Dobré ráno, vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, fratelli o sorelle, buonasera, poviem neskôr, prečo som to povedal, možno niektorí viete, čo som povedal.
Ešte pre istotu poviem, lebo mi bolo povedané, že nie každý tomu včera rozumel, tak to ešte zľahka prebehnem, že o čom budem hovoriť a že, lebo je to dôležité preto, aby sme to vnímali v tom kontexte, lebo na konci sa chcem dopracovať k určitému skonštatovaniu, že čo by sme mali rozlišovať, keď chceme vôbec aj teraz k tomuto vystupovať, ale aj vnímať politickú realitu. Tak by sme mali rozlišovať politickú úbohosť, mali by sme rozlišovať politickú prostitúciu a mali by sme rozlišovať niečo také, ako umenie možného alebo jezuitskú dohodu.
K tej, tam špeciálne to mi bolo vytknuté, že (reakcia z pléna), špeciálne tam mi to bolo vytknuté, že to nebolo, nie celkom bolo rozumené.
K politickej úbohosti treba povedať to, že sú veci a veci, sú veci, ktoré sú dôležité pre ľudí, a potom je možno nejaká osobná animozita tu medzi niektorými. Však to sa nečudujme, však typologicky sme tu rôzni. Avšak to by nemal byť problém na to, aby ste prípadne pre nejakú dobrú vec zahlasovali. A je politicky úbohé nezahlasovať za niečo len preto, že máte nejakú politickú animozitu. Že jediný jeden dôvod je.
Nuž takého politického úbožiaka tu máte minimálne jedného, kolegu Martvoňa, ktorý nie je schopný zahlasovať za návrh, ktorý predložím ja. Nie je schopný. Si vyberie kartu, potom ju tam vloží. To je politická úbohosť.
Čiže aby sme si definovali, čo je politická úbohosť, je to toto. Neschopnosť, neschopnosť prekročiť svoj tieň. Lebo ja som za niektoré jeho návrhy, ktoré mali zmysel, zahlasoval. Ale no. Je to tu, štatisticky patrí to asi k tomu, že niekto taký tu predsa len musí byť.
Potom je niečo také ako politická prostitúcia. Vážení, tu sa pristavím. A treba povedať, lebo podľa mňa nie právom to zaznelo na niekoho, čo sa tu vytvorilo, toto ad hoc spoločenstvo, spojenectvo, keď SMER hádzal určité návnady, alebo tak zľahka oťukával terén, že niečo také by sa im zišlo, tak by ste neverili, kto skočil ako prvý hladný po háčiku, keby som to takto povedal. Medzi prvými tu boli kolegovia zo strany-nestrany, ktorí ponúkali bianko šeky, ktorí povedali, že sedem hlasov dajú hneď v prvom čítaní, potom sa dohodnú, proste vypisovali bianko šeky. To zopakujem, ak sa niekto ponúka takýmto spôsobom, je prostitútka, keď sa ponúka zadarmo, je hlúpa prostitútka. A keď ten, komu sa ponúka, ho nezoberie, tak je hlúpa a škaredá prostitútka. To nie je ergo veľmi dobrá vizitka, to si treba povedať.
Vážení kolegovia, vy sa možno na mňa hneváte, že prečo som taký ostrý. Nebol by som taký ostrý, ale vedzte, že u mňa platí jedna zásada: akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %. Keby ste po tomto, po týchto návnadách a ponúkaní sedeli ticho so sklopenými ušami, ale váš predseda dá vyjadrenie do Televíznych novín, že to, čo sa tu teraz udialo, je dno politickej prostitúcie. Rozumiete? Po tomto všetkom povie takéto vyhlásenie.
