33. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovolím si zareagovať len na jednu časť predkladaného zákona, a to je časť, ktorú zdôraznil a zvýraznil aj pán minister vo svojej úvodnej reči. Týka sa to § 38g, kde sa teda konštatuje aj v dôvodovej správe a konkrétne potom v samotnom návrhu zákona, že sa jedná o pomerne zložitý spôsob, ktorý má dopady na fungovanie štátu. Zložitý spôsob v tom slova zmysle, že kartelové dohody, ktoré sú, žiaľ, bežné na trhu medzi veľkými hráčmi, spôsobujú mimoriadne veľké úniky finančných prostriedkov, poškodzujú spotrebiteľov, poškodzujú ekonomiky štátov, a preto sa tu zavádza inštitút oznamovateľov, ktorí majú možnosť mimoriadne zložité dohody, ktoré sú v tomto smere medzi veľkými firmami zneužívajúce svoje postavenie na trhu, odhaľovať.
Ja by som ani k tomu možno nevystúpil, pretože to znenie je napísané jasne, má to svoju logiku a myslím si, že nie je ani dôvod protestovať voči takémuto inštitútu oznamovateľa, ani napadnúť výšku odmeny, ktorá môže byť až pozoruhodných 100-tisíc eur z pokuty, ktorá je zaplatená za kartelovú dohodu odhalenú a potrestanú. Len som si v tejto súvislosti nemohol nespomenúť na časy, keď sme tu prejednávali zákon o pomoci, podpore a ochrane oznamovateľov alebo bojovníkov proti korupcii. Pri tomto znení nášho rozsiahleho návrhu, na ktorom sa pracovalo aj v klube OĽaNO, ale, myslím si, aj v klube KDH, bolo tu viacero dosť podobných návrhov zákonov, v tomto smere sa vynaložilo veľké úsilie na to, aby sa pomohlo našej krajine v boji s korupciou, a to práve aj formou, ktorá, zdá sa, že je celkom účinná. Formou podpory a pomoci tým, ktorí sa voči korupcii dokážu postaviť tak, že nebudú hovoriť frázy, ale že menovite poukážu na konkrétne prípady a pomôžu ich vyriešiť. A na čo som si musel teda spomenúť alebo na čo som si nemohol nespomenúť, boli to dlhé hodiny, keď sme o týchto zákonoch rokovali a tá moja spomienka smeruje k tomu, že bolo vládnou stranou SMER vyhodnotené veľmi jednoznačne, že takýto zákon v našej krajine nepotrebujeme, pretože máme predsi dostatok zákonov, ktoré každému ukladajú povinnosť chovať sa čestne a keď zistí nejaký unfér krok, tak predsi načo zákon, občianska povinnosť ukladá takúto skutočnosť oznámiť. Je to floskula, ktorá sa bežne používa v politickom boji. Viete, dačo zlé, tak to povedzte.
Nemôžem si nespomenúť aj na to, že z radov poslancov z vládnej strany SMER zazneli pri debate v rozprave k nášmu návrhu zákona mimoriadne ťažké slová. Hovorilo sa tu o udavačoch, že načo je nám zákon, ktorý podporuje udavačov, ako keby sme takým zákonom chceli dokonca rozdúchať tie najtemnejšie sily v ľudských svedomiach a v ľudských dušiach, že ako keby sme chceli vyvolávať ducha udávania, pomstychtivosti, alebo dokonca aj ziskuchtivosti. Pretože odmeňovať za statočnosť, to je niečo, čo predsi rozumný a čestný človek nemôže na to pomyslieť ani vo sne, pretože ak konáme dobro a správame sa statočne, tak určite nie kvôli tomu, aby nás za to niekto odmeňoval, dokonca odmeňoval materiálne, finančne. Ja som sa nestotožnil s takou argumentáciou. Napokon naše zákony, naše návrhy neboli výmyslom autentickým nášho klubu. Takéto zákony skutočne existujú vo svete, kde sa snažia korupciu ako jeden z najvážnejších fenoménov poškodzujúcich nie jednu ekonomiku tohto sveta riešiť, a hľa, máme tu zákon o ochrane hospodárskej súťaže a máme tu časť, ktorú zdôraznil aj pán minister, ktorá hovorí o tom, že v prípade, ak je niekto ochotný nasadiť svoje vedomosti, odvahu, svoj pokoj, niekedy aj zdravie v prospech toho, aby odhalil veľmi vážne dohody, ktoré sú nečestné, ktoré poškodzujú krajinu a občanov, tak že je ho možné chrániť, ak o to požiada, že je možné odmeniť a že je možné jednoducho s takýmto občanom spolupracovať ako s cteným a potrebným článkom v boji proti kartelovým dohodám. Nuž a ja sa spýtam - a tým budem pomaly aj končiť, nemám pripravených veľa slov -, že čo sa to udialo alebo aký je tu rozdiel, čomu nerozumiem, ak pri boji s korupciou máme tu udavačov, nehodných toho, aby sme čo len pomysleli na nejakú ochranu, tobôž odmenu, aký je ten kvalitatívny rozdiel v tom, že tí, ktorí sú ochotní oznámiť kartelové dohody, už nie sú udavačmi, už sú oznamovateľmi, ktorých treba chrániť, ktorým treba pomáhať, a keď bude pokuta zaplatená, tak ich treba podielom z tejto pokuty aj odmeňovať, dokonca do výšky, na ktorú sme my ani nepomysleli, keď sme sa rozprávali o zákone o ochrane a podpore bojovníkov s korupciou, do výšky 100-tisíc eur.
