30. schôdza

V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

Vážené panie podpredsedníčky Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, spravodajcovia, už sa veľa povedalo, ale dovoľte po škrkaní môjho prejavu, aby som sa neopakoval, povedať tiež pár slov k tejto téme.
Veď ja si myslím, že problematika Rómov nielen nám, ale aj celej Európe prerastá hlavou. Rómovia nemajú mať menej práv ako ostatní občania, ale ani viac. Temer po dvoch rokoch tejto vlády sa skôr situácia zhoršuje, si myslím, chýbajú rozvojové programy pre výchovu a vzdelávanie Rómov, ich nezamestnanosť, sociálne otázky, ich kriminalitu.
Totalitný systém v minulosti Rómom rozbil ich rodové štruktúry, chcel ich asimilovať v panelákoch. Po 89´. sa však ich život skomplikoval, v trhovej ekonomike majú mnohí existenčné problémy, sú nevzdelaní, nezamestnaní, žijú v stálom nedostatku so snahou o prežitie. A tých, čo sa chcú zaintegrovať do spoločnosti, neni ich veľa, majú pocit stálej diskriminácie.
Na druhej strane mnohí Rómovia poznajú len svoje práva, nie povinnosti. Často zdôrazňujeme ich neprispôsobivosť, kriminalitu, nezodpovedný prístup k výchove, zneužívanie sociálnych dávok na úkor detí, ktoré plnia detské domovy, veď je ich až 90 % smerom na východ. Nechcem hovoriť o riešeniach, je to zložitá téma, ale iste bolo dobré si o tom tu niekedy podebatovať. Niečo o tom viem, proste problematika Rómov sa ma dotýka cez mnohých mojich priateľov aj rodinu.
Nezdá sa mi celkom, že by kamery na helmách vyriešili tento problém celkom, ten je omnoho, omnoho komplikovanejší.
Samozrejme, treba sa zastať pani ombudsmanky, je to inštitút, ktorý je v celej Európe dôležitý. Troška začalo, začal pri poslednej správe nešťastne. Pamätám si na správu 2012, ktorá tu urobila virvar diskusiu, Národná rada ju vrátila na prepracovanie, všetko v poriadku, ale o pár mesiacov si pani ombudsmanka povedala, že správu neprepracuje a nevráti ju už Národnej rade. To sa mi nezdalo vtedy celkom múdre a myslím si, že toto, čo pokračuje, je troška dôsledkom aj tohoto.
Na druhej strane mám veľa otázok na dnešnú vládu, no. Prečo správu, aj na parlament, prečo správu ombudsmanky z augusta 2013 nedali vtedy do pléna? Na to nikto ešte neodpovedal. Ona má právo predložiť správu, aj mimoriadnu, do Národnej rady, prakticky sme sa o nej nedozvedeli, až teraz sme zistili, že je ako pri zozname dodaných dokumentov. Bola to správa širšia, pre vás, aj príloha, časť sa týkala vzdelávania rómskych detí, ich hendikepov, čo je tiež dôležité. Druhá sa týkala Moldavy, aj keď jej hlavné jadro bolo vlastne, že išlo o nedotknuteľnosť obydlia a že policajti nemali na to patričné povolenia. Minister tu tvrdil, že obydlí sa tí policajti nedotkli.
Ja si myslím, že vláda aj ministerstvo vnútra by malo byť skoro vďačné každému, kto aj ombudsmanke, keď ju upozornia na nejaké problémy, a nie sa hneď uraziť a nejakým spôsobom ignorovať.
Neviem celkom, prečo vláda neotvorila rozpravu, mohla byť veľmi krátka. Keď to už dala do programu, tak to mohlo trvať pár minút, no. Mohla to dať ako perolák, mohlo to byť ako v rôznom a vtedy vôbec v tom nemusela rozprávať.
To jej vytýkajú, že sa obrátila na Prezídium policajných zborov a bez toho, že by čakala a dočkala sa odpovede, hneď sa súčasne obrátila na ministerstvo vnútra. To je taký dôvod, by som povedal, byrokratický, neni žiadny priestupok, čiže to pri troška empatii sa dalo tomu prepáčiť. Teda ja postoj vlády pokladám za neempatický a nedemokratický, najmä keď sa jedná o vážnom probléme, jako je rómsky problém, ktorý je dlho tikajúcou bombou a to vláda si iste uvedomuje.
