2. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, programové vyhlásenie vlády definuje mnohé odvážne a dobré ciele. Konsolidovať verejné financie, aby v roku 2013 bol deficit pod 3 percentá HDP, podporiť hospodársky rast, znížiť nezamestnanosť, zvýšiť vymožiteľnosť práva, kultúre bude poskytovať výraznejšiu podporu, nejde o oblasť, kde sa dá šetriť, teda definuje, čo chce dosiahnuť. Nedefinuje však ako, akým spôsobom chce tieto ciele dosiahnuť.
Preto prvá dôležitá otázka je, ako chce vláda dosiahnuť ciele definované v programovom vyhlásení vlády? Tak, že zvýši príspevok štátu, dajme tomu v oblasti zdravotníctva, aby získala finančné prostriedky? Alebo nie. Vidíme jedno, čo pán premiér tvrdil i pri predkladaní programového vyhlásenia vlády, kde vidí určité zdroje v zdravotníctve, a to pri zákaze zisku zdravotných poisťovní. Prirodzene, môžeme diskutovať o miere zisku, môžeme diskutovať o jeho použití. Otázka vytvárania zisku je však dávnou témou ľavopravých diskusií. A najlepšiu odpoveď som našiel a dal ju pán Churchill, keď povedal, a to povedal on, takže aby sa vás to nedotýkalo. Citujem: "To je socialistická myšlienka, že vytváranie zisku je neresť. Ja si myslím, že skutočná neresť je vytváranie straty." Nečudujem sa, ak pani ministerka Zvolenská mlčí o zákaze vytvárania straty, dajme tomu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale prekvapuje ma, že premiér, ktorý hovorí o zákaze zisku zdravotných poisťovní, jedným dychom nehovorí aj o zákaze vytvárania straty v spoločnostiach s účasťou štátu. O tomto v programovom vyhlásení vlády nenájdete ani slovko. Aj preto je to len všeobecný dokument s malým množstvom konkrétnych návrhov. A pritom nemyslím len na konkrétne čísla, ako tu už pán premiér hovoril, že v programovom vyhlásení vlády pani premiérky Radičovej boli dve čísla, ale myslím o konkrétnych návrhoch, dajme tomu v oblasti boja proti korupcii to boli konkrétne návrhy, ktoré boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády, zverejňovanie zmlúv, elektronické aukcie, ale takéto konkrétne návrhy v tomto programovom vyhlásení vlády nie je.
Ja si myslím, že pod tú všeobecnosť programového vyhlásenia sa podpísala i neexistencia koaličného partnera. Je prirodzené, vždy keď sa tvoril, tvorilo programové vyhlásenie vlády, že tomu predbiehalo zasadnutie koaličných partnerov a každý koaličný partner chcel a mal záujem do, do programového vyhlásenia dostať čo najviac konkrétnych návrhov, aby jeho volič vedel, že, áno, naša strana, moja strana presadila tento a tento dokument alebo túto a túto vec do programového vyhlásenia vlády.
Ja som presvedčený, že strana SMER aj Robert Fico si uvedomoval tento nedostatok, a preto inicioval rokovanie so sociálnymi partnermi, a teraz nechcem kritizovať toto stretnutie, množstvo pripomienok bolo zahrnutých do programového vyhlásenia vlády, ale bolo zahrnutých v podobe - preskúmame, zvážime na základe ekonomických možností. Sociálni partneri môžu dávať pripomienky, ale nemajú tú silu donútiť vládnu stranu, aby konkrétne riešenia zakomponovala do programového vyhlásenia. Takúto silu mali len koaliční partneri z toho dôvodu, lebo povedali, že ak to tam nebude, nebudeme hlasovať za programové vyhlásenie vlády. Preto som presvedčený, že aj toto sa podieľalo na všeobecnosti a na všeobecných formuláciách programového vyhlásenia vlády, o ktorom teraz rokujeme.
Neviem, do akej miery boli poslanci a do akej miery v rámci strany SMER bolo komunikované s 83 poslancami o tomto programovom vyhlásení. A to preto, dámy a páni, že od vás a len od vás bude záležať, či v tomto volebnom období bude v súlade s čl. 114 vláda za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky, alebo sa parlament stane len hlasovacou slúžkou vlády. V tomto zmysle vy, osemdesiati traja poslanci, budete písať novodobú históriu. Ja viem, že je to v mnohom pohodlné prijímať a schvaľovať len vládne návrhy zákonov a nediskutovať o nich, ale prináša to aj svoje riziká, lebo sa takýmto spôsobom môžete z Národnej rady urobiť len hlasovaciu mašinériu vlády Slovenskej republiky. Budeme veľmi pozorne sledovať, ako s touto väčšinou a s touto zodpovednosťou v tomto volebnom období naložíte.
