33. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, pán predseda, ctené dámy a páni kolegyne, vzácni hostia, ja som veľmi rád, že môžem nadviazať na úvod, na ten zoznam, ktorý pani predsedajúca začala čítať, lebo ho ani nedokončila, lebo je veľmi dlhý, ja ho nebudem celý čítať, ale 40 podpisov pod návrhom ústavnej zmeny je výraz rozsiahleho alebo širokého konsenzu, nie postačujúceho, ale nevídaného z hľadiska či plurality alebo pestrosti jednotlivých klubov, osôb zastúpených pri tomto návrhu. Ja som presvedčený, že si to spoločnosť zaslúži, nielen kvôli verejnej mienke, ktorá výrazne veľkou významnou väčšinou podporuje či prorodinnú politiku alebo práve túto zmenu, ústavné ukotvenie definície manželstva na Slovensku, a ktorá očakáva, samozrejme, oveľa viac než len dve vety v ústave, ktorými by sa to malo naplniť. Oveľa viac znamená reálne kroky, ktoré podporia všetko, čo je dobré pre rodinu, lebo to je automaticky, logicky, dejinne dobré pre spoločnosť i pre štát. A spomínam to práve preto, lebo táto rozprava je spojená, keďže sa našiel konsenzus oveľa širší než 40 hlasov. A preto to dáva nádej, že to, čo hovorím, bude aj potvrdené zmenou ústavy. Inak by to bolo, žiaľ, len gesto alebo pokus. Dnes sme v procese, ktorý môže priniesť zmenu veľmi dôležitú v čase, ktorý je priam kritický alebo veľmi výsostne aktuálny práve pre takéto zadefinovanie. Ak je ústava základným zákonom štátu a rodina základnou bunkou spoločnosti, tak základy k sebe patria. To sú staré definície alebo východiská pre fungovanie štátu a spoločnosti. Ja som presvedčený, že robíme dobre pre spoločnosť a dobre pre štát, ak tieto základné veci nielen zadefinujeme, nielen prepojíme, ale aj rozvinieme.
Nechcem dlho hovoriť, návrh sám osebe je zreteľný, relatívne jednoduchý. Ide o dve vety, ktorými sa rozšíri článok 41 ústavy, a to o vetu: „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." K tomu patrí aj zostávajúca časť článku 41, ktorý potom bude znieť ďalej: „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Samozrejme, to znamená všetkých, nediskriminačne bez rozlíšenia. A všetko ostatné, čo platí, treba nielen pripomínať, ale aj rešpektovať. Úmyslom predkladateľov je stabilizovať a posilniť ústavnú ochranu manželstva, ale aj pripraviť lepšie podmienky pre jeho podporu a jeho dobro. O tom hovoria tieto dve vety.
Považujeme prirodzenú rodinu založenú na manželstve za najvhodnejšie prostredie aj pre účely výchovy a osvojenia dieťaťa tak, aby boli v čo najväčšej miere zabezpečené tzv. najlepšie záujmy dieťaťa. Hovorím o citáte, ktorý používa medzinárodné právo, terminus, z právnej oblasti „najlepšie záujmy dieťaťa“, tak ako ich postuluje ďalej Dohovor o právach dieťaťa.
Vlastným návrhom povyšujeme základné zásady o manželstve zo zákona o rodine z roku 2005 do ústavnej polohy. Vývoj dnes vo svete i v Európe zvlášť potvrdzuje, že dochádza k právnej nestabilite, pokiaľ ide o vymedzenie a interpretáciu týchto a súvisiacich pojmov. A to neprispieva k dostatočnej ochrane inštitútu rodiny v spoločnosti. Napĺňanie účelu manželstva si preto vyžaduje stabilné postavenie v právnom poriadku Slovenskej republiky. To, čo nebolo otázkou možno viac-menej pred 20 rokmi, dnes už otázkou je. A naša odpoveď je aktuálna a potrebná. My tu nie sme ani samoúčelne, ani kvôli sebe, ale kvôli občanom Slovenskej republiky. Veľká väčšina občanov to očakáva, vyžaduje to a je to naša zodpovednosť. Takto postupujú mnohé iné krajiny, podobne ukotvujú definíciu alebo súvislosti okolo manželstva a rodiny do svojho ústavného práva, napríklad aj naši susedia, Poľsko, Maďarsko, či Litva.
