2. schôdza

S faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Nie je prítomný. Pán poslanec Galko. Nie je prítomný. Pán poslanec Viskupič. Nie je prítomný. Takže budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Aha, áno, nech sa páči. Ospravedlňujem sa.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, nie sú tu zväčša tí, na ktorých by som rád reagoval, a tak sa ale predsa pokúsim povedať aspoň pre záznam pár slov.
Kolega Viskupič sa pýta zhruba podobne ako kolega Martvoň, ako som zmenil svoje názory. Tí, ktorí ma tu z kolegov zo SMER-u zažili, vedia, že som svoje názory nemenil. To, že som v klube liberálnej strany, má svoj jednoduchý dôvod. Domnievam sa, že dôležitejšie než registrované partnerstvá, hoci aj tí nie sú pre istú časť našich občanov bezvýznamné, to podotýkam, je to, čo je dôležité pre lepšiu budúcnosť Slovenska. To je ekonomický liberálny prístup, ktorý podčiarkuje zodpovednosť pred nárokmi.
A potom je tu ešte jedna vec, ktorá ma spája s ľuďmi, ako je kolega Galko, a to jest, že sa nemá kradnúť. Musím povedať, že pri pohľade na politickú scénu a na kolegov, ktorí mi tieto otázky položili, musím povedať, že veľký výber na Slovensku nie je medzi stranami, ktoré zastávajú tieto podľa mňa konzervatívne a principiálne hodnoty, aj keď je to liberálna strana. Kradnúť sa nemá, to už hovoria Božie prikázania. A to, že si ľudia majú byť predovšetkým strojcami svojho osudu, je tiež konzervatívna hodnota.
Pokiaľ ide o môj prístup k registrovanému partnerstvu, veľmi stručne. V čase komunizmu, keď bol osud homosexuála oveľa viac proskribovaný, ako je dnes, som svoju dizertačnú prácu písal prácou so súborom ľudí, ktorí boli ohrození HIV infekciou. Kto videl "Ulice Philadelphie", vie, že tí ľudia boli, tobôž v tom čase na Slovensku, veľmi háklivým prípadom i pre lekára. Ja som bol ten, kto s nimi pracoval s holými rukami, bez rukavíc, aby videli, že nie sú prašiví. Mnohí z nich ešte, chvalabohu, sú medzi nami a môžu to potvrdiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan, nevidím ho, stráca poradie.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené prázdne národné zhromaždenie, ja nesúhlasím s počtom 100 a myslím, že aj nejaké iné prvočíslo, napríklad 2 na n-tú mínus 1 rovná sa 127, by nebolo zlé. A proste nesmie to padnúť z neba a naraz 100. Proste myslím si, že novelizovať ústavu stále, už bola aspoň dvadsaťkrát aj viac novelizovaná, není správne. Za chvíľu budeme oslavovať dvadsiate výročie ústavy. Určite ju treba zmeniť. Vtedy bola veľmi narýchlo zostavená. Bol tím odborníkov, ktorý pracoval na téme ústavy, ale vtedy prišiel nový premiér, všetko to zahodil, urobil rýchly tím, ktorý to rýchlo spravil a troška to, bohužiaľ, aj tak vyzerá, že sú tam mnohé rozporné, nedotiahnuté veci, no.
Sme mladý štát, ale k 20. výročiu, keď budeme túto ústavu oslavovať, a sme radi, že máme samostatné Slovensko, samozrejme, tak by bolo veľmi dobré ju už spraviť poriadne, premakať, spraviť celonárodnú diskusiu k tomu a uvažovať aj o zmenách volebných, no.
Ja len pripomínam, že okrem počtu poslancov, tak určite aj celý volebný systém by bolo dobré zmeniť. Napríklad zväčšenie počtu volebných obvodov. To, že Slovensko má iba jeden, nie je správne. Ďalej to, že možná že aj miešaný volebný systém, v niektorých krajinách to majú. Pomerovo väčšinový by nebol nezaujímavý.
Pýtam sa, prečo nie senát? V mnohých krajinách ho majú. Všade sú to ľudia už zrelší, múdri, ktorí by mohli takúto mladú snemovňu, ako je tuná, trocha šachovať a občas jej nejaký zákon vrátiť. Senát bol tiež sľubovaný v roku ´92-3, potom sa naňho rýchlo zabudlo.
Ďalšia zásada, jeden mandát stačí. My, KDH často s týmto prichádza a všetci cítite, že by to tak mohlo byť, alebo aspoň že jeden plat stačí, aj keď máte viac mandátov, no. Určite, keď je menej poslancov, tak sa parlament lepšie ovláda a určite, keď je ich menej, tak aj stabilita vlády je menšia, no. A takisto mladé, malé strany, nie mladé, malé strany majú omnoho menšiu šancu sa potom dostať do parlamentu a byť tam nejakou silou, no.
Čiže zo všetkých týchto dôvodov si myslím, že tento zákon je ešte nezrelý, a preto budem proti nemu, aj keď veľmi doporučujem, aby sme sa v budúcnosti seriózne venovali zmene ústavy, novej ústave, tak ako Američania, ktorá bude platiť dvesto rokov, a takisto zmene volebného systému, ale vlastne to je tá aj zmena ústavy.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Jarjabek.

