2. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja len jednu vec vám vyčítam. No, nevyčítam, konštatujem, že jedna vec mi vadí na tom, čo ste povedali, pán kolega Fronc, vy stále, a nielen vy, ale aj iní kolegovia, konkrétne z KDH, vy sa stále proste vyhovárate na to, čo všetko a čo všetko ste nemohli spraviť len z toho dôvodu, že ste boli v koalícii, v nejakej koalícii. Ale vy keď ste boli v tej koalícii, tak ste sa nesťažovali, že to nemôžete spraviť, lebo ste práve v tej koalícii. Vy sa na to sťažujete až teraz. A to sa mi zdá, nehnevajte sa, pán kolega, trošku, trošku nekorektné. Nechcem sa expresívnejšie vyjadrovať preto, lebo vtedy takisto sme sa o tých veciach mohli baviť a takisto ste mohli povedať, je to náš názor, ale nepresadili sme ho, preto lebo bolo pre nás dôležitejšie, aby tá koalícia, ktorá aj tak padla, sa udržala. Dnes nadávate jeden na druhého, vy nadávate na bývalú koalíciu, bývalá koalícia nadáva na vás a všetci tvrdíte, aké je to fantastické, že my v tej koalícii nie sme a aké to máme oveľa jednoduchšie napriek tomu teda, že predkladáme nejaké návrhy a vám, vás žiadame o spoluprácu. Žiadali by ste o spoluprácu vy nás? Alebo žiadali ste o spoluprácu vy nás, keď ste boli v koalícii? Nie, vykašlali ste sa na to, ale vám nebráni dnes na tú koalíciu nadávať. Toto považujem, pán kolega, trošku za nemiestne, respektíve až nekorektné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto si myslím, na rozdiel od vás, pán poslanec, pán exminister, že toto programové vyhlásenie jasne deklaruje, že školstvo je pre našu vládu prioritné. Myslím, že reforma, spomínaná reforma priniesla pre regionálne školstvo aj rad pozitívnych zmien, ktoré posunuli naše školstvo vpred aj napriek nedostatkom, o ktorých vieme a ktoré sa mali riešiť už za predchádzajúcej vlády.
Po prvé si treba uvedomiť, že reformu školstva si vyžadovala samotná doba, nakoľko celé regionálne školstvo bolo riadené všeobecne záväznými právnymi predpismi a vykonávacími predpismi z obdobia pred rokom 1989. A vy takisto veľmi dobre viete, že napríklad školský zákon bol 18-krát novelizovaný do roku 2007.
K samotnému obsahu by som chcela podotknúť, že na jeho plánovaní sa zúčastňovali aj desiatky učiteľov, stovky učiteľov z celého Slovenska, nielen zamestnanci ministerstva. Nuž a v predkladanom programovom vyhlásení, myslím, že treba naozaj vysoko oceniť to, že sa zaoberá a dosť podrobne problematikou odborného vzdelávania v komplexnom pohľade a v systémovom riešení nedostatku kvalifikovaných zamestnancov v jednotlivých odvetviach nášho hospodárstva, čo považujem za výrazný posun v porovnaní s riešeniami predchádzajúcej vlády.
Takisto držím palce pánovi ministrovi pri uskutočňovaní jeho zámerov a ja verím, že urobí všetko pre to, aby sa ďalší rozvoj výchovy a vzdelávania našej mladej generácie, čo najlepšie rozb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, som veľmi rada, že ste uznali, že normatív na žiaka bol jednou z príčin výrazného úpadku školstva. Ja keď som toto hovorila pred piatimi rokmi, či už na výbore alebo v médiách, tak som bola pomaly obvinená z kacírstva, ale vidím, že poznanie sa vyvíja aj u vás. Veľakrát ste mi povedali, či to myslím vážne, takéto slová vtedy.
A ďalej, povedali ste, tiež vítam váš posun, že bakalársky stupeň by mal byť plnohodnotný, a toto vítate v programovom vyhlásení vlády. Ale potom mi vysvetlite, prečo ste pri prijímaní, či už zákona o štátnej službe za vašej, za vášho pôsobenia vo vláde, či už ako štátny tajomník školstva alebo ako minister školstva ste proti tomu neprotestovali? Vyslovene v týchto zákonoch, následne aj v zákone o zamestnávaní zamestnancov pri prácach vo verejnom záujem ste trvali na tom, aby mali všetci zamestnanci vysokoškolské vzdelanie minimálne druhého stupňa. Takže vy ste sa na tom priamo podieľali, aby sa bakalársky stupeň vzdelania nepovažoval za plnohodnotné vysokoškolské vzdelávanie. Hoci, ako ste povedali, skutočne v krajinách starej Európy väčšina vysokoškolsky vzdelaných, viac ako 50 percent, má práve bakalársky stupeň vzdelania.
A ešte jedna vec. V roku 2002, keď ste začali byť ministrom školstva, na Slovensku bolo dvadsaťdva vysokých škôl. Keď ste odchádzali z vlády na Slovensku bolo tridsaťštyri vysokých škôl. Za vlády Roberta Fica nevznikla ani jedna vysoká škola. Za rok pôsobenia vlády Radičovej, hneď za prvý rok, na Slovensku vznikli dve nové vysoké školy. Mimochodom, jedna sa týka masmediálnej komunikácie. Skutočne, toto na Slovensku potrebujeme najviac.
Ďakujem.

