Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, teda práve odchádzajúci, vážení páni ministri, panie poslankyne a páni poslanci, ja na tomto mieste stojím prvýkrát a trošičku sa trasiem. A chcem vyjadriť predovšetkým vám úctu. A chcem vám povedať, že tú úctu vám vyjadrujem preto, že ste nositeľmi autority. Ja som mohol vojsť do tohto zboru z vôle niekoľko tisíc občanov Slovenska. Ste nositeľmi autority, ktorú vám niekto udelil. Táto vaša autorita, dámy a páni, je odvodená. Je odvodená od autority Toho, kto nad všetkým stojí, kto všetko má v rukách, kto všetko stvoril a kto Sám tú autoritu vykonáva a prináša. A preto vám chcem povedať, že ste ľuďmi poverenými obrovskou zodpovednosťou a že ľudia v tomto národe si to vážia a majú od vás veľké očakávania. Keď som sa pozeral do Biblie, tak som tam našiel, že Najvyšší darca autority a Ten, kto je najvyššou autoritou, bude od každého z nás očakávať a požadovať počet. Pozrieme sa mu do očí pár minút po smrti. A bude veľmi zlé, ak by sa vám stalo niekoľko skutočností, ktoré Boh človeku povedal. Dámy a páni, keď vládnu spravodliví, je napísané v Biblii, ľud sa raduje, no keď sa násilníci zmocnia vlády, ľud plače. Ja myslím, že to je veľmi vážne slovo. A tento náš národ sa dlhodobo sťažuje na politikov. A ja myslím, že je ohromnou výzvou a začiatkom novej vlády, že má vládnuť spôsobom, ktorý tento ľud bude pozdvihovať. V Biblii je iný výrok, kde je napísané, spravodlivosť dvíha národ, hriech však je hanbou národov. Od nás sa vážne očakáva, že budeme konať spravodlivo. A tá spravodlivosť sa myslí voči jednotlivcovi, ktorý žije v tejto krajine a ktorý naozaj chce žiť tak, aby mohol žiť dobre. A v programe, ktorý bol vyhlásený, je naozaj niekoľko nádherných vecí, ktoré stojí za to, podporiť a ktoré stojí za to vidieť, že sú uskutočnené. A na tom hrozne veľa záleží. Správcovia sú vyzývaní takýmito slovami v Božom slove: „Učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, veď Pán vám dal moc a vládu vám dal Najvyšší. A On je ten, čo bude skúšať vaše skutky a prezerá vaše úmysly.“ Ja vám chcem povedať predovšetkým dôležitú vec, že ak nebude naše vlastné konanie ukotvené v úcte voči Najvyššiemu, budeme konať zle. A je úplne jedno, či niekto povie, že nie je veriaci, ho to nezaujíma, je ateista alebo podobne. Dámy a páni, ja som bol vychovaný ako ateista. A Boh sa dotkol môjho života, keď som mal 20 rokov. A nebol pritom žiaden človek. Boh sa ma dotkol priamo v srdci. A pochopil som, že existuje Niekto, kto má v rukách nesmrteľnosť, a Niekto, kto každého z nás stvoril, povolal a bude s nami hovoriť veľmi osobne, Niečo, čo dáva zmysel večnosti, čo sa volá posledný súd človeka. Tento Najvyšší každému z nás chce dobre. A od vás, správcovia vecí verejných, očakáva niečo, čo budete musieť pred jeho očami predložiť. Budem to musieť urobiť aj ja. A nechám sa varovať slovami Božieho slova, že keď sme dostali prikázanie o blížnom, pričom správcom udelil, aby ich dodržiavali, tak tieto činy, ktoré my činíme, sú Bohu zjavné a bude ich hodnotiť.