Mne sa zdá, že čo sa týka sídla ombudsmanky, no, už 10 rokov pán Kandráč, z ktorého sa teraz vykľulo, že vlastne bol aj predseda ZO KSS na (zasmiatie sa rečníka), ale to už nechcem spomínať, na Univerzite Komenského, Právnickej fakulte svojho času, tiež platil 10 rokov ťažké peniaze súkromnej firme za sídlo tamojšie, no. Za ten čas sa už, a vtedy to nikomu nevadilo, teraz to vadí a, samozrejme, ten úrad by mal byť v nejakých iných priestoroch, lacnejších, potom nebude musieť ombudsmanka hovoriť, že vlastne celý jej rozpočet ide skoro na sídlo. Asi, bohužiaľ, je to aj pravda.
K polícii pár slov. Iste, že to polícia nemá u nás ľahké, ja by som povedal, že som na jej strane. Ja som sa naučil v Taliansku, že policajti sa tam starajú o našu bezpečnosť, majú ľudia celkom iný vzťah k nim. Ľudia vedia, že sú tu nato, a teda ich svojím spôsobom majú radi, takých karabinierov, to je pojem. Len my máme ešte z komunizmu pretrvávajúce, že tu sme my a tu sú oni. A toto pretrváva a to by sa malo nejakým spôsobom zmeniť. Taliani majú Dni policajtov, časopisy pre občanov všelijaké a mnohé, mnohé veci, kde sa stretá polícia priblížiť k ľuďom a vysvetliť, že sú tu pre nich.
Ja som tu minule stretol, včera, stretol na exkurzii takých mladých policajtov z Policajnej akadémie, zo tridsiatich šikovných ľudí, aj muži, aj ženy tam boli, sympatickí mladí ľudia. Ja verím, že táto nová generácia a už aj dneska dnešná generácia bude mať väčšiu empatiu, psychologické znalosti, širšie vzdelanie, aby vedela rozlíšiť, kto je narkoman a vrah a kto je človek, ktorý z technických dôvodov nejako porušuje zákon, a podľa toho sa aj k nemu chovala.
No, niekde sa hovorí, že ministerstvo vnútra k tomu dalo stanovisko, a teda aj vláda hovorí, že ono by to stanovisko malo byť správne a konečné. No, o tom si troška dovoľujem pochybovať. Pamätám sa na poslanca Hlinu, keď ho zmlátili ako psa, poslanca, celé Slovensko to videlo na videu, v podstate za nič, postavil sa extrémistom, ktorého stačilo izolovať a prepustiť ich ďalej a bolo po všetkom. A oni ho tam bili ako naozaj malého, nechcem povedať koho. A na moju interpeláciu pán minister povedal, že to bolo úplne v zmysle zákona v poriadku. Odvtedy viem, že to, že ministerstvo vnútra možno dá aj stanovisko, ktoré nie je v poriadku. No poslancov sa nemláti.
A tu je aj mnoho iných podobných prípadov, však to často vídame, že proste policajt nejakým spôsobom, iste to má ťažké, ale prekročil určitú hranicu. No, nehovorím o Hedvige Malinovej, 7 rokov už hľadajú vyriešenie tohto prípadu. Ale aj včera som videl na internete, 100-tisíc ľudí to videlo podľa mňa, jako na Slovensku chytajú Róma. (Povedané so smiechom.) Pozrite si to, 6-minútové video, celý svet sa na tom smeje. Takého mladého nejakého ucháňa tam, chcú mu zviazať ruky, ujde im a tak ďalej, no proste cirkus Humberto, no. To kopanie do tých bielych v Nitre v októbri a teraz na základe videa v SME-čke sa začne o tom vyprávať, je tiež, sa mi zdá, zvláštne. A to už tu niekto aj spomínal.
Tak ešte by som tu mal mať siedmy bod a ten som niekde stratil. A, tu je.
