2. schôdza

Dobre, ďakujem. Ja by som chcel poďakovať Štefanovi za jeho vstup a ja by som, naopak, chcel zdôrazniť, že pozitívne hodnotím práve tú časť, ktorú vyzdvihol z programového vyhlásenia vlády, teda nie je to jeho názor len, ale je to niečo, čo chce vláda presadzovať. A to je to, citujem: "Aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu a snaha o dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro." Bez ohľadu na to, aby som vnímal nejakú potrebu niekoho vylučovať alebo diskriminovať, ja, naopak, súhlasím s pánom poslancom Kuffom, ktorý sa odvoláva práve na túto časť programového vyhlásenia vlády, a preto teda tiež apelujem na vládu, aby sa o to zasadila, tak ako sa zaväzuje vo svojom programovom vyhlásení.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ja ďakujem pánovi poslancovi Kuffovi, že okrem osobných príhod a stretov s naším zdravotníctvom a okrem toho, že nám porozprával čo-to o pani Tymošenkovej a svojich deťoch, obsiahol aj dôležité časti programového vyhlásenia vlády, venoval sa avizovanému zvyšovaniu minimálnej mzdy vo vzťahu k dlhodobo nezamestnaným a musím povedať, že zdieľam jeho názor, že vo vzťahu minimálne k sociálne vylúčeným spoločenstvám alebo dlhodobo nezamestnaným ako takým zvyšovanie minimálnej mzdy môže pôsobiť kontraproduktívne, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú vytvárať drahé pracovné miesta. Ja by som skutočne dala na zváženie, že či sa neubrať úplne opačným smerom, a to hlavne u tých, ktorí nepracujú preto, nie preto, že nemôžu, ale preto, že jednoducho nechcú, a sú v evidencií 10-15 rokov, či neísť úplne opačným spôsobom, opačným smerom, ak chcete, znižovať minimálnu mzdu a v každom prípade siahnuť na dávky v hmotnej núdzi, to znamená siahnuť na istoty, na ktoré si príliš zvykli.
Ďakujem.

Ja by som chcel len takú, takú impresiu na veci, ktoré spomínal pán poslanec Kuffa. V súvislosti s filozofiou našej medicíny mal som zaujímavý rozhovor s jedným masérom, ktorý sa tak trošku venuje orientálnym technikám aj filozofii ich liečby, tam v starých kultúrach orientálnych bol lekár hodnotený podľa toho, koľko mal zdravých pacientov, nie koľko mal chorých a koľko liečil, ale koľko je zdravých. Čiže čím viac mal zdravých pacientov, respektíve nemal pacientov, tým bol lepšie platený. U nás je filozofiou medicíny veľmi často nie uzdravenie, o ktorom ste hovorili, ale liečenie, čiže u nás je cieľom medicíny liečiť, nie uzdravovať. Pokiaľ ide o žalostné výsledky psychiatrie pri závislostiach, špeciálne pri alkoholických a drogových závislostiach, je zaujímavá štúdia z oblasti antipsychiatrie, ktorá hovorí o tom, že oveľa úspešnejší v liečbe všelijakých deviácií, závislostí sú šamani, ktorí používajú absolútne neexaktné nemedicínske techniky a majú štatisticky lepšie výsledky. Ešte k fajčeniu, taká impresia, stále som v tej oblasti, som na to citlivý, na tú oblasť závislosti. Churchill svojho času, to je aspoň na, na spestrenie, mal taký výrok, že povedal, že v ostatnom čase čítam také hrôzostrašné veci o fajčení, že som celkom prestal čítať. A úplne nakoniec, úplne nakoniec, mal som nedávno rozhovor s jedným teológom o tom, že sme konštruovaní, prinajmenšom tí, ktorí máme tú víziu, že sme stvorení s nejakým zámerom, že sme konštruovaní ako závislí ľudia, je len otázka, čo si za tú závislosť zvolíme. Ja nebudem hovoriť, že čo som si zvolil. Trápim sa. (Potlesk.)

