33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem oceniť, že sa otvára téma, ktorá skutočne trápi ľudí. Lebo my tu častokrát riešime veci, ktoré sú, sú zástupnými, ale toto je skutočný problém ľudí. Ja k tej vymoženosti takú poznámku, že jak sme dopadli, alebo kde, kam sme to dopracovali. Máme stopercentnú vymožiteľnosť práva pri, pri babke, ktorú, pardon za výraz, oblbnú pri predávaní hrncov, stopercentnú úspešnosť, cez sociálnu, exekútorov, stopercentnú. Chúďa zničí si dôchodok. Aj študent, ktorý si nekúpi lístok na MHD, možno preto, že nešiel automat, nieže nechcel, tak si zničí možno rok, dva, pol školy si zničí, lebo mu príde 390 euro od exekútora. Máme stopercentnú úspešnosť. Ale akú máme úspešnosť pri vymáhaní pohľadávok chlapa, ktorý pol roka niekde robil, a chce za to, čo robil, nechce nič navyše, len za to, čo robil, chce peniaze? Tam si povedzme akú? A dobre vieme akú. Ono sa to všelijako kvetnato nazýva, teraz sa to bude volať reštrukturalizácia. Viete, to je obrovskou hanbou. Keby tí chlapi robili niekde u nejakého darebáka, že to je uňho vidno, že to má, že to, viete, že niečo také, že už sa dalo predpokladať. Ale keď robia na tom, na stavbe, kde investorom je štát, kde platí štát, kde sú firmy, ktoré sú vážené a ctené, všetky peniaze, ktoré štát pošle, sa cestou tam, kde majú ísť, dostanú všetkým, lebo by ste neverili, že akú dlhú cestu tie peniaze musia prejsť, a tomu Ferovi z Oravy častokrát, alebo z Kysúc, alebo skade, chudákovi z východu sa nedostanú. Ja som teraz chodil po Orave, tam normálne tí chlapi mali slzy na krajíčku, že nedošli, nedošli, pol roka nedošli peniaze. Všade vedia prísť. Aké majú silní lobisti, tí, že zastavia na chvíľočku, ten, taká odbočka ide z tých peňazí, jedna odbočka, druhá, tretia, a na konci je Fero a Ferovi už nezostane nič. To je naozaj, že čas. Už je čas.

Pán poslanec Podmanický.

Pán poslanec, pán podpredseda, ja v žiadnom prípade nechcem, aby naša diskusia bola o nejakom dokazovaní si na strane koho vznikla chyba, aj keď si myslím, že pri nízkych cenách, ktoré sa dohodovali s diaľničnými firmami, boli upozorňovaní. Boli, bola všeobecná obava z toho, že tieto veľké firmy nevyplatia následne subdodávateľom. Sa to rozprávalo všade, že takýmto spôsobom sa to bude riešiť. Napokon život ukázal, že presne to sa deje. Takže tam sa dalo očakávať, že nízke firmy, teda nízke ceny, príliš nízke ceny pri diaľniciach budú viesť k tomu, že tí poslední nedostanú zaplatené. Čiže nemyslím si, že práve tie supernízke ceny, tie dumpingové ceny boli celkom dobrým riešením. Jednoducho pri výstavbe diaľnic nie je ani možné ísť na absolútny dumping. To si musíme uvedomiť, či sa nám to páči alebo nie. Takže dalo sa to predvídať, pán poslanec, pán podpredseda. A práve v takýchto prípadoch sa dá tomu predísť určitými podmienkami vo verejnom, v podmienkach verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, v zmluvách. Táto situácia sa dá riešiť aj na báze zmluvného vzťahu.
Ale dobre, neurobilo sa tak, je tu problém, ktorý je veľmi vážny, ktorý trápi mnohých ľudí. A myslím si, že je čas na to, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne a aby sme to riešili. Netvrdím, že to, ako to uvádzate aj vo svojom zákone, je práve to najlepšie riešenie. Ale myslím si, že je minimálne priestor na to, aby sme o tom diskutovali.