Múdri ľudia hovoria, že vzdelávanie mladých ľudí je veľmi dôležité najmä v štyroch oblastiach. V matematike, o tom ešte poviem, v klasickej hudbe vzhľadom na rozvíjanie citu a duchovných vecí, v histórii, aby mladí mali vedomie, že nezačínajú na zelenej lúke, ale všetko tu už niekedy bolo, a po štvrté, základné informácie o náboženstve, že existuje aj niečo nad nami. Ako bývalý matematik by som chcel obhájiť miesto matematiky u nás, jej väčšiu rolu na školách. Nie ako strašiaka, ako formu myslenia, nie ako vzorce a dril, ale snahu o abstraktné myslenie, rýchle pamätanie, asociatívny prístup k vedomostiam, vhodné štrukturovanie informácií, rýchly prístup k údajom, ale aj vlastnosti ako výdrž, systematickosť, húževnatosť, trpezlivosť, pracovitosť a tak ďalej. Všetko toto sú atribúty inteligencie, ale aj kvalifikovaného prístupu k počítačom, bez ktorých si dnes nevieme nič teda predstaviť.
Záverom by som povedal, že tieto vlastnosti sú každému nutné v živote. V každom povolaní, aj v politike. Preto nebojme sa matematiky a dajme jej to miesto, ktoré jej v našich školách patrí.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem za pripomienky. Niekoľko reakcií.
Pán kolega Blanár, je mi tak trochu ľúto, že sme z tej istej školy a vy istým spôsobom ako študent, pretože vidím, že má pravdu terajší pán minister Čaplovič, že matematika je potrebná, pretože vy neviete ani implikáciu urobiť poriadne. Ale to tu sa môžeme porozprávať.
Pán kolega Jánoš, ja som slobodný človek a rozhodujem sa podľa svojho presvedčenia, aj hovorím, mne to nikto neprikazuje, ale beriem, že podľa seba súdim teba. Takže asi vy tento problém v strane máte.
Pán kolega Jarjabek, rád som, že ste prehovorili, a ja pripomeniem. Že som nežiadal o podporu? Ja som navštívil vtedy váš poslanecký klub. Prijal ma poslanecký klub, keď som predkladal zákon o vysokých školách, aj terajší váš pán predseda Fico. Bol som u vás na Súmračnej. Žiadal som. To je prvá vec. A druhá vec, že som nepovedal koaličným partnerom? No, pán kolega Jarjabek, trošku sa nepamätáte. Ja som nie že nepovedal, ja som predložil zákon, o ktorom som bol presvedčený, vysokoškolský, že je správny, a koaličný partner, ak si spomeniete, áno, hlasoval dokonca proti môjmu zákonu. Čiže ja som išiel ďalej. Nemyslím si, že pamäť by mala byť až taká krátka.
A kolegyňa Nachtmannová, ja som neuznal, že to bol zlý model. A spýtajte sa vašich kolegov, ktorí sú v praxi starostovia, že to bol dobrý model. Akurát som povedal, že ho treba poopraviť. A čo sa týka zákona o štátnej službe, takisto veľmi krátka pamäť. Zákon o štátnej službe predkladal váš kolega a presadili ste ho vtedy vy. Bol to kolega Magvaši v roku 2001, minister bol vtedy Ftáčnik. Takže vaša pamäť je asi trošku krátka. Je mi to ľúto.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme možnosť prerokovať programové vyhlásenie vlády, ktorá dnes sa uchádza o dôveru parlamentu a o naplnenie svojich vlastných cieľov.
Musím sa úprimne priznať, že programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu je príliš všeobecne koncipované. Očakával som viac konkrétnejších záväzkov a riešení. Strana, ktorá sľubovala istoty občanom Slovenskej republiky, nie je v stave dať jasné ciele a jasné istoty. Jedno je isté, že aj ten najkonkrétnejší vládny program má význam len vtedy, keď existuje vôľa, sila a odhodlanie ho zrealizovať. Preto samovláda SMER-u bez koaličného partnera má vysokú zodpovednosť, pretože aj takto všeobecne koncipovaný vládny program bude podliehať a doliehať na každého občana tejto krajiny v podobe nielen napĺňania programového vyhlásenia vlády, ale aj aktuálnych rozhodnutí, za ktoré táto vláda historicky sama v samovláde bude niesť zodpovednosť.
V mojom vystúpení sa chcem viac zamerať na zhodnotenie hlavne časti pôdohospodárstva, reagujúc aj na slová pána premiéra v oblasti potravinárstva, ako aj konštruktívne pohľady na riešenie uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka na území Slovenskej republiky. Už aj vzhľadom len k tomu, že v predchádzajúcej vláde som mal tú možnosť zastávať túto funkciu. Citujem z programového vyhlásenia vlády: Vláda bude rešpektovať programové dokumenty Európskej únie. Takýto prístup považujem sčasti za pozitívny, i keď z aktuálneho pohľadu je táto správa negatívnou správou pre veľké farmy Slovenskej republiky. Uvediem aj dôvod tohto konštatovania. Podľa slov ministra sa nemusia naši farmári obávať prostriedkov na veľké dobytčie jednotky, dostanú ich v tomto roku v auguste, tak ako v minulom roku. So záujmom budem sledovať, či sa to tak stane. Skôr som presvedčený, že sa to tak nestane. A to z toho dôvodu, že Slovenská republika bude musieť uplatňovať takzvanú moduláciu, ktorá by nemala byť platná pre nové členské krajiny, ako je Slovenská republika. A túto skutočnosť som uviedol aj pánovi ministrovi, keď preberal odo mňa funkciu ministra alebo pozíciu ministra, nakoľko prístupová zmluva ešte z roku 2002 dáva pre Slovenskú republiku možnosť doplácať do roku 2013 presne stanoveným finančným mechanizmom a toto opatrenie je v rozpore. Preto so záujmom budem čakať, či farmári budú mať svojich 18 mil. eur alebo nie.
Oblasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020 považujem za oblasť, kde vôbec by sme nemali súperiť na slovenskej politickej scéne z hľadiska opozície a koalície alebo vládnej strany. A to z jedného jediného dôvodu, máme tam spoločného, v úvodzovkách, nepriateľa, ktorým je európska dvadsať sedmička, v jeho podobe politiky, ktorú bude uplatňovať na Slovenskú republiku. Práve preto považujem za nesmierne dôležité, aby sme nachádzali aj spoločné stanoviská. Musím v tejto chvíli povedať, že oceňujem prístup ministra a vlády, že pokračuje v tých istých stanoviskách, ktoré reprezentovala predchádzajúca vláda v predchádzajúcich mesiacoch.
Rád by som doplnil informácie pána premiéra o tom, či a ako sa rokovalo v záujme Slovenskej republiky. V prvotnej fáze politických diskusií o budúcej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky možnože riadenie tieňovej vlády nevytvorilo dostatočný priestor, aby tieňový kabinet si všimol kroky, ktoré vykonala predchádzajúca vláda. Od nástupu do funkcie ministra som v plnej miere uplatňoval princíp, ktorý dnes preferuje aj samotný premiér tejto krajiny, ktorý spočíva v tom, že Slovenská republika je príliš malou krajinou na to, aby presadzovala svoje záujmy bez spojencov v rámci Európskej únie. Práve preto vznikla ešte na jeseň 2010 Bratislavská deklarácia, ktorú podpísali ministri, okrem Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. A bola to prvá iniciatíva, ktorá išla zo Slovenska preto, aby sme spoločne vystupovali voči reformným krokom Európskej únie tak, aby sme presadili naše záujmy. Práve v tomto dokumente je obsiahnuté aj odstránenie historického princípu, či odstránenie diskriminačných prístupov k novým členským krajinám.
Za ďalší významný krok považujem vytvorenie takzvanej blokačnej menšiny na uplatňovanie alebo zabránenie zastropovaniu našich veľkých fariem. Bol to prvýkrát historický úspech, kde nielen nové členské krajiny, ale aj niektoré zo starých členských krajín sa dokázali dohodnúť. Slovenská republika, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko vytvorili blokačnú menšinu a dnes viac s než pravdepodobnosťou je možné prehlásiť, že zastropovanie v rámci Európskej únie uplatňované nebude, pretože táto blokačná menšina dnes ešte stále existuje, ale je treba, aby vláda pokračovala v týchto pozíciách a utvrdzovala túto pozíciu vo vzťahu k ostatným krajinám, ktoré dali takýto spoločný záväzok, pretože potom nevieme dosiahnuť takýto cieľ.
Možno len pre zaneprázdnenosť pána premiéra ušlo jeho pozornosti, že aj zo strany pána prezidenta som bol kritizovaný za účasť v Európskom parlamente, kde som obhajoval záujmy Slovenskej republiky v spolupráci so samosprávou, aj na pôde Európskeho parlamentu. Nové opatrenia, ktoré si vláda dala do programového vyhlásenia vlády, sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda. A mnohé úlohy už takmer sú splnené. Citujem: Zmeny vnútroštátnych predpisov, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie. Už dnes môže vláda konštatovať splnenie tohto cieľa, nakoľko v prvom polroku 2011 vláda Ivety Radičovej prijala zmenu zákona o potravinách, kde zrušila potravinové kódexy a nahradili ich, potrebnú časť, vyhláškami, ktoré sú účinné, a časť z nich je v notifikačnom procese a treba už len proces ukončiť a zverejniť tieto dokumenty. Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, odstránenie diskriminačných prístupov, ako aj riešenie postavení aktívnych farmárov, či zazeleňania sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda.
Očakával som, že vláda bude reagovať aj na potrebu zmeny spôsobu rozdelenia prostriedkov na území Slovenskej republiky, a nielen vo vzťahu Slovenská republika a Európska komisia, k zvýšeniu prostriedkov pre Slovenskú republiku. Odstránenie takzvaného historického princípu Slovenská republika potrebuje nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale aj vo vzťahu Slovenská republika - Slovenská republika.
Dovoľte, aby som sa vrátil trošku k histórii. Mal som tú možnosť tvoriť ten systém, ktorý dnes platí v oblasti pôdohospodárstva, v rokoch 2002 - 2003. To, čo dnes máme, bolo to najmenšie zlo, ktoré sme vtedy mohli urobiť, aby naše poľnohospodárstvo neľahlo popolom. Pretože predchádzajúci ministri nezabezpečili dostatočnú prípravu na vstup do Európskej únie. Nikdy som nepovedal, že tento systém mal zostať nemenný na desiatky rokov. Mali sme možnosť v roku 2010, teda od 1. 1. 2010 prejsť na takzvanú platbu na farmu, kde by sme mohli podporiť intenzívnu výrobu, tú časť, kde sa vyrába viac potravín, kde sa zamestnáva viac ľudí. Nestalo sa tak. Dnes som očakával, že táto vláda do programového vyhlásenia vlády zakomponuje takúto potrebu, a to hlavne preto, lebo spoločná poľnohospodárska politika sa zmení a od 1. 1. 2014 ju budeme musieť modifikovať aj v podmienkach Slovenskej republiky. Citujem: Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä zvýšením živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírode znevýhodnených horských a podhorských oblastiach oviec a kôz. Tento cieľ je tiež takmer splnený. Len treba dokončiť notifikačný proces na schému štátnej pomoci na základe skupinových výnimiek, kde je možné vytvoriť pracovné miesta s podporou na obdobie jedného roka. Je to program, ktorý som nazýval program vidieckej zamestnanosti, a v štátnom rozpočte na rok 2012 je vyčlenených na tieto účely 2 mil. eur.
