33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážené dámy a páni, v podstate ja už som vystupoval k tomuto zákonu v prvom čítaní, takže zopakujem niektoré skutočnosti a ja tento zákon považujem za dobrý až na to, že sa sem vpašovala jedna vec, ktorá podľa mňa je nepripravená ešte, nepremyslená a mala by sa spraviť, keď už by sa mala spraviť, po dôkladnom audite. A jedná sa o to, že v tomto zákone je skryté aj zlučovanie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Chcem len pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia je špecializovaný orgán štátnej správy, ktorý od svojho vzniku v roku 1952 vykonáva dozor nad dodržiavaním energetickej legislatívy fyzickými a právnickými osobami. V súčasnosti je orgánom dozoru pre osem špecializovaných zákonov, ktoré upravujú podmienky podnikania v energetike, plynárenstve, tepelnej energetike, povinnosti účastníkov trhu v energetických odvetviach, riešia energetickú efektívnosť, podporu obnoviteľných zdrojov a KVET-u, energetickú hospodárnosť budov, pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a prítomnosť polychlórovaných bifenylov v zariadeniach elektrizačnej sústavy. Okrem uvedených špecializovaných noriem vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s týmito normami. Tá uvedená kontrolná činnosť je vo všeobecnosti zameraná na kontrolu plnenia povinností účastníkov trhov s energetickými komoditami a plnenia súvisiacich povinností vyplývajúcich im z ich podnikateľskej činnosti. Štátna energetická inšpekcia je jediný špecializovaný orgán štátneho dozoru v uvedených odvetviach.
To navrhované zlúčenie ŠEI-ky a Slovenskej obchodnej inšpekcie je podľa môjho názoru, to som hovoril aj minule, narýchlo pripravené riešenie, nemá žiadny racionálny základ, pretože okrem toho, že tieto dva subjekty sú orgánmi dozoru v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, nemajú nič, nič spoločné. Chcem zdôrazniť, že žiadna legislatívna norma ani všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je dozorovaný ŠEI-kou neobsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre objektívnosť a úplnosť ale tiež musím podotknúť, že ustanovenie § 17 zákona 251/2012 o energetike a o zmene niektorých zákonov definuje ochranu odberateľa elektriny v domácnosti, ochranu odberateľa plynu v domácnosti, ale tieto sú od nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, od 1. 9. 2012, v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, nie ŠEI-ky.
Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorá spočíva v dopade navrhovaného riešenia pre celú spoločnosť, som presvedčený, že jednoducho keď toto chcete robiť, spravte to po dôkladnej analýze, premyslene, samostatným zákonom. To zlúčenie SOI-ky a ŠEI-ky, tak ako ho predpokladáte, a tento proces sa ukazuje, že bude mať taký koniec, že jednoducho výkon štátneho dozoru v energetike nebude mať samostatné riadenie v novej organizácii, ale má byť len infiltrovaný do odborov ochrany spotrebiteľa krajských inšpektorátov, s ktorých činnosťou nemá nič spoločné, je z pohľadu zabezpečenia výkonu štátneho dozoru s akcentom na tú skutočnosť, že energetické odvetvia zabezpečujú celý chod hospodárstva alebo národného hospodárstva, od ktorých existencia bezpečnej, spoľahlivej prevádzky bytostne závisí, celé fungovanie krajiny ako takej a ľudí v nej žijúcich, je nedocenením obrovského významu energetiky v kontexte zabezpečovania najzákladnejších funkcií štátu. Tieto skutočnosti môžu mať za následok ohrozenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických zariadení všetkých energetických odvetví vrátane nestability dodávok energetických komodít. Nebudem rozvíjať teda tie dôsledky. Chcem zopakovať, že toto rozhodnutie naozaj nebolo pripravené na základe žiadneho auditu ani iného podrobného analytického rozboru a jeho finančný efekt s ohľadom na náklady a prevádzku ŠEI-ky je prakticky tak malý, že vôbec vám nepomôže a tie dôsledky, ktoré hrozia, sú veľké.
Chcem ešte pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia, tak ako je teraz, ako existuje, úzko spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy, ako je ministerstvo obrany, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, zo zákona zabezpečuje pre organizácie zabezpečujúci dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ako Ozbrojené sily, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, železníc, Slovenskej informačnej služby, školenia a skúšky inšpektorov pre splnenie kvalifikačných predpokladov inšpektorov uvedených organizácií.
Neviem, prečo to robíte takto bez analýzy, narýchlo, čo tým sledujete. Osobne som presvedčený, že šéfka, ktorá je teraz šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, chce mať pod sebou viacej ľudí a že to nebude dobré. Preto prednesiem krátky pozmeňujúci návrh a to taký, že:
V čl. 5 sa vypúšťa bod 1.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
A druhý bod pozmeňujúceho návrhu: Vypúšťa sa celý čl. 11.
Ostatné články sa primerane prečíslujú.
Týmto teda zabránime vytvoreniu legislatívnych predpokladov na delimitáciu výkonu štátneho dozoru v energetike. To celé odôvodnenie nebudem čítať. Vyplýva to aj z toho, čo som povedal.
Ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.
Autorizovaný
Vystúpenia
16:00
Vystúpenie v rozprave 16:00
Ján MičovskýJa by som ani k tomu možno nevystúpil, pretože to znenie je napísané jasne, má to svoju logiku a myslím si, že nie je ani dôvod protestovať voči takémuto inštitútu oznamovateľa, ani napadnúť výšku odmeny, ktorá môže byť až pozoruhodných 100-tisíc eur z pokuty, ktorá je zaplatená za kartelovú dohodu odhalenú a potrestanú. Len som si v tejto súvislosti nemohol nespomenúť na časy, keď sme tu prejednávali zákon o pomoci, podpore a ochrane oznamovateľov alebo bojovníkov proti korupcii. Pri tomto znení nášho rozsiahleho návrhu, na ktorom sa pracovalo aj v klube OĽaNO, ale, myslím si, aj v klube KDH, bolo tu viacero dosť podobných návrhov zákonov, v tomto smere sa vynaložilo veľké úsilie na to, aby sa pomohlo našej krajine v boji s korupciou, a to práve aj formou, ktorá, zdá sa, že je celkom účinná. Formou podpory a pomoci tým, ktorí sa voči korupcii dokážu postaviť tak, že nebudú hovoriť frázy, ale že menovite poukážu na konkrétne prípady a pomôžu ich vyriešiť. A na čo som si musel teda spomenúť alebo na čo som si nemohol nespomenúť, boli to dlhé hodiny, keď sme o týchto zákonoch rokovali a tá moja spomienka smeruje k tomu, že bolo vládnou stranou SMER vyhodnotené veľmi jednoznačne, že takýto zákon v našej krajine nepotrebujeme, pretože máme predsi dostatok zákonov, ktoré každému ukladajú povinnosť chovať sa čestne a keď zistí nejaký unfér krok, tak predsi načo zákon, občianska povinnosť ukladá takúto skutočnosť oznámiť. Je to floskula, ktorá sa bežne používa v politickom boji. Viete, dačo zlé, tak to povedzte.
