33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel pripomenúť, že prerokovávame dva také veľmi dôležité materiály. Jeden sa dotýka inštitútu manželstva, ktoré chceme, aby sme ho chránili aj prostredníctvom ústavy, a potom súbor opatrení, ktoré majú v konečnom dôsledku meniť inštitucionálne pomery v justícii, a pokúsiť sa vytvoriť priestor, aby sme mohli teda opäť vytvoriť taký mechanizmus, s ktorým bude ešte širšia spokojnosť, pretože tento zrejme takým nie je.
Tú rozpravu, ktorú počúvame, tak ako dôsledne veľká časť obchádza tento typ. Máme za sebou veľmi intenzívnu prezidentskú kampaň a máme za sebou spôsoby, ktoré predviedol pán, práve tu pán predseda poslaneckého klubu OĽaNO, opäť transparentný, urážka politických súperov, a to poviem, urážka veľmi hlúpa. A zároveň nepodložené obvinenia spôsobom, ktorý obvykle slušná spoločnosť neakceptuje.
Som presvedčený, že treba niečo robiť. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z klubu OĽaNO, kde teda je najširší okruh a už toľko tém, ktoré otvorili, pripomenúť niektoré veci. Európsky parlamentarizmus rešpektuje to, a obvykle býva v dobrej viere rešpektované aj v tomto parlamente a bolo to tak, verte mi, som tu od 25. novembra ´89, brázdim chodby slovenského parlamentu, a takýto rozsah pre mňa nepochopiteľných vecí, ako sa tu odohráva, tu som to ja ešte nevidel.
Je obvyklé a že nás je tu 83 členov klubu strany SMER, k takto dôležitému zákonu vystúpili doteraz dvaja, ja som tretí. Vážené kolegyne, kolegovia, sú poslanci, ktorí sú tu sami za seba, niektorí vystúpili, dvakrát vystúpia, dvakrát budú, samozrejme, absolútne kategoricky urážať, budú robiť celý ten cirkus a podobne.
Európsky parlament rokuje tak, že podľa veľkosti a počtu hlasov v parlamente je pridelený čas na rozpravu. Ak sa povie, že rozprava k takémuto závažnému bodu bude mať osem hodím, tak sa v Európskom parlamente rozdelí podľa počtu poslancov, 83, a každý si ho vyčerpá. Vážené kolegyne, kolegovia, racionalita konania je veľmi významným znakom dobrého konania a zmysluplného konania. My pravdepodobne pre našu verejnosť...
No ešte poslednú vec k pánovi predsedovi klubu OĽaNO. Pozorne som počúval, čo povedal k tým dvom veciam, teda k inštitútu zavedenia ochrany inštitútu do ústavy. Či je dôležitý alebo nedôležitý, to sme tu počuli minimálne 50-krát v tom istom duchu. Ale že teda prečo ho dávame do ústavy? Aké sú vlastne kontexty? Ako to vidíme my, ktorí sme povedzme socialisti. Ako je to s obranou ľudských práv v danom prípade, ktorú preferujú liberáli? Prečo chceme tak alebo onak vstupovať do prostredia? Do akej miery chceme chrániť individuálne právo každého človeka? Do akej miery chceme, do istej miery vtláčať spoločenskú morálku aj jedincovi? To sú základné filozofické otázky, ktoré, si myslím, že ja môžem sa mýliť, ale zdá sa, že asi nie v danej veci. O tom ani slovo.
A o justícii, či sa bozkáva a nebozkáva premiér s niekým, týmto hlúpym spôsobom, podľa môjho názoru, ani slovo. Či je dobré? Zlé? Treba nejako inak? A ak teda je to zlé, klub OĽaNO navrhuje takéto riešenie. Ani veta. Ani veta, ale do aleluja všetko to, čo je vyčítané z novín, skúsenosti, ktoré principiálne nepresahujú prečítanie čo len jednej politologickej knižky alebo čo len jednej knižky o ústavnom práve, o fungovaní parlamentu a o parlamentarizme.
Toto slovenský parlament brzdí a ho hlavne diskvalifikuje v očiach verejnosti. My máme byť elitnou spoločnosťou v danom prípade v tom zmysle, že minimálne musíme mať ambíciu sprostredkovať dosiahnutý stupeň spoločenského poznania a prezentovať ho tu, dávať ho navzájom do rôznych súvislostí, lebo nepochybne aj ten proces toho spoločenského poznania je zložitý.
Obávam sa, že v danom prípade dramaticky neplníme túto úlohu, vážené kolegyne, kolegovia, a to, čo naozaj potrebujeme nájsť, primerané miesto pre inštitút manželstva v spoločnosti, že tam sme nepokročili ani o centimeter. Som presvedčený.
Dovoľte mi niekoľko, teda skúsim vecne, aby som sa nevenoval týmto okrajovým veciam. Medzinárodné prostredie. Nepochybne, problém tradičných inštitúcií jednotlivých národných štátov Európskej únie je vystavovaný tlaku. Je vystavovanému tlaku takzvaných i ochrane takzvaných všeobecných občianskych práv, ktoré, ako Briti tvrdia, sú, kdesi skryte visia a my ich máme objavovať a že ony sú vlastne prirodzené a my ich vlastne musíme plniť. Vo Francúzsku majú problémy s tým, že či môžu, alebo nemôžu nosiť burku? Otázku homosexuality riešime dokonca v celej Európe. Zistili sme v 80 krajinách, homosexualita je trestne stíhaná a v niektorých krajinách, ako v Ugande, dokonca aj odmenená trestom smrti. Nepochybne situácia v tomto prípade nie je jednoduchá. Nepochybne sme, napríklad SMER, súčasťou socialistických strán v Európskej únii a nepochybne práve socialistické strany v minulosti boli nositeľmi ochrany individuálnych ľudských práv.
Ochrana rodiny je výborná vec. Hlboko ju rešpektujeme, lenže poznáme rôzne fázy aj fungovania a aj cirkevného vnímania tohto problému. Jak v tom 11. storočí sme povedali, že teda áno, tá rodina je základom. Ten postupný vývoj bol ale taký, predsa si pamätáme dlhé obdobia, keď sme jednoducho tí, ktorí sa nenarodili v manželstve, tie deti sme neuznávali za plnohodnotné, nemohli byť súčasťou dedenia. Ako sa správala ešte v 30. rokoch minulého storočia a možno ešte aj dnes naša spoločnosť v istej časti, keď sa teda narodilo dieťa mimo manželstva? Neboli tam samovraždy, vraždy? Neboli tam dokonca vraždy detí z titulu obáv a podobne?
Zoberme si otázku rodiny a otázku rozvodov. Neni predsa len zložitá? Máme za sebou obdobie, kde iba králi mohli žiadať o dišpenz, kde boli zakázané rozvody. Zoberte si situáciu v Taliansku. Obrovský občiansky tlak. V Írsku donedávna bol rozvod zakázaný. Tiež ho pred pár rokmi iba zrušili.