Navrhované znenie novely alebo doplnenia ústavy je pozitívne definované. Obsahuje pozitívnu definíciu manželstva. Slovo jedinečnosť v tom zväzku jedinečnosť zväzku jedného muža jednej ženy znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak, v tom je jedinečnosť tohto zväzku a inštitúcie.
Táto právna úprava vlastne posilňuje to, čo na Slovensku na nižšej úrovni platí. A preto možno povedať, že nebude mať iné a ďalšie dôsledky či na verejné rozpočty alebo na ďalšie záležitosti, ktoré pri predkladaní zákonov treba skúmať.
Dovoľte mi dodať, že samotný návrh dostatočne popisuje dôvody, prečo je dôležité toto ústavné ukotvenie alebo doplnenie do ústavy.
Zároveň pár vetami chcem nadviazať na predchádzajúce predloženie práve preto, lebo návrhy spolu súvisia. Tento návrh preklopený zároveň do spoločného návrhu, kde sa rieši nielen manželstvo, ale aj justícia, v podstate znamená nádej alebo šancu na viac solidarity a viac spravodlivosti na Slovensku, lebo solidarita začína v rodine a v domácich malých prostrediach, kde sa aj zdieľa, ale aj vychováva. A zároveň viac spravodlivosti je jedna zo základných kľúčových povinností štátnej moci, spravodlivosti skutočnej, vymožiteľnej, dôslednej, účinnej, nielen teoretickej, ale aj lepšej, ako je dnes na Slovensku.
Mnohé z tých zmien, o ktorých hovoril predkladateľ prvého textu, tlače 921, pán predseda Paška, boli a sú súčasťou návrhov, s ktorými prichádzalo aj KDH, aj predchádzajúca vládna koalícia. A ja som rád, že je tu základný konsenzus konečne to riešiť, pretože ak sa nezlepšia pomery v našom súdnictve, počnúc oddelením predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu, zrušením trestnoprávnej imunity cez zvýšenie, sprísnenie, spresnenie, spôsobilostí výkonu funkcie sudcu, terajších, ale aj budúcich, tak si neporadíme so stavom spravodlivosti na Slovensku.
Dámy a páni, predkladám tento návrh aj za celú skupinu 40 signatárov alebo navrhovateľov v očakávaní, že vyvolá nielen diskusiu, ale aj veľmi dôležitý posun agendy dopredu. Považujem túto tému za dôležitú aj vyjadrujúcu dnes výraznú, významnú mieru konsenzu na Slovensku. Ak pred desiatimi rokmi takouto mierou a témou bola Európa, vstup do spoločnej Európy a zvládli sme to ako spoločnosť, ako štát, dnes sa takouto mierou stáva manželstvo a rodina. Som presvedčený, že to potrebujeme podobne posunúť dopredu, aby sa nám darilo aj v tých dimenziách predchádzajúcich rozhodnutí aj v tých, ktoré sa očakávajú dnes pri rokovaní o manželstve a spravodlivosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto určené v rokovacej sále.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, páni predkladatelia, pani kolegyňa, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 890 z 28. februára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa doplniť Ústavu Slovenskej republiky o zásady týkajúce sa rodiny a manželstva, ktoré sú obsiahnuté v zákone o rodine.
Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, a tuto musím sa zamyslieť popravde, lebo keby som naozaj mal poctivo pristúpiť k svojej úlohe, tak pri týchto dvoch návrhoch, kde sú prvé dve časti totožné a druhé iné a o tej prvej sa bude hlasovať skôr a o tej druhej sa bude hlasovať neskôr, tak keby som sa mal riadiť logikou, tak by som si povedal, že ak nebude schválený ten prvý, zrejme nie je vôľa na zmenu ani v tej druhej časti, a teda ako spravodajca by som mal zrejme navrhnúť, aby sa nepokračovalo v rokovaní o takomto zákone. Ale neurobím to, jednak z úcty ku kolegom z ústavnoprávneho výboru, ktorí zahlasovali za to, aby som mohol spravodajcovať tento zákon, a jednak preto, že samotné prerokovanie týchto dvoch návrhov už je dostatočnou fraškou aj bez toho, aby som do toho musel zasahovať takýmito technikáliami.
Takže ako gestorským výborom navrhnutý spravodajca budem navrhovať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby uvedený návrh ústavného zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 890.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené v rokovacej sále.
Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecký klub OĽaNO Miroslav Kadúc, za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia pán poslanec Podmanický Ján, za poslanecký klub strany MOST – HÍD Gábor Gál. Ďalej do rozpravy sú prihlásení páni poslanci a panie poslankyne Kvasnička Marián z klubu KDH, Žitňanská Lucia, Jozef Mikloško, Martin Fronc, Peter Muránsky, Dušan Jarjabek, Daniel Lipšic, Pavol Abrhan, Ján Hudacký, Alojz Hlina, Zajac Pavol a Štefan Kuffa. Máte všetkých poznačených? (Reakcia z pléna.) Áno, dobre, ďakujem.
O slovo ako prvý sa prihlásil jeden z predkladateľov pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasy v sále.)

Nech sa ti páči, Martin, poď. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie, nech sa páči, pán poslanec.

Hrušovský, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne aj za umožnenie vystúpiť mi v rozprave ako jednému za navrhovateľov obidvoch návrhov ústavného zákona.
Dámy a páni, budem sa snažiť byť viac vecný, menej stranícky a ešte viac menej politický preto, lebo ja som tým, ktorý hovorí o tom, že ak schvaľujeme zmenu Ústavy Slovenskej republiky, mal by to byť pre nás poslancov sviatok a celá slovenská spoločnosť by sa mala tešiť preto, lebo ústava je pyramída celého právneho poriadku a predpoklad tejto zmeny by mal viesť k zmene, lepším pomerom na Slovensku. Predpokladám, že tomu je aj v tomto prípade tak. A preto mi dovoľte, aby som krátko sa zamyslel nad dôvodmi, ale aj postupmi, ktoré priviedli navrhovateľov k predloženiu týchto dvoch ústavných návrhov.
Už po novembri 1989 jednou z najťažších úloh, ktoré vtedy nové politické garnitúry sa pokúsili zvládnuť, bolo zabezpečiť nezávislosť súdnej moci, ktorá do roku 1989 bola pod vplyvom a silným vplyvom, ak nie celkom pod rozhodovaním Komunistickej strany Slovenska, pod rôznymi ideologickými vplyvmi. A nechcem sa vracať do minulosti, ale skôr k tomu, ako sa ten politický zápas o nezávislosť súdnej moci odohrával, čo ho všetko sprevádzalo a kam až sme v ňom ku dnešnému dňu dospeli. To hľadanie bolo náročné preto, lebo nemohli sme si dovoliť hneď všetkých sudcov vyhodiť, nových prijať. A tak ten proces prebiehal tak prirodzene, najskôr bol lustračný zákon, preverovanie sudcov, či spolupracovali alebo nespolupracovali so Štátnou bezpečnosťou. Potom sa objavovali prvé nedostatky vo výkone súdnej moci. Až nakoniec pred vstupom do Európskej únie sme museli pristúpiť k ústavnému zakotveniu postavenia nezávislosti súdnej moci a aj vytvorenia dovtedy neexistujúcich súdnych orgánov. A budem sa zaoberať len jedným z nich, ktorým je Súdna rada.
