2. schôdza

Dobre, v poriadku, tak toto poviem potom neskôr, nebudem tú možnosť teraz využívať.
Doplním len ešte jeden príklad, ktorý uvádzal pán poslanec Osuský, že tiež pán poslanec Vážny za ním neprišiel vopred hľadať nejakú dohodu, ale, skrátka, išlo o rozumnú vec, tak my ako klub sme to podporili. Takisto pán poslanec Raši došiel s návrhom, ktorý bol rozumnou vecou, s nikým z nás to nekonzultoval, nesnažil sa o podporu, ale samotná skutočnosť, že to bola rozumná vec, viedla k tomu, že aj tento návrh poslanecký klub SaS podporil, stalo sa to dnes doobeda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Osuský, vy ste sa nedostali do parlamentu vďaka preferenčným hlasom, vy ste sa dostali do parlamentu vďaka tomu, že ste prebehli z konzervatívnej do liberálnej strany a to je iné salto mortale. Ako váš kolega hovorí, saltá nepatria do politiky, ale do gymnastiky. Myslím si, že toto by ste si mali uvedomiť.
Ja s týmto návrhom nemám problém podporiť ho za jednej podmienky a za tej, ak sa popri znížení počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvýši kvórum vstupu politických strán do Národnej rady Slovenskej republiky na 10 % a možno aj viac, aby sa tým už konečne zabránilo takýmto populistickým podnetom zo 6-percentných strán podávať ústavné návrhy zákona, keď dopredu viete, že nemáte na to podporu a nepodnikali ste ani žiadne kroky na to, aby ste to odkonzultovali so stranami, aby ste získali 90 % hlasov.
A čo sa týka ekonomickej úspory, keď tak radi o nej hovoríte, ja si myslím, že tá ekonomická úspora by bola ďaleko, ďaleko vyššia, keď si uvedomíme, že malé strany by nesedeli v tomto parlamente, a tým pádom by štátny rozpočet ušetril aj na financovaní politických strán, ktoré tu predkladajú takéto návrhy bez predchádzajúceho dohovoru s inými politickými subjektami, aby získali podporu na takto dôležité návrhy zákonov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Osuský, celkom som rád vašemu prerodu, lebo keď si pamätám debatu pred rokom, tak nejako som nepostrehol vaše podporné stanovisko, že by ste nás podporili, keď sme znižovali alebo navrhovali zníženie počtu poslancov.
Ale zas na druhej strane nehnevajte sa, ale keď počujem meno Osuský alebo keď vás zbadám, tak vždy sa mi zobrazí jedna reportáž z Markízy v deň, keď ste oznámili, že budete kandidovať na kandidátke SaS, a keď sa vás redaktorka pýtala, že vy ako konzervatívec teraz zrazu budete podporovať zavedenie registrovaných partnerstiev, začali ste tak pretáčať očami do neba a povedali ste: "No, časy sa menia a nejako to je vývoj." A pravdepodobne teda behom toho roka ste absolvovali takýto vývoj názorový, že pred rokom ste ešte znižovanie počtu poslancov nepodporovali, dnes ho zrazu obhajujete. Ale gratulujem, celkom dobrý posun.

Ďakujem pekne a budem reagovať na pána poslanca Osuského. Pán poslanec, v podstate ja by som chcel reagovať na to, čo ste tu, bolo z vašej strany teda povedané v rámci rozpravy. Ste nás poslancov strany SMER poučovali o určitých veciach, ako aj o tom, že pochybujete, že aká je demokracia v našej strane. No, ubezpečujem vás, v našej strane je taká istá demokracia ako vo vašej strane, čiže v tomto by som si dovolil toto zdôrazniť.
Na druhej strane ja osobne som v strane SMER skoro trinásť rokov a počas týchto trinástich rokov som bol celý čas iba v jednej politickej strane. Vy ste spomenuli pre Hospodárske noviny, že celý život žijete v názorovej menšine, no a z tohto dôvodu sa vás chcem spýtať. Vedeli by ste nás poučiť, ako za trinásť rokov, teda za taký istý čas, čo som ja v jednej politickej strane, ste dokázali byť v štyroch politických stranách? Ako sa dokáže stať za jednu noc z liberála, teda, pardon, z konzervatívca zatrpknutý liberál? Ak nás chcete poučovať, tak poprosím vás, skôr o týchto, dá sa povedané, zázrakoch, ako ste to dokázali, ako sa to dá vlastne vôbec toto dosiahnuť a urobiť za štyri roky?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, nie sú tu zväčša tí, na ktorých by som rád reagoval, a tak sa ale predsa pokúsim povedať aspoň pre záznam pár slov.