Priatelia, každý z nás sa ukáže pred súdnou stolicou Božou, to je napísané v Novom zákone. A všetci tam budeme stáť a vykazovať sa z toho, čo sme hovorili a robili. Ja som obyčajný človek a som veľmi rád, že som mohol aj vojsť do tohto hnutia, ktoré dalo priestor obyčajným ľuďom, lebo nemohol som sa sem dostať cez nejakú štruktúru nejakého postupu v strane, pretože nie som politik a nebol som politik. A poviem vám, ako medzi tými bežnými ľuďmi sa hovorí, že politici pravdepodobne žijú na inej planéte, lebo my sme ich nikdy nestretli. A keď som sa tu už priblížil počas kampane do týchto politických súvislostí, tak mi jeden z vás povedal, že, vieš, toto je naozaj taká slonovinová veža, tu je veľmi dobre, tu sa dá tak zabývať, tu sa dá tak žiť vo svojom svete. A, viete, toto si o nás myslia ľudia. Keď si otvoríte nejaký časopis, kde býva taká anketa významných osobností, tak tam sa ich pýtajú, čo si myslíte o nejakej otázke. A znovu sa tam objavila odpoveď, tá pani si niečo myslela, ale zároveň povedala, nech páni poslanci sa bavia o niečom podstatnom, lebo robia len pár dní do roka. Dámy a páni, vôbec neviem, ako je to s každým z nás, ale ja si myslím, že poslanec slovenského parlamentu naozaj by mal mať čo robiť. A je zvláštne, že tí ľudia predsa len majú povedomie o tomto zákonodarnom zbore, že pracuje len pár dní do roka. Viete, týchto rozporov náhľadu národu na nás a toho, čo sa deje skutočne, je tak veľa, že je čudné, že to existuje.
Mne sa veľmi páči tento program. A vybral som si z neho state, ktoré sa týkajú práva. Priatelia, v tejto krajine je nedovyšetrených x káuz všelijakých. A viete, čo je na nich čudné? To, že sú ako voda. A vám zákonodarcom sa to nepodarilo uchytiť. Sa to proste nedá. A ten ľud naozaj lká. Sa hnevajú ľudia na Slovensku. Oni sa hnevajú, že tí, čo majú zjavne veľa za ušami, sú slobodní. A nemáme ako im povedať, že sú vinní. Viete, mne je jedno, či sedí nejaký pán zavretý na jeden alebo dva roky za to, že spreneveril obrovské peniaze v tomto národe. Ja by som chcel, aby mu bol majetok vzatý a navrátený tým ľuďom, ktorým bol ukradnutý. Tuto kolegyňa poslankyňa povedala, že nikto nevaroval ľudí, že neslobodno dávať peniaze do všelijakých subjektov. Priamo v tejto sále, si myslím, sa udiali situácie, keď páni poslanci niektorí tu klamali alebo hovorili také nepravdy, je to natočené, je to na internete, môžeme si to pozrieť. Jeden pán poslanec tu mal potýčku s jedným ministrom, jeden povedal, že choď už do basy ty hajzel, sa použilo také slovo. A on povedal, že toto si nemal povedať alebo to si nepovedal. A potom sa tu hodinu hádalo s jedným predsedom z jednej strany, ktorý, myslím, sedel tam hore, keď som sa na to pozeral na internete. A hodinu dvaja dospelí muži tvrdili, že on nič také nepovedal, až sa preukázalo z filmového záznamu, že to povedal. Viete, mne sa to zdá čudné, ja som tak klamával, keď som mal 5 rokov alebo keď sme boli malé deti. To sa tak vtedy malo robiť. Ale je zvláštne, že dospelí muži, najvyšší teda ľudia postavení v najvyššej autorite bezostyšne klamú si do očí navzájom. Viete, to sú veci, ktoré nie sú nejakého označenia. Tento národ sa bude hnevať a tento národ bude preklínať svojich zákonodarcov, to znamená, že vám bude želať zle. Ja viem, že niektorí ľudia sú takí aj trošku poverčiví a že si hovoria, je možné byť uhranutým alebo je možné, že niekto vám bude škodiť, keď sa na vás škaredo pozerá. Tak viete, tak trošinku je to pravda, že keď vám niekto zlorečí, možno naozaj budete mať z toho zlú náladu a bude vám nepríjemne, ale v Biblii je napísané, že kto vraví vinnému si nevinný, ľudia ho budú preklínať a národy mu budú zlorečiť. Tento národ môže zlorečiť svojim zákonodarcom za zlé veci. Viete a mne sa veľmi páči, že môžem čítať v programovom vyhlásení vlády, že vrátime ľuďom nádej, že žijú s v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov, kde sa rešpektuje zákonnosť a zásady právneho štátu. Ja by som chcel vidieť niektorých nositeľov tých káuz zavretých, lebo to je právo. A viete, je čudné, že v tomto štáte máme súdnictvo, teda sudcov, prokurátorov, nositeľov tejto moci a my ich zavretých nemáme.
