33. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, ospravedlňujem sa, myslel som, že to stihnem, ale päť minút bolo naozaj málo.
Chcel by som trošička do histórie tohto návrhu zákona. Ja som hlasoval za skrátené legislatívne konanie, lebo, myslím si, že je potrebná zmena, i keď som teda nečakal, že to príde v tomto čase. Chcel by som sa vyjadriť možno k trom zásadným skutočnostiam. Kúsok k histórii legislatívneho procesu, kúsok k tomu, aby pracovná metóda pokus - omyl už nefungovala, a možno aj záverom to, že môžme očakávať ďalší tlak na, na predmetnú právnu úpravu, a či ministerstvo bude ochotné pristúpiť nielen k celkovej zmene obligatórnosti, pardon, úrad, k celkovej zmene obligatórnosti ukladania pokút a poriadkových pokút, ale možno aj viacej k obsahu.
Úvodom, teda možno si aj pán podpredseda výboru pre ľudské práva spomenie, že tento zákon nebol prijímaný v nejakej všeobecnej zhode a skôr sme, vtedy som dostal možnosť aj vystúpiť na výbore, hovorili o tom, že sa jedná o veľmi rýchly a veľmi náročný legislatívny proces vzhľadom na to, že bolo počas jeho prijímania predložené obrovské množstvo pozmeňujúcich návrhov priamo z pléna, zároveň aj medzirezortné pripomienkové konanie zaznamenalo obrovský, obrovský podnet alebo obrovský nápad podnetov. To znamená, môže to hovoriť o dvoch veciach, že to nebola jednoduchá norma, zároveň sa jednalo o transpozíciu do určitej časti. Viacero predrečníkov spomenulo, že, že v rámci transpozície sme nešli len po alebo predkladateľ nešiel iba po povinnostiach, ktoré transpozícia predkladala, ale možno sme šli nad rámec.
Celková situácia dospela do toho, že, a predpokladám, že aj na základe toho tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, že premiéra administratívneho zaťaženia na malých, stredných a možno aj väčších podnikateľov bola taká, že keď sa priblížila vlastne platnosť aj účinnosť, teda v tomto prípade účinnosť zákona, a v druhej miere alebo druhá účinnosť príde, myslím, že v polke tohto roku, predpokladám, že sa vyhodnotila tzv. aplikačná prax, a je dobre, že prichádza k zmene.
Tu by som si dovolil teda povedať, že ja tu čítam z tej histórie trošička, že v rámci toho pripomienkového konania boli pre mňa dosť dôležité štyri stanoviská, stanoviská KOZ, stanovisko RÚZ, stanovisko Asociácie zamestnávateľov a ZMOS-u. Vtedy som bol mierne sklamaný, že pri tejto norme, ktorú sme my opisovali s tým, že môže - a pravdepodobne s veľkou mierou pravdepodobnosti - naplniť to, že dopadne to na podnikateľské prostredie takým spôsobom, že zaťaží ich až nad, nad rozumnú mieru. Sme boli vtedy sklamaní, pretože zhodne - a nechcem citovať z každého jedného, ale okrem Asociácie zamestnávateľov vlastne vyjadrili teda podporu, že v legislatívnom to fórum bolo, myslím, sociálna rada, rada vlády pre hospodárske a sociálne veci alebo podobne, čiže okrem Asociácie zamestnávateľov vyjadrili ako keby spoločne, možno na ukážku. Čiže Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení trvala na rozpore, ktorý poslala, a zobrala iba na vedomie a prípadné pripomienky chceli uplatniť teda priamo na rokovaní. Ale postúpili zákon, teda odporúčali postúpiť návrh zákona ďalej na rokovanie. KOZ, RÚZ a pod. vyjadrili ako keby zhodné stanovisko. A prečo to hovorím? Myslím si, že sú niekedy, metóda pokus - omyl je dobrá, ale nemyslím si, že v tak formalizovanom zložitom procese, ako je prijímanie zákonov, navyše keď doňho vstupuje Európska únia cez smernicu, a teda naša povinnosť je transponovať, by sme mali k takejto metóde pristúpiť. A je teda pravdou, že tie varovné hlasy, ktoré hovorili o tom, že nechoďme touto cestou, nestavajme úrad a nepokutujme podnikateľov zbytočne, pretože prevádzka s piatimi, dvomi, tromi - a to mám osobnú skúsenosť - a možno prevádzka veľkých spoločností je nadmieru zaťažená, a napriek dobrej snahe pri, ktorá má chrániť osobné údaje, nie celkom naplníme účel. Možno aj tá legisvakačná doba, proste kedy sa mohli tie prevádzky pripraviť, mohla byť dlhšia a pod., celkom, celkom nepadla na úrodnú pôdu.
Myslím si, že je dôležité z hľadiska tej histórie povedať to, že návrh zákona nebol pripravený v komunikácii s tými ľuďmi, na ktorých môže najviac dopadnúť, a teda javí sa aj zo súčasného pohľadu, že bol pripravený viac-menej od zeleného stola, a toto je obrovskou chybou. Chyba je, že sme si to teda vyskúšali v praxi, a čo môžem oceniť, je, že napriek teda účinnosti, ktorá trvá tretí mesiac, prichádza k zmene. Myslím si, že prichádza k zmene aj trošička neskoro, lebo už niektoré - a určite to ohlasuje aj ministerstvo, keďže sa to dostane aj k nám ako poslancom - hovoria o tom, že vznikli už nejaké náklady, vznikla neistota, možno aj to, že sa snažili pri tomto tlaku, ktorý na základe tejto zákonnej úpravy prišiel, obísť alebo nejakým spôsobom sa zariadiť tak, aby predsa len vyhoveli dikcii zákona. Čo tu chcem prehlásiť, že takto by sme nemali pracovať v Národnej rade, takto by nemala k riešeniu problémov pristupovať vláda.
