33. schôdza

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 896, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 902.
Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, dovoľte, aby som ako prvý predniesol návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Problematiku verejných zbierok doposiaľ upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a príslušná vykonávacia vyhláška ministerstva vnútra. Ide o teda jeden z mála právnych predpisov, ktoré ešte stále prežili Nežnú revolúciu a sú tu s nami už viac ako 40 rokov a boli naozaj koncipované v úplne inom sociálnom, ekonomickom a spoločenskom prostredí.
Aj napriek niektorým čiastkovým novelám spomenutého zákona nezodpovedajú potrebám modernej demokratickej spoločnosti. Vládny návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje na uvedené okolnosti, pričom v jeho obsahu sú premietnuté viaceré poznatky a skúsenosti získané pri organizovaní verejných zbierok. Na príprave novej právnej úpravy o verejných zbierkach sa s ministerstvom vnútra intenzívne podieľali zástupcovia tretieho sektora. Dokonca by som v tejto veci rád povedal, že naozaj lídrom, tak ako bol záväzok z programového vyhlásenia vlády a aj z nášho prístupu, bolo, aby v tomto prípade tí, pre ktorých je ten zákon určený a ktorých sa to týka, vlastne boli hlavnými strojcami vlastne tohto legislatívneho návrhu. Čiže naozaj toto je možné považovať za návrh, ktorý je predovšetkým z prostredia tretieho sektora a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača, to bol jeden z jeho základných modelov a bodov, ktoré chceli vlastne po spoločných jednaniach presadiť.
Čo teda zákon upravuje. Základné pojmy, samozrejme, ktoré sa používajú, ktorými sú verejná zbierka, všeobecne prospešný účel, hrubý výnos verejnej zbierky, čistý výnos verejnej zbierky a náklady verejnej zbierky. Všeobecné podmienky vykonávania verejnej zbierky, právnické osoby mimovládneho neziskového sektora oprávnené vykonávať verejnú zbierku, pôsobnosť orgánov štátnej správy, správne konanie o registrácii verejnej zbierky, register verejných zbierok, spôsoby vykonávania verejnej zbierky a povinnosti oprávnených právnických osôb pri vykonávaní verejnej zbierky a, samozrejme, kontrolu vykonávania verejnej zbierky.
Vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých prípadoch dochádzalo k zneužívaniu sociálneho cítenia občanov, ktorí prispievali na zbierky, ktoré javili podobnosť serióznym zbierkam, najmä častokrát trpeli veľké organizácie ako Liga boja proti rakovine alebo UNICEF práve na tých, ktorí boli neseriózni, preto existencia tohto zákona, nového zákona sa javila už ako nevyhnutná.
Ďakujem za podporu tohto zákona.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Glendovi. Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem, ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 896. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Jozef Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a dovoľte, aby som vám aj poblahoželala k dnešným meninám. Všetko najlepšie a všetkým Jozefom. (Potlesk.)

Veľmi pekne ďakujem, pani podpredsedníčka, aj pán minister, všetkých pozývam na čašu Coca-Coly (povedané so smiechom), možnože bude aj Kána Galilejská.
Oceňujem tento zákon, som milo prekvapený jeho dobrou úrovňou aj vyváženosťou a teším sa, že robí poriadok do zbierok, pretože naozaj ten poriadok v nich nebol a mnohí to v svoj prospech zneužívali. Povedal by som, že ten zákon skoro rozširuje možnosti zbierok, čo predtým v zákone určite nebolo, aj elektronické, esemeskové a ďalšie možnosti, ktoré sú tam, a teda nielen klasické hrkanie s nejakými škatuľkami po meste alebo niekde inde.
Za pozitívne hodnotím aj to, že bol robený v spolupráci asi s tromi hlavnými takými nevládnymi organizáciami, najmä to bolo Centrum pre filantropiu, ktorá združuje mnohých, Liga proti rakovine, ktorá má tradične už narcisové zbierky. Dobre, ja viem, že idú na správne miesto, a takisto eRko, to je hnutie kresťanských spoločností detí, ktoré majú za sebou napríklad Dobrú novinu, projekty pre Afriku, k tomu sa ešte kratučko vrátim.