Na druhej strane aké má miesto v spoločnosti? Nepochybne je negatívnym. Pán poslanec Kuffa, rešpekt, počúval som vás pozorne, len problém je, že na druhej strane stojí iná chránená hodnota, právo na to, prežiť život zmysluplne a dôstojne a s niekým a s človekom, s ktorým žiť môžem, s ktorým môžem vytvoriť prostredie pre výchovu toho dieťaťa. Lebo predsa vám každý psychológ povie, že je obrovské množstvo prípadov, že kde zotrvávanie v manželstve, kde vzniká domáce násilie a všetko ostatné, že vznikajú problémy. A my chceme poctivo hľadať vzťah medzi týmito dvomi hodnotami, ktoré chránime. My vieme veľmi dobre v SMER-e, že predsa rodina je to, na čo je naviazaný celý sociálny systém, ktorý tu máme. Dokonca neoliberálny koncept, ktorý tu chránia teda aj tu neoliberáli zo SaS-u, predsa stojí na tom, že sa má aj každý postarať sám o seba. A keď nie on, tak sa má oňho postarať rodina.
Vieme veľmi dobre, že aj otázky sexuálneho správania sa človeka je veľmi zložité. Nepochybne tu máme odchýlky v tomto prípade, kde jednoducho tú ochranu spoločnosti žiadať to individuálne konanie nemôže. To sú tie zoofílie, čokoľvek a tak ďalej. Nechcem ani zďaleka porovnávať tieto veci s homosexualitou. Nezabúdajme ani na to, že tá homosexualita je súčasťou našich dejín ako už dobrých 2 000 rokov. Predsa si pamätáme, že za Cézara sa vykrikovalo, skovávajte mladé dievčatá aj mladých chlapcov. Ona bola veľmi intenzívnou súčasťou kdečoho. Nepochybne spoločnosť s tým bojovala, pretože naozaj tá rodina bola chránenou hodnotou. Na druhej strane postupne sa vytvárajú a liberalizujú podmienky pre to, aby naozaj na druhej strane aj ten individuálny pocit, individuálne videnie, aj ten menšinový dokonca pohľad spoločnosť zohľadnila aspoň potiaľ, pokiaľ je to pre tú spoločnosť možné, aby teda ten hlavný chránený rozmer udržala. A v tomto sa pohybujeme.
Nepochybne je aj v hodnotení týchto javov a procesov vývoj. Postupujeme. V každom prípade medzinárodné súvislosti nepochybne SMER má a cíti tlak svojich kolegov v Európskom parlamente, ktorí tam sú. Na druhej strane si všímame aj to, však bolo teraz nedávno referendum predsa v Chorvátsku na túto tému. A otázka rodiny, otázka individuálnych tém, v otázkach práv, ako je rodina, manželstvo a udržať ho v polohe, že o ňom môže rozhodovať národný štát, je predsa dôležitá tu a teraz. Nepochybne ďalší vývoj ešte bude. Toto riešenie nie je definitívne a konečné. Uvidíme, jak to bude vychádzať. Ako naše deti budú vnímať, akú mieru tolerancie budú hľadať a ako ju budú nachádzať.
Preto to ale považujeme za dôležité naozaj, že my všetci v SMER-e a bez problémov, keď sa otvorila táto otázka, že ideme riešiť túto otázku bez problémov. A aj u nás boli aj iné názory. Napriek tomu sme sa dohodli. Budeme konať jednotne a nemáme problém.
Jednoducho otázka rodiny tu a teraz na najbližšie obdobie, to, čo ideme urobiť, že chceme vlastne len sprísniť, sprísniť možnosť zmeny tohto inštitútu a že si bude vyžadovať do budúcnosti ústavnú väčšinu. Ak tá ústavná väčšina vznikne, no tak sa zmení. Pokiaľ nie, chráňme inštitút rodiny, pretože je nesmierne dôležitý vo väzbe na sociálne väzby a podobne. Na druhej strane udržme celý ten priestor liberálny, ktorý je možný a ktorý tomuto hlavnému účelu v zásade nebráni.
Chápeme a myslíme si aj ďalšiu vec. Politika je predsa nielen to, čo tu Poliačik, že čo si on myslí, to chce celá spoločnosť. Politika je služba občanom. A my predsa jednoducho v SMER-e vnímame, že je tu 80 % registrovaných občanov, ktorí sú príslušníkmi cirkví. No tak a tí ľudia to nejako cítia. Pre nich to manželstvo tou sviatosťou jednoducho je. Takže ten politik predsa nemôže nevidieť tento moment. Tak sme to urobili. Urobili sme to.
Len, samozrejme, čo bolo doteraz? Desať individuálnych návrhov pána Lipšica. Všimli ste si jeho vystúpenie, o čom rozprával? Nie teda o tom, že ja som to uvítal, konečne sa vytvoril priestor, aby sme mohli teda tento inštitút spraviť. Nie. Nastúpilo toto, čo tu počúvame v podstate druhý deň. Miesto toho, že by sme oslávili, teda pokiaľ je všeobecná vôľa v tomto parlamente, v takom prípade jednoducho schváľme transparente, podľa možnosti, kto to ako cítime, tento zákon jeden a druhý, rovnako chceme počúvať k nemu výhrady. Ak budú výhrady, budeme ich vnímať. Ak bude treba niečo zmeniť a vieme sa na tom zhodnúť, tak to urobíme.
No, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj bolo by dobré, aby sme nespochybňovali inštitút nevyhnutnosti zásadných politických dohôd tam, kde ide o veľmi dôležité záujmy našej krajiny. Toľko negatívnych konotácií vo vzťahu k tomu, že jednoducho je potrebné, aby sme hľadali koalično-opozičné kontakty, pokiaľ je to možné, aby sme vytvárali aspoň trošku atmosféru spolupráce. Koľko ľudí tu vykrikuje, SMER nechce schvaľovať pozmeňujúce návrhy a podobne, ale akýkoľvek náznak o pokus o korektnú spoluprácu vo veciach, ktorých objektívny obsah má celospoločenský dosah, koľko sme tu počuli doteraz? K čomu to prospelo? To znamená, máme to robiť ako OĽaNO, že sme ako fanúšikovia, tí Ultras, že ani nie je dôležité, ako prebieha zápas, ani či moje mužstvo vyhrá, ale aby som si mohol udrieť. Lebo to je obrovská radosť. Takto sa má robiť politika?!
Vážené kolegyne, kolegovia, skúsme, naopak, hľadať pozitívne veci. Toto, čo sa tu prejednáva dneska, by mohlo byť, naopak, signálom k tomu, že sú veci a že zvlášť tam, kde naozaj nejde o zásadné odlišné hodnotové spory, že máme hľadať naozaj konštruktívnu zhodu. Ale musíme mať vždycky empatiu aj k tomu druhému. Tak my k vám, tak aj vy k nám, vážené kolegyne, kolegovia.
SMER už niekoľkokrát v tomto volebnom období podal ruku. Volili sme nekonfrontačné riešenia prakticky vo všetkých zásadných veciach oproti vám. Zoberte si mediálne prostredie, jak sme ho vytvárali a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Tak bolo by naozaj prospešné a jedine tak ľuďom pomôžeme, keď budeme rozmýšľať týmto spôsobom a, naopak, naučíme sa aj tešiť sa z toho, že sme schopní niečo urobiť aj spoločne.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega, prepáčte mi, že na vás ako reagujem, ale aj na ten záver chcem zareagovať a chcem vás ubezpečiť, že mám dostatok empatie a prejavím ju hlasovaním, že podporím v hlasovaní tento ústavný návrh zákona. Aj jeden, aj druhý. K tomu druhému som mal trošku takú výhradu, čo sa týkalo tej imunity, ale, samozrejme, chcem jednu aj druhú vec podporiť.