Pán poslanec Senko.

Áno, je to veľký problém v spoločnosti a treba ho riešiť. Treba ale pripomenúť, že nevznikol práve teraz, je dlhodobejší a vinie sa, dá sa povedať, dlhodobo niekoľkými rokmi. Aj ja vo svojom okolí poznám malé firmy, živnostníkov, ktorí si, alebo ktoré si splnili svoje záväzky vo vzťahu k objednávateľovi, a nakoniec ony boli obeťou. Treba naozaj tento problém riešiť a s plnou vážnosťou a serióznosťou k nemu pristupovať, nájsť mechanizmy, ktoré zastavia tieto nepriaznivé trendy, ktoré v spoločnosti vznikli.
Na druhej strane viem, že príslušné ministerstvo pracuje na tejto úlohe, a dúfam, že tento návrh nie je pretekom, kto skôr príde s návrhom, najmä ak je to z opozičného tábora. Myslím si, že by bolo nutné konzultovať tento návrh s príslušným ministerstvom, kde verím, že je tím odborníkov, ktorí sa dostatočne, sú dostatočne skúsení, poznajú problém, a verím, že by vznikol v spolupráci jeden dobrý návrh, ktorý by mohol s týmto problémom, čo sa týka aspoň právnej normy, problém v spoločnosti riešiť. Nie je to jednoduché, pripomínam, ale nerobme z tejto problematiky preteky, ale ozaj problém riešme.

Reakcia na faktické poznámky, pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nechcem teraz podnikateľsky hovoriť, ale Angličania to hovoria presnejšie: Time is money. Pre tých, ktorí už dnes sú v bankrote, alebo zúfalí, mnohí, mnohí naozaj sú v situácii zúfalstva. To nie je určite, určite o pretekoch, ale o istej záchrane alebo pomoci alebo aspoň nádeji.
Pán Senko, my, my sa nepretekáme. Veď to je tretíkrát, tento návrh je tu tretíkrát. Vláda nás mohla predstihnúť už pred rokom, pred dvoma. Dva roky prešli, sme v druhom polčase. Ja si práve ministrov, ktorí iniciatívne, aktívne a priori riešia problém, nenechajú to vyhnívať alebo prerásť tak, že chodia do parlamentu skupiny ľudí, ktorí apelujú, robte niečo, lebo... Tento návrh je, je predložený, dá sa vylepšiť, dá sa inkorporovať do nejakého väčšieho. Opakujem ešte raz, nestačia len nové paragrafy alebo nové zákony. Skôr a súčasne je veľmi dôležité, aby to, čo má platiť, platilo. A hlavne tam, kde sú slabší, menší, lebo oni potrebujú štátnu pomoc alebo štátnu silu, alebo to, čo znamená vymožiteľnosť práva, oveľa viac, než tí veľkí, silní či medzinárodní.
Takže ja vítam skôr dobrú vôľu, konštruktívnu atmosféru. Hovorím to aj ako spolupredkladateľ, lebo vtedy, v takomto prípade sa problém rieši. Ak chýba dobrá vôľa, tak sa problémy vytvárajú. A my by sme mali naozaj veľmi účinne riešiť spoločenské a ekonomické problémy. Takže skôr ďakujem. A sme pripravení na či druhé čítanie alebo vylepšovanie práve preto, lebo je šanca, aby sme to posunuli dopredu.
Ďakujem pekne ešte raz.

Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Zajacovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán navrhovateľ, dámy a páni, nedá mi ako osemnásťročnému živnostníkovi v stavebnej výrobe, aby som sa nevyjadril k tomuto návrhu zákona a povedal o svojich skúsenostiach, o svojich poznatkoch z praxe.