Čiže som rád, že tento zákon je tu a určite, samozrejme, budem zaňho. Oceňujem aj to, že sa dáva možnosť na zbierky len právnickým osobám, že sa vhodne definujú veci ako všeobecne prospešný účel aj čistý výnos. V minulosti toto nebolo jasné, ako to vlastne je. Vieme dobre, že mnohí zberači získali niekedy aj veľké peniaze. Potom urobili jeden veľký koncert a zo 100-tisíc, 90- dali umelcom a 10-tisíc dali chudobným detičkám. A tento zákon to už vlastne znemožňuje, chvalabohu, a vlastne na náklady, to znamená, na réžiu, na nejaké organizátorské veci, platy organizátorom je možné dať 20 % z celkovej zbierky, čo sa mi zdá primerané. Čiže zbierky nebudú už na to, aby pod rúškom zbierky niekto sa - ako sa to na Slovensku hovorí - nabalil.
Niekoľko otázok by som snáď povedal, také, ktoré by mohli v druhom kole toto zlepšiť, ale tak čas ešte je len prvého čítania, takže vlastne toto budú skôr tak ideové veci.
Tento zákon zakazuje robiť zbierky v priestoroch vo vlastníctve fyzických osôb a keď, tak len po predchádzajúcom písomnom súhlase tých fyzických osôb. Možnože tí, ktorí na tom pracovali, vedia, jak to budú robiť, ale boli aj také podomové zbierky, keď do paneláku snáď niekto vošiel, a teraz fyzicky súhlas od všetkých tých, na ktorých dvere sa zacingalo, ako je asi aj dosť ťažko získať. No tak toto ešte bude iste diskusia o tom, že ako toto zabezpečiť.
Ďalšia otázka by bola taká podmienka, že ak idú voľajaké peniaze z tej zbierky mimo územia Slovenska, najmä na Afriku, je pomerne dosť, tak na to sa vyžaduje súhlas ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Neviem, či priamo minister alebo, nejakého odboru, alebo konzulárky, to tam neni povedané, ale asi aj to je dôležité, do akej úrovne, aby nemusel všetko podpisovať minister.
Tam je taká otázka, že tieto zbierky, alebo je troška, sú troška konkurenciou štátu, ktorý tiež robí rozvojovú pomoc, ale zbierky nevládnych organizácií, mimovládnych, podstatne prevyšujú vklady štátu do rozvojovej pomoci, čiže ten štát môže trocha obmedzovať toto, aby ten nepomer bol príliš veľký. My sme sľúbili pomoc medzinárodným organizáciám, koľko z nášho HDP ide, a to, samozrejme, neplníme. Možnože spolu aj s tými nevládnymi organizáciami to potom nakoniec splníme.
No potom sú niektoré známe organizácie, ktoré veľa robia pre druhých, ale viaceré z nich dávajú peniaze aj do zahraničia. A neviem, či na každú z tých zbierok, alebo na každý ten projekt bude treba stále súhlas ministerstva zahraničia. Napríklad Univerzita sv. Alžbety, viete, že má asi 60 projektov v zahraničí, teda na tie, ktoré boli získané prostriedky zbierkou, na všetky stále každoročne si pýtať súhlasy sa mi zdá nie celkom rozumné. Čiže skôr by som vedel dať súhlas na inštitúciu alebo na projekt, nie na konkrétnu zbierku.
Napríklad Dobrá novina je taká naozaj unikátna zbierka, že Slovensko chudobné dáva na základe tejto zbierky relatívne dosť veľké peniaze na Afriku. Tento rok to bolo napríklad Keňa, Južný Sudán, Uganda, Rwanda, kde bol 19. ročník. Vyzbieralo sa vlastne takto podomove 907-tisíc eur, to je veľa peňazí, pre projekty Afriky. Tí ľudia navštívili 76-tisíc rodín, aj u nás boli v Svätom Jure, 2 722 koledníckych skupín bolo, ktoré pracovali v 1 244 mestách a obciach. Čiže to je niečo unikátne, čiže nejako, to eRko, ktoré to organizuje, bol jeden zo spolunavrhovateľov tohto zákona, a teda nejako veľmi obmedzovať alebo dávať administratívne prekážky na takéto zbierky, ktorý 19. ročník už idú a vedia osloviť ľudí a pomáhajú proste tam, kde to najviac treba, aj keď je to Afrika, tak myslím si, že určitá veľkorysosť voči týmto by bola nutná.