Zapína. A už je to zapnuté. Ja sa tiež chcem poďakovať pánovi Štefanovi Kuffovi, tuto môj kolega Vašečka hovoril, že hovoril dlhšie ako pán premiér, ale to je len, len, len taký malý rekord. Ja chcem nadviazať na to, že mne sa veľmi páči myšlienka, ktorú podal, a ja by som chcel tak ho povzbudiť a pridať sa k nemu. Teda povzbudiť jeho, pridať sa k tomu názoru a poprosiť aj pána premiéra snáď alebo teda stranu SMER, že naozaj poďme, prosím vás, teda stavať tú diaľnicu z Košíc do Bratislavy. Ja si myslím, že všetci budú tak skákať v Bratislave, aby sa rýchlo dostavala, že veľmi rýchlo bude. Mne sa tento názor mimoriadne zapáčil, keď ho pán Kuffa povedal na niektorých stretnutiach Obyčajných ľudí kedysi ešte v kampani, pretože by sme naozaj videli, ako rýchlo sa to postaviť dá. Mne sa to zdá, že to je naozaj na osobných záujmoch. Tie plagáty, čo pred nejakým časom boli po Slovensku, že, že nejaká Bratislava bude vládnuť celému Slovensku, a ešte jeden taký plagát bol, ja si myslím, že to vyjadroval veľmi dobre, a mne sa tá historická šanca SMER-u strašne páči a doslova úprimne to hovorím, že, že to je, to je ohromujúce, čo môžete teraz urobiť. Zmeniť viacero zabehnutých, zabehnutých úzusov alebo predstáv a vidieť, že ako fantasticky to môže fungovať. Takže ja som za to, že keby dokázala svojou ohromnou mocou, ktorú má teraz táto jednostranná vláda, skutočne dosiahnuť to, že sa postaví diaľnica, začne sa stavať z Košíc a bude rýchlo v Bratislave. A to bude paráda.
Ďakujem vám.

Ja som sa pôvodne prihlásil s faktickou len preto, lebo som chcel kryť chrbát pánovi Kuffovi,lebo som očakával veľkú ofenzívu od pána Poliačika, ale nebolo to také hrozné, takže ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec ja chcem oceniť váš konštruktívny tón, ktorý zaznieval z vášho príhovoru, a musím povedať, že je milým prekvapením, že viacerí vaši kolegovia vystupujú v tejto sieni zákonnosti, ako povedal tiež jeden z vašich kolegov, veľmi konštruktívne. A ja to vítam a dokonca si myslím, že v mnohých veciach, naozaj v mnohých veciach s vami možno len súhlasiť. Na druhej strane neviem, či je celkom vhodné otvárať všetky témy tejto galaxie, lebo keď sa otvoria všetky, nevyrieši sa nič, a preto možno niekdy menej je viac. No a musím povedať aj niečo, s čím nesúhlasím. Nesúhlasím celkom s vaším názorom, že v zdravotníctve nie je čo privatizovať, a teda vláda si celkom zbytočne dala do programového vyhlásenia vlády deklaráciu, že sa nebude privatizovať lukratívny majetok a lukratívne činnosti v zdravotníctve, pretože spomeňte si, niekoľko mesiacov dozadu aká bola hlavná téma slovenskej spoločnosti, a to bola práve transformácia nemocníc, ktorá bola v podstate skrytou privatizáciou. Takže ak niekto dokonca za cenu núdzového stavu tlačil transformáciu nemocníc, no tak, asi to bolo lukratívne a môžem vám potom aj v osobnom rozhovore dokladovať na množstve príkladov, čo ešte v zdravotníctve môžu niektoré ziskuchtivé skupiny vybrať, a tomu treba zabrániť. A myslím si, že to treba oceniť. A tiež celkom nesúhlasím, pán poslanec, s vaším názorom na pani Tymošenkovú. Nemám presne všetky informácie, ale spomínam si, pred asi pol rokom vystúpenie pána Dulebu, to je šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v televízií TA3, ktorý dosť závažným spôsobom kritizoval niektoré aktivity, ktoré pani Tymošenková. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, tiež sa vám chcem poďakovať, neviem, asi som štvrtý-piaty, za vaše vystúpenie, napriek tomu, že to trvalo asi hodinu, ale celkom ste oživili túto rozpravu, rozprúdili ste debatu a musím povedať, musím vás doplniť v niečom, že jedna vec sa nedá sprivatizovať, a to sú naše názory. Našťastie, tie sa nedajú sprivatizovať. Vy ste povedali vaše názory, občas až veľmi zaujímavé, niektorí sme sa pobavili, ale o tom je parlamentarizmus. Aj tie faktické poznámky stáli za to, s ktorými kolegovia reagovali na vaše vystúpenie. Ja sa teším na vaše ďalšie vystúpenie. Len tak ďalej.

