33. schôdza

Pán Kuffa, ďakujem vám za reakciu.
A ešte ak mi dovolíte teda, šetrím, naozaj si vážim váš čas, tak jednu zásadnú vec ešte, dovoľte mi ešte teraz povedať.
Počúval som pozorne doterajšiu rozpravu a čakal som, že koho napadne, že ak chceme chváliť rodinu, chceme jej pomáhať, predovšetkým jej musíme vytvoriť materiálne podmienky pre jej existenciu. Nesmieme... Či naozaj pomáhame rodine, keď vytvoríme v krajine stav, že keď zoberieme ten náš priemerný plat, ktorý tu je, takže ho nedosahuje 80 % občanov našej krajiny, že nevieme reprodukovať našu spoločnosť, pretože naši mladí ľudia si nevedia kúpiť byt, nevedia si zobrať ani pôžičku, pretože jednoducho im tie peniaze na to nestačia, že naši mladí ľudia do štyridsiatky, chlapci, zostávajú s rodinami u svojich rodičov, pretože nemajú si ako a kde založiť rodinu. A ani na chvíľu, ani sekundu nikto doteraz tu nediskutoval o tom, prečo je tento stav taký, okrem Matoviča, pravda, ktorý vie to preto, lebo Fico ukradol všetky miliardy, ktoré tu sú na rodinu uložené. V tom je ten problém, vážené kolegyne, kolegovia. Musíme hľadať skutočné, reálne a korektné riešenia a zamerať sa na to, čo je pri ochrane rodiny podstatné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalším prihláseným do rozpravy je Ján Hudacký, nevidím ho v sále, takže vypadáva. Miroslav Kadúc podobne. A posledným v poradí je Alojz Hlina.
Nech sa páči, pán kolega.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, všetci, čo sme tu, ďakujem veľmi pekne. Len rozmýšľam teraz, či urobím také niečo, že skončím skôr, a či pán Maďarič je tu, či budem musieť, lebo je piatok. V piatok už všetci robíte všeličo iné, len nebojujete za práva, jak tu najväčší demagóg z demagógov pán Číž povedal. Viete, takú fúru, takú veľkú káru na piatok večer ste si naložili, pán Číž, ktorú iba vy utiahnete. Toľko falošnosti, toľko demagógie, to je krásne. Úplne úchvatné. Ale však...
Viete, ja by som sa s tým nechválil, že ste 25 rokov v parlamente. To je inač vizitka ľudu tejto krajiny. Vážení ľudia, 25 rokov je tu tento človek s týmito demagogickými a falošnými hlúposťami. Je to aj vašou vizitkou. (Reakcia z pléna.) Myslím. (Reakcia z pléna.) Prosím vás pekne. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, nech sa páči.
Čiže rozmýšľam nad tým, že keď skončím skôr, lebo ja som záverečné slovo v tomto veľkom "fajte", v tomto veľkom zápase o rodinu, o súdnictvo zvediem a budem mať záverečné slovo, teda mimo predkladateľov a spravodajcu, samozrejme, tak som zvedavý. Nebudem dlho. Ja sa pokúsim len zrekapitulovať niektoré skutočnosti, lebo je ich potrebné. A viete, prečo je ich potrebné? V jednom denníku napísali titulok, že "KDH poslanci nechápu, z ochrany manželstva v ústave nezbohatnete. Obul sa do strany aj Hlina." To bolo v jednom denníku. V druhom denníku: "Hlina bránil dohodu SMER-u a KDH, je to umenie možného."
Nuž, a pritom viete, to je čarovné na tom, že v jednom som za dobrého, v druhom som za zlého. Stále zle. Čiže preto, aby prípadné dezinterpretácie nevznikali, čo teda, samozrejme, vznikať budú, tak pre tých ľudí, ja sa im venujem dlhodobo, pre tých, ktorí to po večeroch, po nociach, chudáci, pozerajú, pre nich to zrekapitulujem, ako sa veci majú.
