33. schôdza

Ja ďakujem kolegovi Brockovi, ale chcel by som povedať, že tento náš spoločný návrh vznikol aj z iniciatívy jedného občana z Trnavy, pána Milana Meszároša, ktorý nám opisoval prípad 54-bytového domu, ktorý je v správe bytového družstva. Je tam 18 bytov, niektoré sú trojizbové, niektoré sú štvorizbové. A píše nám, ako po 37 rokoch bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, zateplenie obvodového plášťa, strechy, výmena výťahov, schodišťových stien, vstupných dverí do vchodov a výmena výťahu. A práve na tomto, na tejto výmene výťahu ukazuje tu, že lepšie by bolo, keby sa tí jednotliví majitelia bytov mohli aj dohodnúť, pretože vlastníci trojizbových bytov vykonávajú úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv v závislosti od veľkosti podlahového bytu a nebytového priestoru, a teda cca o 20 % menej platia tí vlastníci trojizbových bytov ako vlastníci štvorizbového bytu - a to sa nám zdá nespravodlivé.
Tiež verím, že tento návrh bude schválený, a ja dokonca sa nebudem hnevať, keby nebol neschválený a niektorý poslanec SMER-u si ho v budúcnosti osvojil, tak rád ho podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme opäť, pretože sme ho už viackrát stiahli, zákon, ktorý má vytvoriť komplexne a systematicky zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, rovnako ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie.
Keďže v predchádzajúcich rozpravách boli určité pripomienky k tomuto zákonu, zákon sme stiahli, dopracovali tieto pripomienky do tohto zákona. Teraz ho predkladáme opäť, pretože vychádza z reality, vychádza z praxe a vychádza z kritiky, ktorá sa vzniesla na zástupcov štátu, ktorí boli zástupcami v podnikoch s majetkovou účasťou štátu, a tieto kritické hlasy boli aj na jednej, aj na druhej časti politického spektra. Zatiaľ sme však nevideli riešenie, ktoré by túto situáciu mohlo napraviť, a aby sme sa v budúcnosti kedykoľvek vyhli kritike za podobné nešváry.
Hlavným teda problémom boli zlaté padáky, ktoré sa udeľovali na konci obdobia, kedy sa vymieňali funkcie týchto ľudí zastúpených v štátnych podnikoch. Vysoké odmeny sú však len jednou časťou tohto problému.
Rovnako výraznou systémovou chybou je aj absencia zákonnej úpravy stanovujúcej kritériá a spôsob výberu týchto osôb. Výsledkom tohto nedostatku môže byť stav, keď sú do týchto funkcií netransparentným spôsobom a na základe politických nominácií ustanovované osoby bez potrebných znalostí a praktických skúseností, neraz poberajúcich neprimerané odmeny.
Ďalšou úzko súvisiacou systémovou chybou je aj absencia zodpovednosti osôb ustanovených do týchto funkcií za škodu pri výkone ich funkcie, bez zákonnej úpravy, ktorej nie je možné v plnej miere zabezpečiť záujmy štátu pri nakladaní s jeho majetkom.
Návrh tohto zákona má teda ambíciu riešiť všetky tri uvedené aspekty. Jednak obsahuje podrobný procesný postup určujúci spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, zároveň prináša zákonný mechanizmus určenia odmien pre tieto osoby, ale upravuje aj zodpovednosť týchto osôb pri výkone ich funkcie za škodu spôsobenú štátom pri nakladaní s majetkom spoločností s majetkovou účasťou štátu.
Prvý bod, čo je výber týchto zástupcov, musí byť v prvom rade transparentný a nespochybniteľný. Ľudia, ktorí sú, by sa mali dostať do týchto funkcií, musia spĺňať aj odborné kritériá, pretože ich zodpovednosťou bude riadiť podnik, ktorý je v majetku v podstate štátu, a tým pádom by majetok štátu mal byť zveľaďovaný. A to sa dá len na základe odborných skúseností a človek teda musí mať manažérske zručnosti a schopnosti, aby dokázal vytvoriť zisk takéhoto podniku, ktorý potom môže byť na prospech občanov celého Slovenska.
Ďalší, už spomínaný problém, ktorý je teda väčší, je práve to neadekvátne odmeňovanie. Ale my nechceme brzdiť odmeňovanie týchto pracovníkov, pretože, naozaj, ak je niekto šikovný a dokáže pre štát zarobiť v takomto podniku, nech je motivovaný a tuná práve tá pozitívna motivácia má byť cieľom toho, aby sa dostal dotyčný človek povedzme aj k vyšším odmenám. Pretože my nebránime naozaj nikomu, ak je šikovný, aby dosiahol odmeny, aj vyššie povedzme, ako sa dosahovali v súčasnosti, ale musí to byť naviazané na hospodárske výsledky daného podniku. To znamená, že ak podnik naozaj hospodári dobre, má z toho výhodu štát, majú z toho výhodu koniec koncov občania Slovenskej republiky, tak prečo by si ten dotyčný človek nezaslúžil adekvátnu odmenu. To znamená, že nechceme okresávať odmeny, chceme ich naozaj nastaviť, alebo teda v tomto zákone sa nastavujú motivačne, pretože jedna zložka odmien je práve, sa odvíja od hospodárskych výsledkov podniku, v ktorom tento zamestnanec pracuje, zástupca štátu.
No a v konečnom dôsledku niektoré rozhodnutia doteraz bývali istým spôsobom tendenčné a viedli nie k pozitívnym hospodárskym výsledkom, ale k tunelovaniu niektorých štátnych podnikov. Takže, samozrejme, dotyčný politický nominant sa zbavoval zodpovednosti, resp. nemal v podstate doteraz žiadnu zodpovednosť. Vyvodila sa možno politická zodpovednosť, že ho na chvíľku dali na nejaký iný teplý flek a dosadili si tam niekoho iného. Ale situácia sa neriešila, to znamená, že peniaze, ktoré boli premrhané v tomto podniku, tak už sa nikdy nevrátili. Nevrátili sa ani podniku a tým pádom ani štátu a tým pádom ani občanom Slovenskej republiky. Preto si myslíme, že je naozaj dôležité, aby ľudia, ktorí sú do týchto funkcií nominovaní, ktorí majú zveľaďovať majetok štátu, mali za toto zveľaďovanie aj svoju vlastnú zodpovednosť.
Takže náš návrh zákona rieši naozaj tieto tri zložky, čiže aj ustanovovanie ľudí do týchto funkcií, ich odmeňovanie, ale aj ich zodpovednosť.
Keďže, naozaj, sa kritické hlasy ozývali z obidvoch častí politického spektra, tak predpokladám, že podpora tomuto návrhu zákona bude v rámci celého parlamentu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. marca 2014 č. 904 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor NR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spolupredkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ctení hostia, ani nie sú, ja som si dnes ráno vytlačil taký spomienkový jeden materiál 17-stranový, nebudem ho čítať, žiadne strachy, len jednoducho donútila ma samotná atmosféra, ktorá vyplýva z tohto zákona, k tomu, aby som si na niektoré veci zaspomínal, poviem to, v príslušnej chvíli. Zatiaľ ma celkom milo prekvapil citát, ktorý som si tam niekde odpísal, priznám sa, nie som filozof, ale veľmi sa mi páčil. Je to citát Platónov a hovorí: "Alebo si myslíš, že ústavy rodia sa odkiaľsi z duba či zo skaly a nie z mravných názorov vládnucich štátov?" Múdra reč Platónova a ten materiál popíšem potom v ďalšom vystúpení.