Nemôžem si nespomenúť aj na to, že z radov poslancov z vládnej strany SMER zazneli pri debate v rozprave k nášmu návrhu zákona mimoriadne ťažké slová. Hovorilo sa tu o udavačoch, že načo je nám zákon, ktorý podporuje udavačov, ako keby sme takým zákonom chceli dokonca rozdúchať tie najtemnejšie sily v ľudských svedomiach a v ľudských dušiach, že ako keby sme chceli vyvolávať ducha udávania, pomstychtivosti, alebo dokonca aj ziskuchtivosti. Pretože odmeňovať za statočnosť, to je niečo, čo predsi rozumný a čestný človek nemôže na to pomyslieť ani vo sne, pretože ak konáme dobro a správame sa statočne, tak určite nie kvôli tomu, aby nás za to niekto odmeňoval, dokonca odmeňoval materiálne, finančne. Ja som sa nestotožnil s takou argumentáciou. Napokon naše zákony, naše návrhy neboli výmyslom autentickým nášho klubu. Takéto zákony skutočne existujú vo svete, kde sa snažia korupciu ako jeden z najvážnejších fenoménov poškodzujúcich nie jednu ekonomiku tohto sveta riešiť, a hľa, máme tu zákon o ochrane hospodárskej súťaže a máme tu časť, ktorú zdôraznil aj pán minister, ktorá hovorí o tom, že v prípade, ak je niekto ochotný nasadiť svoje vedomosti, odvahu, svoj pokoj, niekedy aj zdravie v prospech toho, aby odhalil veľmi vážne dohody, ktoré sú nečestné, ktoré poškodzujú krajinu a občanov, tak že je ho možné chrániť, ak o to požiada, že je možné odmeniť a že je možné jednoducho s takýmto občanom spolupracovať ako s cteným a potrebným článkom v boji proti kartelovým dohodám. Nuž a ja sa spýtam - a tým budem pomaly aj končiť, nemám pripravených veľa slov -, že čo sa to udialo alebo aký je tu rozdiel, čomu nerozumiem, ak pri boji s korupciou máme tu udavačov, nehodných toho, aby sme čo len pomysleli na nejakú ochranu, tobôž odmenu, aký je ten kvalitatívny rozdiel v tom, že tí, ktorí sú ochotní oznámiť kartelové dohody, už nie sú udavačmi, už sú oznamovateľmi, ktorých treba chrániť, ktorým treba pomáhať, a keď bude pokuta zaplatená, tak ich treba podielom z tejto pokuty aj odmeňovať, dokonca do výšky, na ktorú sme my ani nepomysleli, keď sme sa rozprávali o zákone o ochrane a podpore bojovníkov s korupciou, do výšky 100-tisíc eur.
Takže, pán minister, nie je to možno ani na vás ako nositeľa, ktorý prišiel s týmto zákonom, lebo vy možno vnútorne ste stotožnený s jedným aj druhým, len je to otázka teda na možnože ideové, politické a také občianske zamyslenie sa v radoch vlády Slovenskej republiky, že prečo takéto dva rozdielne metre používame na činnosti, ktoré sú tak veľmi podobné? Je to tým, že ja som celkom nepochopil podstatu rozdielu medzi korupciou a kartelovými dohodami? Alebo je to tým, že zákony o podpore bojovníkov a ochrane, teda bojovníkov proti korupcii predkladali opoziční poslanci a toto je z radov vládnych zoskupení alebo teda z radov vlády? Iste, možnože jedno aj druhé do istej miery malo vplyv na takéto rozdielne hodnotenie. Ja len opäť opakujem to, čo si myslím, že by malo byť spoločným leitmotívom našej práce. Ak sme presvedčení, že je raz niečo v poriadku, dobré a slúži to občanom, nuž tak to schváľme. Koľkokrát sme sa hlásili k tomu, že nemáme problém zdvihnúť ruku za návrhy, ktoré prichádzajú z vlády Slovenskej republiky alebo od vládnych poslancov. Ak je niečo zlé, no tak o tom polemizujme a odstráňme chyby a najmä - a to by som poprosil veľmi dôrazne - nedopustime sa takých faulov, ktoré mi nebudú brániť v tomto prípade tento relatívne dobrý zákon možno aj podporiť. Je to možno taká schizofrénia a možno je to popretie tých slov, čo som povedal pred chvíľočkou, že ak je to dobré, tak to podpor, ale ja by som naozaj potreboval počuť z radov kolegov zo SMER-u, myslím, že niektorí sú tu aj prítomní z tých, ktorí to povedali, a možno to nie je dôležité, aby som niekoho menoval, že teda kedy sa rozprávame o udavačoch a kedy sa rozprávame o občanoch, ktorých chceme chrániť a odmeňovať. Za vysvetlenie tohto rozdielu v súvislosti s predkladaným zákonom budem vďačný.
Ďakujem pekne za slovo.
Vystúpenie v rozprave
19.3.2014 o 16:00 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovolím si zareagovať len na jednu časť predkladaného zákona, a to je časť, ktorú zdôraznil a zvýraznil aj pán minister vo svojej úvodnej reči. Týka sa to § 38g, kde sa teda konštatuje aj v dôvodovej správe a konkrétne potom v samotnom návrhu zákona, že sa jedná o pomerne zložitý spôsob, ktorý má dopady na fungovanie štátu. Zložitý spôsob v tom slova zmysle, že kartelové dohody, ktoré sú, žiaľ, bežné na trhu medzi veľkými hráčmi, spôsobujú mimoriadne veľké úniky finančných prostriedkov, poškodzujú spotrebiteľov, poškodzujú ekonomiky štátov, a preto sa tu zavádza inštitút oznamovateľov, ktorí majú možnosť mimoriadne zložité dohody, ktoré sú v tomto smere medzi veľkými firmami zneužívajúce svoje postavenie na trhu, odhaľovať.
