Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, hostia, svoje vystúpenie rozdelím do takých troch častí.
A v tej prvej sa budem venovať ešte chvíľku práve tomu, čo naplnilo túto sieň celkom zaujímavou diskusiou, a to je otázka Vojenského obvodu Javorina. Nedokážem obohatiť túto diskusiu nejakým množstvom nových poznatkov, skôr len poviem, že to je klasický príklad toho zle zapnutého kabáta. Ja viem, nie je to originálna myšlienka, ale naozaj tu teraz platí. Kedysi sa urobila chyba a teraz sa snažíme bez odstránenia pôvodnej chyby doriešiť tento prípad tak, aby sa doriešil k spokojností všetkých. Ale ono sa to už nedá, jednoducho to už v tejto chvíli nie je možné, pretože raz sa urobili chyby pri prvých zapínaniach kabáta a my by sme očakávali, že teraz prídeme ku koncu, keď ten kabát bude dobre zapnutý. No nebude. Ak niektorí majitelia sú spokojní a dostali podiely, ktoré síce im voľakedy nepatrili, ale teraz sa im podarilo získať podiely, ktoré si myslia, že sú celom fajn, a urobili sme súčet a zistili sme, že sú tu majitelia, ktorí už nemôžu si hovoriť, či sú spokojní alebo nespokojní, lebo na nich nezvýšilo nič.
Je potrebné asi jednu vec uznať, že z tej diskusie, ak vyplýva nejaký rozumný záver, tak je ten, že treba sa vrátiť na začiatok, neriešiť to malými písmenkami v zmluvách, alias pozmeňovákmi k iným zákonom, ale pokúsiť sa to ozaj bez politikárčenia vyriešiť tak, aby sa celý ten priestor identifikoval. Aby sa zistilo zo všetkých podkladov, ktoré sú k dispozícii, kto kde čo vlastnil. A aj keď si pripusťme, že ideálne riešenie už asi nebude k dispozícii, aby to riešenie bolo čo najspravodlivejšie voči tým, voči ktorým spravodlivé má byť, voči pôvodným majiteľom. To by mal byť cieľ.
A preto si myslím, vážený pán minister, že tie výzvy k vám, že by sa to malo riešiť nie pozmeňovákom, ale serióznym prepracovaním ešte všetkých dostupných podkladov a vytvorením normy, ktorá by mala byť pre tento účel tým najlepším riešením. Ale možno je to aj otázka, že nie novej normy, možno je to otázka práve aj vrátenia sa k tomu, že noriem máme dosť, len kdesi sa stala chyba. Pán poslanec Fecko povedal jednu vetu, ktorá ma zaujala: začo sme to doteraz platili? Lebo na zelenej lúke, neboli tu žiadne zákonné opatrenia, žiadne normy? No boli. Len zrejme sa neurobili dôsledne. A teraz hovoriť, že či to urobil nedôsledne pán minister Simon, pán minister Jahnátek alebo niektorí z iných ministrov? No, čerta to pomôže pôvodným majiteľom, keď zistíme, že kto bol väčším vinníkom alebo väčším dobrodincom. Takže poctivý návrat k prvej gombičke a pozapínať kabát poriadne.
Ja sa vrátim ale k samotnému zákonu s tým, že by som sa teda nevenoval tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ale chcel by som prejsť k vlastnému pozmeňovaciemu návrhu. A bude sa týkať len veľmi jednoducho jedného § č. 3 ods. 2, ktorý sa zaoberá otázkou pozemkov, pozemkových úprav v prípade, že sa jedná o lesné pozemky. Je úplná pravda, že mnohokrát doteraz pri pozemkových úpravách bol použitý postup, že sa rešpektovali nie vlastnícke hranice, ale že sa rešpektovali tie lesnícke hranice. To je, lesníci to ovládajú, to je taká skratka, ktorá iným veľa toho nepovie, JPRL - jednotky priestorového rozdelenia lesa. To sú hranice, ktoré nemaľujú ľudia ani geodeti, to sú hranice, ktoré maľuje príroda, a taxátori ich len rešpektujú. Sú to hranice vytvorené geografiou terénu, hranice vytvorené morfológiou, hranice vytvorené vekom porastov, zložením porastov. Jednoducho sú to ozaj hranice, ktoré vytvorila príroda. Stávalo sa doteraz pri pozemkových úpravách pomerne často, nie je to správny výraz, stávalo sa, neviem povedať ako často, že, ale určite to nebolo v zanedbateľnom rozsahu, že sa zobrali do úvahy nie vlastnícke hranice pri takýchto úpravách, ale že sa zobrali do úvahy práve tieto pekne vykreslené, prírodou vytýčené hranice v lesných pozemkoch medzi jednotlivými porastmi, porastami. A čo sa tým stalo? No to sa tým stávalo, že sa často potom nerešpektovala majiteľská, vlastnícka hranica. A nejakým spôsobom, niekedy presnejšie, niekedy menej presným, niekedy spravodlivejším, niekedy menej spravodlivým, sa ten vlastnícky celok takto rozsekol.
