2. schôdza

Pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, je úplne zrejmé aj z diskusií kolegov, že tento návrh nie celkom vyplýva z nejakej poctivej, poctivého návrhu nejakej ústavnej zmeny alebo šetrenia v štátnej a verejnej správe.
Pán kolega Sulík, je úplne zrejmé, že ľudia na Slovensku nie sú frustrovaní z počtu poslancov Národnej rady, ale z ich správania a činov. Ak chceme šetriť a máme záujem skutočne meniť počty poslancov, tak to poďme robiť komplexne. Máme na Slovensku množstvo zastupiteľstiev, obecných, mestských, mestské časti Bratislavy, v Košiciach, kde je takisto množstvo poslancov, ktorí si svoj mandát nevykonávajú zodpovedne a nevykonávajú si ho tak, ako by si ho vykonávať mali. Čiže toto je téma na diskusiu, aby sme sa touto problematikou zaoberali tak, aby nepostihla len tých, ktorí sú len tu, ale možno aj tých, ktorí sú inde a nemajú potrebnú kvalifikáciu.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči. Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi správne povedal Ľubo Galko vo svojom vystúpení to, že v tomto parlamente, žiaľbohu, veľmi často miesto argumentov k veci sa používajú argumenty ad personam a hovorí sa nie o veci, ale o tom, kto to predkladá.
Človek si vypočuje, hoci sa do toho parlamentu dostane rovnako ako ten, ktorý to hovorí a ktorý naňho osobne útočí, podľa toho istého volebného zákona, že sa tam dostal inak a tak a podvodom. No, samozrejme, to je ukážka argumentačnej chudoby a slabosti. Pochopiteľne svedčí to o výbave dotyčného človeka, ak k meritu veci diskutuje takto. To je jedna vec toho, čo tu kolega Galko jasne pomenoval.
Druhá vec je presne ten rozdiel medzi tým, čo sa v diskusii uvedie ako dlhodobý osobný postoj, áno, uviedol ako príklad kolegu Šebeja. Áno, poznám jeho názor a sám som zástancom rozumného prístupu k referendám. Každopádne ale to, či by sme mali, alebo nemali kategoricky zamietať priamu demokraciu, vo mne vyvoláva v kontraste ku kolegovi Šebejovi jeden taký otáznik. Kolega Šebej zhodou okolností i ja sme sa dostali do parlamentu vďaka typickému aktu priamej demokracie, vďaka preferenčným hlasom.
Niet priamejšej demokracie, ako je toto. A preto sa domnievam všeobecne, že človek má akceptovať nejaký demokratický prvok nielen v momente, keď z toho profituje, ale keď, ako som uviedol, napríklad znížením počtu poslancov svoje parlamentné miesto teoreticky a prakticky ohrozuje.

Pán poslanec Galko, s reakciou? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by si dovolil zareagovať na pána kolegu Fronca. Pán kolega, vy ste sa pripojili k pánovi Šebejovi, aspoň teda ste boli čitateľný a povedali ste jasne, že nie ste za zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, to si cením. Ale ja by som chcel aj vás požiadať, prosím, nepodsúvajme to, že poslancovia(poslanci) Národnej rady Slovenskej republiky sú tu vlastnení nejakými finančnými oligarchami. Mňa tu nikto nevlastní a ja som hlboko presvedčený, že drvivú väčšinu, ak nie všetkých poslancov Národnej rady nikto nevlastní a nikto ich tu nefinancuje. Ja už som to tu hovoril vo faktickej pripomienke pánovi kolegovi Hlinovi, dosť som sa ohradil, potom cez prestávku došiel za mnou nejaký pán kolega zo SMER-u, ja si nepamätám jeho meno, mi podal ruku a povedal tiež, že celý život tvrdo pracuje v stavbárine, až pokiaľ sa dostal sem, a v živote nezobral od nikoho nikde žiadnu korunu.
Na rezorte obrany som si svoje užil, čo sa týka určitých tlakov, a nielen finančných tlakov, ale aj iných tlakov a nikdy som sa tomu nespreneveril a nespreneverím sa tomu ani tu a ja si na tomto veľmi zakladám.