Chcem vyvrátiť všetky tie tvrdenia, ktoré hovoria o tom, že sme konali pod vplyvom a nátlakom Európskej únie, ktorá podmienila náš vstup do nej prijatím takejto ústavnej zmeny. Nie, priatelia, stav Slovenskej republiky po ére mečiarizmu bol žalostný. Aj súdna moc zneužívala svoje postavenie. Boli sme svedkami písania hanebných Mečiarových amnestií na ministerstve spravodlivosti vtedy ministerkou Tóthovou. A preto bolo normálne a prirodzené, že po zmene tohto režimu a nastúpením novej politickej garnitúry bolo treba revidovať niektoré veci aj v systéme súdnej moci.
Veľmi dlho sme diskutovali a bol som vtedy pri tom, lebo som bol členom ústavnoprávneho výboru. A tá diskusia sa niesla v tom, aby sme hľadali optimálny spôsob kreovania Súdnej rady tak, aby ona bola maximálne odpolitizovaná, aby naozaj ona bola tým imperatívom riešenia, ale aj hľadania spôsobu, ako tú súdnu moc urobiť naozaj nezávislou. Ja som vtedy videl dva dôvody, ako by sme k tomu mohli dospieť. A to prvý bol taký, že skutočne v tej súdnej moci sudcovia budú ľudia, ktorí budú nezávislí alebo ak závislí, tak budú závislí len od zákonov tejto krajiny tí, ktorých povinnosťou bude ich spravodlivo aplikovať tak, aby vynášali najspravodlivejšie rozhodnutia. A ten záujem bol poctivý zo všetkých vtedy politických strán, ktoré boli v Národnej rade zastúpené. A druhou podmienkou na to, aby sme dokázali súdnu moc odpolitizovať, bolo to, aby politici dokázali prijímať zodpovedné a rozumné rozhodnutia, ktorými by prispeli k nezávislosti súdnej moci, a schválili také pravidlá, ktoré to umožnia. Čiastočne sa nám aj podarilo tento model naplniť prijatím veľkej zmeny ústavy v roku 2001, ktorá napĺňala aj tie očakávania z tejto zmeny, ktoré mali viesť k posilneniu nezávislosti justície na Slovensku.
Zamýšľaním sa teraz nad tým, čo bolo dôvodom neskôr zlyhania aj tohto modelu, ktorý sa vtedy zdal byť veľmi dobrý, môžeme teraz dlho diskutovať, ale nesporne úplne novým prvkom v tom, ako súdna moc začala na Slovensku správať sa a rozhodovať, bol nástup Štefana Harabina do najvyšších súdnych orgánov Slovenskej republiky. Je to tak. A všetci sme to tu viackrát aj v tejto Národnej rade, tu v pléne kritizovali, odsudzovali, navrhovali sme riešenia, ku ktorým sme však nikdy nemohli dospieť preto, lebo na takúto zmenu bola potrebná zmena Ústavy Slovenskej republiky.