Inak vás sa naozaj veľmi ťažko ako sleduje, lebo ten rýchly sled myšlienok, aj tej komunikácie, tak je to veľakrát veľmi, veľmi ťažké ako udržať to tempo, ale súhlasím. Áno, však ste to veľmi pekne povedali. Nikoho nemožno nútiť, aby s niekým žil, hej. Ja si myslím, že sme normálna, kultivovaná spoločnosť a to aj rešpektujeme. Aj veľmi pekne ste to tak podčiarkli, aj zvýraznili tú skutočnosť. Ak po nás prídu tuná poslanci Národnej rady a uznesú sa na niečom inom, ale žijeme teraz dobu takú, kde my pokladáme manželstvo za niečo posvätné, a rodinu, preto to chceme prijať v ústavnom zákone a prijať ústavný zákon. Ak bude tu raz plénum Národnej rady také, ktoré spochybní tento inštitút alebo ho oslabí, prosím, budeme musieť rešpektovať aj túto vec. Ale teraz je tuná tá chvíľa a ja sa teším, že je tá chvíľa, a chcem veriť a aj úprimne verím, že tento návrh zákona prejde aj druhým, aj tretím čítaním a naozaj 1. septembra bude mať tú účinnosť tak, ako je to navrhnuté v návrhu zákona. Bude to také symbolické, zároveň aj sviatok. Myslím si, že táto krajina aj tento ľud si zaslúži takýto pekný, milý darček. Ďakujem. V podobe ústavného zákona.

Pán Kuffa, ďakujem vám za reakciu.
A ešte ak mi dovolíte teda, šetrím, naozaj si vážim váš čas, tak jednu zásadnú vec ešte, dovoľte mi ešte teraz povedať.
Počúval som pozorne doterajšiu rozpravu a čakal som, že koho napadne, že ak chceme chváliť rodinu, chceme jej pomáhať, predovšetkým jej musíme vytvoriť materiálne podmienky pre jej existenciu. Nesmieme... Či naozaj pomáhame rodine, keď vytvoríme v krajine stav, že keď zoberieme ten náš priemerný plat, ktorý tu je, takže ho nedosahuje 80 % občanov našej krajiny, že nevieme reprodukovať našu spoločnosť, pretože naši mladí ľudia si nevedia kúpiť byt, nevedia si zobrať ani pôžičku, pretože jednoducho im tie peniaze na to nestačia, že naši mladí ľudia do štyridsiatky, chlapci, zostávajú s rodinami u svojich rodičov, pretože nemajú si ako a kde založiť rodinu. A ani na chvíľu, ani sekundu nikto doteraz tu nediskutoval o tom, prečo je tento stav taký, okrem Matoviča, pravda, ktorý vie to preto, lebo Fico ukradol všetky miliardy, ktoré tu sú na rodinu uložené. V tom je ten problém, vážené kolegyne, kolegovia. Musíme hľadať skutočné, reálne a korektné riešenia a zamerať sa na to, čo je pri ochrane rodiny podstatné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, všetci, čo sme tu, ďakujem veľmi pekne. Len rozmýšľam teraz, či urobím také niečo, že skončím skôr, a či pán Maďarič je tu, či budem musieť, lebo je piatok. V piatok už všetci robíte všeličo iné, len nebojujete za práva, jak tu najväčší demagóg z demagógov pán Číž povedal. Viete, takú fúru, takú veľkú káru na piatok večer ste si naložili, pán Číž, ktorú iba vy utiahnete. Toľko falošnosti, toľko demagógie, to je krásne. Úplne úchvatné. Ale však...
Viete, ja by som sa s tým nechválil, že ste 25 rokov v parlamente. To je inač vizitka ľudu tejto krajiny. Vážení ľudia, 25 rokov je tu tento človek s týmito demagogickými a falošnými hlúposťami. Je to aj vašou vizitkou. (Reakcia z pléna.) Myslím. (Reakcia z pléna.) Prosím vás pekne. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, nech sa páči.
Čiže rozmýšľam nad tým, že keď skončím skôr, lebo ja som záverečné slovo v tomto veľkom "fajte", v tomto veľkom zápase o rodinu, o súdnictvo zvediem a budem mať záverečné slovo, teda mimo predkladateľov a spravodajcu, samozrejme, tak som zvedavý. Nebudem dlho. Ja sa pokúsim len zrekapitulovať niektoré skutočnosti, lebo je ich potrebné. A viete, prečo je ich potrebné? V jednom denníku napísali titulok, že "KDH poslanci nechápu, z ochrany manželstva v ústave nezbohatnete. Obul sa do strany aj Hlina." To bolo v jednom denníku. V druhom denníku: "Hlina bránil dohodu SMER-u a KDH, je to umenie možného."
Nuž, a pritom viete, to je čarovné na tom, že v jednom som za dobrého, v druhom som za zlého. Stále zle. Čiže preto, aby prípadné dezinterpretácie nevznikali, čo teda, samozrejme, vznikať budú, tak pre tých ľudí, ja sa im venujem dlhodobo, pre tých, ktorí to po večeroch, po nociach, chudáci, pozerajú, pre nich to zrekapitulujem, ako sa veci majú.
Veci sa totižto majú tak. SMER by nikdy nebol prišiel s novelou o rodine a pribalil k tomu súdnictvo, keby neboli prezidentské voľby. To si povedzme férovo. Čiže preto aj tie moje ostré slová na predrečníka, ktorý tu splietal niečo o podanej ruke a hlúpostiach. Nikdy by nebol prišiel. Nikdy by nebol prišiel, to treba povedať. To, že prišiel, je preto, že sú prezidentské voľby. A už sa nechcem vracať k tomu, kto všetko začal skákať na udičku. Ale tu stál jeden partner, ktorý bol agendou a ktorý si povedal, áno, tak to zvezieme, s touto vôľou zvezieme našu dlhodobú konzistentnú agendu.
SMER sa prepočítal. Tak ako sa prepočítal, a verím, že pomôžeme viacerí, že sa bude prepočítavať čoraz častejšie. SMER sa prepočítal aj so zaradením tejto schôdze nateraz, nepomôže mu. Nepomôže. Tak jak mu nepomôže to, čo si mysleli, že im pomôže. Nepomôže. To je dobré.
Ja teda budem fandiť, že teda kolegovia z KDH to vedeli, a preto to tak urobili. A je to možné, že to tak vedeli. Je to ináč geniálny ťah vežou alebo jazdcom, alebo čím? (Povedané so smiechom.) To tak už nepomôže. Ale čo je na konci, vážení? Dôležitý je výsledok. Ľudia čo sa tu už napočúvali takých Čížov, čo? Prosím vás. Čo je dôležité na konci? Komu na tom záleží? Ja viem, že sú ľudia, ktorým na tom, či v ústave to bude, alebo nebude, nezáleží. Ale pokiaľ tu sú ľudia a sú zvolení, ktorým na tom záleží, tak tí dosiahnu výsledok. V ústave na konci dňa, vyzerá to tak, ešte, samozrejme, sú tam nejaké eventuality, ale už to vyzerá, dobre, bude, že vec, ktorá je tam, v zásade fakt nemusela byť, keby sme žili v normálnej krajine, keby Európu neobchádzal mrak všelijakých vecí, ktoré spochybňujú, ani kameň na kameni. Nuž bude tam to, čo je normálne, to znamená, že manželstvo je vzťah muža a ženy.
