30. schôdza

Pán poslanec Matovič.

Peter, presne toto si na tebe vážim, že v situácii, akej si bol po tom, jak si sa dozvedel možno teda o zásahu v Moldave, tak si reagoval podľa mňa s chladnou hlavou. Nedal si prednosť tomu, že teda si, pochádzaš z tohto etnika, nesnažil si sa akýmkoľvek spôsobom uprednostniť ľudí, ktorí sú rovnakej národnosti ako ty, ale snažil si sa hľadať pravdu a od začiatku si tvrdil, že sudcom jednoducho nemieniš byť, lebo si tam nebol, a hneď v tom momente si ponúkol vlastne riešenie, že jediné riešenie je to, ktoré používa polícia v Spojených štátoch, v mnohých demokratických štátoch, dajme každému policajtovi kameru na jeho prilbu a pri zásahu tým pádom bude mať naozaj podrobný dôverný obraz toho, ako zásah prebiehal.
Od začiatku to tvrdíš, zo začiatku som videl, že ťa spochybňovali, niektorí vysmievali a tvrdili teda, že to nie je možné, lebo čo tam dáme, koľkých kameramanov. Ale my nechceme o tom, aby policajti nosili desaťkilové kamery v rukách. Nie, nech to majú na prilbe. Je to kamerka, ktorá má nejakých necelých sto gramov, za 300 eur, veľa značiek takýchto už existuje. Navrhol si konštruktívne riešenie, naďalej si za ním stojíš.
Dnes z vystúpenia ministra už som tak nejako badal, že zrejme sa to dostane do novely zákona o Policajnom zbore. Tým pádom super. Nakoniec, keď presadíš dobré, rozumné riešenia, aby sme predišli takýmto pochybnostiam, tak to je fajn a dosiahneme presne to, čo tvrdíš, že nie, že budeme chrániť iba tých ľudím, voči ktorým bude polícia zasahovať, ale budeme chrániť aj policajtov samých. Lebo neverím tomu, že policajti chcú byť akýmkoľvek spôsobom, aj malým, malým, malým kúštikom podozriví z niečoho, že niekde nepostupovali tak, ako by postupovať mohli.
Čiže tvoje riešenie, ktoré teda od začiatku navrhuješ a ktoré si následne osvojila aj ombudsmanka, ochráni aj policajtov, aj tých, voči ktorým zasahujú.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Podobne ako spomínal Igor, ja som myslel na teba, keď myslím, že to bolo mesiac alebo dva dozadu, kedy prebehlo aj našou tlačou riešenie, myslím, že bolo z Londýna alebo z Anglicka, kedy tí povestní bobíci anglickí viac-menej dostali túto povinnosť nosiť kameru na svojej výstroji alebo čiapkach, či prilbách.
A skutočne si myslím, že tie prvotné reakcie nervózneho ministra, ktorý hovoril, že nechce, aby bolo viacej kamerujúcich, ako zasahujúcich, si ponúkol riešenie, ktoré je elegantné. Toľko kamerujúcich, koľko zasahujúcich, je to súčasť výstroja, nie je to žiadna novinka nejaká technologická, pretože nahrávacie zariadenia a podobne, doba sa vyvíja a technický svet ponúka lacné, efektívne a dobré riešenie.
Pre mňa má aj ten rozmer, ktorý si spomínal, veľký význam, a to je, že situácia sa v spoločnosti radikalizuje a naozaj budeme potrebovať policajtov, ktorým nebude viesť ruky žiadny minister, ktorí potrebujú istotu pri svojich zásahoch. A tým, že ich zásahy budú presne vedieť obhájiť, čo robili, bude našťastie mimo vôle a nejakej dobrej vôle alebo nevôle ministra, tak je to dobré. Budeme potrebovať policajtov, ktorí budú odvážni pri svojich činoch a v mnohých okamihoch sa na nich budeme musieť spoliehať, a preto je dobré, že ich bude chrániť ad 1 zákon, ad 2 to, že budeme presne vedieť, ako zasiahli v situáciách, kedy ich zásahy boli potrebné.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Pollák.

