2. schôdza

Pán poslanec Šebej, nebudem hovoriť možno k vašemu názoru a kritizovať ho alebo chváliť, naozaj zarazilo ma tam alebo zarazil ma ten postoj k referendu. Od vás ako múdreho muža, ako tu zaznelo, toť, od kolegu Hlinu, by som očakával, že budete stáť vždy na strane demokracie a budete si vážiť ústavu. Možno si ju ale dostatočne nevážite, keď dehonestujete nástroj demokracie a priamej demokracie - referendum. Ústava hovorí, že občania si svoje právo uplatňujú buď priamo, alebo prostredníctvom voleného zástupcu. Tí občania, ktorí vás zvolili ako svojho zvoleného zástupcu, od vás očakávajú, že budete chrániť a nie dehonestovať ich právo priamo spravovať si svoje veci, to znamená inštitút referenda. To, čo ste predvádzali a hovorili a dehonestovali referendum, naozaj nebolo hodné ani vás ani žiadneho iného poslanca.

Ďakujem pekne. Kolegovia, potrebujem uviesť na správnu vec, na správnu mieru dve veci.
Po prvé Richardovi Sulíkovi chcem pripomenúť, že už v čase, keď prišiel s referendovými otázkami, som sa vyjadril vo videorozhovore na stránke Týždňa, čo si o tom myslím. To nie je môj nový názor, ja som to už povedal vtedy. Jednoducho, proste som všetky tie referendové otázky považoval za marketingový produkt, ktorý bol adresovaný proste, jednoducho bol to populizmus. Ale chcem uviesť na správnu mieru miesto referenda v ústavnom systéme.
Dámy a páni, keď sa začítate do ústavného práva a do politologických spisov, by som povedal, takých vzdelanejších, tak zistíte, že v reprezentatívnej demokracii, v parlamentnej demokracii, v zastupiteľskej demokracii je referendum vlastne cudzí prvok. Veľká väčšina parlamentných demokracií, starých demokracií žiadne referendum vo svojom ústavnom systéme nemá a nie sú preto menej demokraciami.
To, že ja si myslím, že tento spôsob používania referenda nie je namieste, že je nepoctivý, neznamená, že si nevážim ľudí a ich názor. Ja si ich vážim, ale dovoľujem si v niektorých prípadoch hlboko nesúhlasiť aj s väčšinou.
Ja vás skutočne nabádam na to, že keď už inštitút referenda v ústave máme, tak ho používajme len na veľmi málo, niekoľko veľmi významných vecí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Až dovolíš, Fero, by som k tomu referendu ešte povedal pár slov.
Ja nechcem spochybňovať, že si sa vyjadril, nevedel som skrátka o tom. Marketingový produkt - bol to populizmus, takto si nazval našu aktivitu spred troch rokov, kde sme zozbierali 400-tisíc podpisov a kde prišlo následne milión ľudí, takmer tesne pod milión, voliť. Mali sme tam šesť otázok a ten zmysel toho referenda, on nespočíval len v tom, že priamo v referende sa ľudia rozhodnú niečo, pre niečo alebo proti niečomu, ale aj v tom, že sa podarí otvoriť spoločenskú diskusiu, verejnú, odbornú, a že sa potom následne parlamentnou cestou podarí docieliť nejaký stav.
Pozrime sa na tie otázky, ktoré sme mali v tých referendových, v tom našom referende, a možno potom ešte raz sa môžme baviť o tom, či to bol naozaj taký marketingový produkt a populizmus. Mimochodom teda, ja sa za to nehanbím - konať niečo populistické v zmysle, že zastupujem veľkú časť ľudí.
Prvá otázka: zrušenie koncesionárskych poplatkov. Toto sa nakoniec podarilo a k 1. januáru 2013 budú zrušené, aj keď to schválil až tento parlament, ale milión ľudí v referende, ktorí povedali, že neželáme si, aby existovala daň na hlavu, ktorá je vrcholne nespravodlivá, tak to zavážilo a malo svoju váhu.
Zmeny v tlačovom zákone, to bola druhá referendová otázka. To sme takisto zrealizovali.
Tretia otázka: priestupková imunita. Dodnes by priestupková imunita nebola zrušená, keby ctení páni poslanci nevedeli, že milión ľudí si želá, teda si neželá, aby poslanci boli nadľudia, ktorí môžu jazdiť, ako sa im zachce, a stačí im zamávať poslaneckým preukazom.
A takisto tie vládne autá do 40-tisíc eur. No minimálne ja som teda išiel príkladom, nemyslím si, že je to divadlo. Nemyslím si, že každý, kto si hovorí politik, teraz musí mať najdrahšie auto široko-ďaleko.
A ostali dve otázky: zníženie počtu poslancov, voľby cez internet.
Rád by som teda pripomenul, že tento marketingový produkt a populizmus, ako si to nazval ty vtedy už a možno ako si to dnes aj veľa ľudí, veľa poslancov myslí, tak pre nás zo SaS je to beh na dlhú trať a možno, že už teraz viacerí z vás vidia, že pekne, dlhodobo a poctivo si škrtáme jeden bod za druhým, tak ako sme to pred tromi rokmi v tom referende navrhli.
Teraz všeobecne k tomu, či to je dobrý, alebo zlý nástroj a či by to malo existovať v zastupiteľskej demokracii. Švajčiarsko je krajina, o ktorej si myslím, že nikto nebude pochybovať, že je lepšie spravovaná ako my a má zastupiteľskú demokraciu, napriek tomu nástroj referenda používa dosť často. Oveľa nebezpečnejší príklad, ako sa referendu vyhnúť, je Grécko. Minulý rok v novembri si vtedajší grécky premiér Papandreou George zmyslel, že on ide robiť referendum, že on sa ide spýtať ľudí. Preto, lebo začal šípiť, že tie drastické, doslova drastické, ale hlavne na hlavu postavené úsporné opatrenia, teda tzv. úsporné opatrenia, lebo nakoniec to s úsporami veľa nemá, a tu si myslím, že viem, o čom ako ekonóm hovorím, že ide sa predsa len spýtať ľudí, či to naozaj chcú, takto nechať si zrichtovať krajinu, ako to momentálne robí trojka, aj s našimi peniazmi mimochodom, no tak si zmyslel, že idem sa spýtať ľudí a vyhlásim referendum. Do troch dní nebol premiérom.
Toto, si myslím, je stav, ktorý, a teda dúfam, aj ty označíš ako nedobrý.
Ani nie polroka neskôr sa presne táto arogancia moci, že my sa nebudeme pýtať ľudí, lebo oni sú moc blbí na to, aby to vedeli posúdiť, povedal som to teraz trochu po slovensky, a rozhodneme za nich, lebo my vždy vieme lepšie, ako za nich rozhodneme. No tak o polroka neskôr sa to vrátilo. V gréckom parlamente sú nacisti, komunisti a iní radikáli. 40 % gréckych voličov odmietlo voliť strany, ktoré si myslia, že sú múdrejší ako ich voliči, a ktorí pre istotu im nedajú rozhodnúť ani len takú zásadnú otázku, čím chcete platiť? A teraz sa im to vrátilo a predpokladám všetci spoločne sa desíme výsledku najbližších parlamentných volieb v Grécku, ktoré budú, predpokladám, 17. júna. I keď ja teda sa desím hlavne z toho, čo nás to bude stáť, keď práve tu prítomní poslanci jak ovečky budú hlasovať za miliardy, ktoré zo Slovenska odídu!
Tu by boli ľudia v referende stokrát múdrejší a stokrát odvážnejší povedať nie. Nedopustíme, nemáme diaľnicu do Košíc postavenú, nedopustíme, aby miliardy z tejto krajiny odchádzali! A čo spravia ich volení zástupcovia, ktorí sú teda múdrejší? Pekne sklopia uši a budú hlasovať za akúkoľvek hlúposť. (Potlesk. Pokrik v sále.)
Ďakujem pekne.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ale druhýkrát k veci a nie k eurovalu. Nevadí.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Bolo k referendu.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nehovorili ste k veci, takže...