Uvidíme, teda čo príde, a neviem, nakedy je plánované aj druhé čítanie k tomuto, či, či to zvládneme. A chcel by som možno povedať niečo k zamýšľaným pozmeňujúcim návrhom a to je, že aby sme nešli len po pokutách, ale možno tam, kde nie je premiéra návrhov, ktoré zavádzajú povinnosti pre hlavne malých a stredných podnikateľov, aby sme tu upustili aj od priamej, výkonu tej povinnosti - a nielen tej pokutovej - alebo dávali do polohy obligatórnosť ukladania pokút.
Čo si ja myslím, že je dôležité ešte povedať, táto norma nie je jednoduchá a mne trošička chýbala aj pomoc vlády možno pri vysvetľovacej a zavádzajúcej praxe alebo praxe, ktorú, ktorú sme týmto alebo ktorú ste týmto z Národnej rady vyslali, pretože často všetky možné portály, ktoré ale nie sú pod gesciou vlády, sa skúšali, skúšali vysvetliť tento proces a veľmi ťažko sa komunikovalo, kde, do akej miery povinností, čo naozaj, čo je nutné minimum, a toto boli všetko otázky, ktoré podľa mňa vo veľmi rýchlom konaní pri tomto návrhu zákona, a ja som tu v doložke vplyvov si všimol, že my sme transponovali vec, ktorá bola prijatá 1. mája 2004. Čiže viem, že ten proces transpozícii hrozí aj nejakými pokutami. Ale to sme hovorili tiež pri prijímaní toho pôvodného zákona, že skúsme dať tomu dostatočný časový priestor, aby sme sa pripravili. Je toto podľa mňa vizitka rýchlej, rýchleho konania, vizitka toho, že nie celkom tie reprezentatívne orgány, ktoré sa legislatívneho procesu zúčastnili, naozaj pomenovávali tie skutočnosti, ktoré teraz my musíme v skrátenom legislatívnom konaní riešiť. Dúfam, že toto poučenie a možno aj teda druhé čítanie, kde by, ak to časové možnosti dovolia, by sme chceli prísť s pozmeňujúcim návrhom. Ak teda nevznikne, aby sme sa tu zase politicky nepretekali, kto, kto prinesie lepší, ak niekto danú situáciu nebude chcieť a mať vôľu riešiť.
Čiže, pán minister, možno naozaj niekedy netreba pozerať na politické spektrum, ak nehlasovalo za programové vyhlásenie vlády, ale snaží sa k norme pristúpiť s bona fide, že naozaj dvakrát merať a raz rezať v tomto prípade platí dvojnásobne. Dotklo sa to obrovského množstva ľudí, ktorí vytvárajú prácu, a v tomto prípade by sme aj s nimi nemali až takto hazardovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Len stručne chcem zareagovať. Skutočne ministerstvo spravodlivosti, ako minister som len predkladateľ. Žiaľ, Úrad pre ochranu osobných údajov nie je tá osoba, ktorá by mohla vystúpiť v pléne parlamentu a obhájiť ten návrh, pretože oni sú vecný nositeľ tejto úlohy a tohto zákona. Ale predpokladám, že vo výboroch tam naozaj budú predstavitelia úradu a bude s nimi možné vecne diskutovať aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré určite chcete predložiť. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som v podstate teraz, dá sa povedať, v tomto poobedňajšom rokovaní uviedol ešte zopár faktov k tomuto nášmu návrhu zákona, aby sme teda predišli niektorým nejasnostiam v rámci debaty a, samozrejme, rozpravy.
V prvom rade chcem povedať, že pri úprave tohto zákona alebo týchto zákonov ako takých sme museli na jednej strane hľadieť to, aby sme nenarušili vymáhateľnosť práva na Slovensku ako takú, na ktorú nás upozorňovali či už tripartita, sociálni partneri, ZMOS, ale aj, samozrejme, zamestnávatelia ako takí; na druhej strane aby sme pomohli občanom pred úžerníkmi, nebankovkami, exekútormi a dražobnými spoločnosťami, hlavne pri tých ich nekalých a čiernych praktikách.
To, čo je výsledkom tých rokovaní je, samozrejme, zakotvené v spoločnej správe aj v návrhu zákona, samozrejme, s tým, že v podstate ešte pôjde zopár vylepšujúcich pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som bol informovaný, či už zo strany opozície, alebo koalície. Ale pre ujednotenie chcel by som spomenúť takých, také teda tie zásadné zmeny alebo tie zásadné veci, ktoré vyplynú, keď sa prijme tento, táto, tento súbor zákonov, ktoré predkladáme v prospech občana.
1. Prvýkrát od šesťdesiatych rokov na základe tohto zákona bude zadefinovaná a zakotvená úžera v Občianskom zákonníku.
2. Právne úkony a zmluvy uzavreté práve z úžerníckych praktík budú neplatné.
Zavádzame inštitút odplaty a jej výšku, ktorá ale bude určená cez nariadenie vlády. Čo sa týka predmetného nariadenia vlády, samozrejme, do účinnosti zákona, ktorá bola posunutá na 1. júna, bude zverejnené a, samozrejme, prejde aj celým medzirezortným pripomienkovým konaním s tým, že my ako poslanci sme nejaký návrh nariadenia vlády predložili pri predkladaní tohto návrhu zákona.
Ďalej. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy budú musieť byť uvedené rovnakou veľkosťou v celej zmluve. Čiže nebude sa stávať to, že bude zmluva nečitateľná šestkou písmom alebo pármilimetrovým písmom. Spotrebiteľská zmluva, ktorá bude obsahovať aspoň jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej dosiahnutie bolo docielené za použitia nekalej obchodnej praktiky, bude neplatná.