Proste chcem zdôrazniť, že SMER je tu legálne, ale zvolilo ho 20 % oprávnených voličov, a teda nemôže mať všetko vo svojich rukách, no. Má sedem kontrolných úradov, tak nemôže mať všetko. Chýba im určitá empatia a určitá veľkorysosť voči porazeným. Čiže to sa im určite nevyplatí, to vy za chvíľu začnete sami vidieť, a teda aj tých 80 % ostatných má nejakým spôsobom právo, aby sa bral do úvahy ich názor.
Ľudské práva, no. To, že tu niekedy takto postupujeme, že vlastne aj, aj správa ministra pre ľudské práva zodpovedného vlastne dávala priority rôznym veciam. Nechcem tu spomínať, vracať sa k tomu, ale to naozaj nahráva tým, čo kričia: "Vrátiť moc občanom, chceme priamu demokraciu, sme proti všetkým stranám" a tak ďalej atď. To nahráva extrémistom a je to celoeurópska tendencia a môže sa naozaj nám nevyplatiť aj pri voľbách do Európskeho parlamentu, keď sa tam mnohí alebo omnoho viac dostane extrémistov ako doteraz.
Posledný bod, ja by som chcel navrhnúť do uznesenia aj toto, že raz by sme sa naozaj mali v parlamente za rok pozhovárať aj o ľudských právach všeobecne, tak jak sú v ústave, tak jak sú v listine ľudských práv. No a teraz iba o rodovej rovnosti sa tu zvykne správa preberať, ombudsmanky, teraz už aj tá dlho nie, asi zo známych dôvodov už teraz.
Ja by som povedal, že dávam návrh do uznesenia, aby podpredseda vlády zodpovedný pre ľudské práva raz ročne do marca, teda pardon, do marca roku, ktorý prebieha, predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o dodržaní ľudských práv na Slovensku za predchádzajúci rok.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť aj prihlásiť sa.
A teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja som, keď som bol vyzvaný, aby som pridal podpis na zvolanie tejto schôdze, upozornil na určité rizikové, ktoré môže hroziť vzhľadom k tomu, že vieme, kde žijeme, akými nositeľmi tradícií sme. Upozornil som na riziko to, že sa nám môže stať, že budeme fejsovaní alebo konfrontovaní s pokusom to hodiť na nás, že sme tú ochrancovia Ondreja T. a neviem Ivana B. z osady niekde, ani neviem, kde poriadne, hej. Presne to sa udialo, ale napriek tomu som podpísal, hej, lebo je to dôležité, ale presne to sa udialo. Ale to, akým spôsobom sa to udialo, má znova čoraz viac sklamáva, lebo to nemalo už ani nie že so štátnictvom nič, to už nemalo pomaly s politikou nič. Viete, púšťať tu nejaké videá, to na You Tube, viete, koľko máte videí? Môžte púšťať od rána do večera, nemusíte vyliezť z domu mesiac, môžte si púšťať všelijaké videá a smiať sa na nich a chichi, chacha. Môžete v štvorke v krčme, môžete sa tam navzájom, že, pozri, jak to je. A tu to malo náznak toho to nejak a niektoré reakcie vás, tie úsmevy, ale nesklamali tie persóny, ktoré sa presne tie usmiali ako v štvorke, presne tie, ktoré som si myslel, že sa usmejú. Ale to nie je to, čo by mal byť parlament.
A naozaj som, teda nehovorím, že som bol nejak, mal nejaké naivné predstavy, ale ten proces čoraz hlbšieho sklamávania posilňuje aj ten prejav, ktorý tu mal pán predseda. Proste to bolo slabé, to bolo akože na pulze dňa, vieme, o čo ide, a bolo to, viete, Kennedy napísal takú knihu, že "Portréty odvahy", ja som tu už o tom hovoril a spomínal tam príbehy niektorých senátorov, ktorí proste boli schopní vystúpiť pred senátom alebo pred Kongresom, alebo proste tam, kde bolo treba, a hovoriť o zrušení otroctva vtedy, keď sa to zle počúvalo, a proste prišli dokonca o kamarátov, v rodine si narobili rozbroje, a napriek tomu to urobili, lebo cítili, že to je, že to je správne. Viete, že to je, a on ich spomenul v tej knihe a boli to nejak. No Kennedy, keby chudák žil, nenapísal by o Kaliňákovi do knihy o "Portrétoch odvahy", určite vám garantujem. Lebo to bolo tak lacné, tak populistické, tak slabé, akého sme hodní len my. A tie vaše potlesky, tie vaše úškrny na tých úbohých videách sú toho dôkazom, že je to tak.