Prosím, nepodsúvajte to, že niekto tu je vlastnený nejakými finančnými oligarchami.
Len to som chcel povedať, ďakujem vám pekne.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Viskupič.

Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa aj ja pripojil k tým poslancom, ktorí vyjadrujú ten názor, že predložený návrh ústavného zákona je populistickým krokom. Nemôžem to ináč označiť a iným spôsobom nazvať.
Ja si vážim aj výsledky referend, platných, vážim si aj názory ľudí, ktorí sa takýchto referend zúčastnia a kde prejavia svoj názor.
Pán predkladateľ, ako ste vy s týmto návrhom a s týmto názorom naložili? Čo ste urobili pre to, aby takýto návrh mohol byť úspešný v Národnej rade? (Reakcia navrhovateľa: "Predložili.")
Predložili. Nič viac, nič viac. Neboli ste ochotní rokovať ani s ostatnými poslancami, ani s predsedami klubov, a preto vám nejde o to, aby ten návrh prešiel. Ak by vám išlo o to, aby takýto návrh prešiel, tak by ste sa snažili získať ústavný väčšinu, alebo väčšinu poslancov, alebo čo najviac poslancov. Vám stačí to, že to bude v médiách a že ste takí návrh predložili.
Vy nepotrebujete, aby bol takýto návrh schválený. A v tomto ja vidím ten populizmus. Ak by ste mali záujem, tak by ste rokovali s najväčšou stranou, rokovali by ste so stranami v opozícii, aby ste sa aspoň opýtali, za akých podmienok, čo by bolo treba doplniť, aby ste boli ochotní zahlasovať za takýto návrh zákona. Nič také ste neurobili. Urobili ste len jedno marketingové gesto, že ste návrh predložili, lebo vám toto stačí. A to, čo získate, príde hlasovanie a je zrejmé na základe tých reakcií, že tento váš návrh, keďže je ústavný návrh zákona, neprejde, získate to, že táto Národná rada sa polroka týmto názorom nebude môcť zaoberať. Nič viac a nič menej.
Teraz ešte pár viet k meritu veci a k dôvodovej správe. Musím povedať, že v dôvodovej správe okrem finančných dôvodov, ku ktorým sa nebudem vyjadrovať, sú uvedené dôvody, ako aby poslanci vykonávali svoj mandát zodpovedne a aby ho vykonávali naplno, aby si zvážili, či môžu vykonávať aj inú funkciu, aby vykonávali len jednu funkciu. No tak som presvedčený, že znížením počtu poslancov toto nedosiahneme. Ak to chceme dosiahnuť, tak, prosím, poďme rokovať o návrhu jeden mandát stačí, o nezlučiteľnosti niektorých funkcií. Na to nepotrebujeme znižovať počet poslancov zo 150 na 100. Stačí, aby sme takýto návrh prerokovali najprv, a ak bude zhoda, predložili ho v tomto pléne a môžme dosiahnuť to, aby v pléne Národnej rady sedeli poslanci, ktorí budú vykonávať tento mandát na plný úväzok.
Ďalší argument, ktorý používate, je, že nižší počet poslancov bude viesť k jednoduchšiemu dosiahnutiu konsenzu. Nuž, dovolím si nesúhlasiť, lebo aj keď bude nižší počet poslancov, tak je zrejmé, že nebude nižší počet politických strán, ktoré tu budú, a rokovania medzi jednotlivými politickými stranami budú musieť prebiehať.
Ďalšie argument ani nie je, len je návrh 100 a nenašiel som tam jeden argument, prečo práve 100. Prečo nie iné číslo, prečo nie 78, jak bolo predtým navrhované 79. (Reakcia z pléna.) Nenašepkávajte mi, prosím, alebo iné návrhy. Žiadnym spôsobom nie je zdôvodnené, že prečo práve 100.
