33. schôdza

Pán poslanec Uhliarik.

Ďakujem. Súhlasím, pán poslanec Hlina, v tom, že podstata tohoto problému nie je v ovplyvnení alebo v úhrade zdravotníckych nejakých liekov alebo nejakých pomôcok, ako je to v tomto prípade, ale ovplyvnenie zásadne tohoto problému je v nastavení sociálneho systému na Slovensku.
A toto naozaj radím aj predkladateľom, pretože správne si povedal to, že keď sa kvôli kočíkovaniu rodia deti do nevyhovujúcich pomerov, tak ovplyvnime možno tento príspevok pri viacdetných rodinách alebo pri ďalšom dieťati. Ale nie riešiť to takým postupom, ako som povedal v predchádzajúcej poznámke, že tento štát, keď nemá na vážne lieky, nemá na antibiotiká, nemá na lieky na cukrovku, na onkologické ochorenia stopercentnú úhradu, to znamená, nemá stopercentnú úhradu na lieky, ktoré ovplyvňujú chorobu, nemôže dávať peniaze na to, aby sa ovplyvňoval fyziologický stav, v tomto prípade ovplyvňovanie plodnosti.
Týmto istým alebo touto istou filozofiou by sme sa naozaj mohli pozrieť na to, či tieto deti alebo tieto rodiny majú peniaze na úhradu doplatkov z antibiotík. Mnohokrát deti, alebo teda rodičia týchto rodín nemajú na autobus, aby išli k lekárovi, aby sa dali vyšetriť, nieto peniaze na iné produkty.
A to, čo tu zaznelo, že ak sa nebudú rodiť deti, nebudú sa ani odčerpávať verejné zdroje, tak to je pre mňa veľmi hrôzostrašné, podobne ako v Belgicku, keď boli prijaté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem, pán poslanec, za tvoj príspevok. Máš pravdu, treba riešiť tento problém komplexne, samozrejme. Keďže už som sa presvedčila v parlamente, že pokiaľ chce niekto riešiť niečo komplexne, tak väčšinou to neprejde alebo vládna strana povie, že ona bude ten problém riešiť komplexne, a teda výsledky sú v nedohľadne. Preto sme sa snažili aj my zareagovať čiastkovo na istý problém, o ktorom si myslíme, že to problémom je.
Predloženie tohto zákona bola aj reakcia na plodnú rozpravu, ktorá bola pri príležitosti teda podobného zákona, ktorý sa zameriaval na sterilizácie, a vtedy tu boli aj také hlasy, že čokoľvek iné by som podporil, teda okrem, okrem sterilizácie, keďže je to trvalé riešenie.
Chcem zdôrazniť pre všetkých, že táto forma antikoncepcie v súčasnosti je uznávaná medicínsky, je dostupná pre tých, ktorí si ju môžu zaplatiť. Pohybuje sa zruba v sumách od 40 do 200 euro. A nie je pravdou, že je tak strašne zlá, čo sa týka ohrozenia zdravia žien. Antikoncepčné tabletky napríklad majú omnoho viac nežiaducich účinkov ako vnútromaternicové teliesko, iste, sú tam aj veľmi závažné riziká, ktoré môžu byť, ale tie môžu byť po podaní akéhokoľvek lieku.
A čo sa týka, čo sa týka tých informácií o tom, že nemáme peniaze alebo tie rodiny nemajú peniaze na doplatky za iné lieky, za inú starostlivosť, skúsme sa zamyslieť spoločne, prečo to tak je. Po tom zákone, po tej debate, ktorá tu bola pri tých sterilizáciách, som sa rozprávala s viacerými gynekológami a oni mi povedali, že vôbec nie je problém, či preplatiť, či nepreplatiť. Oni vidia problém ten, že príde žena, ktorá nemusí byť vôbec Rómka, ani zo sociálne slabej skupiny, a príde a má ju na stole ako štvrtý alebo piaty cisársky rez v poradí a nevie si s tým dať rady a bojí sa ju operovať, pretože mu môže zomrieť na stole. A toto, toto je realita súčasná, tie ženy prichádzajú v štvrté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kaník.

Ja sa vzdávam.

Pán poslanec Hlina, chcete reagovať?

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, tak len poviem tak na piatok, teda na takú odchodnú, že naozaj, že čím neskôr to budeme riešiť, čím menej štandardne budeme, menej štandardné opatrenia sa budú aj javiť z pohľadu možno externého prostredia, čím neskôr, tým menej štandardné riešenia budeme musieť prijímať na riešenie celej tej situácie. To chcem, na to nemusíte byť ani prognostik, ani nič, to stačí len senzitívne vyhodnocovať skutočnosť, že, neviem, dokedy sa ideme takto tváriť ako na Titanicu, ale hovorím, čím neskôr, tým menej štandardné a hrozí ešte riziko, že menej, čoraz menej, to štandardné sa teraz konotuje s takými inými významami, ale, viete, potom sa tu môžu zjaviť ľudia, ktorí to povedia, že vyriešia hneď, prosím vás. A tí ľudia môžu uspieť, lebo vieme, aká je nálada v spoločnosti.
Naozaj by som apeloval, ak to má na niekoho vôbec zmysel, že ak niekomu, lebo údajne aj som niekde počul také záverečné slovo niekoho, kto kandiduje, že mi nikdy neublížil. A ja som dokonca pripravený veriť tomu, že možno ani nemá pocit, že ublížil, no nejdem to hodnotiť. Ale, naozaj, podľa mňa nikto nechce vedome uškodiť tejto krajine a možno nevie, že škodí, alebo niekto netuší, že to. Čiže poďme rozmýšľať, ako to urobiť, aby sme tomu maličkému Slovensku, ktoré, chúďatko, tu, v tej strednej Európe, v priestore ako-tak ešte z nôžky na nôžku prešľapuje, aby sme ho nezničili, totálne nezničili, lebo však to hrozí. Nám tú krajinu zoberú, normálne nám ju zoberú ako Afgancom Afganistan, budeme tu cez turnikety chodiť a povedia, však ste to nezvládli, vážení! Čo vy chcete? Jak vy môžete riadiť štát, keď ste neboli schopní, pozrite, čo ste spravili?! Ohrozenie pomaly, pomaly bezpečnostné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne a potom pán navrhovateľ požiadal o slovo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník ako navrhovateľ.