A bojím sa toho, že to bude čoraz horšie, že my nájdeme toho nepriateľa, lebo my potrebujeme nepriateľa, a my ho nájdeme a nájdeme ho v tých osadách možno. A keď nie v osadách, keď už tam narobíme poriadok, tak potom ho nájdete niekde inde, a nájdete ho, niekto bude na vine.
Toto, vážení, nemá s politikou nič spoločné, to je štvorka, to je čistá štvorka. To, čo tu bolo teraz predvedené, to, že ste nám tu po dvoch rokoch schválili mimoriadku, dobre ste vedeli, prečo chcete schváliť túto mimoriadku, dobre ste vedeli, to bolo pri tej vašej komunikačnej schopnosti a pri určitej, a nerád to hovorím, plytkosti vnímania našich občanov niektorých, problému, nakoniec to ustojíte a vyhráte a budeme mať pocit a ešte si aj poviete niekedy, potom večer si poviete, ale sme im dali, ale sme, a budete mať pocit, že jak ste to ustáli, dokonca jak ste nad nami vyhrali. Ale nevyhrali ste. Ste prehrali do budúcna, všetci sme prehrali do budúcna, lebo posilňujeme niečo hrozné, čo tu vzniká, to posilňujeme aj týmto lacným, úbohým spôsobom.
Od vás pramení, u vás pramení z tej arogancie, už to tu bolo spomínané. Prosím vás, čo bolo na tom, že by tá ombudsmanka tam u vás, v tej vláde, vtedy vystúpila? No koľko by tam bola? Päť minút, sedem? No komu by z tej slávy spadlo? Komu? Povedzte mi, komu, by stratil, ja neviem, tú aureolu toho imperátora? Prišiel by o ňu? Jeden, druhý, ten, čo kandiduje, ten, čo ním bude, prišiel by o ňu? To je tá veľkosť? To je tá veľkosť ako tých Nitrančanov, ktorý natiahol tej žene, to je presne tá veľkosť? To je tá, že máte, neviete to, nevedia to tí vaši. Ale nie...
Vážení, skúsim to ináč ešte povedať, ak bola tendencia to postaviť tak, že opozícia zvolala schôdzu kvôli tomu, že chce chrániť Rómov v osadách a ste nám to naložili, lebo vy, nie, vy chcete chrániť tých ľudí, ktorí sú okolo osád, jaj, prípadne jak to niekto pozerá, prosím vás, nie je to pravda, fakt tomu neverte. Ja viem, že to láka tomu veriť, že niekedy aj si tak, že nie je to naozaj pravda.
Riešenie nie je v tom, či pošlete 63 policajtov na 22 autách alebo ako, ale riešenie je v tom, ale ani nie je v tom, jako tu zvykne byť 20 rokov, že pojedáte chlebíčky na všelijakých konferenciách. Riešenie je v tom, že sa k tým problémom postavíte čelom, že pripravíte zákony, ktoré to v určitom horizonte budú riešiť. To nebude zo dňa na deň, od toho zo dňa sú už iní, už sú v Bystrici, ktorí povedia, že zo dňa na deň. Ale my sme tu od toho, aby sme prijímali riešenia, zákonné riešenia, skutočné riešenia, v ktorých určitých horizontoch, niektoré v krátkodobom, niektoré v dlhodobom, ale budú v konečnom dôsledku predstavovať riešenie. Nie je riešenie 23 áut a 63, či koľko, policajtov. Nie je.
A to chcem tým občanom povedať, vážení, SMER dokonale, hlboko, s radosťou absolútne ignoruje akýkoľvek návrh, ktorý je v dôvodovke, má napísané, častokrát opatrne, častokrát menej opatrne, že chce riešiť nejakú situáciu, úplne s ľahkosťou to ignoruje. Udržiava ten stav, ktorý tam je a ktorý, vy si myslíte, že to udržíte tými 23 autami a 63 policajtmi? Neudržíte. Nie je to pravda, vôbec to nie je pravda, vôbec toto nie je príbeh hrdinského Roberta Kaliňáka a jeho policajtov, ktorí išli vyriešiť situáciu do rómskej osady. Vôbec to tým....
