33. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán podpredseda, dovoľte mi ešte niekoľko slov. Neboli faktické, no som myslel, že budú nejaké na kolegu.
Pekne si to povedal, aj pekne si to zhrnul. Aj to tvoje vyznanie oceňujem a je to aj také obdivuhodné, jak jedným dychom dodávaš, že praktizujúci katolík, zároveň aj obhajuješ vnútromaternicové teliesko, antikoncepciu. Ale dával som pozor a pekne si to, kolega, rozprával, tá nidácia je pre teba problémom vo svedomí. Áno, to je pravda, ja som to tak spomínal, ty si to tak trošku odbornejšie ako pomenoval, ale tá zygota, ktorá je oplodnená už práve vo vajcovode, a ty, pán doktor, to vieš veľmi dobre, o čom hovorím, a to je v podstate niekoľko dní pred tým, a to je nejaký proces, keď to vajíčko prichádza do tej maternice a v podstate to vnútromaternicové teliesko pôsobí tak, že už oplodnenému vajíčku, teda tej zygote, to vajíčko je delené, samozrejme, tie bunky sa delia, teda je to počatý nový život, je tam človek a to vnútromaternicové teliesko pôsobí miniaborčne, teda bráni uhniezdeniu toho oplodneného vajíčka, teda toho, možno to tak, aby to ľudia pochopili, dieťatka, počatého nového života, bráni uhniezdeniu, tej nidácii, v maternici a toto je ten vážny problém. Toto je naozaj vážny etický problém.
To, že niekto má tú antikoncepciu a rozhodol sa pre ňu, prosím, je to jeho slobodná voľba. Ak má to vedomie a ide touto cestou, ale my to nepredkladajme ako zákon, že my tuná teraz budeme to predkladať, že to je čosi dobré, čosi pozitívne a dokonca že to budeme hradiť z verejného zdravotníctva.
Znova zopakujem, plodnosť nie je chorobou. Ak je ktosi neplodný, či už muž, alebo žena, a hradí sa takýto zákrok z verejných zdrojov zo systému zdravotníctva, je to namieste. Ale niekoho o tú plodnosť v podstate oberať. Koľkokrát sa stáva v živote tak, že práve dôsledkom užívania antikoncepcie, nechcem nikomu do svedomia tuná vstupovať, ani tým ženám, jak možno kolega Kaník to tu spomínal, išiel, odbehol vonku, že jakí sme to kresťania, lebo odsudzujeme tieto ženy. No, ja to vám poviem takto, aby ste to tak pochopili, ja neodsudzujem a neodsúdim ani prostitútku. Tá, ktorá, hej, predáva svoje vlastné telo. Neodsudzujem ju. Ale nepoviem, že robí správne. A v tom je ten zásadný problém. To, že to robí, robí čosi, s čím ja nesúhlasím, a je to nesprávne a dovolím si to povedať. No skús ty slúžiť so svojím telom niekomu druhému. Tuná kolega Novotný, kolega Kaník, že či by to robil, alebo kolegyňa Horváthová. Je to ťažké. A teraz odsúdiť toho druhého, lebo to robí a sa dal na tú prostitúciu, tak to je naozaj čosi, čo nie je v poriadku, ale neodsudzujem toho človeka, hej. Niekedy človek môže akurát tak vzbudiť si nejak tak možno tú ľútosť a poľutovať toho človeka. Ale nepoviem mu, že si na správnej ceste.