Ja som rád, a môžete si myslieť o tom, čo chcete, že nakoniec sa našla ústavná väčšina, ktorá plní aj nespokojnosť ľudí, podnikateľov a živnostníkov na Slovensku, ktorá sa odvážila k takejto ústavnej zmene pristúpiť. Premiér vlády Slovenskej republiky tento zámer ohlásil asi pred štyrmi mesiacmi. Vtedy, aby sa to nezdalo byť len gesto, aby sa to nezdalo byť len predvolebným trikom, sme požiadali premiéra, aby ak to myslí vážne, návrh predložil v normatívnej podobe. Stalo sa, priatelia, tento návrh bol predložený, predseda Národnej rady pozval na rokovanie všetky parlamentné politické strany, bolo to asi pred mesiacom, na ktorom nám návrh predstavil, ponúkol spoluprácu na hľadaní dohody, ktorou sa jednotlivé politické strany mohli a podľa môjho názoru aj mali zaoberať už vzhľadom na spomenutý stav slovenskej justície, ktorý dnes na Slovensku je a na ktorý viacej ako 70 % obyvateľov má svoj zlý názor. Sadli sme si ako jedni z tých, ktorí cítia zodpovednosť za zlepšenie výkonu súdnej moci, za rokovací stôl so stranou SMER. Mnohým sa to zdalo byť zvláštne, mnohým sa to zdalo byť doslova až zradou na politike, na nejakých ideáloch, ktoré si tu nejaké strany alebo politici kladú, bez ohľadu na to, aký je problém tej spoločnosti. Sadli sme si, priatelia, a rokovali sme a povedali sme svoje výhrady potom, ako sme návrh veľmi dôsledne podriadili ústavnej analýze. Vznikol návrh iný, nový, z ktorého vypadli veci, s ktorými Kresťanskodemokratické hnutie nesúhlasilo, napr. posilnenie kompetencií prezidenta republiky. Vypadli bezpečnostné previerky sudcov, ktoré mal vykonávať Národný bezpečnostný úrad, preto, lebo tieto previerky sme považovali za možné zneužitie politickej moci na personálne čistky v súdnej moci, vypadli z pôvodného návrhu. Viackrát a v tomto pléne pri prerokovávaní zmeny ústavy ohľadne trestnoprávnej imunity sa objavovali aj riešenia, ktoré navrhovali, aby aj sudcovia boli zbavení trestnoprávnej imunity. Dokázali sme presadiť do návrhu, a je to obsiahnuté, aby boli sudcovia zbavení trestnoprávnej imunity. Už dlho sa zaoberáme problémom, ktorý som už spomenul, a nazvem ho a budem ho personifikovať, Štefan Harabin, oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu od funkcie predsedu Súdnej rady. Dámy a páni, stalo sa, je to obsiahnuté v návrhu a mohol by som tak pokračovať vo výpočte ďalších zmien, ktoré sú v návrhu obsiahnuté a ktoré ja považujem za dobré. Dokonca napĺňajú niektoré body programového vyhlásenia aj vlády, o ktoré sa usilovala vláda Ivety Radičovej a ktoré sčasti napĺňali aj zmeny, ktorých predkladateľkou za tejto vlády bola, a ktoré v tejto snemovni schválené boli, ktoré navrhla vtedy ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A mrzí ma, že poslanci strany SMER sa obrátili na Ústavný súd, ktorý do dnešného dňa o tom nerozhodol, dokonca pozastavil účinnosť niektorých navrhovaných zmien, ktoré mali zlepšiť kvalitu rozhodovania, ale aj transparentnosti súdnej moci.
Dámy a páni, keď sa objavila myšlienka meniť pomery v slovenskej justícii, neviem, či vy ste dostali, ale ja som dostal stanovisko sudcov Za otvorenú justíciu. Dovoľte, aby som prečítal list, ktorý som dostal a v ktorom sa uvádza: „Združenie sudcov za otvorenú justíciu vníma pripravované zmeny ako zámery vlády Slovenskej republiky reagovať na veľmi nízku dôveryhodnosť súdnictva, ktorá je v súčasnosti na hranici 24 %. Prekvapivé pre nás je, že to prichádza práve v čase prezidentskej predvolebnej kampane, pričom ešte minulý rok vláda považovala stav justície za dobrý a stabilizovaný. Ako pozitívny krok považujeme oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady Slovenskej republiky, čím by sa odstránila neprimeraná koncentrácia v rukách jednej osoby. Túto zmenu združenie presadzovalo od začiatku svojej existencie.