2. schôdza

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hoci váš záver vystúpenia k školstvu bol viac-menej konštruktívny alebo aspoň snaha, tak ten úvod bol totálne demagogický. Začali ste s tým, že toto programové vyhlásenie vlády vrhá Slovensko do osemdesiatych rokov. Potom ste dokonca hovorili o sedemdesiatych rokoch. No neviem, či debyrokratizácia alebo výraznejšia podpora celoživotného vzdelávania, a mohla by som tu rozprávať ďalšie a ďalšie veci, majú nejakú paralelu s týmto obdobím. To po prvé.
A druhá vec, ktorú vám chcem povedať. Hovoríte, že sa venujete školstvu dvanásť rokov. Najväčší podraz, to sa dotýka platu učiteľov, ktorému ste sa dosť obsiahle venovali, najväčší podraz v odmeňovaní učiteľov sa udial tesne pred voľbami v roku 2002, keď ste prijali zákon o verejnej službe, kde ste učiteľom sľubovali trinásty plat, štrnásty plat. Toto sa malo uskutočniť do roku 2006. Určite vám to prinieslo vo voľbách nemálo hlasov učiteľov. A čo ste následne urobili? Vzápätí po voľbách, keď ste poskladali vládu, tak ste tento zákon zrušili. A nielenže ste ho zrušili, ale ste ho rozbili na dva zákony, päťstopäťdesiatdvojku, päťstopäťdesiattrojku. Asi viete, o čom hovorím. Boli ste vtedy štátny tajomník na ministerstve sociálnych vecí. Mali ste možnosť proti tomu protestovať, keď ste sa tomu venovali. Takisto ste sa vôbec nesnažili valorizáciu platov učiteľov posunúť na iné obdobie. Neviem, aká logika bola v tom, že platy sa valorizovali od 1. 7. Učitelia protestovali, určite boli aj za vami. Neurobili ste to. Až prvá Ficova vláda valorizáciu platov učiteľov stanovila na 1. januára. Takže k tým platom skutočne z vašej strany to nepovažujem za úprimné. Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Donútili ste ma trocha zaspomínať, na môjho učiteľa, Chlebničana v blahej pamäti, ktorý ma učil zemepis v ôsmej triede. A bol to pán učiteľ, ktorý keď na ten zemepis spomínal, tak sa zdalo, že celý svet prešiel, aj keď pravdepodobne možno v živote neopustil Slovensko. Ale viete, na tom učiteľovi nebolo dôležité to, ako dokázal zaujať, ale to, že popri svojej profesii učiteľa zemepisu nám veľmi často hovorieval niečo iné. Pamätám si tu vetu, znela asi tak, že, viete, s klobúkom v ruke prejdete celý svet. A tým chcel povedať, že slušnosť je veľmi podstatná. A ja som si vlastne zapamätal z tohto učiteľa, že nám zdôrazňoval veľmi často, po ktorej strane má ísť dáma, keď ideme s ňou, ako sa máme správne ospravedlniť, ako poďakovať, triviálne veci. Možnože je to smiešne, že to spomínam, ale som rád, že je tu aj pán minister školstva.
Ja si myslím, že nemáme problém v tom, či učíme málo alebo veľa matematiky, veľa alebo málo jazykov alebo ako je to s počítačovou gramotnosťou. Ja sa domnievam, že tu nie sme na tom tak zle. Ale myslím si, že sme dosť zle na tom, že napriek tejto slušnej úrovni slovenského školstva máme veľa nevychovaných detí, ktoré nevedia základné veci. Určite je to otázka statusu učiteľa, určite je to otázka jeho platov, ale nielen toho. Je potrebné, aby sme možno aj tých pánov učiteľov získavali, aby to boli osobnosti, ktoré majú v tomto jasno a ktorí vedia, že okrem svojej profesie, zemepisu, jazyka alebo čohokoľvek iného, čo majú konkrétne na starosti, musia deťom zdôrazňovať práve aj tento moment vzdelania, lebo si myslím, že toto nám veľmi chýba. A bol by som veľmi rád, keby učitelia učili naše deti aj dobru, slušnosti a aby to bolo považované za istú frajerinu. Mám taký dojem, že dneska je frajerinou byť neslušný. A to nám treba zmeniť. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dotkli ste sa aj financovania školstva a, myslím si, aj celkom oprávnene. Ja osobne tiež mám pochybnosť o zvyšovaní kvality školstva práve so zvýšeným financovaním, pretože v programovom vyhlásení vlády sa spomína konsolidácia verejných zdrojov, ale na druhej strane aj podpora výstavby diaľnic, zadlženie Slovenska trvalým eurovalom. Takže skutočne mám pochybnosť o smerovaní financií do školstva, najmä podmieňujúcich kvalitu. A myslím si, že učitelia by si určite zaslúžili vyššie platy a, samozrejme, aj zmenu statusu, ako to už bolo viackrát spomínané.
Kolega Matovič sa dotkol ďalšej oblasti, ktorú ste takisto spomínali vo svojom príspevku. A to sú internátne školy. Myslím si, že je dôležité to zopakovať aj viackrát, pretože vláda síce má napísané, že sa ešte touto problematikou bude zaoberať, bude ju analyzovať, ale koniec koncov môže dospieť aj k výsledku, že predsa len tie internátne školy budú. Tak ja by som zdôraznil, že naozaj to nie je dobré riešenie, aspoň teda z môjho pohľadu a z mojich skúseností.
Kolega Matovič povedal, že je dobré, keď deti v škole ostávajú dlhšie. Áno, mám s tým osobnú skúsenosť, pretože som viedol skupinky takýchto detí. Mal som niekoľko krúžkov a skutočne tie deti, si myslím, dostali do vienka niečo, čo v nich aj zostane, a že dokonca keď mi bolo povedané, že pán učiteľ, že je dobré, že budem vzdelaná a budem vedieť aj čosi viacej, tak to mi stačilo. A myslím si, že áno, treba tie deti udržať v tých školách čo najdlhšie a potom ich púšťať do osád a možno ony prinesú tam do tých osád niečo lepšie. Takže je dôležité o tejto otázke takisto hovoriť. Ďakujem.