No tam sa ďalej požaduje, že návrh musí obsahovať webové sídlo. Tak webové sídlo nepoznám, taký celkom, poviem skôr webovú stránku. Tak predpokladá, že každý, kto robí zbierku, by ju mal mať, ale keď ju nemá, tak si ju asi musí zariadiť podľa tohto zákona.
Ďalej poznámočka je, že vytvára sa tzv. register zbierok, to je správne. Nejaký informačný systém verejnej správy to bude. Ja si len to myslím, že takýchto informačných systémov už máme na Slovensku sto, a teda určite nie je treba nejaký nový, nové verejné obstarávanie na informačný systém, ktorý bude takto evidovať zbierky, čo určite každé ministerstvo má takéto aj tri, iste aj vnútro. Čiže len upozorňujem, že až je tam plánované nejaké veľké náklady na informačný systém tohto typu, tak takéto ich máme veľa.
Ešte taká malá otázka je v tom, že zberačov nemožno odmeňovať z výnosu zbierky. Sú to dobrovoľníci, iste niekedy je ich veľmi veľa, vidíme ich v meste a tak ďalej. Len nejakým spôsobom potom sa snažia tie organizácie ich aspoň symbolicky odmeniť a potom hľadajú na to rôzne cesty. Tak už keď tam sedia alebo stoja celý deň, tak nejakým spôsobom by sa ich dalo odmeniť. Možnože nie z výnosu zbierky, ale nejakým spôsobom na nich troška pamätať.
Myslím, že aj to je dobré, že zbierky cirkví sú mimo tohto zákona a v tom zmysle v jednom paragrafe sa tam hovorí o účelových zariadeniach cirkví a v ďalšom o účelových zariadeniach náboženských spoločností. Myslím, že cirkev, náboženská spoločnosť by mohla byť aj v jednom bode, čiže bod f) a g) spojiť, ale na to je čas druhého čítania.
Takže celkovo vítam tento zákon, podporím ho a myslím, že bude prospešný na to, aby Slovensko napriek nie veľkej bohatosti mohlo podporovať humánne a dobré projekty. Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vítam vás tu a som včera čakal, že tu budete, už včera išli zákony z vášho súdka. Tu bola rómska reforma, sme ani nevedeli, že jak ste ju poňali, zvláštne. Tu dovoľte uviesť, že doteraz platilo, že keď rodička opustila zdravotnícke zariadenie bez súhlasu, tak sa jej mohlo nevyplatiť ten príspevok pri narodení, to kočíkovné, teraz to rušíte. Čiže ešte im vyplatí. Nuž keď ste takto poňali rómsku reformu, to som chcel len povedať, že je korektné, že takto otvorene, lebo však na to sa budem snažiť, koho stretnem mu to povedať, že takto ste to poňali. Čiže odteraz kľudne, rodičky, kľudne choďte domov, nič sa s tým robiť nebude. Dokonca pani ministerka povedala, že dôvodom je, že sa stávajú rukojemníkmi. No úžas, úžas, ako si my tu žijeme.
K tomuto len zľahka. K tomuto zákonu len drobné poznámky, niečo dobré, niečo zlé, niečo návrhy na rozmýšľanie. Nepasujem sa, že za človeka, ktorý by v tom dlho robil. Len taký bežný pohľad. Je dôležité ten zákon z toho dôvodu, aby bol dobre pripravený, že pokiaľ je zlé, niečo zlé, no tak sekundárnym dôsledkom toho býva, že strašne demotivuje aj ľudí, ktorí by to chceli robiť poctivo, hej. To je vlastne, tu budeme mať ďalší zákon pána Malatinského, som zvedavý, či sľúbené, čo mi sľúbil, že to prejde ten pozmeňovací návrh, že či to splní, lebo ohromným spôsobom demotivuje to, že chlapík, ktorý býva v paneláku, celý rok predáva údajne svoje paradajky, tak demotivuje tých, ktorí reálne robia paradajky, tak aj tento zákon, pokiaľ bude zlý, tak bude demotivovať skutočne ľudí, ktorí chcú pomáhať, lebo vedľa nich budú stáť s pokladničkou ľudia, ktorí vôbec nechcú pomáhať, ale robia to kvôli úplne iným pohnútkam.