Ďakujem za slovo. Je, samozrejme, aj súčasná legislatíva teda dáva možnosť využiť vlastne videokameru na zhotovenie takéhoto záznamu, len ja nehovorím teda o možnosti, ale o povinnosti, aby teda polícia v určitých situáciách povinne zaznamenávala v podstate dianie proti, ktoré teda vlastne realizuje proti nejakým ľuďom, proti ktorým teda zasahuje.
Dovoľte mi v podstate na záver povedať to, že polícia, samozrejme, zvládla niekoľko veľmi dobrých zásahov voči extrémistom, je potrebné teda hovoriť aj o tom, že áno, že polícia má za sebou niekoľko dobrých zásahov. A máme jeden prípad, cez ktorý teda dnes chceme hodnotiť políciu.
Avšak iba zase zdôrazním, ak nechceme teda zase padnúť do takejto situácie, vyhotovenie akéhokoľvek záznamu, či už zvukového, alebo teda obrazového, je nevyhnutnou súčasťou na to, aby polícia v podstate mala väčšiu dôveru v spoločnosti, ako ju má doteraz.

V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala teraz podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová, nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu od druhej vlastne jednak o tom zákroku, ktorý sa konal alebo uskutočnil v Moldave, rozmýšľame nad jeho agresiou a zároveň to hlavné, kvôli čomu teda bola schôdza zvolaná, je možno vyjadrenie neúcty k postu ombudsmanky.
Keď som rozmýšľala o tejto kauze, to druhé som si dala ako to hlavné, čo mi vadí na tomto celom probléme, keďže, rovnako ako aj mnohí ostatní povedali, nie sme schopní možno teraz celkom racionálne zhodnotiť to, čo sa stalo, aj keď indície na to existujú. Veľmi rada si počkám na vyhodnotenie celej kauzy skutočne orgánmi, ktoré sú za to zodpovedné.
Funkciu ombudsmana zriadil švédsky kráľ v roku 1713, aby ho poveril dohľadom nad správaním kráľovských úradníkov. Tento inštitút neskôr prevzali štáty po celom svete a dnes existuje v sedemdesiatich krajinách, monarchiách i republikách. Samozrejme, konkrétne úlohy verejného ochrancu práv, jeho pôsobnosť a ďalšie súvislosti definuje zákon o verejnom ochrancovi práv. Jeho úlohou je podľa tohto zákona právna ochrana fyzických osôb i právnických osôb. Zdá sa mi však dôležité poukázať práve na ten prapôvodný zámer švédskeho kráľa - dohľad nad správaním kráľovských úradníkov.
Dnes síce kráľa nemáme a v zmysle ústavy štátna moc pochádza od občanov. My nemáme kráľovských, ale štátnych úradníkov, a tými sú aj členovia vlády. Podľa pôvodných zámerov by nad ich správaním mal mať dohľad ombudsman.
Verejná ochrankyňa práv v duchu tradície ombudsmanského úradu a, pochopiteľne, tiež v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv nechcela nič iné, len povedať štátnym úradníkom, že jej zistenia ju priviedli k názoru, že nekonali správne, a chcela im to povedať priamo a rovno, lebo len to je spôsob, akým sa dajú riešiť problémy, pravdaže, iba ak ich riešiť chceme.
Premiér a jeho vláda ukázali, že verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová im nestojí za pozornosť, neobstojí tunák informácia ministra Kaliňáka o ochote diskutovať, a nie je hodná ich milostivého prijatia. Dovoľujem si upozorniť vás, ctihodní štátni úradníci, na nevhodnosť vášho správania a na to, že ste ním neurazili iba ombudsmanku Janu Dubovcovú, ženu, ale urazili ste tých, od ktorých pochádza vaša moc. Urazili ste občanov, ktorým ste zodpovední. To ich ste odmietli a nimi pohŕdate, preto očakávam vaše ospravedlnenie. Toto som uviedla aj vo svojom tlačovom vyjadrení, ktoré, keď som sa dopočula o tom, akým spôsobom ste sa zachovali, akým spôsobom sa zachovali štátni úradníci na Úrade vlády, prišlo mi z toho trošku nevoľno.