Venujeme sa tu organizáciám, ktoré majú 100-percentné zastúpenie štátu, to znamená, mohli by sme skoro povedať, štátnym firmám. No existuje tu okrem takého oficiálneho názvu aj názov, ktorý je menej oficiálny, hanlivý, ale ktorý ľudia vynaliezaví celkom primerane povedali a využívajú pri tejto súvislosti aj taký názov, ako je dojná krava, trafika či dokonca tunel. Ja viem, nie sú to pekné výrazy a nie sú úplne ani adekvátne vážnosti témy, ale, žiaľ, práve takéto výrazy sa zjavujú v súvislosti so štátnymi organizáciami.
Príčina nie je ale v tom, že by tieto organizácie boli naozaj neschopné zmysluplnej samostatnej existencie. Skôr je príčina v tom, že sa občas niekedy, niekedy dokonca dosť často, dostávajú do ich správnych vedúcich orgánov ľudia, ktorí sú schopní, ale s dodatkom všetkého.
A ja si dovolím tak, samozrejme, nepresne, každé rozdelenie je do istej miery vecou výberu autora, rozdeliť tie typy, ktoré sa uchádzajú o takéto pozície vo vysokých funkciách, organizáciách zo 100-percentným zastúpením štátu, do takých troch skupín.
Jedna taká prvá skupina, by som ju nazval, že sú to vykonávači. To sú ľudia, ktorí prejdú formálnym výberovým konaním. Majú dopredu jasné, že vyhrajú, ale majú dopredu jasné aj zadanie, s ktorým prichádzajú do tej funkcie, a oni si potom to zadanie celkom verne a zodpovedne plnia voči tomu, kto sa postaral o to, aby sa do tej funkcie dostali, a občas nezabúdajú aj tak trocha na seba. Lebo možno si povedia takú vetičku, veď som tu iba raz, bola by to škoda nevyužiť. A potom sa stáva to, že takíto ľudia konajú nie v záujme organizácie, ktorú reprezentujú, vedú alebo ktorí vo vysokých orgánoch pracujú, ale, naopak, vykonávajú úkony, ktoré túto organizáciu poškodzujú, a sú v priamom rozpore s tým, na čo vstúpili na pôdu konkrétneho riadiaceho orgánu. To je taká najťažšia skupina, najmenej pekná.
Potom o niečo krajšia, ale rovnako nepekná, je skupina trafikantov. Tí už zase možno nemajú také priame zadanie, ani toľko neškodia, ale prichádzajú do týchto funkcií takpovediac skoro za odmenu. Ktosi im za niečo vďačí, a keďže atmosféra, politická situácia to umožňuje, tak ho podstrčia do tej funkcie. Mnohokrát to nie sú zase ľudia, ktorí by boli možno generálnymi riaditeľmi, ale ideálny priestor pre takýchto trafikantov nachádzame napríklad v dozorných radách. Schvália všetko, čo sa povie. Vedia, že nemajú tam úlohu veľmi kritizovať, oponovať alebo napádať, skôr tak požehnať to, čo požehnať majú bez toho, aby sa nad tým hlbšie zamýšľali.
Ale buďme spravodliví, okrem skupín vykonávačov a trafikantov existuje aj skupina férových, čestných ľudí, ktorí majú vysokú odbornosť, majú aj ambíciu dačo z tejto odbornosti a schopnosti riadiť, a nie doriadiť, chcú preukázať a stáva sa, buďme spravodliví, že aj takáto skupina ľudí sa dostáva do vedúcich funkcií aj napriek tomu, že politika a politici radi ovplyvňujú práve tieto výbery.
Nedokážem, samozrejme, povedať, aký veľký podiel skupín vykonávačov, trafikantov a férových šéfov sa dostalo do týchto funkcií. Môžme sa len oprávnene domnievať, že skupina tých férových je štatisticky menej významná, a skupina vykonávačov a trafikantov je väčšia, akoby sme si pre zdarný spôsob riadenia týchto organizácií, ktoré reprezentujú záujmy všetkých občanov štátu, mohli želať.
No a teraz sme pri tej podstate tohto zákona, ktorý minule predkladatelia pán poslanec Kadúc a Hraško stiahli, a som im vďačný a som ozaj aj tak trocha hrdý na to, že ma prizvali teraz k tomuto obnovenému predloženiu, pretože som úprimne presvedčený, že tento zákon je naozaj schopný reálne, funkčne a ľahko zmeniť situáciu v tom slova zmysle, aby sme naozaj mali skupinu vykonávačov, poplatných práve vládnucej elite, v úvodzovkách elite, príliš veľkú. Rovnako aby tam skupina tých trafikantov nebola až taká štatisticky dôležitá a významná, ale aby sa, naopak, rozrastala skupina tých ľudí, ktorí majú ambíciu a schopnosť a vedomosti posunúť firmy, za ktoré zodpovedajú, dopredu.
No a v tomto zákone sa nachádza niekoľko nádherných drobnôstok majstrov, ktoré naozaj túto vec umožňujú, a potom sa tam nachádza jedna vec, v ktorej ja vidím podstatu, ktorá to krásne podopiera, a ak to prijmeme, tak myslím si, že otázka nejakých trafík a pochybovaní o tom, že kto sa dostane do funkcií v týchto podnikoch, môže byť veľmi elegantne v prospech náš všetkých, teda nemyslím poslancov, ale občanov Slovenskej republiky, vykonaná.
Poďme sa pozrieť na niekoľko týchto majstrovských drobnôstiek. Kolega Hraško už vlastne prešiel tú kostru a ja sa teda budem venovať len tomu, čo ma osobitne zaujalo a čo považujem za hodné zdôraznenia a využitia ako argumentácie na to, aby sme sa pre takúto zmenu, pre potrebnú zmenu rozhodli.
Takže vyslovená pre vás drobnôstka je tá, že v takých výberových konaniach musí byť dopredu jasné, že kto sa do nich prihlásil. Taká banálna vec, že sa možno niekomu bude zdať, kto nemá s tým skúsenosti, že o čom to vlastne hovorím. Ale viete, aká je prax? Mnohokrát je s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o takéto funkcie a ktorí vedia, že tam prichádzajú možno z dôvodov, ktoré nie sú len tak čisto objektívne a že sú tam nasmerovaní, spája sa doslova atmosféra tajomstva. Nevedno, kto sa tam prihlásil. Sú tu rôzne dohady. Prihlásil sa, neprihlásil sa, bude tam aj tamten? Hej, počul som. V štátnej organizácii, a my máme problém jasne pomenovať, kto má záujem, ambíciu uchádzať sa o vysokú funkciu. Tento zákon to pekne rieši. Jednoducho dopredu musí byť zverejnená celá skupina záujemcov o tú funkciu. A je to veľmi správne a potrebné. Dopredu si každý môže zistiť z občanov, kto ho bude v tom štátnom podniku zastupovať. Akou charakteristikou, s akým životopisom, s akými ambíciami. Naozaj drobnôstka, ale majstrovská a potrebná.
Pozrime sa na ďalšiu vec, a to je otázka atmosféry samotného verejného vypočutia takéhoto uchádzača. Viete, ako sa takéto vypočutia v minulosti a aj v súčasnosti často vykonávajú? Za zatvorenými dverami, skupina, ktorá je tam zriadená ministrom, alebo teda orgánmi, ktoré zodpovedajú za ten podnik, ktorý zriaďujú, sa zíde, dá niekoľko otázok. Mnohokrát sú to len formálne záležitosti a spôsobuje to veľmi zlé veci, napríklad aj také, že sa tam veľmi zbytočne hovorí o veciach, ktoré vôbec nie sú dôležité pre výber toho uchádzača. Je to proste za zatvorenými dverami a čo sa tam povie, to vlastne si zapamätajú len tí účastníci. Môžu to potom nejak reprodukovať, ale verejnosť sa o tom nedozvie nič.