Takže, pán minister, nie je to možno ani na vás ako nositeľa, ktorý prišiel s týmto zákonom, lebo vy možno vnútorne ste stotožnený s jedným aj druhým, len je to otázka teda na možnože ideové, politické a také občianske zamyslenie sa v radoch vlády Slovenskej republiky, že prečo takéto dva rozdielne metre používame na činnosti, ktoré sú tak veľmi podobné? Je to tým, že ja som celkom nepochopil podstatu rozdielu medzi korupciou a kartelovými dohodami? Alebo je to tým, že zákony o podpore bojovníkov a ochrane, teda bojovníkov proti korupcii predkladali opoziční poslanci a toto je z radov vládnych zoskupení alebo teda z radov vlády? Iste, možnože jedno aj druhé do istej miery malo vplyv na takéto rozdielne hodnotenie. Ja len opäť opakujem to, čo si myslím, že by malo byť spoločným leitmotívom našej práce. Ak sme presvedčení, že je raz niečo v poriadku, dobré a slúži to občanom, nuž tak to schváľme. Koľkokrát sme sa hlásili k tomu, že nemáme problém zdvihnúť ruku za návrhy, ktoré prichádzajú z vlády Slovenskej republiky alebo od vládnych poslancov. Ak je niečo zlé, no tak o tom polemizujme a odstráňme chyby a najmä - a to by som poprosil veľmi dôrazne - nedopustime sa takých faulov, ktoré mi nebudú brániť v tomto prípade tento relatívne dobrý zákon možno aj podporiť. Je to možno taká schizofrénia a možno je to popretie tých slov, čo som povedal pred chvíľočkou, že ak je to dobré, tak to podpor, ale ja by som naozaj potreboval počuť z radov kolegov zo SMER-u, myslím, že niektorí sú tu aj prítomní z tých, ktorí to povedali, a možno to nie je dôležité, aby som niekoho menoval, že teda kedy sa rozprávame o udavačoch a kedy sa rozprávame o občanoch, ktorých chceme chrániť a odmeňovať. Za vysvetlenie tohto rozdielu v súvislosti s predkladaným zákonom budem vďačný.
Ďakujem pekne za slovo.

Veľmi krátko, jednou vetou by som chcel uviesť na pravú mieru to, čo tu bolo povedané. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že tu nie je žiaden rozpor a nikto tu nezamietol to, čo ste spomínali. Skôr naopak, ja som tu teda zachytil aspoň teda, je to v gescii pána ministra vnútra, že vyjadril práve naopak, že je potrebné podporovať oznamovateľov korupcie a že chystá takú legislatívu. Takže toľko som zachytil ja, možno sme alebo ste nie celkom zachytili. To, čo ste prejednávali, možno bola, bolo vaše podanie, ale pán minister vnútra jednoznačne povedal, že takúto úpravu pripravuje. Čiže len toľko k veci a budem rád, keď podporíte tento návrh do ďalšieho čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o krátkodobom nájme bytu. Vláda predmetný zákon schválila na svojom rokovaní dňa 8. 1. 2014 uznesením č. 15/2014. Účelom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného nájomného bývania na Slovensku.
Z analýzy, ktoré, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2013 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom stanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebná aj s ohľadom na odchýlnu úpravu v nájme, možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchýlnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, tiež v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne.
Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne byty, sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu, ale aj prenajímateľa zvýšiť v súčasnosti spiaci potenciál budúcich prenajímateľov a tak ich motivovať a tiež rozvinúť segment tzv. trhového nájomného bývania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 993 z 28. februára tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci a zároveň určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona v týchto výboroch, rovnako ako aj v gestorskom výbore. Vládny návrh zákona uvedené výbory prerokovali a odporučili ho schváliť. Z uznesení výborov uvedených v bode III spoločnej správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor teda odporúča o nich hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 8, 10 a 11 s návrhom schváliť, a osobitne o bode 9 s návrhom neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu pod tlačou 835a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. marca 2014.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona, ktorým sa plne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právnych, o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 99/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES je stanoviť podrobnejšiu úpravu povinností predávajúcich a práv spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, čím sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe uvedených zmlúv.
Vládny návrh zákona zároveň reguluje niektoré ďalšie požiadavky, pričom reaguje na aktuálne problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Vládnym návrhom zákona sa v súlade s uvedeným cieľom podrobne vymedzujú informačné povinnosti predávajúcich vo vzťahu k spotrebiteľom, upravuje sa postup pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a predlžuje sa lehota na odstúpenie od zmluvy zo súčasných siedmich pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Nová pracovná úprava taktiež reguluje osobitný režim organizovania a uskutočňovania podomového predaja formou tzv. predajnej akcie, najmä podrobne vymedzuje povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívanie agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými a právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a životné prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, najmä v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich, prostredníctvom ktorých sa prehĺbi a rozšíri ochrana spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmlúv uzatvorených na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vrátane zmlúv uzatvorených počas tzv. predajných akcií. Predpokladajú sa však negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže vládny návrh zákona v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich počíta so zvýšením administratívnej záťaže dotknutých podnikateľských subjektov. Pôjde najmä o administratívnu záťaž týkajúcu sa zavedenia povinností a poskytovania informácie spotrebiteľom v zákonom stanovenej lehote.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 391 z 11. marca 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 271 z 11. marca 2014 a uznesením č. 281 z 18. marca 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 106 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 28, 30 až 39, 41 až 53, 55 až 57, 59 až 68, 70 až 73, 75 až 98, 100 až 104 a bod 106 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Ďalej odporúča o bodoch 29, 40, 54, 58, 69, 74, 99 a 105 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 282 a týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu zároveň poveril predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.