2. schôdza

Pán poslanec Beblavý. Povedal si, že vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaväzuje podporovať internátne školy. Našťastie sa mýliš, lebo doslova je tam napísané, už to poslanec Pollák predo mnou hovoril, že vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze. A myslím si, že toto je dosť značný rozdiel. Čiže našťastie vláda nezaväzuje sa už rovno podporovať internátne školy, ale píše úmysel, že chce posúdiť príp. ich vznik alebo teda zriadenie.
Potom si povedal, že v pohode, urobme internátne školy, ale kde na to vezmeme peniaze. Ja by som od teba očakával viac, že povieš, nerobme v žiadnom prípade internátne školy a že ten dôvod nebudú peniaze, ale to, čo internátne školy prinášajú. Jednoducho internátne školy nie sú riešenie na to, vytrhnúť dieťa z jeho prirodzeného prostredia v naivnej viere, že ho prerobíme, v podstate už vychované dieťa, 5-, 6-, 7-, 10-, 12-ročné. Tak ho neprerobíme, iba ho vytrhneme stade a spravíme z neho stratenú generáciu, strateného človeka, ktorý nebude akceptovaný ani v tej majoritnej spoločnosti, ani v tej pôvodnej svojej osade. Dosiahneme iba tým to, že chatrče sa uvoľnia a bude viacej miesta, možno bude viacej detí. Ale je to naivná viera, že nejaké internátne školy niečo zmenia. Systém, o ktorom sme hovorili aj na tlačovke, systém celodenného vzdelávania detí a využiť priestory existujúcich základných škôl, kde tie deti podržíme ešte nejaké 3 či 4 hodiny po vyučovaní a kde možno zamestnáme cez aktivačné práce druhé mamičky z dediny, ktoré by pomáhali týmto deťom si robiť domáce úlohy a byť s nimi niekde na krúžkoch a robiť s nimi voľnočasové aktivity, je omnoho lepší, lacnejší, ale hlavne teda lepší a ľudskejší prístup.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Ja na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov oceňujem prevažne vecný prístup v príspevku môjho kolegu Beblavého, viacnásobného kolegu, nie straníckeho, ale pedagogického ako človek, ktorý strávil väčšinu života v prostredí Slovenskej akadémie vied. Tak som dlhodobo čelil aj problémom, ktoré slovenská veda má. Bol som jeden z tých, čo sme im čelili. Málo sa to zdôrazňuje, málo sa možno o tom hovorí aj v programovom vyhlásení, že naozaj sme ďaleko na chvoste Európskej únie vo financovaní vedy a nie je to len tým, že máme podiel HDP na vedu takmer štyrikrát nižší, ako je jeho priemer v EÚ, a okolo trojnásobne nižší v porovnaní so susednou Českou republikou, ale aj ďalšie potenciálne zdroje financovania sú u nás mimoriadne nízke, či už sú to financie z medzinárodných zdrojov Európskej únie a ďalšie, ktoré sú zaťažené enormnou mierou byrokracie a vlastne menia vedcov na úradníkov, ubíjajú ich tvorivosť. Vieme, ako zatiaľ nízkym podielom sa napr. náš priemysel podieľa na spolufinancovaní vedy, domáce grantové zdroje sú opäť nízke a často, by som povedal, nespoľahlivé. Často tie výzvy meškajú a podobne. Čiže je to akýsi bermudský trojuholník, v ktorom sa naša veda stráca. Keď aj za týchto katastrofálnych podmienok sa podarí vyprodukovať niečo zaujímavé v našej vede, je to skôr zázrak ako pravidlo. Ale na zázraky, ako vieme, sa neradno spoliehať. Takže alarm a apel na nás všetkých.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hoci váš záver vystúpenia k školstvu bol viac-menej konštruktívny alebo aspoň snaha, tak ten úvod bol totálne demagogický. Začali ste s tým, že toto programové vyhlásenie vlády vrhá Slovensko do osemdesiatych rokov. Potom ste dokonca hovorili o sedemdesiatych rokoch. No neviem, či debyrokratizácia alebo výraznejšia podpora celoživotného vzdelávania, a mohla by som tu rozprávať ďalšie a ďalšie veci, majú nejakú paralelu s týmto obdobím. To po prvé.
