazneli, lebo ono, ako sa hovorí, všetko so všetkým súvisí a to chcem akcentovať. Ja som to tu už aj hovoril, znova si nepomôžem, ale pozrite sa, život je taký, že kamarátov zase máš iba toľko, koľko ich skutočne máš, ostatní sú iba známi. Prosím vás, to nielenže my sme vytvorili legislatívne prostredie na to, aby mohli namiesto obchodov vznikať úžernícke kancelárie na Obchodnej ulici, že to má pre nich zmysel, ale vyzerá to tak, že dokonca jeden z najsilnejších subjektov, ktorý sa tomuto úžerníckemu biznisu venuje, bol, dostal dotáciu, injekciu z verejných zdrojov, to tu len zopakujem, lebo to treba zopakovať. Majiteľom pohľadávky Športka verzus Tipos bola firma Luka Braner. Firma Luka Braner je spolumajiteľom v súčasnosti jednej z najväčších úžerníckych spoločností firmy Pohotovosť. To znamená, v zásade sú dve možnosti, disponovali pohľadávkou, ktorá mala, v zásade bola nulitná. To bola akože zádrapka, čakali len na vhodnú politickú konšteláciu, dostali, nomináciou ministra financií pána Počiatka sa z nulitnej pohľadávky, z pohľadávky, ktorá v zásade nemala cenu, alebo bola len taká, že na znervózňovanie, sa stala vysoko bonitná pohľadávka, lebo narazila, že bude z toho dačo, zjednodušene to pre ľudí poviem, že teraz z toho niečo bude, a preto aj budem interpelovať pána Počiatka a bude ma zaujímať, koľkokrát pán Ruman bol na ministerstve financií v tom čase. Nech ľudia vedia, nech si ľudia spravia názor, kto s kým komunikuje a prečo s ním komunikuje.
V zásade, vážení, môžeme povedať, že štát, predstavitelia štátu v danom čase, s tým, že zbonitnili pohľadávku na úroveň skoro pol miliardy korún, tak vytvorili kapitál pre úžernícku spoločnosť Pohotovosť. Aj keby sa nám nepodarilo preukázať priamy súvis, že ten, kto dostal Lemikon, že bol len sprostredkovateľ kvôli tomu, aby to netrhalo tak oči, tak určite vieme teraz povedať, že sekundárne áno, lebo Luka Braner to Lemikonu nepredal za päť korún, keď Lemikon dostal pol miliardy, Luka Braner keď to, ak to previedol Lemikonu, tak vedel, čo prevádza, to znamená, už vtedy si vypýtal primeranú sumu, tak to poviem. A tou primeranou sumou pravdepodobne vstúpil do úžernícko-exekútorského klondiku, ktorý ste pomohli vytvoriť. Tam si spytujte svedomie, vážení! To vám treba povedať, to vám treba povedať.
Tieto okolnosti sú možno pre niekoho zložité, nie sú zložité, v zásade môžeme povedať, že tento štát, predstavitelia tohto štátu, niektorí predstavitelia SMER-u nielenže vytvorili zákonné prostredie na to, aby tu ľuďom ničili život za požičaných 100 eur, ale dokonca im z verejných zdrojov, to znamená aj našich, aj z pána Mičovského, aj pána Bublavého, aj koniec koncov aj tej babky niekde v Medzilaborciach, tak ešte im z týchto zdrojov poslali, aby mali čo požičiavať, a to už je, vážení, nieže na hrane, ale to už je za hranou. Toto sa na Slovensku udialo. Treba asi povedať pravdu, netreba to odbiť teraz, že SMER ide, to pokrytectvo ma bude iritovať, čiže opatrne s tým, s tým stavaním sa do pozície, že ako ste to vyriešili, veľmi opatrne, upozorňujem. Lebo pravda je inde, vy len odčiňujete hriechy, ktoré ste spáchali a ešte budete platiť.
Prosím vás, okolnosti úžerníckeho biznisu, úžernícko-exekútorského klondiku sú aj iné. Mekkou, viete, kde je mekka úžernícko-exekútorského biznisu, keď to takto poviem, kde sídlia najväčšie úžernícke firmy? V budove J&T. Je to náhoda, alebo nie je to náhoda? V budove J&T vám sídlia, vážení, firmy Minipohotovosť, Pohotovosť, Cofidis, Profi Credit. Je to náhoda, alebo to nie je náhoda? Ten súvis, možno firma J&T dala špeciálne podmienky pre nebankovky, aby, neviem, každopádne sú to fakty a tými faktami sa budeme zaoberať aj v druhom čítaní. Keď nebudete opatrní v tom, ako budete chcieť odkomunikovať, jak zachraňujete svet, vy nezachraňujete svet, vy odčiňujete svoje hriechy. Tu bol niekto pripravený na tomto systéme, ktorý ste pripravili, parazitovať a úplne obludným spôsobom ešte koľko sa dá, ešte koľko sa dá. Ak teraz ideme seknúť a klepnúť po prstoch niekomu, tak to urobme, bude to bolieť, budú pišťať, jak privretí medzi dverami, ale urobme to a urobme to poriadne, ale nehrajme sa tu na spasiteľov, že niekto z vás to tu vyriešil jednaniami, dvoma. Nevyriešil, prosím vás, nevyriešil, vy len odčiňujete hriechy a ešte budete musieť zaplatiť.