Druhá dôležitá a základná otázka pre toto volebné obdobie je, akú úlohu v tomto volebnom období bude zohrávať parlament na základe vašich rozhodnutí?
K tretej základnej otázke dovoľte, aby som sa prepracoval pripomenutím vystúpenia pána ministra Kaliňáka k programovému vyhláseniu vlády pani Ivety Radičovej. Budem citovať, aby ste vedeli, ako sa diskutovalo aj vtedy. Vtedy vystúpil pán poslanec Kaliňák, lebo vtedy bol pánom poslancom, a diskutoval k nominácii pána ministra Galka. Citujem: "Ja sa mu chcem ospravedlniť za to, čo mu povedal pán poslanec Paška. A na zmierenie mu chcem darovať slovník cudzích slov. Naozaj nesúhlasím s tým, že pán minister je diletant, lebo podľa slovníka cudzích slov je to povrchný odborník. Čiže aspoň niečo o tom rezorte vie, a s tým naozaj nesúhlasím, že niečo o tom rezorte vie. Myslím si, že v slovníku cudzích slov je naozaj priliehavejší názov na to, čo pán minister vo svojej funkcii robí a aký je. To slovíčko je hochštapler. Dovoľte mi, aby som, v slovníku sa píše, že je to podvodník. Dovoľte, aby som mu tento slovník daroval." Toľko pán poslanec Kaliňák k nominácii na ministrov vlády Ivety Radičovej.
Na základe tohto by som sa chcel pána ministra opýtať, aké boli ich nominácie? Dajme tomu pána ministra Jahnátka, čo sa týka odbornosti. Alebo pána ministra Glváča, čo sa týka odbornosti. A bol by som rád, keby mi zodpovedal. Ak to bol posledný slovník, ktorý daroval pánovi ministrovi, tak ja mu darujem tento slovník, aby si mohol pozrieť, a budem rád, poprosím pána ministra Maďariča, aby mu ten slovník odovzdal, a budem rád, keď mi povie, čo si o týchto nomináciách myslí. (Potlesk.) Lebo ak kritizoval nominácie vo vláde pani premiérky Radičovej, tak pokiaľ viem, pán premiér Fico celú volebnú kampaň predstavoval iného kandidáta na ministra pôdohospodárstva. A zrazu príde k zostaveniu vlády a členom vlády je niekto, kto sa pôdohospodárstvu vôbec, ale vôbec nevenoval. A to je tretia základná otázka, ktorá vo veľkej miere bude ovplyvňovať rozhodovanie počas celého volebného obdobia. A tou treťou otázkou je: kto ovplyvňuje rozhodovanie Roberta Fica? S týmto sa budeme stretávať ako pri zostavovaní vlády, tak aj pri predkladaní jednotlivých návrhov a jednotlivých riešení.
Vážené dámy a páni, teda tri otázky, na ktoré bude dôležité, a budete odpovedať zvlášť vy, poslanci vládnej koalície. A to sú: akým spôsobom vláda chce dosiahnuť ciele, ktoré definuje v programovom vyhlásení vlády, ako naložíte s väčšinou, ktorú máte v Národnej rade, a či Národná rada bude kontrolným orgánom výkonu vlády a výkonu vládnej moci a kto ovplyvňuje rozhodovanie Roberta Fica?
Na záver mi dovoľte ešte jednu perlu z programového vyhlásenia vlády. Dovolím si citovať: "Stabilita súčasnej vládnej moci vychádza z kvalifikovaných a praxou potvrdených schopností strany SMER." Neviem, kde ste túto vetu hľadali, ale musel to byť starý, tridsaťročný šuflík. Len vtedy tam bola uvádzaná iná strana. Tak sa nečudujte, že potom takéto programové vyhlásenie, ktoré obsahuje takéto veci, nevieme podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja nebudem reagovať na to mentorovanie, kde teda opäť čierne vízie, a uvidíme, ako to bude, a pozrieme sa na to, ako to bude, a určite to tak nebude a tak ďalej, a tak ďalej. Hovorím, na toto reagovať nebudem. Budem reagovať na tých pár faktov, ktoré si spomenul vo svojom, no, ako to nazvať, príhovor? Čo ja viem, čo to bolo. No, proste o tom, čo si hovoril. Ty si hovoril, že teda ako sa tvorilo programové vyhlásenie vlády a že či poslanci mali možnosť alebo nemali možnosť. Tak z oblasti kultúry, pán minister kultúry keď organizoval okrúhle stoly, tak sme sa mnohí týchto okrúhlych stolov zúčastňovali, a teda priamo vieme, čo na tých okrúhlych stoloch bolo. Takže to len pre tvoje ubezpečenie, že nie je to vytrhnuté z kontextu.