Ja by som chcel poukázať na jednu vec. Ak zoberieme si porovnateľné krajiny s porovnateľným počtom obyvateľov, či je to Dánsko, Fínsko, Nórsko alebo Írsko, tak ten priemerný počet voličov na jeden mandát sa pohybuje od 19 v Írsku do 30-tisíc občanov. Na Slovensku pri 150 občanov je priemerný počet 36-tisíc. Ak ich zvýšite, tak je to na 54-tisíc voličov na jeden mandát. Ja si myslím, že ak chceme, tak by sme mali skôr snažiť sa priblížiť toho poslanca k voličovi a nie vzdialiť. Ak chceme sa zaoberať, tak áno, ako to už bolo spomínané, tak poďme diskutovať o tom, že by sme sa vrátili k viacerým volebným obvodom. Nie jeden volebný obvod, ale aby poslanci boli bližšie k voličom, a poďme diskutovať o takomto návrhu, ale nie predložiť len populistický návrh zo 150 na 100 bez nejakého zdôvodnenia.
Posledný argument, ktorý som v dôvodovej správe našiel, bol ten, že podobný návrh nedávno prijali v Maďarsku, a to bolo zníženie z 386 na maximálne 200. Nuž, aj tu je dôležité si uvedomiť nielen ten počet, ale aj politické súvislosti. Veď prečo to bolo prijímané v Maďarsku a kto to predkladal a s akým zámerom to predkladal? Bol to FIDESZ preto, aby si zabezpečil svoju väčšinu aj v budúcom parlamente.
A chcel by som to dokumentovať, tieto súvislosti, aj na výsledku volieb, keď vznikala Radičovej vláda. Ak by už vtedy sme mali len 100 poslancov, tak strana SMER by v roku 2010 získala 42 mandátov a SNS 6 mandátov. To znamená, že stredopravé strany by mali v 100-člennom parlamente len 52 poslancov. A by bolo veľmi otázne, či za takéhoto pomeru by vôbec vláda Ivety Radičovej mohla vzniknúť.
Preto by som chcel upozorniť aj na politickú dimenziu takej úpravy počtu poslancov v pléne Národnej rady. A tento argument alebo tento moment absolútne postrádam v dôvodovej správe. Z toho dôvodu takýto návrh nepodporím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami piati poslanci, šiesti. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. Pán kolega Abrhan, no, vyčítaš nám, že sme populisticky predložili návrh. No, stavili sme to, čo sa tak v parlamentnej demokracii zvykne robiť, že nie niekde, alebo ako by sa to malo robiť, a nie tam, nie na chodbách alebo pri pohári vína, alebo kde-tu niečo tam uštrikovať, ale korektne sme predložili návrh, keď prejde prvým čítaním, môžme o ňom diskutovať, máme na to výbory, veď predsa za tie roky to všetko poznáš oveľa lepšie ako my. Nič tomu nebráni, aby sme sa teraz išli baviť o tom teda, či nie náhodou 101, alebo jedno aký počet.
A zároveň nám vyčítaš, nerokovali sme ani len s najväčšou parlamentnou stranou. No ale predseda najväčšej parlamentnej strany sa jasne vyjadril, že on s takýmto návrhom problém nemá a my sme si teda len dovolili ho chytiť za slovo. A teda veď dobre, tak poďme to dodiskutovať. A už tretíkrát opakujem, že máme teraz, vyše troch rokov budeme mať čas, aby sme to doladili a docielili stav, ktorý bude pre našu demokraciu lepší.
No a ten príklad s tým SNS, šiestimi mandátmi, tak áno, keby to tak bolo, tak možno Vincent Lukáč by sa nedostal do parlamentu, možno by naozaj toto bola škoda pre slovenský parlamentarizmu. Ale všeobecne si myslím, že nižší počet poslancov bude aj, a súhlasím s tým, že menej politických strán by zrejme v parlamente nebolo, nemuselo byť, ale zrejme by to v rámci tých strán viedlo k vyššej selekcii, že koho teda na tú kandidátku dajú. Možno aj bez toho, aby sme museli uzákoniť, že jeden mandát stačí, by si tie strany povedali, dobre, tento je primátor, tak toho tam dávať nebudeme.
Ďakujem pekne.