Áno, KDH zapichne vlajku víťazstva. Položilo hlavu na klát, zaplatilo a z posledných síl, jak v tých bojových fotkách, ešte tí poslední vojaci proste zapichli tú vlajku a je tam a zostane tam nadlho. Lebo ak ju bude chcieť niekto strhnúť, bude sa musieť na ten kopec vyškriabať s 90 hlasmi a ešte toho, kto bude strážiť tú vlajku, presvedčiť, že manželstvo neni vzťah muža a ženy, že manželstvo je vzťah muža a muža, no bude to hrozne ťažké. Ja viem, že sú tu experti, ktorí sa na túto ťažkú úlohu podujmú, ale to bude náročné, to veľkým výzvam sa netreba brániť. Toto je naozaj náročné. Áno. Víťazom celého tohto je pre tento prípad umenie možného, schopnosť dlhodobej agendy a kvôli nej aj priniesť určitú obeť. Doniesť ju sem, zaplatiť, ale na konci je výsledok - jezuitská dohoda. Na konci je výsledok, na konci je vlajka. Pre tých, ja neviem, koľko v tých Košiciach bolo tých ľudí, pre tých tam je vlajka.
Viete, len tu ako sa ruvú o kosť. Prečo tu teraz, viete, však bude to v ústave a niekto tu splieta niečo o referende, niekde už zbierajú. Načo chcete zbierať, rovno rozprávať o referende, keď to bude v ústave? Viete, len to niekto nevie prejesť, to niekto nevie zjesť, že sa to niekomu podarilo. Komu chýba veľkosť srdca, charakteru, že povie okej, dobre, tak nebol som to ja, boli to oni. Super. Podarilo sa. Však treba povedať, aleluja, podarilo sa, ak sa to podarí. Je to tam pre všetkých tých, ktorí to hlboko cítia. Prečo tu niekto referendum, úplne, ale to sme my, to nás vyjadruje, to sme my, to sme naozaj my, ľudia tejto krajiny. Neschopní, neschopní vidieť veci širšie. Sfokusovaní úzko do seba závidíme všetko možné. Ešte aj chorobu, prosím vás. Toto je naozaj pre nás príznačné, tam iný výraz sa na to používa, ja použijem príznačné.
To je výsledok a ešte, samozrejme, podružne je k tomu justícia. Tam som zvedavý, že či niekto prehryzne slinu blenu, že nebol to on. Nuž, viete, ako chcete ísť zapichnúť niekde vlajku, keď neviete utekať, keď nemáte vlajku, keď ani neviete, kam ju máte ísť zapichnúť? Ja neviem, jaké ešte prímery používať. Že tu koľko ľudí chcelo ísť niečo niekde zapichnúť a teraz pre tých, kde vyzerá, že môžu ísť, tak ešte čo ich budete sťahovať späť? Ak sa otvorí súdnictvo, tak, áno, očakávam, že všetky kalibre budú tu. Všetky hviezdy právnického neba, nie my poľnohospodári, ale hviezdy právnického neba tu budú a budú hovoriť, ako sa to dá zlepšiť. Lebo však o to ide. Ide o to alebo nejde o to v konečnom dôsledku? Ide o to, aby sa zlepšilo to súdnictvo? Alebo ja, ja a ja, aj ja, aj ja! Viete, to je detinské, úbohé, smiešne.
Som zvedavý na druhé kolo a debatu o tom, že teda druhé čítanie, pardon, a debatu o tom, že čo je to nastavenie toho súdnictva. Takže... (Reakcia z pléna.) Áá, druhé kolo. To už je vymaľované. (Zasmiatie sa rečníka.) Prepočítali sa a, no.
Vážení, takže tá rekapitulácia končí, áno, tak to je. Tak to je. Celé to tak skončí. Vec sa podarila, ktorá by sa v zásade nepodarila, bola historická chvíľa. Ak by to pre tých, ktorým na tom skutočne záležalo, a ja nedehonestujem tých, ktorým na tom nezáležalo, a pre tých, ktorým na tom záležalo, spravili husársky kúsok, lebo už takáto možnosť nebude, vážení, aj na to, čo sa v Európe deje, už nebude na to takáto možnosť. Husársky kúsok sa podaril. Geniálny ťah jazdcom sa podaril. Ja viem, že tu budú mrnčať tí, čo neuspeli, tí, čo už tlačili petičné hárky, tí, čo si chceli oni prihriať trošku polievočky. Ale buďte veľkí, na nich apelujem, buďte veľkí, tešme sa, aleluja, je to tu! Podarilo sa, ako by František, jezuita, povedal, a to som, tým končím, lebo to som nepreložil, "fratelli e serelle, buonasera", "bratia a sestry, dobrý večer".
Takže áno a tým si človek, áno, to treba povedať, tým treba zakončiť, a podarilo sa. Ja za mňa hovorím, ja som rád, že sa to podarilo, lebo ja to tiež vnímam ako moju agendu.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať. Jako ja naozaj neviem, na čo by bolo referendum, či poslanci OĽaNO chcú, aby to ľudia odmietli, to, čo sa podarilo. Len to jediné by mohlo ako potom spochybňovať, že však ľudia neprišli a že preto to nechcú. To sa mi zdá úplná, úplná, čudná vec ako takéto referendum, keď to tu prejde.
Ale ja by som chcel reagovať na to, čo ste hovorili vy, že ako médiá dávajú informácie. Keď som sa tu Štefana Kuffu pýtal, keď nás kritizoval, KDH, že aby mi odpovedal, a už mi konečne niekto odpovedajte, ako ste vy kresťania OĽaNO volili eurokandidátku, ako ste volili lídra pána Viskupiča, ktorý bude presadzovať kultúru smrti v tom europarlamente, či máte teda čisté svedomie, či vám nevadí, že hlasmi kresťanov, ktoré budú dávať pánovi kolegovi Škripekovi, tam posuniete Viskupiča, ktorý bude obhajovať kultúru smrti. Som vám povedal tiež, že s vami neprišlo kresťanstvo do parlamentu, ani neodíde.
A keď som počúval Štefana Kuffu, tak som povedal, že sa mi zdá, že káže tak, ako by bol oblečený v ťavej koži a živil sa púštnymi kobylkami, a médiá napísali, že je oblečený v ťavej koži a žerie trávu. Takže toto je tiež kvalita médií.

(Mikrofón nezachytil začiatok vety.) ... chcel do toho miešať, vážení kolegovia, ale Lojzkovi by som rád povedal, že naozaj neišlo o taktiku. Toto je naša téma roky rokúce a teraz, keď vznikla Estrela report, Lunacek report a ďalšie reporty sa pripravujú a zasahujú do kompetencií národných štátov, tak je naozaj doba čo najskôr toto prijať. Je to v zhode s našou históriou, tradíciou, názormi väčšinou ľudí.
Ja som v ´92. mal na starosti prvú novelu zákona o rodine. Mesiace na tom pracovalo 40 ľudí, potom skončila federácia. Malo to 50 veľmi jasných strán, ktoré potom prevzala slovenská strana a pracovala na tom a sme jej vďační za zákon o rodine, ktorý je dnes taký, aký je, a iste by bolo treba na ňom ďalej pracovať. Už bolo aspoň päť seminárov na tú tému, kde aj smeráci boli, aj kádeháci boli, kde sa hovorilo o tom, ako by bolo treba tento zákon novelizovať.