Ďalšia vec, no, ruku na srdce, pán poslanec, parlament ako slúžka vlády. Koľkokrát si musel ty konkrétne hlasovať, a keď si chlap, tak to určite povieš rovno, teraz, keď mi budeš odpovedať, koľkokrát si hlasoval v tomto parlamente proti svojej vôli len preto, že koaličná rada rozhodla tak, ako rozhodla, a ty si vnútorne s týmito vecami nesúhlasil? Koľkokrát sa ti podarilo za to necelé volebné obdobie, ktoré ste si sami skrátili vlastnou hlúposťou tak, ako ste si ho skrátili, koľkokrát si musel hlasovať proti svojej vôli, respektíve mal si svoj názor, ale si s ním nesúhlasil, však?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať v tom zmysle, že po dlhšom čase som tu počul naozaj vystúpenie, ktoré bolo politické a týkalo sa programového vyhlásenia vlády bezprostredne. Ja si myslím, že také vystúpenie sem patrí. Ale to podstatné, čo kolega Abrhan povedal, a zaznelo to už viackrát, ktoré súvisí s programovým vyhlásením vlády, je zhrnuté v dvoch otázkach, jednu znova položil. Ako a za čo? Dobré úmysly sú dobrá vec, ale ako sa vraví, dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla, tie dobré úmysly iste majú všeobecnú podporu, ale ako ich chcete dosiahnuť? To je podstatné. A druhé, každý z nás vie, že každé opatrenie nie je za modré oči, ale niečo stojí. Za čo to chcete urobiť, pretože tá situácia, nikto vám ju nezávidí, nie je ľahká, ak máme, a je to záväzok do konca roku 2013, znížiť deficit hrubého domáceho produktu pod 3 percentá. Preto, preto z našej strany stále zaznievajú tieto otázky, a dúfam, že do konca rozpravy alebo na záver pán premiér nám aspoň čiastočne na tieto otázky odpovie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Abrhan, dovoľte, aby som skonštatoval, že to bol fakt dobrý politický prejav, preto aj ja nebudem reagovať odborne, ale politicky. Mne to celé vyznieva v duchu jedného hesla, alebo dá sa povedať jedného zaužívaného príslovia, ale, no, nejdem to komentovať - podľa seba súdim teba. Z toho dôvodu, že vy nám hodnotíte nášho ministra pôdohospodárstva, ja si dovolím povedať, nechcem ho obraňovať, ale určite si myslím, že náš minister pôdohospodárstva vie o tom viac ako váš bývalý minister dopravy, terajší váš pán predseda. Na druhej strane vy nám hovoríte, že niekto ovplyvňuje rozhodovanie nášho predsedu alebo nášho premiéra. No, myslím si, že nie v každej strane to tak je, že keď u vás niekto rozhodovanie vášho predsedu ovplyvňuje a riadi, že to je aj u nás. Preto neuplatňujte niečo také, že podľa seba súdim teba na našu stranu, čiže pekne vyčkajte, my prídeme s riešeniami a myslím si, že aj pán minister pôdohospodárstva vám dokáže, že je odborník na svojom mieste.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Abrhan trošku vlastne mi zobral vietor z plachiet, pretože som chcel vystúpiť v rozprave, pravdepodobne aj, aj v nej vystúpim aj z toho dôvodu, že mám taký pocit, že hlavne medzi našimi kolegami z Obyčajných ľudí sa nachádza veľmi veľa takých ľudí s takým čistým srdcom, idealistov, ktorí si idealizujú tento parlament. Ja to chcem povedať z tohto miesta, že ja vláde SMER-u, novej vláde ja neverím ani slovo a neverím jej ani nos medzi očami, pretože spolok dobrodruhov zostane vždy len spolkom dobrodruhov. Viete, urobiť z podpredsedu vlády a z ministra vnútra Roberta Kaliňáka, je mi ľúto, že tu nie je, že o ňom hovorím, keď tu nie je, bojovníka proti korupcii, to je s prepáčením, ako keby ste môjmu kocúrovi dali strážiť syr. Pokiaľ bude mať plné brucho, tak vydrží, ale akonáhle sa mu to brucho vyprázdni, tak jednoducho bude robiť to, na čo je zvyknutý, a to, čo mu je vlastné. Ja veľmi dobre viem, o čom hovorím, pretože ja som si na rezorte obrany odžil svoje, a ukázalo sa, čas to ukázal, že tá úvodná nervozita, o ktorej ste aj vy rozprávali v tom vašom diskusnom príspevku, nielen ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj ďalších ľudí, ktorí boli naviazaní na stranu SMER, sa naozaj ukázala ako oprávnená. Ja chcem z tohto miesta vyhlásiť, že ďalej budem pokračovať v odhaľovaní akýchkoľvek nečestných praktík, ktoré táto strana, ja som presvedčený, že je len otázka času, začne opäť praktizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel by som aspoň na dve zareagovať.