Dámy a páni, tí, ktorí sme podnikali v deväťdesiatych rokoch, tak všetci sme si skúsili a zažili, že na Slovensku bolo neplatiť faktúry národným športom, ale všetci sme verili tomu, že tí nečestní, nepoctiví, ktorí sa takto správajú ku svojim obchodným partnerom, časom musia skončiť, trh ich vypudí a zostanú na trhu tí, ktorí sa budú správať seriózne a budú mať záujem dlhodobo tu pracovať. A naozaj prišli roky, prišla konjunktúra okolo rokov 2004, ´5, ´6, ´7 a práce bolo dostatok, firmy sa zlepšili v platobnej disciplíne a, a naozaj tí, ktorí sa správali nepoctivo, s tými nechcel nikto spolupracovať. A odrazu... A celý čas sme si mysleli, že zostanú lídri na slovenskom trhu, tie najväčšie stavebné firmy, ktoré sa budú správať štandardne, tak ako to je v západnej Európe zvykom, budú platiť svoje faktúry v čase, v ktorom budú mať určené. A tu nastala takáto paradoxná situácia, že lídri na stavebnom trhu na Slovensku, firmy, a nebojme sa tu povedať, Doprastav, Váhostav a ďalšie, TSS Grade, tieto firmy, ktoré získavajú najväčšie štátne zákazky, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, odrazu tieto "naj", tvária sa ako najserióznejšie firmy, odrazu tieto firmy neplatia svojich subdodávateľov. Niečo nie je v poriadku.
Ja oceňujem takisto faktickú poznámku pána Podmanického, ktorý povedal, že bude hlasovať za takýto návrh zákona. Ale veľmi by som rád chcel vedieť a som trošku sklamaný, že neviem, ako budú hlasovať ďalší poslanci zo SMER-u, ako sa postavia k tomuto problému, lebo to je podstatné. Vládna strana SMER má väčšinu, bez nej takýto návrh neprejde, a preto by ma zaujímal názor, a preto som aj sklamaný, že v rozprave nevystúpil nikto zo strany SMER a nevyjadril názor a postoj k tomuto návrhu zákona.
Ale nedá mi, aby som aj na pána Podmanického nereagoval, ale aj na ďalších, na pána Daniša, ohľadom nízkych cien, aby sme si to tu raz a navždy vysvetlili.
Dámy a páni, za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom dopravy pán minister Figeľ, tak pripravili sa podmienky, kritériá pre súťažiacich na veľkých diaľničných projektoch a súťaží sa mohol zúčastniť len ten, kto spĺňal kritériá, podmienky, referencie. Až tak prišla na rad cena. Musím vás informovať, vážení páni, že na druhom úseku pri Levoči bol vylúčený uchádzač, ktorý dal najnižšiu cenu. Aj za našej vlády bol vylúčený uchádzač, ktorý dal najnižšiu cenu, lebo nespĺňal referencie. Dámy a páni, mali sme vyradiť zo súťaže firmy Váhostav alebo Doprastav? Najväčšie stavebné firmy na Slovensku, ktoré sa uchádzali o túto zákazku, ktoré spĺňali všetky podmienky, kritériá a referencie? Chcem sa vás spýtať, odpovedajte mi! Mali sme ich vyradiť podľa vás? Tých, ktorí roky a roky stavajú diaľnice? A ceny? Nie, nevyradili sme ich a oni následne súťažili aj čo sa týka ceny. A dali takéto ceny, aké dali. Bolo to slobodné a dobrovoľné rozhodnutie manažmentov týchto firiem. Ak ich dali nízke, táto hypotetická otázka, ak ich dali nízke, nech si ich láskavo zodpovedajú u svojich majiteľov. Ak sú na tých zákazkách stratoví, nech sa idú zodpovedať svojim majiteľom! Nech si s nimi majitelia následne urobia poriadok!