K pánu Poliačikovi, k tým nemanželským zväzkom. Ja som vychádzal z toho programového vyhlásenia vlády, tam je to ako spomenuté, hej, tak ja som vlastne na to reagoval. Viacgeneračné rodiny a svokry, hej. Dobrá svokra je tá, ktorá je prikrytá možno dvoma kubíkmi, asi tak ste to mali na mysli. Hej, poznáme tie také narážky rôzneho ako typu, ale viacgeneračné rodiny naozaj môžu veľmi solídne a veľmi dobre ako fungovať. Som povedal, keď budem mať času, napíšem jednu knihu, ktorá bude mať názov Prečo sú svokry zlé? A keď to bude trhák na knižnom trhu, napíšem pokračovanie, a to bude návod, ako môžu byť svokry dobré, hej. A to nemyslím ironicky, ale úplne vážne a seriózne, že by to bolo nejak takto spomenuté.
K všetkým témam ako tejto galaxii, pán kolega hore, tak som, ja som reagoval, ak by to boli všetky témy galaxie premietnuté v tomto programovom vyhlásení vlády, tak to boli potom všetky témy tejto galaxie. Tak, áno, ale ja som vychádzal naozaj z programového vyhlásenia vlády. Zvlášť som sa zameral na to zdravotníctvo, sociálnu oblasť, nakoľko je to kapitola šesť, ale dovolil som si v tej kocke zhrnúť ako tie ostatné veci.
K tomu privatizovaniu ako zdravotníctva, to bola položená ako rečnícka otázka, či ešte vôbec je čo privatizovať. Vy ste mi od chrbta povedali, že je. Nemám tak akože informácie, ale ja som chcel naznačiť to, že to, čo bolo lukratívne v tom zdravotníctve, tak sa sprivatizovalo. Zrejme asi stále čo je, lebo som to v tom kontexte aj spomenul, že snáď na Slovensku sa dá sprivatizovať a ukradnúť ešte aj tento vzduch.
A naozaj, a kolega hore, ako to spomenul, jedna vec sa nedá sprivatizovať a to sú naše názory. Dúfajme, aby to naozaj, tá sloboda prejavu a toho myslenia tuná mohla byť ako v tomto parlamente.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja určite nebudem veľmi odľahčovať moje vystúpenie alebo v mojom vystúpení. Ja sa budem snažiť dotýkať vecí, ktoré nás trápia, a predovšetkým z pohľadu ekonomiky hospodárstva, vzhľadom na to, že cítime v tejto spoločnosti napätie, ktoré do určitej miery, samozrejme, aj skrz ekonomiku sa potom dostáva a transformuje do sociálnej sféry a do nespokojnosti ľudí, do nedostatku pracovných miest, do vzťahov, povedzme aj mimo, mimoslovenských. Takže určite veľmi rád sa budem dotýkať aj konsolidácie verejných financií, aj hospodárskeho rastu, aj zamestnanosti.
V podstate som veľmi rád, že táto vláda toto všetko zahrnula do vládneho programu. Problém je v tom, že všetky tie dobré úsilia alebo ciele, ktoré si dala skrz konsolidáciu verejných financií, respektíve následne hospodársky rast a zamestnanosť, samozrejme, úzko súvisia. Na druhej strane sa mi zdá, že potom už tie konkrétnejšie vyjadrenia zmieňované len skrz komunikáciu členov vlády cez médiá, iné ako sú explicitne uvedené v tomto vládnom programe, že tieto si dosť často potom kolidujú. Je dobré, aby sme sa snažili na jednej strane konsolidovať, ozdravovať hospodárstvo, na druhej strane nenechať padnúť ekonomiku Slovenskej republiky do recesie. Bola by to katastrofa. A, samozrejme, je dobré, aby sme urobili všetky predpoklady, či už legislatívne alebo aj ďalšie nato, aby sme minimálne udržali zamestnanosť a poprípade ju aj zvyšovali.
Z toho všetkého mi vychádza, ako keby vláda vo vládnom programe a vo vyhláseniach pánov ministrov a ministeriek sa snažili dať signál, dať taký message, že vlastne toto oni berú na svoje plecia, že ako keby vláda cez nejaké imaginárne sily vedela zabezpečiť či už hospodársky rast alebo samotnú zamestnanosť. Nemyslím, že to bude také jednoduché, a pokiaľ sa nebudeme koncentrovať na ekonomicky aktívnych ľudí, na podnikateľov, vytvárať im vhodné podnikateľské prostredie, samozrejme, skrz legislatívu, ale aj cez konkrétne opatrenia, vládne opatrenia, len veľmi ťažko budeme túto ekonomiku rozvíjať do takej miery, aby sme mohli hovoriť o hospodárskom raste, prípadne zamestnanosti.