Pán predseda Jarjabek, ja som už na výbore povedal a som veľmi rád, že vy aj poslanci ste sa zaoberali v oblasti kultúry programovým vyhlásením vlády, a si myslím, že to je najprepracovanejšia časť programového vyhlásenia vlády. Škoda, že sa poslanci žiadnym iným nezaoberali, lebo tých iných je tam veľmi málo prepracovaných tak, ako v oblasti, v oblasti kultúry.
Čo sa týka hlasovaní a koaličnej rady, ktorú ste spomínali. Veď práve v tom je ten problém. Ja chápem, že my sme sa dohadovali na tých koaličných radách, ale tam bol priestor, kde za náš poslanecký klub ak sa išlo niečo schvaľovať, tak sme tlmočili svoj názor a svoju pozíciu. Za poslanecký klub, teda aj za mňa. Ja sa len toho obávam a na to poukazujem, že dnes, keďže takáto rada neexistuje, tak bude veľmi záležať na pozícii vlastne osemdesiatich troch poslancov, lebo je to veľmi pohodlné. Každý vládny návrh, ktorý sem príde, schváliť a ideme ďalej. Ja som len na tento moment chcel poukázať, že Národná rada sa môže stať len mašinériou, len schvaľovacím procesom pre vládu. A bude veľmi záležať od tých osemdesiatich troch, lebo vy to máte v rukách. Nikto iný.
A čo sa týka pána poslanca Marvoňa, veď preto ja som začal citáciou s pánom Kaliňákom - podľa seba súdim teba. Kto začal tieto personálne, túto personálnu kritiku o odbornosti a neodbornosti? Ak to dokázal a ak to urobil pán poslanec, vtedy pán poslanec Kaliňák, tak rovnaké právo, presne takým istým metrom, máme použiť aj my. Ak je dostatočná nominácia na ministra pôdohospodárstva to, že pán minister Jahnátek má doma záhradku, no, tak prosím, ja vám to neberiem. Ale pre mňa to nie je dostatočné. Ak nie je dostatočné, nebola dostatočná nominácia. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán minister. Vecí, ktoré by stáli za komentovanie v tomto programovom vyhlásení, je veľa, ja najprv si dovolím takú malú nezbednosť a zastavím sa na chvíľu pri niektorých skvostoch terminologických, ktoré by som rád mal bližšie osvetlené. Zdokonaľovanie ľudskej práce. Skutočne som si začal lámať hlavu nad tým, že čo to je, lebo mám taký pocit, že ľudstvo, odkedy sa začala vyvíjať civilizácia, nič iného nerobí, len sa snaží akosi zlepšiť to, čo ho živí, čiže práca. Tiež som sa pozastavil nad intelektuálnou bezpečnosťou štátu. To už som vôbec nepochopil, že o čo ide, ale že či je potrebné chrániť nejako špeciálne našich intelektuálov, alebo sa jedná o špeciálnu ochranu duševného vlastníctva, ktoré sa v tak obrovskom množstve produkuje na Slovensku, alebo, alebo o čo ide. Tiež som nepochopil, čo sú práva sociálneho občianstva. Ale takých vecí je tam veľa, to je proste terminológia a ja len takto na úvod som si dovolil sa zamyslieť. Ale terminológia programového vyhlásenia vlády je dobrým právom každej vlády a podľa mňa každá vláda má právo si zvoliť vo svojom základnom dokumente taký slovník, aký chce. Je to legitímne a je to v poriadku, ja by som považoval za zvláštne, keby ľavicové subjekty a pravicové subjekty jednoducho uchopovali realitu tou istou terminológiou. Jednoducho to tak nie je a premieta sa to aj do slov.
Otázka je, že či s týmito spomínanými slovnými spojeniami a s ďalšími, ktoré sa tam nachádzajú vo veľkom množstve, či sú oboznámení tak nejak obsahovo aj samotní členovia vlády alebo len, by som povedal, ten think tank, ktorý na tom pracoval.