Už dlhší čas vnímam napätie medzi súčasnou vládou, vládnou stranou SMER – SD a verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, čo sa prejavuje nekorektnosťou v jednaní s ňou samotnou a zároveň aj úradom, ktorý reprezentuje. Verejný ochranca práv je ústavný činiteľ a bola zvolená Národnou radou. Všetci ústavní činitelia sú povinní rešpektovať sa a v súlade so svojimi kompetenciami konať, vzájomne komunikovať a spolupracovať. Spôsob, akým jednáte vy s Janou Dubovcovou, dôležitou ústavnou činiteľkou, ktorej úlohou je ochrániť základné práva a slobody občanov pred konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy, je viac ako ponižujúci. A neviem si predstaviť, že by sa podobným spôsobom k správe verejného ochrancu práv obdobne postavila vláda niektorého iného demokratického štátu.
Kabinet odignoroval informácie zo správy o zásahu polície v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a minister Kaliňák nazval ombudsmanku klamárkou. Obávam sa, že po zverejnení informácie o začatí trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, ublížení na zdraví a porušovania domovej slobody si myslím, že je namieste, aby sa pán minister vnútra za svoje nevhodné správanie ospravedlnil.
Vládna strana SMER – SD si zakladá na budovaní imidžu slušnej a sociálnej strany, tak nech sa podľa toho aj chová.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti by si funkcia verejného ochrancu a aktivity, ktoré vykonáva, zaslúžila viac pozornosti a podpory, a to najmä od ústavných orgánov i odbornej verejnosti.
Možno nepriamo však s touto témou súvisí aj ďalšie pokračovanie môjho príspevku, alebo možno moja včerajšia snaha. Včera som sa snažila zaradiť do programu 29. schôdze nový bod, informáciu ministra vnútra Kaliňáka o riešení a stave radikalizácie spoločnosti, narastanie extrémizmu a fašizmu. Je faktom a mám pocit, že dennodenne sa o tom presviedčame, že ľudia vo vízii naštartovania riešenia nahromadených problémov siahajú po interpretácii najjednoduchších riešení, ktoré často nie sú síce realizovateľné, ale, bohužiaľ, ponúkané najmä takými združeniami a skupinami, ktoré v zdravej, demokratickej spoločnosti by už boli pod drobnohľadom a pri prvej príležitosti ich konania proti demokratických princípom, napr. násilníckym, by bola ich činnosť ukončená.
Narážam nielen na včerajší prieskum verejnej mienky, ten možno viacerí z vás berú s nadhľadom, ale i na mlátenie zahraničných dobrovoľníkov v Banskej Štiavnici, smrť Daniela Tupého v Bratislave pred mnohými rokmi, ale i Moldavu a určite i mlátenie študentov v Nitre, ktoré tu takisto bolo viackrát spomínané, kde vyšetrovanie sa podľa informácií blíži ku koncu. Korunou môže byť však i prípad Hedvigy Malinovej. Biľag z tohto procesu zostane na Slovensku veľmi dlho a nič pozitívne nám to určite neprinesie.
Chcem poukázať na to, že sa až príliš zahrávame s otvoreným ohňom, s neriešením narastajúcej chuti niektorých po násilí, bitkách, extrémizme. Príliš sme podcenili náznaky, ktoré sa ukazujú už niekoľko rokov. Preto ma zaujíma, v akom stave sú riešenia. Nepotrebujem správu o stave, chcem počuť informácie o riešeniach. Aké zmeny zákona pripravujete, ako zabezpečujete výchovu mladých v týchto témach.
Predpredvčerom sme si pripomenuli deň holokaustu, niečo, čo má byť pre nás mementom, a deň na to sa objaví v médiách video, brutálne video, ako skupina nápadne podobne vyzerajúcich mužov brutálne dokope niekoľko ľudí, ako brutálne jeden z nich vypáli zaucho žene, ktorá sa zastala mladíka na zemi. Sama som matkou troch detí a nechcem, aby som žila v strachu, že toto kedykoľvek zažijú. Takýto pohľad sa mi skutočne nepáči. Nepáči sa mi, že hocikto je schopný prísť do krčmy a rozbiť popolníkom niekomu hlavu len preto, že sa mu nepáči pohľad naňho.
Vysporiadať sa s týmto problémom znamená uchopiť túto „genocídu“ a nedopustiť šírenie podobných myšlienok, myšlienok násilia. A toto sa nedeje, skôr mám pocit, že neriešením priam jasných prípadov ukazujeme na neschopnosť nielen polície, prokuratúry, ale i súdov.