Inde je napísané vo vašom vyhlásení, že vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, dodržiavanie zákonov, upevňovanie právnej istoty na boj proti organizovanej kriminalite. Ľudia na Slovensku to čakajú. Inde máte napísané o komplexnom postihovaní daňových podvodov vrátane colných podvodov, že prijmeme opatrenia, ktoré zabránia nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností, pretože tu môžu podnikať aj takí ľudia, ktorí majú dlhy v predchádzajúcich spoločnostiach. Inde je napísané, že zúži sa priestor pre korupciu. Inde je napísané, že spružní sa systém čerpania prostriedkov, zníži sa riziko zneužívania týchto zdrojov, vytvoria sa podmienky na aplikáciu zákona o preukázaní pôvodu majetku. Ako je možné, že nebol stanovený v roku 1990? Prečo je možné stále hovoriť, že niekto nám požičal zo zahraničia, niekto vyhral v TIPOS-e. Dámy a páni, my sa smejeme sebe navzájom, my sa smejeme týmto ľuďom v našej krajine, my sa vysmievame. Tento najvyšší zákonodarný zbor nevie hovoriť takým spôsobom pravdu, aby národ nebol rozčúlený, vytočený, aby neutekal z tejto krajiny, aby nepodnikal načierno. Ale vy tu máte napísané, že to dosiahneme. A ja vám chcem povedať, ja vám fandím. Drahý pán premiér, ja vám fandím, a milý SMER, ja vám fandím, pretože toto dosiahnuť chceme od vzniku tejto republiky. Že vláda bude vytvárať podmienky na zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, to je vynikajúce. Že vláda bude garantovať sociálnu spravodlivosť. Ako a kto ju bude garantovať? My to potrebujeme vedieť, lebo to sa mňa pýta mojich 9 600 voličov. Že vláda bude úpravami sa v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy. Ja skríknem, Chvála pánubohu, chcem to vidieť na Slovensku. Zákonodarcovia, prosím vás, je vás 83, máte väčšinu na všetko, ja vás prosím, nech sa to rýchlo uskutoční, lebo tí ľudia, čo málo zarábajú, tí ľudia, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, tí ľudia, ktorí ju majú minimálnu, a pritom mali by byť viacej ocenení, sa hnevajú na tých bohatých, ktorých treba zdaniť, ako hovoríte. Aj nás hnevajú tí, čo nám to ukradli. Viete, ja si myslím, že na Slovensku je dosť bohatých, ktorí to zarobili dobrým spôsobom, ale je tu veľa tých bohatých, ktorí nás vytáčajú, lebo to zarobili na tom, že nám dali minimálnu mzdu. A keď nás niekto zdiera a nie je spravodlivo ocenený, tak v Biblii sa to nazýva do neba volajúci hriech. To znamená, to je zadržiavanie mzdy. A ak sa toto deje na Slovensku, tak na Slovensku nebude dobre.