“ Je tu veľká námietka proti tomu, aby všetkých sudcov preveroval Národný bezpečnostný úrad, aby v súvislosti s možným zneužívaním práce sudcov doma bola uvalená kolektívna vina na všetkých sudcov, s čím ja ako predkladateľ a navrhovateľ návrhu zákona súhlasím. Ale táto zmena nie je obsiahnutá v návrhu. Ale citujem ďalej: „Za nízkou dôveryhodnosťou súdnictva je predovšetkým spôsob reprezentácie súdnictva jeho vrcholnými orgánmi najmä zo strany súčasného predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady a mnohé kontroverzné rozhodnutia Súdnej rady. Záznamy z rokovaní Súdnej rady sú dôkazom, že dochádza k porušovaniu zákonov a ústavy takmer na každom zasadnutí Súdnej rady. Za zloženie a činnosť Súdnej rady však zodpovedajú okrem sudcov aj vláda, parlament a prezident,“ dámy a páni, toto si treba uvedomiť, „ktorí v nej majú svojich deviatich nominantov z celkového počtu 18 členov. Mohli by tak a môžu účinne ovplyvňovať jej činnosť od počiatku jej fungovania vrátane osôb, ktoré boli alebo budú zvolené za jej predsedu. Na verejnosť rovnako negatívne pôsobia časté signály o rodinkárstve pri výberových konaniach, o manipulácii pri prideľovaní vecí zákonným sudcom, pričom existujú viaceré rozhodnutia senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky, že napríklad priamo predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozpore so zákonmi menil rozvrh práce. V rozpore s etikou sudcov je takmer každé verejné vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý beztrestne hrubo uráža nielen svojich oponentov, ale aj celý Ústavný súd a médiá. Vážnym problémom sú časté pochybenia sudcov v trestných konaniach, v dôsledku ktorých sa dostali páchatelia závažných trestných činov na slobodu, za čo mali nasledovať primerané postihy. Skutočná zmena by nastala až vtedy, keby v súdnictve naozaj začali platiť etické pravidlá, všetky podozrenia z klientelizmu a rodinkárstva boli vyšetrené a zodpovední ľudia boli postihnutí. Podmienkou je, aby sa do vedenia justície dostali len skutočné morálne a odborné autority, ktoré sa podľa toho aj správajú. To je však v kompetencii najmä vlády, prezidenta a parlamentu. Potom by sa ani sudcovia nebáli prehovoriť a aktivizovať snahu vytesniť spomedzi seba sudcov, ktorí do súdnictva nepatria.“ Dámy a páni, toto je list, ktorý som dostal od predsedníčky nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu JUDr. Kataríny Javorčíkovej.
Kladiem si otázku: Ešte treba viacej argumentov a dôvodov na to, aby sme hľadali ústavnú väčšinu, ak to nejde zmeniť jednoduchými zákonmi, na to, aby sme stav slovenskej justície zmenili, načo toľko hystérie, načo toľko politiky, načo toľko politikárčenia? Ja som to čakal, priznám sa, po tom, ako tento návrh vznikol a bol predložený, že táto hystéria vznikne preto, lebo na Slovensku akoby politikom a aj nám poslancom a ústavným činiteľom nezáležalo na tom, aké problémy majú ľudia, aký majú názor na výkon súdnej moci, aký problém majú podnikatelia a živnostníci a investori, ktorí sa dnes obávajú vstúpiť na Slovensko preto, lebo sa obávajú, či tie peniaze, ktoré sem investovať budú, budú bezpečne investované a či ich podvodníci a špekulanti náhodou neokradnú a či sudcovia dokážu spravodlivo rozhodnúť. Toto je dôvod, ktorý nás najviac viedol k hľadaniu dohody medzi tými, ktorí nemôžu necítiť zodpovednosť za výkon súdnictva na Slovensku. Už som spomenul, sú aj tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za Štefana Harabina. Ale v tejto chvíli tento problém pre mňa už nie je problémom, v tejto chvíli je pre mňa problémom hľadať dohodu na zlepšení zlých pomerov v slovenskej justícii. Preto by som očakával skôr vecnú než hysterickú reakciu na to, čo sa stalo.