To sa hovorilo, že nik nie je hysterickejší, nik nie je protivnejší ako ohrdnutá nevesta. No tu sa dokázalo u vás, viete. Čiže naozaj možno to bude taká malá lekcia pre vás do budúcna, lebo toto k politike patrí. Kľudne si môžme niektoré veci vynechať za predpokladu, že nerobíte takéto chyby. A robíte ich strašne veľa. Oni, čo nerieši, treba byť k SaS, ale oni v zásade povedali, že dajú šesť, lebo sedem nemajú. A dokonca toto, čo tu zaznieva, že v čase predvolebnom a neviem čo, vyhlásenie je priamo z tlačovej správy, tuto niekde som si to poznačil. "Liberáli vítajú iniciatívu SMER-u za očistu justície bez ohľadu na to, že je výsledkom predvolebnej kalkulácie prezidentského kandidáta Fica."
Viete, čiže im vadilo, im vadilo, len tá rodina im vadí, im nič už nevadí. Absolútne, im by nevadilo možno ísť na tribúnu, keby sa tam, keby rozprava bola na tribúne predvolebného mítingu premiéra Fica, lebo asi tak to oni vnímali. Čiže tiež je to nie celkom, by som povedal, správne, že sa tu vylievajú, ale tak oni ešte ako-tak držia basu okrem pána Poliačika, ktorý si znova neodpustil veľa, veľa slov, veľa silných vyjadrení.
Tu len poviem takú jednu zvláštnu vec, že, viete, niekto povie, a budem hovoriť, preto som povedal "fratelli o sorelle", to je sv. František, hej, alebo pápež František, tak, pardon. V sekulárnom prostredí parlamentu povedzte, poviete pápež František, hej, možno niektorí, čo majú k tomu bližšie, povedia Svätý Otec. No. Ale ako taký sekularista ako pán Poliačik v sekulárnom prostredí parlamentu povie "Jeho Svätosť Dalajláma". Viete, to mne príde, hocijaká, pre pápeža nepovie Svätý Otec, lebo by mu asi z úst odpadlo a zuby vypadli, ale nám geograficky a vôbec historicky "Jeho Svätosť Dalajláma". Dalajláma je tibetský Dalajláma, ale pre pána Poliačika je "Jeho Svätosť". No nech sa páči, ja to nikomu neberiem, len to uvádzam akože na pomerovanie, že niekedy mi to príde naozaj také pokrytecké a falošné, že ne..., no.
Prepracujem sa k tej tretej, k tretiemu stupňu a to je umenie možného, alebo vôbec nejaká schopnosť sa dohodnúť, ale aj využiť, nechcem povedať, že zneužiť, využiť určité nastavenia. Prosím vás pekne, SMER sa prepočítal, povedzme to tak. SMER sa prepočítal aj s týmto a tak ako sa prepočítal, to dávam na okraj, s tou správou pána Boreca, ja som vedel, že vy za ňu zahlasujete. Ja som vedel. Za normálnych okolností by ste za ňu nezahlasovali. Vy ste za ňu zahlasovali, lebo ste si mysleli, že jak vám to pomôže a jak to prekrútite a využijete. No nevyužijete, lebo tú správu je povinný predložiť do 30 dní, to už bude dávno po voľbách. Mohli by ste urobiť psí kus, mohli by ste urobiť psí kus, že už dneska to nestihne, v pondelok nie, v utorok, v stredu že sem príde Borec s tou, pán Borec s tou správou. To je totálny, to sa vám nemusí, nemusí oplatiť, ani sa vám to neoplatí, čiže to neurobíte, predpokladám, že to neurobíte. Čiže tá správa sem príde na májovú schôdzu, už bude dávno vymaľované, a zaznie tu a to bude dobré, lebo vtedy dostanete poriadnu nakladačku. Poriadnu nakladačku dostanete, že čo ste spôsobili, ako ste spôsobili, ktorí ľudia od vás čo spôsobili. Ja sa teším, že to prešlo. Za normálnych okolností by to nebolo prešlo.