Vláda bude ochraňovať pôdu pred neodôvodnenými zábermi. Tento záväzok si vláda už splnila. Keď existovala prvá Ficova vláda, keď zaviedla poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, paradoxne, vďaka tomuto zákonu sa zvýšil záber najkvalitnejšej pôdy na území Slovenskej republiky.
Ďalší záväzok: Urýchliť postup usporiadania pozemkového vlastníctva. Chápem tento cieľ, ale nechápem kroky ministra, keďže pozastavil vykonávanie obstarávania pozemkových úprav, ktorý proces je zložitý. Je ho treba verejne obstarať, je treba zhotoviť, zapísať v katastri nehnuteľností a zúčtovať a to všetko do roku 2015. Pričom táto práca je časovo náročná. Ešte dnes existuje 30 mil. eur z európskych zdrojov na tieto účely. Je to historická šanca. Pokiaľ Slovenská republika ho nevyužije, tak hrozí, že už nikdy viac Európska únia nám neumožní poskytnúť peniaze na pozemkové usporiadanie, na sceľovanie pozemkov na území Slovenskej republiky.
Vláda urýchli riešenie reštitúcií. Dúfam, že sa to tak stane, pretože za predchádzajúce dva roky sa práca na Slovenskom pozemkovom fonde rozbehla, reštitúcie sa riešili, dnes je pozemkový fond opäť paralyzovaný. Ja len dúfam, že nebude tak, ako za prvej Ficovej vlády, že zo štyroch rokov tri roky pozemkový fond bol paralyzovaný.
Potravinárstvo a domáce potraviny. Som nesmierne rád, že aj premiéri si, premiér tejto krajiny si uvedomuje dôležitosť výroby domácich potravín a ich podiel na slovenskom trhu. Preto ako bývalého ministra ma teší, že chce vláda pokračovať v znižovaní zahraničnoobchodnej bilancie agropotravinárskych komodít aspoň tempom, ktorým sme riešili my v roku 2011, a to bol medziročný pokles o 199,5 mil. eur. Taktiež ma teší, že táto vláda mieni pokračovať v procese predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorým sme zlepšili systém predaja z dvora, ktorý dnes rieši všetky komodity, nielen vybrané časti. Takže vláda túto oblasť môže opätovne označiť za splnenú. Taktiež je to možné povedať, že tento cieľ je splnený, pretože výzva z februára 2012 vytvorila priestor na podporu tohto systému, kde sa prihlásilo šestopäťdesiattri žiadateľov na celkový objem finančných prostriedkov 32 mil. eur, pričom sa zaviazali, že v roku 2012 vytvoria tisícstopäťdesiatri pracovných príležitostí. To znamená, že toto je tiež výsledok, ktorý táto vláda preberá a môže označiť za spravený.
Vláda zvýši propagáciu, podporu domácich potravín. Zostáva mi len dúfať, že zavedenú značku SK kvalita v plnej miere využije v prospech tohto cieľa. So záujmom očakávam, ako naplní vláda záväzok efektívnejšieho hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu. Skúsme sa pozrieť na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorý je pýchou tejto krajiny. Predchádzajúcej vláde sa podarilo pri poklese ťažby o 700 tis. metrov kubických medziročne dosiahnuť zisk pred zdanením 18 mil. eur. Tento podnik v tomto roku odvedie do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, z ktorých 10 už by malo byť, podľa mojich informácií, aj na účte v Štátnej pokladnici. Dokázal znížiť pohľadávky po lehote splatnosti medziročne o 1,2 mil. eur, pričom nemá žiadny úver, ani žiadne nedobytné pohľadávky. Viac ako 2 mil. eur použil na preventívne protipovodňové opatrenia na správu drobných vodných tokov, ktoré dnes sa tu už spomínali, na ktoré v predchádzajúcom období sa nedávali peniaze. Je len treba pripomenúť si rok 2009 - 2008, keď štátny podnik žiadal o pomoc od štátu 66 mil. eur. V roku 2009 pri vyššej ťažbe štátny podnik dosiahol len 322 tis. eurový zisk. Je otázne a budem so záujmom sledovať, ako sa bude vyvíjať správa tohto štátneho podniku a či naozaj bude slúžiť v prospech občanov Slovenskej republiky.
Vláda zabezpečí kompenzáciu pre lesníkov a správcov za environmentálne služby. Opäť tento cieľ, musím konštatovať, že je viac-menej zabezpečený, pretože dnes legislatívne zázemie existuje. Ale so záujmom budem sledovať, ako naplní jeho finančné naplnenie. Pretože tá v predchádzajúcom období nikdy nenašla, pretože je taká vysoká, že potom by sme museli šetriť buď na zdravotníctve, alebo v sociálnej oblasti a v ďalších oblastiach. Vláda si dala záväzok, citujem, pri zvyšovaní zamestnanosti najchudobnejších lesnatých regiónov Slovenska vláda využije ekonomické a právne nástroje na podporu rozvoja neštátneho lesníckeho sektora ako strategického partnera štátu. Áno, chvályhodné, ale kladiem si otázku, prečo iba neštátneho? Prečo nie aj štátneho? Keď takmer 50 % územia lesov sú štátne. Veď skúsme sa len pozrieť, že na preventívne protipovodňové opatrenia v minulom roku štátny podnik vytvoril päťstotridsaťdeväť pracovných miest. Už v tomto roku vytvoril ďalších tristo. Prečo vláda nechce ísť touto cestou a využiť priamo inštitúcie alebo podniky, ktoré má vo svojom portfóliu a kde má priamy dosah?