Ale ľudia majú právo na to, vedieť kto, prečo, začo, kedy. Ako je možné, že štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je pán Jozef Burian? Ten človek, ktorý bol spolumajiteľov firmy EX CREDIT, tej firmy EX CREDIT, ktorá pánovi Horváthovi, invalidnému dôchodcovi z Nižnej Holšavy, ktorý im vrátil to, čo si požičal, vymerala úroky vo výške toho, čo si požičal, ako je to možné? Pán premiér sa aspoň vyhol mojej interpelácii na otázku, či preberá politickú zodpovednosť za pána Buriana, aspoň sa vyhol, ale pán Richter na moju interpeláciu šiel po hrudi, že spĺňa kvalifikačné predpoklady. Asi spĺňa. Asi pán Burian spĺňa, ale ja sa pýtam, nie je tam konflikt záujmu, že človek, ktorý sa už teraz údajne nezaoberá, ale zaoberal, má prístup k rôznym štatistikám, môže ušetriť za reklamu, nemusí si ju objednávať u kolegov, ale môže priamo, priamo cez štatistiku poslať, má to cielený marketing, to je, to sú, tieto databázy majú mimoriadnu cenu, že nájdete priamo toho, ktorému dáte cielenú ponuku. Toto ľudí musí začať zaujímať, ono to tých ľudí začne zaujímať koniec koncov, lebo však už je toho tak veľa, že sa to nedá ustáť.
Je tu kopu vecí, ktoré by človek sa len potom asi v zásade len opakoval, ale ja sa aj ospravedlňujem, ja sa nerád opakujem, sa snažím priniesť niečo nové do každého problému, ale v niečom sa musíte, a dôvod je, že zdôraznenie toho, že je to skutočne a naozaj tak. A pre túto chvíľu znova opakujem, ja z pohľadu taktického a budeme rozprávať o ďalšom zákone, ktorý nasleduje, o štátnych symboloch, že je aj taktika, potom je aj niečo a potom je aj určitá taktika, keď chceme vyhrať, toho sa tu ja bojím, že ako keby nám to vyhovovalo, tento systém, teraz ja tebe, ty mne a takto si tu my žijeme, lenže tento systém, že takto si tu my žijeme už fungovať nebude. My musíme chcieť skutočne vyhrať a hentýchto musíme chcieť skutočne poraziť, aj za cenu ich obetí. To nie, že všetci sa upracú, že nikomu sa nič nestane, to už takto ďalej, vážení, fungovať nemôže, ono to pôsobí ináč, mimochodom, veľmi dobre aj pre spoločnosť, také katarzné účinky, keď sa za chyby platí. Ale ináč to by sme si mohli povedať možno pri nejakých iných témach, že kedy je dôležité a čo človeka posúva aj dopredu, keď za urobenú chybu zaplatí, primerane, samozrejme, hej, netreba to, netreba to nejakým spôsobom zneužívať.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ten návrh je dobrý úmysel, to sa zhodneme. Pripomeniem to, čo som už hovoril viackrát, prvé čítanie máme na posúdenie toho, či ten návrh zákona je dobrý, alebo zlý. Ak je dobrý, posunieme ho ďalej, keď je zlý, vytkneme mu to a neposunieme ho ďalej. Tak by to malo fungovať štandardne, ja viem, že je tu iná politická kultúra, že tu nejako fungovalo, ale dovolím si povedať, že Slovensko nie je v stave, kedy my si môžeme teraz dodržiavať nejakú zaužívanú politickú kultúru. Mali by sme naozaj sa veci pokúšať meniť a riešiť. Čiže v druhom čítaní ten návrh, ktorý tu je, pána Hlinu, vy ho môžete kľudne vylepšiť, na to to druhé čítanie je. Presne na toto. Na vylepšenie návrhu zákona, ktorý je predložený.
Vy ste, pán kolega Martvoň, bolo povedané, že ten návrh mal nejaké legislatívne chyby. No gramatické som nepovedal, gramatické chyby tam neboli, boli tam chyby v číslovaní, ale tie vaše nejaké chyby, ja som mal zoznam tých chýb, vy ste povedali, že ten zákon má desať strán, ja som mal zoznam tých chýb - dvanástkou písmo, keď to mám odľahčiť - na dvanástich stranách. Na veľa chybách sme sa zhodli, že treba to upraviť. Sme sa dohodli, že spravíme na tom, čo je treba. Čiže to neboli nejaké chyby, tých chýb bolo pomerne veľa. Pomerne veľa. Vy sa v dôvodovej správe odvolávate na nejakú judikatúru zo Švajčiarska, ak si dobre pamätám, ktorá hovorí o tom, že RPMN sa má vzťahovať iba na úvery, ktoré sú nad určitú hranicu, myslím 350. To je judikatúra švajčiarskeho súdu a, čuduj sa svete, kolegyňa Žitňanská s kolegom Beblavým mali presne tento istý návrh, na ktorý vy sa odvolávate v dôvodovej správe, vy ste ho neposunuli ďalej. To isté oni dali, vy ste ho neposunuli ďalej. Presne to isté, ešte raz, na čo vy sa v dôvodovej správe odvolávate, ste neposunuli ďalej. Mali ste to tu a vy to neriešite!
Prečo ja som neprišiel s úžerou? No ja som to nechcel, aby to bolo na vás osobné, ale okej, ja si uvedomujem, že vy ste tu dva roky, ale ste členom strany, ktorá tu je niekoľko rokov. Pomaly už desať a s týmto namiesto, aby sme sa hýbali vpred, sme sa pohli dozadu. Čiže na toto nezabúdajme, ja som aj, ja som vás aj pochválil, vám to asi nestačilo, že chce, ja som rád, že vy s pánom Brixim ako nejaká omladina sa pokúšate veci posúvať dopredu. Ale je to málo. A prečo ja som s tým neprišiel? No z jednoduchého dôvodu. Ak ku aktuálnemu dátumu evidujem z mojej strany tridsaťšesť podaných legislatívnych iniciatív, 36 nie pozmeňovákov, 36 návrhov zákonov, na ktorých sa myslím, že zhodneme v zákulisí v salóniku, že sú dobré, niektoré z nich určite, ani jeden ste neposunuli ďalej. Ani jeden ste neposunuli ďalej! Takže asi pre toto som nešiel s úžerou, žiaľ, využil som svoje kapacity na tých 36 návrhov. Fakt som sa a fakt sa pokúšam tu robiť, koľko vládzem. Ale z vašej strany tá odozva je, ak nie negatívna, tak žiadna.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v sérii návrhov, ktoré majú ambíciu niečo vylepšiť. V prípade, že to tak nie je, som pripravený počúvať vaše názory, že v čom je problém. Teraz si musím dávať špeciálny pozor, aj na ako budem hovoriť jazykovo čisto, bez chýb, lebo mi to spravodajcuje legenda pani Vášáryová. Čiže budem trošku pomalšie hovoriť, aby som nespravil chybu, lebo mi bola vytknutá, ale v dobrom, beriem, nevadí, však keď to bude dlhšie trvať, to znamená, môžeme povedať, že sme dlhšie pracovali pre ľudí. Ako ja nepripúšťam túto hru, že ponáhľajme sa, to je, to bol niekedy taký, a teraz neviem, či to je spisovné, to je čo povedať, teraz neviem, či to je spisovné, že vtip, že chodili s prázdnymi fúrikmi po stavbe a že máme také normy, že nestíhame nakladať. Viete, aby sme aj my tu tak nedopadli, že tak sa ponáhľame... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, uveďte návrh zákona!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Uvádzam návrh zákona, že tak rýchlo, že nestíhame robiť zákony, že tak rýchlo rokujeme, že nestíhame robiť zákony. A to mne niekedy takto pripadá, takže vzhľadom k tomu, že mám takéhoto spravodajcu, si dávam pozor.