Kádeháci majú svoju dlhodobú agendu, oni si nespomenuli včera, že im záleží na rodine, to ja naozaj mám rád konzistentných ľudí, ja mám dokonca rád aj ľudí, ktorí majú možno uletené názory, ale dlhodobo ich presadzujú a sú konzistentní, ako kde vietor, tam plášť. Nikto im nemôže uprieť, že si včera spomenuli, že im záleží na rodine. A to, že to nastavenie takto klaplo, tak do toho šli. Tak do toho šli a to je v tomto prípade tá, povedzme to tak, ako to je, určitým spôsobom jezuitská dohoda. To, že účel svätí prostriedky.
Tu treba ale povedať jednu vec, vážení, to sa častokrát zneužíva tento výrok. V exercíciách Ignáca z Loyoly je povedané, že morálne neutrálnu vec keď pripojíte na presadenie dobrého cieľa, vtedy sa posväcuje. Nikdy tam nie je povedané, že morálne zlú vec. To treba povedať. Čiže nie je to v tom vyjadrení, jak sa to bežne medzi ľuďmi chápe. A takto to je. A v tomto prípade to takto je. Že naozaj na konci bude vec, ktorá bude ani nie tak pre tuná kolegov dôležitá, pre nich určite, ale bude aj dôležitá pre nás. A poviem prečo.
Rozmýšľam teraz, ako to povedať, aby si to ľudia prípadne zapamätali, to je tiež dôležité. (Reakcia z pléna.) Po slovensky, určite. Poviem, vrátim sa k tomu, s čím som začal. "Fratelli o sorelle, buonasera." Tí, ktorí neviete, to boli prvé slová Františka, keď vystúpil v tom Apoštolskom paláci na balkón a vtedy si získal ľudí. Vtedy dokonca u nás, ja som až s rozpakami sledoval, že koľko zrazu fanúšikov má taký pápež, že ľudia, ktorí nevedeli prísť cirkvi na meno, zrazu pomaly stáli v prvej lajne s pápežskou zástavou, to bolo tiež také úsmevné, nuž ale takto si tu my žijeme. Pravdou však je, že sa mu to podarilo. A František, mimochodom, keby ste nevedeli, je prvý jezuita na pápežskom stolci. Preto som si to považoval za dôležité povedať.
A toto, čo kolegovia urobili, že využili to, že niekto sa prepočítal, v tomto prípade sa prepočítali, lebo výsledok, ja vám poviem, aký bude výsledok. Výsledok bude taký, že to, čo tu aj naznačujú niektorí ľudia, toto im nepomôže. Toto celé, vôbec táto diskusia im nepomôže, ani výsledok im nepomôže, ale na konci dňa to je vždycky dôležité, že čo bude na konci dňa.
Na konci dňa po prvom čítaní bude otvorená ústava v dvoch zásadných veciach. To znamená v tom, čo je agendou KDH, aspoň nejakou agendou, lebo tuná kolegovia, niektorí majú, ich agendou je nemať agendu, tak ich agenda bude otvorená, principiálna a bude otvorené niečo, čo je mimoriadne dôležité - súdnictvo. Potom znova záleží na tom, že či SMER urobí psí kus, alebo neurobí psí kus. Lebo, áno, je tu určitá možnosť, že v druhom čítaní, možno teda po neúspechu, ja tipujem neúspech, ich to nadšenie prejde a urobia to, že tie témy znova zavrú. Ale znova politicky verím, že im niekto poradí, že neurobia dobre.
Čiže na konci dňa, na konci celého dňa, a to je dôležité, lebo tu zaznelo kopu príspevkov, že jak oni by všetko riešili a kedy, koľko sa už ľudia napočúvali. Čiže je vysoký predpoklad, že na konci dňa po májovej schôdzi bude v ústave zadefinované niečo, čo tam v zásade nemuselo byť. Však my ideme do ústavy dávať niečo, čo tam vôbec nemuselo byť. Veď každý normálny vie, že manželstvo je vzťah muža a ženy. To, že to teraz dávame do ústavy, je obranná reakcia na to, že tu sú určité tendencie to spochybniť. Takže my v zásade ako obrannú reakciu dáme do ústavy niečo, čo je úplne normálne, bude to tam.
