2. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa ohradzujem voči pani poslankyni Vaľovej a obvineniam, ktoré predniesla, ale chápem to tak, že cez sociálny podnik bola zvyknutá prísť k eurofondom, a je teraz nahnevaná, že cez iný projekt sa jej to za našej vlády nepodarilo.
Pán poslanec Pollák, nie je pravda, že sa nám nepodarilo vôbec nič, pripravili sme legislatívny zámer zákona k sociálne vylúčeným spoločenstvám, na ktorom je založená celá rómska stratégia, ktorú ste chválili aj vy aj v médiách, pochválil to aj Brusel.
Pán poslanec Jasaň si podľa mňa protirečí, lebo na jednej strane hovorí o tom, že sme neurobili nič, na druhej strane hovorí o tom, že si pamätá, s akými konkrétnymi návrhmi som prichádzala na výbor.
Pán poslanec Hlina. K Malackám som sa ja nikdy nevyjadrovala, žiadne peniaze som nevyčlenila, obráťte sa s dôverou na úrad splnomocnenca alebo na primátora Malaciek.
A pani poslankyňa Tomanová, dajte mi analýzu, ktorá hovorí o protiústavnosti hmotnej núdze. Ja takú analýzu mám, mám ich dve a tá hovorí o opaku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, rokovací poriadok neumožňuje reagovať faktickou, ale skúsim to stihnúť do dvoch minút, aby som bol aj voči ostatným korektný.
Naozaj, vaše vystúpenie bolo bezpochyby zaujímavé, pani poslankyňa, faktom zostáva, že z reakcií aj vašich opozičných kolegov ste dostali zrkadlo vašej práce. Práce, ktorá bola dvojročná, síce ste tu napádali programové vyhlásenie, že chce veľa analyzovať, veľa pripravovať, ale sama ste teraz priznali, že jediným výsledkom vašej práce bol akýsi zámer legislatívny, ktorý sa nedostal ani do nejakých konkrétnych vecí a v tomto parlamente už určite neskončil. Ak teda hovoríte, aká veľmi pálčivá otázka to je, potom je dôležité, aby ste to vlastne v prvých troch mesiacoch vašej vlády, za prvých sto dní mali ten návrh pripravený a mohli ste ho predložiť a mohli ste oňho bojovať aj tu v parlamente, a keby bol taký geniálny, ako hovoríte, určite by získal podporu. Myslím, že ale na konci voliči vám nakoniec povedali, že čo si o vašej práci mysleli, a teda presne aj to zodpovedá tomu počtu a sile, v akej v tomto parlamente sedíte. Ja vám poviem inú vec. Mohli ste začať od seba. Mali ste na to niekoľko príležitostí a povedzte mi, iba jednu otázku by som, teda odpoveď by som chcel, ako osobne ste prispeli k riešeniu rómskej problematiky? Napríklad adoptovali ste si niektoré rómske dieťa v rámci niektorých programov na podporu talentovaných rómskych detí Divé maky a podobne? Alebo niektorú inú aktivitu ste osobne urobili? Napríklad aj zo svojich vlastných zdrojov? Alebo ste len bola schopná míňať štátne peniaze na nezmyselné školenia, ktoré aj tak k ničomu neviedli? To bol konkrétny výsledok vašej práce.
Ďakujem. A stihol som to do dvoch minút. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Takže hovorila som o legislatívnom zámere k sociálne vylúčeným spoločenstvám, lebo vám toto určite nič nehovorí, na základe toho bola prijatá rómska stratégia, čo vám asi tiež nič nehovorí. Ja som sa obracala na pána Polláka, ktorému to určite niečo hovorí. Takže pripravili sme napríklad reformný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, pripravili sme niekoľko a spustili sme niekoľko národných projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu, napravili sme to, čo ste vy pokazili pri terénnej sociálnej práci, to je odpoveď na pani Tomanovú, že či zamestnávame alebo nezamestnávame Rómov ako sociálnych pracovníkov. My sme znížili kritériá, takže dnes sme schopní ich zamestnávať. Urobili sme kvantum iných vecí, robili sme strašne veľa v teréne s primátormi a starostami, môžte si kľudne prejsť Slovensko, aby ste vedeli, že za nami zostal, zostal kus práce. Mne je strašne ľúto, že nie viacej, samozrejme, ale naozaj sme mali len osemnásť mesiacov, nie štyri roky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, úplne super ste to pomenovali. Ide o osobný prístup k tejto problematike a mnohokrát sa nám stalo to, že ľudia, ktorí boli  zodpovední za riešenie tejto problematiky, nepristupovali k tejto problematike zodpovedne a nemyslím si, že príprava, dvojročná príprava zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách je správna odpoveď na moju otázku, že ste