Záväzok vlády zvýšiť efektívnosť využívania domácich zdrojov surovín. Áno, kvitujem. Bez podpory a ochrany prvovýrobcov si to neviem ale predstaviť, nakoľko prvovýrobcovia energií sú nútení znižovať ceny vstupov, za ktoré už výrobcovia biomasy nie sú schopní produkcie. Bez riešenia tejto otázky elektrárne na biomasu nebudú mať základnú surovinu. Vláda má taktiež záujem podporovať bioplynové stanice. Áno, chce dať tejto oblasti vysokú podporu. A ako bývalý minister hovorím, áno, ale nie ako prvotný cieľ, ale ako hnojná koncovka, ako prilepšenie na spracovanie a ochranu životného prostredia, ako ďalšiu pridanú hodnotu do procesu pracovných príležitostí aj v oblasti živočíšnej výroby. Prečo znižuje podiel produkcie potravín táto vláda opatrením, keď zaberá obrovské plochy intenzívnej dobrej pôdy na výrobu a produkciu energií namiesto potravín?
Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril aj k oblasti rozvoja regiónov a regionálneho operačného programu. Za nedostatočné považujem riešenie nadkontrahácie v tejto oblasti. Vláda Ivety Radičovej zdedila po vláde Roberta Fica nadkontraháciu v objeme 354 mil. eur. Zopakujem toto číslo - 354 mil. eur. To sú záväzky, za ktoré vláda, aktuálna, musí zaplatiť tá predchádzajúca. A nám sa podarilo znížiť tento záväzok o 254 mil. eur. Zostáva ešte 100 mil. eur, ktoré sú nekryté, a to sú oblasti obcí, kde sú záväzky na budovanie škôl. Vláda dnes, ako máme možnosť, už rieši realokáciu, ale nie do tejto oblasti. Kladiem si otázku, ako mieni vláda zabezpečiť týchto 100 mil. eur, ktoré už dnes chýbajú obciam a mestám za zaplatenie faktúr za školy, ktoré zdedili paradoxne po predchádzajúcej Ficovej vláde. Zdá sa mi, že tieň minulosti túto vládu dobieha. A taktiež považujem za nedostatočné reflektovanie na prioritné oblasti, na ktoré sa vláda mieni zamerať z hľadiska kohéznej a štrukturálnej pomoci na obdobie 2014 - 2020. Princípy, ktoré vláda uplatňuje na zníženie regionálnych rozdielov, takmer vôbec neriešia regionálne rozdiely na úrovni okresov. Namiesto toho, aby sme možno posledné eurofondy využili na zníženie regionálnych rozdielov, tak sa mi zdá, že chce vláda smerovať presne opačne. Vláda istôt má jedno isté, že čokoľvek uskutoční z tohto programového vyhlásenia vlády a čokoľvek uskutoční nad rámec tohto programového vyhlásenia vlády, iste to dopadne na občana tejto krajiny. A zodpovednosť za to bude mať samovláda SMER-u bez koaličného partnera.
Preto by som bol nesmierne rád, keby sa vláda zaoberala skutočnými problémami, a nie fikciami a výmyslami typu neodôvodnených, nikým neschválených, navýšenia DPH a odvádzala pozornosť. Hlavne, keď nik z pravice o tomto kroku nevedel, ani neodsúhlasil. Rovnako ako prípad zníženia DPH pre potraviny, ktorý aktuálny sčasti je a sčasti je zamietnutý, i keď bol súčasťou volebného programu. A to isté platí aj na oblasť zabudnutého sľubu, volebného sľubu SMER-u v oblasti červenej nafty.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Práve z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale budem so záujmom sledovať, či tie ciele, aj keď nekonkrétne, ako budú naplnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Simon, udivuje ma tvoja starostlivosť a obavy o osud rezortu, obzvlášť keď si spôsobil v tomto rezorte viac škody ako druhá svetová vojna. Sám si dehonestoval funkciu ministra pôdohospodárstva na hovorcu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Máš dojemné obavy o vyplatenie veľkých dobytčích jednotiek, pritom si v roku 2004 bol sám proti tomu, aby boli zavedené, aby mohli stabilizovať tento sektor oveľa skôr. Tieto platby zaviedla až vláda Roberta Fica, ktorá aspoň zmiernila ten negatívny dopad v tomto sektore. Dnes hovoríš, že máš obavy, či budú vyplatené tie dobytčie jednotky, pritom za posledného pôsobenia tvojho vo funkcii si nič neurobil pre to, aby tento model, ktorý je dnes nastavený, keď sa majú dobytčenky vyplácať až v budúcom roku, keď budú vyplatené celkové platby, si neurobil nič. A tu rozprávaš o tom, ako máš obavu a si zvedavý, či budú vyplatené. Je to úplne neuveriteľné. Čo sa týka platieb na farmu, v časti nestransformovaného poľnohospodárstva a kde neprebehla reštituralizácia by znamenalo ďalší úpadok výroby, nie jej posilnenie. Sám si bol tvorcom podpory ničoho. Sám si zaviedol podporu mulčovania a dnes rozprávaš o tom, ako treba podporovať výrobu. Čiže neuveriteľné obraty a saltá mortále, ktoré dokážeš robiť v krátkom čase.
Hovoríš o zastavení kontraktácie za pôdne úpravy, pritom pozrime sa, ktoré firmy robia pôdne úpravy od stola z južného Slovenska, ktoré sú tvoje prepojené firmy, a robia ich tak nekompetentne, že jednoducho ani nevyjdú do regiónov, vyrábajú neznámych vlastníkov. Čiže tvoj lobing, ktorý smeruje do tejto oblasti, je preto, aby si uchránil peniaze pre tvoje firmy. Toto je tvoja obava o rezort. To isté môžeme hovoriť o zábere pôdy, ktorá sa zrušila počas tvojho pôsobenia vo vláde. Zrušenie červenej nafty, poškodzovanie poľnohospodárov, neposkytovanie informácií poľnohospodárom a tak ďalej a tak ďalej.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. No ak by som mal hodnotiť jednotlivých ministrov, čo mi možno celkom neprísluší, ale dovolím si to, tak musím povedať, že to, čo sa dialo za ministrovania pána Simona, bolo určite oveľa, oveľa lepšie, ako to, čo sa dialo za čias jeho predchodcu. Neporovnateľne. To drancovanie, ktoré som tu už spomínal, určite bolo také, že pán Simon by po tejto stránke mohol mať celkom čisté svedomie.