A druhá vec, ktorú vám chcem povedať. Hovoríte, že sa venujete školstvu dvanásť rokov. Najväčší podraz, to sa dotýka platu učiteľov, ktorému ste sa dosť obsiahle venovali, najväčší podraz v odmeňovaní učiteľov sa udial tesne pred voľbami v roku 2002, keď ste prijali zákon o verejnej službe, kde ste učiteľom sľubovali trinásty plat, štrnásty plat. Toto sa malo uskutočniť do roku 2006. Určite vám to prinieslo vo voľbách nemálo hlasov učiteľov. A čo ste následne urobili? Vzápätí po voľbách, keď ste poskladali vládu, tak ste tento zákon zrušili. A nielenže ste ho zrušili, ale ste ho rozbili na dva zákony, päťstopäťdesiatdvojku, päťstopäťdesiattrojku. Asi viete, o čom hovorím. Boli ste vtedy štátny tajomník na ministerstve sociálnych vecí. Mali ste možnosť proti tomu protestovať, keď ste sa tomu venovali. Takisto ste sa vôbec nesnažili valorizáciu platov učiteľov posunúť na iné obdobie. Neviem, aká logika bola v tom, že platy sa valorizovali od 1. 7. Učitelia protestovali, určite boli aj za vami. Neurobili ste to. Až prvá Ficova vláda valorizáciu platov učiteľov stanovila na 1. januára. Takže k tým platom skutočne z vašej strany to nepovažujem za úprimné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Donútili ste ma trocha zaspomínať, na môjho učiteľa, Chlebničana v blahej pamäti, ktorý ma učil zemepis v ôsmej triede. A bol to pán učiteľ, ktorý keď na ten zemepis spomínal, tak sa zdalo, že celý svet prešiel, aj keď pravdepodobne možno v živote neopustil Slovensko. Ale viete, na tom učiteľovi nebolo dôležité to, ako dokázal zaujať, ale to, že popri svojej profesii učiteľa zemepisu nám veľmi často hovorieval niečo iné. Pamätám si tu vetu, znela asi tak, že, viete, s klobúkom v ruke prejdete celý svet. A tým chcel povedať, že slušnosť je veľmi podstatná. A ja som si vlastne zapamätal z tohto učiteľa, že nám zdôrazňoval veľmi často, po ktorej strane má ísť dáma, keď ideme s ňou, ako sa máme správne ospravedlniť, ako poďakovať, triviálne veci. Možnože je to smiešne, že to spomínam, ale som rád, že je tu aj pán minister školstva.
Ja si myslím, že nemáme problém v tom, či učíme málo alebo veľa matematiky, veľa alebo málo jazykov alebo ako je to s počítačovou gramotnosťou. Ja sa domnievam, že tu nie sme na tom tak zle. Ale myslím si, že sme dosť zle na tom, že napriek tejto slušnej úrovni slovenského školstva máme veľa nevychovaných detí, ktoré nevedia základné veci. Určite je to otázka statusu učiteľa, určite je to otázka jeho platov, ale nielen toho. Je potrebné, aby sme možno aj tých pánov učiteľov získavali, aby to boli osobnosti, ktoré majú v tomto jasno a ktorí vedia, že okrem svojej profesie, zemepisu, jazyka alebo čohokoľvek iného, čo majú konkrétne na starosti, musia deťom zdôrazňovať práve aj tento moment vzdelania, lebo si myslím, že toto nám veľmi chýba. A bol by som veľmi rád, keby učitelia učili naše deti aj dobru, slušnosti a aby to bolo považované za istú frajerinu. Mám taký dojem, že dneska je frajerinou byť neslušný. A to nám treba zmeniť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dotkli ste sa aj financovania školstva a, myslím si, aj celkom oprávnene. Ja osobne tiež mám pochybnosť o zvyšovaní kvality školstva práve so zvýšeným financovaním, pretože v programovom vyhlásení vlády sa spomína konsolidácia verejných zdrojov, ale na druhej strane aj podpora výstavby diaľnic, zadlženie Slovenska trvalým eurovalom. Takže skutočne mám pochybnosť o smerovaní financií do školstva, najmä podmieňujúcich kvalitu. A myslím si, že učitelia by si určite zaslúžili vyššie platy a, samozrejme, aj zmenu statusu, ako to už bolo viackrát spomínané.
Kolega Matovič sa dotkol ďalšej oblasti, ktorú ste takisto spomínali vo svojom príspevku. A to sú internátne školy. Myslím si, že je dôležité to zopakovať aj viackrát, pretože vláda síce má napísané, že sa ešte touto problematikou bude zaoberať, bude ju analyzovať, ale koniec koncov môže dospieť aj k výsledku, že predsa len tie internátne školy budú. Tak ja by som zdôraznil, že naozaj to nie je dobré riešenie, aspoň teda z môjho pohľadu a z mojich skúseností.