O čom hovorí tento zákon? O tom, že je to ozaj verejné vypočutie, že tam majú právo prísť občania, zrejme v rámci technických možností, ktorých to zaujíma. A vzhľadom na to, že máme tú vyspelú techniku, internetové prenosy, tak je možnosť, aby prišli ľudia sa pozrieť na takéto výberové konanie z pohodlia svojich domovov, jednoducho cez webovú sieť. No úžasná vec. Ak sa niekto o to uchádza a je to ozaj človek schopný a má svoju víziu, ktorú chce výberovej komisii predostrieť, no prečo by si to nemohli pozrieť všetci, ktorých to zaujíma? Naozaj tým dokážeme zabrániť absolútne zločinným postupom, ja ich smelo tak nazvem.
Keď zaspomínam na niektoré veci, ktoré sú napríklad spojené so štátnymi lesmi, dodnes napríklad boli takí šéfovia, ktorí dokázali podpísať zmluvy, ktoré platia a zjavne devastujú ekonomiku podniku. Nebohý právnik Valko bol požiadaný ako expert z expertov, aby sa pokúsil o zrušenie takýchto zmlúv. Ani tomuto excelentnému právnikovi sa to v minulosti nepodarilo. Proste takéto typy vieme dostať tým anonymným a účelovým nepekným spôsobom tých vykonávačov do takýchto funkcií. Tak preto je ohromne dôležité, aby ľudia vlastne mohli počuť, vidieť názory uchádzača. Veď on nejde zo súkromných vôd, on nás tam ide reprezentovať.
Ďalšia drobnôstka majstrov. K tej som si vlastne pripravil ten materiál. (Rečník zobral do rúk materiál.) Ja som si ho vytlačil pre seba, je niekde aj na mojej stránke zavesený. Je to materiál, ktorý som voľakedy nazval "Moje kroky pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky". Bol to materiál, na ktorom som pracoval niekoľko dlhých dní, a bol predložený v súvislosti s tým, že som sa uchádzal kedysi o funkciu generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Ja viem, tento zákon presne na štátny podnik neni ušitý, ale mne to pripomenulo, lebo výberové konanie v štátnom podniku je veľmi podobné, tú atmosféru.
A ohromne sa mi páči ďalšia drobnôstka, ktorá tu hovorí o tom, že v tomto výberovom procese musí byť predložený projekt. Projekt, ktorý jasne charakterizuje to, k čomu sa uchádzač hlási, čo chce zmeniť, aké má ciele, aké má metódy, akú má filozofiu svojej práce.
A prečo hovorím o tomto materiáli a prečo som si ho takto nostalgicky vytlačil? Ja som si ho prečítal a hovorím si, ja by som to bol schopný podpísať aj dnes po toľkých rokoch. Nemal by som s tým problém. Možnože niektoré veci by som zošperkoval.
Viete, ako bolo naložené s týmto materiálom, ktorý som ako keby vo vedomí toho, že raz budeme mať takýto zákon v snemovni, doslova rozoslal po Slovensku kolegom a ktorý bol niekoľko týždňov dopredu oponovaný, ku ktorému sa ľudia mohli vyjadrovať, niektorí sa zasmiali, niektorí povedali, fajn, treba to skúsiť, niektorým sa to dokonca páčilo veľmi. Neni to podstatné. Ten materiál neni žiadnou brilantnou prácou, ktorá by nemala konkurenciu. Ja tam vzadu aj tuším som napísal takú vetu, že sa teším na otvorenú súťaž takýchto predstáv a že verím, že zvíťazí tá najlepšia.
Viete, prečo o tomto materiáli hovorím a prečo sa mi páči tá klauzula, ktorá hovorí o tom, že musí byť predložený takýto materiál, projekt, zámery uchádzača a že musí byť zverejnený? No preto, že vtedy komisia na ministerstve pôdohospodárstva, ktorá o tomto materiáli vedela a ktorej som to aj predložil potom v technickej podobe materiálnej, ani len sa ho nedotkla. Si pamätám, že ako keby som tam položil niečo smradľavé, čoho sa treba štítiť, niečo nenáležité. Ale si pamätám na také skvelé veci, akože sa ma spýtali: "No, vážený pán uchádzač, vymenujte nám investičné majetky, aká je tam štruktúra investičného majetku v takejto firme?" Voľakedy som sa venoval ekonomike, tak som dačo vymenoval, ale som zabudol niečo povedať. Predstavte si, zabudol som na takú vážnu vec, ako sú lesné železnice, ktoré už síce desaťročia nefungujú, ale ešte kvôli zotrvačnosti v účtovných osnovách v štátnom podniku zostali. Chyba. Človek, ktorý sa uchádza o reformu lesníctva, o reformu podniku, ktorý mal predložený projekt na 17 stranách, ktorého sa nikto ani nechytil, ale zistili u takéhoto kandidáta takú vážnu ujmu, že on nevedel, že existujú aj lesné železnice ešte zaradené do portfólia. Alebo z iných úst sa ozvala taká otázka: "Vymenujte nám druhy kontroly." Nevedel som si spomenúť, že existuje aj nejaká následná kontrola.
Ja viem, môže to teraz vyznievať ako nejaké vylievanie sa srdiečka po rokoch. Nie. Chcem len povedať, že to je nesmierne dôležité, čo v tomto zákone sa hovorí. Musí predložiť, musí byť jasné, čo chce, musí to byť dopredu zverejnené. Každý má právo sa s tým zoznámiť. Viete, ako nádherne vieme vyfiltrovať uchádzačov práve týmto spôsobom? Dá sa napísať, samozrejme, krásna vec, a nemusí sa splniť. Ale ten záväzok tu je. Ten človek, ak bude vyberaný, tak vlastne bol vybraný aj so svojím programom a už potom nemôžme vykonávať čosi, čo má byť vykonané len účelovo, šu-šu-šu, v prospech niekoho, keď on vlastne prišiel s víziou, ktorá zvíťazila.
Spomínajú sa v zákone aj platové podmienky. Kolega Hraško to už popísal presne. Je tam dokonca aj príloha, ako sa plat vypočítava. No nesmierne dôležité, aby bolo jasné, za akých okolností, lebo je pravda, že vysokému funkcionárovi patrí aj vysoký plat. Prečo nie. S vysokou zodpovednosťou. Ale ten plat má byť dopredu daný, aby sa vedelo presne, že to nebude nejaké dojednávanie, akože koľko a za čo? A má to oporu zase v praktických skúsenostiach.
Pamätám sa na časy, kedy zvíťazil vo výberovom konaní skutočne férový chlap, ktorý dokázal veľa toho urobiť. Ale viete, že nastúpil až vyše dvoch mesiacov po tom, ako vyhral výberové konanie? A dôvod bol prostý, nebol spokojný s platom, on si povedal, že má cenu vyššiu, a dva mesiace sa naťahovali o plat. Bol to potom slušný plat, dokonca v Trende, keď bol zverejnený rebríček platov, tak bol v prvej päťke, ale budiž, bol to prípad, keď možno ten vysoký plat bol namieste.
No ale predsi toto nemá byť priestor, aby uchádzači potom okrem toho, že predložia svoje ambície a že sa nejakým spôsobom vyprofilujú a ukážu svoje ciele, že by potom dojednávali ako kdesi na trhu svoje ocenenie a to ocenenie môže potom byť tak rozdielne, že niekto bude robiť tú prácu za 2 mil. a niekto za 200-tisíc. Na to nie je dôvod v štátnom podniku. A inak systém, ak sa pozriete do tej prílohy, ja ju nebudem popisovať, je nastavený tak, že naozaj vychádza z vitality, životaschopnosti, výsledkov, veľkosti podniku, o ktorý ide, teda o štátnu organizáciu so 100-percentnou účasťou štátu.