O čo ide. V zásade ide o to, že my nemáme dobrý vzťah k vlastnej histórii, k vlastnému, k sebe samému častokrát a koniec koncov zjednoduším to, sa ani nečudujme a ja sa nečudujem mladým ľuďom a vôbec aj starším ľuďom, že sú takí opatrní pri niektorých témach, lebo sa nechcú dostať, že ich niekto premostíkuje s ľuďmi, ktorí sa týmto vankúšom národovectva prikrývali dlho. A prikrývali a parazitovali, Slota a spol., hej, čiže ono vlastne sekundárne títo ľudia dosiahli to, že veľa ľudí sa tomu tak podvedome bráni kvôli tomu, že majú pocit, že budú spájaní s týmito ľuďmi, ktorí sa touto perinou dlho prikrývali. Ja len poviem jeden príklad, my sme pred 15 rokmi otvárali jednu prevádzku, ktorá sa volala, nemôžem to teda povedať, ale volala sa, v názve bolo slovak, a prišla tam jedna novinárka a povedala, že či to je skinheadská krčma. A ja hovorím: Prepánakráľa, prečo? No však, lebo však je tam slovak! Viete a to je presne, to už bol ten extrém, hej, že my sme už v určitom čase boli v totálnom extréme. Som rád, že sa zbavujeme týchto nánosov špiny, ktoré tu navláčili niektorí ľudia a boli tu tolerovaní inými ľuďmi. A je čas na zdravé, zdravé vnímanie aj historických odkazov a zdravé vnímanie aj do budúcna. Zase tých výrokov je veľa. Hej, že kto si nepozná vlastnú históriu, k tomuto nechcem tuná takto filozofovať.
V zásade si myslím, koniec koncov súvisí to aj s tým, čo tu žijeme, ja si myslím, že hymna by mala znieť častejšie v tejto sále, nie iba na začiatku a konci volebného obdobia, čo štandardne je štyri roky, lebo moje dcéry počúvajú hymnu dvakrát za rok. Teda dvakrát za školský rok. Tak keď moje dcéry môžu počúvať hymnu dvakrát za rok, tak ja si myslím, že poslanci, ktorí by mali byť, by sa mali ráno zobúdzať s tým, že sú poslancami zákonodarného zboru danej krajiny, ktorá je nositeľom nejakého odkazu a všetko s tým spojené, tak by mali mať k tomu minimálne v tomto rytme ako títo naši žiaci. Sekundárne nám to možno pomôže v tom, aby sme si uvedomili, že prečo tu vlastne sme. Lebo ja cítim deficitne to, že niektorí ľudia tomu celkom nerozumejú, že prečo tu vlastne sú. Nebudem sa opakovať, niektorí majú pocit, že zmyslom poslaneckej práce je tu byť znova. Tu by som rád vyviedol z omylu, zmyslom poslaneckej práce poslanca nie je byť tu znova, ale snažiť sa robiť tak, aby tu bolo o niečo lepšie, alebo aspoň aby to bolo udržateľné. To je zmyslom poslaneckej práce a nech nám v tom Pán Boh pomáha, ako by Števo Kuffa povedal, a nech nám v tom pomáha a nech nám to symbolizujú aj iné činnosti alebo iné nejaké znaky, symboly, ktoré to dotvárajú.
Viete, anglickú kráľovnú pri korunovácii alebo pri nejakých príležitostiach neťahá jeden kôň, ale štyri kone, ono to má nejaký, nejaký asi význam, to sú také tie ritualizácie niektorých tých činností a vlastne môžeme povedať, že aj ritualizovaním určitých činností a posväcovaním znakov vznikali civilizácie, tak to nejakým spôsobom nemeňme a nemajme snahu meniť a dôstojne k tomu pristupujme.
Čiže návrh hovorí v tejto podobe, ktorá je tu, že hymna by mala zaznieť častejšie. V návrhu je na začiatku a na konci každej schôdze. Ale ja som to deklaroval aj pri prvom predkladaní a deklarujem to opäť. Posunutím do druhého čítania my môžeme, môžeme tento rytmus hrania zmeniť. Ak niekto usúdi, alebo bude spoločenská a politická vôľa, že stačí na začiatku kalendárneho roku a na konci kalendárneho roku, aj to by bolo možno riešenie, lebo stále je to viac ako teraz. Stále je to viac ako tie deti v školách majú, alebo si povieme, že to bude iba na konci schôdze, alebo si povieme, že to bude na trikrát do roka a tam už nevidím celkom logiku, vymyslíme, aby to bolo odôvodnené, aby sa nás tu studení právnici nepýtali, že v čom je logika 15 percent, aby nepovedali, že triapolkrát má hymna zaznieť. Hymna by mala zaznieť určite častejšie, ako zaznieva teraz. Ak teraz zaznieva dvakrát za volebné obdobie, tak minimálne by mala zaznievať tak často, ako sa hrá našim deťom v školách, bez toho, že by som sa tu falošne bil do hrude a bol Slováčisko a neviem čo.