Ale teraz by som sa rád dostal k niektorým konkrétnym veciam. Ja si netrúfam hovoriť ani k finančnej politike, ani k iným ekonomickým záležitostiam, ani k environmentálnym, ani k zdravotníctvu, lebo jednoducho necítim sa dostatočne kvalifikovaný. Chcel by som sa zastaviť na chvíľu pri zahraničnej politike a tam by som chcel povedať, že sa nemusím veľmi siliť, aby som vyslovil aj isté uznanie. Považujem za dobré, že existuje prinajmenej v tom, že táto vláda sa hlási ku kontinuite zahraničnej politiky, aspoň čo sa týka toho, že považuje priestor Európskej únie za základný. Proste priestor, v ktorom sa realizujú naše politické a aj ekonomické ambície, a nakoniec je to priestor, ktorý nám poskytuje isté garancie v oblasti slobôd a demokracie. Považujem tiež za veľmi dobré, že sa jasne programové vyhlásenie prihlásilo k transatlantickej spolupráci, teda k tomu, že patríme, čo sa týka zabezpečovania našej bezpečnosti, do Severoatlantickej aliancie a že kľúčovým prvkom Severoatlantickej aliancie je spojenectvo Európy so Spojenými štátmi. Nebýva celkom v každej európskej krajine zvykom sa takto otvorene k tomu prihlásiť a ja vravím, že to oceňujem.
Ja sa ešte vrátim potom k bezpečnosti špeciálne, ale teraz by som sa rád zastavil pri jednej veci, ktorá sa spomína v rámci tých mnohých subkapitol, čo sa týka bilaterálnej zahraničnej politiky a ekonomickej zahraničnej politiky, pri jednej veci, ktorá podľa mňa si zaslúži komentár. Tou vecou je v jednej vete iba deklarovaný úmysel postaviť širokorozchodnú železnicu v Čiernej nad Tisou cez Košice, Bratislavu až do Parndorfu a do Viedne, ak to bude ekonomicky výhodné. Tak musím povedať, že toto považujem za sporné, ten úmysel to tu urobiť, a bol by som rád, keby, keby tento programový punkt nakoniec sa neuskutočnil, poviem hneď prečo.
Po prvé, ekonomické dôvody. Myslím si, že sa dá celkom dobre veriť štúdii, ktorú si dala vypracovať Breitspur Planungsgesellshaft, čo je, čo je teda konzorcium štyroch firiem, ktoré eventuálne by stavali širokorozchodnú vo firme Roland Berger, z ktorej vyplýva, že celý projekt je finančne nevratný. Jednoducho, keby aj teoreticky podľa tej štúdie Roland Berger v roku 2050, čo je teda ako, by som povedal, že v mojom veku už by mi to mohlo byť jedno, ale, ale v roku 2050 keby, keby malo naozaj premávať štyridsaťtri nákladných vlakov, jedná sa o kontajnerovú dopravu, keby malo premávať obidvomi smermi štyridsaťtri vlakov, aj tak je ten projekt finančne nenávratný. Zaujímavý by sa stal vtedy, keby sa našli peniaze zo zdrojov Európskej únie, čiže peniaze daňových poplatníkov, lebo aj to sú naše peniaze, peniaze daňových poplatníkov, plus keby sa našli ďalšie peniaze z rozpočtov zúčastnených štátov, až potom by, povedzme, ktoré by zainvestovali z tej predpokladanej sumy cirka 6 mld., keby zainvestovali štáty a Európska únia polovicu, možno viac, potom by to začalo byť zaujímavé. Čiže keby nám to niekto iný zaplatil. Inak nie.
Zároveň treba tiež dodať, že ten plánovaný objem prepravy tovaru je naozaj sporný. K tomu by som dodal ešte jednu vec, že tie, tie obavy o pracovné miesta na prekladisku v Čiernej nad Tisou, kde sa teda prevažne prekladajú sypké materiály, a nie, nie kontajnery, tak tie sú viac ako oprávnené, napriek tomu, čo obhajcovia tohto projektu hovoria. Ale ja sa teraz zastavím pri inej veci. Ak som dobre rozumel informáciám, ktoré som dostal od asociácie logistiky, od ľudí, ktorí sa zapodievajú dopravou nákladnou ako takou, tak existuje jeden základný rozdiel medzi Spojenými štátmi americkými a Európou. V Amerike až 50 a viac percent karga, teda tovarov sa prepravuje po koľajniciach, po železnici. Je to možné jednoducho preto, že tam po celých Spojených štátoch nie sú rozdiely v technických požiadavkách a normách. Je samozrejmé, že je tam rovnaký rozchod koľajníc ako v Európe, ale nejedná sa len o ten rozchod, jedná sa aj o iné typy noriem. Preto je možné, že v Amerike zostavujú pokojne na prepravu napríklad ropných produktov vlaky, ktoré majú jeden a pol kilometra a majú šesť lokomotív a prepravujú ten obrovský náklad krížom cez kontinent a na veľké vzdialenosti. Vtedy, aj podľa názoru našich dopravcov, sa koľajová preprava oplatí, inak nie.