Kolega Viskupič sa pýta zhruba podobne ako kolega Martvoň, ako som zmenil svoje názory. Tí, ktorí ma tu z kolegov zo SMER-u zažili, vedia, že som svoje názory nemenil. To, že som v klube liberálnej strany, má svoj jednoduchý dôvod. Domnievam sa, že dôležitejšie než registrované partnerstvá, hoci aj tí nie sú pre istú časť našich občanov bezvýznamné, to podotýkam, je to, čo je dôležité pre lepšiu budúcnosť Slovenska. To je ekonomický liberálny prístup, ktorý podčiarkuje zodpovednosť pred nárokmi.
A potom je tu ešte jedna vec, ktorá ma spája s ľuďmi, ako je kolega Galko, a to jest, že sa nemá kradnúť. Musím povedať, že pri pohľade na politickú scénu a na kolegov, ktorí mi tieto otázky položili, musím povedať, že veľký výber na Slovensku nie je medzi stranami, ktoré zastávajú tieto podľa mňa konzervatívne a principiálne hodnoty, aj keď je to liberálna strana. Kradnúť sa nemá, to už hovoria Božie prikázania. A to, že si ľudia majú byť predovšetkým strojcami svojho osudu, je tiež konzervatívna hodnota.
Pokiaľ ide o môj prístup k registrovanému partnerstvu, veľmi stručne. V čase komunizmu, keď bol osud homosexuála oveľa viac proskribovaný, ako je dnes, som svoju dizertačnú prácu písal prácou so súborom ľudí, ktorí boli ohrození HIV infekciou. Kto videl "Ulice Philadelphie", vie, že tí ľudia boli, tobôž v tom čase na Slovensku, veľmi háklivým prípadom i pre lekára. Ja som bol ten, kto s nimi pracoval s holými rukami, bez rukavíc, aby videli, že nie sú prašiví. Mnohí z nich ešte, chvalabohu, sú medzi nami a môžu to potvrdiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené prázdne národné zhromaždenie, ja nesúhlasím s počtom 100 a myslím, že aj nejaké iné prvočíslo, napríklad 2 na n-tú mínus 1 rovná sa 127, by nebolo zlé. A proste nesmie to padnúť z neba a naraz 100. Proste myslím si, že novelizovať ústavu stále, už bola aspoň dvadsaťkrát aj viac novelizovaná, není správne. Za chvíľu budeme oslavovať dvadsiate výročie ústavy. Určite ju treba zmeniť. Vtedy bola veľmi narýchlo zostavená. Bol tím odborníkov, ktorý pracoval na téme ústavy, ale vtedy prišiel nový premiér, všetko to zahodil, urobil rýchly tím, ktorý to rýchlo spravil a troška to, bohužiaľ, aj tak vyzerá, že sú tam mnohé rozporné, nedotiahnuté veci, no.
Sme mladý štát, ale k 20. výročiu, keď budeme túto ústavu oslavovať, a sme radi, že máme samostatné Slovensko, samozrejme, tak by bolo veľmi dobré ju už spraviť poriadne, premakať, spraviť celonárodnú diskusiu k tomu a uvažovať aj o zmenách volebných, no.
Ja len pripomínam, že okrem počtu poslancov, tak určite aj celý volebný systém by bolo dobré zmeniť. Napríklad zväčšenie počtu volebných obvodov. To, že Slovensko má iba jeden, nie je správne. Ďalej to, že možná že aj miešaný volebný systém, v niektorých krajinách to majú. Pomerovo väčšinový by nebol nezaujímavý.
Pýtam sa, prečo nie senát? V mnohých krajinách ho majú. Všade sú to ľudia už zrelší, múdri, ktorí by mohli takúto mladú snemovňu, ako je tuná, trocha šachovať a občas jej nejaký zákon vrátiť. Senát bol tiež sľubovaný v roku ´92-3, potom sa naňho rýchlo zabudlo.
Ďalšia zásada, jeden mandát stačí. My, KDH často s týmto prichádza a všetci cítite, že by to tak mohlo byť, alebo aspoň že jeden plat stačí, aj keď máte viac mandátov, no. Určite, keď je menej poslancov, tak sa parlament lepšie ovláda a určite, keď je ich menej, tak aj stabilita vlády je menšia, no. A takisto mladé, malé strany, nie mladé, malé strany majú omnoho menšiu šancu sa potom dostať do parlamentu a byť tam nejakou silou, no.