Som toho názoru, že aj mnohí smeráci majú tieto názory vo svojich srdciach, a ja im vďačím za to, že to teraz akceptovali a že tento zákon naozaj prejde.
Ešte posledná poznámka. Toto troška rozvíri hladinu, ale naozaj hovoriť u homosexuálov o manželstve je veľmi ťažko. Mám tuná štatistiku a vôbec sa to nedá povedať. Je to nejaký vzťah, ktorý musí niekto iný definovať, ale je tu štatistika z rokov 1978 až 1981, z ktorej vyšlo, že 74 mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov a iba 2 % homosexuálov zachovalo tzv. monogamiu alebo semimonogamiu, ktorá bola vtedy veľkoryso definovaná ako 10 a menej partnerov. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No, keby neboli prezidentské voľby, nemali by sme tuná tento návrh zákona a neprerokovávali by sme ústavný návrh zákona. Však to je super, že máme prezidentské voľby a máme tuná takýto zákon. Ja netrpím nejako ani žiarlivosťou, ja som to už v priebehu tých niekoľkých vystúpení veľakrát tuná prejavil. Ja sa teším z toho, že to budeme mať v ústavnom zákone. Tak nech je to tam zabetónované, aby to nebolo možné len tak ľahko zmeniť.
Ak tu raz bude 90 poslancov Národnej rady, prosím, môže meniť Ústavu Slovenskej republiky. Ja sa teším, že nachádzame takúto zhodu a že inštitútu manželstva venujeme naozaj takú, vypadlo mi slovo.
Čo som chcel povedať k tej kultúre smrti, ktorú, tuná tiež veľakrát ako to odznelo, chcem povedať toľko. Ja nepatrím k týmto ľuďom. Mal si, kolega, taký pocit, že by som ja obhajoval kultúru smrti? Nikdy som to nerobil. (Reakcia z pléna.) Však nie na Viskupiča, na tohoto, na Hlinu reagujem, na kolegu Hlinu.
A takisto ja som nebol, ktorý tu otváral, ktorý tu otváral voľby a podobne a eurovoľby, váš kolega tuná to spomínal, že spájame tuná tieto témy. A vrátili sa, chlapci, naspäť do lavíc a zase otvárate ďalšie ako témy, ale hovoríme stále o manželstve a súdnictve a ústavnom zákone, a vy otvárate tie ďalšie témy. A toto som hovoril, že toto sa nieslo v takom duchu dva dni. Ale nebol som to ja, ktorý by otváral ako tieto témy.
Ešte raz, potvrdzujem to, že teším sa, že prijmeme tento návrh zákona, ústavného zákona na ochranu rodiny a manželstva.

Pekné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov návrhu zmeny ústavy zaujal stanovisko k rozprave.
Hneď na úvod chcem povedať, že samotný priebeh rozpravy a dĺžka rozpravy počas dvoch dní ukázala, že témy, ktoré sme sa pokúsili otvoriť, naozaj zaujímajú nielen poslankyne a poslancov, ale i ľudí na Slovensku, a že hlad po riešení problematiky a okruhov, ktoré sme navrhli na riešenie, je zo strany ľudí na Slovensku výrazný.
Hneď chcem ale aj poznamenať, že napriek dvojdňovému záujmu ma desivo prekvapila časť atmosféry, ktorá nepatrí, a dúfam, že už nikdy nebude pri prerokovaní návrhov na zmenu ústavy. Všetkým tým kritikom, ktorí sa obuli od začiatku do návrhu a ktorí používali od biblických výrazov až po vulgarizmy široký expresívny rozsah vyjadrovania, chcem odkázať, že stačilo veľmi, veľmi málo – pozrieť sa do histórie novodobého Slovenska, do histórie slovenskej ústavy a boli by pochopili, že všetky zmeny Ústavy Slovenskej republiky od samotného počiatku jej vzniku, cez menšie novely až po zásadné novely, vždy boli výsledkom akejsi tenzie prirodzeného tlaku a potrieb spoločnosti. Samotný vznik slovenskej ústavy v roku 1992, ako keby predznamenal budúcnosť a naformuloval zásadné atribúty a hodnoty, ktoré aj potom počas ďalších noviel jednoducho boli tabu, a nikto si nikdy ani na laickej, ani na odbornej úrovni nedovolil taký spôsob ataku a taký spôsob napádania, akého sme boli svedkom počas tých dvoch dní.
Nakoniec aj tá najzásadnejšia novela v roku 2001, ktorá mala za cieľ potvrdiť ambíciu Slovákov v európskej integrácii a vysporiadanie sa s obdobím rokov 1994 - 1998, bola výsledkom širokej dohody. A všetkým tým, ktorí tu kritizovali akési politické obchody a dohody, dávam do pozornosti, že bola výsledkom aj vtedy dohody od konzervatívnych predstaviteľov KDH cez stredopravé SDKÚ-DS, ale aj nenahraditeľnej podpory strán Strany demokratickej ľavice, Sociálno-demokratickej strany Slovenska a Strany občianskeho porozumenia. Aký kšeft? Bola to jednoduchá politická dohoda, pretože doba si to vyžadovala a ústava to potrebovala.
Preto som veľmi nešťastný, akým spôsobom niektorí kolegovia túto rozpravu uchopili a obzvlášť, a tu použijem aj meno pána Matoviča, ktorý podľa mňa svojím vystúpením zdehonestoval nielen samotnú ústavu, nielen hodnoty rodiny, manželstva a potrebu reforiem v justícii, ale zdehonestoval celý parlament. Jeho výrazové prostriedky (potlesk a výkrik v sále), jeho expresivita, jeho expresivita prekročila všetky miery slušnosti a jeho vulgarita, dúfam, dá ľuďom na Slovensku odpovedať na otázku, kto to je, aké hodnoty reprezentuje a koho tento človek podporuje. Nech si ľudia urobia vlastný názor. Ale ja verím, že stále je v Národnej rade Slovenskej republiky väčšina kolegýň a kolegov takých, ktorí vedia, čo je náš hodnotový základ, a vedia, akým spôsobom aj kontroverziu a svoj názor vyjadriť tak, aby to bolo argumentačne prijateľné pre ich prívržencov, pre ich sympatizantov, pretože to je prejav demokratického parlamentného politického systému. Dúfam, že politický zabávač, ktorý sa objaví v žiari kamier, aby dourážal ústavu, ľudí na Slovensku, aby predviedol slovník, ktorý zrejme používa, už nebude postupne hrať významnú úlohu ani v tomto parlamente. Je zaujímavé, že človek, ktorý, a ja si to pamätám, tu kedysi sedával od rána do večera, dnes ho nevidíte na rokovaní, zbadáte ho len vtedy, keď potrebuje zaujať takýmto nechutným spôsobom.
Objavilo sa aj množstvo iných prejavov, ale to už ponechajme, ako som povedal, na ľuďoch. Patrí to, ja som sa nikdy netajil tým, že uprednostňujem súboj a konflikt v parlamente a nie na ulici, a je len a len na kolegoch alebo kolegyniach, akým spôsobom budú vystupovať.
Chcem sa zmieniť, alebo chcem uchopiť aj takú tú ďalšiu rovinu, ktorá sa tiahla ako niť tou rozpravou, a to bolo samotné spochybňovanie potreby a najmä ukotvenia a posilnenia inštitútu manželstva ako elementárneho predpokladu pre ďalší rozvoj štandardnej rodiny.