Kolega Matovič povedal, že je dobré, keď deti v škole ostávajú dlhšie. Áno, mám s tým osobnú skúsenosť, pretože som viedol skupinky takýchto detí. Mal som niekoľko krúžkov a skutočne tie deti, si myslím, dostali do vienka niečo, čo v nich aj zostane, a že dokonca keď mi bolo povedané, že pán učiteľ, že je dobré, že budem vzdelaná a budem vedieť aj čosi viacej, tak to mi stačilo. A myslím si, že áno, treba tie deti udržať v tých školách čo najdlhšie a potom ich púšťať do osád a možno ony prinesú tam do tých osád niečo lepšie. Takže je dôležité o tejto otázke takisto hovoriť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som zareagovala na oblasť školstva v programovom vyhlásení, o ktorom hovoril pán poslanec Beblavý. Ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, myslím, že predchádzajúce vedenie ministerstva školstva počas svojho osemnásťmesačného pôsobenia ukázalo, že pracovalo nekoncepčne a nesystematicky. Zmätočné a mätúce pokyny komplikovali výchovno-vzdelávací proces a boli často v príkrom rozpore s pedagogikou a pedagogickou vedou, prinášali pre našich žiakov a zamestnancov škôl iba problémy v ich výchovno-vzdelávacej práci, ktoré ak by predchádzajúca vláda pokračovala vo svojej činnosti, by sa zaiste negatívne odzrkadlili vo vedomostnej úrovni detí. Ľahostajne sa prijímali neodborné a neoverené zmeny zo strany ministerstva školstva nielen v obsahovej, ale aj v organizačnej oblasti nášho školstva. Áno, prax ukázala, že je potrebné niektoré veci z reformy školstva novelizovať. Chceli sme tieto veci konzultovať s vedením ministerstva školstva v predchádzajúcej vláde a hľadať spôsob ich odstránenia alebo ich úpravy podľa požiadaviek v praxi. Žiaľ, o tento spôsob spolupráce nebol záujem. A preto je potrebné uvítať, že toto programové vyhlásenie naozaj cieľavedome ide za tým, aby kontinuálne nadväzovalo na reformu v rokoch 2006 až 2010 s tým, že reaguje na podnety z praxe s cieľom celkovo zlepšiť podmienky v školstve. Pán minister má jasno v tom, čo chce urobiť, je to odborník, ktorý sa dlhodobo venuje školstvu. A preto verím, že keď budeme hodnotiť toto programové vyhlásenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, v podstate ja to vaše vystúpenie beriem ako váš vysokoškolský kolega ako váš odborný pohľad alebo ako vašu odbornú analýzu, v ktorých v niektorých veciach sa dá polemizovať, v niektorých veciach sa dá súhlasiť, ale chcem poukázať na to, že vyčkajte chvíľku. Ja som rád, že pán minister pán profesor Čaplovič prichádza s vlastnými systémovými a odbornými riešeniami. Dajte mu čas, nech teda to preukáže. Ja na druhej strane si dovolím poznamenať, že som rád, že máme na čele ministerstva školstva experta, ktorý sa dlhé roky venuje školstvu ako takému na rozdiel od bývalého pána ministra školstva pán Jurzycu, ktorý chcel byť skôr iným ministrom. A, žiaľbohu, jemu nevyšiel post, ktorý chcel. A riadil celé ministerstvo školstva po celé dva roky pán Mederly, čo by som bol nerád, aby sa vrátil.
Na druhej strane by som sa chcel venovať aj druhej časti vášho vystúpenia, korupcii, ktorá má trošku zaujala. A nakoľko tu nie je pán minister Kaliňák, chcel by som reagovať aspoň jednou poznámkou. Páčila sa mi vaša myšlienka trestu smrti za korupciu, Čínu ste spomínali dokonca. No ja si dovolím poznamenať, že kebyže je zavedený trest smrti v Slovenskej republike, tak by ste prišli asi o polovicu členov strany SDKÚ – DS. To je môj názor.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegom za to, že napriek tomu, že sme tu v konfrontačnej situácii a asi sa nemôžeme navzájom hladkať, myslím, že aj väčšina tých reakcií si zachovala určitú mieru korektnosti. A sú aj na zamyslenie. Dovoľte mi, keďže ich bolo veľa, reagovať stručne len v troch bodoch.