Čiže zo všetkých týchto dôvodov si myslím, že tento zákon je ešte nezrelý, a preto budem proti nemu, aj keď veľmi doporučujem, aby sme sa v budúcnosti seriózne venovali zmene ústavy, novej ústave, tak ako Američania, ktorá bude platiť dvesto rokov, a takisto zmene volebného systému, ale vlastne to je tá aj zmena ústavy.
Ďakujem.

Ja plne súhlasím s cteným pánom poslancom Mikloškom, až na malé detailíky, čo poviem neskoršie.
Mňa by naozaj zaujímalo, ako prišli páni, ktorí predkladajú tento návrh zákona, k tomu číslu 100. Prečo to nie je 101? Prečo to nie je 95? Prečo to nie je 120? Ako ste prišli k tomu číslu 100? Prečo práve číslo 100? Toto som sa zatiaľ skutočne nedozvedel.
No a k tomu, čo hovoril ešte pán poslanec Mikloško. Ja s vami, pán poslanec, celkom nesúhlasím s tým, že tá Ústava Slovenskej republiky bola zlá. Nezabúdajte na jednu vec, že Slovenská republika už prežila pomaly a iste toľko, koľko prvá Slovenská republika, a prežila s touto ústavou a hádam spochybňovať prvú Slovenskú republiku v tejto chvíli by bolo asi nenáležité.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som chcel reagovať na tú časť Jozefovho vystúpenia, kde hovoril ten matematický vzorec, ktorý ho priviedol k číslu 127. Možno takým doplnením tej palety možností a interpretácií toho čísla inšpiráciu anglického antropológa Robina Dunbara, ktorý skúmal vzťah mozgovej kôry voči zvyšku mozgu a zistil, že pomerovo ide o vzťah 1 : 150; ku 150. Neskôr teda pozorovaním kmeňových spoločenstiev a ich správania usúdil aj na základe tejto komparácie mozgu a tých kmeňových spoločenstiev, že aby človek mohol mať komplexné interakcie, tak číslo 150 je absolútne ideálne. Môžte to brať ako bonmot, ale ja si myslím, že aj toto je námet. Napokon tá teória Robina Dunbara sa dostala aj do informatických sústav, dnes sa pracuje s touto teóriou v sociálnych sieťach. Naozaj v tej 150-ke ide o kapacitne nasýtené množstvo jednotlivcov, ktorí v takejto konštelácii môžu mať komplexné interakcie, informácie a reakcie a ten obraz toho sveta môže byť komplexnejší. Tak len na doplnenie. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, ja sa skutočne teším jednej časti vášho vystúpenia a to bola tá, kde ste hovorili síce pri téme znižovania počtu poslancov, ktorá je aj komunikovaná tým, že môže prísť k šetreniu verejných zdrojov, a bola to téma, ktorú vy hovoríte, že jeden mandát stačí, alebo zákaz reťazenia funkcií, alebo s jedným zadkom sa dá dobre sedieť iba na jednej stoličke, nie na viacerých. To, že ste to rozšírili o bod, ktorý aj my sme predkladali do parlamentu, a to je, že ak aj príde k takému, k takémuto javu a že niekto je super funkcionárom, tak mali by sme sa pozrieť na jeho odmeňovanie z verejných zdrojov, a teda nemali by byť reťazené jeho príjmy. A mohol by, mohol by teda byť zohľadnený ten princíp, že jeden príjem stačí. A túto iniciatívu my sme pretavili do legislatívnej iniciatívy, predkladali sme to ako zákon. Vaši vtedajší kolegovia, ktorí s vami sedia v strane, toto nepodporovali, tak sa teším, že nastal obrat. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, len k dvom veciam by som chcel reagovať.
To prvé je, že zákon je nezrelý. No, my sami vravíme, veď tie ďalšie zákony, ktoré bude treba pomeniť, na to máme vyše troch rokov času. Čiže keď je čo len trochu vôle, tak nemôže byť problém teraz schváliť túto v podstate drobnú zmenu. Chcel by som teda povedať, že tu nemá čo byť nezrelé, to je len zmena čísla na dvoch alebo troch miestach, ale tie všetky ostatné zákony, tie predsa majú vyše troch rokov času.
A druhá vec je, vraveli ste, že prečo napríklad nie je senát na Slovensku. No áno, staršie demokracie veľakrát senát majú, ale poznám aj niekoľko demokracií, ktoré by sa ho radi zbavili a nevedia ako, a nie sú ním príliš šťastní, lebo vedie to k blokovaniu rozhodnutí, hlavne keď v jednom parlamente je koalícia, v senáte opozícia a podobne. A ja si osobne myslím, že kebyže zriadime druhú komoru na tomto malom Slovensku, že by sme si riadne zavarili a vyrobili veľa, veľa problémov.
Ďakujem.