Veci sa totižto majú tak. SMER by nikdy nebol prišiel s novelou o rodine a pribalil k tomu súdnictvo, keby neboli prezidentské voľby. To si povedzme férovo. Čiže preto aj tie moje ostré slová na predrečníka, ktorý tu splietal niečo o podanej ruke a hlúpostiach. Nikdy by nebol prišiel. Nikdy by nebol prišiel, to treba povedať. To, že prišiel, je preto, že sú prezidentské voľby. A už sa nechcem vracať k tomu, kto všetko začal skákať na udičku. Ale tu stál jeden partner, ktorý bol agendou a ktorý si povedal, áno, tak to zvezieme, s touto vôľou zvezieme našu dlhodobú konzistentnú agendu.
SMER sa prepočítal. Tak ako sa prepočítal, a verím, že pomôžeme viacerí, že sa bude prepočítavať čoraz častejšie. SMER sa prepočítal aj so zaradením tejto schôdze nateraz, nepomôže mu. Nepomôže. Tak jak mu nepomôže to, čo si mysleli, že im pomôže. Nepomôže. To je dobré.
Ja teda budem fandiť, že teda kolegovia z KDH to vedeli, a preto to tak urobili. A je to možné, že to tak vedeli. Je to ináč geniálny ťah vežou alebo jazdcom, alebo čím? (Povedané so smiechom.) To tak už nepomôže. Ale čo je na konci, vážení? Dôležitý je výsledok. Ľudia čo sa tu už napočúvali takých Čížov, čo? Prosím vás. Čo je dôležité na konci? Komu na tom záleží? Ja viem, že sú ľudia, ktorým na tom, či v ústave to bude, alebo nebude, nezáleží. Ale pokiaľ tu sú ľudia a sú zvolení, ktorým na tom záleží, tak tí dosiahnu výsledok. V ústave na konci dňa, vyzerá to tak, ešte, samozrejme, sú tam nejaké eventuality, ale už to vyzerá, dobre, bude, že vec, ktorá je tam, v zásade fakt nemusela byť, keby sme žili v normálnej krajine, keby Európu neobchádzal mrak všelijakých vecí, ktoré spochybňujú, ani kameň na kameni. Nuž bude tam to, čo je normálne, to znamená, že manželstvo je vzťah muža a ženy.
Áno, KDH zapichne vlajku víťazstva. Položilo hlavu na klát, zaplatilo a z posledných síl, jak v tých bojových fotkách, ešte tí poslední vojaci proste zapichli tú vlajku a je tam a zostane tam nadlho. Lebo ak ju bude chcieť niekto strhnúť, bude sa musieť na ten kopec vyškriabať s 90 hlasmi a ešte toho, kto bude strážiť tú vlajku, presvedčiť, že manželstvo neni vzťah muža a ženy, že manželstvo je vzťah muža a muža, no bude to hrozne ťažké. Ja viem, že sú tu experti, ktorí sa na túto ťažkú úlohu podujmú, ale to bude náročné, to veľkým výzvam sa netreba brániť. Toto je naozaj náročné. Áno. Víťazom celého tohto je pre tento prípad umenie možného, schopnosť dlhodobej agendy a kvôli nej aj priniesť určitú obeť. Doniesť ju sem, zaplatiť, ale na konci je výsledok - jezuitská dohoda. Na konci je výsledok, na konci je vlajka. Pre tých, ja neviem, koľko v tých Košiciach bolo tých ľudí, pre tých tam je vlajka.
Viete, len tu ako sa ruvú o kosť. Prečo tu teraz, viete, však bude to v ústave a niekto tu splieta niečo o referende, niekde už zbierajú. Načo chcete zbierať, rovno rozprávať o referende, keď to bude v ústave? Viete, len to niekto nevie prejesť, to niekto nevie zjesť, že sa to niekomu podarilo. Komu chýba veľkosť srdca, charakteru, že povie okej, dobre, tak nebol som to ja, boli to oni. Super. Podarilo sa. Však treba povedať, aleluja, podarilo sa, ak sa to podarí. Je to tam pre všetkých tých, ktorí to hlboko cítia. Prečo tu niekto referendum, úplne, ale to sme my, to nás vyjadruje, to sme my, to sme naozaj my, ľudia tejto krajiny. Neschopní, neschopní vidieť veci širšie. Sfokusovaní úzko do seba závidíme všetko možné. Ešte aj chorobu, prosím vás. Toto je naozaj pre nás príznačné, tam iný výraz sa na to používa, ja použijem príznačné.