Prvý bod. No ja chápem, že štandardnou politickou technikou je pripomínať minulosť, ale keď to vedie k absurdnému, tak by som sa toho navrhoval zdržať.
Pani poslankyňa Nachtmannová, ak najväčší úspech vašej vlády v oblasti zvyšovania platov bolo to, že sa zvyšujú k 1. januáru namiesto 1. júla, no tak myslím, že ste diagnózu sama urobili, lebo obávam, že keď chodím po Slovensku, žiadny učiteľ mi nehovorí, že síce mám len 620 alebo 480 eur čistého, ale mám to k 1. januáru vždy zvýšené. To je pre mňa základné zvýšenie kvality života. To sa obávam, že ste netrafili.
Takisto Bibiána Obrimčáková. No ja nepovažujem za veľmi užitočné tieto veci vyťahovať, ale ak sa na niečo určite raz sťažujú z hľadiska obsahového, tak je to zbabraná Mikolajova reforma. A jednak to bolo za vlády strany SMER a jednak ty si tam aj bola štátnou tajomníčkou. Takže zase v tom naozaj teraz riešiť tu ministra Radičovej vlády za to, či vydal alebo nevydal nejaký ideálny organizačný pokyn a či majú byť prázdniny vtedy alebo vtedy, to tiež sa mi nezdá úplne vhodné, ani politicky.
Pri poslancoch obyčajných ľuďoch, bolo ich tu viacero, chcem veľmi oceniť to, že sa snažíte si osvojiť tú tému rómskeho vzdelávania. Bodaj by na Slovensku bolo viac politických strán, ktoré tak aktívne pristupujú k tejto téme a snažia sa si ju v dobrom slova zmysle privlastniť. Ja vám v tom držím palce, budem vám v tom aj pomáhať, ak môžem. A som veľmi rád. A sa teším, že to nerobí len Róm, ale že to robí aj predseda strany, že to robia všetci. Veľmi, veľmi, musím povedať, to na mňa urobilo dojem.
A posledný bod. Problém nie je v tom, že vláda musí mať vždy trochu voľnosti, problém je v tom, že ten šek, ktorý v školstve vypisujeme, je naozaj prázdny, je to bianko šek. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni, asi vás neprekvapím, keď otočím trošku list v tejto diskusii k programovému vyhláseniu vlády a otvorím tému, o ktorej sme ešte nerozprávali, tému zdravotníctva.
Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej za svoje krátke pôsobenie dokázala uskutočniť viaceré stabilizačné opatrenia v zdravotníctve. Odvrátila Všeobecnú zdravotnú poisťovňu od bankrotu a vyrovnala jej hospodárenie, oddlžila nemocnice, zredukovala sieť lôžkových zariadení a napravila protiústavný stav v otázke zisku zdravotných poisťovní. Po stabilizačných opatreniach mali prísť na rad systémové opatrenia. Ale namiesto transformácie nemocníc prišli predčasné voľby a pod tlakom urobené zmeny v mzdovej regulácii lekárov a sestier, ktoré pri hlasovaní podporili aj poslanci dnešnej vládnej koalície. Je ale pravdou, že situácia v zdravotníctve je vážna a vyžaduje riešenia. Keďže naše riešenia SMER opakovane odmietol, bol som veľmi zvedavý teda na to, ako chce vážnu situáciu v zdravotníctve vláda riešiť, ktorým smerom sa bude uberať zdravotná politika pod taktovkou strany SMER, ako chce vláda zmeniť to, že v medzinárodnom porovnaní európskych zdravotníckych systémov je Slovensko na 28. mieste z 33 krajín, ako chce vláda zmeniť to, že žijeme kratšie ako naši susedia, v strednej dĺžke života sa od nás vzďaľuje nielen západná Európa, ale napr. aj Česká republika, ako chce vláda predísť narastajúcemu počtu takzvaných zbytočných úmrtí, teda úmrtí, ktorým sa dalo predísť lepším fungovaním zdravotníctva, ako chce vláda znížiť rastúcu spoluúčasť pacientov pri rôznych poplatkoch a doplatkoch, pri ktorých SMER cudne odvracia zrak a tvrdí, že neexistujú, lebo máme vraj bezplatné zdravotníctvo. Po prečítaní programového vyhlásenia vlády v časti Starostlivosť o zdravie musím povedať, že to naďalej nevieme. Je to dokument plný všeobecných a nekonkrétnych fráz a postojov, ktorých plnenie je veľmi ťažké kontrolovať.