Všetkým tým, ktorí hovorili - a načo a čo si to tu robíte za kampaň a komu to treba? - , chcem položiť niekoľko otázok.
Páni a dámy, vy, ktorí nechápete, čo je to základná hodnota, čo je to naše kultúrno-civilizačné pozadie, čo je to hodnotový fundament, ktorý máme, položím jednoducho otázku. Načo je v ústave potom Cyril a Metód? Tak navrhnite, navrhnite budhizmus. Alebo navrhnite čokoľvek, sekty, čokoľvek tam chcete, môžte tam mať.
Načo je v ústave slovenský národ? Tak vymeňme slovenský národ! Načo, načo, aký to má praktický význam?
Hovorím to preto, lebo všade vo svete je ústava základným rámcom, je akousi bibliou hodnôt s odkazom na pôvod, s odkazom na prirodzený kultúrno-civilizačný vývoj aj preto, aby všetky následné akty, ktoré sa dejú v tomto veľkom rámci, nikdy nemohli prekročiť to, čo považuje národ za svoj fundament. A my, bohužiaľ, a to je ďalšia odpoveď všetkým tým, ktorí spochybňujú návrh na posilnenie inštitútu manželstva, dnes čelíme tendenciám, ktoré sú nespochybniteľné, nepopierateľné, sú prirodzené, pretože sú prejavom názoru, sú prejavom občianskej slobody. Ale práve preto, práve preto, nie preto, aby bol sankcionovaný ten, čo má iný názor, alebo aby sa vytvorila bariéra pre tých, čo majú inú predstavu, ale práve preto, aby nespochybniteľne ďalšie generácie Slovákov žili v rámci hodnôt, ktoré sa stáročia vytvárali. Je naša povinnosť, aby sme týmto tendenciám čelili úplne prirodzeným spôsobom. A niet prirodzenejšieho spôsobu, ako posilňovanie hodnôt v Ústave Slovenskej republiky ako v zákone zákonov.
Preto, dámy a páni, ešte raz, ktorí pochybujete, prečo takýto návrh, odpovedajte si na otázku: Prečo Cyril a Metod, prečo slovenský národ v Ústave Slovenskej republiky?
Chcel by som sa, samozrejme, vyjadriť aj k samotnej podstate. Tá hodnota manželstva a jej posilnenia, ako som ju naznačil v predchádzajúcich slovách, je prirodzeným vyjadrením skutočne dlhodobého záujmu. Netreba snáď ani hovoriť aj o všeobecnej verejnej mienke, kde ľudia aj v prieskumoch na jednoduchú otázku odpovedali veľmi jasne. Preto bolo veľmi dôležité a možno práve v tomto období, kedy sa ľudia rozhodujú a kedy by mala rozhodovať naozaj hodnota, kedy by mala rozhodovať vec, ako je charakter, ako je schopnosť byť konzistentný, byť kontinuálny, nie skákať raz tak, raz tak: raz budem podporovať registrované partnerstvo, potom budem kresťan, potom budem to, potom budem to.
Práve dnes je to veľmi dôležité, aby sme takýto akt urobili. (Potlesk.) A som presvedčený, že ak si ľudia dajú odpovede na otázky, a to  –je to téma, ktorá vás zaujíma, máte s ňou zásadný hodnotový problém?  – drvivá väčšina ľudí povie: nie, nemáme, toto je spôsob, akým chceme žiť. Lebo tak žili naši rodičia, naši prarodičia a chceme, aby tak žili naše deti a naši vnuci.
Ak si dáte, ak si dajú otázku k justícii a spýtajú sa  – chceme, aby sme mali dôveryhodné, efektívne súdnictvo, aby sudca, ktorý rozhoduje možno aj v môj neprospech, pretože tak to jednoducho v súdnych sporoch chodí, bol autoritou?  – všetci odpovedia áno. Preto som nechápal aj niektoré nezmyselné ataky, ktoré smerovali k druhej zásadnej časti alebo k druhému základnému okruhu, zásadnému okruhu, ktorý sme v návrhu predostreli, a to bol návrh na zmeny v systéme súdnictva naformulované tak, aby výsledkom bolo to, čo som zmienil: spokojný občan, ktorý má dôveru v autoritu súdnictva alebo autoritu sudcu.
Bol som veľmi prekvapený, že začala v niektorých návrhoch alebo k niektorým návrhom dezinterpretácia, ktorá ma zarážala. Musím zopakovať, že tento návrh bol výsledkom dohody. Politickej dohody, ale s veľmi jednoznačne definovaným cieľom. Musím na úvod ale povedať, že stav justície nie je výsledkom, ako to tu odznievalo od opozičných niektorých poslancov, fungovania vlády SMER-u – sociálnej demokracie. Ale paradoxne tí, ktorí tu predvádzali vo svojich vystúpeniach veľké kotrmelce, ako pán Lipšic alebo, ktorý bol minister spravodlivosti, alebo pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti, potom ministerkou spravodlivosti, a ktorí takisto nieže niesli zodpovednosť, ale boli autormi formulácií, ktoré dnes v širokej politickej zhode chceme zmeniť, a sú to práve oni, ktorí návrhy, ktoré vzišli zo širšej politickej dohody, spochybňovali a atakovali. Veď to bolo niečo neuveriteľné, čo tu predvádzali! A pre mňa bolo šokom a musím to povedať a každý vie, že tá personalizácia alebo personifikácia pri tvorbe niekde od roku 2002, kde bol aj pán Lipšic zodpovedný ako minister spravodlivosti a potom pani ministerka Žitňanská v rokoch 2010 – 2012, mali jednoznačne politický zámer a boli prejavom politického záujmu. A niet lepšieho dôkazu ako formulácie, ktoré tu odzneli. Napríklad k inštitútu šéfa Súdnej rady alebo kreovaniu Súdnej rady, keď paradoxne sme hľadali spôsob ako v rámci vysokej autonómie súdneho stavu a rešpektu k našim medzinárodným záväzkom vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol efektívny, ktorý by bol vnútorne sebakontrolovateľný, prišla kritika na veci, ktoré sme ani nečakali. Navrhli sme: dobre, bude menovať šéfa Súdnej rady pán prezident Slovenskej republiky. Úha, to ide si Fico posilňovať kompetenciu, lebo čo keď to nevyjde a nebude pán Kiska prezident?! Ale nie, lebo to si posilňujete moc. Však vy ste roky po tom volali, aby sa to oddelilo aj, a máme to nakoniec v návrhu  – šéf Najvyššieho súdu, a šéf Súdnej rady. Tak sme povedali: dobre, tak bude to Ústavný súd. Úha, no nie Ústavný súd, lebo prečo by to mal byť? A kto to Ústavnému súdu dá? A kto ovláda súdnu moc a kto ovláda Ústavný súd? Niet, dámy a páni, lepšieho dôkazu, ako tieto vystúpenia o tom, že pôvodné nastavenie, ktoré vtedy vyhovovalo, pravicová vláda, potom pravicový zlepenec, samozrejme zákon ušitý. Nuž, ale časy sa menia, ľudia rozhodli pre iný typ vlády, tak zrazu bolo treba všetko zmeniť, pretože ten nevyhovuje, ten nevyhovuje, ten nevyhovuje.