Viete, ak hovoríme o spravodlivosti, tak potom mňa osobne zaskočí, ak bude naozaj nejakým predstaviteľom najvyššieho policajného úradu človek, ktorý predsa len sa musel ťahať po nejakých ťahaniciach, že niekomu niečo vybavoval v rámci svojich možností. Priatelia, to je také to jemné nazývanie čierneho šedým, šedého trošku belším, belšieho bielym a tak máme z čierneho biele. Ale to sa nemá, pán kolega kýva hlavou, vy ste zo strany SMER, sa mi zdá, to sa nemá robiť na Slovensku. Áno? Priatelia, nemá sa to robiť. Tak prečo sa to deje? Ja som taký naivný, lebo som tu nováčik, že ja by som chcel, priatelia, aby to nebolo. A myslím si, že na to je mandát. A preto som vám povedal, odkiaľ je ten mandát. Ak náhodou sa vám stane, že zomriete cestou odtiaľto, čírou náhodou, lebo tá smrť, nikdy to nevieme, číha na nás, prejde nás auto. Tak, priatelia, máme len pár minút na to, aby sme sa zorientovali v tom novom duchovnom svete. A pochopíme, že v tejto chvíli budeme skladať účty. A ja si myslím, že jedinou istotou pre každého z tých poverených obrovskou zodpovednosťou, a tento zákonodarný zbor ju má najvyššiu, je žiť absolútne cnostne, tak pravdivo a tak charakterne a vedieť, že keď ráno vstanem, tak vstávam s vedomím úcty voči tomu, kto je Boh, kto je Najvyšší, a nekráčam životom s istotou seba samého, pretože ak to tak je, potom sa stávame pyšnými ľuďmi a dôkazom našej vlastnej veľkosti a hodnosti sú čím ďalej, tým viac väčšie autá, viac peňazí, vznešenejšie domy, to, že čím viac toho mám, tým som väčší sám pred sebou a, myslím si, aj pred druhými ľuďmi. V 12. a 13. storočí, keď žil František, voláme ho svätý František z Assisi, sa tiež pokúšali vládcovia zastaviť korupciu a zastaviť pýchu, doslova pýchu boháčov. A viete, čo urobili? Zakázali im nosiť drahé oblečenie, pretože chudáci keď prišli do kostola a boháči keď tam prišli, tak to vyzeralo strašidelne. A tak vládcovia povedali bohatým, že nemôžu nosiť až tak drahé oblečenie. A museli nosiť skromnejšie oblečenie, aby to tak pred Pánom Bohom nevyzeralo zle. Viete, čo sa stalo? Začali nosiť drahými látkami podšité podšívky. Mali skromný odev navonok a predrahé brokáty zospodu a šperky mali skryté pod šatami. Viete, ale Bohu sa vysmievať nedá. To je biblická pravda. Ja vám zdôrazňujem, kolegovia, že som nikdy nebol takto vychovaný a do môjho života Boh mohol vložiť niekoľko vecí, ktoré som prijal. A myslím si, že spravodlivosť je to, čo je potrebné uskutočniť.
Takže, drahá, jediná strana, ktorá dnes má v rukách všetko, ja vám gratulujem k tejto vláde jednostrannej, pretože vy ste naozaj ľuďmi, ktorí ešte viacej zodpovednosti teraz dostali. A máte ešte viac možností. A vy to musíte urobiť. A ja si vám dovolím povedať, že vám môžem pomáhať, pretože som nezávislý kandidát. A náš vedúci hnutia Obyčajných ľudí mi povedal, že nebude mi rozkazovať. Ja si to vážim. Ja si to vážim, pretože som počul, že v našej politike to ešte nikdy nebolo, iba možnože tak trošinku. Ale my sme dostali garancie v tomto hnutí, že ak pôjdeme na kandidátku, nebude nám prikazované nič, musíme hovoriť podľa svojho vedomia a svedomia. A tak sa z toho teším, že môžem podporovať dobré veci. Priatelia, na 27 stranách máte 273 sľubov a ďalej som ich nepočítal. Tých strán je 64 a tie sľuby som nedopočítal. Chcem vám povedať, že to je nekonečne dobré, čo ste napísali, je to ambiciózne, je to ohromujúce a treba to urobiť. Chcem vám v tom pomôcť. Ale musím povedať, že práve pre možnú nomináciu nejakého pána policajta, ktorý niečo vybavoval, viete, to je také malé zošednutie tej čiernoty na niečo belšie pre nominácie niektorých ľudí do niektorých úradov, ktorí tam nepatria. Tak sa bojím dôverovať charakteru postáv, ktorí za týmto programovým vyhlásením vlády stoja. Takže nemám to celkom ako podporiť. Keď si pýtate našu dôveru, tak potom by som musel povedať, že tak vás prosím, že ja vám to vrátim na dopracovanie, spolupracujte aj so mnou na tom a ja tam zavediem tiež veci, ktoré by som chcel, aby boli tak dobré. Potom môžem povedať, hlasujem za návrh a Matovič mňa nevyhreší. Povedal, že môžem hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.