neurobili, Lucia, vôbec nič v tejto problematike. Ani ste nerozpútali odbornú diskusiu na tú problematiku, nehovoriac o tom, že ste ignorovali mnohých odborníkov z tejto problematiky na to, aby ste ich prizvali vôbec, aby sa táto problematika mohla posunúť dopredu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády bol korektný v dĺžke príspevku, ale menej korektný bol v tom, čo sa pýtal. Mne to prišlo tak trošku nekorektné sa pýtať, že či takýmto spôsobom. To mne príde ako ten neoboľševizmus, o ktorom chcem rozprávať, že hľadať riešenia tam, kde nie sú. To znamená, neobjednám tlač, ja neviem, znížim počet poslancov, adoptujem si rómske dieťa, to sú také veci, ktoré sú absolútne neštandardné a so systémovým nejakým riešením nemajú nič spoločné. To je také, fakt mi to príde, skúsim to zanalyzovať v tom, v tej rozprave potom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, vidím, že pán minister vnútra, podpredseda vlády už je odborníkom aj na rómsku problematiku a chcel by som len povedať, že ja vidím, že si to užívate teraz ten váš megaúspech, megavýsledok, len by som chcel zdôrazniť to, že aj vám, pán minister vnútra, pán podpredseda vlády, vystavia voliči vysvedčenie, budete mať teraz štyri roky na to, aby ste ukázali, ako to myslíte vážne s tým, čo ste voličom nasľubovali, ja už som tu jedenkrát povedal, že už po prvých týždňoch vládnutia sa ukazuje, že ste voličov, a hlavne vašich voličov - dôchodcov, hlúpo podviedli, takže počkáme si tie štyri roky, zmierte sa s tým, že my sme tu nato, aby sme kritizovali, vy ste tu nato, aby ste vládli, a takto je to správne a takto to bude. A potom o tie štyri roky sa porozprávame, čo konkrétne ste vy pre Rómov urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani Nicholsonová, poznám materiál a samotní pracovníci, ktorí na ňom museli pracovať, ho veľmi kritizovali. A v tejto súvislosti musím povedať, pardon, ale ja reagujem aj na pána Kaliňáka, prosím, vydržte. Vydržte, prosím, pán, pán minister mal absolútnu pravdu v tom, čo povedal, pretože pani Nicholsonová neurobila absolútne nič, príprava hmotnej núdze, ktorú pripravila, hovorím, vrátila sa do roku pred Kaníkovou novelou o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je ďaleko horšia, a hovoriť o tom, že jedno jedlo denne, ja sa spýtam - a potom už ani nie teplé, pre novorodenca? Pre dieťa v batolivom veku? Pre dieťa predškolského veku alebo školského veku? No, prepáčte, to je vrchol. A pokiaľ ide o sociálne podniky, čo hovoríte o vašom projekte Sociálna ekonomika, ktorý ste len inak nazvali a čo hovoríte, prosím, o projekte a vôbec o oznámení Európskej komisie z 25. novembra roku 2011, kde vyčlenila osobitný balík na podporu sociálnych podnikov, v ktorej pracuje v Európe viac ako 6 percent obyvateľov, viac ako 11 mil., kde Európska komisia deklaruje, že tento zámer je veľmi dobrý a jediný môže pomáhať a sociálne podniky sú konkurencieschopné, a čuduj sa svete, aký model financovania zvolili? Obdobný ako Slovenská republika.

Chcel som dať najprv procedurálny návrh, aby ste, pani predsedajúca, sledovali, kto na koho reaguje v poznámkach, nabudúce to urobím. A k pánovi ministrovi, no, jedna vec je istá. Vláda, ktorá odišla po osemnástich mesiacoch, v riešení takzvanej rómskej problematiky určite urobila viacej ako štvorročná vláda Roberta Fica pred ňou. Takže keď sa budeme pozerať na to, kto a akým spôsobom čo riešil, vy tiež ste neprišli s čistým štítom, neprišli ste ako nepopísaný kus papiera, a namiesto toho, aby ste sa poučili aspoň z tých štúdií, ktoré tu máme za posledných desať rokov, tak prichádzate s riešeniami, ktoré všade inde na svete už opustili. Rozprávate o internátnych školách a podobných hlúpostiach a neučíte sa z toho, čo ľudia už mali možnosť urobiť v iných krajinách, ale prichádzate s ideologicky motivovanými zlými riešeniami, ktoré situácii nepomôžu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja rozumiem, že sa bojíte toho, že čo vám na to poviem, čo ste porozprávali. Pán poslanec, chcem vám povedať, že viete, demokracia je nato, že hovoríme, že názor je iný. A keď hovoríte, že je hlúpy, to je preto, že vám dochádzajú argumenty, to je vtedy. Vtedy sa uchyľujete k takým veciam. Povedali ste, že to sú hlúposti. No, však to je presne to isté.