Ale, dámy a páni, ja vám poviem, že riaditeľ firmy Váhostav, keď vyhrali veľkú zákazku pri Martine, mi povedal, že oni počítajú s nízkym, ale počítajú so ziskom. Nehovorili vtedy, že majú nakalkulovanú stratu. Pre tých, ktorí nepoznajú ako, ako sa oceňujú stavebné práce, viacerí tu poznajú, ale pre tých, čo nepoznajú, musím povedať, súťažiaci dostane súpis prác. Každý, každá jedna činnosť, každý jeden materiál od klinca až po betónové dielce na moste, každá jedna položka je nakalkulovaná. Tie firmy nechodia do zákaziek s tým, že sa buchnú po bruchu a povedia, že cena bude taká a taká. Oni ju vykalkulujú. A aj tá firma Váhostav pri Martine mi vtedy povedala, že oni majú nakalkulovaný nízky, ale zisk. Oni nehovorili vtedy, že idú urobiť stratu a plánovane nebudú vyplácať svojich subdodávateľov. A dneska to robia, že tých subdodávateľov nevyplácajú. Drobných živnostníkov, podnikateľov, ktorí veľakrát živia len samých seba a svoje rodiny, tých, ktorí skutočne vykonávajú tie stavebné práce, ktorí armujú železo, ktorí sú veľakrát autodopravcami, alebo betónujú mosty, tak tí dneska nie sú od týchto lídrov slovenského stavebníctva vyplácaní.
Niekto tu naznačuje, že predchádzajúci pán minister Figeľ mal, dokonca tu padli slová "dohodovali sa ceny". Dámy a páni, minister Figeľ žiadne ceny nedohodoval s týmito firmami, dobrovoľne dali tieto ceny v súťaži, lebo chceli tú zákazku. Ten, kto by dohodoval tieto ceny, dámy a páni, vytvoril by kartel. Ak to robí dnešný pán minister, tak pozor na to. Alebo keď to robí niekto iný, pozor na to. To je kartel, keď niekto tu dohoduje ceny. A šesť stavebných firiem, len pred dvoma týždňami nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Najvyššieho súdu o tom, že zaplatia pokutu a nebudú môcť sa zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Tak, dámy a páni, pozor na to, kto tu dohoduje ceny, lebo ten, kto dohoduje, vytvára kartel. Pán minister Figeľ žiaden kartel nedohadoval. Firmy dali ceny, ktoré dali, nech si ich zodpovedajú aj pred svojimi majiteľmi.
Dámy a páni, pred týždňom bola na CONECO vážna konferencia lídrov slovenského stavebníctva za účasti okolo 300 – 350 riaditeľov, manažérov najväčších stavebných firiem. Neplatenie subdodávateľov bola jedna z hlavných tém. A títo manažéri firiem sa ozývali teda. A hovorili aj o tom, boli tam aj súkromní investori, ako je to v súkromnom sektore. Lebo dneska náš návrh zákona je o tom, aby boli kontrolovaní subdodávatelia pri tých zákazkách, ktoré sú platené z verejných zdrojov. Ale ako je to v súkromnom sektore? Dámy a páni, myslíte si, že veľkí súkromní investori si vysúťažia hlavného dodávateľa a už sa nestarajú o subdodávateľov? Ale starajú sa. Starajú sa, veľakrát si ešte aj tých subdodávateľov vyberú. A zaujímajú ich aj finančné toky medzi hlavným dodávateľom a subdodávateľom. Viete prečo? Lebo ak by ten hlavný dodávateľ nevyplatil subdodávateľov, tak ten subdodávateľ by následne mohol prísť na tú stavbu, odmontovať časť stavby alebo časť technológie, keďže by nebol vyplatený. A súkromný investor toto nechce. Súkromný investor si chráni aj svoje renomé, svoju značku a nechce toto dopustiť, aby niekto prišiel. A ja som zažil na stavbe, že prišla stavebná firma a vymontovala plastové okná. Ja som zažil, že prišla firma na ČOV-ku a vymontovala čerpadlá, lebo nemala vyplatené.