Ja by som ani k tomu možno nevystúpil, pretože to znenie je napísané jasne, má to svoju logiku a myslím si, že nie je ani dôvod protestovať voči takémuto inštitútu oznamovateľa, ani napadnúť výšku odmeny, ktorá môže byť až pozoruhodných 100-tisíc eur z pokuty, ktorá je zaplatená za kartelovú dohodu odhalenú a potrestanú. Len som si v tejto súvislosti nemohol nespomenúť na časy, keď sme tu prejednávali zákon o pomoci, podpore a ochrane oznamovateľov alebo bojovníkov proti korupcii. Pri tomto znení nášho rozsiahleho návrhu, na ktorom sa pracovalo aj v klube OĽaNO, ale, myslím si, aj v klube KDH, bolo tu viacero dosť podobných návrhov zákonov, v tomto smere sa vynaložilo veľké úsilie na to, aby sa pomohlo našej krajine v boji s korupciou, a to práve aj formou, ktorá, zdá sa, že je celkom účinná. Formou podpory a pomoci tým, ktorí sa voči korupcii dokážu postaviť tak, že nebudú hovoriť frázy, ale že menovite poukážu na konkrétne prípady a pomôžu ich vyriešiť. A na čo som si musel teda spomenúť alebo na čo som si nemohol nespomenúť, boli to dlhé hodiny, keď sme o týchto zákonoch rokovali a tá moja spomienka smeruje k tomu, že bolo vládnou stranou SMER vyhodnotené veľmi jednoznačne, že takýto zákon v našej krajine nepotrebujeme, pretože máme predsi dostatok zákonov, ktoré každému ukladajú povinnosť chovať sa čestne a keď zistí nejaký unfér krok, tak predsi načo zákon, občianska povinnosť ukladá takúto skutočnosť oznámiť. Je to floskula, ktorá sa bežne používa v politickom boji. Viete, dačo zlé, tak to povedzte.
Nemôžem si nespomenúť aj na to, že z radov poslancov z vládnej strany SMER zazneli pri debate v rozprave k nášmu návrhu zákona mimoriadne ťažké slová. Hovorilo sa tu o udavačoch, že načo je nám zákon, ktorý podporuje udavačov, ako keby sme takým zákonom chceli dokonca rozdúchať tie najtemnejšie sily v ľudských svedomiach a v ľudských dušiach, že ako keby sme chceli vyvolávať ducha udávania, pomstychtivosti, alebo dokonca aj ziskuchtivosti. Pretože odmeňovať za statočnosť, to je niečo, čo predsi rozumný a čestný človek nemôže na to pomyslieť ani vo sne, pretože ak konáme dobro a správame sa statočne, tak určite nie kvôli tomu, aby nás za to niekto odmeňoval, dokonca odmeňoval materiálne, finančne. Ja som sa nestotožnil s takou argumentáciou. Napokon naše zákony, naše návrhy neboli výmyslom autentickým nášho klubu. Takéto zákony skutočne existujú vo svete, kde sa snažia korupciu ako jeden z najvážnejších fenoménov poškodzujúcich nie jednu ekonomiku tohto sveta riešiť, a hľa, máme tu zákon o ochrane hospodárskej súťaže a máme tu časť, ktorú zdôraznil aj pán minister, ktorá hovorí o tom, že v prípade, ak je niekto ochotný nasadiť svoje vedomosti, odvahu, svoj pokoj, niekedy aj zdravie v prospech toho, aby odhalil veľmi vážne dohody, ktoré sú nečestné, ktoré poškodzujú krajinu a občanov, tak že je ho možné chrániť, ak o to požiada, že je možné odmeniť a že je možné jednoducho s takýmto občanom spolupracovať ako s cteným a potrebným článkom v boji proti kartelovým dohodám. Nuž a ja sa spýtam - a tým budem pomaly aj končiť, nemám pripravených veľa slov -, že čo sa to udialo alebo aký je tu rozdiel, čomu nerozumiem, ak pri boji s korupciou máme tu udavačov, nehodných toho, aby sme čo len pomysleli na nejakú ochranu, tobôž odmenu, aký je ten kvalitatívny rozdiel v tom, že tí, ktorí sú ochotní oznámiť kartelové dohody, už nie sú udavačmi, už sú oznamovateľmi, ktorých treba chrániť, ktorým treba pomáhať, a keď bude pokuta zaplatená, tak ich treba podielom z tejto pokuty aj odmeňovať, dokonca do výšky, na ktorú sme my ani nepomysleli, keď sme sa rozprávali o zákone o ochrane a podpore bojovníkov s korupciou, do výšky 100-tisíc eur.
Takže, pán minister, nie je to možno ani na vás ako nositeľa, ktorý prišiel s týmto zákonom, lebo vy možno vnútorne ste stotožnený s jedným aj druhým, len je to otázka teda na možnože ideové, politické a také občianske zamyslenie sa v radoch vlády Slovenskej republiky, že prečo takéto dva rozdielne metre používame na činnosti, ktoré sú tak veľmi podobné? Je to tým, že ja som celkom nepochopil podstatu rozdielu medzi korupciou a kartelovými dohodami? Alebo je to tým, že zákony o podpore bojovníkov a ochrane, teda bojovníkov proti korupcii predkladali opoziční poslanci a toto je z radov vládnych zoskupení alebo teda z radov vlády? Iste, možnože jedno aj druhé do istej miery malo vplyv na takéto rozdielne hodnotenie. Ja len opäť opakujem to, čo si myslím, že by malo byť spoločným leitmotívom našej práce. Ak sme presvedčení, že je raz niečo v poriadku, dobré a slúži to občanom, nuž tak to schváľme. Koľkokrát sme sa hlásili k tomu, že nemáme problém zdvihnúť ruku za návrhy, ktoré prichádzajú z vlády Slovenskej republiky alebo od vládnych poslancov. Ak je niečo zlé, no tak o tom polemizujme a odstráňme chyby a najmä - a to by som poprosil veľmi dôrazne - nedopustime sa takých faulov, ktoré mi nebudú brániť v tomto prípade tento relatívne dobrý zákon možno aj podporiť. Je to možno taká schizofrénia a možno je to popretie tých slov, čo som povedal pred chvíľočkou, že ak je to dobré, tak to podpor, ale ja by som naozaj potreboval počuť z radov kolegov zo SMER-u, myslím, že niektorí sú tu aj prítomní z tých, ktorí to povedali, a možno to nie je dôležité, aby som niekoho menoval, že teda kedy sa rozprávame o udavačoch a kedy sa rozprávame o občanoch, ktorých chceme chrániť a odmeňovať. Za vysvetlenie tohto rozdielu v súvislosti s predkladaným zákonom budem vďačný.
Ďakujem pekne za slovo.
Autorizovaný
16:00
Ďakujem pekne.