A ja chcem povedať, že v prvej veci by som aj súhlasil, keď spomínal ten vynikajúci výsledok podniku Lesy Slovenskej republiky, 20 mil. eur. Len tu treba upozorniť aj pre budúcnosť, lesy sú jediná oblasť, kde hospodárenie nesmie byť merané plusovými hospodárskymi výsledkami. A ak dnes hovoríme, že lesy majú odviesť, aj dokonca odvádzajú tieto peniaze, nevravím, že je to chyba pána ministra, tak je to veľmi zlé, pretože už sme dnes spomínali, že koľko máme zanedbaných výkonov, aj tie protipovodňové, kde by tie peniaze bolo treba. Tak je to strašne nelogické, že takýmto spôsobom sa chceme potešiť z tohto výsledku. Vravím, jediná oblasť, kde zisk nesvedčí o dobrom hospodárení.
Ale teraz trošinka vážnejšie ešte. Pán minister, ja som si ocenil kedysi, teda pán exminister, ocenil váš prístup ku mne. Mali sme nejakú korešpondenciu a ja som vám predložil moje kroky pre Lesy Slovenskej republiky. Bolo napísané moje v zátvorke, pretože som bol presvedčený, že nie je dôležité, aby som ich urobil ja, ale aby ich urobil vôbec niekto. Bola tam sada opatrení, ktoré som považoval za veľmi dôležité, a, žiaľ, vy ste mi povedali, že máte lepšie opatrenia, ktoré zrealizujete. Ja s istým smútkom kvôli tomu, že sa neprijali zásadné zmeny, ktoré mali vyplynúť z toho drancovania, ktoré tam bolo urobené, konštatujem, že ste nevyužili svoju možnosť. A dnes to považujem, plakanie nad niektorými vecami z programového vyhlásenia vlády sa mi zdá málo dôveryhodné. Asi toľko.

Áno? Ďakujem. Pán Mičovský, vaše vystúpenie nebudem nejako osobitne hodnotiť, alebo tú reakciu. Je faktom, že všetko sa dá zhodnotiť z hľadiska prístupu.
Vážený pán kolega Záhumenský, musím povedať, že po prípade tabak a jeleň a podobné veci, ktoré máte na svojom štíte, by som sa veľmi, veľmi zamyslel nad tým, či vôbec v tejto Národnej rade vystúpim a akým spôsobom. A musím nesmierne povedať, že udivuje ma skutočnosť, že hovoríte o mojich obratoch. Ja neobraciam kabát, ani nič podobné. Skôr snažím sa byť konzistentný, pretože obracanie podmienok pre poľnohospodárov znamenalo ich likvidáciu v mnohých prípadoch. Možnože pre vás je to výhodné.
K tým pozemkovým úpravám snáď jedna jediná vec. Od roku 2006 žiadne pozemkové, najväčší objem pozemkových úprav obstarala prvá Ficova vláda, ktorá na základe kontroly ÚVO skončila tak, že bola zle obstaraná, a dnes nám za to hrozí, že prídeme o peniaze. To, čo som ja urobil, je, vyzval vás, aby ste pokračovali, aby Slovenská republika neprišla o 30 mil. eur, a takisto, aby ste vyriešili z tých 100 miliónov eur, ktoré ste urobili nadkontraháciu a urobili škodu obciam, mnohokrát sú to starostovia za politickú stranu SMER, ktorí nebudú vedieť, z čoho zaplatiť účet, kde majú záväzok z predchádzajúcej Ficovej vlády, a tá sa za rok a pol vlády Ivety Radičovej nedokázala znížiť. To znamená, že vás dobieha tieň minulosti. Nič viac a nič menej. S tým sa budete musieť vysporiadať vy. Buď z európskych zdrojov, alebo na úkor štátneho rozpočtu, ale to nás bude bolieť každého jedného občana tejto krajiny.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážení páni exministri, lebo aj to sú tí, ktorí sa najviac zaoberajú programovým vyhlásením vlády, to sú tí, ktorí z hľadiska opozície v podstate doňho majú čo najviac povedať.
Vážení všetci prítomní, kolegyne, kolegovia, nie je to prvý vládny program, ktorého prijímania som v tejto snemovni svedkom. V programovom vyhlásení vlády naozaj, ako hovoria poniektorí, chýbajú bombastické záväzky dvojnásobných platov, strhujúce vízie, tlačenice solventných zahraničných investorov túžiacich vložiť svoje i požičané peniaze do rozvoja technológií s vysokou pridanou hodnotou. Áno, to všetko je pravda, máte pravdu. Vládny program je však o niečo inom. Vládny program je, ako tomu už pri solídne formulovaných textoch tohto typu býva dobrým zvykom, skladačkou konštatovaní, ktoré majú nudne monotónny vzorec. Popisujú reálny stav a definujú predstavu, ako by sa mohol a mal tento daný stav zmeniť.
Dámy a páni, chcem sa venovať oblasti, ktorú sledujem, v ktorej pôsobím a ktorú, dovolím si tvrdiť, mám solídne zmapovanú, teda oblasti kultúry, umenia a médií. Je to pre mňa asi v tejto chvíli o to ľahšie, lebo prebehla jedna veľmi korektná debata v rámci výboru pre kultúru a médiá, korektná debata s kolegami z opozície, ktorí na konto vládneho programu pre kultúru vyhlásili, že keby išlo len o vládny program pre kultúru, hlasovali by za.