Jediná, ktorú si vážim a ktorú naozaj považujem za odborníčku na súdnu moc, je bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá sa pokúsila aspoň vniesť do toho vecný postoj a kritizovala niektoré zmeny, ktoré navrhujeme.
Priatelia, je tu priestor na to, aby sme otvorili širokú diskusiu, aby sme pozvali aj sudcov za rokovací stôl, nech nám povedia, ako si to predstavujú, nech nám povedia, čo treba urobiť v etických a morálnych kódexoch, ktoré sú smiešne, ktoré dnes platia (Mnohí sudcovia sa za ne len skrývajú.), aby sa kvalita rozhodovania a nezávislosť rozhodovania zlepšila. Toto je zámer, prestaňme sa už podozrievať, nemusíme mať na všetko rovnaké politické názory, ale nerobme to s nenávisťou, používajme viacej argumenty než demagógiu, buďme viacej k sebe ľudia než len politickí súperi a protivníci, ktorí naozaj nehľadajú nič iné, len víťazstvo a popularitu medzi svojimi voličmi alebo nejakými cieľovými skupinami. Toto je hlavný dôvod, ktorý viedol navrhovateľov k hľadaniu spôsobu zlepšenia výkonu súdnej moci.
Nedá mi, priatelia, nespomenúť aj druhý návrh, ktorého som jeden zo štyridsiatich predkladateľov. A to je návrh zákona o manželstve. Mnohí to zľahčujú, ale treba si uvedomiť vážnosť a dôležitosť tohto návrhu a následky, ktoré môžeme niesť, ak sa nedokážeme venovať aj možno takýmto nemateriálnym politikám, ktoré ja považujem za rovnako dôležité ako tie, ktoré riešia kvalitu zlepšenia kvality života ľudí na Slovensku.
Rodina je dedičstvom ľudstva. Žiaľ, dnes sa vo svete šíria falošné posolstvá nemožného a nepodstatného šťastia, ktoré prináša so sebou len sklamanie a trpkosť. Šťastia sa nedosiahne cestou slobody bez pravdy, pretože tu ide o cestu nezodpovedného egoizmu. Je našou povinnosťou chrániť svoje rodiny a naše rodiny ako vzácny a nenahraditeľný dar. Je našou povinnosťou brániť ich spravodlivými zákonmi, ktoré odstraňujú biedu a nezamestnanosť, tak, aby rodiny mohli vychovávať svoje deti. Kolegyne, kolegovia spoločnosti, ktoré sa nezaujímajú o deti, trúfam si povedať, sú neľudskými spoločnosťami. Rodiny, ktoré nevychovávajú vlastné deti nestarajúc sa o ne, dopúšťajú sa veľkej nespravodlivosti, na ktorú môžeme všetci veľmi doplatiť.
Preto sa obraciam na vás všetkých, milí priatelia, zvlášť na tých z nás, ktorí si ctíme a vážime Ústavu Slovenskej republiky, ktorej preambula začína cyrilo-metodskou tradíciou, teda počiatkami základu položenia kresťanských hodnôt aj v tomto priestore, v ktorom dnes naša krajina existuje.
Chcel by som povedať, aby sme si všetci uvedomili, že židovsko-kresťanská tradícia naozaj vychádza z Desatora, ktoré Mojžiš našiel na hore Sinaj približne pred 3000 rokmi. A v tomto prikázaní tohto Desatora je naprosto chápaná aj rodina, o ktorej hovorí, aby sme si ctili svoju matku a svojho otca, nie rodiča jedna a rodiča dva, tak ako sa niektorí protagonisti nejakého modernizmu, nejakých nových trendov dnes o to pokúšajú.
Takže by som chcel vás poprosiť, aby sme s plnou vážnosťou zvážili a domysleli každý podľa svojho svedomia aj svoj postoj pri hlasovaní o obidvoch návrhoch ústavných zákonov.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Do rozpravy sa prihlásil spravodajca pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, máte slovo.