Áno, ja vítam rozumné intervencie vlády, ktoré tu spomínal aj pán premiér, teda skrz konsolidáciu verejných financií, ale aj rozumné investície, povedzme do technickej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj podnikania, predovšetkým dopravnej infraštruktúry, ale aj ďalšej, ako napríklad širokopásmový internet. Dôležitá vec, ktorá na Slovensku absolútne nie je samozrejmosťou, a hlavne v menej rozvinutých regiónoch. Toto všetko je treba rozumnými intervenciami vlády aj skrz kohézne a štrukturálne fondy, ktoré môžu tomu pomôcť, ale aj skrz lepšie podnikateľské prostredie vytvoriť také podmienky, aby sme tých aktívnych ľudí, ešte raz opakujem, aktívnych ľudí dostali do rozvoja ekonomiky, do kreovania, do generovania zdrojov a týmto zabezpečili hospodársky rast.
Áno, dámy a páni, hospodárstvo Slovenskej republiky a zamestnanosť bude rásť len vtedy, ak podmienky pre ekonomicky aktívnych ľudí, podnikateľov budú konkurencieschopné, budú stimulujúce, budú stabilné a budú predvídateľné. Je preto pre mňa dosť nepochopiteľné, že vládny program sa len veľmi málo venuje otázke práve podnikateľského prostredia a podpory malých a stredných podnikateľov. Naviac je doslova až zarážajúce, že v celom vládnom programe nenájdete zmienku o živnostníkoch. O tých podnikateľoch, o tých aktívnych ľudí, ktorí na seba preberajú skutočne všetko to riziko podnikania. Preberajú zodpovednosť za seba, za sebazamestnanie, za svoje rodiny a cez dane a odvody prispievajú do spoločného bohatstva tejto krajiny. Ak hovoríme o zamestnanosti, o koho iného by sme sa mali oprieť, ak nie o túto najzraniteľnejšiu skupinu malých podnikateľov.
Pán premiér nám oznámil, že členovia jeho vlády počas formovania vládneho programu sa stretli asi na sto stretnutiach s rôznymi sociálnymi partnermi. Tie organizácie, ktoré zastrešujú živnostníkov a malých podnikateľov, to nie sú sociálni partneri? Tí si nezaslúžia tú pozornosť nato, aby sme na nich takisto postavili  predpokladaný hospodársky rast? Veď títo spolu s malými podnikmi vytvárajú viac ako 53 percent pracovných miest na Slovensku. Veď títo s malými podnikmi generujú viac ako tretinu hrubého domáceho produktu. Nezaslúži si, táto skupina podnikateľov, väčšiu pozornosť aj vo vládnom programe?
Dúfam, že to je len taký výpadok pozornosti. S pánom ministrom hospodárstva som na túto tému komunikoval, on to ospravedlňoval tým, že je to kdesi tam schované pod MSP, malé a stredné podniky. No, rád by som tomu veril. V každom prípade, vo svojom profesionálnom živote som sa dlhodobo venoval tejto skupine malých podnikateľov, živnostníkov. Musím povedať, že sú vo veľmi ťažkých podmienkach. Poznám ich problémy, poznám skutočne tie zložité podmienky, v ktorých pracujú. Sú najzraniteľnejšou skupinou podnikateľov balansujúcich medzi buzeráciou štátnej byrokracie a neserióznym správaním veľkých podnikov. A toto my musíme skutočne zmeniť na Slovensku. Živnostníci alebo živnostníctvo, alebo možnosť podnikania formou živnosti je často jedinou alternatívou práve v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Pochádzam z východného Slovenska a môžem to len potvrdiť.
Takže aktívny človek, a je medzi nami hodne a takých, ktorí sa nemôžu realizovať, možno aj preto, že tie podmienky pre živnostníkov, pre malých podnikateľov sú také, aké sú, musí sa oprieť o sociálnu sieť. Hovoríme potom o solidarite, hovoríme o subsidiarite. Sú pekné slová, ale, bohužiaľ, nenaplnené.
Kresťanskodemokratické hnutie vo svojom hospodárskom programe má skutočne veľa dobrých ponúk aj pre túto skupinu podnikateľov, pre malé a stredné podniky. My sme si dali skutočne záležať, či už v predvolebnom čase, ale aj predtým, že sme veľmi často komunikovali a naďalej komunikujeme s malými podnikateľmi a živnostníkmi. Program, ktorý sme predstavili verejnosti, je skutočne odrazom potrieb malých podnikateľov a živnostníkov. Čiže ak budem teraz hovoriť o niektorých opatreniach, ktoré dávam ako ponuku tejto vláde, konštruktívne, tak berte to ako ponuku, ako potrebu živnostníkov a malých podnikateľov.