Bolo to pre mňa veľmi prekvapujúce, ale napriek tomu chcem zdieľať optimizmus a som presvedčený, že sú tu v Národnej rade ľudia, ktorí ,jednak oni sami, ale najmä aj ich odborné pozadie a odborné tímy, sú a budú schopné pripraviť spoločne návrh, ktorý, ak ho v druhom a treťom čítaní táto Národná rada prijme, naplní ciele. A tým cieľom, zopakujem, je spokojný občan s efektívnym a dôveryhodným súdnictvom a preverený, dôveryhodný sudca ako autorita, ktorý rozhoduje naozaj na základe práva a povinností. (Potlesk.)
Chcem na záver povedať všetkým tým, ktorí, samozrejme nepochybujem, budú ďalej atakovať, ďalej spochybňovať najmä hodnoty rodiny, najmä hodnoty manželstva, najmä tým, ktorí budú naďalej vŕtať do akýchkoľvek mechanizmov, ktoré sa v záujme cieľa budeme pokúšať formulovať, dať odkaz, že táto Národná rada už takéto časy prežila, ale, chvalabohu, máme za sebou niektoré aj ústavné zmeny, alebo aj niektoré zákony, ktoré boli a sú výsledkom naozaj korektného politického dialógu, pretože sú v tejto Národnej rade ešte stále, chvalabohu, štandardné politické subjekty, ktorých programová a ideová čitateľnosť je ich hlavným cieľom. A preto som presvedčený, že sa nám podarí v spolupráci, tak ako sme prijali zmeny v ústave, keď išlo o Európsku úniu v roku 2004, alebo keď sme menili ústavu z pohľadu rušenia trestnoprávnej imunity, alebo keď sme schvaľovali niektoré zásadné európske akty a niektoré zmeny v medzinárodných zmluvách, ktoré definujú našu európsku budúcnosť, že tak nájdeme aj počas druhého a tretieho čítania, pretože nepochybujem, že tento návrh prejde do druhého čítania, zhodu, aby sme ľuďom na Slovensku ukázali, že okrem zabávačov, ktorých výrazové prostriedky patria všade, len nie do Národnej rady, ktorých spôsob urážania, osobných atakov, ktorých ideová a programová nečitateľnosť je zrejmá, nemajú a dúfam, že nebudú mať navrch ani v Národnej rade Slovenskej republiky, ale ani v živote ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, kolegovia, kolegyne. Keby to človek plánoval, tak mu to možno nevyjde, ale keď koná v dobrej vôli to, čo je potrebné, rozumné, zodpovedné, tak akoby to až súvislosti podčiarkovali, že treba vydržať. Dnes je 25. marec. Je to Deň zápasu za ľudské práva, deň ochrany počatého života. Každý z nás, ktorý je narodený, bol aj počatý a zároveň potrebuje chrániť svoje práva a povinnosti, tak aby život bol dôstojný. Náš osobný, ale aj spoločný. A nielen tu na Slovensku.
Spomínam to preto, lebo všeličo tu zaznelo za dva dni diskusie rozpravy o novele ústavy. Štvrtok a piatok tu bola diskusia aj seriózna, aj emotívna, dôstojná, aj menej dôstojná. Taký je obraz slovenského parlamentu. Niektorí chceli bojkotovať alebo organizovať bojkot opozície pri rokovaní o novele ústavy. Ani to nevyšlo. Spomínam to preto, aké úmysly sa tu vyskytovali a vyskytujú, keď ide o tak vážne veci, ako je manželstvo a rodina plus spravodlivosť na Slovensku.
Nechcem hovoriť o všetkom znovu, ale zareagovať na podstatu alebo ako jeden z predkladateľov na to, čo je dôležité z rozpravy. Manželstvo z hľadiska definície a podpory plus ochrany zo strany štátu, štátnej moci do ústavy patrí. Ak je niečo základné v spoločnosti a to druhé je základ pre štát, základný zákon štátu, tak to k sebe patrí. My sme nezískali tému. Myslím, že kolega Kadúc, nie je prítomný, to povedal. My sme posunuli túto tému ako hnutie, ako predstavitelia, zvolení s mandátom napĺňať program do parlamentu, čo je primerané a potrebné. A som presvedčený, že spolu to dokážeme posunúť do ústavy.
V podstate z diskusie, z rozpravy vyplýva obraz, ktorý hovorí, že okrem strany SaS všetky ostatné kluby viac-menej túto tému a riešenie podporujú. Je jednoduché, zrozumiteľné, výstižné, krátke. Tie dve vety do ústavy evidentne patria aj z hľadiska politických názorov v tejto snemovni. A ja som veľmi rád. Samozrejme to môže potvrdiť až hlasovanie a následne až druhé hlasovanie, ktoré príde na rad na budúcej schôdzi. Ale konsenzus pre manželstvo a pre rodinu je v národe a spoločnosti veľmi potrebný a veľmi dôležitý. Lebo ak je, tak sa problémy riešia, ak nie je, tak sa odkladajú, politizujú a prehlbujú. Buďme radi, že aspoň na tejto téme máme konsenzus. Tak ako pred pätnástimi rokmi pri Európe a dnes je to samozrejmosť, ale nebola, tak verím, že o pätnásť rokov niekto bude spomínať, že sme to zvládli, keď bol konsenzus. Že sme to nepokazili. Lebo budovať konsenzus je náročné, ťažké, ale potrebné.
Opakujem to, čo hovorím aj z hľadiska politiky, aj z hľadiska štátu. Lebo je to výhra pre zdravý rozum a výhra pre budúce generácie. Politici myslia na najbližšie voľby a konajú podľa toho. Ale štátnik myslí na budúce generácie a koná podľa toho. Buďme štátnikmi! Toto je potrebné, toto je zrelé. Aj keď voľby sú, boli a budú, stále sú nejaké voľby, lebo demokracia je inštitucionalizovaná nestabilita. Stále sa niečo a niekto niekde volí. A to je dobré, lebo to znamená odtiaľ-potiaľ a prídu ďalší. Ale myslíme viac na budúce generácie a vyriešime aj to, čo je treba pre nás.
Na tých dvoch vetách, ktoré sú v návrhu novely, teda v obidvoch predkladaných textoch, sa dá stavať veľa. Dá sa na tom stavať prorodinná politika. Lebo tá definícia a povinnosť štátu chrániť a pomáhať alebo podporovať manželstvo, ktorého hlavným cieľom je založenie rodiny a výchova detí, je o tom, dá sa na tom stavať lepšie, a výchova mladých pre zodpovednosť v živote a pre zodpovedné rodičovstvo. Dá sa na tom stavať rozumná, zodpovedná, adopčná politika v najlepšom záujme dieťaťa, ako o tom hovorí medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Dajú sa na tom stavať a majú sa na tom stavať lepšie sociálne, zdravotné a ekonomické opatrenia pre mladé manželstvá a mladé rodiny.
Čo sa týka justície, ako tu aj odznelo, to nie je pohľad, že buď jedno alebo druhé, ale riešme aj jedno, aj druhé. Ak je príležitosť, ak je možnosť, tak sme za to zodpovední, za využitie tejto príležitosti, lebo najhoršie by bolo nerobiť nič. Najhoršia alternatíva je komentovať, lamentovať, nadávať, kritizovať, ale nič pre zlepšenie neurobiť. Práve druhé čítanie, ktoré umožní dnešné hlasovanie, verím, je priestorom na vylepšovanie, o ktorom tu hovorili viacerí odborne, erudovane, na doriešenie všetkých súvislostí včítane previerok, respektíve preverovania spôsobilosti, odbornej a morálnej spôsobilosti kandidátov na sudov, ale aj súčasných sudcov. Majú veľkú moc, majú mať aj veľkú zodpovednosť pred ľuďmi.