To je výsledok a ešte, samozrejme, podružne je k tomu justícia. Tam som zvedavý, že či niekto prehryzne slinu blenu, že nebol to on. Nuž, viete, ako chcete ísť zapichnúť niekde vlajku, keď neviete utekať, keď nemáte vlajku, keď ani neviete, kam ju máte ísť zapichnúť? Ja neviem, jaké ešte prímery používať. Že tu koľko ľudí chcelo ísť niečo niekde zapichnúť a teraz pre tých, kde vyzerá, že môžu ísť, tak ešte čo ich budete sťahovať späť? Ak sa otvorí súdnictvo, tak, áno, očakávam, že všetky kalibre budú tu. Všetky hviezdy právnického neba, nie my poľnohospodári, ale hviezdy právnického neba tu budú a budú hovoriť, ako sa to dá zlepšiť. Lebo však o to ide. Ide o to alebo nejde o to v konečnom dôsledku? Ide o to, aby sa zlepšilo to súdnictvo? Alebo ja, ja a ja, aj ja, aj ja! Viete, to je detinské, úbohé, smiešne.
Som zvedavý na druhé kolo a debatu o tom, že teda druhé čítanie, pardon, a debatu o tom, že čo je to nastavenie toho súdnictva. Takže... (Reakcia z pléna.) Áá, druhé kolo. To už je vymaľované. (Zasmiatie sa rečníka.) Prepočítali sa a, no.
Vážení, takže tá rekapitulácia končí, áno, tak to je. Tak to je. Celé to tak skončí. Vec sa podarila, ktorá by sa v zásade nepodarila, bola historická chvíľa. Ak by to pre tých, ktorým na tom skutočne záležalo, a ja nedehonestujem tých, ktorým na tom nezáležalo, a pre tých, ktorým na tom záležalo, spravili husársky kúsok, lebo už takáto možnosť nebude, vážení, aj na to, čo sa v Európe deje, už nebude na to takáto možnosť. Husársky kúsok sa podaril. Geniálny ťah jazdcom sa podaril. Ja viem, že tu budú mrnčať tí, čo neuspeli, tí, čo už tlačili petičné hárky, tí, čo si chceli oni prihriať trošku polievočky. Ale buďte veľkí, na nich apelujem, buďte veľkí, tešme sa, aleluja, je to tu! Podarilo sa, ako by František, jezuita, povedal, a to som, tým končím, lebo to som nepreložil, "fratelli e serelle, buonasera", "bratia a sestry, dobrý večer".
Takže áno a tým si človek, áno, to treba povedať, tým treba zakončiť, a podarilo sa. Ja za mňa hovorím, ja som rád, že sa to podarilo, lebo ja to tiež vnímam ako moju agendu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na posledného rečníka v rozprave je séria faktických. Nech sa páči, Alojz Přidal. Štyria teda.
Nech sa páči.

Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať. Jako ja naozaj neviem, na čo by bolo referendum, či poslanci OĽaNO chcú, aby to ľudia odmietli, to, čo sa podarilo. Len to jediné by mohlo ako potom spochybňovať, že však ľudia neprišli a že preto to nechcú. To sa mi zdá úplná, úplná, čudná vec ako takéto referendum, keď to tu prejde.
Ale ja by som chcel reagovať na to, čo ste hovorili vy, že ako médiá dávajú informácie. Keď som sa tu Štefana Kuffu pýtal, keď nás kritizoval, KDH, že aby mi odpovedal, a už mi konečne niekto odpovedajte, ako ste vy kresťania OĽaNO volili eurokandidátku, ako ste volili lídra pána Viskupiča, ktorý bude presadzovať kultúru smrti v tom europarlamente, či máte teda čisté svedomie, či vám nevadí, že hlasmi kresťanov, ktoré budú dávať pánovi kolegovi Škripekovi, tam posuniete Viskupiča, ktorý bude obhajovať kultúru smrti. Som vám povedal tiež, že s vami neprišlo kresťanstvo do parlamentu, ani neodíde.
A keď som počúval Štefana Kuffu, tak som povedal, že sa mi zdá, že káže tak, ako by bol oblečený v ťavej koži a živil sa púštnymi kobylkami, a médiá napísali, že je oblečený v ťavej koži a žerie trávu. Takže toto je tiež kvalita médií.

Nech sa páči, Jozef Mikloško.