Chceme zjednodušiť podnikanie a zlepšiť podmienky živnostníkom a podnikateľom, prichádzame napríklad s licenciami. Sú to také paušálne, jednorazové poplatky, ktorými živnostník, malý podnikateľ môže kryť svoje daňové a odvodové povinnosti za celý rok. Nemusí sa venovať účtovníctvu, môže sa venovať podnikaniu. Ďalej to chceme rozšíriť dokonca etablovaním takzvaných malých, respektíve rodinných firiem na báze živnosti a následne na to aplikovať takzvanú rozšírenú licenciu. Sú to návrhy, ktoré už môžu priniesť aj zamestnanosť, odbúrajú šedú ekonomiku, pretože kde je živnostník, rodina aj tak participuje na tých aktivitách. Dosť často sú nezamestnaní, poberajú sociálne dávky. Tak by boli sformalizovaní, štát by dostal dokonca dopredu tieto prostriedky vo forme paušálnych poplatkov, čo sú vlastne dane a odvody, zvýšili by sme zamestnanosť, stimulovali by sme ľudí, aby nesedeli doma, aby nevyhľadávali možnosti ako nepracovať.
Takisto chceme vrátiť mikropôžičkový program do hry. Ja som bol jedným z iniciátorov ešte roku, okolo roku 2000, kde som naštartoval mikropôžičkový program cez regionálne štruktúry národnej agentúry. Ten program perfektne fungoval. Sú to zdroje na začatie podnikania pre malých podnikateľov, živnostníkov a sú to zdroje na ďalší rozvoj týchto firiem. Opäť, v roku 2009 program nezmyselne zastavený, doteraz nespustený. Poznám množstvo malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí majú ohromné inovatívne nápady. Ako im pomôcť ich realizovať? Vo svete sú dávno doriešené tieto veci, len treba ich aplikovať na Slovensku cez regionálne fondy rizikového kapitálu. Nehľadať žiadne zázraky. To sú veci, ktoré sa dajú skúsiť takmer okamžite pri lepšej vôli.
Už som hovoril o zraniteľnosti malých podnikateľov a živnostníkov. My sme prišli s návrhom zriadiť inštitút, takého obhajcu týchto podnikateľov, nie iba formálneho, nie takého ombudsmana, ktorý príde a ľudia sa posťažujú. Taký, aby živnostenské organizácie tam mali svojich zástupcov, tak aby ten inštitút bol dobre kompetenčne vybavený, tak aby mohol vstupovať aj do tvorby legislatívy, tak aby mohol intervenovať do rôznych negatívnych procesov, či už, hovorím, tej zbytočnej byrokracie štátnej a verejnej správy, respektíve neseriózneho konania veľkých podnikov, čo obyčajne súvisí potom s druhotnou platobnou neschopnosťou a tak ďalej. Toto sa všetko dá robiť aj bez toho, aby sme museli robiť nejaké reformy, nejakú novú, tvrdú legislatívu. To je ponuka, ktorú my dávame konštruktívnym spôsobom. Ja budem komunikovať s pánom ministrom hospodárstva aj vzhľadom na to, že sa poznáme, aj vzhľadom na to, že prichádza z podnikateľského sektora, a dúfam, že bude chápať potreby aj tých najmenších podnikateľov.
Áno, vážené dámy a páni, v tomto sú, tu môžeme hľadať tie istoty. Takto definujme tie istoty. A bude aj hospodársky rast a bude aj zamestnanosť. Som veľmi rád, že aj táto vláda berie vážne do úvahy, vo vládnom programe je to celkom dobre rozvedené, konsolidáciu verejných financií, ako nezvyšovať dlh Slovenska a v podstate ako prispieť viac-menej aj ku konsolidácii celej eurozóny a Európskej únie. Rovnako súhlasím, že aj pri znižovaní deficitu verejných financií je potrebné, aby naša ekonomika generovala viac zdrojov, aby sa to prejavilo, samozrejme, aj v príjmovej časti rozpočtu. Ale skôr to vidím opačne. Je treba nahnať teda viac zdrojov do príjmovej časti rozpočtu? No, tak poďme zdaňovať. Zdaňovať, zdaňovať všetko a kadekoho a všetkých. Opatrenia v prospech hospodárskeho rastu, aby ekonomika generovala viac zdrojov, aby do rozpočtu prišlo viac zdrojov, sa dajú urobiť aj cez systém, ktorý je nastavený skrz rovnú daň. Namiesto toho prichádzate s progresívnym zdaňovaním, ktorý je síce jasne, explicitne uvedený, ale nie je rozvedený, a hovorím, konkrétne veci sa dozvedáme skôr v komunikácii alebo z komunikácie členov vlády s médiami. Ja by som bol veľmi opatrný teraz prísť so zmenou, keď nad nami visí Damoklov meč dodržania záväzku trojpercentného deficitu, a teraz meniť celú sústavu daní a hlavne daní z príjmov prostredníctvom progresívneho zdaňovania. No, mám taký dojem, že minimálne je to riziko, ak nie hazard pre túto krajinu, pretože ten nový daňový systém pokiaľ sa zabehne, môže sa stať, že výber, ktorý očakávame, ktorý zázračne očakávame, že odrazu budeme mať v štátnom rozpočte toľko zdrojov, že nebudeme vedieť, čo s nimi máme robiť, a že nie je treba sa až toľko zaoberať výdavkovou stránkou rozpočtu, a teda seriózne šetriť.