Takže to boli tie drobnôstky majstrov, ktoré sa mi ohromne páčia a mne potvrdili, prepáčte, človek v mojom veku už veľa spomína, potvrdili, že to sú nie výmysly nejakých poslancov, ktorí teraz počuli čosi, čo by sa mohlo spracovať do podoby zákona, aby sme tu mali o čom rozprávať, ale to sú veci, ktoré priamo reagujú na život a vychádzajú z toho, že ten život nám povedal jasne, toto nie je dobrý spôsob. A nejde o maličkosti. Ide o významné, mnohomiliónové, teda firmy s mnohomiliónovým obratom, ktoré zastupujú nás všetkých a ktoré pre nás všetkých majú slúžiť. A slúžiť tak, aby pracovali kvalitne, aby ľudia, ktorí ich riadia, boli naozaj ľudia, ktorí tam prichádzajú s ambíciou tomu podniku dať čosi zo svojej osobitnosti, potiahnuť ju ďalej, aby raz, keď budú stadiaľ odchádzať, im nikto nemohol povedať, že to doriadili, ale že to riadili tak, že majú byť na čo hrdí. A nech sa páči, tí, čo prídu po nich, nech to potiahnu zase ďalej.
To boli drobnôstky, ale zakončím to tým pilierom, ktorý som spomínal. A je to vlastne aj moja ambícia, preto som aj vstúpil do procesu, ktorý predložili kolegovia. Ja viem, že sa ťažko vyhodnocujú tie jednotlivé veci, že ktoré sú akože vážne, lebo ony sú všetky dôležité a sú skĺbené v tomto návrhu. Ale je tu predsi len vec, ktorú ja osobne považujem za dominantnú a ktorú treba jasne tu priklincovať.
Je to otázka tá, že ak niekto ide do vysokej funkcie s dobrým platom, s dobrými náležitosťami, ktoré mu naozaj patria, ak jednoducho má tam vysoký spoločenský aj osobný kredit, v tejto funkcii, musí to byť vyvážené vysokou zodpovednosťou, ku ktorej sa netreba báť doložiť slovíčko "hmotnou" zodpovednosťou. Človek, ktorý má túto ambíciu, ktorý chce robiť aj závažné rozhodnutia, musí si byť vedomý jedného, že nie vtedy, keď urobí nejaký riskantný krok, ktorý nemusí vyjsť, to treba brať ako súčasť hry, za to sa nemôžu ľudia odstreľovať vo funkciách, lebo sa to môže stať. Ale ak sa dokáže - a vieme to z minulosti nie tak dávnej, že to vieme ľahko dokázať -, že ľudia miesto, aby riadili organizácie, tak ich chcú doriadiť, že tí ľudia dokážu urobiť také veci, ktoré sú vyslovene prejavom úpadku morálky a ktoré elegantne poškodia tú firmu, a oni odídu potom nie potrestaní, ale odvolaní za nejakými vyššími úlohami. Tak je to niečo, čo spôsobuje morálnu devastáciu a spúšť nielen v týchto firmách, ale celospoločenskú.
A preto je tu nesmierne dobré, a som rád, že sú medzi vami viacerí poslanci, čo aj v minulosti už o tom hovorili, toto sme my nevymysleli, toto sme my nepriniesli ako objav vykopaný zo zeme, ktorý nikto ešte na svete nevidel. Nie. Tento diamant tu už putuje, len voľáko nechceme vidieť, že vie skutočne zablýskať tým správnym smerom. A upozorňujeme teda na to, že bez hmotnej osobnej zodpovednosti ľudí nie je možné nikoho menovať, pretože vždy tu bude nebezpečenstvo, že ľudské slabosti zvíťazia a tie tiché úlohy, ktoré sa takýmto nominantom dajú bez takéhoto istenia, môžu byť veľmi devastujúce pre našu spoločnosť.
Myslím si, že je to aj v dôvodovej správe, a v inej súvislosti som to aj spomenul, taká základná výhrada voči takémuto názoru o hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorým sa dokáže, že vedome konali zle, a vravím, takýchto príkladov nájdeme v minulosti dostatok, to nie sú pochybenia takého typu, že niečo sa nepodarilo, ale práveže niečo sa podarilo až veľmi, účelovo a jasne, s vedomím, že som nepostihnuteľný, tak taká hlavná oponentúra voči tomuto býva, že: Ale, prosím ťa pekne, keď toto dáte do zákona, kto s takýmto rizikom zobere takúto vysokú funkciu? Veď každý sa zdekuje, každý povie, no a ja budem platiť za to, keď mi dačo nevyjde, keď budem musieť znášať náhradu škody mnohomiliónovej? Takže nie, ja ju zaplatím do konca života, ale ešte bude predmetom dedičského konania, že moji potomkovia budú musieť to prebrať ako moje záväzky voči štátu?
Som presvedčený, že pravda je úplne iná a úplne jasná, že práve tá skupina, tá tretia, nie tí trafikanti, nie tí vykonávatelia, ale tí féroví, ktorí majú schopnosti, ambície, vedomosti a odvahu, tak tým táto klauzula najviac pomôže, lebo kľudne môžu povedať všetkým, ktorí budú chcieť nejakým spôsobom otvoriť cestu k tej funkcii a podporiť ich: Áno, ďakujem za férovú podporu. Ja mám tú silu, mám tú schopnosť, mám tú odvahu. Ale, vážení ľudia tam kdesi v pozadí, čo viete potiahnuť nitkami a ovplyvňovať aj generálnych riaditeľov a šéfov dozorných rád, toto vám jasne odkazuje jednu vec, vy nemôžte odo mňa chcieť neférové kroky. Dopredu je to istené, že ak by ste ma k tomu nútili, tak ma nútite vlastne k tomu, že raz keď sa to všetko zmení, a vieme, že raz sa všetko zmení, a prídu tu iní, ktorí na to poukážu, tak ja nebudem pred nimi sa triasť strachom, že a teraz mi to zrátajú. To odo mňa nemôžte chcieť, páni ministri, to odo mňa nemôžte, páni šéfovia kdesi tam hore vysoko.
Takže, naopak, v tejto klauzule nie je žiadne ohrozenie záujmu o takéto funkcie, tu je veľmi elegantná, efektívna poistka, aby ľudia, ktorí takúto funkciu zoberú, vedeli, že budú môcť byť vnútorne slobodní, že budú konať ozaj možno aj s rizikami, možno aj s problémami, nie možno, určite, to vždy je veľmi ťažká rola, ale s vedomím, že budú slobodní, pretože nikto ich nedokáže práve vďaka tejto klauzule donútiť k tomu, aby konali tak, aby ohrozili sami seba, pretože by mohli spôsobiť škodu.
Nebudem popisovať tie detaily, je to tam pekne urobené. Nie je to tak, že niekto urobí chybu a hneď letí pred súd. Má to v rukách generálny prokurátor, treba mu to dokázať. Isteže, môže byť oprávnená debata o tom, že to dokazovanie môže byť ťažké. Môže. A v prípade pochybností v prospech obvineného, tak ho neodsúdia. Ale ja vám garantujem, že v minulosti nie tak dávnej máme ľudí, ktorí keby to súdnictvo pracovalo tak, ako to chceme, aby pracovalo, a dúfajme, že aj bude, tak by nemali mať žiadne problémy súdy takýchto ľudí odsúdiť. Pretože zjavne siahli rukou kradmou na štátny majetok a robili to v súlade so zadaním kdesi, kdesi zhora.