Vy úradníci, naši štátni úradníci, namiesto súčinnosti s verejnou ochrankyňou práv hráte politické hry také, ktoré vyčítate opozícii. O mesiac máme prezidentské voľby, zatiaľ najsilnejší kandidát, ktorý zároveň vedie Slovenskú republiku, Robert Fico a jeho druhý najvyšší muž mlčia, ich vládni poslanci ich kryjú v nekonaní. Pán Fico vo svojej kampani neustále hovorí o tom, akým je on zjednocovacím prvkom. Aký zjednocujúci prvok Slovákov však mal na mysli? Ten, o ktorom rozprával už počas kampane do VÚC v Trnave? Neboli aj tieto reči podnecovaním a vyhrocovaním vzťahov Slovák – Maďar?
Pán premiér, veď vy ste nechali už podpísaný bianko šek práve takýmto extrémistickým skupinám ľudí. Tým, že sa roky aktívne nepristupuje k priamemu postupu proti násilníckemu správaniu, vytvárate podhubie na ďalšie posmeľovanie podobných aktivít. Pred trištvrte rokom Banská Štiavnica, pred štvrťrokom Nitra. Žiadne rázne zakročenie polície, kriminálky ani prokuratúry. To akoby ste nechali odkaz, je to v pohode. Za takéto konanie sa vám v podstate nič moc nestane.
Preto by som chcela tu a teraz povedať, že už všetkého stačilo. Ako jedno z riešení som pripravila návrh zákona, ktorý zavedie zvláštny trestný čin pre skupiny násilníkov, ktoré sa združujú za účelom týrania nevinných ľudí. Takýmto násilníkom bude hroziť zostrený trest. Tým pádom rodičia už nebudú musieť žiť v strachu o zdravie svojich detí a obávať sa, že páchatelia budú skoro prepustení na slobodu.
Pripravené znenie zákona dávam ostatným politickým stranách na diskusiu, aby sme našli spoločné riešenie, spoločné riešenie pre nás všetkých. Pozývam teda všetky kluby a, samozrejme, aj pánov ministrov Kaliňáka i Boreca, ktorí, verím, že budú prví, ktorí prijmú našu ponuku na zmenu.
Zopakujem už len na záver, že strana SMER – SD si zakladá na budovaní imidžu slušnej a sociálnej strany, tak aj vás, páni poslanci, prosím, že držte sa toho a robte všetko, aby to tak bolo.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kaník.

No úplne súhlasím s tým, že je to politické, táto schôdza, a predovšetkým politické zo strany poslancov SMER-u. Pretože hrajú takú hru, že využijeme túto tému a teraz sa postavíme do úlohy tých, ktorí idú ráznymi opatreniami a tvrdou rukou bojovať voči neprispôsobivým občanom, aby sme zastavili odlev našich voličov smerom k Ľudovej strane Naše Slovensko, ktorý sa dnes masívne deje.
A tak zaujímavé na tom je tá obrovská a strašná miera pokrytectva, ktorá tu zaznieva. Pán Martvoň, pán Senko, brutálne pokrytectvo. Keď dneska obrat o 180 stupňov, vy idete hovoriť, ako sa nedá žiť v blízkosti osád, kde žijú neprispôsobiví občania. A keď vám to tu niekoľko už rokov otrieskavam o hlavu, tak ste doteraz hovorili, že nie, že ako si môžem dovoliť vôbec niečo také povedať, že takáto situácia tu existuje. A bez zaváhania všetky zákony, ktoré smerovali k napraveniu tohto stavu, ste zhadzovali a zhadzujete zo stola. Vy ste vytvorili inkubátor, inkubátor na to, aby takáto situácia tu nastala. Aby sa naozaj dostala niekde na hranu možnosti riešenia, na hranu, kde len malá iskierka stačí, aby vybuchlo násilie. A teraz sa tu chcete tváriť ako veľkí ochrancovia a veľkí bojovníci proti tomuto stavu, ktorý ste vytvorili. Ja sa len pozastavujem nad tou obrovskou mierou pokrytectva, ktoré tu predvádzate.