Veľmi krátko, jednou vetou by som chcel uviesť na pravú mieru to, čo tu bolo povedané. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že tu nie je žiaden rozpor a nikto tu nezamietol to, čo ste spomínali. Skôr naopak, ja som tu teda zachytil aspoň teda, je to v gescii pána ministra vnútra, že vyjadril práve naopak, že je potrebné podporovať oznamovateľov korupcie a že chystá takú legislatívu. Takže toľko som zachytil ja, možno sme alebo ste nie celkom zachytili. To, čo ste prejednávali, možno bola, bolo vaše podanie, ale pán minister vnútra jednoznačne povedal, že takúto úpravu pripravuje. Čiže len toľko k veci a budem rád, keď podporíte tento návrh do ďalšieho čítania.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:09
Uvádzajúci uvádza bod 16:09
Ľubomír VážnyZ analýzy, ktoré, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18....
Z analýzy, ktoré, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2013 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom stanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebná aj s ohľadom na odchýlnu úpravu v nájme, možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchýlnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, tiež v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne.
Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne byty, sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu, ale aj prenajímateľa zvýšiť v súčasnosti spiaci potenciál budúcich prenajímateľov a tak ich motivovať a tiež rozvinúť segment tzv. trhového nájomného bývania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o krátkodobom nájme bytu. Vláda predmetný zákon schválila na svojom rokovaní dňa 8. 1. 2014 uznesením č. 15/2014. Účelom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného nájomného bývania na Slovensku.
Z analýzy, ktoré, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2013 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom stanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebná aj s ohľadom na odchýlnu úpravu v nájme, možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchýlnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, tiež v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne.
Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne byty, sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu, ale aj prenajímateľa zvýšiť v súčasnosti spiaci potenciál budúcich prenajímateľov a tak ich motivovať a tiež rozvinúť segment tzv. trhového nájomného bývania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:13
Otto BrixiGestorský výbor teda odporúča o nich hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 8, 10 a 11 s návrhom schváliť, a osobitne o bode 9 s návrhom neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu pod tlačou 835a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. marca 2014.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.3.2014 o 16:13 hod.
JUDr.
Otto Brixi
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 993 z 28. februára tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci a zároveň určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona v týchto výboroch, rovnako ako aj v gestorskom výbore. Vládny návrh zákona uvedené výbory prerokovali a odporučili ho schváliť. Z uznesení výborov uvedených v bode III spoločnej správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor teda odporúča o nich hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 8, 10 a 11 s návrhom schváliť, a osobitne o bode 9 s návrhom neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu pod tlačou 835a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. marca 2014.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.
Autorizovaný
16:15
Uvádzajúci uvádza bod 16:15
Tomáš MalatinskýVládny návrh zákona zároveň reguluje niektoré ďalšie požiadavky, pričom reaguje na aktuálne problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Vládnym návrhom zákona sa v súlade s uvedeným cieľom podrobne vymedzujú informačné povinnosti predávajúcich vo vzťahu k spotrebiteľom, upravuje sa postup pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a predlžuje sa lehota na odstúpenie od zmluvy zo súčasných siedmich pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Nová pracovná úprava taktiež reguluje osobitný režim organizovania a uskutočňovania podomového predaja formou tzv. predajnej akcie, najmä podrobne vymedzuje povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívanie agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými a právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a životné prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, najmä v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich, prostredníctvom ktorých sa prehĺbi a rozšíri ochrana spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmlúv uzatvorených na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vrátane zmlúv uzatvorených počas tzv. predajných akcií. Predpokladajú sa však negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže vládny návrh zákona v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich počíta so zvýšením administratívnej záťaže dotknutých podnikateľských subjektov. Pôjde najmä o administratívnu záťaž týkajúcu sa zavedenia povinností a poskytovania informácie spotrebiteľom v zákonom stanovenej lehote.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona, ktorým sa plne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právnych, o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 99/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES je stanoviť podrobnejšiu úpravu povinností predávajúcich a práv spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, čím sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe uvedených zmlúv.
Vládny návrh zákona zároveň reguluje niektoré ďalšie požiadavky, pričom reaguje na aktuálne problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Vládnym návrhom zákona sa v súlade s uvedeným cieľom podrobne vymedzujú informačné povinnosti predávajúcich vo vzťahu k spotrebiteľom, upravuje sa postup pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a predlžuje sa lehota na odstúpenie od zmluvy zo súčasných siedmich pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Nová pracovná úprava taktiež reguluje osobitný režim organizovania a uskutočňovania podomového predaja formou tzv. predajnej akcie, najmä podrobne vymedzuje povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívanie agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými a právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a životné prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, najmä v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich, prostredníctvom ktorých sa prehĺbi a rozšíri ochrana spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmlúv uzatvorených na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vrátane zmlúv uzatvorených počas tzv. predajných akcií. Predpokladajú sa však negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže vládny návrh zákona v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich počíta so zvýšením administratívnej záťaže dotknutých podnikateľských subjektov. Pôjde najmä o administratívnu záťaž týkajúcu sa zavedenia povinností a poskytovania informácie spotrebiteľom v zákonom stanovenej lehote.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Autorizovaný
16:18
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:18
Lea GrečkováNárodná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 391 z 11. marca 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 271 z 11. marca 2014 a uznesením č. 281 z 18. marca 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 106 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 28, 30 až 39, 41 až 53, 55 až 57, 59 až 68, 70 až 73, 75 až 98, 100 až 104 a bod 106 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Ďalej odporúča o bodoch 29, 40, 54, 58, 69, 74, 99 a 105 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 282 a týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu zároveň poveril predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.3.2014 o 16:18 hod.
Mgr.
Lea Grečková
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 391 z 11. marca 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 271 z 11. marca 2014 a uznesením č. 281 z 18. marca 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 106 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 28, 30 až 39, 41 až 53, 55 až 57, 59 až 68, 70 až 73, 75 až 98, 100 až 104 a bod 106 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Ďalej odporúča o bodoch 29, 40, 54, 58, 69, 74, 99 a 105 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 282 a týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu zároveň poveril predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
16:22
Vystúpenie v rozprave 16:22
Alojz PřidalChcem len pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia je špecializovaný orgán štátnej správy, ktorý od svojho vzniku v roku 1952 vykonáva dozor nad dodržiavaním energetickej legislatívy fyzickými a právnickými osobami. V súčasnosti je orgánom dozoru pre osem špecializovaných zákonov, ktoré upravujú podmienky podnikania v energetike, plynárenstve, tepelnej energetike, povinnosti účastníkov trhu v energetických odvetviach, riešia energetickú efektívnosť, podporu obnoviteľných zdrojov a KVET-u, energetickú hospodárnosť budov, pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a prítomnosť polychlórovaných bifenylov v zariadeniach elektrizačnej sústavy. Okrem uvedených špecializovaných noriem vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s týmito normami. Tá uvedená kontrolná činnosť je vo všeobecnosti zameraná na kontrolu plnenia povinností účastníkov trhov s energetickými komoditami a plnenia súvisiacich povinností vyplývajúcich im z ich podnikateľskej činnosti. Štátna energetická inšpekcia je jediný špecializovaný orgán štátneho dozoru v uvedených odvetviach.