A my sa bojíme tuná práve aj mladých ľudí vychovávať a viesť k tomu, aby v podstate viedli aj ten predmanželský život, aby bol zdržanlivý. Dneska je to staromódne a možno to vyznieva veľmi smiešne. Ale vidíte, takí Afričania to pochopili. Z tých, z ktorých sa smejeme a hovoríme, že to sú také rozvojové krajiny a koľkokrát tu dehonestujúco boli označené tieto krajiny, lebo majú vysokú pôrodnosť a tak ďalej, ale v boji proti AIDS, a to je svedkom tá Uganda, zopakujem to tretíkrát, tak sú úspešní, úspešní sú v boji proti chorobe AIDS, kde vlastne za 20 rokov bol pokles viac ako, no teda približne tie dve tretiny. Neni to vďaka tej antikoncepcii, lebo používali sa na to nízkoprahové, nízkoprahové programy, kde vychovávali tých mladých ľudí a deti, a teda aj manželov, aby žili v podstate zdržanlivo predmanželsky, ale aby nežili promiskuitným spôsobom života, to je problém tej Afriky. Tam je aj mnohoženstvo, je to veľmi ťažké, je to veľmi náročné.
Ale James Dobson to hovorí, nebojme sa týmto mladých ľuďom toto predostrieť, to je ten ideál. Ja viem, že sa ťažko dosahuje. Tak ako aj kolega Novotný to povedal, že ako kresťan a má s tým ako problém, však aj ten etický a zas na jednej strane obhajovať aj jedno, aj druhé, tak potom tí ľudia sú naozaj veľmi pomýlení z toho, že vlastne čo obhajujeme tuná.
Ja som sa prihlásil ešte raz do tej rozpravy, lebo ja som v tom prvom vystúpení, ja som, a dávam taký návrh v podstate v zmysle zákona o rokovacom poriadku, § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v tomto rokovaní, pretože je si myslím, že je to, práve tento zákon by bol diskriminačný, diskriminačný voči tým všetkým ľuďom, ktorí platia do verejného zdravotného poistenia a z našich peňazí teda, aj z mojich peňazí majú byť platené v podstate antikoncepcia, ktorá veľakrát neraz spôsobuje aj trvalú neplodnosť, ale spôsobuje zdravotné problémy a zas len zaťažuje tento systém.
Kto sa, ešte raz hovorím, zopakujem, ak sa niekto rozhodne pre takýto spôsobom antikoncepcie, prosím, je to jeho slobodná voľba. Ale predostierať to tuná, že koľko kolegýň by tu zdvihlo v tejto sále a používa antikoncepciu ako vnútromaternicové teliesko a možnože by sa priblížilo k polovici, ako to kolega Kaník povedal, no ja si myslím, že toľko rúk by tuná sa nezodvihlo. A teraz že poslanci na to majú a manželky poslancov na to majú, parafrázujem kolegu Kaníka, a tí chudobní ľudia na to nemajú.
No ja som si položil takúto otázku. No to je, to sú také paradoxy, hej, že teda na poslancov poukážeme, tí na to majú finančne, ale tí chudobní na to nemajú, preto im to hraďme vo výške 200 eur z verejného zdravotníctva. Ale tí istí chudobní, a to viete veľmi dobre, kolegovia, aj keď ste spomínali tie rómske osady a ako Rómovia žijú a to je ich životný štýl, a ja sa pýtam - odkiaľ majú na alkohol, odkiaľ majú na drogy, odkiaľ majú na hráčstvo? A tu nie je ten problém. Áno, aj mne je to veľmi ľúto, že sa tieto deti rodia do blata. Ale my vylievame špinavú vodu z tej vaničky aj s tým dieťaťom. A to je problém. Treba sa zamyslieť nad tým, ako to blato z tej ulice odstrániť, teda odstrániť tú chudobu, tú biedu. A toto je cesta.