Ja viem, že predpokladám, pani spravodajkyňa vo vlastnej úvahe povie niečo v tom zmysle, predpokladám, a ja ešte doplním, že je to aj určitá taktika a my v politike musíme mať aj určitú taktiku a stratégiu. Ono je to dôležité. Koniec koncov tak sa vyhrávajú vojny, že máte nejakú taktiku, to sa aj zvykne učiť na školách, že teda postavíte nejakú, nemusíte ju každému vešať na nos, niečo je skryté, niečo je odkryté a na konci je výsledok. No a toto je tiež jeden z dôvodov, ale neakcentujem ho, lebo aby niekto nepovedal, že zneužívam tak silný symbol, ako je hymna, na nejakú taktiku, to určite nie. Stále je prvoradé moje hlboké presvedčenie, že by mala hymna zaznieť častejšie v tejto sále ako na konci a začiatku volebného obdobia, a sekundárne až terciálne je to určitá taktika. A zmysel taktiky poviem a tu budem mierne politický, však to k tomu patrí, SMER neschváli tento návrh, lebo ich nezaujíma, ich nič nezaujíma, ich zaujíma len, že aké sú tie fondy a neviem čo a ako sa k nim postaviť, ako sa hovorí, telom.
Viete, pri tejto príležitosti v politickej rovine keď zostanem a vidím tu hojné zastúpenie našich kolegov, ktorí hrajú taký boj aj s inými kolegami, ktorí sú o niečo tvrdší, viete, na jednej strane SMER nepodporí, aby hymna hrala častejšie, ako hrá teraz, ale na druhej strane už aj bez predloženia zákona schváli označovanie železničných staníc v jazyku národnostných menšín. To znamená, že myslím, že 140 alebo koľko staníc železničných sa bude označovať aj jazykom národnostných menšín. SMER vyjde v ústrety SMK. Teraz ja neviem, vy máte nejaký vnútorný boj, či SMK, alebo MOST-u - HÍD, lebo údajne to je, SMK namietalo, že vy ste dávali návrh, že by to zaplatili obce a nakoniec to dokonca zaplatí Počiatek. Viete a pes je zakopaný v tom, že ani nie je v tom, viete, ja prísne vzaté nemám s tým problém, že to tam bude označené, ale dovolím si povedať, že ale to je asi politické klišé, že či zrovna to je to najdôležitejšie. Ale ja verím, že sú ľudia, pre ktorých to je strašne dôležité, ja verím, že tomu je. A ja zase, dovoľte mi povedať, že ja si myslím, že sú dôležitejšie veci, ale tu budem akcentovať inú skutočnosť, ak teraz... (Reakcia z pléna.) Ak teraz niekto povedal, že tých 140 tabúľ bude stáť, neviem, či nie 16-tisíc euro alebo koľko a bude to platiť Počiatek, tak vám garantujem, že na konci dňa to bude milión euro alebo koľko, lebo u Počiatka všetko stojí viac, ako to môže stáť. Čiže ono to bude stáť vždycky o niečo viac. A tam môžeme hovoriť o efektivite. Ale hovorím, v týchto otázkach nemôžeme pozerať, prísne vzaté, či je to efektívne, ja vám uznám, že to môže byť pre vás vec dôležitá, preto som, jemne našľapujem okolo tejto témy, i keď mi bol čert dlžný, ako tak na vás pozerám. Ale ja to hovorím preto, aby som zadokumentoval pre voličov tuná, našich kolegov zo SMER-u, ktorí v sebe agregujú veľké množstvo aj ľudí, ktorí v zúfalstve a v sklamaní odišli od národniarov, od Slotu, že takto to funguje. Hymna nebude častejšie alebo aspoň tak, ako majú deti v školách, ale meniť šilty, meniť tabule na železničných staniciach sa budú. Tak nech si prípadne aj tá časť voličského elektorátu SMER-u zodpovie tú otázku o proporcionalite a vôbec vyváženosti tohto celého. To treba povedať, i keď viem, že si s tým človek nepomôže, ale treba to povedať.
Nebudem dlhšie hovoriť. Naozaj váha a dôstojnosť štátneho symbolu je natoľko dôležitá, že niekedy vedieť, vedieť treba povedať, kedy dosť. Takže teraz hovorím pre túto chvíľu dosť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Zobrala som si zlý... (Vystupujúca si išla vziať správne podklady.) Ospravedlňujem sa. Už mám tú spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (tlač 855), v prvom čítaní. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode tejto úpravy a o súlade návrhu zákona s ústavou a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Takže vychádzajúc z týchto oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu z 13. januára 2014 č. 854 a § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Samozrejme, ten bude aj gestorským výborom. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem oceniť kolegov z horných lavíc, že zachovali rozvahu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Hlina, cením si, že ste ako buldog. Chytíte sa niečoho a pokračujete v tom. A určite vám nechcem zazlievať nijaký zlý úmysel, ale považujem váš návrh za neprijateľný a ja zaň nebudem hlasovať. Vy ste sa vyslovili vo svojej úvodnej reči, že nemáme dobrý vzťah k svojeti, by som to teraz nazvala po slovensky, aby som sa vrátila k nášmu krásnemu jazyku. Viete, ale takýmito zákonmi ho nenapravíme. Pokiaľ nebudú ani poslanci, ani naša inteligencia čítať slovenskú literatúru, nebudú kupovať slovenské knižky, nebudú vôbec tušiť, čo sa v kultúre slovenskej robí, pokiaľ budú hovoriť jazykom, ktorý tu niekedy počúvame, nebudeme mať to, čomu vy vravíte dobrý vzťah k svojeti. Možnože naozaj potrebujeme ešte ďalšiu generáciu, aby sme si vedeli dokonca kultúrne spravovať svoj štát. Je to možné a dúfam, že budeme mať tých príslovečných 40 rokov, o ktorých hovoril Masaryk voľakedy pri vzniku Československej republiky, aby sme si začali vážiť demokraciu, aby sme prestali ako pán predseda európskeho výboru hovoriť "tie vaše rečičky o slobode a demokracii". Možnože naozaj potrebujeme ďalších dvadsať rokov. A keď už hovoríte o Bohu, tak dúfam, že nám Pán Boh dopraje, aby sme tých ďalších dvadsať rokov mali. Ja už sa toho asi nedožijem, no ale nedá sa nič robiť. Dúfam, že som aspoň moje deti vychovala v tomto duchu.