To navrhované zlúčenie ŠEI-ky a Slovenskej obchodnej inšpekcie je podľa môjho názoru, to som hovoril aj minule, narýchlo pripravené riešenie, nemá žiadny racionálny základ, pretože okrem toho, že tieto dva subjekty sú orgánmi dozoru v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, nemajú nič, nič spoločné. Chcem zdôrazniť, že žiadna legislatívna norma ani všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je dozorovaný ŠEI-kou neobsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre objektívnosť a úplnosť ale tiež musím podotknúť, že ustanovenie § 17 zákona 251/2012 o energetike a o zmene niektorých zákonov definuje ochranu odberateľa elektriny v domácnosti, ochranu odberateľa plynu v domácnosti, ale tieto sú od nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, od 1. 9. 2012, v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, nie ŠEI-ky.
Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorá spočíva v dopade navrhovaného riešenia pre celú spoločnosť, som presvedčený, že jednoducho keď toto chcete robiť, spravte to po dôkladnej analýze, premyslene, samostatným zákonom. To zlúčenie SOI-ky a ŠEI-ky, tak ako ho predpokladáte, a tento proces sa ukazuje, že bude mať taký koniec, že jednoducho výkon štátneho dozoru v energetike nebude mať samostatné riadenie v novej organizácii, ale má byť len infiltrovaný do odborov ochrany spotrebiteľa krajských inšpektorátov, s ktorých činnosťou nemá nič spoločné, je z pohľadu zabezpečenia výkonu štátneho dozoru s akcentom na tú skutočnosť, že energetické odvetvia zabezpečujú celý chod hospodárstva alebo národného hospodárstva, od ktorých existencia bezpečnej, spoľahlivej prevádzky bytostne závisí, celé fungovanie krajiny ako takej a ľudí v nej žijúcich, je nedocenením obrovského významu energetiky v kontexte zabezpečovania najzákladnejších funkcií štátu. Tieto skutočnosti môžu mať za následok ohrozenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických zariadení všetkých energetických odvetví vrátane nestability dodávok energetických komodít. Nebudem rozvíjať teda tie dôsledky. Chcem zopakovať, že toto rozhodnutie naozaj nebolo pripravené na základe žiadneho auditu ani iného podrobného analytického rozboru a jeho finančný efekt s ohľadom na náklady a prevádzku ŠEI-ky je prakticky tak malý, že vôbec vám nepomôže a tie dôsledky, ktoré hrozia, sú veľké.
Chcem ešte pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia, tak ako je teraz, ako existuje, úzko spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy, ako je ministerstvo obrany, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, zo zákona zabezpečuje pre organizácie zabezpečujúci dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ako Ozbrojené sily, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, železníc, Slovenskej informačnej služby, školenia a skúšky inšpektorov pre splnenie kvalifikačných predpokladov inšpektorov uvedených organizácií.
Neviem, prečo to robíte takto bez analýzy, narýchlo, čo tým sledujete. Osobne som presvedčený, že šéfka, ktorá je teraz šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, chce mať pod sebou viacej ľudí a že to nebude dobré. Preto prednesiem krátky pozmeňujúci návrh a to taký, že:
V čl. 5 sa vypúšťa bod 1.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
A druhý bod pozmeňujúceho návrhu: Vypúšťa sa celý čl. 11.
Ostatné články sa primerane prečíslujú.
Týmto teda zabránime vytvoreniu legislatívnych predpokladov na delimitáciu výkonu štátneho dozoru v energetike. To celé odôvodnenie nebudem čítať. Vyplýva to aj z toho, čo som povedal.
Ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.
Vážené dámy a páni, v podstate ja už som vystupoval k tomuto zákonu v prvom čítaní, takže zopakujem niektoré skutočnosti a ja tento zákon považujem za dobrý až na to, že sa sem vpašovala jedna vec, ktorá podľa mňa je nepripravená ešte, nepremyslená a mala by sa spraviť, keď už by sa mala spraviť, po dôkladnom audite. A jedná sa o to, že v tomto zákone je skryté aj zlučovanie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Chcem len pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia je špecializovaný orgán štátnej správy, ktorý od svojho vzniku v roku 1952 vykonáva dozor nad dodržiavaním energetickej legislatívy fyzickými a právnickými osobami. V súčasnosti je orgánom dozoru pre osem špecializovaných zákonov, ktoré upravujú podmienky podnikania v energetike, plynárenstve, tepelnej energetike, povinnosti účastníkov trhu v energetických odvetviach, riešia energetickú efektívnosť, podporu obnoviteľných zdrojov a KVET-u, energetickú hospodárnosť budov, pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a prítomnosť polychlórovaných bifenylov v zariadeniach elektrizačnej sústavy. Okrem uvedených špecializovaných noriem vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s týmito normami. Tá uvedená kontrolná činnosť je vo všeobecnosti zameraná na kontrolu plnenia povinností účastníkov trhov s energetickými komoditami a plnenia súvisiacich povinností vyplývajúcich im z ich podnikateľskej činnosti. Štátna energetická inšpekcia je jediný špecializovaný orgán štátneho dozoru v uvedených odvetviach.
To navrhované zlúčenie ŠEI-ky a Slovenskej obchodnej inšpekcie je podľa môjho názoru, to som hovoril aj minule, narýchlo pripravené riešenie, nemá žiadny racionálny základ, pretože okrem toho, že tieto dva subjekty sú orgánmi dozoru v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, nemajú nič, nič spoločné. Chcem zdôrazniť, že žiadna legislatívna norma ani všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je dozorovaný ŠEI-kou neobsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre objektívnosť a úplnosť ale tiež musím podotknúť, že ustanovenie § 17 zákona 251/2012 o energetike a o zmene niektorých zákonov definuje ochranu odberateľa elektriny v domácnosti, ochranu odberateľa plynu v domácnosti, ale tieto sú od nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, od 1. 9. 2012, v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, nie ŠEI-ky.
Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorá spočíva v dopade navrhovaného riešenia pre celú spoločnosť, som presvedčený, že jednoducho keď toto chcete robiť, spravte to po dôkladnej analýze, premyslene, samostatným zákonom. To zlúčenie SOI-ky a ŠEI-ky, tak ako ho predpokladáte, a tento proces sa ukazuje, že bude mať taký koniec, že jednoducho výkon štátneho dozoru v energetike nebude mať samostatné riadenie v novej organizácii, ale má byť len infiltrovaný do odborov ochrany spotrebiteľa krajských inšpektorátov, s ktorých činnosťou nemá nič spoločné, je z pohľadu zabezpečenia výkonu štátneho dozoru s akcentom na tú skutočnosť, že energetické odvetvia zabezpečujú celý chod hospodárstva alebo národného hospodárstva, od ktorých existencia bezpečnej, spoľahlivej prevádzky bytostne závisí, celé fungovanie krajiny ako takej a ľudí v nej žijúcich, je nedocenením obrovského významu energetiky v kontexte zabezpečovania najzákladnejších funkcií štátu. Tieto skutočnosti môžu mať za následok ohrozenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických zariadení všetkých energetických odvetví vrátane nestability dodávok energetických komodít. Nebudem rozvíjať teda tie dôsledky. Chcem zopakovať, že toto rozhodnutie naozaj nebolo pripravené na základe žiadneho auditu ani iného podrobného analytického rozboru a jeho finančný efekt s ohľadom na náklady a prevádzku ŠEI-ky je prakticky tak malý, že vôbec vám nepomôže a tie dôsledky, ktoré hrozia, sú veľké.
Chcem ešte pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia, tak ako je teraz, ako existuje, úzko spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy, ako je ministerstvo obrany, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, zo zákona zabezpečuje pre organizácie zabezpečujúci dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ako Ozbrojené sily, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, železníc, Slovenskej informačnej služby, školenia a skúšky inšpektorov pre splnenie kvalifikačných predpokladov inšpektorov uvedených organizácií.
Neviem, prečo to robíte takto bez analýzy, narýchlo, čo tým sledujete. Osobne som presvedčený, že šéfka, ktorá je teraz šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, chce mať pod sebou viacej ľudí a že to nebude dobré. Preto prednesiem krátky pozmeňujúci návrh a to taký, že:
V čl. 5 sa vypúšťa bod 1.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
A druhý bod pozmeňujúceho návrhu: Vypúšťa sa celý čl. 11.
Ostatné články sa primerane prečíslujú.
Týmto teda zabránime vytvoreniu legislatívnych predpokladov na delimitáciu výkonu štátneho dozoru v energetike. To celé odôvodnenie nebudem čítať. Vyplýva to aj z toho, čo som povedal.
Ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.
Autorizovaný
16:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:29
Helena MezenskáVystúpenie s faktickou poznámkou
19.3.2014 o 16:29 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Tak vzhľadom na to, aký konkrétny praktický úžitok predstavuje, či už jedna, alebo druhá inšpekcia - Štátna energetická alebo Slovenská obchodná - s tým, že väčšinou posielajú v svojich vyjadreniach a stanoviskách spotrebiteľa na súd, tak naozaj ja práve za racionálne považujem, ak sa zlučujú tieto dva úrady, pretože chcem zdôrazniť, naozaj zo spotrebiteľskej praxe vyplýva, že čoraz menej sa môže spotrebiteľ s oprávnenými nárokmi, preukázanými dôvodmi obrátiť či na jednu, či na druhú inšpekciu. Preto ja, naopak, zase tento návrh v tom lepšom prípade vítam ako možnosť zracionalizovať náklady využívané na verejnú správu. Okrem iného v mnohých prípadoch práve pri riešení konkrétnych problémov z energetického prostredia, problémov spotrebiteľov, sa nevedeli obe inšpekcie medzi sebou kompetenčne dohodnúť. Započali takto medzi sebou pingpong, z ktorého vlastne horúci zemiak ostal v rukách spotrebiteľa. Takže ja tento pozmeňujúci návrh nepodporím.
Autorizovaný
16:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:31
Alojz PřidalVystúpenie s faktickou poznámkou
19.3.2014 o 16:31 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Ďakujem. Nebudem radšej reagovať.
Autorizovaný
16:31
Vystúpenie v rozprave 16:31
Branislav ŠkripekPán minister, ja mám len taký drobný návrh, ktorý si myslím, že je dobre mieneným návrhom na zlepšenie istoty spotrebiteľov a ľudí, ktorí si proste požičajú peniaze v dobrej, dobrej viere, že sa im nič zlého nemôže stať, keď majú všetko dobre podpísané na papieri, ale predsa len prax ukázala, že niekoľko drobných nepríjemností, ktoré silne zasiahnu peňaženku človeka, hoci...
Pán minister, ja mám len taký drobný návrh, ktorý si myslím, že je dobre mieneným návrhom na zlepšenie istoty spotrebiteľov a ľudí, ktorí si proste požičajú peniaze v dobrej, dobrej viere, že sa im nič zlého nemôže stať, keď majú všetko dobre podpísané na papieri, ale predsa len prax ukázala, že niekoľko drobných nepríjemností, ktoré silne zasiahnu peňaženku človeka, hoci sporiadaného a žijúceho poriadne a bez postranných úmyslov, teda jeho peňaženku to môže zasiahnuť veľmi negatívne a nepríjemne.
Takže môj návrh v tomto celkom širokom vládnom návrhu, môj pozmeňovací, povedal by som zlepšovací, návrh znie takto, aby sme do čl. 9, moment, ja si to musím prehodiť v počítači... (Reakcia predsedajúcej.) Ďakujem za upozornenie, takže musím ho najprv celý kompletne prečítať, pardon. Takže potom budem hovoriť to odôvodnenie. Takže navrhujem tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov takto:
V čl. IX sa prvá veta označuje ako bod 1, za ktorú sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (teda SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."
3. Za § 25b sa vkladá § 25c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§25c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014
Ustanoveniami tohto zákona podľa § 9 ods. 11 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014."."