Nepamätám si, kedy by takáto korektná debata prebehla v takomto duchu a vôbec takýmto spôsobom, ako prebehla. No má to pre mňa jeden jediný význam preto, lebo skutočne ten vládny program pre kultúru nadväzuje na všetko podľa nášho názoru dobré, čo bolo vykonané v tom minulom volebnom období. Jednoducho bolo na čo nadviazať. A to sa o mnohých ministroch kultúry, ktorí boli tuná od roku 1993, nedalo povedať. Bolo na čo nadviazať, a preto vládny program pre kultúru má ambície nadviazať na všetko dobré, ktoré bolo v tom predošlom období.
Musím s potešením konštatovať, že po prvý raz zazneli v slovenskom parlamente slová, na ktoré celá sféra kultúry už dve desaťročia márne čakala. Citujem: Táto vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absencie systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Iste, bolo by aj mne milšie, keby vzápätí nasledovala tabuľka zaväzujúca vládu v budúcich štyroch rokoch podvihnúť podiel rezortu na povedzme 2 % rozpočtu, ale, opakujem, som veľmi rád, že táto vláda si uvedomuje, aké dedičstvo preberá a neberie kultúru ako zbytkový rezort. Zažili sme to tu veľmi veľakrát. Zbytkový rezort, ktorý musí byť spokojný aj s omrvinkami.
Záväzok priznať kultúre vysokú spoločenskú dôležitosť a nepripustiť ďalší pokles zdrojov je podľa môjho názoru veľmi významným posolstvom, ktorého zmysel by si mali dobre uvedomiť všetci, ktorí v kultúre pôsobia a ktorým sú diela služby kultúrnych inštitúcií a organizácií určené. Autori i čitatelia kníh a časopisov, tvorcovia i poslucháči a diváci hudobných, divadelných a filmových diel, návštevníci galérií, hradov, výstav a tak ďalej. Vítam aj tendenciu, ktorá je príznačná nielen pre kapitolu kultúra, ale pre celý vládny program. Je to ambícia vlády neformulovať vo vládnom programe výlučne agendu strany SMER, hoci volebný výsledok by to umožňoval. Ale po prvý raz od roku 1993 sa vláda usiluje hovoriť o plánoch a zámeroch na najbližšie roky nielen za svojich voličov, ale za občanov Slovenskej republiky. Je to nový tón v slovenskej politike a vyvoláva okrem rozpačitého súhlasu aj veľa nervozity medzi militantnými predstaviteľmi a priaznivcami opozičných politických síl.
Už som na tomto fóre spomínal v inej súvislosti, že je to tendencia podobná, ako mám z divadelných skúseností. Ak má na javisku Rómeo vyznať lásku Júlii, nesmie ho jednoducho v danom okamihu vôbec zaujímať, či jej predstaviteľka volila takú či onakú stranu. Naozaj si nepamätám, aby sa Rómeo, predtým ako ide na predstavenie, spýtal Júlie, koho si volila. Také niečo neexistuje. A pritom to predstavenie má len jednu jedinú ambíciu, byť dobré. Keď je zlé, nemá diváka, bez ohľadu, koho Júlia alebo Rómeo volili. Taká je pravda a bol by som rád, keby sa tento segment takýchto úvah dostal trošku aj do politického života v tomto volebnom období. To programové vyhlásenie o tom hovorí.
Mám ale obavy, že nie všetci slovenskí politici sú schopní identifikovať, kedy je čas hľadať štátnické riešenia problémov občanov republiky a kedy viesť politický dialóg, stranícky spor a hoci prudkú názorovú polemiku. Na našom politickom, ale i mediálnom nebi je ešte, bohužiaľ, priveľa tých, ktorých jedinou kvalifikáciou je boj s ideovým protivníkom, teda ľavicou, po prípade spochybňovanie Slovenskej republiky a hlásanie rôznych prevzatých názorových šablón. Budem ale veľmi rád, ak sa vláde podarí svoj zámer, usilovať sa o maximálne dosiahnuteľný spoločenský konsenzus, dôsledne realizovať. V mnou sledovanom rezorte to nebude jednoduché, ale minister Marek Maďarič už raz v praxi preukázal schopnosť viesť ministerstvo tak, aby správy o jeho aktivitách nenapĺňali titulné stránky bulvárnej tlače a naozaj našiel spoločnú reč aj s umelcami a kultúrnymi pracovníkmi, ktorí demonštratívne dávajú najavo svoj iný občiansky postoj.
Vôľu pôsobiť tak, aby to prinášalo čo najväčší osoh občanom, naznačuje aj program vlády, kde sa napr. zdôrazňuje zámer podporovať pôvodnú umeleckú tvorbu, hľadať možností, ako vrátiť výtvarné umenie do kontaktu s ľuďmi, ale i rozvinúť program aktivít orientovaných na uchovanie národného kultúrneho dedičstva. Budem veľmi rád, ak sa uskutoční zámer vytvoriť samostatnú programovú os zameranú na možnosť čerpať aj na tieto účely podporu z fondov Európskej únie. Jedine tak je možné zastaviť neustále sa prehlbujúcu priepasť medzi potrebami zdevastovaných svedkov našej minulosti a možnosťami investovať do ich obnovy a údržby.