Takže zakončím. Prečo, prečo neprijať takúto úpravu? Rieši odmeňovanie, rieši výber, vnáša čistotu a garantuje, že tí ľudia budú mať nad sebou dostatočne veľký tlak na to, aby so všetkými rizikami konali v záujme firmy, do ktorej riadenia boli povolaní svojou osobnou ambíciou a vybraní tými, ktorí za to zodpovedajú.
Takže to je asi to, čo by som chcel zdôrazniť. Nechcem zakončiť obligátnou požiadavkou, že podporte. Skôr poprosím vás, zamyslite sa, zamyslite sa, či práve toto nie je jeden z tých návrhov, ktorého konštrukcia je tak jasná, že prečo to odkladať, aby som sa nedočkal toho ako včera z úst pána podpredsedu vlády Kaliňáka, že som sa dozvedel, aké úžasné nápady na jeho ministerstve vznikli ohľadom podpory pomoci a odmeňovania bojovníkov proti korupcii. Dokonca tam boli také skvelé úvahy, akože to riešia komplexne, že aj organizácia bude musieť vykonať opatrenia. Ja hovorím, Bože, kde som to už čítal? Aha, v tom našom návrhu, na ktorom sme niekoľko mesiacov robili, naši právnici a celý klub.
Chvalabohu, že tu bude ten návrh, ale až v novembri tohto roka. Už vyše roka mohol pôsobiť. Možnože bude lepší. Ja viem, že pán minister má inú skupinu ľudí, ktorá mu dokáže v tomto pomôcť. Bodaj by to tak bolo. Len ja sa spytujem, na to sme tu, aby sme jeden deň hovorili "ukrižuj ho" a druhý deň sa tvárili ako víťazi veľkých cien?
Takže ak osud tohto zákona o podpore pomoci a odmeňovaní bojovníkov proti korupcii má takýto zaujímavý virtuálny priebeh, bolo mi povedané, že som naivný, že predsi, pán poslanec, veď to chodí takto, veď to predsi vy neviete, ako to sú, to sú politické hry. Čerta ma po politických hrách! Chcem, aby tie zákony boli pre ľudí. A dobre, že pán minister vnútra, pán podpredseda vlády, s týmto vyšiel. Len škoda, že tak neskoro.
Takže, prosím, hovorím to ako príklad zo včerajšia k dnešnému dňu k tomuto zákonu, ak na tom vidíte chyby, povedzte, že nie, že takto nemôžme vyberať zodpovedných ľudí do funkcií. Ale ak si myslíte, že takto môžme, tak nečakajme zase na rok 2015, aby zase niekto si povedal, že teraz je tá chvíľa, aby sme tomu naivnému Mičovskému ukázali, že my to urobíme lepšie. Ukážte to už teraz, že to urobíte lepšie, je to prvé čítanie, skvelá možnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, súčasťou vecí, ktoré nie sú, nie sú priaznivo nastavené pre to, aby sme pomáhali tam, kde pomoc treba, aby sme búrali finančné bariéry tam, kde existujú, najmä v komunitách, ktoré sú chudobné, pre ktoré každý výdavok na aj zdravotnú starostlivosť alebo opatrenia súvisiace aj s reprodukčným zdravím, sú pre ich vnímanie sveta nie druhoradé, ale desatoradé, je vhodné, keď spoločnosť pomôže. Tak ako spoločnosť sa rozhodla poskytnúť rodičovský príspevok na to, aby dieťa, ktoré sa narodí, malo pomoc od štátu. A tak ako by bolo dobré, ako som už mnohokrát povedal, viacej podporiť rodiny, ktoré sú pracujúce, kde aspoň jeden človek pracuje, aj cez rodičovský príspevok, aj cez iné formy dávok a, naopak, nepodporovať a nemotivovať k tomu, aby deti sa stali súčasťou alebo dôvodom na zabezpečenie príjmu, alebo nie dôvodom, ale nástrojom, nástrojom na zabezpečenie príjmu, tak je vhodné rozmýšľať aj v širších súvislostiach. Nielen v oblasti dávok, podpôr, ktoré nejakým spôsobom treba nastaviť motivačne a zasa odstrániť nezdravé motivácie, ale naozaj aj pomôcť iným spôsobom umožniť viac predovšetkým, predovšetkým rodinám, ktoré majú problém so zabezpečením dostatočných príjmov, aby, pokiaľ chcú nejakým spôsobom riadiť svoj život tak, aby im to bolo nebránené cez finančné bariéry.
K tomuto smeruje aj tento zákon. Je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má za cieľ zaviesť podmienky poskytovania antikoncepcie. V prípade antikoncepcie prostredníctvom vnútromaternicového telieska na náklady verejného zdravotného poistenia, to znamená bezplatne pre ženy, ktoré majú už aspoň štyri deti. To znamená, dotýka sa to rodín, ktoré sú veľké z pohľadu všeobecného vnímania, kde už minimálne štyri deti sú súčasťou rodiny a kde sa žena rozhodne na základe dobrovoľnej a racionálnej úvahy, že väčší počet detí by nebol priaznivý pre zabezpečenie zdravej výchovy, zdravého prostredia, pre zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov pre rozrastajúcu sa rodinu.
V súčasnosti je priemerná pôrodnosť v Slovenskej republike na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. To si treba uvedomiť. A zároveň si treba dať do súvisu tieto dve veci a vidieť, že pokiaľ by tento návrh zákona bol prijatý, tak sa týka predovšetkým rodín, ktoré môžme označiť za rodiny chudobné, za rodiny prevažne žijúce v komunitách, ktoré sú segregované, v rómskych osadách, kde sa trvalo stretávame s veľmi častým javom, ako je nezabezpečenie primeranej starostlivosti o detí, o to, že deti vyrastajú do zlých, alebo rodia sa a vyrastajú v zlých sociálnych podmienkach, že deti sa začínajú rodiť už v matkám, ktoré majú 14 rokov. Nie je výnimkou, že 16-ročná matka má už štyri, päť detí, čo je naozaj veľmi, veľmi nezdravý jav, že potom následne, ako sme aj nedávno mali vidieť v médiách, matka ani nevie, čo tie deti robia, že nechodia do školy, vôbec netuší, že majú nejaké vymeškané hodiny, vôbec netuší, že páchajú priestupkovú a trestnú činnosť. Jednoducho tie deti pribúdajú nie preto, že sa žena rozhodla, že chce mať deti, čo by, samozrejme, aj po prijatí tohto zákona bolo možné bez akýchkoľvek problémov, ale jednoducho preto, že nemá možnosť nejakým spôsobom regulovať túto zložku jej života a že nad tým ani neuvažuje.
Cena vnútromaternicového telieska dnes sa pohybuje okolo 200 eur. To je suma, ktorá pre rodiča, ktorý má už minimálne štyri deti a nemá žiadny príjem alebo žije z minimálnej mzdy, naozaj nie malá. Je to vysoká suma a určite je to veľká bariéra pre to, aby tá žena, aj keď sa chce takto rozhodnúť, aby zvolila cestu, že túto antikoncepciu zvolí.
K samotnej metóde antikoncepcie poviem len toľko, že pri úvahách, akú zvoliť, že prečo nie všetku antikoncepciu, ktorá existuje, tu naozaj treba zvažovať reálne súvislosti a vidieť, že toto je antikoncepcia, ktorá nevyžaduje denný zásah alebo denné obnovovanie, že je to forma antikoncepcie, ktorá má dlhodobejší charakter, ale nie trvalý, to by som veľmi chcel zdôrazniť. A preto kedykoľvek, keď sa nositeľka takejto alebo užívateľka takejto antikoncepcie rozhodne, že chce mať zasa deti, bez akýchkoľvek problémov je opäť návrat do bežného spôsobu cyklu, ktorý nie je chránený antikoncepciou, možný a bez problémov uskutočniteľný. Čiže to je, naozaj z toho pramenil aj výber tohto riešenia.