Takže toto je znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz to krátke vysvetlenie, odôvodnenie, že cieľom tohto je vložiť tieto dve zmeny. Toľko, čo ukázala prax niektorých, niektorých podnikateľov na finančnom trhu, že bežný zákazník alebo spotrebiteľ alebo jednoducho aj poriadny a poriadkumilovný občan si nemusí všimnúť, že napr. pri nejakom dlhodobom lízingu alebo zakúpení nejakého predmetu, ktorý je na dlhodobé splátky, si nemusel všimnúť, že napr. prvú splátku nezaplatil, alebo niektorú nezaplatil včas. Ja si myslím, že toto môže byť dosť bežné v živote, že jednoducho si nevšimneme pri množstve toho, ako sme si navykli nakupovať na úvery, pri množstve pošty, ktorú máme, jednoducho prehliadneme nejaký dátum a potom sa mi stane, že ja v dobrom domnení, že mám všetko zaplatené tak, ako mám, jednoducho obsiahnem, teda jednoducho po skončení celého splátkového, celej splátkovej transakcie s veľkou radosťou splácam poslednú splátku, alebo som ju už splatil, zrazu mi príde telefonát, alebo doporučený dopis, že som povinný uhradiť ešte - a čuduj sa svete to prekvapenie, ktoré nastane -, že som pred troma rokmi alebo pred dva a pol rokmi nezaplatil jednu zo splátok, a ja som netušil, že mi ho milá spoločnosť úrokovala 20-percentným úrokom, tú splátku, až celých dva a pol roka do skončenia. A boli na mňa takí láskaví, že mi to vôbec neoznámili, naopak, celkom sa zrejme tešili z toho, ako im narastá, narastá veľké plus na účte. No mňa to strašne zabolí ako spotrebiteľa, zanadávam si na celý svet a zvlášť na Slovensko, akí sú tu ľudia zderskí a nepríjemní a nedokážu povedať, že tak, milý spoluobčan alebo milý zákazník, urobil si nejakú chybu, jednoducho ako keby sa tešili z toho, že to zúročili naozaj dobre, a ja zaskočený sa s tým môžem akurát tak trápiť.
Takže môj návrh je to, a bohužiaľ, že to musí byť zavedené v zákone, že tu musíme nejaký pozmeňovák na to dávať, aby niekto, aby sme to zakázali jednoducho, aby sme to ošetrili konkrétne a presne v zákone, aby spoločnosť nemohla potichu úročiť toho človeka, ktorý nič netuší, len preto, že kľudne preskočil v tej splátke, nevšimol si to. Ja myslím, že takáto vec sa skutočne stane v živote, nie je to nič nebežného, pretože dnes nám chodí množstvo pošty, kde všeličo máme platiť. Jeden čas nám chodili šeky, teraz už nám chodia, väčšinou to chodí v internet bankingu, len si predstavte, že len tam si niečo nevšimnete alebo nastavíte nejaké inkasné splátky a čokoľvek, tam jednoducho nemusí, nemusí nastať ten poriadok, tak ako zvyčajne beží, a jednoducho dôjde k tomu, že ja budem úročený v tej jednej jedinej splátke a narastie to na veľké tisíce.
Kolega Alojz Hlina tu spomínal podobný prípad nejakého muža, ktorý, dokonca invalid bez nohy, to len hovorím príklad toho, ako narastajú takéto veci do obludných rozmerov, požičal si nejaké peniaze, dokonca aj ich splatil, len jednu splátku nejakým spôsobom nevládal, tri týždne to posúval a druhú splátku podobným spôsobom nejak dva-tri dni odsúval a oni mu to úročili obludným spôsobom tak, že celá jeho, celá suma, ktorú si požičal, ešte raz si musel platiť len kvôli tým, tým, tej nezaplatenej splátke, načas nezaplatenej splátke. Takže čo navrhujem teraz a to moje odôvodnenie je presne takéto. Aby, ak napr. dôjde k tomu, že ten zákazník, ktorý inak to spláca, celé obdobie spláca pravidelne a poriadne, len napr. na začiatku to mohol preskočiť čírou náhodou, ja sám už som zažil takýto prípad, že tú splátku som si nechtiac posunul o niečo, lebo som si povedal, však zaplatím to, zaplatím to od ďalšieho splácania, tak výsledok je taký, že tá spoločnosť to s radosťou proste úročí. Čiže ja si myslím, že toto by nemalo byť, a preto uložme povinnosť, keďže už to nie je v etickom chápaní tuná ľudí na Slovensku podnikajúcich, že by to sami nerobili naschvál, že nebudeme niekoho úročiť, kde vidíme mu priebeh splácania, históriu jeho, že vidíme, že je poriadny, že všetko spláca, ale tam úplne na začiatku, tam tú jednu mu úročíme tri roky 20-percentným úrokom, lebo však to je jeho chyba. Takže požadujem, aby sme zaviedli takú povinnosť, ak dôjde k takémuto opomenutiu splátky, alebo dôjde k tomu, že proste nie je zaplatená, nech ten veriteľ teda ho vyzve, či už formou písomného upozornenia, alebo esemesky, že to nezaplatil, a myslím si, že toto by bolo také férové jednanie medzi veriteľom a, alebo teda tým, kto poskytuje pôžičku, a tým, kto si ju požičal, že toto by bolo omnoho férovejšie, ako to bez jeho vedomia proste úročiť a tak si navyšovať príjmy nepríjemným spôsobom, lebo na Slovensku tá zvlčilosť sa nejako tak rozmohla, že skutočne na splátkach sa hnusným spôsobom zarába.
Takže by som navrhoval, že nech to tu nie je, zdá sa mi to veľmi jednoduchá úprava, drobná a možná a stálo by to za to, aby sme zaviazali k takejto povinnosti na Slovensku. Bohužiaľ, že si musím zvykať, ja by som čakal od Slovenska, že sa budeme správať omnoho etickejšie k sebe navzájom. No ale zatiaľ to tak nie je, tak musíme vytvárať na to zákony.
Tak ja prosím o podporu tejto veci a aby sa to mohlo spraviť. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
19.3.2014 o 16:31 hod.
Mgr.
Branislav Škripek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.
Pán minister, ja mám len taký drobný návrh, ktorý si myslím, že je dobre mieneným návrhom na zlepšenie istoty spotrebiteľov a ľudí, ktorí si proste požičajú peniaze v dobrej, dobrej viere, že sa im nič zlého nemôže stať, keď majú všetko dobre podpísané na papieri, ale predsa len prax ukázala, že niekoľko drobných nepríjemností, ktoré silne zasiahnu peňaženku človeka, hoci sporiadaného a žijúceho poriadne a bez postranných úmyslov, teda jeho peňaženku to môže zasiahnuť veľmi negatívne a nepríjemne.