To znamená, ešte by som povedala tri slová o tom falošnom bití sa do hrude. Pokiaľ voliči politických strán počas volieb, čo je najväčší sviatok demokracie, budú oceňovať tých, ktorí sa falošne bijú do hrude, obávam sa, pán poslanec, že budete sa sťažovať aj naďalej. Preto si myslím, že informovať ľudí, umožniť im čerpať z niekoľkých zdrojov informácií, aby si mohli vybrať. O tom, že deti budú mať mediálnu výchovu v školách, aby vedeli, kde sú tie informácie. Pokiaľ ľudia vzdelaní, ktorí trošku vedia a nemusia každú chvíľu meniť svoj názor, nebudú mecenášovať ľudí, mladých ľudí, ľudí, ktorí tvoria verejnú mienku, a vysvetľovať im čo a ako. Keď aj v tzv. mienkotvorných novinách, ako je Pravda, jedným z hlavných informácií dnes o zahraničnej politike je, aké šaty mala manželka prezidenta Obamu, tak viete, asi sa ďaleko nedostaneme. Ale dúfam, že naša príslušnosť k Európskej únii a NATO a to, že naši mladí po mnohých desiatkach rokoch znovu majú otvorené dvere a môžu študovať, kde chcú, a môžu sa vrátiť, čo im komunistický režim neumožňoval, dúfajme, že vychováme ďalšiu generáciu, ktorá nebude musieť prezliekať kabáty len preto, aby si zarobili na pätnásť generácií pre svoju rodinu a dosť viac. Myslím pre svoju rodinu a aj pre tu príslovečnú "ródinu".
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Galis, dovoľte mi uviesť tento zákon, ktorý je trošku na lepšej pôde, lebo ja viem, že som sa vydal do krehkých pôd, ale netreba sa báť. Tento návrh zákona hovorí o tom, že treba naprávať chyby, ktoré sa stanú. Ono pri robote sa stane, tak sa zvykne hovoriť, že kto robí, aj pokazí, takže môžeme sa nastaviť parametricky, že či prijmeme tu to konštatovanie, že len naprávame chybu, ktorá sa stala nejakým nedopatrením, alebo to povieme teda napriamo a otvorene, že sa pokúšame napraviť tú chybu, ktorú sem účelovo niekto prepašoval a dostal a dostal ju do zákona o ochrane prírody a krajiny. Pozrite sa, keďže vieme, kde žijeme, pomôže asi len pravda a pravda oslobodzuje, to aj v iných knihách písali. To som ja nevymyslel. Tak tu skúsim povedať pravdu, že v čom je pravda.
Pravda je v tom, že my sme tu mali zákon o ochrane ovzdušia a krajiny, ktorý sa nám tu odprezentoval ako zákon pod týmto názvom, ale on nebol v tom danom momente s týmto úmyslom predložený a paradoxom bolo to, že ho predkladal minister životného prostredia. Keby sem došiel minister hospodárstva so zákonom, ja neviem, o nejakých energetických centrách a nepriamou novelou by na nejakej tridsiatej piatej strane znovelizoval tento zákon v tomto ustanovení kvôli štiepke, nuž menej by to klalo oči, ako je to politická trúfalosť. Ale aj to už je znakom toho, že čo si vy vlastne viete dovoliť a nikto sa nad tým nečuduje. To bola politická absolútna trúfalosť, že doniesť sem, že minister životného prostredia príde sem a predstaví zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie a minister životného prostredia ho sem donesie. Zákon, ktorý znižuje ochranu drevín a krovín, a minister životného prostredia ho sem donesie. Ten minister, ktorý by mal plniť zo zákona úplne iné úlohy. Ale tá politická trúfalosť je obrovská. Ego je veľké. Arogancia absolútna. Novinársky záujem je o šatách, ako tu veľmi dobre pani kolegyňa povedala. A tak to je. Naozaj v tomto pléne prešiel zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie a predniesol ho minister životného prostredia.
Môj návrh zmeny, novely tohto zákona sa to snaží korigovať, resp. vrátiť to tam, kde to bolo. A je to aj takou skúškou správnosti, keby to prípadne niekoho zaujímalo, len to v tejto krajine nikoho nič nezaujíma, že či argumentačne je to naozaj tak, ako tvrdili. Lebo oni pri prezentácii tohto návrhu zákona tvrdili, že tento zákon ošetruje to, že na poľnohospodárskej ploche sú plody, teda sú kroviny a dreviny a nemôžu pestovať. No nič v zlom, vážení, ešte toľko tomu plus-mínus rozumiem. Ak nejakému poľnohospodárovi na jeho pozemkoch vznikli také dreviny a také kroviny, tak čo robil ten poľnohospodár? Čo je to za poľnohospodára, keď na jeho pozemkoch takéto niečo vznikne? To znamená, že niekde je chyba inde. To je znova len argument pre blbých. Argument pre blbých, že teda že ideme, čo ideme, pôda, ktorá sa nemohla využívať, lebo tam boli nejaké kroviny, tak to vám tu predali, takto to predali, takto ste im to zjedli aj s navijakom. Všetci to tak zjedli. Vôbec, ale vôbec to nie je pravda. Ono keby bolo trošku na tom pravdy, tak by to stačilo z pohľadu krovín, lebo ešte tá krovina ako-tak rýchlo vyrastie, ale drevina nevyrastie z roka na rok. Čiže to, čo oni rozširovali, lebo tam tá zmena bola, znova pre ľudí, už ma to unavuje tuná to rozprávať do toho veľkého nezáujmu.