Ďalej. Oprávnený bude povinný do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu podať návrh na exekúciu alebo uzavrieť zmluvu o splátkach, inak príde o úroky. Zabráni sa týmto obchodovaniu s exekučnými titulmi ako s cennými papiermi. Budú nútení oprávnení vymáhať v podstate si tie pohľadávky ako také na jednej strane, na druhej strane nebude dochádzať k prekvapeniam občanov, že pohľadávka niekde ležala 7 alebo 5 rokov a potom niekto ju vymáha. Tu sme vyhoveli požiadavke opozície, kolegynke, kolegyni Žitňanskej, ktorá navrhovala aj s kolegom Beblavým posunutie tejto hranice z dvoch na tri roky. Tu sme vyhoveli.
Čo sa týka inštitútu, zakotvujeme inštitút drobných exekúcií do 2-tisíc euro, to znamená, že bude zákaz exekvovať, ale aj dražiť nehnuteľnosti, v ktorých má fyzická osoba trvalý alebo prechodný pobyt pri pohľadávkach do 2-tisíc euro. Zároveň zakotvujeme zákaz exekvovať osobné motorové vozidlo osobám ZŤP. Taktiež prichádzame s upresnením a s vylepšením, že exekútor bude môcť komunikovať s bankami aj prostredníctvom elektronickej komunikácie, čím sa docieli to, že odblokovanie zablokovaného účtu nebude trvať týždne, ale dni.
Zároveň chceme zvýšiť kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie voči nebankovkám a úžerníkom. Taktiež na účely dražby sa bude vychádzať alebo teda znalec bude musieť vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, a nie z nadobúdacej, ktorá mnohokrát tie posudky potom zníži na polovicu hodnoty.
Najnižšie podanie v prvom kole dražby bude môcť byť iba 90 % z hodnoty nehnuteľností, a nie 75 %, ako to bolo doteraz, a zároveň bude musieť byť ešte dražobník poistený pre prípad spôsobenia škody na sumu 2 milióny eur.
Taktiež spotrebiteľské úvery, ako aj ostatné úvery a pôžičky sa nebudú môcť poskytovať hotovostne. Teda zabránime tomu, aby sa nestávalo, že niekto poskytne pôžičku alebo úver na papieri 1 000 euro, reálne odovzdá iba 500 a 500 v podstate mu zostane vo vrecku len preto, že využije závislosť občana ako takého.
Taktiež konatelia, štatutári nebankoviek budú musieť mať vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe nielen teda v bankovníctve, ako sme mali, ale rozšírili sme to aj na finančníctvo a v oblasti úverových obchodov alebo bude musieť mať úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou a 7 rokov praxe, tak ako je to v zákone o bankách. Čiže tu sme to zjednotili so zákonom o bankách. Taktiež bude sprísnenie zápisu a výmazu nebankoviek z registra veriteľov.
Taktiež obmedzíme trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie a odmien exekútorov ako takých, hlavne pri tých drobných pohľadávkach do 2-tisíc euro. Tam sme museli ale prihliadnuť na to, upozornili nás na to ZMOS a, samozrejme, miestne orgány štátnej správy, aby zostala zachovaná vymáhateľnosť pokút ako taká.
Čo ešte v podstate upresňujeme, je, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, bude teda určovať exekútor, ale bude musieť byť primeraný vymáhanej povinnosti a hodnota zabezpečeného majetku povinného bude musieť zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Čiže nebude sa stávať, že kvôli 50 eurám exekútor alebo banka zablokujú tri účty alebo zablokujú účet a motorové vozidlo ako také.
V súvislosti s týmto ustanovením, ktoré už tam máme, si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Ota Brixiho k tlači 850, kde chceme ešte upresniť toto ustanovenie, nakoľko sme reflektovali alebo pôvodné ustanovenie reflektuje na právne vzťahy od účinnosti zákona do budúcnosti, ale nereflektuje na to, že už v tomto momente, boli sme na to upozornení spotrebiteľskými združeniami, že už v tomto momente sú mnohokrát blokované tri účty alebo dva účty, občanom nemôžu odchádzať splátky úverov alebo je zablokované, sú zablokované účty a motorové vozidlo, tak predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý ešte reflektuje aj na súčasný stav, aby mohli občania sa dostať k svojim účtom alebo k svojim hnuteľnostiam.
Čiže pozmeňujúci návrh znie:
"1. V čl. 2 sa bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 65 sa na konci pripája táto veta:
V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti."
Toľko z mojej strany. V podstate ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil, žiaľ, opäť pomerne kriticky k predloženému návrhu zákona. Ale zas budem aj, budem aj chváliť, tak jak som chválil predtým.
V prvom rade mňa veľmi mrzí, že tento návrh zákona nejde, nenesie základné posolstvo, a to je výchova spotrebiteľa k tomu, aby bol zodpovedný. Podľa mňa by sme sa mali zamerať skôr, mali by sme ísť touto cestou a učiť tých slabších, ako byť obozretnejší. Áno, istá miera regulácie musí byť vždy a treba ich chrániť, ale všetko musí mať svoju mieru, pretože, isto vieme, že ľudia zvyknú spohodlnieť a potom to môže mať omnoho horšie následky, ako to má teraz. Ale dobre, ten návrh tu je a ten návrh ako taký považujem za dobrý a úmysel tiež za dobrý. Ten návrh má pomôcť slabším, ktorým by sme mali všetci, ktorí to myslíme úprimne, mali by sme ich chrániť, ale nemôžem si odpustiť niektoré veci, ktoré, najmä čo sa týka legislatívneho procesu.