V Európe je situácia horšia, pretože máme síce v Európe rovnaký systém, rovnaký rozchod koľajníc, ale rôzne normy spôsobujú, že robia si štáty vzájomne naschvály, proste platia iné pravidlá a iné, iné, iné technické požiadavky, prepriahajú sa lokomotívy na hraniciach. Jednoducho tá preprava je diverzifikovaná a politikou Európskej únie je, že je potrebné tento normatívny chaos zredukovať, celý ten priestor v železničnej doprave zhomogénniť a jednoducho dostať väčšiu časť nákladov, ktoré sa prepravujú, na, na koľajnice. Kvôli tomu sa aj u nás investuje. Stavajú sa prekladové terminály, myslím, na štyroch miestach. To je veľká investícia a celá Európa smeruje k tomu, že, že sa ten priestor unifikuje, nie diverzifikuje, unifikuje. A my zrazu máme v pláne, dotiahnuť až do stredu Európy jednu koľajovú trať s úplne inou normou, ktorá sa nepoužíva nikde s výnimkou Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Teda namiesto toho, aby sme sa snažili o europeizáciu Ruska, keď už nám záleží na, na postupnom otváraní toho priestoru, tak sa snažíme prinajmenej aspoň po jednej línii o rusifikáciu nášho priestoru. Nepovažujem to ani ekonomicky za rozumné.
Dobre, ekonomické úvahy môžu byť všelijaké, pridám ešte jednu, ktorá nie je ekonomická. Takto, k tej ekonomickej ešte treba dodať, že asi pred dvomi rokmi dal dlhý rozhovor pre týždenník Trend Vladimír Jakunin, šéf ruských železníc, ktorý je, ktorý sem chodí pomerne často a ktorý je, samozrejme, vášnivým zástancom toho projektu. No, ale z jeho odpovedí vyplýva, že Rusko má pre túto trať viacero alternatív. Jedna z tých alternatív je sever, čiže Poľsko a, samozrejme, že plánom ruských prepravcov je dostať sa akosi koľajovou prepravou k prístavom, teda, teda k Sassnitzu a k Hamburgu na severe prípadne, alebo juhom cez Maďarsko k vodnej trase ako je Dunaj, prípadne ďalej k Rijeke, čiže k moru. To má v prípade kontajnerovej dopravy zmysel.
Slovensko je len náhradný projekt. Ak som tomu dobre rozumel, čo mi hovoril tamto kolega Érsek, je, že, že Poliaci majú na svojom území asi 200 kilometrov širokorozchodnej trate, pretože u nich to prekladisko je vnútrozemské, ono nie je na hranici, kde sa prekladajú tovary zo širokorozchodnej na náš európsky rozchod koľajníc, ktorý je štandardný. No, ale povedal by som, že celá vec má ešte okrem toho, že teda pravdepodobnosť, že, že to pôjde práve cez Slovensko, je menšia, tak celá vec má ešte geopolitický rozmer. Tak ako plynovod nie je len plynovodom, po ktorom prúdi energetická surovina, ale je zároveň politickým faktom, veď to boli dvaja Rusi, ktorí napísali knihu, vyšla mimochodom v slovenskom preklade, o Gazprome ako o politickej zbrani. Veď to nie je prekvapivé, že Rusko používa firmu zvanú Gazprom ako, ako jednoducho prostriedok, ako vyvíjať raz subtílny, raz menej subtílny cenový alebo kvantitatívny prostriedok nátlaku na tie či oné krajiny. Po dopravných trasách, či už sú energetické alebo, alebo iné, infraštruktúrne, neprúdia len tovary. Prúdi aj politický vplyv.
Ja som nie ani paranoidný, ani to neideologizujem, ale stačí čítať analýzy zaoberajúce sa ruskou tlačou, vyjadreniami ruskej politickej elity a je jasné, že Rusi, a to je celkom legitímne, sa snažia obnoviť svoj vplyv v strednej Európe a v Európe vôbec a neľutujú nijakých investícií. Toto je podľa mňa investícia, ktorá znamená istý krok týmto smerom. Jednoducho hospodársky vplyv, o obnovenie hospodárskeho vplyvu Ruska v našom priestore, aj keby to ekonomicky celkom nebolo výhodné, je to výhodné, je to výhodné politicky. Opakujem znovu, nepokúšam sa ideologizovať. Hovorím o tom, že v podstate to je absolútne prirodzená tendencia ruskej politickej elity, a dodávam, že je to niečo iného, ako keď sa o čosi podobné a o expanziu snažia, snažia súkromné firmy.
V Rusku fakticky aj firmy, ktoré sú v súkromných rukách, nie sú v súkromných rukách tak celkom. V Rusku totižto bohatstvo závisí od moci, nie moc od bohatstva. To bohatstvo sa ľahko rozplynie, ak človek upadne u moci do nemilosti, aj keď je privátnym vlastníkom. Jednoducho ja považujem takúto investíciu na Slovensku, vzhľadom na to, že som vybavený povedzme aj trošku stihomamom, inštinktami mojej generácie, ktorá tie ruské tanky na ulici videla. Keď som bol študent, som ich videl na ulici. Tak považujem takúto investíciu za geopoliticky riskantnú. To je všetko, čo som k tomu chcel povedať, a teda myslím si, že by bolo fajn, keby slovenská vláda tento úmysel, aby k nemu prikročila opatrne a keby ho prehodnotila pre všetky tie dôvody, ktoré som pomenoval.