Zmena sa týkala toho, že vo vzrastlej výške, to znamená, že vo výške meter tridsať. Ak doteraz platilo, že dreviny do 40 cm obvodu nebol potrebný súhlas, tak teraz sa to mení na 80 cm, nie je potrebný súhlas v extravilánoch obce, plus sa menilo, výmera krovín bola doteraz 10 metrov štvorcových, odteraz je 20 metrov štvorcových, nie je potrebný súhlas obce. Prísne vzaté, keby naozaj nejakému poľnohospodárovi, že si zlomil nohu a dva roky nehospodáril, tak mu na tom pozemku vyrastú kroviny, čo je blbosť, ale dobre, pripusťme túto hru. Hej? Tak a rozšírili sa mu tak, že majú viacej ako 10 metrov štvorcových. Zase, až také imelo to nie je, alebo jak, čo ja viem, čo tak rýchlo rastie. Tak dobre, že toto by ten zákon mohol ošetriť, že ten parameter, že kroviny z desiatich metrov štvorcových na 20 metrov štvorcových, no plus-mínus nech to je, ale tie dreviny sú tam účelovo, absolútne účelovo vložené len a len kvôli tomu, že je potrebné sa dostať k hmote, k drevnej hmote lacno a rýchlo. Prečo lacno? Doteraz platilo, že nad ten objem ste museli žiadať povolenie a ZMOS vám určil, teda ZMOS, obec vám určila náhradnú výsadbu, prípadne nejaké finančné plnenie za výrub tých drevín. To znamená, že to bolo o to drahšie. Teraz ste pozbavený tej povinnosti, že nemusíte robiť, že o to lacnejšie. Čiže a o čo rýchlejšie? O to, že nežiadate stanovisko štátnej ochrany prírody. Čiže rýchlejšie a lacnejšie. Čo to znamená? Dostanem sa k hmote rýchlejšie a lacnejšie. O to ide. No to sa podarilo. To je normálne lobistická vec, hej? Lobistická vec štiepkovačov, energoprojekty a neviem čo. Prečo ste aspoň aké-také dekórum tomu nenechali, že to mal niekto iný predložiť, nie minister životného prostredia? To bolo ako podľa mňa zákerné.
Ja som si dokonca v tejto veci dovolil interpelovať pána premiéra a vzhľadom na to, že sa mi nepodarilo interpelácie kvôli jeho neodkladným pracovným povinnostiam, pri ktorých nás aj zabudol informovať, že sa ospravedlňuje, mi ich predniesť, tak len z tej odpovede vyberám. Že zmyslom toho predloženia toho; lebo som namietal, že prečo bol predložený; v odpovedi je teda programové, programové vyhlásenie vlády, je to, ja neviem, ja nepredpokladám, že to písal sám pán premiér, ale niekto mu to písal. No a ten, kto to písal, pre druhýkrát, prosím vás, trošku ináč. Ale tam je napísané, že zabránenie prenikaniu nežiaducej vegetácie na poľnohospodársku pôdu. Tento zákon. Tak ale zabránenie nežiaducej vegetácie, tak to poorajte, keď chcete zabrániť, aby vám nežiaduca vegetácia prišla na poľnohospodársku pôdu! Však, prípadne mi, ja naozaj mám aj strednú poľnohospodársku, vysokú som síce nedokončil, ale trošku tomu rozumiem, že ak chcete zabrániť prenikaniu, no tak zabránite tak, že pooráte, že sa o to pole staráte, ale nemusíte prijať zákon, že to, čo vám už tam narástlo, že vyrúbete. Viete, to sú také, keby niekto prísne vzaté sa tomu venoval, ale tomuto sa nikto tu nevenuje. Vás jediné, čo zaujíma, že kedy už konečne ideme domov a kedy ten Hlina skončí, kedy bude to hlasovanie, ale musíte to so mnou vydržať. Prosím vás, čiže je to blbosť. Je to a prišla priamo od premiéra, hej? Tu už nehovorím o tom, že ďalšie textové chyby, ktoré sú tam, nie gramatické, tam sa ja nepasujem. Ale významovo-textové chyby.
A končí celá interpelácia, odpoveď na moju interpeláciu tak a teraz sa budem môcť konfrontovať, pán premiér konštatuje, "preto sa neobávam, že by sa výrazným spôsobom zmenil ráz a charakter našich miest a obcí". A ja sa obávam, ja sa obávam, že prijatím tohto zákona sa výrazne zmení ráz a obcí, teda ráz, charakter našich miest a obcí. Pán premiér sa neobáva, že výrazným spôsobom, čiže pripúšťa, že sa zmení, ale nie výrazne, a ja hovorím, že sa zmení výrazne. Ale ak už pripúšťa, že sa zmení, tak podľa mňa otázka stojí, či to chceme, aby sa zmenilo. Chceme, aby sa zmenil ráz našich obcí? Chceme, aby okolo nej neboli nejaké stromy, kroviny, chceme, aby nebolo kde psa vyvenčiť? Aby sme s kočíkom, keď decko chce človek uspať, išli kde? Okolo čoho? Okolo tují z Baumaxu, alebo čo? Ako chcete zmeniť ráz tej obce, kedy je výrazné, kedy to už nie je výrazné? Kedy je to tá výrazná zmena?