Tá ombudsmanka, viete, vzťah aj vôbec k ľudským právam a vôbec k tomu úradu, to je dokumentované, ja mám dvojročnú skúsenosť. Vždycky, keď je správa ombudsmanky, tu nikto nie je. Nikto. Poväčšine to vyjde na piatok, tá správa, úplne, neviem ešte, minule som, myslím, to aj hovoril, že koľko nás tu bolo, patrí na obidve strany, to je, aj to je výrazom toho vzťahu, že formálne. Ale ďalším výrazom toho, že čo pre nás tá ombudsmanka znamená alebo neznamená, je aj to, že desať či dvanásť rokov je to úrad, ktorý bol v zásade na Slovensku vytvorený kvôli tomu, aby mal Moric nájomné. To nebol úrad, ktorý bol vytvorený na to, aby sa ľudia mali kde dovolať, keď majú pocit, že už sa nemajú kde dovolať, tak sa dovolajú a pokúsia sa dovolať ombudsmanky. My sme vytvorili úrad kvôli tomu, aby Moric mal nájomné. Myslím, že okolo 120 mil. starých korún sme zaplatili pánovi Moricovi za jeho škaredú budovu niekde v Ružinove, mizernú, škaredú budovu, tam mu platí 120 mil., ľudia, predstavte si tie obrovské peniaze. Kvôli tomu sme vytvorili úrad ombudsmana.
Tu sa minule sťažovala, že nemajú na telefón, že nemajú na benzín. Úrad ombudsmana sme vytvorili na to, aby ochraňoval ľudské práva. A nie sú to o nič menšie, o nič väčšie ľudské práva a jej pochybnosť o tom, či boli, alebo neboli porušené aj v tej rómskej osade. Toto skúsme pochopiť. Lebo teraz sú to možno, alebo sú, alebo nie sú ľudské práva niekoho v rómskej dedine, za chvíľku to budú práva tých hipsterov v Nitre, ktorí by sa asi neboli dovolali akejkoľvek pravdy, keby to nebolo na SME-čku. A potom to koho práva budú? Možno aj vaše, vážení, a vašich detí, vašich vnukov. To nie je tak, že teraz nás sa to netýka, to nie je pravda, to má tenziu rásť. Neverte tomu, že tam to skončí, i keď sa to možno takto zdá, politicky je to dobré. Nehrajte, nehrajme tento zápas. Naozaj.
K tomu súvisu, ono už tu bol spomínaný, jak sa hovorí, že všetko so všetkým súvisí a naozaj to všetko so všetkým súvisí. Tieto akože príbehy riešení, príbehy chlapských rozhodnutí, odvážnych, rozhodných plnení, to ste mali svedkami byť toho, ľudia, ktorí sú nositeľmi tých ideí v tom videu včerajšom či predvčerajšom. To je cesta? To je cesta, ktorou sa chcete vydať? Nie je pravda, čo dneska Fico, pán premiér, zverejnil, že oni čakali, kým nazbierajú dôkazy. Tam sa čakalo, kým to upadne. A keby to SME-čko nebolo dalo, vám garantujem, že tam nikdy nebolo nič. To je klamstvo, ktoré znova tu chce niekto podsunúť, to je klamstvo, ktoré chce znova tu niekto podsunúť. Tam sa nečakalo na, lebo to sa mohlo, asi pán Lipšic to vie lepšie, správne, a možno aj povie, že prekvalifikovať, ak chceli prekvalifikovať. Nie, tam sa čakalo na to, že to malo zapadnúť prachom. Tam sa... (Ruch v sále.)