Ja oceňujem práve v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložila, teda ktorý, preto aj oceňujem zákon, ktorý je predložený predkladateľom, ministerstvom, že sa snažili s touto vecou vysporiadať. A to tak, že naozaj, nadväzuje to vlastne aj na to, čo tu pekne zdôraznil pán poslanec Fecko, že na vrchole tej pyramídy, o ktorej sa bavíme, je vlastníctvo, potom užívanie a potom až nejaké úpravy. Takže na vrchole tejto pyramídy skutočne musí byť vlastníctvo. A preto predkladateľ napísal, že pri lesných pozemkoch, vkladá to do tohto svojho návrhu novely zákona, musí byť rešpektované skutočne vlastníctvo na prvom mieste, a nie tie prírodné hranice. Takže sa vieme dopracovať k takému poznaniu. Ak si zoberieme, že toto tu, tento blok A4 (vystupujúci ukazuje dokument A4) je jednotkou priestorového rozdelenia lesa, ale vlastnícka hranica prechádza krížom, tak už nebude možné pri pozemkových úpravách si povedať: no dobre, rešpektujme túto JPRL-ku, túto prírodnú hranicu, a dajme to všetko pri pozemkových úpravách jednému alebo druhému majiteľovi, posuňme to, ale bude treba rešpektovať práve tú hranicu, ktorá prechádza touto prírodnou jednotkou, a to hranicu vlastnícku.
Takže vlastne nebol by dôvod ani o tom podrobnejšie rozprávať, pretože je to dobré opatrenie ministerstva, dobrý návrh. Ale ja k tomu v tomto pozmeňovacom návrhu spolu s kolegami Hubom a Feckom dokladáme jednu dôležitú vec, že v prípade, ak teda vlastnícka hranica, ktorú uznávame a ktorú dobre povýšilo ministerstvo do tohto znenia, ak roztne jednotku priestorového rozdelenia lesa, tú prírodnú hranicu, tak, že sa musíme pozrieť aj na autora programu starostlivosti o les, toho bývalého lesného hospodárskeho plánu, tej záväznej normy, ktorá je vytýčená taxátormi, ktorá vyplýva z histórie slovenského lesníctva a ktorá je, chvalabohu, veľmi správne, že sa uplatňuje dodnes v rámci našich lesov, že je potrebné sa pozrieť, čo sa udeje na takejto jednotke priestorového rozdelenia lesa práve s tými dvomi časťami, ktoré vzniknú z tejto jednej. No to sa udeje, že autorské právo taxátora, ktorý ten predpis urobil, je dotknuté, a že by sa mal niekto spýtať autora, odborníka, špecialistu, taxátora lesného: a čo teraz? Ostávajú tie predpisy úplne rovnocenné? No nemôžu, lebo aj tá jednotka má rôzne zákonitosti, o ktorých teraz nebudem dopodrobna rozprávať. Ale zhodnime sa na tom, že autor vytvoril dielo, ktoré bolo touto hranicou narušené. Takže chceme, a to bude aj predmetom pozmeňovacieho návrhu, aby takto pozmenené dielo opäť prišlo autorovi na stôl a aby ten upravil predpis v rámci programu starostlivosti o les na obidve novovzniknuté časti takejto jednotky. Keďže som povinný v rámci odôvodnenia to aj prečítať, rád tak urobím.
Pozmeňujúci návrh vychádza z toho, že, teda pôvodne, ešte trocha do histórie, pôvodne bolo znenie nasledovné: "že takéto hranice možno určiť aj s prihliadnutím na ucelené časti lesa, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa.". Táto novela to nahrádza takýmto znením: "sa takéto hranice určia pri lesných pozemkoch s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkom alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované.".
A teraz čo k tomu dodávame? Dodávame k tomu nasledovné znenie: "Úpravy ucelených častí lesa, ktorými sú jednotky priestorov rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu, ktoré budú takýmto postupom dotknuté, vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti o lesy."
Odôvodnenie: Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje dôležité údaje pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy stiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k jej odbornej úprave, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto zmenu vykoná organizácia, ktorá je autorom pôvodného programu.