Takto sa robí legislatíva, príde návrh zákona a potom príde pozmeňovák, toto je, to je spoločná správa, kde väčšinu tvorí pozmeňovák. Ten pozmeňovák je širší ako samotný, samotná novela. Toto podľa mňa nie je legislatíva, tak ako by mala vyzerať, pretože my sme tu viacerí deklarovali pomoc, opozičníci, že pomôžeme tomuto návrhu, pretože všetkým záleží na tom, aby sme chránili tých spotrebiteľov. Ponuka neprichádzala, resp. podaná ruka nebola využitá veľmi dlho. Až pár dní pred ústavnoprávnym výborom prišlo krátke stretnutie u pani podpredsedníčky Laššákovej, kde, žiaľ, nebola, nebola táto pomoc opäť využitá. My sme už nemohli nejak relevantne reagovať ani na tom výbore. Opäť prišiel ďalší pozmeňovák a teraz tu máme ďalší pozmeňovák. Čiže my sme vlastne mali teraz robiť ako opozícia pozmeňováky k niečomu, čo sa pozmeňovákom tak či tak už mení. Ako v tomto sa nevyzná ani, ani divá sviňa, akože, pardon. Fakt je to neskutočné. Ja sa v tom naozaj nevyznám. Hej, som právnik, ale, bohužiaľ. Pani spravodajkyňa, je to neskutočné, jako je tých pozmeňovákov strašne veľa. Ja som vám navrhol, presuňme to možno na ďalšiu schôdzu a bavme sa o tom, otvorme tú diskusiu. Otvorme ju. Vy ste to neurobili, je to, je to proste škoda. Pretože čo sa tu zas objavuje.
Niektoré veci, ktoré sme poukazovali, že boli nezmyselné, boli vypustené. Výborne! Kľudne, ale mohli byť zmenené k lepšiemu. Ale stále tu ostala a vy ste to, pán predkladateľ, povedali, že stále, ak som to správne pochopil, bude zmluva, bude rovnakým písmom, rovnakou veľkosťou písma. Ale ja keď čítam tú novelu, aspoň tú predposlednú alebo tú, čo ja mám teda na stole, tú spoločnú správu, tak tam sa hovorí, že, že bude to, počkajte, že nebude tá zmluva nečitateľným písmom. A to je aké? Aké je nečitateľné písmo? Veď to je subjektívne. Ja, čo mám, priznávam sa, slabé oči, tak pre mňa je nečitateľné písmo niekedy veľmi relatívne. Pre toho dôchodcu to môže byť ešte relatívnejšie. A pre toho, čo má dobré oči, jemu stačia kľudne trojka písmo. Čiže čo je to to nečitateľné písmo, to nikto nevie.
Rovnako sa to týka, toho nešťastného, tej nešťastnej definície odplaty, že najvyššiu možnú prípustnú mieru ustanovuje vykonávací predpis. No, tu som vás opakovane žiadal ako v dobrom, aby sme zistili, čo bude povolené, čo bude zakázané, čo bude tá najvyššia miera, aby ste predložili ten vykonávací predpis. Vy ste mi opakovane povedali, že vykonávací predpis už bol predložený, ale že bude iný. Opravte ma, ak som to pochopil zle. Vykonávací predpis bol predložený a tým ste dodržali literu zákona. My hovoríme o tom istom vykonávacom predpise, kde je napísané, že všeobecné obchodné podmienky budú dvanástkou písmom a Times New Roman. To je ten istý vykonávací predpis? To snáď nie. My stále nevieme, čo bude tá najvyššia možná miera odplaty, pretože ju určí vláda, ale, bohužiaľ, rokovací poriadok je nekompromisný. Nekompromisný. Paragraf 68 ods. 4 druhá veta:
"Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný."
Inými slovami, vykonávací predpis tu už mal byť, ten, čo tu je, ten platiť nebude. To len, to len pre záznam. Mal tu byť taký, na ktorý sa odkazujete, čo sa týka najvyššej možnej miery. Aby som bol úplne jasný, ja nehovorím, že to, ako to zavádzate, je úplne zlé, ja hovorím, že ja stále neviem, či to bude pre toho spotrebiteľa dobré alebo zlé. Závisí to od vlády. A dám vám konkrétny príklad a veľmi jednoduché otázky. Ako to, to keď mi odpoviete, ja budem sa z toho veľmi tešiť.
Viete mi povedať, aké je RPMN alebo miera nákladov pri 5-tisícovom úvere na 12 mesiacov, spracovateľský poplatok 20 euro a úrok 1 000 euro? Viete mi ho povedať? My podľa tohto nevieme, aké bude RPMN, resp. my ho vieme vypočítať, ale nevieme povedať, že či to bude vysoké, nízke, primerané.
Ďalší príklad. Tisíceurový úver, 6 mesiacov, 20-eurový spracovateľský poplatok, 200-eurový úrok. Aké bude RPMN? Bude malé, veľké? Aké bude?
A posledný príklad, 200 euro na 1 mesiac pôžička, 20 euro spracovateľský poplatok, bezúročne. Aké bude RPMN? Podľa toho vykonávacieho predpisu bude malé, veľké, primerané? Ja to naozaj netuším.
Toto je inak, toto je hlavný dôvod, pre ktorý ja nebudem môcť za ten, za tento návrh zahlasovať, lebo dávame bianko šek vláde, ktorá si sama určí, čo je primerané a čo nie je primerané. Tu odkazujem na kolegu Hlinu, ktorý vám určite povie do histórie, ako to bolo doteraz. Čo robili ľudia na vláde doteraz. Ako zrušili maximálnu RPMN. Títo istí ľudia budú o tom teraz rozhodovať. Pre toto ja to nemôžem, ten návrh vo väčšine je dobrý, ale toto je tak zásadné, tak kľúčové, na čom to je postavené. A ešte raz, ja som vás opakovane žiadal, dajte ten vykonávací predpis! Nedali ste ho.
Celkom chválim a to, si myslím, že bol obrovský tlak niektorých ľudí, že ostali bezhotovostné prevody, bezhotovostné pôžičky. To je výborná vec. Prax ukazuje, že toto je asi najzásadnejšia vec, a tu mám ešte, tu som sa vám pokúšal povedať, že keď už robíte poskytnutie pôžičky bezhotovostne, dajte aj vrátenie. Nič ťažkého to nie je. Podľa mňa je to šikovné, splní to ten účel, ktorý chcete. Pretože keď sa vracajú peniaze, nie každý vydáva príjmový pokladničný. Nie každý. Ten spotrebiteľ - a tu máš - príde o mesiac: - Ty nemáš zaplatené. - Ale mám. - Ukáž mi doklad.
