33. schôdza

Ja za seba chcem povedať toľko, že ja návrh zákona podporím aj cez tie všetky peripetie, ktoré tu boli odprezentované. Tak úprimne poviem, že teším sa, že je tuná, lebo ja v podstate ešte som nebol v parlamente, keď som bol tuná v Národnej rade ako už možný kandidát. Tak práve tuná dole o poschodie nižšie v kine som povedal, rodina je takou inštitúciou, ktorá si zaslúži tú najvyššiu formu ochrany, podľa možnosti aby to bolo formou ústavného zákona. Dnes to tu na tom stole máme, ale je vidieť a cítiť, ako ťažko sa rodia dobré veci. Ale ja chcem všetkých nás tu v povzbudiť, ktorí tuná sme, či ľavica, či pravica, aby sme v tom úsilí vytrvali, lebo naozaj ide o veľmi veľa. Tak aké útoky sú voči rodine v dnešnej dobe, myslím si, že by sme mohli byť tým svetielkom a signálom pre naozaj celú tú Európu, aby my sme naozaj tú ochranu manželstva a rodiny zakotvili v našej ústave. Ja by som sa veľmi tešil, ak by to tak bolo.
Čo sa týka tých politických dohôd a obchodov, toľkokrát to tuná odznelo, ja vám to tak poviem, ešte aj v rozprave vystúpim, budem mať väčší priestor na to, ja vôbec by som sa nepohoršoval ani nad tým, či to nazveme obchod alebo dohoda, alebo podobne, politika je jednoducho cesta možného a k tým dohodám musí dochádzať. Ak to niekto nazve obchod, ak ten obchod je čestný a normálny, ani na to by som sa nejako nehneval, myslím si, v mene vyšších princípov a ochrany rodiny a manželstva. Áno, kolegovia tuná aj hovorili, že treba priniesť aj obete, ale všetkých povzbudzujem k tomu, aby sme naozaj tento návrh zákona podporili čo najviac.

Pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Daniel, urobil si taký exkurz do minulosti aj s takou otázkou, či to nie je znovu o nejakom sústavnom podrážaní alebo aj teraz to nebude podobné, prejde prvé kolo. Veď každý musí odpovedať svojimi postojmi, skutkami. A pýtať sa dá.
Ale ja by som len rád pripomenul, že mnohé z tých zmien, ktoré na Slovensku už sú realitou, boli prijaté vládno-opozične alebo opačne, podľa toho, kto inicioval zmeny. Niekedy je to aj otázka času, niekedy je to otázka zrelosti alebo skutočného odhodlania. A práve tých niekoľko príkladov alebo prípadov je dobrých pre i pamäť, i odhodlanie. Ja spomeniem jeden z nich. Je to trestnoprávna imunita poslancov. Pamätáš, desať rokov to trvalo od prvého návrhu, až to bolo prijaté? Niekedy treba aj desať rokov klopať na dvere alebo opakovať niektoré postoje, aby sa stali celoštátnymi. Ôsmy rok je teraz od prvého návrhu na ochranu manželstva. Možno stačí osem, možno bude treba desať rokov na to. Pre nás to bude kritérium číslo jeden pre akékoľvek vzťahy v roku 2016. A hovorím za hnutie, ktoré kontinuálne má 25. rok. Niečo sme pamätali, niečo sme nažili, ale môžem svedčiť o tom. Nie je to naivita, nenahovoril nás na to nikto. Ale KDH je konštruktívna a dôsledná opozícia. A je dôležité jedno i druhé slovo, konštruktívna a dôsledná, lebo presadzovať vlastný program znamená záväzok voči ľuďom. Dôverujeme partnerom, že dohoda je mienená úprimne a že bude naplnená pre dobro ľudí, nie pre dobro tu kohokoľvek z nás. Veď to nestačí. A s týmto ideme aj do rokovaní, pretože tam sa dá vylepšovať to, čo je podstatné. Viacerí o tom hovorili. Som presvedčený, že druhé čítanie môže znamenať konsenzus nielen dvoch strán, ale aj viacerých.

Pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

Pán kolega, musím ti povedať toľko, že je, samozrejme, záslužné, čo všetko si podporil a že podporíš ten ďalší, ten druhý ústavný zákon. Len má to, bohužiaľ, nulovú výpovednú hodnotu, lebo ten neprejde, ani by neprešiel bez tejto dohody, ktorá sa tu urobila. Takže ak nám ide skutočne o vecnú stránku veci, tak budeme hľadať dohodu. No, bohužiaľ, ty dohodu nehľadáš, pretože by niečo stála politicky, aj po každej proste politickej stránke. A preto si myslím, že je to také dosť falošné, keď budeme hlasovať za zákony, o ktorých aj tak vieme, že neprejdú, splnili sme si povinnosť, vyjadrili sme svoj názor, vystúpili sme, ale nič sme nedosiahli. No a myslím, že toto nie je proste cieľom. Cieľom je pri takýchto vážnych veciach, pokiaľ ide o zlomové veci a dôležité veci, sa vedieť dohodnúť.

Pán poslanec Krajcer.

Myslím, že po vystúpení kolegu Daniela Lipšica už niet veľmi čo dodať. Dokonca si myslím, že by sme mohli ukončiť aj túto rozpravu. Jasne dôkazmi preukázal, o čo tu vlastne ide v prípade strany SMER. A tými dôkazmi boli tie jednotlivé hlasovania a postoje strany SMER k jednému či druhému návrhu v minulosti. Čo sa zrazu stalo? Kto a akým spôsobom osvietil zrazu politickú stranu SMER? Je preto zrejmé, že ide len o obyčajný politický deal kvôli prezidentskej kampani, bohužiaľ, za asistencie KDH, aj keď v prípade KDH nemožno poprieť, že už v minulosti niekoľkokrát zákon na ochranu rodiny KDH predložilo alebo chcelo presadiť. Naďalej však platí, že prečo je to teraz. Tento návrh spoločný už teraz má niekoľko obetí. Poškodilo to kandidatúru Pavla Hrušovského. Ľudová platforma už dokonca mala aj pohreb, aj keď tá zomrela už dávno, samozrejme, ale pochovali ste ju až teraz. No a obetované možno budú aj oba návrhy, ktoré sú zrazu pre SMER také dôležité, hoci v minulosti ich viackrát zamietol.

S reakciou pán poslanec Lipšic.

No veľmi stručne.
Po prvé, ja chápem, že niekedy je potrebný kompromis a niekto chce jedno a druhý chce druhé. Problém bol, páni poslanci strany SMER, že vy ste hlasovali za všetko, čo je v tej novele ústavy, proti tomu, v minulosti. Nieže sa vám niečo páčilo, niečo nie, vždy ste boli proti všetkému a teraz ste zrazu za návrh. A je to tak účelové, že to z toho podľa mojej mienky trčí.
Pán poslanec Číž, čo má SMER s pánom Harabinom? Je to deväť členov Súdnej rady, ktorých tam nominovala vaša vláda, vaša väčšina v parlamente a váš prezident. To máte s pánom Harabinom.
Áno, aj o tom, ako dopadnú voľby prezidentské, a nakoniec aj parlamentné o dva roky, rozhodnú ľudia, či zvolia pána Fica, či zvolia mňa. A, samozrejme, ja sa o tom do polemizovania s takými kapacitami v dôveryhodnosti ľudí, ako ja pán Paška, Jarjabek, samozrejme, nikdy nepustím.

Nech sa páči, pán poslanec Abrhan, máte slovo. (Hlasy v sále.)