A chcem vám poďakovať za to, že chcete budovať vlastenectvo. Mne sa zdá, že na Slovensku nie je budované. Prichádzam do parlamentu prvýkrát a tuto stojí nejaká divná dáma, ja neviem, kto tá socha je, prosím vás, ale myslím si, že by ma mala vítať nejaká socha napr. zakladateľa Slovenskej národnej rady alebo nejakého dejateľa, mala by ma vítať nejaká socha niekoho, a nie nejaká jar alebo slobodienka, alebo, neviem, ako ju volajú. (Reakcia z pléna.) Prosím, ako sa volá? (Odpoveď z pléna.) Áno, on je tuto vnútri a tam vonku, hej. Všetkých turistov, celý národ tu víta nejaká dáma, neviem, čo vlastne chce povedať, ale myslím, že keby tu stáli zakladatelia našej štátnosti, to by bolo niečo úžasné. A tak ten prístup ku Slovákom v zahraničí, žil som tam, je strašne dôležitý. Že vláda bude zlepšovať presadzovanie práv rastúceho poštu slovenských občanov v zahraničí, na všetkých stupňoch škôl bude dôraz kladený na skvalitňovanie vzdelávania detí a žiakov v duchu národných, historických, kultúrnych hodnôt. Pán premiér, chýbali ste na Devíne pred pár dňami. Pán prezident tiež tam nebol. Je mi ľúto, že ste tam neboli. A viete, čo je hrozné? Išiel som tam ako poslanec Slovenskej národnej rady a nepustili ma dovnútra, lebo o pol piatej zatvárali vstup. Mne je to smiešne. Bolo tam pol Bratislavy a štvrť Slovenska, do pol tretej sa vyberalo vstupné. Ako je možné, že na takéto udalosti na Devíne nebol vstup na Devín zdarma pre mnoho chudobných ľudí, ktorí tam konečne pricestovali a konečne by sa tam mohli pozrieť bez toho vstupného, na ktoré ani nemajú, a o pol piatej sme to zavreli? Keď som sa zriadencov pýtal, prečo to tak bolo, oni vypúšťali všetkých len von, ani pán Tkáč nevedel odpovedať na to. Tak zriadenec len povedal, že pán Škripek, že dajte pokoj, že ja za toto nemôžem. Hovorím mu: „No vy nemôžete za to, ale povedzte mi, kto za to môže, ako je možné, že to nebolo otvorené aspoň do ôsmej večer.“ Viete, prečo to tak je? Lebo my tu na Slovensku sme niekedy, s prepáčením, ako keby nám ušiel vlak alebo zmeškali sme niečo. My sme to nedokázali otvoriť a dať zdarma. Priatelia, ja si myslím, že keď sa chceme hlásiť k nášmu vlastenectvu, tak to musíme urobiť ďaleko výraznejšie, nie takým hlúpym spôsobom, ako možno veľa vecí sa tu na Slovensku spravilo, hlásili sme sa k niečomu, za čo sme sa hanbili, k tým prejavom, ale píšete tu o tom, že chcete budovať naše povedomie, našu hrdosť, to, čo ja nazývam vlastenectvom. Tak chcem k tomuto sa určite prihlásiť a podporiť to.
A mám snáď poslednú otázku k tomu, že vláda vyvinie maximálne úsilie, aby prijímané zásadné opatrenia mali podporu u väčšiny obyvateľstva. Ako to myslíte? Veď strana SMER mala podporu 1,1 mil. voličov, to je fantastické číslo, a to strašné číslo, neviem koľko státisícov to je, totálne sklamaných a nahnevaných ľudí treba získať. Priatelia, ako to treba urobiť?
Ja myslím, že to stačí. A pretože som poukázal na to, kto je Ten, kto nám tú autoritu dal, dámy a páni, ja myslím, že tu Ho nikto neadresoval, ja chcem osloviť toho Najvyššieho predsedu parlamentu, toho Najvyššieho premiéra tejto krajiny, Toho, ktorý je nad všetkým, Toho, ktorý vládne národom. Hospodine, Bože v nebi, ja ťa prosím, aby si požehnal túto krajinu, aby si požehnal tento zákonodarný zbor, aby si požehnal ľudí, ktorí s časťou Tvojej autority chodia po tejto krajine. Ja si prosím požehnanie pre pána premiéra, pre pána prezidenta a pre pánov a dámy, ktoré sedia v tejto sále. Prajem vám, aby sme porozumeli tomu, čo Boh hovorí do srdca človeka, bez ohľadu na to, či poviete, že ste ateisti, veriaci, neveriaci alebo inoveriaci. Boh je jeden a hovorí do srdca človeka priamo. Ďakujem vám. (Potlesk.)