Spomínaná Lomnička, Rakúsy, však ja som z východného Slovenska a sú mi to blízke ako obce. Ale choďte sa pozrieť do tej Lomničky. Tam sa začal taký projekt veľmi nenápadnou formou, sú to rehoľné sestry, ktoré priamo v misijnej službe slúžia ako týmto ľuďom, a sú tam zapálení kňazi, ktorí sa stávajú jedni z nich a slúžia týmto ľuďom. Ale ten proces sa neukáže zajtra, o týždeň, o mesiac, ale je to proces ako dlhodobý. Dlhodobý. Ja viem, že je veľmi náročný, ale toto je spôsob, toto je cesta. To nie sú menejcenní občania, Rómovia, nie sú menejcenní. Treba ich vychovávať aj vzdelávať, aby boli naozaj užitoční a potrební pre túto krajinu. Je ponižujúce pre každého človeka, nielen Róma, pre každého toho, kto nemá prácu. Tá práca, to nie je len mať peniaze, ale pozdvihuje tvojho ducha. Napĺňa ťa vnútornou aj silou, aj uspokojením. A to je to, že ja som užitočný aj pre tých druhých. Čím? Svojou prácou a prikladám v podstate ruku k dielu.
Zareagujem tuná aj na kolegu Hlinu. Nakoľko Dodo to tu opakuje, tak aj ja sa vrátim ako k tomu, maternica ako výrobný prostriedok. No ja to poviem a dám, skúsim to dať na správnu mieru. Ja si dovolím povedať, že, chvalabohu, maternica u nás na Slovensku stále nie je, nie je tým výrobným prostriedkom. Výrobným prostriedkom maternica je vo svete. A to je to, kedy sa už prenajímajú maternice a kupujú sa, hej, že vynosia to dieťa, objednám si ženu a tú maternicu a donosí a porodí dieťa úplne iná žena. Je to výrobný prostriedok a to je biznis. To je naozaj hnusný biznis.
Ale tak jak som to povedal, znova to zopakujem, ak si myslí, že toto je biznis, no tak prijmi nejakých sedem, osem detí. Máš na to odvahu? Však dostaneš aj ty tie peniaze, prijmi ich. Urobíš to kvôli peniazom? To je veľký omyl. To je určite veľký omyl, že len kvôli peniazom, aby títo ľudia prijímali tieto deti. Treba, aby títo ľudia mali naozaj prácu, dať im zmysel života. Toto je vážny problém a nad tým sa máme poslanci Národnej rady tuná zamýšľať a nepredkladať tuná takého návrhy zákona, ako je zákon tuná o vnútromaternicovom teliesku. Myslím si, že sme na omyle.
Mnohodetnosť že je prejavom chudoby, mám tu takú poznámku, no. Áno, môže byť, ale nemusí to byť. To neplatí to stále, hej. Ak máme na mysli, a to väčšinou máme na mysli, keď tu poslanci Národnej rady vystupujeme od toho rečníckeho pultu, tak to hneď mnohodetné rodiny sú rómske rodiny. To je ako také synonymum, to rovná sa, hej. Ale neni to stále tak. A to nemusí byť stále ako chudoba. Aj tam, kde je viac ako detí, naopak, to môže byť veľké, obrovské požehnanie pre danú tú rodinu. Je jednoducho, aj skúsenosť to ukazuje, že mnohopočetné rodiny, ktoré boli, tak skvelí, jedineční ľudia, práve z týchto početných rodín vyšli vynálezci, hudobníci a podobne. Myslím si, že nemusím tu byť taký, úplne ako prechádzať do detailov.
A to pochlebovanie, odpusť mi teraz, kolega, keď si to tak Dodovi Hlinovi povedal, že máš absolútnu pravdu. Nemá. Ani ja ju nemám, absolútnu pravdu. Absolútna pravda de facto neexistuje, absolútnou pravdou je len Boh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Štefan, áno, si to pekne povedal na úvod, že sa ti páči, že som vyznal svoju vieru a nemám s tým problém nikdy, ani v pléne Národnej rady. Ale tam si povedal trošku nepresne, že obhajujem vnútromaternicové teliesko. Ja ho vôbec neobhajujem, vnútromaternicové teliesko, naopak, ako veriaci človek mám veľký problém s tým, ako funguje, a ty si to znovu zopakoval. Preto v tomto prípade si uplatním svoju výhradu vo svedomí.