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Hovoril som hlavne veci, ktoré sa ti asi nepáčili. (Reakcie z pléna.)

Rišo, tiež ma veľmi mrzí, ak ktorýkoľvek politik si dovolí akúkoľvek otázku v akomkoľvek referende vyhlásiť za populizmus. Myslím si, že vzhľadom na to, čo ústava hovorí, že teda dáva možnosť ľuďom si referendum zorganizovať, a keď zozbierajú podpisy a splnia vlastne takto de facto zákonné podmienky, my by sme mali tichučko držať hubu a krok ako politici a vyzývať ľudí, aby sa referenda zúčastnili. A toto by som bol veľmi rád, ak by sme možno v duchu novej politickej kultúry si dali takého bobríka v ústretovosti voči referendu, že aby sme spoločne si dali záväzok, vlastne dnes sa nezbierajú žiadne podpisy pod žiadne referendum, ale keď niekto najbližšie alebo občania, 350-tisíc ľudí si zozbiera nejaké podpisy pod nejaké referendum, aby sme nevyzývali ľudí, aby sa toho referenda nezúčastnili, aby sme ľudí práve nabádali, aby uplatnili tento prvok vlastne priamej demokracie a aby sme vlastne v nich neubíjali tú, by som povedal, občiansku nejakú angažovanosť alebo občiansku zodpovednosť.
Bol by som veľmi rád, ak by najbližšie referendá už teda neboli sprevádzané antikampaňou politických strán a politických kalkulácií proti referendu, a tým pádom proti vôli ľudí, ktorí splnili zákonnú podmienku a zozbierali podpisy.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Richard, len dve poznámky. Jedna sa týka referenda opakovane.
V Kalifornii usporiadali referendum kedysi teda o tom, že či si majú zrušiť dane. Aj si ich zrušili. Potom zrušili inštitút referenda. Nemám pochybnosti o tom, že aj u nás by to tak dopadlo.
Druhý príklad, keby sme teraz usporiadali, najmä po nejakej škaredej vražde, referendum na Slovensku o tom, že či znovu zaviesť trest smrti, nemám pochybnosti o tom, že by sa nazbierala pohodlná väčšina. Neviem, či by to bol okamih, keď by malo Slovensko rešpektovať vôľu svojho vlastného ľudu. Myslím, že nie.
Ja si myslím, a dokončím tú vetu, že referendum, keď už ho máme v ústavnom systéme, by sa malo používať vo výnimočných prípadoch, napríklad vtedy, že či sa chceme spájať, alebo nespájať s iným štátom do nejakého štátneho celku. Referendum o vstupe do Európskej únie bol taký prípad, ale vtedy a len vtedy.
Ja si jednoducho myslím, že banálne veci, ako cena áut alebo počet poslancov, alebo ja neviem koncesionárske poplatky, jednoducho nie je na všeľudové hlasovanie. To jednoducho nie je dobrý nástroj, pretože do toho vstupuje strašne veľa subjektívnych názorov a podobne.
A chcem pripomenúť, keď ste spomenuli imunitu, že patrím medzi ľudí, ktorí predkladali zrušenie imunity do parlamentu v čase, keď ešte SaS existovala iba ako hriešna myšlienka, možno ani vtedy nie. (Potlesk.)