2. schôdza

Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, reakcia.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegom za to, že napriek tomu, že sme tu v konfrontačnej situácii a asi sa nemôžeme navzájom hladkať, myslím, že aj väčšina tých reakcií si zachovala určitú mieru korektnosti. A sú aj na zamyslenie. Dovoľte mi, keďže ich bolo veľa, reagovať stručne len v troch bodoch.
Prvý bod. No ja chápem, že štandardnou politickou technikou je pripomínať minulosť, ale keď to vedie k absurdnému, tak by som sa toho navrhoval zdržať.
Pani poslankyňa Nachtmannová, ak najväčší úspech vašej vlády v oblasti zvyšovania platov bolo to, že sa zvyšujú k 1. januáru namiesto 1. júla, no tak myslím, že ste diagnózu sama urobili, lebo obávam, že keď chodím po Slovensku, žiadny učiteľ mi nehovorí, že síce mám len 620 alebo 480 eur čistého, ale mám to k 1. januáru vždy zvýšené. To je pre mňa základné zvýšenie kvality života. To sa obávam, že ste netrafili.
Takisto Bibiána Obrimčáková. No ja nepovažujem za veľmi užitočné tieto veci vyťahovať, ale ak sa na niečo určite raz sťažujú z hľadiska obsahového, tak je to zbabraná Mikolajova reforma. A jednak to bolo za vlády strany SMER a jednak ty si tam aj bola štátnou tajomníčkou. Takže zase v tom naozaj teraz riešiť tu ministra Radičovej vlády za to, či vydal alebo nevydal nejaký ideálny organizačný pokyn a či majú byť prázdniny vtedy alebo vtedy, to tiež sa mi nezdá úplne vhodné, ani politicky.
Pri poslancoch obyčajných ľuďoch, bolo ich tu viacero, chcem veľmi oceniť to, že sa snažíte si osvojiť tú tému rómskeho vzdelávania. Bodaj by na Slovensku bolo viac politických strán, ktoré tak aktívne pristupujú k tejto téme a snažia sa si ju v dobrom slova zmysle privlastniť. Ja vám v tom držím palce, budem vám v tom aj pomáhať, ak môžem. A som veľmi rád. A sa teším, že to nerobí len Róm, ale že to robí aj predseda strany, že to robia všetci. Veľmi, veľmi, musím povedať, to na mňa urobilo dojem.
A posledný bod. Problém nie je v tom, že vláda musí mať vždy trochu voľnosti, problém je v tom, že ten šek, ktorý v školstve vypisujeme, je naozaj prázdny, je to bianko šek. Ďakujem.

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Novotný.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni, asi vás neprekvapím, keď otočím trošku list v tejto diskusii k programovému vyhláseniu vlády a otvorím tému, o ktorej sme ešte nerozprávali, tému zdravotníctva.
Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej za svoje krátke pôsobenie dokázala uskutočniť viaceré stabilizačné opatrenia v zdravotníctve. Odvrátila Všeobecnú zdravotnú poisťovňu od bankrotu a vyrovnala jej hospodárenie, oddlžila nemocnice, zredukovala sieť lôžkových zariadení a napravila protiústavný stav v otázke zisku zdravotných poisťovní. Po stabilizačných opatreniach mali prísť na rad systémové opatrenia. Ale namiesto transformácie nemocníc prišli predčasné voľby a pod tlakom urobené zmeny v mzdovej regulácii lekárov a sestier, ktoré pri hlasovaní podporili aj poslanci dnešnej vládnej koalície. Je ale pravdou, že situácia v zdravotníctve je vážna a vyžaduje riešenia. Keďže naše riešenia SMER opakovane odmietol, bol som veľmi zvedavý teda na to, ako chce vážnu situáciu v zdravotníctve vláda riešiť, ktorým smerom sa bude uberať zdravotná politika pod taktovkou strany SMER, ako chce vláda zmeniť to, že v medzinárodnom porovnaní európskych zdravotníckych systémov je Slovensko na 28. mieste z 33 krajín, ako chce vláda zmeniť to, že žijeme kratšie ako naši susedia, v strednej dĺžke života sa od nás vzďaľuje nielen západná Európa, ale napr. aj Česká republika, ako chce vláda predísť narastajúcemu počtu takzvaných zbytočných úmrtí, teda úmrtí, ktorým sa dalo predísť lepším fungovaním zdravotníctva, ako chce vláda znížiť rastúcu spoluúčasť pacientov pri rôznych poplatkoch a doplatkoch, pri ktorých SMER cudne odvracia zrak a tvrdí, že neexistujú, lebo máme vraj bezplatné zdravotníctvo. Po prečítaní programového vyhlásenia vlády v časti Starostlivosť o zdravie musím povedať, že to naďalej nevieme. Je to dokument plný všeobecných a nekonkrétnych fráz a postojov, ktorých plnenie je veľmi ťažké kontrolovať.