Ja nechcem brať rovnú daň, ktorá doteraz funguje, ako nejaké zlaté teľa. Ale v každom prípade sú tu jej jasné komparatívne výhody, ktoré platia. Aj v minulosti, aj teraz, aj práve v tých zložitých ekonomických podmienkach rovná daň prispieva. Nehovorím, že to je iba zásluhou rovnej dane, ale že prispieva tak k hospodárskemu rastu, ako aj k zamestnanosti. Tu sa stále operuje týmto, že je treba bohatších zdaniť, byť solidárny s chudobnými, teda menej príjmovými skupinami. Ja si myslím, že sa to dá dosiahnuť aj s rovnou daňou. Tá daň je skutočne z percentuálneho pohľadu spravodlivá. Každý vlastne platí 19 percent. Z  pohľadu jej absolútnej podstaty je v podstate progresívna. Devätnásť percent z nuly je nula. Devätnásť percent zo sto je 19. Devätnásť percent z milióna je 190 tisíc. Nižšie príjmové skupiny platia menej, vyššie príjmové skupiny platia viac. Ak chceme, aby tí nižší platili ešte menej a tí vyšší ešte viac, máme na to ďalšie nástroje. Odpočítateľné položky. A môžeme priamo ovplyvňovať aj sociálnu politiku, tým s nižšími príjmami zvýšime odpočítateľné položky. Čiže my ich odbremeníme. A opäť opačne. U tých vyšších príjmových skupín môžme odpočítateľnými položkami tento systém prenastaviť tak, že budú ešte teda platiť o niečo viac, pretože ten základ, daňový základ bude vyšší. Čiže vy nemusíte hneď prichádzať s novým systémom, pretože je tu nová vláda. Chcete sa nejakým spôsobom vymedziť, chcete byť sociálnejší. Aj rovnou daňou vieme urobiť progresivitu, ten solidárnejší princíp s tými, ktorí majú nižšie príjmy, viac zaťažiť tých, ktorí majú tie príjmy vyššie.
Ja beriem veci ako kresťanský demokrat. Ja vidím za trhom, za rozumne nastaveným trhom, za rozumne nastavenými podmienkami pre podnikateľov nielen výhody pre podnikateľov, ja na konci vidím človeka, a preto všetky tie opatrenia, o ktorých hovorím, za každým je na konci človek. Takže myslím si, že je treba hľadať konsenzus, nielen a priori odmietať. K celkovej zložitej ekonomickej, hospodárskej situácii vo svete, v Európe, na Slovensku prispieva kríza, ktorá nie je o trhu, o zlyhaní trhových mechanizmov. To je o zlyhaní morálky, etiky ľudí. V žiadnom prípade to nie je otázka zlyhania určitých mechanizmov, ktoré tu fungujú a sú overené. Zlyhali ľudia a tu je treba sa pri tom pozastaviť. Chcem teda v dobrom slova zmysle varovať túto vládu pred unáhleným rozhodnutím. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a optimalizácii hospodárskych výsledkov a tým nižšiemu výberu daní a odvodov, čo vlastne bude kontraproduktívne k tomu, ako sa veci doteraz nastavili a ako to vnímam, že sa teda zrejme aj chcú nastaviť.
Čiže ak to tak trochu zhrniem, stimulácia podnikateľov, čo najviac vylepšovanie podnikateľského prostredia, zefektívnenie štátnej správy, rozumné výdavky, a teda aj, ak hovoríme o rozumných intervenciách, aj rozumné investície, znižovanie daňových únikov, lepšie, efektívnejšie využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov, to je tá správna cesta pre konsolidáciu, a teda hospodárenia tejto, tejto krajiny.