Pani poslankyňa Obrimčáková.

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som zareagovala na oblasť školstva v programovom vyhlásení, o ktorom hovoril pán poslanec Beblavý. Ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, myslím, že predchádzajúce vedenie ministerstva školstva počas svojho osemnásťmesačného pôsobenia ukázalo, že pracovalo nekoncepčne a nesystematicky. Zmätočné a mätúce pokyny komplikovali výchovno-vzdelávací proces a boli často v príkrom rozpore s pedagogikou a pedagogickou vedou, prinášali pre našich žiakov a zamestnancov škôl iba problémy v ich výchovno-vzdelávacej práci, ktoré ak by predchádzajúca vláda pokračovala vo svojej činnosti, by sa zaiste negatívne odzrkadlili vo vedomostnej úrovni detí. Ľahostajne sa prijímali neodborné a neoverené zmeny zo strany ministerstva školstva nielen v obsahovej, ale aj v organizačnej oblasti nášho školstva. Áno, prax ukázala, že je potrebné niektoré veci z reformy školstva novelizovať. Chceli sme tieto veci konzultovať s vedením ministerstva školstva v predchádzajúcej vláde a hľadať spôsob ich odstránenia alebo ich úpravy podľa požiadaviek v praxi. Žiaľ, o tento spôsob spolupráce nebol záujem. A preto je potrebné uvítať, že toto programové vyhlásenie naozaj cieľavedome ide za tým, aby kontinuálne nadväzovalo na reformu v rokoch 2006 až 2010 s tým, že reaguje na podnety z praxe s cieľom celkovo zlepšiť podmienky v školstve. Pán minister má jasno v tom, čo chce urobiť, je to odborník, ktorý sa dlhodobo venuje školstvu. A preto verím, že keď budeme hodnotiť toto programové vyhlásenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, v podstate ja to vaše vystúpenie beriem ako váš vysokoškolský kolega ako váš odborný pohľad alebo ako vašu odbornú analýzu, v ktorých v niektorých veciach sa dá polemizovať, v niektorých veciach sa dá súhlasiť, ale chcem poukázať na to, že vyčkajte chvíľku. Ja som rád, že pán minister pán profesor Čaplovič prichádza s vlastnými systémovými a odbornými riešeniami. Dajte mu čas, nech teda to preukáže. Ja na druhej strane si dovolím poznamenať, že som rád, že máme na čele ministerstva školstva experta, ktorý sa dlhé roky venuje školstvu ako takému na rozdiel od bývalého pána ministra školstva pán Jurzycu, ktorý chcel byť skôr iným ministrom. A, žiaľbohu, jemu nevyšiel post, ktorý chcel. A riadil celé ministerstvo školstva po celé dva roky pán Mederly, čo by som bol nerád, aby sa vrátil.
Na druhej strane by som sa chcel venovať aj druhej časti vášho vystúpenia, korupcii, ktorá má trošku zaujala. A nakoľko tu nie je pán minister Kaliňák, chcel by som reagovať aspoň jednou poznámkou. Páčila sa mi vaša myšlienka trestu smrti za korupciu, Čínu ste spomínali dokonca. No ja si dovolím poznamenať, že kebyže je zavedený trest smrti v Slovenskej republike, tak by ste prišli asi o polovicu členov strany SDKÚ – DS. To je môj názor.