Zdravotníctvu je v dokumente venovaných necelých 1 000 slov, teda asi 4 % pozornosti, žiaden hmatateľný obsah. Z určitého pohľadu je to ideálne programové vyhlásenie vlády. Nech vláda urobí v zdravotníctve čokoľvek alebo keď aj neurobí vôbec nič, vždy sa to bude dať napasovať na niektorú z fráz v tomto dokumente. Už dnes sa teda dá povedať, že toto programové vyhlásenie vlády bude určite splnené. Programový dokument vlády by však nemal byť vágny, mal by byť jasnou a zrozumiteľnou víziou. Pacienti, zdravotníci, ale aj občania majú predsa právo vedieť, čo chce vláda robiť štyri roky v zdravotníctve, ako pomôže vláda pacientom, ako pomôže vláda zdravotníkom, ako pomôže vláda ľuďom, ktorí zo zarobených peňazí každý mesiac platia dane a odvody na financovanie systému, v ktorom sa tieto peniaze záhadne strácajú, ako chce vláda reagovať na krízu v eurozóne, ktorá si bude žiadať obete vo verejných výdavkoch, či sa dotkne škrtanie aj zdravotníctva, či si budú pacienti v údajne bezplatnom zdravotníctve priplácať ešte viac. Tak na toto v programovom vyhlásení vlády niet odpovedí. Žiaľ, na základe programového vyhlásenia vlády sa naozaj nedá povedať, aký program má vláda v zdravotníctve na ďalšie štyri roky.
Jediné, čo vláda sľubuje konkrétne, je to, čo nebude robiť. Nebude transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. Cieľom tohto má byť, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, zjednoduším to, zabrániť privatizácii, znižovaniu kvality a ohrozeniu existencie nemocníc. Vláda má na takýto postoj právo, legitímne právo. Lenže ak sa v štátnych nemocniciach nezačnú robiť okamžité zásadné reštrukturalizačné opatrenia, tak možno vláda úspešne zabráni údajnej privatizácii, z ktorej robí veľkého strašiaka, ale nevyrieši problémy večne sa zadlžujúcich štátnych nemocníc. A znižovanie kvality zdravotnej starostlivosti a ohrozenie existencie nemocníc je aktuálnym problémom práve dnes, bez transformácie. A na tento problém nedáva programové vyhlásenie odpoveď, lebo zmienku, citujem, o prísnej kontrole hospodárenia nemocníc považujem za falošnú nádej. Nefungovalo to ani za Valentoviča, ani za Rašiho, nebude to fungovať ani za Zvolenskej. A vy to viete rovnako dobre ako ja.
Jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré predchádzajúca vláda prijala, bolo zverejňovanie zmlúv. Transparentnosť finančných tokov v zdravotníctve je nevyhnutným predpokladom na kontrolu verejných zdrojov. Za ním by mal nasledovať ďalší krok, a to transparentnosť a štandardizácia kritérií uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Programové vyhlásenie sa nevenuje transparentnosti finančných tokov v zdravotníctve. Nie je v ňom zmienka o spravodlivom odmeňovaní poskytovateľov.
Prvá vláda Roberta Fica sľubovala zavedenie platby za diagnózu, systém DRG, používame túto anglickú skratku (platba za diagnózu). Faktom ale je, že v tom veľa neurobila, ale aspoň to mala v programovom vyhlásení vlády a prihlásila sa k tomu. Vláda Ivety Radičovej spustila projekt DRG, ktorý je dnes v plnom prúde na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale DRG systém (platba za diagnózu) v programe druhej Ficovej vlády nenájdeme. A tak mi zostáva čítať medzi riadkami. Nič iné nemôžem robiť. Programové vyhlásenie je formulované priaznivo voči štátnym, univerzitným a fakultným nemocniciam. DRG by pomohlo predovšetkým menším neštátnym regionálnym nemocniciam. Ak nebude platba za diagnózu, tak rovnaká nekomplikovaná operácia žlčníka v bratislavskej Univerzitnej nemocnici bude stáť aj naďalej trikrát toľko, čo v trebišovskej nemocnici. Pritom lieky, prístroje a už aj mzdy majú dnes rovnakú cenu v Bratislave ako v Trebišove. Obávam sa, že vláda utlmí projekt DRG a prehĺbi diskrimináciu regionálnych nemocníc. Ohrozí tak ich existenciu, a teda i dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo nie je potrebné len v Bratislave a v Košiciach či iných krajských mestách, ale aj tam, odkiaľ to do krajského mesta majú obyvatelia aj viac ako dve hodiny autom.