Gábor Gál tu povedal: "Justičný raj tu nenastane." Áno, tú vetu som citoval, je pravdivá, justičný raj tu nebude, aj keď zmeníme ústavu. Ale zmena je potrebná, je možná a je dôležitá, lebo znamená základ pre zlepšenie. Dnešný stav je neprijateľný a prehlbuje aj ekonomické, sociálne, ba aj spoločenské problémy na Slovensku. Potrebujeme dôveryhodné súdnictvo, vyššiu vymožiteľnosť práva a účinnú spravodlivosť. A to je aj naša zodpovednosť, nielen sudcov alebo ďalších orgánov.
Otázka časovania. Viacerí to tu kritizovali, ako keby najväčší problém, že prečo teraz, prečo nie potom, prečo nie predtým. No, aké jednoduché pýtať sa prečo! Ja som presvedčený, že tu a teraz sa dá čosi urobiť a my sme zodpovední tu a teraz konať. Igor Matovič tu povedal kriticky voči KDH, že prečo nie po Košiciach. No chcem mu odkázať, že my sme tento proces začali ešte pred Košicami, teda myslím pred Národným pochodom za život. Veď dostal 10. septembra list, list odo mňa podpísaný, nech si ho pozrie. Dokonca, keď bol s nami v koalícii, sme to otvorili v roku 2010, v lete 2010. Už budú tomu štyri roky. Ale vďaka vtedajšiemu klubu SaS to nebolo možné dostať do programu vlády, vládnej koalície. Výsledkom bolo status quo, status quo vďaka pozícii klubu SaS.
Kolegyne a kolegovia, vždy sme pred nejakými voľbami. A to je dobré, že na voľbách záleží. Hovorím to preto, lebo demokracia a voľby patria k sebe. A zároveň môžem povedať, ako predstaviteľ, dnes predseda strany, hnutia, ktorá funguje 25. rok, že vážne veľké veci sa lámu pri voľbách, pred voľbami alebo po voľbách. Tak to história potvrdzuje, tak to jednoducho je. A preto je rozumné a zodpovedné aj toto obdobie využiť na potrebné zmeny pre ľudí. Veď to nie je o stranách, to nie je o pocitoch nejakých jednotlivcov, politikov, ale o tom, či treba, alebo netreba. Ak treba, tak poďme to riešiť! Veď dnes sa to neuzavrie, dnes sa to posunie, otvorí do druhého čítania.
Chcem zareagovať na tému obchod, kšeft. Lebo ak nebudeme vážiť slová, tak stratíme nielen zmysel, ale aj charakter politiky a charaktery ľudí. My nie sme obchodníci. Ja nie som obchodník. Jeden z tých predsedov, s ktorým som rokoval, môžte tipovať asi ktorý, povedal, že možno aj všetci z jeho strany by to podporili, nemajú problém povedať, čo je manželstvo, ak KDH podporí ľahšie rozvody, takzvané notárske rozvody cez zmluvu. Toto by som nazval kšeft. Toto by som označil za obchod. Ale my nie sme obchodníci. My nie sme obchodníci. Dohoda k politike patrí aj ako umenie, aj ako nástroj. A takto sme postupovali pri špeciálnom súde, špeciálnej prokuratúre, eurovale, dlhovej brzde, pri iných témach. Možno teraz aj vďaka kolegom sa dohodne ústavná ochrana druhého piliera. Je to kšeft? Je to podvod? Je to špina? Priatelia, ak sa stratí zmysel slov, bude ohrozená naša sloboda. Vážme slová! Lebo ak nebudeme vážiť slová, čo potom budeme vážiť? Len matériu?
Pán Poliačik povedal, že KDH stráca alebo stratilo svoju historickú úlohu. Neviem, čo všetko tým myslel, ale KDH tu a teraz potvrdzuje svoju historickú úlohu. Potvrdzuje, napĺňa. Veď my tu nie sme kvôli pocitom alebo nejakým spomienkam, my sme tu kvôli zodpovednosti aktuálnej a do budúcnosti. Ale to hovorím neprítomnému spravodajcovi, lebo nie je tu teraz, ale používal tu také termíny, že diabol sem, diabol tam, zmluva s diablom. Základný zákon štátu je zmluva s občanmi, že štátna moc im bude slúžiť a riešiť problémy.
Ešte si dovolím jednu politickú poznámku, lebo to tu lietalo a niektorí nám gratulovali, že sme rozbili Ľudovú platformu. KDH Ľudovú platformu nerozbilo ani nerozbíja, ale plní jej programové ciele. Lebo ochrana manželstva a rodiny a takisto účinná spravodlivosť a justícia sú súčasťou programu, ku ktorému sme sa odhodlali a ktorý nesieme ako presvedčenie, ako ponuku, ako záväzok voči občanom. Ktosi iný rozbíja alebo nie je zrelý na plnenie toho, čo znamená program a zodpovednosť, pretože politický zápas neznamená nejakú umelú rovinu, alebo bitku medzi pravicou a ľavicou ako samoúčelnú, samu osebe. To nedáva zmysel nášmu konaniu. Pretože zmysel politiky je služba spoločnému dobru. Je ochrana, podpora dôstojnosti každej ľudskej osoby, muža a ženy a presadzovanie spravodlivosti. Toto je zmysel politiky a zároveň aj zápasu, ktorého sme súčasťou. Každý jeden z nás jednotlivo aj spoločne. Nie zápas pre zápas, ale zápas o dobro a pre dobro.
Chcem povedať na záver, že získať druhých pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. Túto myšlienku kedysi povedal Martin Luther King, zaplatil za ňu najvyššou cenou, ale zmenilo to Ameriku. Dokonca tak, že dnes je Afroameričan prezidentom, opakovane zvoleným prezidentom Spojených štátov Amerických. Hovorím to len ako príklad, ale aj ako inšpiráciu pre politiku. Získať toho druhého pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. A ja som presvedčený, že víťazom tu je zdravý rozum, zodpovednosť a ľudia na Slovensku.
Ďakujem všetkým, ktorí chápu, že v tomto zápase ide o viac solidarity a viac spravodlivosti. Verím, že hlasovanie dnes o jedenástej potvrdí túto líniu alebo situáciu v slovenskom parlamente a bude veľmi silným odkazom pre ľudí, že je tu reálna nádej na pozitívne zmeny, že 25. marec nie je len starý nejaký historický spomienkový dátum, ale veľmi aktuálny zápas o ľudské práva a dôstojnosť každej ľudskej osoby.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, divadelná činnosť je v súčasnosti upravená zákonom o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov. V právnom poriadku Slovenskej republiky však absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu hudobný umelec a, ako ukazuje aplikačná prax, s odstupom rokov je potrebné nanovo upraviť, respektíve doplniť aj niektoré ustanovenie týkajúce sa divadelnej činnosti.
Predložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorby pre občanov v rôznych regiónoch Slovenska. V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenia týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s ministerstvom práce sociálnych veci a rodiny.
Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledku osobitého procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavenia a činnosť divadiel a pracovno-právne vzťahy divadelných umelcov. Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitný príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií ,a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu.
Navrhovaná právna úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako aj na divadlá, hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.
Ďakujem.