Podmienkou z hľadiska návrhu zákona, ktorý predkladáme, je aj porozumenie a súhlas s podmienkami, ktoré vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Informovaný súhlas pre tých, ktorí to nevedia, znamená, že nielen samotný podpis danej osoby, ale ešte aj ďalšej osoby je súčasťou tohto informovaného súhlasu, aby sa predišlo nejakým podozreniam z nejakého ovplyvňovania alebo nejakých tlakov, a súčasťou toho je aj upozornenie na to, že je potrebné podstupovať pravidelné lekárske prehliadky a všetky prípadné riziká, ktoré s danou antikoncepciou súvisia, tak ako s každou antikoncepciou a s každým zdravotným zákrokom, ktorý existuje, či sa už týka tej alebo onej záležitosti.
V súvislosti s týmto návrhom zákona je dobré pripomenúť si aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou nejakého hodnotového a civilizačného priestoru a je dobré deliť a zdieľať skúsenosti aj iných krajín, pokiaľ sa chceme vysporadúvať úspešne a rozumne s problémami, ktoré máme.
V zmysle Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (tzv. CEDAW) z roku 1979 by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí. Dohovor zároveň zaručuje prístup k potrebným informáciám a vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedok na kontrolu veľkosti ich rodiny. Podľa všeobecného odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 sa plánovaním rodiny rozumie "zaručená sexuálna výchova, dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny, dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód", zdôrazňujem slovo dostupnosť, "voľne dostupné a primerané opatrenie pre dobrovoľnú reguláciu pôrodnosti v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny".
V zmysle Akčného programu OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994 sa reprodukčným zdravím rozumie "stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy, vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa k reprodukčnému systému, jeho funkciám a procesom. Reprodukčné zdravie zahrňuje ľudskú schopnosť mať uspokojenie, ktoré prináša sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť".
Je teda zrejmé, že reprodukčné zdravie prospieva k celkovému zdraviu populácie. Z tohto dôvodu je preto predmetom návrhu podstata, že zavedenie vnútromaternicového telieska v prípade, že žena už má minimálne štyri deti, bude hradený z verejného zdravotného poistenia.
Možno sa ozve námietka, že máme mnoho iných indikácií a chorôb, ktoré sú problematické, ktoré ľudí iste obťažujú a nie sú hradené z verejných zdrojov. Že verejné zdroje sú obmedzené, a preto nemôžeme hradiť hocičo z týchto verejných zdrojov. Áno, súhlasím, určite táto námietka má svoje ratio. Ale tu by som zároveň upozornil na to, čo som spomínal na samom začiatku uvádzania tohto návrhu zákona. Práve to, že neposkytujeme pomoc v regulácii, v dobrovoľnej regulácii počtu členov rodiny, sa rodí veľké množstvo detí do nezdravých podmienok, aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho, čo potom generuje, rozširuje a rozmnožuje chudobu, ktorá sa stáva akútnym problémom nielen v komunitách, ale, už to môžeme nazvať, v regiónoch Slovenska. A táto chudoba, samozrejme, a život uprostred týchto komunít nevytvára podmienky pre zdravý život. A keď chýbajú podmienky pre zdravý život, samozrejme, vytvára to veľké nároky na finančné zdroje z verejného sociálneho poistenia. Pretože tá nezdravá populácia, ktorej počet takto rastie, počet chorôb, ktorý takto rastie, môžeme hneď si poslúžiť včerajším zážitkom alebo včerajšou informáciou, ktorú som zachytil v jednej z televízií v rámci spravodajca, tuberkulóza. Opäť sa objavuje ako hrozba epidémie v niektorých komunitách. A to je len jeden z príkladov. Jednoducho rastúca chudoba, ktorej zdrojom je aj to, že rodina aj keď chce povedzme, keď existuje alebo môžeme počítať s rozumnejšie uvažujúcou ženou, ktorá by chcela regulovať už ďalší počet detí, nemôže tak urobiť pre nedostupnosť, finančnú nedostupnosť daného opatrenia, ktoré jej znemožňuje napĺňať aj to, čo sme čítali v súvislosti so závermi týchto medzinárodných konferencií, zabezpečiť dostupnosť antikoncepcie a opatrení na zabezpečenie reprodukčného zdravia.
No a potom následne pribúda v nezdravom prostredí, z nezdravého spôsobu života vyplývajúce množstvo chorôb, ktoré kladú väčšie a väčšie nároky na verejné zdroje, ktoré odčerpávajú tieto verejné zdroje a tým pádom dochádza nie k úspore, ale, naopak, k plytvaniu, alebo nie k plytvaniu, ale k väčšiemu čerpaniu verejných zdrojov.
Takže zavedenie tohto opatrenia, aj keď v prvom pohľade prináša rozšírenie opatrení, ktoré sa hradia z verejných zdrojov, v konečnom dôsledku znamená úsporu verejných zdrojov, pretože zužuje zdroje, ktoré generujú chudobu a nezdravý spôsob života v komunitách, ktoré tak činia.
V roku 2002 prijal Európsky parlament Rezolúciu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, v ktorej sa konštatuje mimo iného, že kvôli obmedzenej dostupnosti a vysokým nákladom na primeranú antikoncepciu, ako aj chýbajúce poradenské služby v strednej a východnej Európe, tu sa už hovorí priamo o nás, nie o Afrike, tu sa už hovorí priamo o nás, o strednej a východnej Európe, zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov.
A tu, tu si dajme výkričník, toto je to zlé, proti ktorému by sme mali prijať všetky rozumné a racionálne opatrenia. Ja to zopakujem, komu to ušlo pozornosti. Tu sa píše, že "zostáva interrupcia základným prostriedkom na reguláciu pôrodov v strednej a východnej Európe" - a to je veľmi negatívny jav. Antikoncepcia je omnoho lepšie opatrenie, s tým sa asi stotožníme, predpokladám, že všetci, ako interrupcia, a preto predchádzať neželanej tehotnosti, zdôrazňujem, v štádiu, kedy už žena má minimálne štyri deti, je dobré a múdre.
"Interrupcia je v zásade dosiahnuteľná za menší poplatok alebo bezplatne, zatiaľ čo antikoncepcia môže byť drahá ako tretina platu." To sa píše v danej správe. Považujete to za dobré? Ja nie. V súvislosti s tým táto rezolúcia nalieha na vlády členských krajín, aby sa usilovali o poskytovanie bezplatných alebo lacnejších antikoncepčných prostriedkov a služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie sociálne slabším skupinám. A o tie tu práve ide. Pretože povedzme si to otvorene, koľko detí má priemerná slovenská rodina? Jedno, dve. Povedzme, že dve, bodaj by aspoň dve, žiaľbohu, dnes tá situácia je, že 1,4.
A keď v tomto návrhu zákona hovoríme, že táto bezplatná antikoncepcia sa bude vzťahovať na rodiny, kde sú už aspoň štyri deti, tak je jasné, že hovoríme na 99 % o rodinách, ktoré patria k chudobnej časti slovenskej populácie, ktoré žijú v segregovaných a vylúčených spoločenstvách.
V závere už len doložím, že návrh zákona bude mať síce, ako som povedal, mierny negatívny dopad na štátny rozpočet, ale zabezpečí omnoho lepšie využitie verejných zdrojov, ktoré sa využívajú v rámci zdravotníctva.