Hm, a sme doma. Čiže toto tam kľudne mohlo byť, len sme mohli viacej komunikovať, len sme mohli mať dopredu známy tento návrh, tento, myslím, ten pozmeňovák, ten veľký pozmeňovák a mohli sme to vyriešiť.
Dávam do pozornosti ešte celkom systémové opatrenia, ako je register exekúcií. Pri registri exekúcií, čo sme mohli už dávno mať zavedené podľa vzoru Českej republiky, sme mohli predísť zbytočným exekučným konaniam, zbytočným navyšovaním trov pre povinného. Nemáme to tu, ako to nie je úprava, ktorá je náročná. Ak je technicky náročná, ak sa správne, ak sa správne pamätám, minister spravodlivosti povedal, že do konca roka to tu bude, no ja si počkám, a keď to bolo tak technicky ťažké, že to muselo čakať rok.
Rovnako tak je, nie je to myšlienka úplne nová, register úverov. Veď aj register úverov od nebankových spoločností. Prečo toto stále nemáme? Nič ťažkého to nie je. Niekto poskytne úver, musí ho zaregistrovať. Ten, kto poskytne ďalej, musí pozrieť, či je, či má alebo nemá ten človek úver. Vy ste argumentovali v dôvodovej správe, že sú rodiny, ktoré majú 50 úverov. Týmto to krásne môžme predísť. Technicky opäť to nie je až také náročné. Treba, samozrejme, kúpiť softvér, uznávam, musí niekto evidovať, ale to, to nie je vec, ktorá je neuskutočniteľná. Dostal som podnet, že aby to bolo, aby, aby, aby pôžička, ktorá je poskytnutá, ak je človeku poskytnutá opakovaná pôžička, že bude táto pôžička bezúročná, podľa mňa to nie je úplná cesta. Viem si predstaviť, že úroky budú vždy o polovicu nižšie. Za každú ďalšiu pôžičku budú o polovicu nižšie. Na prvý pohľad sa to javí, že je to, že je to nevýhodné pre toho veriteľa. Je, super. Ale ten veriteľ vám to nepožičia. Ten človek už si nebude požičiavať. A to je cesta. Nech si ľudia prestanú požičiavať peniaze, keď na to nemajú. Nech, nech to proste prestanú robiť. Len toľko.
Ja dúfam, že sa vyjadríte k tým RPMN, čo som vám povedal. Inak taký detail, minulý týždeň pán premiér na tlačovke hovoril o pánovi Kiskovi, aký to je úžerník, že mal, predstavte si, priatelia, RPMN 75 %! Čuduj sa svetu, 75 %! Existuje nariadenie vlády z 2010, kde primeraná RPMN je 74 %. Primeraná. Naozaj skúsme tieto veci robiť poriadne. Definovať ich tak, jak majú, pretože čo sa stane? Vznikne nám tu sivá ekonomika výpalníkov a úžerníkov. Pán kolega, vy mi poviete, že na to tu máme políciu. Spomeňme si na prípad z Nitry, kde bol kamerový záznam, 4 mesiace nič nevyriešili a mali jasný dôkaz! 4 mesiace! Tuto úžera, kde to výpalníctvo bude fungovať, žiaľ, z očí do očí, je to ťažko dokázateľné. Tá polícia tu síce je, ale nie vždy sa dokáže to, čo je treba, pretože ten, ten výpalník má tých ľudí, tak, bohužiaľ, pokrytých, že oni ho budú bonzovať, až keď bude neskoro. Aspoň tak si to ja myslím.
Ale ako hovorím, tento návrh sám osebe je nápomocný, ale je nebezpečný v tom, že dáva bianko šek vláde. A toto ja, pokiaľ neviem, za čo idem hlasovať, veľmi ťažko sa mi to podporuje.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, no, pán poslanec Kadúc, no myslím si, že boli ste už aj v lepšej kondícii, a dať argument, že keď ľudia nemajú na to, tak nech si nepožičiavajú. No čakal by som to skôr od niekoho vyslovene pravicového politika, nie od poslanca, ktorý zastupuje obyčajných ľudí. No ale aj tak, žiaľbohu, ste s tým takto vystúpili. Teraz k faktom. Čo sa týka návrhu vykonávacieho predpisu, my sme vám to na ústavnoprávnom výbore, sme to vysvetľovali dlhé, možno, poviem, aj hodiny, ale aj na tých stretnutiach, čo sme mali, že jednoducho my ako poslanci, bola otázka a bol problém, či vôbec sme povinní predložiť návrh vykonávacieho predpisu, my sme ho predložili. Každý vie, že parlament, návrhom vykonávacieho predpisu, keď ide aj o poslanecký návrh, nemôže zaviazať vládu, aký vykonávací predpis má prijať. My sme dali návrh, dali sme im nejaký návod, sme dali nejaký návod vláde a to už je jedno, aká bude vláda, či modrá, žltá, zelená, ako si prijme výšku tej odplaty, bude si za to zodpovedať pred občanmi.
Čo sa týka tých stretnutí. Nie je pravda, že by neboli stretnutia. Boli dve stretnutia s opozíciou, jedno na ministerstve hospodárstva, kde ste neprišli, a druhé u pani podpredsedníčky Laššákovej, kde, myslím si, korektne prebiehala diskusia skoro 2 hodiny. Čiže ale to chcem povedať, ja osobne som vám posielal ten návrh toho veľkého pozmeňováku, ktorý sa nedal urobiť za 1 deň. To boli v podstate desiatky dní rokovaní so sociálnymi partnermi a so všetkými zainteresovanými. To boli desiatky stretnutí, kolega Brixi plus ďalší predkladatelia vám to vedia povedať, čo sme museli absolvovať. Čiže nie je to celkom pravda, my sme s každým zainteresovaným o tom rokovali.