To je všetko k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Budem veľmi rád, ak sa teda takýto návrh zváži ako vyslovene odborná poznámka, ktorá vychádza z rešpektovania vládneho návrhu a dopĺňa ho o vetu, ktorá zase pripomína, že treba rešpektovať nielen vlastnícke hranice, ale potom v druhom slede aj hranice prírodné. A na tie prírodné hranice treba naviazať paragraf starostlivosti o les takým spôsobom, aby tie novo vzniknuté časti boli rozumne v takomto programe upravené. To bola druhá časť môjho vystúpenia v tejto rozprave.
A v tretej časti sa chcem venovať niečomu, čo tu ešte nezaznelo a čo určite z hľadiska dôležitosti, významnosti toho predmetu rokovania nie je ani na prvom, ani na druhom mieste, napriek tomu ma to prekvapilo, že niečo také je možné, a vyjadril som sa k tomu aj na výbore a využijem aj tento priestor v pléne.
Pani poslankyňa Košútová, podpredsedníčka nášho výboru, je aj predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorý má vyriešiť jednu zaujímavú vec. Nie významnú, ja pripúšťam dopredu, ale prekvapivú a takú pre mňa dosť smutnú. Rieši to, aby sa zelené správy, ktoré sú pomerne známym predmetom rokovania parlamentu z hľadiska každoročného prerokúvania toho, čo významné sa stalo na pôdach Slovenskej republiky, lesných i poľnohospodárskych, aby sa to už v tomto pléne neotváralo. Je to zvláštne. A dokladám k tomu, že pre mňa je to aj nepochopiteľné. Aj keď na výbore sme si to vydiskutovali, pán minister dokonca povedal, že vie si predstaviť, že to je správny návrh, aj keď ste povedali, pán minister, že možno nebol diplomaticky odôvodnený. Ale ja sa vás, vážený pán minister, spytujem, že prečo vy s takýmto návrhom súhlasíte? Veď je to škoda. Veď vy máte na starosti obrovský rozsah územia Slovenska. Množstvo problémov sa tam zbiehajú, skutočne je to niečo, čo presahuje možno aj predstavu väčšiny ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad vašou prácou. A vy máte možnosť raz do roka tu v sieni zákonnosti dať taký koncentrovaný prehľad o tom, čo dobré, čo zlé, čo vážne, čo menej vážne sa udialo na pôdach Slovenska, na pôdohospodárskom sektore. A vy súhlasíte. Ja neviem, či to prišlo od vás z ministerstva, alebo je to ozaj návrh dobrovoľný a samostatný, nezávislý, pani poslankyne Košútovej. Vy prichádzate s návrhom, aby sme takúto vec neriešili už tu v pléne, pretože ako keby nás to malo svojím spôsobom zaťažovať. Vy by ste mali byť podľa mňa posledný človek, ktorý by povedal, že ja nechcem, aby sa o tom, čo sa stalo dôležitého v mojom sektore, v mojom rezorte, prestalo rokovať v tejto sieni. Naopak, vy by ste mali byť prvý, ktorý povedal, chcem, pretože viem, že tieto diskusie sú dôležité, že sú sledované a že je potrebné o nich rozprávať aj tu.
Veľmi zaujímavé je odôvodnenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Mičovský, opýtam sa vás, aké máte ešte dlhé vystúpenie?
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ja by som to vari aj skrátil kvôli tomu, ak mi dáte minútku.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby pán poslanec mohol dokončiť.
Nech sa páči, pán poslanec.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Veľmi zaujímavé je odôvodnenie, ktoré je spojené práve s týmto predmetom návrhu, a to je to, počúvajte, že "o rokovanie o tomto materiáli v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nie je veľký záujem". To je argumentácia k tomu, aby sme sa zeleným správam, či už lesníckej, či poľnohospodárskej, nevenovali. No, trocha s iróniou, keď to zoberiem, ak by sme tento argument uplatnili na množstvo iných predmetov rokovania, museli by sme povedať, že môžme celkom pokojne nechať väčšinu vecí na výbory, pretože účasť tu v pléne veľmi ľahko dá možnosť povedať záver, že nie je záujem o práve prerokovaný bod v rámci zasadnutia. Takže ak je toto použité ako argument, tak potom si treba povedať, že potom by sme sa mohli vrátiť do výborov s množstvom iných vecí a nezaťažovať plénum.
Som presvedčený, že je to, vážený pán minister, predovšetkým pre vás škoda. A ja osobne navrhujem, a tým končím, aby sa tento bod pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Košútovej vyňal na osobitné rokovanie, pretože ja s tým nesúhlasím a myslím, že bude takých viac. Pritom tie ostatné návrhy, by som vedel si možno predstaviť aj ich podporu.
Ďakujem pekne.
