30. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa na uvedenú tému zopár základnými poznámkami, pretože aj na základe včera prebiehajúcej rozpravy je evidentné, že mnoho ľudí nemá základné informácie o pozícii ombudsmana. Je pomerne ľahké sa dozvedieť z verejne prístupných informácií, že táto pozícia existuje viac než tristo rokov. Už v roku 1713 sa švédsky kráľ rozhodol zriadiť pozíciu verejného ochrancu práv. A odvtedy sa táto tradícia budovala najmä v Európe. Každá krajina Európskej únie si váži svojich občanov. Každá krajina Európskej únie zriadila inštitúciu verejného ochrancu práv. Tak je tomu aj na Slovensku. A chcel by som pripomenúť najmä v tomto prípade poslancom vládnej strany, že ombudsman nie je podriadený vláde. Nezávislá inštitúcia znamená nezávislosť v tom, že inštitúcia nie je podriadená vláde. Teda ani pani Dubovcová, ktorá si zodpovedne vykonáva svoj mandát, nie je podriadená vláde. Naproti tomu vláda sa správa macošsky až arogantne k tejto inštitúcii. A z verejne prístupných zdrojov nepoznáme prípad, keď vláda v akejkoľvek krajine Európskej únie odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv. Je to nielen arogancia voči tejto inštitúcii, ale keďže táto inštitúcia zastupuje práva občanov, je to arogancia voči právam občanov a je to arogancia voči občanom ako takým.
Dovolím si povedať jedno prirovnanie. Kým vláda 8. januára 2014 odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv pri tzv. vyrozumení o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dva mesiace predtým, presne 6. januára 2013 zaradila na svoj bod rokovanie s názvom informácia o stave rokovaní k návrhu na úpravu nariadenia Európskeho parlamentu. Dámy a páni, viete, kto ho predkladal? Poslankyňa Európskeho parlamentu pani Monika Beňová-Flašíková, ktorá bola v tom čase kandidátkou na župana. Zrejme nie je náhoda, že v ten deň bol posledný deň volebnej kampane do volieb vyšších územných celkov. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili ten kontrast. Vláda odmietne rokovať o správe verejného ochrancu práv, ale dva mesiace predtým si zavolá europoslankyňu, ktorá kandiduje na župana, v posledný deň župnej kampane a rokuje o bezvýznamnom bode, ktorý ani pani europoslankyňa nemôže ovplyvniť, pretože všetky informácie sú verejne známe, všetky informácie boli dovtedy poskytnuté a, samozrejme, na tú tému existoval spoločný konsenzus medzi všetkými politickými stranami a medzi všetkými europoslancami, ktorí zastupujú Slovensko v Európskom parlamente. Je evidentné, že vláda na jednej strane ignoruje občanov, ale na druhej strane robí kampaň svojim blízkym. A nebolo tomu tak len v tomto prípade, bolo tomu tak napríklad v mnohých prípadoch aj pri výjazdových rokovaniach vlády napríklad v Trenčíne na podporu kandidáta na miestneho župana za stranu SMER a v mnohých ďalších iných. Koniec koncov vláda sa celé volebné obdobie správa ako keby bola v kampani. Vieme prečo, lebo má na čele prezidentského kandidáta a aj súčasné obdobie využíva ako obdobie pre kampaň svojho prezidentského kandidáta. Na druhej strane v tomto kontrastnom porovnávaní trpia občania, ktorým sa nielen zhoršuje životná situácia, ale sa zhoršuje postavenie aj cez ignoráciu demokratických inštitúcií, akou je ignorácia verejného ochrancu práv. Považujem to za ďalší prejav arogancie moci, ktorej svedkami sme boli v tejto snemovni mnohokrát.
