33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.
Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.
Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.
Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."
Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.
Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.
V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.
Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.
V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?
Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.
Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.
Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?
Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.
Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.
Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.
Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, Štefanovi Kuffovi. Pardon. Takže zmena. Pôvodný, originál, autentický Tibor Bastrnák.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, v prvom čítaní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya, Martina Chrena, Viliama Novotného a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 908). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uvádza dôvodová správa, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a samosprávnych krajov. Návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 908 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem aj ja.
Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadne meno. Pýtam sa teraz na ústne žiadosti alebo želania. Jeden pán poslanec, kolega Viliam Novotný, ktorému týmto dávam hneď aj slovo. V Košiciach hovoria: "Vilo, ideš."

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, keď sme v zdravotníckych zákonoch v 2004. roku, v zákone o zdravotnej starostlivosti, zaviedli pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tak naši kolegovia zo SMER-u to dali na Ústavný súd, lebo povedali, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, nie je možné vyberať žiadne poplatky za nič, čo s tým súvisí. Ústavný súd povedal, že toto podanie nie je dobré a nie je správne a dal za pravdu predkladateľom návrhov zákona v roku 2004 a povedal, že platí to, čo je napísané v ústave, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, ale podrobnosti ustanovuje zákon.
A tak v zákone o zdravotnej starostlivosti existuje pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sú vymenované služby, za ktoré je možné vyberať poplatky. A nariadením vlády sú určené výšky týchto poplatkov.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že odvtedy, od toho roku 2005, 2006, keď sa stali veľmi populárnymi Zajacove dvacky a päťdesiatky, iste sa na to pamätáte, u ambulantného lekára ste zaplatili dvadsať korún za služby súvisiace, za jeden deň pobytu v nemocnici päťdesiat korún, sa nám tieto poplatky začali mimo rámca zákona o zdravotnej starostlivosti výrazným spôsobom rozširovať. A dnes sme v situácii, že v princípe pacienti platia poplatky, a nevedia za čo. Platia rôzne čudné poplatky. Dnes, keď prídete k lekárovi, mnohokrát na dverách nájdete taký akože cenník. Fascinuje ma to, že našich kolegov zo SMER-u to vôbec nevzrušuje, táto vec, pretože oni boli hlavne tí, ktorí bojovali za bezplatné zdravotníctvo, čiže z logiky veci by po príchode SMER-u do vlády sa nemalo naozaj platiť za nič. Ale tu platíte za rôzne zaujímavé veci. Napríklad platíte za to, že vám vystavia nejaký dokument, platíte za to, že prvýkrát prídete k lekárovi a vám založí kartu, platíte za to, že máte ventilátor alebo klimatizáciu v čakárni, platíte za podanie injekcie, lebo vraj to neprepláca zdravotná poisťovňa, platíte za podanie infúzie, lebo vraj to neprepláca zdravotná poisťovňa. A mohol by som pokračovať ďalej. Niektoré poplatky sú doslova fantastické. Je k tomu jedna veľmi krásna štúdia. Budem sa tomu ešte v budúcnosti venovať.
Ale hovorím to na úvod preto, pretože keď sme sa stretli so spolunavrhovateľmi a začali sme uvažovať o tom, ako vyriešime tento problém, ktorý tu nastáva, že teda niekto s dvoma francúzskymi barlami príde k lekárovi a potrebuje niekde zaparkovať, a kým ho vybavia a on čaká v poradí, lebo nemá dostatok peňazí na to, aby si zaplatil prednostné ošetrenie, ktoré sa pohybuje okolo 10 euro, objednanie na prednostné ošetrenie, tak medzitým sa mu počítajú eurá na parkovisku a zaplatí dve, tri, štyri eurá. A hovorím tak veľmi optimisticky, hej, že teda nie je to predražené, je to nejaká štandardná cena 50 centov alebo euro za hodinu.
Dámy a páni, keď sme uvažovali o tom, ako to celé postaviť, a budem už teraz veľmi konkrétny a veľmi vecný, tak sme sa vrátili tam, kde sa vôbec o tom začalo niekedy diskutovať v roku 2004. Dnes v platnej legislatíve v zákone o zdravotnej starostlivosti sú napísané služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je tam napísané, koľko môžte vyberať ako poplatok za recept, koľko je poplatok za jeden kilometer prepravy dopravnou zdravotnou službou, je tam napísané, koľko sa platí za lekársku službu prvej pomoci. A prišli sme teda k záveru, že malo by tam byť napísané, aj koľko sa platí za parkovanie pred zdravotníckym zariadením, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj, resp. na verejnom parkovisku, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj, a je v bezprostrednej blízkosti zdravotníckeho zariadenia.
To znamená, za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sme zaradili aj parkovanie. Zároveň ale súčasťou tohto návrhu zákona je aj návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, kde sa výška poplatku za toto parkovanie určuje ako nula eur. Veľmi jednoduché riešenie. Vysvetľujem ho podrobne, aby ste tomu rozumeli, prečo je to tak napísané. A poviem aj, kde sme zobrali paralelu.
Dnes máte v zákone medzi službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti stále napísaný poplatok na ambulancii a poplatok za deň hospitalizácie, akurát, čiže spomínanú dvacku a päťdesiatku, ako sme ju poznali z obdobia rokov 2005 - 2006, akurát nariadenie vlády hovorí, že výška tohto poplatku na ambulancii a výška tohto poplatku za jeden deň hospitalizácie je nula eur. Čiže to isté navrhujeme, aby službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bolo parkovanie na už zmienených parkoviskách a výška poplatku za toto parkovanie bola nula eur.
Dámy a páni, myslím si, že je to pomerne jednoduché riešenie. Nič špeciálne sme nevymýšľali. Išli sme do toho, čo dnes v zákone o zdravotnej starostlivosti, v zákone o rozsahu, je napísané. Je tam aj prechodné obdobie. Aby, keď už stihli nemocnice a polikliniky prenajať tieto parkoviská súkromným spoločnostiam, aby, samozrejme, mali čas si usporiadať svoje právne vzťahy.
Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria poslanci faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.