A ja poviem, prečo je mimoriadne, ale mimoriadne dôležité a prečo napríklad nebudem to vyčítať nikdy, že to aj za takýchto okolností, ktoré niekto môže povedať, že boli zneužité a využité v kampani, to tam dostal. Lebo to historicky tam bude a každý, kto by to chcel zmeniť, musí absolvovať, vám poviem čo, aké príkoria, akú tŕnistú cestu. Lebo už keď raz v ústave bude definované, že manželstvo je zväzok muža a ženy, keby to chcel niekto spochybniť, tak musí vyhrať voľby, musí nazbierať 90 hlasov, musí sa tu za tento ambón postaviť a povedať: "Vážení, manželstvo nie je zväzok muža a ženy, preto to treba zmeniť."
Verím, že tu v tom parlamente ešte budú ľudia, ktorí sa budú chytať za brucho a smiať sa. Ale nikto, ja verím, že sa niekto nájde, kto si na seba zoberie tú úlohu a povie: "Manželstvo nie je zväzok muža a ženy", ale medzitým musí splniť predpoklad, že vyhrá voľby, že bude mať 90 hlasov. To je hard pass, to je relatívne ťažká úloha, ale aj keby to všetko splnil, stále ešte tu musí prísť a ľudia ho musia počuť a musia k tomu, že o čom rozpráva. Čiže dá sa povedať, že je to vybavené.
Ale ja chcem povedať, ak kolega Poliačik prišiel, že ja som ten, ktorý vzdáva úctu alebo aj cíti určitý rešpekt, lebo ja tam cítim ľudskoprávny rozmer v tej agende, nebudem tu tak zľahka, jak to zvyknú aj škaredo sa k tomu vyjadrovať, len toto je zase vec, na ktorú sa nesiaha. A potom by bolo riešením to, že keď už by fakt niekto srdcervúco chcel niečo definovať, tak potom už len zostáva jediná možnosť, lebo tu za tým ambónom, neverím tomu, že by niekto presvedčil poslancov a ľudí tejto krajiny, že manželstvo je aj vzťah muža a muža. Môžme sa dopracovať k tomu, že budete definovať, poviete, že diženstvo alebo biženstvo, alebo ja neviem, viete, nejaký slovný zvrat, len už hocičo iné, len nie manželstvo. To znamená, že naozaj tak tam by som asi niekde videl cestu. A tam asi to má aj celé zostať, že vzťahy, ktoré sa vytvárajú tak, jak sa vytvárajú, však sa vytvárajú, hej, tak sa nejakým spôsobom volajú, ale manželstvo je manželstvo a je v ústave a je to vzťah muža a ženy.
Je to normálna vec, škoda, že vlastne sme sa dopracovali k tomu, že to musíme mať v ústave. Vyzerá, ak SMER neurobí psí kus, že to v tej ústave na konci bude.
A ešte otvoríte aj tému a tam však ja potom očakávam tú paľbu tej práce vo výboroch, pozmeňovacích návrhov, tých súper nápadov v otázke justície. Niečo zaznelo, že niekde je chyba, niekde nie, zrazu sa niektoré myšlienky, ktoré, viete, niekedy sa bojím, že myšlienka je vtedy dobrá, keď ju predkladám ja. Akonáhle ju nepredkladám ja, tak sa okamžite tým momentom stáva zlou. To je podľa mňa tiež nesprávny prístup. Viete, že tá veľkosť toho človeka je v tom, že povie okej, že však myšlienka je dôležitá, nie, tak pre niekoho aj nosič, lebo však keď ho napadne raz za rok niečo, no tak, ale, viete, v konečnom dôsledku, pretože tuná pre tých, čo nás tu platia, je dôležitý ten výsledok.