(Mikrofón nezachytil začiatok vety.) ... chcel do toho miešať, vážení kolegovia, ale Lojzkovi by som rád povedal, že naozaj neišlo o taktiku. Toto je naša téma roky rokúce a teraz, keď vznikla Estrela report, Lunacek report a ďalšie reporty sa pripravujú a zasahujú do kompetencií národných štátov, tak je naozaj doba čo najskôr toto prijať. Je to v zhode s našou históriou, tradíciou, názormi väčšinou ľudí.
Ja som v ´92. mal na starosti prvú novelu zákona o rodine. Mesiace na tom pracovalo 40 ľudí, potom skončila federácia. Malo to 50 veľmi jasných strán, ktoré potom prevzala slovenská strana a pracovala na tom a sme jej vďační za zákon o rodine, ktorý je dnes taký, aký je, a iste by bolo treba na ňom ďalej pracovať. Už bolo aspoň päť seminárov na tú tému, kde aj smeráci boli, aj kádeháci boli, kde sa hovorilo o tom, ako by bolo treba tento zákon novelizovať.
Som toho názoru, že aj mnohí smeráci majú tieto názory vo svojich srdciach, a ja im vďačím za to, že to teraz akceptovali a že tento zákon naozaj prejde.
Ešte posledná poznámka. Toto troška rozvíri hladinu, ale naozaj hovoriť u homosexuálov o manželstve je veľmi ťažko. Mám tuná štatistiku a vôbec sa to nedá povedať. Je to nejaký vzťah, ktorý musí niekto iný definovať, ale je tu štatistika z rokov 1978 až 1981, z ktorej vyšlo, že 74 mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov a iba 2 % homosexuálov zachovalo tzv. monogamiu alebo semimonogamiu, ktorá bola vtedy veľkoryso definovaná ako 10 a menej partnerov. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Na východe sa hovorí "dva" percentá.
Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. No, keby neboli prezidentské voľby, nemali by sme tuná tento návrh zákona a neprerokovávali by sme ústavný návrh zákona. Však to je super, že máme prezidentské voľby a máme tuná takýto zákon. Ja netrpím nejako ani žiarlivosťou, ja som to už v priebehu tých niekoľkých vystúpení veľakrát tuná prejavil. Ja sa teším z toho, že to budeme mať v ústavnom zákone. Tak nech je to tam zabetónované, aby to nebolo možné len tak ľahko zmeniť.
Ak tu raz bude 90 poslancov Národnej rady, prosím, môže meniť Ústavu Slovenskej republiky. Ja sa teším, že nachádzame takúto zhodu a že inštitútu manželstva venujeme naozaj takú, vypadlo mi slovo.
Čo som chcel povedať k tej kultúre smrti, ktorú, tuná tiež veľakrát ako to odznelo, chcem povedať toľko. Ja nepatrím k týmto ľuďom. Mal si, kolega, taký pocit, že by som ja obhajoval kultúru smrti? Nikdy som to nerobil. (Reakcia z pléna.) Však nie na Viskupiča, na tohoto, na Hlinu reagujem, na kolegu Hlinu.
A takisto ja som nebol, ktorý tu otváral, ktorý tu otváral voľby a podobne a eurovoľby, váš kolega tuná to spomínal, že spájame tuná tieto témy. A vrátili sa, chlapci, naspäť do lavíc a zase otvárate ďalšie ako témy, ale hovoríme stále o manželstve a súdnictve a ústavnom zákone, a vy otvárate tie ďalšie témy. A toto som hovoril, že toto sa nieslo v takom duchu dva dni. Ale nebol som to ja, ktorý by otváral ako tieto témy.
Ešte raz, potvrdzujem to, že teším sa, že prijmeme tento návrh zákona, ústavného zákona na ochranu rodiny a manželstva.

Ďakujem pekne. Týmto môžem, naozaj rád, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Vzhľadom na čas navrhujem a, samozrejme, aj týmto chcem vyjadriť, že spravodajca, resp. predkladateľ, predkladatelia, keďže ide o dva samostatné návrhy spojené v rozprave, sa vyjadria v utorok. Medzitým bude víkend, takže vám prajem šťastnú cestu domov.
A prerušujem v tejto chvíli rokovanie do utorka rána, kedy sa zídeme na pokračovanie v tomto bode, v týchto spojených dvoch bodoch.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 13.56 hodine.)