Takže preto je dôležité, keď už sme sa do toho pustili, to vycizelovať, lebo budeme sa s tým stretávať čoraz častejšie, lebo tak sa aj teraz žije a potom neurobíme dobre, že tu bude tendencia aj zneužiť, využiť. Ma napadá expresívnejší výraz, lebo tu niektorým je to aj národným športom, že ako s niečím vybabrať.
Prosím vás, prebehnem to, poviem na záver, kde je najväčšia, najväčšia chyba. Vymedzenie, vymedzenie tých, toho účelu je dobré, aj sa dokonca tam posudzuje. To mi príde také trošku zvláštne, že niekto posúdi zámer tej zbierky, lebo keď prípadne chlapci z Valhally by teraz spravili zbierku na ochranu svojich bojovníkov, tak neviem, či to zavdáva príčinu tomu orgánu, ktorý to posudzuje, neuvoľniť alebo neumožniť tú zbierku. Tam možno z aplikácie nám to niečo ukáže, ale je to tam. Čiže to bude tiež zaujímavé možno zistiť, že ktorá zbierka, kedy, kto už usúdi, že toto nie je ono. Teraz spomeniem na jeden taký aktuálny prípad, je tam, že tie, ktoré sa týkajú zahraničia, povoľuje, alebo vyjadruje, dáva stanovisko k tomu MZV. Nuž tam bude zaujímavé, keď pani Monika Beňová teraz bude zbierať za Krym a proti Krymu, možno aj tak, aj tak, no to bude mimoriadne milé. Takže to bude tiež asi zaujímavé, že ako k tomu pristúpi to ministerstvo, že aby sme tu nakoniec my nezbierali pre niečo, čo zistíme, že tam sme zrovna pomáhať nechceli. To som zvedavý, jak sa to bude presne v praxi posudzovať.
V tých všeobecných podmienkach ešte ďalej je, a tu poviem osobnú skúsenosť. Ja som raz hlavu vopchal do slučky v neriešiteľnom probléme Dobrovodského, keď už takto poviem, a na konci aj sme skúšali, že skúsime mu pomôcť a presne, a preto aj dotyk, ľahký dotyk s týmto zákonom a sme analyzovali, že ako vieme pomôcť, a robili sme a nebola to zbierka, formálne to boli, i keď to bolo na hrane, priznávam, to bol taký, že zbieranie milodarov pre fyzickú osobu. V praxi to bolo to, že my sme, len si zoberte, jak to dopadlo, že my sme, človek si mohol dať kofolu za, podľa jeho úvahy a celá tá suma išla pánovi Dobrovodskému, v lete, hej, čiže keby sme dávali v zime, tak, samozrejme, by sme sa nečudovali, ale v najhorúcejšom lete sme dávali kofolu a celý ten príspevok išiel na pomoc Dobrovodskému. Dopadlo to úboho, vám poviem pravdu. A viete, že, takže aj z tohto možno usudzovať, že, avšak koniec koncov myslím, že aj na Tatry Maďari dali viac ako my. No ale tak vieme. Vieme, že niektoré veci nefungujú, niektoré fungujú. My sme to vtedy sa snažili vycizelovať úplne tak, aby nám nikto, preboha, nepovedal, že sme na tom niekto chcel zarobiť alebo čo. To znamená euro alebo keď ste už neviem koľko dali za tú kofolu, ale však nikto nedal, pomaly ani euro nechceli dať. Ale keď už dal niekto euro, tak v ten moment tá baba stlačila na počítač, to mala, priamo na internete sa objavilo na obrazovke, že pribudlo euro. Hej, čiže už to je vizuálne a večer tie peniaze, teda keby boli, ale dokopy neboli, ale predsa len zaniesla na transparentný účet. Preto to hovorím, hej, na transparentný účet. Čiže každý, kto by prípadne chcel to mať nad tým oko, tak mohol mať on-line, dá sa povedať. On-line oko, hej, že ako tam naskakuje a ako to naskočené večer na transparentný účet bolo priložené. Preto to hovorím, že tam mi napríklad chýba v tom, že hovoríte, že zriadiť osobitný účet. Nuž, neni to len moderné, ono to má aj význam, že kľudne by som tam ja zniesol aj transparentný účet. To dávam na zváženie. Však nemal by byť s tým nejaký problém.