Čo sa týka ešte tejto, tejto agendy, my hľadáme kdekade zdroje, ako keby sme zabudli, že sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou eurozóny a máme tu, samozrejme, disponibilné štrukturálne nástroje, štrukturálne fondy, kohézne fondy, ktoré môžeme využívať. Áno, môžeme polemizovať kto a ako sa podieľal na tom, že sa nečerpajú, minimálne v štatistike je to jasné, že, bohužiaľ, za tri roky vašej vlády sa vyčerpalo asi 8 percent, my sme doteraz dočerpali asi do 27 percent. Nie je to žiadna chvála. To nejdem haniť vás a už vôbec nie chváliť nás. Myslím si, že problém bol v nastavení stratégie implementácie, kdesi na začiatku roku 2006. Národný strategický referenčný rámec bol nastavený zle, absolútne nebral do úvahy regionálne rozdiely. My ideme znižovať regionálne rozdiely, čo je hlavný cieľ štrukturálnych nástrojov Európskej únie, a vytvoríme jeden regionálny operačný program riadený centrálne. Každý jeden región má, samozrejme, určité diferencie. Treba nastaviť rozdielne prístupy. A o tom v tej súvislosti chcem tiež kriticky poukázať na to, že ani v tom vládnom programe zmienka o príprave kohéznej a štrukturálnej politiky na rok 2014 až '20 nie je zachytená. Ja netvrdím, že nekomunikujete s EÚ. My teraz rátame s každým eurom, hľadáme, je treba, aby sa venovalo viac pozornosti aj tejto otázke. My sme v komunikácii s Európskou komisiou dohodli, nastavili určitý objem zdrojov, ktorý je veľmi ambiciózny, asi necelých 14 mld. eur. Je to najviac na hlavu zo všetkých členských krajín. Je treba, aby sme skutočne nastavili tak ten strategický materiál, aby sme tieto zdroje už vedeli teraz, ako ich budeme čerpať a ako ich vyčerpáme. To znamená viac regionálnych operačných programov, aby odzrkadľovali rozdiely regiónov, a teda reagovali na potreby a potenciál jednotlivých regiónov. Nie jedenásť operačných programov, ako je to teraz. Každý sa hrá na svojom piesočku a prakticky tie programy medzi sebou nekomunikujú. Čiže maximálne päť multioperačných programov, nadrezortných, so snahou o integrovaný prístup, o tematickú koncentráciu a potom budeme schopní, ďaleko schopnejší tieto zdroje čerpať, teda oveľa, oveľa viac ako doteraz.
Ešte by som sa veľmi rád zmienil o energetike. Určite, že je to dôležitá záležitosť z pohľadu energetickej bezpečnosti krajiny aj napriek tomu, že tá štruktúra, ten energetický mix je vcelku v poriadku. Samozrejme, prioritou sú jadrové zdroje. V každom prípade je treba sa zaoberať aj tým, aby sme išli až ku konečným spotrebiteľom, aby platili spravodlivú cenu za, za energie. Ale nemôžem akceptovať takýto prístup, môžem citovať, že v energetickej oblasti, teda "implementáciou tretieho energetického balíčka EÚ podstatne sa rozšíria právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi". No a tým sa ešte odvolávate na tretí energetický balíček. Ak to zrealizujete, je to na infridžment zo strany Európskej komisie. My môžeme posilovať pozíciu, ale nezávislého regulátora URSO, ale nie posilovať funkciu regulátora ako štátu. Štát je len jeden z regulovaných subjektov.
Takže v dobrom slova zmysle vám to hovorím, je treba sa pozrieť na tú formuláciu, lebo ak by sme to takto mali implementovať, transformovať do našej legislatívy, tak bude z toho okamžitý problém vo forme sankcií.
Obnoviteľné zdroje. Máme záväzok 14 percent do konca roku 2020. Neviem, teraz sa to pohybuje okolo 7, maximálne 8 percent, máme čo robiť, aby sme to zrealizovali. Nenašiel som tam zmienku napríklad o geotermálnej energii, o využívaní geotermálnej energie. To je ohromný zdroj, ktorým Slovensko oplýva. Je treba, aby sa etablovali programy, ktoré pomôžu ďaleko lepším spôsobom využívať tieto zdroje. Potom môžeme ten výsledok celkom reálne dosiahnuť.
Takisto biomasa. Chcel by som upriamiť pozornosť na biomasu. Je to dobrý nástroj nielen ako doplniť obnoviteľné zdroje, ale na druhej strane ako výborný prostriedok vytvoriť pracovné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu. Bolo tu už hodne debát ohľadom rómskej komunity, ako im zabezpečiť prácu, a toto ja vidím jedno z riešení ako zabezpečiť prácu pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, respektíve pre nekvalifikovanú pracovnú silu, čiže zber a spracovanie biomasy a jej využívanie potom na energetické účely. Rozhodne, že je treba upraviť tú rovnicu, jednak stranu ponuky a dopytu, aby aj domácnosti vedeli potom reagovať na takúto ponuku. 
