2. schôdza

Pán poslanec Miškov, nepovažujem vás za neschopného, ale spýtam sa vás jednu otázku. Mali ste firmu. Mal majoritu niekto iný? Vy ste vládli alebo vládne ten, kto má minoritu? Viete mi povedať, vo svete kto má majoritu, aby mu vládol akcionár s minoritou? To je podstata veci. A podstata veci, či to je SPP, je v tom, že jak vyplácal dividendy? Čo robil v predstavenstve? To je otázka, ako bola prevedená privatizácia. Takže štát sa musí nejako brániť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Miškov, hovorili ste tu v posledných minútach o nejakom poškodzovaní záujmov zahraničných investorov, o protiústavnosti zákona, ale aj o nejakej potrebe podpory zahraničného kapitálu, v neposlednom rade aj o akomsi Bohovi regulácie. Ja sa vás chcem opýtať, teda akého Boha ste uctievali vy, keď sa v posledných rokoch mnohokrát zvyšovali ceny v neprospech občanov tejto krajiny? Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Miškov, podľa vás, podľa vášho vystúpenia väčšinový vlastník nemôže v podstatných veciach vstupovať do rozhodovania menšinového vlastníka. Rada by som videla, ako by ste túto tézu a toto vaše tvrdenie a túto vašu logiku obhajovali pred prvákmi Ekonomickej univerzity. V opačnom prípade tvrdíte, že ak to tak nie je, tak je to diskriminačné, už bolo vysvetlené, že nie je to vhodne použitý pojem, a neproporcionálne. Mne elementárna logika hovorí úplne niečo iné. Práve súčasný stav je výrazne neproporcionálny. A už vám bolo pred chvíľočkou vo faktickej poznámke povedané, ja sa k tomu prikláňam, rada by som videla vás ako vlastníka majetku, keď predáte menšinu zo svojho majetku, že sa potom mlčky budete pozerať, ako aj o vašom majetku rozhoduje práve tá menšina. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcete reagovať na faktické? Stlačte trojku, tlačidlo.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na niektoré otázky, ktoré zazneli, teda tie, ktoré boli otázkami.
A na pána kolegu Přidala by som rád reagoval. Áno, no v prípade, že tento návrh prejde, budeme naozaj zvažovať aj teda s kolegami a budeme sa snažiť získať podporu aj ďalších poslancov o podaní na Ústavný súd.
Čo sa týka pána kolegu Muňka. Áno, no, viete, v čase, keď sa privatizovalo SPP, ale takisto sa privatizovali aj ďalšie podniky na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita v parlamente nebola. Ja som sa niekoľkokrát otvorene vyjadril, že tá privatizácia, ktorá bola urobená, bola urobená nie úplne najlepšie. Bola urobená s chybami a dôkazom teda toho sú aj tie problémy, s ktorými sa stretávame dnes, či je to problém, ktorý máme s vyplácaním dividend v prípade Slovenských telekomunikácií, alebo teda Slovak Telekom, kde nebol urobený žiadny dividendový plán, alebo takisto aj v podstate predaj 49-percentného podielu spolu s manažérskou kontrolou nepovažujem za úplne najšťastnejší. Takisto ten predaj SPP uskutočnený spôsobom takým, že sa vytvorilo konzorcium dvoch konkurentov, nepovažujem za veľmi šťastný, pretože v tomto prípade títo dvaja konkurenti sa navzájom blokovali a blokovali tak ďalší rozvoj SPP.
Čiže mohol by som k tomu veľmi dlho hovoriť, ale možno sa ešte krátko vyjadrím k pánovi poslancovi Briximu. Nuž, v tomto sa možno naše názory rozchádzajú. Viete, s tými cenami je to tak, že ceny niekedy klesajú, ale niekedy aj stúpajú, pán poslanec, s tým sa budete musieť zmieriť.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Kolesíkovi. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, kolegovia páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Marošom Kondrótom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť takú legislatívnu úpravu, podľa ktorej schvaľovanie cenových návrhov predkladaných Úradu pre reguláciu sieťových odvetví obchodnými spoločnosťami bude prenesené z pôsobnosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností do pôsobnosti valných zhromaždení týchto spoločností.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý upravuje postup úradu v cenovom konaní. V mojom vystúpení pre lepšie porozumenie budem používať zo zákona o regulácii v sieťových odvetviach termín regulovaný subjekt, pod ktorým myslím aj termín obchodná spoločnosť.