Túto moju obavu posilňuje aj fakt, že o zdravotníctve v regiónoch sa vládny program nezmieňuje vôbec. Vláda ale sľubuje, že v Bratislave dostavia Rázsochy, ide o nemocnicu, ktorá bola naprojektovaná pred štyridsiatimi rokmi a ktorej stavenisko chátra vyše 20 rokov. Naposledy keď bol SMER vo vláde a kalkuloval cenu za postavenie tejto bratislavskej nemocnice, táto cena bola odhadovaná vo výške 0,5 mld. eur. Pracujem v Univerzitnej nemocnici a uvedomujem si význam univerzitných nemocníc. Súhlasím, že Bratislava potrebuje modernú výučbovú základňu pre budúcich lekárov. Ale rovnako potrebujú dobré nemocnice aj obyvatelia v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Prešove či v Košiciach. Ale, ako som už spomínal, o zdravotníctve v regiónoch sa program nezmieňuje. Pritom 90 % populácie a aj pacientov žije mimo hlavného mesta. Ale možno ani ten sľub o dostavbe Rázsoch nemusíme brať až tak veľmi vážne, keďže vláda ho podmieňuje, citujem, prihliadnutím na ekonomické možnosti. Preto je celkom dobre možné aj to, že s prihliadnutím na ekonomické možnosti budú Rázsochy chátrať ďalšie štyri roky.
Programové vyhlásenie je však vo svojich všeobecných frázach neobyčajne štedré takmer ku každému. Sľubuje dobré mzdy zdravotníkom, najmodernejšiu liečbu pacientom, lieky bez doplatkov pre závažnejšie ochorenia, budovanie urgentných príjmov, dostavbu Rázsoch. Keďže v preambule programového vyhlásenia si dáva vláda za cieľ finančnú stabilizáciu zdravotníctva, otázkou je, že odkiaľ chce na rozvojové plány v stratovom sektore vziať peniaze. V poisťovniach už vláda viac peňazí nenájde. Ak sa dokončí zmena prerozdeľovania, ktorú sme, mimochodom, navrhovali ešte my, tak štátna poisťovňa získa zdroje vo výške, ktorú dnes dosahuje zhruba zisk zdravotných poisťovní. Minister financií avizuje, že na budúci rok pôjdu do zdravotníctva za poistencov štátu len 4 % priemernej mzdy. Kto teda zaplatí tento účet? Budú to občania, ktorí si zaslúžia istoty?
Dámy a páni, keďže na základe všeobecných a nekonkrétnych fráz a postojov v programovom vyhlásení vlády dnes nevieme povedať, čo chce vláda robiť v zdravotníctve, nemôžem podporiť takýto vládny program, ktorý sa ani nesnaží pomenovať potrebné riešenia. Vláda a poslanci strany SMER nemusia súhlasiť s riešeniami, ktoré ponúkala a ponúka v zdravotníctve SDKÚ – DS. Je to vaše legitímne právo. Problémom je, že v dokumente, o ktorom rokujeme dnes, nie sú žiadne riešenia, ktoré ponúkate pre zdravotníctvo vy. Je to bianko šek pre vládu. Myslím, že pre pacientov, zdravotníkov a daňových poplatníkov je to príliš veľké riziko. Preto nepodporím programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Faktické poznámky, páni poslanci Muňko, Baláž a Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, prekvapuje ma, že vôbec ste vy sa prihlásili do diskusie k vládnemu programu tejto vlády. Ak si dneska prečítate v článku slová bývalého exministra Zajaca na predchádzajúcu vládu a predchádzajúceho ministra, nepotrebujeme ďalší komentár, netreba poúčať. Boli ste predsedom výboru za vlády pána Dzurindu. Naštartovali ste reformu, žiadna reforma nebola, len ste vytvorili dve kategórie lekárov. Poddimenzované a podfinancované zdravotníctvo ste nechali. Čiže za prvej vlády Roberta Fica sme dorovnali aspoň čiastočne platy, to, čo nám umožňovala ekonomika.
Ale prekvapuje ma váš záujem a vaša obrovská snaha, ako bude vyzerať zdravotníctvo. Mohlo vás to uspokojiť, keď ste boli predsedom výboru a mali ste priamy dopad na možnosť riešenia zdravotníctva. Doporučujem vám, nechajte to na odborníkov a nechajte to na novú ministerku zdravotníctva. Z mojej skúsenosti som presvedčený, že si s vecami poradí a že aj dofinancujú sa veci tie, ktoré zdravotníctvo potrebuje.