Zdravotníctvu je v dokumente venovaných necelých 1 000 slov, teda asi 4 % pozornosti, žiaden hmatateľný obsah. Z určitého pohľadu je to ideálne programové vyhlásenie vlády. Nech vláda urobí v zdravotníctve čokoľvek alebo keď aj neurobí vôbec nič, vždy sa to bude dať napasovať na niektorú z fráz v tomto dokumente. Už dnes sa teda dá povedať, že toto programové vyhlásenie vlády bude určite splnené. Programový dokument vlády by však nemal byť vágny, mal by byť jasnou a zrozumiteľnou víziou. Pacienti, zdravotníci, ale aj občania majú predsa právo vedieť, čo chce vláda robiť štyri roky v zdravotníctve, ako pomôže vláda pacientom, ako pomôže vláda zdravotníkom, ako pomôže vláda ľuďom, ktorí zo zarobených peňazí každý mesiac platia dane a odvody na financovanie systému, v ktorom sa tieto peniaze záhadne strácajú, ako chce vláda reagovať na krízu v eurozóne, ktorá si bude žiadať obete vo verejných výdavkoch, či sa dotkne škrtanie aj zdravotníctva, či si budú pacienti v údajne bezplatnom zdravotníctve priplácať ešte viac. Tak na toto v programovom vyhlásení vlády niet odpovedí. Žiaľ, na základe programového vyhlásenia vlády sa naozaj nedá povedať, aký program má vláda v zdravotníctve na ďalšie štyri roky.
Jediné, čo vláda sľubuje konkrétne, je to, čo nebude robiť. Nebude transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. Cieľom tohto má byť, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, zjednoduším to, zabrániť privatizácii, znižovaniu kvality a ohrozeniu existencie nemocníc. Vláda má na takýto postoj právo, legitímne právo. Lenže ak sa v štátnych nemocniciach nezačnú robiť okamžité zásadné reštrukturalizačné opatrenia, tak možno vláda úspešne zabráni údajnej privatizácii, z ktorej robí veľkého strašiaka, ale nevyrieši problémy večne sa zadlžujúcich štátnych nemocníc. A znižovanie kvality zdravotnej starostlivosti a ohrozenie existencie nemocníc je aktuálnym problémom práve dnes, bez transformácie. A na tento problém nedáva programové vyhlásenie odpoveď, lebo zmienku, citujem, o prísnej kontrole hospodárenia nemocníc považujem za falošnú nádej. Nefungovalo to ani za Valentoviča, ani za Rašiho, nebude to fungovať ani za Zvolenskej. A vy to viete rovnako dobre ako ja.
Jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré predchádzajúca vláda prijala, bolo zverejňovanie zmlúv. Transparentnosť finančných tokov v zdravotníctve je nevyhnutným predpokladom na kontrolu verejných zdrojov. Za ním by mal nasledovať ďalší krok, a to transparentnosť a štandardizácia kritérií uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Programové vyhlásenie sa nevenuje transparentnosti finančných tokov v zdravotníctve. Nie je v ňom zmienka o spravodlivom odmeňovaní poskytovateľov.
Prvá vláda Roberta Fica sľubovala zavedenie platby za diagnózu, systém DRG, používame túto anglickú skratku (platba za diagnózu). Faktom ale je, že v tom veľa neurobila, ale aspoň to mala v programovom vyhlásení vlády a prihlásila sa k tomu. Vláda Ivety Radičovej spustila projekt DRG, ktorý je dnes v plnom prúde na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale DRG systém (platba za diagnózu) v programe druhej Ficovej vlády nenájdeme. A tak mi zostáva čítať medzi riadkami. Nič iné nemôžem robiť. Programové vyhlásenie je formulované priaznivo voči štátnym, univerzitným a fakultným nemocniciam. DRG by pomohlo predovšetkým menším neštátnym regionálnym nemocniciam. Ak nebude platba za diagnózu, tak rovnaká nekomplikovaná operácia žlčníka v bratislavskej Univerzitnej nemocnici bude stáť aj naďalej trikrát toľko, čo v trebišovskej nemocnici. Pritom lieky, prístroje a už aj mzdy majú dnes rovnakú cenu v Bratislave ako v Trebišove. Obávam sa, že vláda utlmí projekt DRG a prehĺbi diskrimináciu regionálnych nemocníc. Ohrozí tak ich existenciu, a teda i dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo nie je potrebné len v Bratislave a v Košiciach či iných krajských mestách, ale aj tam, odkiaľ to do krajského mesta majú obyvatelia aj viac ako dve hodiny autom.