V zákone o regulácii v sieťových odvetviach sa ustanovenie o obsahu návrhu ceny, ktorý predkladajú regulované subjekty úradu, dopĺňa o ďalší doklad, ktorým regulovaný subjekt preukáže, že návrh ceny bol schválený valným zhromaždením. Takáto úprava zákona umožní návrat k praxi, aká už bola úspešne zavedená a ktorú na návrh predchádzajúcej vlády Národná rada v minulom funkčnom období zrušila. Takže nevytvárame niečo nové, pán poslanec Miškov, vraciame sa k tomu, čo tu už bolo a fungovalo. Tým, že sa vtedy rozhodovacie právomoci v cenovej oblasti preniesli z valného zhromaždenia na štatutárne orgány, sa veľmi výrazne eliminoval vplyv iných ako dominantných akcionárov. V niektorých nadnárodných spoločnostiach situácia prerástla do priam absurdných pomerov. Museli sme sa bezmocne prizerať, ako majoritný akcionár, ktorým je štát, bol degradovaný na obyčajného prísediaceho, trpeného spolustolovníka bez reálneho vplyvu, pretože mal menšinové zastúpenie v štatutárnom orgáne. Slovenská republika ako krajina, v ktorej nadnárodný regulovaný subjekt podnikal, sa stala doslova rajom pre zahraničných podnikateľov a macochou pre svojich vlastných občanov, pretože vďaka prevahe v štatutárnom orgáne mohli návrhy cien otvorene ignorovať potreby a možnosti štátu a jeho obyvateľov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že tu nie sme na to, aby sme sa na takého dehonestujúce postavenie štátu len mlčky dívali a poslušne prikyvovali. Nepochybujem, že je čas na zmenu, ktorá zaručí nielen dôstojné postavenie štátu ako spolumajiteľa, či dokonca väčšinového vlastníka, ale hlavne vytvorí priestor aj na rešpektovanie jeho záujmov. Zdôrazňujem, že zmeny nie sú navrhované v žiadnom prípade z titulu boja proti nadnárodným monopolom, ako sa často hovorí, ako to niektorí kolegovia podsúvajú. Tieto zmeny majú za cieľ zrovnoprávniť všetkých akcionárov a umožniť im využívať svoje práva rozhodovať o svojich peniazoch a zvýšiť zodpovednosť ich správania sa pri podávaní cenových návrhov.
Zákon o regulácii v sieťových odvetviach ani iný všeobecne záväzný právny predpis v súčasnosti neupravuje, koľko návrhov na zmenu vydaného rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. A čo je podstatnejšie, nie je nikde upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá návrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka aj osem návrhov na zmenu cenového rozhodnutia.
Podávanie cenových návrhov potom nabralo často podobu čistých trucpodnikov voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pretože regulovaný subjekt veľmi dobre vedel, že nesplnil podmienky zákona, a napriek tomu s podaním návrhu neváhal. Štátna administratíva bola zahltená návrhmi, zjavne nemajúcimi šance na úspech, ale konať musela a zbytočná byrokracia prekvitala, samozrejme, na účet daňových poplatníkov - občanov Slovenskej republiky.
Ustanovenia navrhované v zákone sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektami a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov. Navrhovaná pôsobnosť valného zhromaždenia sa však netýka iba schvaľovania cenových návrhov, ktoré predkladajú regulované subjekty úradu na schválenie na ďalší rok. Týka sa aj návrhov na zmeny cenových rozhodnutí podávaných na schválenie úradu v priebehu roka, doplnení návrhov z podnetu regulovaných subjektov s podmienkou, že tieto doplnenia majú vplyv na zmenu ceny, ako aj odvolaní voči rozhodnutiam úradu.