Nechce sa mi používať nejaké silné adjektíva, ja len navádzam k opatrnosti. No a teraz poviem ešte jednu vec, ktorá mi v programovom vyhlásení vlády chýba, ale vážne chýba, a opäť to nemá byť nejaká, by som povedal, taká prudká, opovržlivá výčitka. Ja viem, je doba šetrenia. A tá doba šetrenia by bola, aj keby nebola padla vláda Ivety Radičovej, dokonca aj keby pravica, čo v danej chvíli vyznieva trochu komicky, taká predstava, vyhrala voľby a ona by zostavila vládu, aj vtedy by bola doba šetrenia. V dobe šetrenia uvažovať o zvýšení výdavkov na obranu je, by som povedal, nie celkom realistické. Napriek tomu chcem pripomenúť, že v čase, keď sme vstupovali do Severoatlantickej aliancie, sme sa zaviazali, že naše výdavky na obranu budú minimálne 2 percentá nášho HDP. Ja viem, že žiadna, takmer žiadna z európskych krajín, ktoré sú členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, to proste neplní. Ja viem, že Európa sa stala bezbrannou takmer dobrovoľne, ale ja by som predsa len, a hneď poviem, z akých dôvodov, očakával, že nie pre tento rok, keď treba naškrabať posledný cent, aby sme nejako sanovali verejné financie, ale aspoň do budúcnosti keby v tom programovom vyhlásení bol úmysel dostať naše výdavky na obranu na prisľúbenú úroveň tak rýchlo, ako to len bude možné. Existujú na to viaceré dôvody, ktoré sa netýkajú len toho, že, že my sa zúčastňujeme nejakých medzinárodných misií. Jedná sa aj o to, že celkový pocit krajiny, pocit, taký intuitívne vnímaný pocit istoty občanov, politickej triedy, každého, tak trošičku súvisí s tým, čo si myslíme o našich ozbrojených silách, že akú silu, aké bezpečie cítime za chrbtom. Ja by som bol rád, keby slovenské ozbrojené sily neboli tak podvyživené, ako sú v tejto chvíli. Keby sme si mohli dovoliť modernizovať. Ja nemám veľké oči. Ja viem, že máme okolo, v tomto rozpočte okolo 800 mil. euro na obranu, a viem, že sa cena napríklad modernej stíhačky Raptor pohybuje niekde na úrovni 120 až 140 mil. dolárov, to je holý stroj, ktorý ešte nie je v prevádzke, nie je vyzbrojený, a tá cena sa znásobuje, to znamená, že keby Slovensko si dovolilo zakúpiť dva stroje tohto typu, tak môže poslať všetkých vojakov domov a rozpustiť armádu. Ja nehovorím o tom, ja len hovorím o tom, že chýba mi v programovom vyhlásení prinajmenej úmysel tomuto, tomuto segmentu existencie Slovenska ako štátu pomôcť. Samozrejme, že, že sú tu iné segmenty, ktoré majú rovnakú vážnosť, vzdelanie, zdravotníctvo, ale toto je vec, ktorá sa týka aj medzinárodného postavenia Slovenska, preto som o tom hovoril špeciálne ja.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Šebej, problém širokorozchodnej trate má dva rozmery, je to politicko-štátny rozmer a technicko-ekonomický. Ty si sa venoval viacej tomu politicko-štátnemu, možno, možno viacej tej ideológii, hoci si hovoril, že budeš o nej málo hovoriť, ale, samozrejme, preto, aby širokorozchodná trať mohla byť realizovaná, musia byť splnené obidva atribúty alebo obidva rozmery, aj ten politicko-štátny, aj ten technicko-ekonomický. A momentálne je treba pracovať na tom technicko-ekonomickom a ver mi, že kým nebude spoľahlivá feasibility study alebo štúdia uskutočniteľnosti zrealizovaná, tak zrejme nebude ani tento projekt alebo neuzrie tento projekt svetlo sveta, ale v tom technicko-ekonomickom rozmere za ten, za ten krátky čas, ktorý mám, chcem ti povedať len to, že momentálne sa preváža cez našu slovensko-ukrajinskú hranicu, a sú to najmä tovarové toky z Ruska, 50 percent, cirka 30 percent cez poľskú a cirka 20 percent cez maďarskú. Ak tieto pozície ako dopravná, tranzitná krajina opustíme, tak sa stane v blízkej budúcnosti to, že cez Slovensko pôjde 10 percent a cez nášho severného, respektíve južného suseda 90 percent týchto tovarov, čiže to garde sa úplne obráti.