Túto moju obavu posilňuje aj fakt, že o zdravotníctve v regiónoch sa vládny program nezmieňuje vôbec. Vláda ale sľubuje, že v Bratislave dostavia Rázsochy, ide o nemocnicu, ktorá bola naprojektovaná pred štyridsiatimi rokmi a ktorej stavenisko chátra vyše 20 rokov. Naposledy keď bol SMER vo vláde a kalkuloval cenu za postavenie tejto bratislavskej nemocnice, táto cena bola odhadovaná vo výške 0,5 mld. eur. Pracujem v Univerzitnej nemocnici a uvedomujem si význam univerzitných nemocníc. Súhlasím, že Bratislava potrebuje modernú výučbovú základňu pre budúcich lekárov. Ale rovnako potrebujú dobré nemocnice aj obyvatelia v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Prešove či v Košiciach. Ale, ako som už spomínal, o zdravotníctve v regiónoch sa program nezmieňuje. Pritom 90 % populácie a aj pacientov žije mimo hlavného mesta. Ale možno ani ten sľub o dostavbe Rázsoch nemusíme brať až tak veľmi vážne, keďže vláda ho podmieňuje, citujem, prihliadnutím na ekonomické možnosti. Preto je celkom dobre možné aj to, že s prihliadnutím na ekonomické možnosti budú Rázsochy chátrať ďalšie štyri roky.
Programové vyhlásenie je však vo svojich všeobecných frázach neobyčajne štedré takmer ku každému. Sľubuje dobré mzdy zdravotníkom, najmodernejšiu liečbu pacientom, lieky bez doplatkov pre závažnejšie ochorenia, budovanie urgentných príjmov, dostavbu Rázsoch. Keďže v preambule programového vyhlásenia si dáva vláda za cieľ finančnú stabilizáciu zdravotníctva, otázkou je, že odkiaľ chce na rozvojové plány v stratovom sektore vziať peniaze. V poisťovniach už vláda viac peňazí nenájde. Ak sa dokončí zmena prerozdeľovania, ktorú sme, mimochodom, navrhovali ešte my, tak štátna poisťovňa získa zdroje vo výške, ktorú dnes dosahuje zhruba zisk zdravotných poisťovní. Minister financií avizuje, že na budúci rok pôjdu do zdravotníctva za poistencov štátu len 4 % priemernej mzdy. Kto teda zaplatí tento účet? Budú to občania, ktorí si zaslúžia istoty?
Dámy a páni, keďže na základe všeobecných a nekonkrétnych fráz a postojov v programovom vyhlásení vlády dnes nevieme povedať, čo chce vláda robiť v zdravotníctve, nemôžem podporiť takýto vládny program, ktorý sa ani nesnaží pomenovať potrebné riešenia. Vláda a poslanci strany SMER nemusia súhlasiť s riešeniami, ktoré ponúkala a ponúka v zdravotníctve SDKÚ – DS. Je to vaše legitímne právo. Problémom je, že v dokumente, o ktorom rokujeme dnes, nie sú žiadne riešenia, ktoré ponúkate pre zdravotníctvo vy. Je to bianko šek pre vládu. Myslím, že pre pacientov, zdravotníkov a daňových poplatníkov je to príliš veľké riziko. Preto nepodporím programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec, prekvapuje ma, že vôbec ste vy sa prihlásili do diskusie k vládnemu programu tejto vlády. Ak si dneska prečítate v článku slová bývalého exministra Zajaca na predchádzajúcu vládu a predchádzajúceho ministra, nepotrebujeme ďalší komentár, netreba poúčať. Boli ste predsedom výboru za vlády pána Dzurindu. Naštartovali ste reformu, žiadna reforma nebola, len ste vytvorili dve kategórie lekárov. Poddimenzované a podfinancované zdravotníctvo ste nechali. Čiže za prvej vlády Roberta Fica sme dorovnali aspoň čiastočne platy, to, čo nám umožňovala ekonomika.
Ale prekvapuje ma váš záujem a vaša obrovská snaha, ako bude vyzerať zdravotníctvo. Mohlo vás to uspokojiť, keď ste boli predsedom výboru a mali ste priamy dopad na možnosť riešenia zdravotníctva. Doporučujem vám, nechajte to na odborníkov a nechajte to na novú ministerku zdravotníctva. Z mojej skúsenosti som presvedčený, že si s vecami poradí a že aj dofinancujú sa veci tie, ktoré zdravotníctvo potrebuje.