Čo sa týka registra exekúcii a úverov, je to dobrá vec, ale nedá sa to riešiť týmto spôsobom, treba to riešiť, aby to riešila komplexne vláda alebo ministerstvo spravodlivosti ako také.
A čo sa týka pána Kisku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pozabudol som a ďakujem. My by sme mali spotrebiteľov vychovávať, to je hlavné. Naozaj ak na to nemajú, nech si nepožičiavajú. Ja sa hlásim k tomu, buďme solidárni k slabším. Viete, vykonávací predpis je daný, ale zhodneme sa, že ten úmysel, ktorý vy sledujete, obmedziť hornú hranicu týmto nie je dodržaný. Vy ste stále nepovedali, aká bude tá horná hranica. Na ministerstvo hospodárstva ste ma nezavolali. U pani podpredsedníčky sme boli, bola to debata dobrá, ale, žiaľ, bola neskoro. Nikto vám neberie, že ste si to obehali, že ste mali s tým kopec roboty. Klobúk dole, ale ja som povedal, odložme to. Odložme to, aby to bolo pre, pretože v opozícii sú názory, ktoré sú dobré podľa mňa teraz, nepolitické, sú pre občanov. Škoda, že nie sú zohľadnené úplne. Škoda.
A ešte k tomu, k tým príkladom, čo som vám dal. Teraz vám poviem čísla, koľko vychádzajú pri tých 5 000 na 12 mesiacov, 22; 21 spracovateľský, úrok 1 000 euro, 42,38 RPMN.
Pri tom druhom úvere tisíceurový úver, 6 mesiacov, 20 euro spracovateľský, 200 úrok, 102,95 % - a teraz počúvajte dobre: 200 euro na jeden mesiac za 20 euro spracovateľský poplatok, bezúročne, 214 % RPMN. Ja podľa tohto, ja neviem vám povedať, či vy dávate bianko šek dobrý alebo zlý, lebo je bianko. Preto som pýtal ten vykonávací predpis. Ak tam toto neupravíte, budeme tu mať zase problém. A toto sme vám hovorili celý čas, že my vám s tým chceme pomôcť, v dobrom. Však tu ide fakt o ľudí tejto krajiny, ktorí sú slabí a ktorí potrebujú pomôcť bez toho, či sme zelení, modrí, červení, ľaví, praví.

Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k tomu, ako došlo k tomu legislatívnemu návrhu zákona vládnych poslancov.
Dámy a páni, do marca roku 2010 fungovalo na Slovensku maximálny možný strop pri úrokoch pri nebankových pôžičkách. Tento maximálny úrok navrhovalo ministerstvo financií vo svojej vyhláške ako dvojnásobok priemerov RPMN, to znamená ročnej percentuálnej miery nákladov, alebo štvornásobok vážených priemerov. V tom období bol maximálny úrok pri nebankových pôžičkách na úrovni 74-75 %. Samozrejme, pri rôznych úveroch podľa výšky a dĺžky splácania bol ten maximálny úrok aj nižší podľa vyhlášky, ktorú vydávalo ministerstvo.
V marci roku 2010 vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica na návrh ministra financií pána Počiatka tento strop pri úrokoch pri nebankových spoločnostiach zrušila a navrhla vládnym návrhom zákona do snemovne, kde to vládni poslanci schválili. V marci roku 2010 sa spustil úžernícky klondike na Slovensku. Vláda Roberta Fica má politickú zodpovednosť za to, že sa od marca roku 2010 spustil úžernícky klondike na Slovensku. Nebankové spoločnosti začali žiadať niekoľko 100-, niekoľko tisícpercentné úroky pri pôžičkách pre občanov Slovenska. Občania Slovenska nevládali, nezvládali splácať takéto pôžičky. Následne nebankové spoločnosti si na nich najímali exekútorov, ktorí išli po ich majetku, veľakrát aj po ich bytoch a domoch. Na Slovensku vláda Roberta... druhá vláda Roberta Fica s hrôzou konštatuje, že máme na súdoch podaných cez 540-tisíc exekúcií za rok. Súdy nezvládajú ani evidovať tieto exekúcie. Podstatná časť aj podľa slov štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti je od nebankových subjektov. Z 34-tisíc dovolaní na Ústavný súd minulého roku len 20-tisíc dovolaní bolo od nebankovej spoločnosti Pohotovosť. V tomto legislatívnom klondike sme do toho viacerí opoziční poslanci minulého roku vstúpili a ja som si dovolil do toho vstúpiť aj legislatívnym opatrením, keď som navrhoval dvakrát strop pre nebankové pôžičky. Dvakrát vládni poslanci odmietli tento strop. Prečo sa tomu stropu pri nebankových pôžičkách toľko venujem, keď obsah návrhu zákona, ktorý máme pred sebou, je oveľa širší a dotýka sa viacerých návrhov zákona a viacerých oblastí? Strop pri nebankových pôžičkách považujem za kľúčový problém aj v tomto navrhovanom zákone. Takto zadefinovaný strop považujem za matematicky vypočítanú úžeru.