Takže aj dneska na druhej strane vám musím povedať, v praxi to funguje tak, niektorí verejní obstarávatelia aj dneska sa zaujímajú o svojich subdodávateľov, kto im bude dodávať tú technológiu alebo časť stavby. Len dneska na to verejný obstarávateľ nemá žiadne páky. Žiadne páky, žiadne sankcie, ako môže postihnúť toho nepoctivého hlavného dodávateľa, ktorý nevyplatí tých, ktorí to skutočne robia, a zostáva mu akurát dobré slovo. A riaditelia týchto firiem, štátnych firiem zažívajú takéto telefonáty, keď im volajú subdodávatelia a hovoria: ´Ja som dodal túto a túto technológiu a nemám ju vyplatenú. Čo mám robiť?´ A riaditeľovi štátnej firmy zostáva to, že dobré slovo, a obráti sa na hlavného dodávateľa a hovorí: ´Prosím ťa, zaplať to.´ Ale nemá žiadne páky. Preto v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby investor mal páky na hlavného obstarávateľa, a subdodávateľ mal páky voči hlavnému dodávateľovi, ale keď mu nezaplatí v určitom termíne, aby sa mohol obrátiť aj na ÚVO. A ÚVO následne to dalo príkazom hlavnému dodávateľovi, alebo dokonca ho vylúčilo z ďalšieho obstarávania.
Dámy a páni, ak by naša spoločnosť sa uberala krokmi, ako je to v západnej Európe, tak by sme možno nepotrebovali taký zákon. Ale dneska situácia na Slovensku je taká, že nevyhnutne potrebujeme takýto návrh zákona. Preto som prekvapený, že niektorí poslanci hovoria, že ide sa pripraviť vláda, ide sa s tým zaoberať. Čo robila vláda rok a pol, keď my to už navrhujeme? Vláda nevie o problémoch občanov tohto štátu? Alebo si mám myslieť, že nad tým stojí telefonát z firmy Doprastav alebo Váhostav, ktorý povie, že taký návrh zákona nie? Lebo tieto firmy možno plánovali s tým, že pôjdu do reštrukturalizácie? Mali to naplánované, že týchto subdodávateľov nevyplatia, a keď k tomu dôjde, tak možno desiatimi alebo pätnástimi percentami?
Dámy a páni, ak ešte jedna firma z týchto veľkých firiem pôjde týmto spôsobom, tak na Slovensku prebehne vlna, ktorá zmetie malých, stredných podnikateľov a živnostníkov, ktorí robia na týchto veľkých stavbách. A nikto z nás si nepraje sociálne nepokoje. Ale tu už sa nejedná o podnikateľov, ktorí nevedia čo s peniazmi robiť. Tu sa jedná už o živnostníkov, ktorí nevedia uživiť svoje rodiny, o zamestnancov, ktorým nie sú vyplatené mzdy. Situácia je vážna. Všetci sledujete médiá, čítate noviny, časopisy. Ak v Jacovciach, pred týždňom bolo v Plus 7 dní, v týždenníku Plus 7 dní, ak je rekonštruované centrum obce a firma dostane svoje peniaze, ale jej poddodávateľ, ktorý si následne najal šiestich živnostníkov, ktorí túto zámkovú dlažbu, oni túto zámkovú dlažbu urobili a dodali, a títo šiesti živnostníci nie sú vyplatení? Mohol by som takto pokračovať ďalej. Môj kolega Hudacký tu predtým takéto prípady popisoval.
Rozumiem pánovi Podmanickému, že v regióne, teda z regiónu, z ktorého je, aj ja som z podobného regiónu, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť a naozaj kopa živnostníkov sa živí tým, že na týchto veľkých stavbách robia, že ten problém naozaj reálne vníma.
Dámy a páni, bolo tu povedané, že to nie je o pretekoch. Rok a pol, keď to predkladáme, to boli preteky? My sme si vymysleli túto spoločenskú situáciu, keď ľudia, podnikatelia, ich zamestnanci už nevedia, kde ďalej ustúpiť? Rok a pol predkladáme tento návrh zákona a vláda sa tým minimálne mohla zaoberať. A mohla prísť so svojím návrhom zákona, a nie teraz odkázať, že teraz sa s tým budete zaoberať. Situácia je veľmi vážna a ja vyzývam poslancov SMER-u, aby ako, takisto ako pán Podmanický, aby skúsili podporiť tento návrh zákona.

Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.