Zdôrazním možno ešte jednu črtu, pretože moja skúsenosť hovorí, že ľahko sa pri tejto téme, ktorá je veľmi lákavá pre rôzne prekrúcania, povie niečo iné, ako bolo navrhované, a to je, že nemení z hľadiska dostupnosti, keď si odmyslíme finančnú dostupnosť, na prístupe k antikoncepcii absolútne nič. To si treba uvedomiť. Dnes je pre akúkoľvek ženu bez ohľadu na to, koľko má detí, nemusí mať žiadne dieťa, akákoľvek antikoncepcia bežne dostupná. Od antikoncepčných tabletiek až po vnútromaternicové teliesko, prípadne ďalšie formy. Len nie je bezplatná.
Takže až tu niekto bude nebodaj horliť proti používaniu antikoncepcie, tak by bolo dobré, aby si uvedomil, že antikoncepcia je bežná súčasť našeho života. A ja ju považujem za správne, že je bežnou súčasťou našeho každodenného života.
A tento zákon hovorí akurát o tom, že tí, ktorí si to nemôžu dovoliť, pretože 200 euro je pre nich obrovský peniaz, tak tým po splnení tej základnej podmienky, že žena už má štyri deti, bude táto antikoncepcia sprístupnená, že sa odbúra tá finančná bariéra, čo bude určite dobré pre zdravie ženy, pre zdravie rodiny, pre zdravie súrodencov, ktorí v tejto rodine už sú na svete, a pre zdravie celej spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky, aj s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem vám za pozornosť, vážené dámy, vážení páni, a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Dovoľte mi, aby som teda uviedol spravodajskú informáciu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 901). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecné záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predloženým návrhom sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu zvýšených výdavkov z verejného zdravotného poistenia. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 910 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor NR, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov. Prepáčte, trošku som zadychčaný, behal som po schodoch. Už tá kondícia nie je až taká najlepšia.
No ale cez to všetko dával som pozor, keď kolega Kaník tu predkladal návrh zákona, a dovoľte, že by som začal v podstate tým úvodom, ktorý je napísaný hneď v tomto návrhu, a je to zákon 576 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a tak ďalej a tak ďalej. Teda je to zákon o zdravotnej starostlivosti.
Chcem predovšetkým poukázať na takúto skutočnosť, že plodnosť nie je chorobou. A keďže chorobou nie je, tak nemôže byť hradená z verejných zdrojov. Tu sa to odvoláva ďalej na ďalší zákon 577, hej, a jednoducho predostierať to tuná, že to stojí však možno iba 200 eur alebo až 200 eur, alebo je to jedna tretina platu. Áno, pre niekoho je to veľmi veľa, lebo keď je to chudobná rodina, tak 200 eur, to môže byť polovica platu, a nie jedna tretina platu, hej. Na východnom Slovensku sú tie platy, naozaj sa pohybujú okolo minimálnej mzdy. To je síce pravda, ale to neznamená, že budeme predkladať tuná takýto návrh zákona.
Dovolím si povedať tie skupiny marginalizované, ktoré kolega tuná vymenoval, a takisto to odôvodnenie v tej dôvodovej správe, že ešte aj v jazyku národnostných menšín to bude predkladané týmto ženám, tak ani ženy, ktoré aj v slovenčine budú čítať alebo už jazyku národnostných menšín, nebudú rozumieť obsahu a textu toho, čo im je prekladané.
Vnútromaternicové teliesko je niečo, čo je zlé, čo je negatívne. Hovorím to hlavne kvôli tomu, ak to raz budú počuť naše dievčatá a ženy, tak hovorím, že vnútromaternicové teliesko je niečo, čo je veľmi negatívne. Môže spôsobiť zdravotné problémy a tak závažného charakteru, že žena môže stratiť trvale plodnosť.
Tuná v návrhu zákona, a hneď je to v tom prvom odstavci napísané, ten § 40a, že vnútromaternicové teliesko, ods. 1, "dočasné zabránenie plodnosti zavedením vnútromaternicového telieska".
No ako sa to vezme. Viete, ono ten mechanizmus, ak to môžem tak povedať, alebo možno som zlý terminus technicus, prepáčte, použil, že mechanizmus, lebo teraz ženu nechcem prirovnávať k nejakému mechanizmu alebo čosi také, ale ten mechanizmus toho oplodnenia, alebo nechcem to tiež hovoriť, že je to nejaká technika, ale k oplodneniu vajíčka, resp. počatiu dochádza už dávno pred tým, než to vajíčko sa dostane do maternice. To znamená, je to niekoľko dní pred tým. A ten proces je, trvá niekoľko dní. K oplodneniu dochádza, k počatiu v podstate, vo vajcovode ženy a oplodnené vajíčko za tých niekoľko dní sa posúva a dostáva sa do maternice.
Vnútromaternicové teliesko funguje tak, že zabraňuje uhniezdeniu tohto vajíčka na stene maternice. Jednoducho je tam mechanizmus, ktorý mechanicky zabraňuje. To znamená, že už počaté dieťa, ktoré je počaté, tak to vnútromaternicové teliesko bráni tomu, aby sa uhniezdilo. K čomu dochádza? Sú to takzvané miniinterrupcie. Sú to veľakrát miniinterrupcie, keď v podstate takéto oplodnené vajíčko nemôže sa uhniezdiť na tej stene v maternici. Ja to vnímam ako negatívnu vec a nemôžem to hovoriť, že je to dočasné zabránenie tej plodnosti. Neni to dočasné zabránenie tej plodnosti. A ak by to bola pravda, ak bránime plodnosti, a plodnosť nie je chorobou, nemôže to byť hradené z verejných zdrojov. Nemôže to byť hradené. Keď stojí to aj 200 eur.
Ak sa žena takto rozhodne pre takýto postup, prosím, nech sa páči, ak si myslí, že toto je to vhodné, ale zákonom a legislatívou to nepredkladajme ako všeobecné dobro, že je to veľmi dobré alebo vhodné pre tie ženy, a odvolávať sa na marginalizované skupiny.
Kolega Kaník keď tuná to tak spomínal a hovoril, že ja som si to nejak tak poznačil, deti sú nástrojom príjmu. No skús si, pán kolega, zvýšiť príjem tým, že prijmeš viac detí. Zvýš si ten príjem. Urobíš to? Urobíš to? To sa ľahko ako rozpráva, že deti sú nástrojom ako príjmu. Skús prijať tie deti kvôli tým rodinným prídavkom. Kto z nás to urobí? Netreba to zase tak dehonestovať a tak ponižovať rodinu.
Rodina, ktorá má štyri deti, tak čo, je nejaká menejcenná? Ale zase tvrdiť v dôvodovej správe, že to nebude mať negatívny vplyv na našu pôrodnosť, ten index, ktorý tam uvádzate, 1,4, on sa pohybuje dnes možno okolo 1,3, takže nebude mať negatívny dôvod na pokles pôrodnosti. Bude mať. Lebo keď by sa malo narodiť to piate alebo šieste dieťa, tak ono sa už nenarodí. Tak aká je to matematika? Však aj to piate, aj šieste dieťa zvyšuje vlastne tú krivku vitality a pôrodnosti na Slovensku. Nie je to pravda, je to polopravda, ktorá je napísaná aj v dôvodovej správe. Nemôžem s tým súhlasiť. Je to môj názor, jednoducho ho tu prezentujem.
Nebudem tu zachádzať do takých detailov, keď vnútromaternicové teliesko je kombinované aj s tou hormonálnou antikoncepciou. Myslím si, že je to potom najskôr na takú odbornú prednášku.