A ešte tu hovorím, že z toho, že kto môže robiť tú zbierku? A my sme to vtedy riešili, hej. Lebo teraz môže zbierku robiť, tam vymenuvávate občianske organizácie a neviem čo. A ja si však myslím, že by sme mohli mať status, ale znova to dám na úvahu, niekoho, nazvime pracovne nejaká fyzická osoba, donor. Len znova aby sme, keďže vieme, že žijeme na Slovensku, aby sa tu z každého nestal donor, že on bude robiť zbierku pre niekoho a dopadne to zle. Čiže len zase sekundárne. Keď zbierku môže robiť iba nejaká organizácia, tak nie každý chce, nie každý dôveruje. Je to na zváženie. Pracovný návrh by mohol byť, keď niekto chce byť, mať status donora a chce pomáhať, tak nech sa páči. Zložte 2-tisíc eur a potom máte status donora a nemusí tú zbierku robiť občianske združenie, ktoré môže mať také a nemusí. Niekto môže mať osobný. A niekto tým, že bude zbierať na meno, alebo že on je donorom tej zbierky, tak možno sa rozbehne, že dajú viac ako Maďari na Tatry. Ale to je znova na zváženie. Ja by som týmto smerom asi čiastočne uvažoval.
Tam potom v ďalšom paragrafe hovoríte o určitej zodpovednosti. Ja to premostím. Hovoríte o zodpovednosti, tam je konkrétna osoba, ktorá je zodpovedná pri tých existujúcich návrhoch, že kto môže robiť zbierku, že zodpovedná za tú danú zbierku, neni špecifikované, aká tá zodpovednosť, a k tomu sa dostanem. Podľa mňa, keďže vieme, kde žijeme, ale nechcem hovoriť, že všetci to tak robia, ale my sme mali nakreovať tú najhoršiu možnú variantu, z nej vyjsť a tešiť sa, že nenastane. Čiže uvažujme, že môže nastať aj táto varianta, že niekto to chce zneužiť, využiť aj trebárs to, že sa to dá. A tam, kde sa to dá, a to ma zarazilo, a preto som aj vystúpil. Možno by som zase ani nebol vystúpil. Ale to, že existujúci zákon hovorí, že pri nejakých porušeniach ste mohli dať pokutu do 6 600, to bolo za starých nejakých 200-tisíc, hej, to bolo, znova sa to posudzovalo asi nejako. Teraz máte v návrhu od 100 do 1 000 euro. Podľa mňa je to dosť taký, možno existuje vysvetlenie, rád sa ho dozviem, že prečo. Ale viete, a to chcem povedať, že čo hovorí zákon.
Keby zákon hovoril, lebo niekto porušil, dokonca vy môžte porušiť formálne, hej, že formálne dáte o niečo neskôr, tam máte povinnosti, že máte čo zavesiť, neviem čo. No o tri neskôr, však nikto nebude z toho robiť cirkus, hej. Ale keď niekto zneužije zbierku, tak tiež maximálne tisíc euro. Lebo tuto je exaktne uvedené, že neurobí to tak, ako to má. Hej, to znamená, a to už je podľa mňa zásadné, zásadné porušenie. Ale pokračujete ešte v tom, že teda znižuje sa tá pokutu a pokračujete v tom, že v tých deliktoch, že ten, kto by prípadne zneužil tú zbierku, tak môže si požiadať a ja som začal teda pozitívne čítať, že 24 mesiacov, že ako keby nemohol. To by bola ako dobrá správa. Čiže porušíš, 24 mesiacov sa s tebou nikto nebaví a žiadnu zbierku nemôžeš robiť. Zákon však hovorí, že 24 mesiacov nemôžte požiadať v prípade, že ste nezaplatili tú pokutu. Čiže čo v praxi môže nastať? Že niekto zneužije zbierku, dostane pokutu tisíc euro. Tisíc euro zaplatí a za mesiac môže robiť ďalšiu zbierku, hej? To je podľa mňa nie celkom správne. To dávam na zváženie, hej? Aby som aspoň teda, už keď zneužil, tak aspoň dva roky, že mu nedáte ďalšiu zbierku, keď už ste znížili tie pokuty, to podľa mňa by stálo za to.