Takže môj návrh v tomto celkom širokom vládnom návrhu, môj pozmeňovací, povedal by som zlepšovací, návrh znie takto, aby sme do čl. 9, moment, ja si to musím prehodiť v počítači... (Reakcia predsedajúcej.) Ďakujem za upozornenie, takže musím ho najprv celý kompletne prečítať, pardon. Takže potom budem hovoriť to odôvodnenie. Takže navrhujem tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov takto:
V čl. IX sa prvá veta označuje ako bod 1, za ktorú sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (teda SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."
3. Za § 25b sa vkladá § 25c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§25c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014
Ustanoveniami tohto zákona podľa § 9 ods. 11 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014."."
Takže toto je znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz to krátke vysvetlenie, odôvodnenie, že cieľom tohto je vložiť tieto dve zmeny. Toľko, čo ukázala prax niektorých, niektorých podnikateľov na finančnom trhu, že bežný zákazník alebo spotrebiteľ alebo jednoducho aj poriadny a poriadkumilovný občan si nemusí všimnúť, že napr. pri nejakom dlhodobom lízingu alebo zakúpení nejakého predmetu, ktorý je na dlhodobé splátky, si nemusel všimnúť, že napr. prvú splátku nezaplatil, alebo niektorú nezaplatil včas. Ja si myslím, že toto môže byť dosť bežné v živote, že jednoducho si nevšimneme pri množstve toho, ako sme si navykli nakupovať na úvery, pri množstve pošty, ktorú máme, jednoducho prehliadneme nejaký dátum a potom sa mi stane, že ja v dobrom domnení, že mám všetko zaplatené tak, ako mám, jednoducho obsiahnem, teda jednoducho po skončení celého splátkového, celej splátkovej transakcie s veľkou radosťou splácam poslednú splátku, alebo som ju už splatil, zrazu mi príde telefonát, alebo doporučený dopis, že som povinný uhradiť ešte - a čuduj sa svete to prekvapenie, ktoré nastane -, že som pred troma rokmi alebo pred dva a pol rokmi nezaplatil jednu zo splátok, a ja som netušil, že mi ho milá spoločnosť úrokovala 20-percentným úrokom, tú splátku, až celých dva a pol roka do skončenia. A boli na mňa takí láskaví, že mi to vôbec neoznámili, naopak, celkom sa zrejme tešili z toho, ako im narastá, narastá veľké plus na účte. No mňa to strašne zabolí ako spotrebiteľa, zanadávam si na celý svet a zvlášť na Slovensko, akí sú tu ľudia zderskí a nepríjemní a nedokážu povedať, že tak, milý spoluobčan alebo milý zákazník, urobil si nejakú chybu, jednoducho ako keby sa tešili z toho, že to zúročili naozaj dobre, a ja zaskočený sa s tým môžem akurát tak trápiť.
Takže môj návrh je to, a bohužiaľ, že to musí byť zavedené v zákone, že tu musíme nejaký pozmeňovák na to dávať, aby niekto, aby sme to zakázali jednoducho, aby sme to ošetrili konkrétne a presne v zákone, aby spoločnosť nemohla potichu úročiť toho človeka, ktorý nič netuší, len preto, že kľudne preskočil v tej splátke, nevšimol si to. Ja myslím, že takáto vec sa skutočne stane v živote, nie je to nič nebežného, pretože dnes nám chodí množstvo pošty, kde všeličo máme platiť. Jeden čas nám chodili šeky, teraz už nám chodia, väčšinou to chodí v internet bankingu, len si predstavte, že len tam si niečo nevšimnete alebo nastavíte nejaké inkasné splátky a čokoľvek, tam jednoducho nemusí, nemusí nastať ten poriadok, tak ako zvyčajne beží, a jednoducho dôjde k tomu, že ja budem úročený v tej jednej jedinej splátke a narastie to na veľké tisíce.
Kolega Alojz Hlina tu spomínal podobný prípad nejakého muža, ktorý, dokonca invalid bez nohy, to len hovorím príklad toho, ako narastajú takéto veci do obludných rozmerov, požičal si nejaké peniaze, dokonca aj ich splatil, len jednu splátku nejakým spôsobom nevládal, tri týždne to posúval a druhú splátku podobným spôsobom nejak dva-tri dni odsúval a oni mu to úročili obludným spôsobom tak, že celá jeho, celá suma, ktorú si požičal, ešte raz si musel platiť len kvôli tým, tým, tej nezaplatenej splátke, načas nezaplatenej splátke. Takže čo navrhujem teraz a to moje odôvodnenie je presne takéto. Aby, ak napr. dôjde k tomu, že ten zákazník, ktorý inak to spláca, celé obdobie spláca pravidelne a poriadne, len napr. na začiatku to mohol preskočiť čírou náhodou, ja sám už som zažil takýto prípad, že tú splátku som si nechtiac posunul o niečo, lebo som si povedal, však zaplatím to, zaplatím to od ďalšieho splácania, tak výsledok je taký, že tá spoločnosť to s radosťou proste úročí. Čiže ja si myslím, že toto by nemalo byť, a preto uložme povinnosť, keďže už to nie je v etickom chápaní tuná ľudí na Slovensku podnikajúcich, že by to sami nerobili naschvál, že nebudeme niekoho úročiť, kde vidíme mu priebeh splácania, históriu jeho, že vidíme, že je poriadny, že všetko spláca, ale tam úplne na začiatku, tam tú jednu mu úročíme tri roky 20-percentným úrokom, lebo však to je jeho chyba. Takže požadujem, aby sme zaviedli takú povinnosť, ak dôjde k takémuto opomenutiu splátky, alebo dôjde k tomu, že proste nie je zaplatená, nech ten veriteľ teda ho vyzve, či už formou písomného upozornenia, alebo esemesky, že to nezaplatil, a myslím si, že toto by bolo také férové jednanie medzi veriteľom a, alebo teda tým, kto poskytuje pôžičku, a tým, kto si ju požičal, že toto by bolo omnoho férovejšie, ako to bez jeho vedomia proste úročiť a tak si navyšovať príjmy nepríjemným spôsobom, lebo na Slovensku tá zvlčilosť sa nejako tak rozmohla, že skutočne na splátkach sa hnusným spôsobom zarába.
Takže by som navrhoval, že nech to tu nie je, zdá sa mi to veľmi jednoduchá úprava, drobná a možná a stálo by to za to, aby sme zaviazali k takejto povinnosti na Slovensku. Bohužiaľ, že si musím zvykať, ja by som čakal od Slovenska, že sa budeme správať omnoho etickejšie k sebe navzájom. No ale zatiaľ to tak nie je, tak musíme vytvárať na to zákony.
Tak ja prosím o podporu tejto veci a aby sa to mohlo spraviť. Ďakujem.
Autorizovaný