Ale tiež som si poznačil poznámku, keď kolega Kaník v úvode tuná uvádzal, že je tu problém na Slovensku, keď 14- až 16-ročné dievčatá a deti majú deti a majú štyri, päť detí. To som si poznačil, tak to bolo povedané. Ja keď som si to tak vyrátal, 14-ročné dievča, dieťa, neviem si predstaviť, že by malo päť detí. No tak alebo aj 16-ročné dieťa, keď tuná tak hovoríš, lebo ten menštruačný cyklus u dievčat nabehuje niekedy v dvanástom roku, hej, a vtedy začína vlastne tá ovulácia, to je proces až do menopauzy, kedy zhruba okolo päťdesiateho roku tento proces končí. Tak tuná nezavádzajme túto spoločnosť, že 14-, 16-ročné deti budú mať štyri, päť detí a že majú štyri, päť detí, že dokonca poznáš. Ja takúto matku nepoznám, ktorá by mala 14 či 16 rokov a má päť detí. Ani jednu nepoznám. Keď mi povieš jeden prípad, tak ju pôjdem navštíviť, túto rodinu.
Predkladá sa to tu ako taká hrozba a veľmi sa to zastiera tuná a je to veľmi urážajúce a urážajúce je to vo vzťahu k rómskej populácii. Lebo voči nim je to namierené. Ja sa pýtam, čo ste rasisti? Je to rasistický podtext? Tí Rómovia sú menejcenní? Aká je tá spoločnosť? Alebo ten, ktorý je chudobný v tejto našej krajine, je menejcenným človekom? Kladiem si tú otázku. Čo to je nejaká extra skupina? Ešte nazveme ich, že sú marginalizovanou a v rámci tej marginalizácie však vyčleňme ich celkom na okraj spoločnosti. Ale veď to nie sú menejcenní ľudia.
Na chudobe sa najviac zarába. Áno, má to negatívny dosah na štátny rozpočet, ale má to pozitívny dopad na biznis. Lebo aj toto by bol veľký biznis.
Nehovoriac o vnútromaternicovom teliesku, ktoré spôsobuje naozaj komplikácie také, ešte našťastie mám tuná lekára po svojej pravici, môže mi to vyvrátiť, jedna je práve aj spolupredkladateľka kolegyňa, je mi to ľúto, že lekárka to predkladá, ale to vnútromaternicové teliesko môže jednoducho vybočiť a dostať sa do brušnej dutiny a spôsobovať vážne zdravotné komplikácie, zápaly, a môžu ohrozovať takú matku alebo takúto ženu jednak na zdraví, ale aj na jej živote.
Ďalej v tomto návrhu zákona je tuná, ešte sa tak dotknem toho odseku 4, kde je poznamenané, že "ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom" a tu je a), b), tak tu sú, v podstate "a) podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred zavedením vnútromaternicového telieska". Ja som zvedavý, že ako budú poúčať takých jednoduchých ľudí a tie marginalizované skupiny, ktoré veľakrát majú problém prečítať text a prečítať text s porozumením. A ja si tu dovolím povedať, že je to naozaj zamerané práve proti tým chudobným skupinám ľudí.
Vnútromaternicové teliesko tuná v tom texte už tak len preskočím v tej dôvodovej správe, že je to dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód. Ja to ešte raz tuná tak zvýrazním a ešte raz to tak poviem, že vnútromaternicové teliesko nie je ani bezpečné, ani spoľahlivé. Vnútromaternicové teliesko nie je ani bezpečné, ani spoľahlivé, naopak, v mnohých prípadoch je veľmi nebezpečné, ohrozuje matku na živote, rovnako aj na zdraví, a to je práve v tom prípade, keď je perforovaná maternica a žena začne krvácať do brušnej dutiny.
Nepredkladajme tuná ľuďom a matkám nejakú vec, o ktorej, tak teda ja som o nej presvedčený, že nie je dobrá a ju predkladáme, ako keby sme možno syr alebo maslo natierali na chlieb a to potreli ešte medom a si pochutnali na tom, aké je to dobré. Toto je čosi negatívne, čo je zlé, ak ktorákoľvek žena alebo matka sa rozhodne pre tento spôsob antikoncepcie vnútromaternicového telieska, prosím, je to jej voľba, ja jej to neodporúčam, ale nemôže to byť hradené z prostriedkov verených zdrojov verejného zdravotníctva, to odmietam.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Súhlasím s poslancom Kuffom, že plodnosť nie je ochorenie, ale fyziologický stav, preto principiálne hradiť na 100 % pre akúkoľvek skupinu pacientov alebo obyvateľov a žien nejaké lieky, ktoré ovplyvňujú fyziologický stav, je nesprávne. Navyše v čase, keď táto skupina, ktorá má ekonomické problémy, sú to rodiny a ženy nad štyri deti, alebo väčšina má ekonomické problémy, často nemá finančnú dostupnosť pre mnohé ochorenia, ktoré postihujú ich, týchto obyvateľov alebo ich deti, či už sú to antidiabetiká, alebo antibiotiká, alebo lieky na krvný tlak. A preto si myslím, že v čase, keď slovenské zdravotníctvo naozaj nemá na 100 % hradené vážne lieky, hradiť antikoncepciu by malo byť principiálne nesprávne.
Čo sa týka celkového toho návrhu, je to kvázi zlepšenie oproti minulosti, keď pán poslanec a s pani poslankyňou navrhovali trvalé riešenie, ale nechcem teraz, nechcem teraz reagovať na pána poslanca.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel k tejto tlači 900, keďže tento návrh, neviem z akého dôvodu, nemá podporu, tak my ho sťahujeme, predkladatelia pán kolega Hraško, Mičovský, a prípadne ho ešte vylepšíme. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Tak, Štefan, ja chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Veľa vecí, ktoré si povedal, sa dajú pochopiť, aj chápem, už sa nepoznáme nie jeden deň, chápem v tom duchu, v ktorom si vystupoval, aj tvoje myslenie. Dovolím si zareagovať na pár takých nepresností, ktoré si povedal, aj čo si niektoré veci vytiahol z dôvodovej správy.
Prvá vec taká, ktorú si spomínal, je, že ťa tam zaráža, že chceme, aby informovaný súhlas bol navrhnutý ministerstvom zdravotníctva v jazyku národnostných menšín a že vlastne tento zákon je zameraný, že až tak rasisticky si to načrtol, proti týmto národnostným menšinám alebo sociálne odkázaným skupinám. Voči tomuto sa teda ostro ohradzujem. Myslím si, že každý informovaný súhlas, pokiaľ sú tu národnostné menšiny, je dobré, keby bol aj v jazyku národnostných menšín, a určité vzory takýchto informovaných súhlasov sú už na stránke ministerstva zdravotníctva. Takže myslím si, že v tomto je to len skvalitnenie starostlivosti.
Čo sa týka nejakému namiereniu proti týmto skupinám, voči tomu sa ostro ohradzujem. Podobné problémy s plodnosťou a s možnosťou antikoncepcie, s financiami som zažila aj v treťom svete, kde ženy by boli strašne vďačné za to, keby mali prístup k nejakej antikoncepcii. Tam je problém trošku ešte aj iný ohľadne toho, že ich manželia si to neprajú. Jednoducho, keď tá žena má sedem detí, stále chcú, aby tie deti plodila. Nevládze, je vyčerpaná, ale nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby si takúto antikoncepciu mohla dovoliť. Väčšinou to tam riešili tak, že potajomky si nalepovali také náplaste s antikoncepciou tak, aby ich manžel o tom nevedel, aby zabránili ďalšiemu tehotenstvu, keďže nevládali sa finančne starať o tie svoje deti.
Obávam sa, že možno v našich komunitách sociálne odkázaných skupín je to niečo podobné. Takže aj tomuto by sme sa chceli vyhnúť. A v ďalšej faktickej poznámke potom budem reagovať na ďalšie veci, ktoré si spomenul.