A to je podľa mňa, ak by vás to prípadne niekoho vyrušilo, tak nech vás to vyruší, lebo keď vás nevyrušia Rómovia niekde z tej osady v tej Moldave, keď vás možno nevyrušia alebo možno niektorých z vás vyrušia nejakí hipsteri v Nitre, alebo študenti v Nitre, alebo, hej, tak vás možno, kto vás ešte vyruší, že kde sa to má, u koho sa to má stať, aby vás to vyrušilo, že či s tým nie je niečo v poriadku, že či tá polícia možno nekoná celkom tak, ako má, jak som v mojej faktickej hovoril reakciu pána Kaliňáka. V tom je ten problém, že polícia nemá rozlišovať, či je to tam, alebo tam, či je to u toho, alebo u toho, i keď to láka. Nemôže. Lebo nemôžte výsledok očakávať podľa toho, že komu sa to stalo a kde sa to stalo a za koho vlády sa to stalo. Takto, ja viem, že to láka, ja viem, že to pokúša, bude pokúšať. A nás by to malo vyrušovať, nás by to malo vyrušovať. Ale, viete, kedy by nás to vyrušovalo? Pokiaľ by sme boli nositeľmi tradície, hlbokej tradície, pokiaľ by sme boli, že sme si toho vedomí, že teda máme to v sebe, že máme vnútorný pocit, že nespravodlivosť a neviem čo, že nás to vyruší. A je jedno, či je to Róm, je jedno, či je to taký.
Ja ešte poviem možno úplne zlú myšlienku, nenáležitú, ale znova, zlé riešenie zlého konania, že ak tri mesiace nekonali, tak včera ich pozatvárali. A myslíte si, že to je správne riešenie? Za štandardných okolností, prečo by ich mali zavrieť? Včera ich zavreli, to je presne voda na mlyn toho, že proste budete posilňovať to vedomie tej nespravodlivosti. To je politická objednávka, včerajšie zatknutie a danie do väzby v tomto prípade je nič a nič a len politická objednávka. A takto budeme čakať? Takto budeme čakať, že akýkoľvek spor, keď pustí SME-čko na videu alebo dajú do prílohy, tak vtedy začne polícia konať?! Že to bude, tak potom aká hrubá bude tá príloha? Celé zle! Už keď ste to robili zle, že ste tri mesiace čakali, už ste, to čo, včera niekto vyštartoval...
Tie chyby nás prídu na veľa, na to upozorňujem, a polícia nemôže takýmto spôsobom pracovať a nemôže vysielať tieto signály.
Ja som si pomenil, lebo som to avizoval, že aj v mojej nejakej činnosti som zažil všeličo, aj v kontakte s políciou, že sme mali ľudí, ktorí nám rozbili bar a mali pocit, že môžu nám za bieleho dňa rozbiť bar. A tri roky ma presviedčali od polície ľudia, od prokuratúry, že či som si to s niekým nepomýlil, lebo oni fakt si môžu dovoliť rozbiť bar za denného svetla. Toto je cesta? A to boli vaši. A zažil som si, aj to preto hovorím, že ja v tomto hľadám to, čo je našou úlohou, byť spravodliví, vnímať to spravodlivo, zažil som si aj to, kde vreckoví zlodeji povedali, že som ich zbil, bol som obvinený z rasizmu, z ublíženia na zdraví. Z celého som bol zvedavý, bolo mi povedané, keď sa dvaja dohodnú, zničia ti život. Jedinou záchranou bolo, že sa pomýlili a boli tak hamižní a chceli vytrieskať neviem koľko peňazí zo mňa, že vymenili, proste dali rebrá do lekárskej správy, ktoré som údajne niekomu polámal, a tie rebrá boli od úplne iného chlapa, to nemohlo sedieť.
Viete, ja vnímam, že čo sa dá a čo sa nedá od polície, a preto by sme mali byť mimoriadne senzitívni, že či niekomu dovolíme, alebo vytvoríme ten priestor, že v tomto prípade to nevadí, v tomto to vadí, že tá spravodlivosť je, či má niekto telefón na Kaliňáka, alebo nemá telefón niekto na Kaliňáka. Tá spravodlivosť musí byť absolútna. A dokonalá. Aj v prípade Ondreja T. a ja neviem koho, Juraja H. z tej osady, i keď to neradi počúvame. Ja viem, že sa viezť na tej vlne toho bijstva tu bude ešte moderné, koľkí z vás tomu podľahnú a máte k tomu blízko. Viete prečo?