Ja som tento strop navrhoval tak, ako to bolo do marca roku 2010, ako dvojnásobok priemeru spotrebiteľských úverov alebo štvornásobok vážených. Kolegyňa Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý to navrhovali exaktne ako 70 % plus inflácia. Keď vládni poslanci navrhovali v prvom čítaní tento návrh zákona, tak tento strop definovali ako najvyššiu prípustnú odplatu a odkazovali na priloženú vyhlášku, ktorú priložili k navrhovanému zákonu. V tej vyhláške bolo zadefinované v prvom čítaní, že najvyššia prípustná odplata je dvojnásobok úverov v bankách. Takto stanovený strop sa zdal aj mne po odbornej stránke nastavený pomerne nízko, pretože úroky v bankách sú oveľa nižšie ako úroky pri spotrebiteľských úveroch, tak ako som to napríklad navrhoval ja, ale dobre, povedal som si, strop sa navrhuje, nastavili ste ho z môjho pohľadu príliš nízko. Po nejakých rokovaniach do druhého čítania aj po rokovaniach s Národnou bankou Slovenska som predpokladal, že nejakým spôsobom sa upraví tento strop tak, aby bol prijateľný aj pre tých, ktorí poskytujú takéto úvery, ale aj pre občanov Slovenska, ktorí by to ešte zvládali splácať. A takýto návrh, som aj ja povedal, že vieme si predstaviť, že ho podporíme ako opozícia, pretože nie je možné, aby na Slovensku existoval úžernícky klondike, a preto sme prisľúbili - aj ja osobne -, že sa zúčastníme na rokovaniach, kde by boli zapracované niektoré naše pripomienky a návrhy. Takéto, takéhoto rokovania som sa zúčastnil aj ja u pani podpredsedníčky Laššákovej. Tam nám pán kolega Martvoň predstavil určité pozmeňujúce návrhy, ktorými mení navrhovaný zákon, tak ako bol v prvom čítaní predstavený, a ja som hneď na tom rokovaní - musím povedať, že s hrôzou - zistil, že vy síce naďalej trváte na najvyššej prípustnej odplate, čo je v poriadku, ale citujem z vášho pozmeňovacieho návrhu, ale "najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis". Tak ako to bolo aj predtým, ale predtým sme ten vykonávací predpis dostali ako prílohu k zákonu a vedeli sme určitý vzorec, určitú formuláciu, ako nastavujete túto najvyššiu prípustnú odplatu. Teraz odkazujete iba na vykonávací predpis, ktorý my k dispozícii nemáme. Preložím to. Chcete po nás, aby sme dôverovali vykonávaciemu predpisu, ktorý sme nevideli, ktorý má pripraviť vláda, predpokladám, a my ako opoziční poslanci, ktorí sme kedysi vyslovili nedôveru vláde, máme jej v tomto smere dôverovať. Prepáčte, ale náš, náš postoj voči vláde Roberta Fica bol vyslovený kedysi hlasovaním o dôvere. Vy ste zaňho, za túto vládu hlasovali, za dôveru tejto vlády, my sme nehlasovali za dôveru tejto vlády. Naša úloha je kontrolná a máme byť kritickí k tomu, aby zákony, ktoré tu vláda alebo vládni poslanci navrhujú, aby boli podrobené kritike, aby to, čo je v nich zlé, aby z nich vypadlo, aby sa uľahčoval bežný život občanov na Slovensku, ale, prepáčte, ak ste v prvom čítaní dokázali formulovať tento strop pri nebankových úveroch a teraz sa, teraz nás odkazujete, že máme dôverovať vláde, a nepredložíte nám tento návrh, povedal som vám už u pani podpredsedníčky Laššákovej, takýto bianko šek my nemôžme podpísať. Za takýto návrh zákona my nemôžme hlasovať. A musím sa priznať, že aj som sa zamýšľal, prečo k tomu došlo, k tomuto výraznému posunu. Z môjho pohľadu je to veľmi výrazný posun. V prvom čítaní veľmi striktne nastavený strop pri úrokoch, v druhom čítaní odkaz len na vykonávací predpis, ktorý nevidíme. Prepáčte mi, ale napadajú ma len dva dôvody. Ja rozumiem tomu, že ste absolvovali niekoľko možno desiatok stretnutí s rôznymi záujmovými skupinami. To je legitímne, nebojím sa povedať, možno aj s lobistami. V európskom parlamente je zákon o lobingu. Predkladalo ho aj KDH tu. Ak by takýto návrh zákon sme mali, tak všetci poslanci by po stretnutí s takýmito záujmovými skupinami a lobistami museli takéto stretnutia nahlásiť. Dnes viem si to len predstaviť, aké rokovania ste absolvovali, lebo aj ja ako opozičný poslanec, keď som navrhoval strop pri nebankových pôžičkách, tak sa na mňa obrátili nebankové spoločnosti a rozumiem tomu, že bol na vás vyvíjaný tlak, aby nízko nastavený strop ste posunuli vyššie.
A k tým dvom dôvodom, ktoré ja len hádam. Prvý je ten, že ste sa zľakli, po slovensky, že ste pustili do nohavíc. Druhý dôvod je oveľa horší a ten jeden z predkladateľov naznačil na svojom Facebooku, keď napísal, že mohol byť prípadne alebo bol prípadne, bola mu prípadne naznačená korupcia, ak by, ak by tento návrh zákona buď stiahol, alebo nejako inak upravil. Následne sa ozval špeciálny prokurátor, že to vyšetrí, následne pán kolega Brixi, ktorý je navrhovateľ, to dementoval, že to tak nebolo, ale tieto okolnosti, keď v prvom čítaní tento strop bol jasne zadefinovaný vyhláškou, ktorú ste priložili k zákonu a dneska tam nie je, len je tam odkaz na vykonávací predpis, tieto okolnosti naznačujú aj túto možnosť. (Reakcia z pléna.) Pán navrhovateľ, skúste potom na mňa reagovať a neskáčte mi do reči. Hovorím fakty, ak niečo nehovorím dobre, skúste ma opraviť.
Ešte raz, tento strop pri nebankových úrokoch považujem za kľúčový a na tom stretnutí, pán navrhovateľ, pán navrhovateľ, na tom stretnutí u pani Laššákovej ste nám sľúbili, že sa pokúsite prísť v druhom čítaní do pléna Národnej rady a že takýto vzorec alebo vyhlášku, kde budú poslanci Národnej rady aspoň približne vedieť, o akých stropoch pri nebankových úrokoch hovoríme, tak nám predstavíte, zatiaľ ste nám nič také nepredstavili, a preto ja za takýto návrh zákona nemôžem hlasovať.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Zajac, vyslovene v dobrom. Takúto afektovanú znôžku konfabulácií som nepočul v tomto parlamente už pomerne dlhú dobu, čiže skúsim sa dotknúť iba toho najkľúčovejšieho, čo ste tu pomenoval.