Po voľbách tá arogancia začala tým, že sa nerešpektovalo dovtedy neformálne pravidlo, ktoré rešpektovala takmer každá vláda. A to je obsadenie šéfa Úradu pre verejné obstarávanie z pozície opozície. Vieme, že súčasná vláda sa bojí kontroly, že sa snaží kŕčovite udržať svoju moc, a preto znásilnila aj tento post tak, že ho neponúkla opozícii, ale že si ho obsadila svojím nominantom. Ďalším prípadom bolo obsadenie pozície šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nemáme obsadený doteraz. Vieme prečo, je to až trápne vyhováranie sa pri mnohých, mnohých opakovaných pokusoch, keď opozícia predkladala viacerých kandidátov a vládna väčšina ich neschválila, pretože im akosi nevyhovujú. Je to ďalším z prejavov arogancie moci, pretože každá slušná demokratická vláda rešpektuje rozloženie moci a rešpektuje aj kontrolu svojho postavenia. Evidentne táto vláda sa tak nespráva. Ďalším príkladom môže byť generálny prokurátor a situácia okolo vymenovania generálneho prokurátora, ktorý bol legitímne zvolený, žiaľ, nevymenovaný súčasným prezidentom. Vieme, ako to dopadlo. Súčasná vláda na čele s prezidentským kandidátom pánom Robertom Ficom si do pozície generálneho prokurátora zvolila nového človeka, mimochodom, spolužiaka predsedu vlády a prezidentského kandidáta. No a za všetky prejavy arogancie moci musím spomenúť aj situáciu okolo prejednávania najdôležitejšieho zákona roka, okolo zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme prejednávali týždeň, dámy a páni, v tejto snemovni. Za celý týždeň neprišiel ani na jednu minútu predseda vlády podporiť svojho ministra financií, aby sa tento zákon schválil. Považujem to v tomto prípade nielen za ignoráciu celej snemovne pri vyjadrení nedôvery svojmu ministrovi a svojim poslancom, ale za ignoráciu vôbec celého parlamentného rokovania, celého parlamentu ako takého, pretože takisto to bol nebývalý a dovtedy prvý jav. Súvisí to takisto s týmto odmietnutím verejného ochrancu práv na rokovaní vlády, pretože takisto to bola novinka, ktorú doteraz nepoznáme. A je to ďalší v rade z dôkazov, o ktorých som sa zmienil, ktorými vláda sa správa arogantne a ignoruje občanov Slovenskej republiky.
Súčasná vláda, dámy a páni, hovorí o tom, že buduje sociálny štát. Dovoľte mi uviesť zopár údajov, ktoré dokazujú, že tomu tak nie je. Kým na sociálnu ochranu sa vydáva niečo cez 12 % domáceho produktu, v Európskej únii je tento priemer 20 %. Pritom na výdavky na bezpečnosť idú omnoho vyššie percentá, ako je tomu priemer Únie. Dokonca sa zvyšujú, kým v minulom roku išlo z koláča celkového štátneho rozpočtu, z jeho výdavkov na bezpečnosť 5,09 %, tento rok je to 5,27. Pritom priemer Únie je 3,88. Evidentne teda vláda, ktorá tvrdí, že nemá zdroje, a vieme, že je to aj vlastnou vinou, ich nedáva na pomoc občanom, nedáva vôbec na sociálnu ochranu, ale dáva ich na represívne zložky. U nás počet policajtov je jeden z najvyšších v Európskej únii a tento rok vláda tabuľkovo zvyšuje počet policajtov o 1 800 osôb. Nebuduje teda sociálny štát, buduje policajný štát. Svedčí o tom napríklad aj macošský prístup k nezávislým inštitúciám, napríklad aj k inštitútu ombudsmana, ktorého rozpočet išiel dole o 7 300 eur v tomto roku. A, ako som už spomínal, vláda, samozrejme, nemá v láske nezávislé inštitúcie. Ale najmä tento až likvidačný postoj k pozícii verejného ochrancu práv je naozaj zarážajúci. Mimochodom, včera, zaznamenali to viacerí kolegovia, sa stala zaujímavá vec, že kým zo všetkých iných serverov a všetkých sietí fungovala stránka verejného ochrancu práv, tak zo stránky Národnej rady sa k tomu nedalo dostať. Neviem, aký bol dôvod, ale takisto to nepovažujem za náhodu v kontexte všetkých týchto informácií, s ktorými sme konfrontovaní.
Aké je riešenie, dámy a páni? Najmä v súvislosti s krokmi orgánov činných v trestnom konaní a najmä v súvislosti s krokmi polície, ktoré nás znepokojujú, je riešenie nezávislá kontrola, viackrát to naši kolegovia navrhovali, hovoril o tom opakovane aj kolega Martin Fedor, riešením je len a len nezávislá inšpekcia, ktorá bude nezávislá od ministerstva vnútra. Nezávislá, to znamená, že bude nepodriadená ministerstvu vnútra. Mala by prešetrovať prešľapy policajtov, justičnej stráže a colníkov. No a, samozrejme, riešením je aj konečne rešpektovanie pozície verejného ochrancu práv, pretože ten, kto rešpektuje túto pozíciu, rešpektuje aj práva občanov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Boli ste posledný, ktorý ste boli prihlásený do rozpravy písomne. Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Zsolt Simon, Štefan Kuffa, Alojz Hlina, Dušan Muňko, Ján Mičovský, Daniel Lipšic, Martin Poliačik.
Nech sa páči, dávam slovo prvému prihlásenému do rozpravy, pánovi Zsoltovi Simonovi.