Tuná kolega Blaha, dve základné emócie v politike: závisť a nenávisť. Na závisti postavili agendu komunisti a na nenávisti fašisti. To sú dve základné emócie, na ktoré každý hlupák postaví svoju stranu a agendu a vytrieskajú na desať a viac percent, bez problémov, na závisti a nenávisti, dve základné emócie, všímajte si. Kolega sa neštíti, ale u neho by mohla byť skôr závisť ako u socialistu, ale on povie, že on nenávidí. Vy nemôžte, to je presne tá emócia, ktorá tu je nenáležitá, nenávidím niekoho. Vy nemali by ste ako politik niekoho nenávidieť. Mali by ste sa vedieť odosobniť od takej silnej emócie, či niekoho nenávidieť, lebo môžte nenávidieť aj Poliačka. To je, vy by ste mali chcieť byť spravodlivý. Mali by ste chcieť, aby to fungovalo, k tomu je pomôcka, tým skončím, nebudem vás obťažovať, taký žalm a ten pomáha: "Som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb." Viete, tak sa nebojte byť spravodlivý, lebo už starý žalm už dávno, dávno sa vedelo, že v konečnom dôsledku to nemusí byť až také zlé a nemusí vám to ublížiť, lebo by ste nemali zostať opustený a vaše deti by nemuseli žobrať o chlieb.
Ak by sme mali hľadať, a tu by sme mali a malo by byť aj cieľom týchto sedení, že nejaké riešenie, ak by som ho ja mohol navrhnúť, prosím vás pekne, vláda alebo čo ste tam, kde ste, čo ste, už dokampaňujte, už dorobte. Je to tak veľa, tú Dubovcovú dať niekde, kde nemusí tomu Moricovi platiť? Je to tak veľa? To chcem apelovať. To by mala byť možno taká spoločná výzva, že dajte ju, preboha, niekde, nech už nemusí platiť tomu Moricovi, platiť to nájomné, nech jej zostane o pár korún naviac a tie môže venovať ľudskoprávnej agende, kvôli čomu bola vytvorená.
A keď vy nemáte, a predpokladám, že vláda nebude mať pocit, že sa treba niekomu ospravedlniť a prípadne že vrátiť, i keď sa to nedá, ale že tak ako zahrať to nejako ináč, že nech to predsa len príde povedať, to neurobíte, lebo však by vám padol hrebienok, tak aspoň povedzte, že tie návrhy budete sa snažiť nejakým spôsobom realizovať.
A to, čo teda neurobíte, tak ja urobím a ja sa poďakujem pani Dubovcovej, že sa venuje tomu, čomu sa má venovať, a venuje sa napriek tomu, že jej nezostávajú peniaze, to znamená, venuje sa ľudskoprávnej agende. V tomto konkrétnom prípade problému, ktorý sa stal v rómskej osade, pri ktorom niektorí z nás vypíname, lebo tam asi ľudskoprávna agenda neexistuje, ale že sa jej vôbec venuje a verím, že sa jej bude venovať aj do budúcna, že nestratí tú energiu, kým tam je. Lebo zdá sa, že to budeme potrebovať, a čoraz viac.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, už viackrát som počul citovať knihu "Profily odvahy" od Johna Fitzgeralda Kennedyho, je to síce trošku bokom od témy, ale "Profily odvahy", dobrá kniha, ktorá získala Pulitzerovu cenu, čo je asi pre novinárov obdoba Nobelovej ceny, bola napísaná niekým iným. V skutočnosti ju napísal Sorensen a je to snáď jedna z prvých ukážok toho, ako sa vyrába PR a imidž politika. Ďakujem.

Pán poslanec Lipšic.

Ďakujem. Ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Hlinu, ktorý spomínal tú Nitru, lebo tu sme počuli také dosť absurdné nápady a reprodukujú ich aj niektorí poslanci potom vládnej strany, že v Nitre preto nebolo vznesené obvinenie, lebo polícia chcela čo najprísnejšie.