A to je to, s čím som začal, že nastavme ten systém tak, aby naozaj sa nenašli ľudia, ktorí to budú zneužívať a demotivujú skutočne ľudí, ktorí chcú pomáhať. A vlastne aj vrhajú zlé svetlo. Lebo ten prípad sa niekde zjaví, ľudia o ňom budú vedieť a potom už nikomu nič nedajú, nikomu ako my teraz, keď zbierame podpisy, tak nikomu nič nechcú dať, už podpísali, lebo však už sú sklamaní, však sa nečudujem. Čiže aj toto môže, takáto situácia, nastať. To by nebolo správne, hej, keby sme my prestali prejavovať tú svoju solidaritu trebárs aj takým niečím ako príspevkom, lebo však už tam hovorili v televízii, tam. A tie prípady nastali a ľudia. Takže je šanca to vyčistiť. Ale tento zákon to mohol a práve opačne ide, že to zjemňuje. Takže tí, čo by to chceli obchádzať, tak sa im to zlacní a nič sa dokopy nedeje. To ma mrzí.
Aj jednu vec tam oproti starému zákonu meníte, ktorá podľa mňa mala svoju logiku i keď možno aplikačne bola náročná, kde sa hovorilo, že v zásade prečo, ak dôjde vykonávaná zbierka. Je to znakom aj určitej dôveryhodnosti, pretože keď v malej dedine vyberá do zbierky babka, ktorú všetci vedia, že kto je, tak je to úplne iné, ako keď tam dôjdu cudzí ľudia, tak nemusíte mať, požívať tú dôveru. A ten zákon starý hovoril, že zbierku vykonávajú tými prenosnými pokladničkami ľudia spravidla z tej obce, dôveryhodní. Nový zákon vôbec toto nerieši. Nedefinuje, len hovorí o nejakých vekových ustanoveniach. To znamená, že musí tam byť osoba staršia 18 rokov v prípade, že tam zbierajú osoby mladšie ako 18 rokov. Myslím, že to tak je. Takže to podľa mňa a vypúšťate dôveryhodnosť, vypúšťate, že je spravidla, aj keď je to podľa mňa také zvláštne právne, že spravidla z tej obce. Ale podľa mňa určitý význam to malo, hej, že tú zbierku v Hnúšti alebo v Brezne robil niekto, ktorého Brezňania alebo Hnúšťania poznajú, hej, a spravidla malo to, akoby tam došli Bratislavčania na bavorákoch robiť zbierku pre postihnutého Fera. Lebo tak možno skončíme, hej, lebo už zistia, že sa to bude celkom dať. Čiže to tiež dávam na zváženie. Však sme v prvom čítaní, to si môžme dovoliť, že či nenájdeme nejakú alternáciu v prípade, že to malo nejaké aplikačné problémy. Ale svoj význam to určite tam malo.
Ale na čo chcem určite apelovať, je to, tie správne delikty, hej? To, že to zjemňujete a vlastne len problém je, keď ho nezaplatí. Nič iné. Čiže už keď zneužil, nevadí, však zaplatil, môže robiť zbierku ďalej, je podľa mňa určite nie, nie správna cesta.
Takže, pán minister, to som chcel v tejto veci povedať. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister ako navrhovateľ, záverečné slovo? Nech sa páči.

Jedným slovom, ďakujem pekne obom pánom poslancom za príspevky. Ako to už býva, zákon vždy prichádza do parlamentu ako návrh, a preto určite všetky relevantné návrhy, ktoré prídu, môžme o nich diskutovať a keď sa na nich dohodneme, aj zapracovať do návrhu. V každom prípade, keďže tento návrh zákona sa naozaj osobitne, je taký netypický v tom, že jeho vykonávateľom nie je štát, ale vlastne tam priamo dochádza k nejakým otázkam súvisiacim práve s tretím sektorom, navrhol by som ešte drobnú diskusiu pred druhým kolom aj s tretím sektorom alebo so splnomocnencom vlády pre tretí sektor. A potom vlastne by sme mohli už takto dočistené návrhy v druhom kole, či už vo výboroch, alebo v pléne, samozrejme, zapracovať do znenia zákona.
Ďakujem. Ďakujem za vecnú diskusiu.