Prijali ste, vážení kolegovia, to treba ľuďom povedať, prijali zmenu, ktorá je, išla prudko poruke energoloby, ktorá sa potrebovala dostať lacno a rýchlo k drevnej hmote. To bolo celé. Celé tieto žvásty o tom, že či ráz krajiny a zabránenie, to je nič. To je len pre, pre masy na oblbnutie. To tu funguje. Je mi ľúto, že až tak účinne, ale funguje. Podstata zmeny bola v tom. A zdá sa, že už vieme konkrétne výsledky, tu predpokladám, že pán Mičovský povie, že niekde už máme prvé plody práce, jak sa hovorí. Jak by povedal starý boľševik, už máme prvé, už žneme, žneme plody našej sejby. Čiže jak ste zasiali, tak asi už budete aj žať, už sa to začne kálať, už sa to začne rúbať hlava-nehlava a už sa budete čudovať. Už budú vypisovať tým starostom, už bude, ale potom asi budete opatrní, že v akom rozsahu. No uvidíme. Sám som zvedavý. Budem v tomto neústupný.
Teraz predkladám tento návrh a zároveň aj interpelujem pána ministra Žigu, lebo mňa mimoriadne zaujíma to, lebo tvrdil, že ZMOS s tým súhlasí. Tak budem teda interpelovať, že chcem vidieť kópiu toho listu, toho stanoviska, kde ZMOS s tým súhlasil, lebo ten bude potrebný pre ďalšie konanie. Idú voľby do samosprávnych orgánov obcí, tam bude treba to zavesiť. Tam, kde to niekde rúbu hlava-nehlava, tak treba na úradnú tabuľu zavesiť stanovisko ZMOS-u, že ZMOS s týmto súhlasil, že sa môže rúbať bez povolenia a bez náhradnej výsadby. Lebo už ak niekto už zaplatil nejaké to mizerné euro za to, že vyťal, no tak niekde sa to objavilo, nejaký ten stromček niekde pribudol, alebo aspoň sa pohrabalo. Teraz už sa ani nepohrabe. Už sa len bude nakladať a voziť do tých gágorov tých energoprojektov aj vašich slovutných predstaviteľov, ktorí potrebujú, potrebujú rádovo viac a keď majú možnosť a tento ľud tejto krajiny im to s radosťou dá a nechá sa takto otrhávať, ošklbávať, tak prečo by to nevyužili. Pokúsim sa tomu zabrániť. Čiže táto zmena hovorí o tom, že to treba vrátiť tam, kde to bolo, a prísne vzaté, ak už teda tvrdia, že kroviny sa tak vedia rýchlo rozrásť, že na jeseň síce poorie gazda, ale na jar tam má kroviny vo výmere neviem koľko, no tak dobre, tak mu tie kroviny tam nechajme. I keď, uznáte sami, že je to smiešne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 232 z 20. januára 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako tlač č. 856. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2014, dané pod č. 855, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, možno si niektorí z vás spomenú, že prednedávnom, konkrétne v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, bolo to koncom novembra, na pripomenutie, minulého roka, sme spolu s kolegami Feckom a Mičovským predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v podstate s tým istým znením, aké má práve prerokúvaný návrh novely inkriminovaného zákona. Ja si dovolím krátko odcitovať z toho nášho návrhu, citujem:
"V čl. 1, v bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová "80 cm" nahrádzajú slovami "40 cm".
Odôvodnenie: Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (teda pri ich výrube) z obvodu 40 cm na 80 cm. Toto považujeme za veľký zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov za náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií, ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a estetické. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť."
Ak by bola väčšina z vás prítomných pri vtedajšom hlasovaní v tejto snemovni tento náš návrh schválila, nemuseli sme tu dnes k tomuto bodu sedieť. No a odvtedy uplynuli necelé tri mesiace, medzitým novela vyšla v Zbierke zákonov, konkrétne 31. decembra, teda na Silvestra, ak by to celé nebolo také smutné, tak by sme sa mohli na tom aj zasmiať, na tomto symbolickom dátume zverejnenia, a vzápätí nadobudla účinnosť vrátane tohto spomínaného nešťastného § 47, ktorý rozväzuje ruky tým, ktorí chcú z rôznych príčin rúbať aj hodnotné stromy v tzv. voľnej krajine, teda mimo lesný pôdny fond a v extraviláne obcí.
V našej krajine sa táto novela začína už aj prejavovať. Už sme o tom tu pred týždňom aj začali diskutovať a informovať. Nezaregistroval som jediný prípad, že by sa výruby v intenciách takto novelizovaného zákona realizovali skutočne s primárnym cieľom zabrániť, ja neviem, postupu náletových drevín na zarastajúcich políčkach, lúkach a pasienkoch, ako sa zvyklo argumentovať a ako to spomínal aj kolega Hlina. Ono je to v podstate aj celkom nelogické zdôvodnenie alebo absurdný predpoklad, že by sme teraz tie tisíce hektárov zarastajúcich plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorých mi je úprimne ľúto, a málokto v tejto snemovni sa tak zasadzuje dlhodobo za to, aby sme zlepšili údržbu týchto zarastajúcich polí, lúk a pasienkov, že aby sme už začali tým, že budeme rúbať stromy s priemerom, s priemerom 27 cm a obvodom 80 cm. Ak si to predstavíte, aké obrovské investície by vyžadovala rekultivácia plôch, kde by sme vyrúbali porasty s takto starými stromami, a pritom by sme nebrali na zreteľ to, že nám tu naozaj z roka na rok zarastá náletovými drevinami, krovmi a malinkými stromčekmi poľnohospodárska pôda, aby sme ale, naopak, aby sme sa prioritne venovali takejto absurdnej ceste návratu tejto zarastajúcej pôdy na poľnohospodárske účely, že by sme išli cestou rúbania veľkých stromov, tak sama osebe táto predstava je, myslím, každému jasné, že je teda absurdná.
Takže je aj z toho jasné, ten, to zdôvodnenie bolo absolútne účelové a že nemá nič spoločné s tým, aký bol reálny dôvod tejto liberalizácie. Ja som si vyhotovil aj takú neumelú maketu toho, ako vyzerá hrúbka toho stromu, pretože v nejakej rozhlasovej diskusii som začul názor pána ministra životného prostredia, že ide v podstate o malé stromčeky, že tých 80 cm obvodu to nič neznamená, že to je div nie, div nie nejaký krovinný porast, takže chcel som vám tak trošku aj dokumentovať, pôvodne som chcel aj doniesť taký autentický výrez zo stromu, ale toto daždivé počasie a riziko, že ma niekto obviní, že kradnem drevo z lesa, ma od toho odradili. Tak som len vystrihol čosi z kartónu, čo mám tam hore v lavici a potom vám to môžem predviesť, že ako asi vyzerá taký výrez. (Reakcia z pléna.) Ak by si bol taký dobrý, ďakujem.