Takže to by som tiež tam bol v tom, ako by som na to chcel upozorniť, že v tej veľkej téme súdnictva, aby sme náhodou potom nevstupovali do diskusie s iracionálnym apriórnym záporom len preto, že som to nebol ja, kto ten návrh dal. Tak to by bolo tiež v tom druhom čítaní.
A na konci znova môže byť to, keď už dáme bokom rodinu, že ak otvorí sa veľká téma súdnictva, môže byť niečo, čo podľa mňa môže byť lepšie, už asi horšie nemôže byť. Ja neviem, či môže byť ešte horšie, keď počúvame, čo počujeme.
Tu je pripravená jedna sudkyňa ten podvod s Pečnianskym lesom uznať. Tuná, myslím, Hrnčiarovi mesto, kde spia naši, kde je cintorín našich národných gigantov, bude musieť ja neviem koľko dekád platiť ľuďom, ktorí striedajú Ferrari ako ponožky, len preto, že si dohodli nejakú sudcovsko-prokurátorskú kliku. Prosím vás, veď týchto prípadov by som tu mohol menovať do dvanástej.
Takže zdá sa, že horšie už nebude, čiže môže byť len lepšie. Tak sa tomu, tak využime, že SMER je slabučký, dá sa natrieť na chlieb, teraz je opatrný, lebo idú voľby, tak to využime.
Viete, že niekedy aj tu z tých vyjadrení nepochopenie, to s tým súvisí, že človek, ktorý sa nevie dohodnúť ani sám so sebou, predkladá jak na bežiacom páse ústavné zákony. Viete, no však to je tiež vecou, to neni výrazom jeho sily, to je výrazom toho, že tomu nechápe.
A presne to aj s tým tu pán Hrušovský začal, že, a to potom aj devalvuje aj tú zákonodarnosť, že prídeme k ústavným zákonom, a hovorím, však predkladanie ústavného zákona by malo mať určitú fazónu. A malo by mať určitý predpoklad, že to má zmysel a nie že som si ja spomenul pomaly úplne na úrovni obsesie, že jak budem dávať ústavné zákony, že tento a hento, no celé zlé, ale už toto nebudem tak osobne.
Vážení kolegovia, viem, že si teda nepomôžem, lebo v tom nastavení, aké tu je teraz, už je jasný vinník, je jasný nepriateľ, všetko už je "vsjo ravno", ale ja nie som ten, kto bude liať teraz v tejto chvíli kýble špiny na KDH a že čo urobili. Obzvlášť nie, keď som na začiatku povedal, že iní sa núkali a neuspeli a pišťali jak pricviknutí medzi dverami, to je tá, to je to pokrytectvo. Ale ja by som, aj keby sa oni nenúkali, aj tak by som to neurobil, lebo by som toto vyhodnocoval, toto by som vyhodnocoval ako umenie možného, ako schopnosť sa dohodnúť, ako určitý jezuitský postoj k tomu, že, áno, že využijeme a na konci bude to, čo sme my chceli. A nikto hádam nemôže uprieť tým ľuďom, že to nie je niečo, že aby nejaké kotle dostávali väčšiu dotáciu, s čím ste schopní sem prísť vy. Viete, z toho pán Přidal nezbohatne, že v ústave bude rodina. Iba bude mať z toho, kopu ľudí bude na neho nadávať. Viete, že toto je, myslím, že v tomto by sme sa mohli aspoň dohodnúť. Čiže nebudem v tej lajne, ktorá tu doteraz prudko zaznievala.
A som rád, že ak sa to podarí, tak na konci niečo urobíme so súdnictvom. Verím, že tu hlavy múdre sa k tomu tiež pridajú a na konci bude aj v ústave vec, ktorá tam podľa mňa nemusela byť. Avšak vzhľadom na okolnosti, ktoré sú, a rôzne trendy a moderné trendy a neviem čo, niekto by niečo tak jasné, tak nikdy nespochybniteľné chcel nejakým spôsobom nabúrať, tak pre istotu to tam bude a tým pádom sa celé nastavenia rádovo menia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)