Ja by som odporúčal tým poslancom, ktorí to tu rozprávajú, aby minimálne to možno s ktorýmkoľvek nejakým trestným právnikom len na telefón skonzultovali, lebo to je, samozrejme, aby sa nestrápňovali úplne, úplne, najmä tí, čo si potrpia na tom, že majú takú nejakú intelektuálnu výbavu. Lebo proste právna kvalifikácia nie je podstatná, alebo teda nie je, môže sa meniť, ako sa nám vlastne dokazovanie vyvíja, ak je zrejmé, že išlo o trestný čin aj menšej závažnosti, kedykoľvek v budúcnosti skutok je zachovaný, sa právna kvalifikácia môže zmeniť, upraviť, tam to nie je, tam nie je problém žiaden a robí sa to často, frekventovane, pravidelne. Čiže štyri mesiace čakať na obvinenie z tohoto dôvodu je proste nezmysel. A kto to vypúšťa von, by mal sa zamyslieť nad tým, čo vypúšťa, to je také moje drobné odporúčanie.
Naviac nikto v tejto sále neverí asi tomu, že úplne náhodou po štyroch mesiacoch jeden deň po tom, ako to zverejnil denník SME, zrazu už dôkazná situácia bola presne v tom stave, že sa vznieslo obvinenie.
A druhá poznámka moja je, že je naozaj potom trošku už také silové riešenie, asi telefonát odniekiaľ prišiel, keď po štyroch mesiacoch okrem vznesenia obvinenia príde aj návrh na vzatie do väzby. Aké dôvody väzby tam už sú? Kolúzna, úteková - po štyroch mesiacoch? A to je náhoda. Tomu, myslím, že neveria ani poslanci, ktorí sa nehrdia tým, že sú intelektuáli.

Pán poslanec Blaha.

Pán kolega Hlina, vy tu rozvíjate akúsi takú nitriansku konšpiráciu, akože všetko sa to chcelo ututlať a policajti nechceli nič vyšetrovať a potom došlo SME a sa to hneď vyšetrilo. Čiže tri mesiace sa nič nedialo, žiadne dôkazy neboli, úplne nič a potom za 24 hodín sa všetky dôkazy našli. Ako tomu naozaj veríte, hej?!
To je ako, to keby ste poslali do nejakých konšpiračných plátkov, ja neviem do Zem a vek, tak by vám to nezožrali, lebo to je tak postavené na vode, to nemá ani základnú logiku.
Za 24 hodín neviete vzniesť obvinenie, čiže, pán kolega Lipšic, opäť intelektuálne ste nám to predviedli. Za 24 hodín neviete vzniesť, potrebujete mať dôkazy a tie dôkazy sa očividne zbierali. Čiže nikto to neututlával a nejak vám ten príbeh konšpiračný nesedí. Ja inak mimoriadne nemám rád konšpiračné teórie a čudujem sa vám, že takéto niečo dávate do obehu.
Druhá vec. Ja vám neberiem, že vy ste antifašista, pán kolega Hlina, ja som vás stretol aj na marcovej blokáde fašistov, boli sme tam spolu a bol tam aj primátor Ftáčnik aj ďalší predstavitelia židovskej obce a tak ďalej, v poriadku.
Viete, kde je ten rozdiel? Rozdiel je, že jedna skupina, drvivá väčšina, vyjadrovala svoje morálne posolstvo a v kľude, civilizovane demonštrovali. Pán primátor Ftáčnik, bol som tam ja, boli tam viacerí kolegovia, či už zľava, či už sprava. A potom tam bol jeden človek, ktorý to celé iba zneužil na politický marketing, to ste boli vy a to robí dneska celá opozícia. To je ten rozdiel. Celú problematiku antifašizmu, kde sme na jednej lodi, vy sa snažíte len spolitikárčiť a v tomto sa my nikdy nezhodneme.
Lebo ja som ochotný sa s vami spojiť proti fašistom s pravicou, s akoukoľvek, okrem tej extrémnej, naprieč ľavicovým spektrom s kýmkoľvek. Fašizmus je náš spoločný nepriateľ. To naozaj nie je problém. Ale vy túto dohodu kvázi alebo tento národný front, ktorý by sme mohli vytvoriť, porušujete takýmito schôdzami. Toto sa mi nepáči.
A vy sem vnášate tú nenávisť, pán kolega Hlina. Vy mi nehovorte o nenávisti. Vy ste napadli, inzultovali kolegu, to je nenávisť. (Reakcie z pléna.)