Ja plne súhlasím s cteným pánom poslancom Mikloškom, až na malé detailíky, čo poviem neskoršie.
Mňa by naozaj zaujímalo, ako prišli páni, ktorí predkladajú tento návrh zákona, k tomu číslu 100. Prečo to nie je 101? Prečo to nie je 95? Prečo to nie je 120? Ako ste prišli k tomu číslu 100? Prečo práve číslo 100? Toto som sa zatiaľ skutočne nedozvedel.
No a k tomu, čo hovoril ešte pán poslanec Mikloško. Ja s vami, pán poslanec, celkom nesúhlasím s tým, že tá Ústava Slovenskej republiky bola zlá. Nezabúdajte na jednu vec, že Slovenská republika už prežila pomaly a iste toľko, koľko prvá Slovenská republika, a prežila s touto ústavou a hádam spochybňovať prvú Slovenskú republiku v tejto chvíli by bolo asi nenáležité.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou pán poslanec Kvasnička.

Ja by som chcel reagovať na tú časť Jozefovho vystúpenia, kde hovoril ten matematický vzorec, ktorý ho priviedol k číslu 127. Možno takým doplnením tej palety možností a interpretácií toho čísla inšpiráciu anglického antropológa Robina Dunbara, ktorý skúmal vzťah mozgovej kôry voči zvyšku mozgu a zistil, že pomerovo ide o vzťah 1 : 150; ku 150. Neskôr teda pozorovaním kmeňových spoločenstiev a ich správania usúdil aj na základe tejto komparácie mozgu a tých kmeňových spoločenstiev, že aby človek mohol mať komplexné interakcie, tak číslo 150 je absolútne ideálne. Môžte to brať ako bonmot, ale ja si myslím, že aj toto je námet. Napokon tá teória Robina Dunbara sa dostala aj do informatických sústav, dnes sa pracuje s touto teóriou v sociálnych sieťach. Naozaj v tej 150-ke ide o kapacitne nasýtené množstvo jednotlivcov, ktorí v takejto konštelácii môžu mať komplexné interakcie, informácie a reakcie a ten obraz toho sveta môže byť komplexnejší. Tak len na doplnenie. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pán poslanec, ja sa skutočne teším jednej časti vášho vystúpenia a to bola tá, kde ste hovorili síce pri téme znižovania počtu poslancov, ktorá je aj komunikovaná tým, že môže prísť k šetreniu verejných zdrojov, a bola to téma, ktorú vy hovoríte, že jeden mandát stačí, alebo zákaz reťazenia funkcií, alebo s jedným zadkom sa dá dobre sedieť iba na jednej stoličke, nie na viacerých. To, že ste to rozšírili o bod, ktorý aj my sme predkladali do parlamentu, a to je, že ak aj príde k takému, k takémuto javu a že niekto je super funkcionárom, tak mali by sme sa pozrieť na jeho odmeňovanie z verejných zdrojov, a teda nemali by byť reťazené jeho príjmy. A mohol by, mohol by teda byť zohľadnený ten princíp, že jeden príjem stačí. A túto iniciatívu my sme pretavili do legislatívnej iniciatívy, predkladali sme to ako zákon. Vaši vtedajší kolegovia, ktorí s vami sedia v strane, toto nepodporovali, tak sa teším, že nastal obrat. Ďakujem.