Dookola ste opakoval o tom, že v našom nariadení nie je vykonávací predpis, teda nebol vykonávací predpis v prvom čítaní. No, pán Zajac, bol, tak ako bol v prvom, tak je aj v druhom. Čiže musíte si návrh zákona poriadne načítať, aby ste sa vedeli fundovane vyjadriť k tomu, o čom chcete rozprávať.
Čo sa týka RPMN, ja uznám, že máte možnože takú prirodzenú legitímnu mieru politickej ješitnosti v sebe, že vám dvakrát neprešiel váš poslanecký návrh, tak teraz za každú cenu hľadáte to, čo je v našom návrhu zákona zlé, ale, žiaľ, musím vás, teda upriamiť vašu pozornosť na to, že zlé nie je, lebo to, že vy ste navrhli RPMN, ktorý je podstatne užšie, ako je, ako je naša maximálna prípustná miera nákladov, a zahŕňa podstatne viac položiek, podstatne viac poplatkov a podstatne viac procesov, ktoré môžu byť zúčtované samotnému spotrebiteľovi, ešte neznamená, že náš návrh je zlý. Veľmi ste sa tu opierali o to, že tu vznikol nejaký klondike, no ani ja, ani pán poslanec Martvoň sme pri žiadnom klondike nebol, takže môžte byť kľudný, že nikto a za žiadnych okolností. A dokonca si veľmi vyprosím, pán Zajac, aby ste vážil slová, že náš zákon bol ovplyvnený akýmikoľvek lobistickými skupinami. Vážte slová, aj keď ste v pléne, pán Zajac. My sme v tomto zákone prihliadali jedine na odborné argumenty Republikovej únie zamestnávateľov, bankovej asociácie, z Národnej banky a ministerstva financií, tak tu nepleťte dve na tri a správajte sa prospotrebiteľsky, a nie propoliticky. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Zajac, asi už po piatykrát opakujem nanovo, úžernícky klondike, ktorý vznikol, vznikol v rokoch 2000 až 2005. Keďže mnohí občania pre pôžičky prichádzali o strechy nad hlavou, o domy a uvedená problematika spotrebiteľská patrila do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ministerstvo spravodlivosti v roku 2008 zriadilo komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách z jednoduchého dôvodu. Ministerstvo hospodárstva metodicky riadilo oblasť spotrebiteľov a proste celú túto oblasť, ktorá sa týkala spotrebiteľov, a bolo potrebné týmto ľuďom aj pomôcť pri tých prípadoch, keď prišli o strechy nad hlavou, o byty, keď bola teda neprimeraná odplata vo vzťahu k tomu, čo si požičali. Tak táto komisia bola zriadená a poskytovala sa tu pomoc konkrétnym občanom, ktorí sa na túto komisiu obrátili. Uvedená stránka komisie je doteraz na stránke ministerstva spravodlivosti, kde sú jej podmienky, jej zloženie, a takisto je tam napísané aj to, že táto komisia verejne zasadá, je prístupná verejnosti, čiže kedykoľvek sa môžete tam obrátiť na ňu, a zistíte, čo vôbec táto komisia robí. Poviem len toľko, že pokiaľ ide o tzv. RPMN, tak bolo to pod vplyvom, priznám sa, že tieto ekonomické súvislosti mi celkom jasné neboli, ale myslím si, že banková asociácia je organizácia, ktorá zase skutočne vie, o čom hovorí, a že to je aj o ekonomike, tak aj z toho dôvodu vlastne RPMN bolo zrušené. Ale iné súvislosti v zákonoch, ktoré boli prijaté na ochranu spotrebiteľov, sú a platia doteraz. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, pridám sa k argumentu kolegu Brixiho, že bolo to účelové vystúpenie, ktoré bolo samá fabulácia. Prejdem k pár faktom. Vykonávací predpis, ja teraz fakt nechápem, ten vykonávací predpis tam je predložený a stále platí. Len vám sa tie úrokové stropy tej odplaty zdajú striktné. Tak keď je to striktné, tak prečo máte s tým problém? Chcete to nastaviť na konkrétne percento pre konkrétnu nebankovku? pýtam sa. No zjavne asi áno. Čo sa týka ďalej, my sme uznali práve argumenty vás opozície a tie argumenty mali aj, samozrejme, banková asociácia, Národná banka Slovenska. Pán Beblavý tu vystupoval k tomu, že treba viacero úrokových stropov alebo teda viacero stropov tej odplaty ako také, keď treba rozlišovať krátkodobé úvery, dlhodobé, zabezpečené, nezabezpečené úvery. My sme to uznali, nestihli sme pripraviť ten návrh, nový návrh vykonávacieho predpisu do tohto pléna, lebo je to zložitá problematika, keďže máme zapracovať tie vaše pripomienky, a tam ste všetci prizvaní, že keďže bude v MPK-čku, medzirezortnom pripomienkovom konaní, tento návrh nariadenia tak, aby ste k tomu vyjadrili, ale zostáva platiť tento návrh nariadenia, ktorý sa vám zdá striktný, ktorý sme predložili. To je prvý moment.
Druhý moment, ja by som trošku bol zdržanlivý s tou históriou, lebo ja som vtedy, keď sa rušil strop RPMN, v parlamente nebol. Bola, dobre, vláda Roberta Fica, ale potom bola aj vláda Ivety Radičovej, ktorá ten strop nezmenila. A viete ho, prečo ho nezmenila? Lebo hovorcom vášho bývalého predsedu bol pán Dyttert, ktorý bol hovorcom v minulosti, v rokoch 2006 až 2011, Providentu, nebankovky ako takej. Čiže tam bol ten problém, prečo to ani za vás nebolo zmenené. Až my teraz, SMER, sme s tým museli prísť. A ďalšia vec, to, čo ste fabulovali, spýtajte sa pána Mikloša, kto loboval za nebankovky. Pán jeho bývalý hovorca. To bol jediný lobista, s kým sme sa stretli. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)