Po druhé, pani kolegyňa prvá reagovala nie na mňa, ale na pani Tomanovú vo faktickej, čo sa tiež nesmie. Takže najprv si urobte poriadok vo vašom klube. Chcem povedať pánovi poslancovi Galkovi, za ten megaúspech, o ktorom ste hovorili, vďačíme predovšetkým vám. Takže sa chceme poďakovať. Totižto ľudia mali vo veľmi skorej dobe možnosť posúdiť štyri roky našej vlády a dva roky vašej vlády. A my sme tu už boli. My sme svoje účty už skladali aj po štyroch rokoch. A keď to porovnám, my sme po štyroch rokoch vlády získali zásadne viacej hlasov, ako keď sme začínali vládnuť. Vy ste v podstate ledva preliezli do parlamentu a to ste prichádzali do vlády s dvanástimi percentami. Čiže tam je presne to, kedy volič vidí, ako kto pracuje, a my sme po štyroch rokoch mali viacej percent, ako keď sme sa do vlády dostali. Teraz budeme o ďalšie roky v súvislosti s tým bojovať.
Pán poslanec Hlina, áno, sú veci, ktoré asi nie sú úplne systémové, i keď program Divých makov nepovažujem za nesystémový, ktorý je systémový. Venuje sa práve vyťahovaniu rómskych detí talentovaných z osád, dávanie im proste určitých donorov, ktorí im donorujú ich vzdelanie, a mnohí z nich dneska študujú na zahraničných, umeleckých a podobných školách. Čiže môžte ten projekt nazvať nesystémový, mne sa páči. Ale rovnako potom mi povedzte, aké systémové riešenie bolo otázka v Malackách, ktorú ste robili sám. Mali ste osobný pocit, že chcete prispieť. Ja by som to nenazval, že je to nezmysel. Proste chceli ste osobne ako človek sa zapojiť do riešenia toho problému. Neviem ako vy, ja som s rómskymi deťmi do škôlky chodil, vyrastal som neďaleko osady. To znamená, každý máme nejakým spôsobom, teda drobnej, nenazval by som to osadou, drobného, drobného takého zariadenia, a v každom prípade, v každom prípade platí, že každý, niekto má aj osobný záujem prispieť k tomu, aby spoznal, o čo ide v tej veci. Či od detstva komunikoval s Rómami, či vie, aká je mentalita a tak ďalej. Ale ísť na konferenciu a v živote si nepodať ruku alebo nesedieť proste v rómskom, v rómskom dome a porozprávať sa poriadne s Rómami, aký je problém, to ten človek môže robiť analýz, koľko chce.
Čiže jedna vec sú systémové riešenia, samozrejme. Radi vám ich budeme predstavovať a radi na nich budeme pracovať spolu s vami. Faktom však zostáva, že aj osobný prínos, keď vec, sa jej dotknete, aby ste vedeli, o čom to je, tak potom je to niečo iné. A k výsledkom vám poviem, že nám zásadným spôsobom za štyri roky klesla kriminalita. Teraz opäť narastá, ale práve v oblastiach, kde boli problematické rómske osady, kde dochádzalo často ku konfliktom, došlo zásadne k zníženiu kriminality, keby ste si chceli pozrieť štatistiky, ktoré sú teda, samozrejme, neodškriepiteľné. Čiže, samozrejme, môžte reagovať aj faktickými, ale nemusíte sa báť toho, že je to vlastne demokratická diskusia, pán poslanec.

Môžme okolo toho rozprávať, koľko chceme, ale všetko nakoniec je v ekonomických stimuloch. Keď bude systém nastavený tak, že cez súbor rôznych dávok, príplatkov sa vytvorí dostatočný príjem nato, aby ľudia, ktorí, ktorým postačuje takýto spôsob existencie, mohli takto fungovať, tak aj tí, ktorí tak nechcú žiť, sa prispôsobia, pretože žijú v tej osade a sú za blbcov, keď chodia do práce. V tom je ten problém. A ja som tu predkladal vždy zákony, ktoré viažu všetky možné takéto dávky a príspevky na preukázanie aktivity, pracovnej snahy, na to, že ten človek naozaj chce a, samozrejme, že zároveň z pohľadu štátu je treba vytvárať pomoc a priestor tam, aby bola ponuka práce, ale nedá sa to robiť jednostranne. Keď sa tu všetci budeme sústreďovať len na to, ako zasa minúť kopu peňazí, tak to bude nezmyselné a nakoniec proti tým ľuďom. Zotročujú sa potom závislosťou na sociálnych dávkach. To neni správne. Nevedie to k riešeniu, ale naopak, zväčšuje to ten problém. Takže ja znova predložím celý súbor týchto zákonov a budem tak robiť dovtedy, kým nenájde sa dostatočná väčšina, aby pochopila, že táto časovaná bomba, ktorú si na Slovensku pestujeme, keď nebude riešená, tak nás nakoniec všetkých prevalcuje, ale potom už bude neskoro.
Takže žiadny pseudohumanizmus, žiadne plakanie nad tým, ako je to hrozné a ako to treba rozdať viac peňazí, ale vidieť, kde je podstata vzniku tohto problému. To riešenie bude bolestivé, ale iné nie je.