A uvažoval som, či vôbec mám byť spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Ale potom som si povedal, že nebudem sa predsa pred tým skrývať aj preto, lebo to, čo som vo svojom vystúpení urobil, o čom si hovoril aj ty, je, že som popísal - a myslím si, že to nie je zlé - snahu niektorých mojich kolegov z Národnej rady, opakovanú snahu, nájsť riešenie, ako regulovať pôrodnosť v rómskych osadách. Pomenujem to veľmi otvorene, lebo tento problém tu máme. A ten problém je obrovský a ty to veľmi dobre vieš.
Len som o tom presvedčený, že to riešenie musí byť komplexné, že do rómskych osád potrebujeme dať pracovné príležitosti a lepšie vzdelanie, ale aj motivátory, prečo by sa vlastne mali vzdelávať a prečo by vlastne mali vyhľadávať takú formu správania, že treba chodiť do práce a nie žiť zo sociálnych dávok.
A povedal som aj to, že si viem prestaviť, a ty si o tom hovoril, aby bola voľne dostupnejšia antikoncepcia, o tom sa dá diskutovať, ale na dobrovoľnej báze. Je to každého individuálne rozhodnutie.
Ale to, čo je najdôležitejšie, a ty si o tom hovoril vo vzťahu k Lomničke, a to by som chcel podčiarknuť, je osveta. Je osveta a veľmi náročná práca, ktorá nás v týchto rómskych osadách čaká, ktorú vie urobiť cirkev, vie urobiť tretí sektor. My tam potrebujeme normálne posielať misionárov, tak ako do rozvojových štátov. Normálnych misionárov.

Ďakujem za reakciou. V podstate ty si mi dal aj otázku, aj si si na ňu zodpovedal, bolo to úplne super. Áno, toto je jedna z ciest, pôsobiť aj ako na misiách v rómskych komunitách.
Ale vráťme dôstojnosť týmto ľuďom. A my im túto dôstojnosť nevrátime tým, že im budeme ponúkať tuná vnútromaternicové teliesko a takýto spôsob antikoncepcie. Ale dôstojnosť im vrátime skrze prácu. Dajme im prácu. A ona klesne, tá pôrodnosť tam. Ja som o tom presvedčený, že aj to klesne. Lebo keď ten muž príde taký zmordovaný, urobený z tej práce a naozaj bude ako viac vyťažený, lebo ničnerobenie, no tak. Viete, ja som sa tak usmial, že k tomuto reprodukčnému zdraviu patrí pravidelný sexuálny styk. Ty si sa, pán doktor, usmieval tuná popod nos. Ale k tomu zdraviu patrí, ja si dovolím tak povedať, a to patrí aj opak, aj to je zdravé, a mať nepravidelný sexuálny styk. Je či nie?
Viete, ono to nie je len tak, že, prepáčte, keď teraz takto poviem, že kedy si zmyslím, vtedy môžem sexovať. Nie je to tak. Ani v manželstve to tak nie je, ani nikde to tak nie je. Lebo to potom by sme redukovali sex len na niečo živočíšne a pudové. Ale to je čosi, no, to by som musel ako dlho o tom rozprávať. Sexualita je jedinečná, neopakovateľná a túto nie je možné vidieť ani v inom živočíšnom druhu. Živočíšny druh sa správa naozaj pudovo, kdežto človek, tu to má byť sprevádzané predovšetkým láskou. A manželstvo, to je spoločenstvo lásky. Ak niet spoločenstva lásky, tak potom v podstate neprichádza ani to druhé. Neprichádzajú ani deti, lebo som egoista. Ale keď je spoločenstvo, tam, kde je spoločenstvo lásky, manželia sú otvorení aj pre prijatie detí. A plodom tohto ovocia, plodom lásky sú deti. A toto treba mať na pamäti, nie živočíšne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážená dáma, jedna, vážení páni, tento návrh zákona je postavený na čisto dobrovoľnej báze. Navrhuje akurát znížiť finančnú bariéru, ktorá znemožňuje ľuďom, ktorí nemajú finančné prostriedky, aby antikoncepcia bola pre nich dostupná. A tým im napomáha regulovať a upravovať svoje reprodukčné správanie, ktoré môže robiť problém pri tom, keď táto možnosť im nie je dopriata. Nemá žiaden rasistický podtext, aj keď, otvorene povedané, viac ako štvordetné rodiny sú zastúpené dominantne v rómskej populácii, žijúce v rómskych segregovaných osadách. Napriek tomu nemá žiadny rasistický podtext, pretože sa týka všetkých občanov tejto krajiny rovnako bez akýchkoľvek rozdielov.