No dnes som sa zhodou okolností na pána ministra aj v iných súvislostiach obrátil listom, z ktorého zase si dovolím odcitovať, lebo sa týka vyslovene tejto témy: "Vážený pán minister, v krátkom čase po schválení novely zákona o ochrane prírody a krajiny je slovenská verejnosť konfrontovaná s početnými výrubmi stromov," (spravodajca podal rečníkovi materiál) ďakujem pekne, "na rôznych miestach Slovenska. Následkom sú kritické reakcie nielen ochrancov prírody, ale aj mnohých radových občanov, najmä obyvateľov a obyvateliek dotknutých lokalít. Ako ste zrejme informovaný, na bratislavskej Kolibe, konkrétne v lokalite vymedzenej ulicami Sovia a Krahulčia, došlo v uplynulých týždňoch k výrubu súvislého lesného porastu. V tejto súvislosti podotýkam, že obvod mnohých vyrúbaných stromov vo výške 150 cm nad zemou bol väčší nielen ako 40 cm, teda ako hovorilo pôvodné znenie zákona, ale aj ako spomínaných 80 cm."
Čiže 80 cm, keďže som vám sľúbil, je neumelý, neumelá ukážka vyzerá takto. (Rečník ukázal model z papiera.) Žiadny tenučký stromček.
"Stalo sa tak tesne po schválení vami predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá okrem iného liberalizuje výruby stromov, vo vláde Slovenskej republiky.
K druhému, ešte masívnejšiemu výrubu došlo potom po schválení novely v Národnej rade, čiže začiatkom decembra minulého roku. Podotýkam, v obidvoch prípadoch ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ale napriek tomu som presvedčený, že aj pod dojmom toho, že sa tento režim liberalizoval, že aj preto si dovolili tí, ktorí toto spôsobili, takýto, takýto nehorázny prístup ku kvalitnej zeleni."
No a teraz vyberiem len pár z tých otázok, nie všetky. Sú celkom relevantné vo vzťahu k tomu, o čom tu teraz hovoríme, takže zredukujem to na niekoľko. Pýtam sa pána ministra, či vedenie ministerstva životného prostredia vedie evidenciu nelegálnych, respektíve sporných výrubov stromov na nelesnom pôdnom fonde na území Slovenskej republiky. Potom sa ho pýtam, k akým výsledkom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. 10. a 6. 12. minulého roku inšpekcia ochrany prírody, ktorá tieto výruby prešetrovala. Pýtam sa ho, na akú výšku ohodnotila spôsobené škody nelegálnym výrubom na Kolibe štátna ochrana prírody, ktorá síce mala za úlohu sa zamerať na tie vyrúbané stromy a vyhodnotiť teda ich spoločenskú hodnotu. Aký veľký sankčný postih hrozí páchateľovi za túto spôsobenú škodu? A napokon, prečo štátna ochrana prírody, teda organizácia Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tomto prípade nefiguruje ako poškodená strana, hoci došlo k znehodnoteniu prírodných hodnôt značného rozsahu? No a na záver sa ho pýtam na to, o čom je tu dnes doslova reč, či neuvažuje o vypracovaní návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý by opätovne sprísnil režim ochrany hodnotnej zelene, ako aj sankcie za jej nelegálny výrub. Čiže inými slovami, či neuvažuje o vrátení toho znenia § 47 do tej pôvodnej podoby.
Záverom chcem zdôrazniť, že nie všetky pochybné a škodlivé výruby stromov sa konajú a budú konať vďaka tejto nešťastnej novembrovej novele zákona o ochrane prírody a krajiny. Ale myslím si a som o tom presvedčený, že aj v iných prípadoch, na ktoré sa režim tejto novely nevzťahuje bezprostredne, došlo tu k jednoznačnému signálu, že ministerstvu životného prostredia, vláde a väčšine prítomnej v tomto parlamente na stromoch v podstate nezáleží a že mocní tohto štátu nebudú sankcionovať ich pochybné výruby.
Uvedomujem si zároveň, že tých, ktorým je to jasné, v podstate nemá význam presviedčať a naopak, tých, ktorým to z rôznych príčin nie je jasné, alebo nechce byť jasné, by sme nepresvedčili, ani keby sme tu rozprávali dva dni. Ale napriek tomu si myslím, že nebolo by správne nevystúpiť v rozprave k tomuto bodu, a inak som vďačný kolegovi Hlinovi, že s touto novelou prišiel. Nerád používam expresívne výrazy, ale som presvedčený, že v tomto prípade sme svedkami podobného kultúrneho barbarstva, ako keď sme venovali istej finančnej skupine Tatranský národný park, alebo keď sme sa začali pohrávať s myšlienkou, že zničíme prírodu a životné prostredie pri Košiciach ťažbou uránu a okolie Kremnice a Detvy ťažbou zlata, alebo že zaplavíme krásnu obec Slatinku a jej okolie novou priehradou, alebo dokonca že vybudujeme priehradu priamo na území Bratislavy a zničíme Karloveské rameno a ďalšie lužné lesy, ktoré by mali slúžiť Bratislavčanom a ktoré sú zároveň územím významného vodného zdroja.
Takže dovolím si navrhnúť taký malý obchod politický na záver. Ja by som navrhol, aby sme túto novelu prijali a ako protihodnotu sľubujem, že nebudeme ten lapsus, ku ktorému došlo v novembri minulého roku, nejako zvlášť verejne pranierovať. Takže dúfam, že prijmete túto moju ponuku a teším sa, že hlasovanie dopadne (povedané so smiechom) v prospech tohto návrhu.
Ďakujem.