Vláda deklaruje zámer zriadiť Radu vlády pre kultúru a prijať strategický plán rozvoja kultúry na najbližšie obdobie. Bude to prvý rázny krok na ceste, po ktorej volajú umelci, kultúrni pracovníci, občania, ktorí využívajú diela, hodnoty ponúkané rozličnými organizáciami. Nastaviť systém tak, aby bol prístupný ku kultúrnym hodnotám, samozrejmosťou, nebude samozrejme jednoduché, pretože hektický vývoj na začiatku 90. rokoch znamená neraz nezvratnú stratu časti materiálnej bázy, mám na mysli mnohé domy kultúry, z ktorých sa stali tržnice či krčmy, ale i základnej inštitucionálnej štruktúry, to sa týka predovšetkým siete osvetových zariadení, ktorých činnosť dnes suplujú desiatky a stovky charitatívnych a cirkevných organizácií a občianskych združení. Ale iba tam, kde sa aktívni občania nájdu a dokážu sa spojiť. Na mnohých miestach, kde to zúfalo potrebujeme, najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou problémových občanov, systematická osvetová kultúrno-vzdelávacia kapacita absentuje a aj to spôsobuje, že problémov je viac. Bude ale potrebné zamyslieť sa aj nad tým, ako zabezpečiť určitú vyváženosť a spravodlivosť, pokiaľ ide o prístup občanov ku kultúrnym a umeleckých hodnotám. Samozrejme, Bratislava ako hlavné mesto republiky ponúka aj v tomto smere viac ako ktorékoľvek iné slovenské mesto. Vysoká koncentrácia relatívne dobre zarábajúcich obyvateľov a množstvo turistov so záujmom o kultúru na to vytvárajú opodstatnený predpoklad.
Treba sa ale vážne zaoberať potrebou dobudovať existujúci systém štátnych kultúrnych inštitúcií tak, aby občan, ktorý má záujem o vážnu hudbu, mal aj reálnu možnosť navštevovať koncerty, aby sa milovníci divadla nemuseli rozhodovať medzi cestou do Košíc alebo do Bratislavy, ale mohli nájsť kvalitné inscenácie v celom žánrovom spektre aj v Banskej Bystrici, aby sa stovky knižných titulov u nás nielen s podporou grantového systému ministerstva vydávali, ale aby si ich záujemca mal kde kúpiť. Je aj čas znova a nahlas zopakovať to, čo ekonómovia dávnejšie vedia, ale verejnosť o tom málokedy informujú.
Dámy a páni, každá koruna kedysi, každé euro teraz vložené do podpory kultúrnych aktivít sa vracajú až trojnásobne. Keď sa v polovici 90. rokov k nám dostali prvé štúdie, ktoré vznikli pre magistrát Viedne, a vypočítali, že pre nás neuveriteľné sumy určené na podporu Burgtheatra či Staatsopery vygenerujú v konečnom dôsledku viac ako 2,5-násobný vyšší príjem, pretože tie stovky návštevníkov využívajú dopravné, hotelové a reštauračné služby, zvyšujú obrat v kaviarniach, taxíkov, ale i v predajniach odevov, a viažu na seba množstvo iných druhov činností, ktoré by neboli potrebné, keby sa ten človek pre návštevu divadla nerozhodol, nikto u nás tomu nechcel veriť. Dnes európske zdroje zaraďujú kultúru medzi ekonomicky najefektívnejšie oblasti, hoci, samozrejme, aj tu sú rozdiely. Aj na jej schopnosť generovať impulzy pre ekonomický rast, ak hovoríme o jednorazovej akcii ad hoc vytvoreného nového umeleckého zoskupenia, a iná, ak budeme analyzovať efektivitu inštitúcií typu Slovenskej filharmónie. Rozhodne sa však treba rázne rozísť s prekonanými konceptami chápania kultúry ako pasívneho, konzumného konzumenta verejných zdrojov. Preto vítam plán vlády dokončiť aj projekt viacdruhového financovania kultúry, rozpracovaný na ministerstve kultúry v roku 2009 a sympatizujem s víziou informácie grantového systému ministerstva kultúry na nezávislú grantovú agentúru do ktorej by plynuli aj zdroje z hazardných hier.
Dámy a páni, samostatnou kapitolou je dedičstvo, ktoré táto vláda prevzala v oblasti verejnoprávnych médií. Nechcem vnášať zbytočné emócie a vášne do tejto veľmi priaznivej debaty, povedzme to tak, lebo tá debata naozaj bola doteraz veľmi priaznivá, aj aktuálne stále je, ale toto bude téma, ktorej sa budeme určite v blízkej budúcnosti samostatne venovať, pretože v oblasti verejnoprávnych médií treba v prvom rade vyriešiť financovanie, ktoré stále doriešené nie je. Vedia to aj naši predchodcovia, vieme to my, zákon o zrušení koncesionárskych poplatkoch ste nedostali do života ani vy preto, lebo nie že nebola politická vôľa, ale bola politická zodpovednosť tento zákon neprijať. Čiže v tejto chvíli sme v situácii, keď staré prestáva platiť, ale nové ešte neexistuje. Čiže tejto veľkej téme sa iste všetci budeme tuná venovať v nasledujúcich mesiacoch. A čo sa týka programového vyhlásenia vlády, treba len povedať, že je veľké chcenie tento obrovský problém, ktorý je, povedzme si úplne otvorene, ktorý je problémom ani nie tak od roku 1993, ale od roku 1996, keď vstúpila na mediálny trh prvá súkromná televízia.
Dámy a páni, nechcem viacej zdržovať, problémov, ktoré v rezorte kultúry čakajú na riešenie, je veľa. A verím že sa nám v spolupráci aj s výborom Národnej rady Slovenskej republiky, s ministrom kultúry a podporou vlády podarí ich postupne riešiť. Dámy a páni, prajem si veľmi súkromne taký postoj k programovému vyhláseniu vlády v globále, aký prezentovali všetci poslanci, bez ohľadu na to, či boli v opozícii alebo v koalícii, na výbore pre kultúru a média.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)