Predložený návrh zákona rieši aj nesplnenie povinností predloženia dokladu o schválení návrhov valným zhromaždením pred samotným podaním návrhov na úrad. Aj v tejto časovej podmienke sa niektoré regulované subjekty snažili vyhnúť s argumentáciou, že aj dodatočné schválenie návrhu valným zhromaždením je v súlade so zákonom. Platné znenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach síce upravuje vo svojich ustanoveniach, kedy môže úrad návrh zamietnuť, avšak tento predkladaný návrh rieši aj úpravu o zastavení cenového konania, teda rieši aj legislatívny nedostatok úpravy súčasného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Skôr ako však úrad pristúpi k zamietnutiu návrhu a zastaveniu konania, umožní regulovanému subjektu, ktorý nepredložil doklad o schválení návrhu valným zhromaždením, jeho dodatočné doloženie. Podmienka schválenia pred podaním návrhu musí byť dodržaná. V prípade zastavenia cenového konania úrad začne konať z vlastného podnetu, pričom mu nebude nič brániť v tom, aby pri určení ceny vychádzal aj z tých údajov, ktoré mu predložil regulovaný subjekt, ktorého návrh bol z dôvodu jeho predloženia bez dokladu o predchádzajúcom schválení valným zhromaždením zamietnutý a konanie bolo z tohto dôvodu zastavené.
Návrh zákona umožňuje úradu neprihliadať na doplnenie návrhu z podnetu regulovaného subjektu počas prebiehajúceho cenového konania z dôvodu zamedzenia možného obchádzania zákona tým, že by regulovaný subjekt predložil doplnenie, ktoré by malo vplyv na zmenu ceny, nebolo odsúhlasené valným zhromaždením.
Záverom tejto odbornej časti môjho vystúpenia si dovolím tvrdiť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K vystúpeniu môjho predrečníka pána poslanca Miškova, bývalého ministra hospodárstva. Pán poslanec, pri všetkej úcte, ja si vás vážim a myslím si, že nemáte problém ako väčšina detí v školskej dochádzke, ktoré jeden prieskum identifikoval, že majú problém čítať s porozumením. Tak sa vás chcem spýtať, čo je viac, 49 % alebo 51 %? Ak mi odpoviete, že 49 %, prosím vás, vráťte diplom. To je hanba. Keď má štát raz 51 %, je alebo nie je väčšinovým vlastníkom? Ja teda nemám doktorát z matematiky, ale myslím, že je. Keď má niekto 49 %, je alebo nie je menšinovým vlastníkom? No je menšinovým vlastníkom, lebo 51 je viac ako 49. Prečo vy chcete brániť tomu, kto má väčšinu, aby rozhodoval? Ja vstúpim do vašej akciovej spoločnosti, vy budete mať 49, ja 51 a vy mi budete rozkazovať, čo mám robiť? No nie. Keďže mám tú väčšinu, ja budem vám rozkazovať, čo máte robiť. To je veľmi zjednodušene povedané.
Tam, kde má štát väčšinu, má právo s touto väčšinou nakladať a prijímať také rozhodnutia, ktoré budú mať význam alebo ktoré budú nejakým spôsobom prihliadať aj na situáciu v krajine, na možnosti občanov. To už aké ceny majú tie spoločnosti v pláne, aké zvyšovanie? Teraz sme počuli, že 16,5 % a potom čo? 20, 30, 50 %? A budú rozhodovať tí, ktorí majú menšinu, a ten, ktorý má väčšinu, bude tichučko sedieť za stolom a zástupcovia štátu si tam možno dajú kávu? To snáď nemyslíte vážne?!
Preto vás prosím, vážené panie kolegyne, páni kolegovia poslanci, o podporu pre tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Kondrótom, a jeho schválenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sedem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Miškov, nech sa páči.