Viac by som očakával, čo sa týka energetickej účinnosti a efektívnosti, či už je to otázka budov, ale aj aplikovaní nových technológií, účinnejších technológií, kde  môžeme byť ďaleko konkurencieschopnejší. Až 40 percent spotrebovanej energie sa využíva na budovy. Takisto každá jedna fabrika, každý jeden podnikateľ, ak bude efektívne využívať energie a zníži svoje náklady, zároveň je konkurencieschopnejší oproti tým ostatným. Tam hľadám, tam vidím potenciál. Určite, tento trh treba liberalizovať, myslím energetický trh. Je treba, aby sme naň pustili čo najviac hráčov. Vytvorí sa tlak na nižšie ceny. Máme tu regulátora URSO, ktorý môže dohliadnuť na to, aby tie ceny boli férové, tak z pohľadu priamych, teda oprávnených nákladov tých subjektov, aj z pohľadu cien surovín na svetových trhoch. Je treba ale, aby tam, kde bude treba byť solidárny s určitými skupinami ľudí, ako sú dôchodcovia, ako sú menej príjmové skupiny ľudí, vytvoriť konkrétne nástroje. My sme mali a máme rozpracovaný fond energetickej chudoby. Energetické podniky majú dosť zdrojov na to, aby za každú kilowatthodinu mohli prispieť do takéhoto fondu a potom takýmto solidárnym spôsobom mohli pomôcť týmto cieľovým skupinám, týmto ľuďom, a nie deformovať prostredie cez rôzne úpravy URSO. To sú veci, ktoré nie sú skutočne štandardné, a do určitej miery sa nám to vráti. Myslím, že toto je oveľa lepší spôsob ako, ako rozvíjať jednak  energetický trh, nedeformovať ho, a na druhej strane vlastne zabezpečiť, aby koncoví spotrebitelia boli spokojní. Jednoducho, aby dostali dostatok energie za rozumné ceny, za seriózne ceny, prípadne použiť ten solidárny prístup.
V závere chcem povedať, že napriek mojim viacerým kritickým pripomienkam, neberte ich tak, akože to sú za každú cenu, pretože som opozičným politikom. Sú to pripomienky, ktoré ako sú myslené v dobrom, v tom, že je treba, ja budem komunikovať s tými členmi vlády, ktorí, s ktorými vlastne, vlastne ktorá, ktorú agendu nejakým spôsobom sledujem v rámci hospodárskeho výboru. Budem sa snažiť v tom dobrom slova zmysle komunikovať a hľadať konštruktívne riešenia.
Na záver by som vám chcel povedať, nech Boh žehná všetky naše dobré úmysly, všetkých ako sme tu, s touto krajinou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán Hudacký, máte široký diapazón poznania. Takto vyzeral aj váš príhovor pred chvíľou. Len chcem sa spýtať na niekoľko vecí. Veľmi pekne ste hovorili o živnostníkoch. Dávate konštruktívnu ponuku, len mi stále víri otázka hlavou, čo všetko vy ste za ten čas, i keď krátky, čo ste pre živnostníkov urobili? Mali ste nejakých sto zlepšení? Potom ste tu chceli urobiť nejaký Hong-Kong vo vychádzaní v ústrety podnikateľov, a nakoniec zo všetkého zišlo. A toto všetko, čo ste hovorili, bolo veľmi interesantné. Len mňa osobne mrzí ako bývalého živnostníka, že tieto veci sa vám nepodarili ani sčasti napraviť. Mnohé malé a stredné podniky stále trpia dostupnosťou úverových zdrojov. Stále ste boli pri tom, keď sme kritizovali, že nemajú šancu dostať žiadnu, v žiadnej malej forme štátnej pomoci nejakú korunku. Ale ešte viac ako dostupnosť zdrojov gniavi našich malých a stredných podnikateľov dĺžka doby splatnosti faktúr. Dnes 80, 90, 180, 250 dní, som zachytil už 250 dní, dňové splatnosti sú už úplne bežnou praxou. Tieto doby treba, tieto doby, keď treba zaplatiť DPH po vyfakturovaní, sú likvidačné pre tieto malé podniky. Keďže máte obavy o malé a stredné podniky a varujete nás, sa chcem spýtať, čo urobila vaša vláda v implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady z februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám? Smernica vyžaduje jednoznačne aspoň od orgánov verejnej správy vykonať platbu do tridsiatich dní. Tak ako ste neurobili nič, ja to tak hodnotím, pre malých a stredných podnikateľov, ani o takejto smernice. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)