Nie je zameraná proti rodine, ale proti rastu chudoby v mnohopočetných rodinách, ktoré si nevedia alebo nechcú zabezpečovať zdroj svojich príjmov prácou, pretože sociálny systém je nastavený tak, že ich k tomu nemotivuje. Je to jednoducho tak. Nízkokvalifikovaná, nekvalifikovaná pracovná sila dosahuje rovnakú úroveň príjmu tým, že nepracuje a má, zabezpečuje si výraznú časť zo sociálnych príjmov cez príjmy viazané na počet detí.
Stačí si naštudovať danú problematiku a všetci poslanci, ktorí vyzývajú ku komplexnosti a k tomu, že treba zmeniť tieto nastavenia, verím, že budú hlasovať na budúci týždeň, keď sa bude hovoriť o zmenách v tých zákonoch, ktoré tento sociálny systém opravujú tak, aby bol opravený. Alebo znova vystúpia a budú hovoriť o komplexnosti z iného pohľadu. Však komplexnosť v tomto kontexte je tu zaklínadlo, ktoré znamená, ako zdôvodniť, že nebudem hlasovať "za", nech sa hovorí o čomkoľvek.
Na záver zopakujem len to jedno, tú jednu myšlienku, ktorú som tu už spomenul. Toto je vec, ktorá sa dotýka hlavne žien, pretože na nich leží najväčšie bremeno tehotenstva aj starostlivosti o deti v rodinách. A preto by bolo veľmi dobré, keby sa to technicky dalo, bolo by dokonca jediné správne, keby ani jeden muž sa nezúčastnil hlasovania o tejto otázke. Ale, žiaľbohu, máme tu príliš málo žien a takýmto spôsobom by Národná rada nebola uznášaniaschopná. Ale rozhodovanie o takýchto veciach by sme mali nechať plne v rukách žien.
Ani v tejto debate, okrem predkladateľky, nevystúpila ani jedna žena. Chcú o nich rozhodovať opäť len muži. Ja nemám rád to slovo, že mužský šovinizmus, ale toto bol taký dokonalý príklad takéhoto prístupu, že my budeme ženám hovoriť, čo je pre nich dobré. Nie. Toto by malo byť plne v rukách žien, aby ony povedali, čo je správne, čo nie, čo áno a čo nie. Žiaľbohu, nemôžme to zabezpečiť hlasovaním, ale možno by nebolo zlé, keby sa tak neformálne a keby sa to dalo, že stranícky neovplyvnene a neriadene cez stranícke centrály a opozično-vládne, normálne aj ženy v tomto parlamente stretli v jednej miestnosti bez mužov a povedali si aj o tomto, čo si myslia, a povedali svoje stanovisko. A my by sme ho mali potom rešpektovať. Viem, že to je nereálne, že tento nápad sa nedá uskutočniť pre rôzne vplyvy a obmedzenia, ale takýto prístup by bol správny.
A len na záver môžem tak vyzvať, že počúvajme tie ženy. Počúvajme, čo si o tom myslia, a v takýchto otázkach im nediktujme. Im nediktujme, čo majú robiť, ale my počúvajme a uskutočnime to, čo si želajú ony, teda ony správne po slovensky.