Pán poslanec Baláž.

Pán predseda, dámy a páni, tie riešenia v zdravotníctve za tej predchádzajúcej vlády, to bolo, nieže nesúhlasia poslanci strany SMER alebo odborníci za SMER, lebo s tým nesúhlasil nikto vlastne. Tak to aj dopadlo. Celá zdravotnícka obec, obyvatelia tohto štátu proste nesúhlasili s tým. Jednak to nikto poriadne nikomu nevysvetlil, čo vlastne chcete, ako ste chceli robiť akciové spoločnosti z nemocníc, keď ste nemali pripravené financovanie, aký ste mali plán. Ak ste mali plán vytvoriť tri veľké nemocnice, mali ste to povedať. Proste ešte raz, nikto to nechcel, nikto tomu nerozumel, napriek tomu ste to urobili.
Čo sa týka tých nemocníc a ich zadlžovania a tak ďalej, nechcem tu rozprávať dlho. Je to veľmi odborná téma, ale aby bolo jasné, my by sme sa mali pozrieť na alokáciu zdrojov, nielen na to, či sa zadlžuje nemocnica, ale aj tam, kde pravicová vláda rozdala všetky tie čerešne zo zdravotníctva, kde sa teraz robí ten veľký biznis, kde sú zazmluvnené poisťovne absolútne perfektne. To je ďalšia vec.
DRG. DRG je vec, ktorá sa v Nemecku zavádzala 11 rokov. To nie je vec, ktorá sa dá urobiť hneď. A nedá sa o DRG hovoriť to, že operácia žlčníka v Banskej Bystrici, by som povedal, a v Brezne bude za iné peniaze. Viete, teraz sa platí tzv. prípad. Takže tam sú zohľadnené tie ceny, ktoré sú tu teraz, pretože v Brezne napr. nebudú operovať ja neviem rakovinu pankreasu.
Takže, viete, nedá sa proste demagogicky povedať na malom priestore to, že táto vláda by s tým nechcela robiť. Som o tom presvedčený, že práve táto vláda s tým bude chcieť niečo robiť. A budeme sa snažiť tým ľuďom vysvetliť, že chceme dostať to zdravotníctvo tam, aby naozaj bolo dostupné pre široké vrstvy ľudí.

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Novotný, pri vašom vystúpení som mal pocit, ako keby ste prišli ešte len dnes prvýkrát do parlamentu, ba dokonca ako keby ste v živote neboli súčasťou koalície, ktorá riadila zdravotníctvo, skutočne. A preto mi dovoľte, aby som trošku pre osvieženie pamäti aj poslancov, aj všetkých tých, ktorí sa budú pozerať možno na tento prenos, povedal, čo urobila SDKÚ pre zdravotníctvo. Áno, urobila to, že pripravila transformáciu na akciové spoločnosti a následne privatizáciu nemocníc. Urobila to, že všetko, čo bolo schopné a prinášalo financie, tzv. zlaté vajíčka nemocniciam, ste sprivatizovali za vašich dvoch Dzurindových vlád. A pokračovali ste v tom aj v predchádzajúcej vláde. A všetko to, čo nie je lukratívne, ste nechali na verejných nemocniciach. Toto je výsledok toho, čo ste urobili. Ale vy ste ešte išli ďalej. To sa ešte nikomu nepodarilo, aby sa postavili proti sebe dva stavy, lekári a zdravotné sestry. Vy ste to tak krásne vyšpičkovali, že dnes je zdravotníctvo v absolútnom kolapse. A to je váš výsledok.
Pán poslanec, dojemný záujem o regionálne nemocnice z vašej strany, skutočne dojemný. Prečo ste potom hlasovali proti oddlženiu regionálnych nemocníc, keď sa oddlžovali. Kde ste boli vtedy? Na Marse? Vy ste hlasovali proti tomu , aby neboli oddlžené regionálne nemocnice, a dnes chcete niečo hovoriť o tom, že tam nie je o regionálnych nemocniciach nič napísané. Prečo ste hlasovali proti zverejňovaniu zmlúv zdravotných poisťovní a nemocníc, ktoré boli odsunuté, dostali výnimku? Toto všetko ste vy robili. A dnes sa tvárite, ako keby sa nič nedialo, ako keby ste boli najväčší záchranca nemocníc. To, čo je dnes napísané v programovom vyhlásení vlády, je dobré, pretože hovorí o zdravotníctve ako o celku. Nemôžeme rozlišovať regionálne nemocnice a štátne, pretože rovnako poskytujú zdravotnú starostlivosť, ako aj tie druhé. A vy ste preto neurobili absolútne nič. (Potlesk.)