Chcem ti zdôrazniť ešte to, že Rusko, samozrejme, môže tam byť aj určitý vplyv vniku Ruska do Európskej únie, ale Rusko v tomto prípade hrá úlohu tranzitnej krajiny tiež. Ide najmä o tovarové toky z Ázie a tie tovarové toky, ktoré prichádzajú z Ruska, respektíve z Ukrajiny, sú momentálne riešené dostatočne pre Európsku úniu. Čiže je tu snaha o ten tranzit a o nejakom profite na tých dopravných výkonoch cez ten tranzit z Ázie, a nie z Ruska, preto, preto treba pristupovať aj hlbšie k analýze toho technicko-ekonomického rozmeru, nielen k tomu ideologickému alebo politicko-štátnemu rozmeru, ako si sa to snažil naznačiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem pekne. Ja by som pána poslanca Šebeja chcel trošku doplniť a upresniť, že nie to, že 2 percentá HDP, čo sme, mimochodom, nedosiahli ani jeden jediný raz, odkedy sme členmi Severoatlantickej aliancie, nie sú vyčlenené na rezort obrany, ale najväčším problémom rezortu obrany je neustále znižovanie objemu peňazí, ktoré sú pre rezort obrany vyčlenené. Dospelo to až do dnešného stavu, keď na rezort obrany je vyčlenených 1,1 percenta HDP, a práve vláde Ivety Radičovej sa podarilo zastabilizovať tento rozpočet na tejto úrovni. Ja vítam, že v programovom vyhlásení vlády zhodou okolností je napísané, že aj vláda, táto vláda, vláda Roberta Fica chce zastabilizovať rozpočet na určitý počet rokov dopredu.
Ja by som si dovolil v tejto súvislosti upozorniť ešte na jednu vec, že najbrutálnejším spôsobom bol rozpočet obrany zmasakrovaný doslova v roku 2009, 2010, keď bol krátený o 200 mil. eur, to je, prosím pekne, jedna pätina ročného rozpočtu. Ešte aj z týchto peňazí, z tohto chudobného rozpočtu vtedajší pán tieňový minister obrany, pán Robert Kaliňák, dokázal zobrať peniaze a nakúpiť hasičské autá a zároveň postaviť niekde most na Orave, čiže aj z toho chudobného, zdevastovaného rozpočtu boli peniaze voľakomu zobraté. Dodnes sa z toho rezort obrany nespamätal.

Pán poslanec, pán kolega Šebej, ďakujem veľmi pekne za veľmi fundované vystúpenie, ktoré bolo naozaj k veci, a tiež ďakujem za exkurz do nákladnej železničnej dopravy ako odvetvia. Som sa v mnohých veciach poučil. Čo sa týka programového vyhlásenia vlády a state zahraničnej politiky, tak rovnako ako ty oceňujem kontinuitu, ktorá bola deklarovaná, veľmi oceňujem dôraz na transatlantickú spoluprácu. Myslím si, že je to alfa a omega bezpečnosti Slovenska, či už ekonomickej alebo aj vojenskej, a taktiež oceňujem kontinuitu zahraničnej politiky v orientácii na Európsku úniu.
Čo sa týka širokorozchodnej železnice, dovoľujem si možno zapolemizovať s tvojím vyhraneným názorom, ktorý vidí túto tému hlavne cez politickú a ideologickú prizmu. Myslím si, že bude úplne postačovať, ak nám Business case dá odpoveď na to, že či to dáva zmysel pre Slovensko alebo nedáva. Nevidím v tom naozaj nejaké zásadné politické problémy. Nevidím v tom expanziu ruského vplyvu na Slovensko. Jednoducho poďme vyrátať, či to bude prospešné alebo nebude prospešné pre Slovensko.
Čo sa týka zahraničnej politiky programového vyhlásenia vlády, je tam jedna kapitola, ktorá mne leží na srdci, a myslím si, že je v nej čo zlepšovať, je to služba občanom v zahraničí. Je to niečo, čo si myslím, že bolo dlhodobo zanedbávané, a budem určite sa snažiť o to, aby sa zaviedli nejaké kvantitatívne parametre na meranie kvality práce, na meranie kvality práce v zastúpení Slovenska v zahraničí a hlavne v oblasti služieb občanom. Takže asi toľko. K tej železnici, naozaj je to skôr otázka na sektor alebo otázka na rezort dopravy, prípadne na rezort hospodárstva, ale naozaj by som to nevidel vôbec ako niečo, čo patrí do zahraničnej politiky.
Ďakujem.