33. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Figeľ, úvodom chcem zdôrazniť, že oceňujem snahu predkladateľov o riešenie problémov, ktoré sa v tejto oblasti ozaj nahromadili. Druhotná platobná neschopnosť je určite veľký problém, hlavne v prostredí investičnej výstavby. Nie je to nový prvok, vždy sa vyskytoval, ale v poslednej dobe dosiahol už ozaj veľký rozmer, ktorý ohrozuje existenciu už aj v minulosti úspešných firiem, hlavne z oblasti stavebníctva. Preto sa v najbližšom období bude týmto problémom zaoberať samotná vláda Slovenskej republiky. Určite ste počuli ten vstup ministra Počiatka na tento problém v televízii. Riešenia určite nebudú jednoduché, pretože príčin, ktoré spôsobujú tento stav, je viacero. Nestačí totiž riešiť len dôsledky tak, ako sú navrhnuté v tomto návrhu, konkrétne zlepšiť, urýchliť možnosti vymáhania dlžných záväzkov.
Ak dovolíte, na záver chcem povedať, že stotožňujem sa aj s tým názorom, ktorý tu povedal kolega Podmanický, a to len je jedna otázka cien pri verejných zákazkách, konkrétne pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií, ale určite je tých príčin viacero.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem oceniť, že sa otvára téma, ktorá skutočne trápi ľudí. Lebo my tu častokrát riešime veci, ktoré sú, sú zástupnými, ale toto je skutočný problém ľudí. Ja k tej vymoženosti takú poznámku, že jak sme dopadli, alebo kde, kam sme to dopracovali. Máme stopercentnú vymožiteľnosť práva pri, pri babke, ktorú, pardon za výraz, oblbnú pri predávaní hrncov, stopercentnú úspešnosť, cez sociálnu, exekútorov, stopercentnú. Chúďa zničí si dôchodok. Aj študent, ktorý si nekúpi lístok na MHD, možno preto, že nešiel automat, nieže nechcel, tak si zničí možno rok, dva, pol školy si zničí, lebo mu príde 390 euro od exekútora. Máme stopercentnú úspešnosť. Ale akú máme úspešnosť pri vymáhaní pohľadávok chlapa, ktorý pol roka niekde robil, a chce za to, čo robil, nechce nič navyše, len za to, čo robil, chce peniaze? Tam si povedzme akú? A dobre vieme akú. Ono sa to všelijako kvetnato nazýva, teraz sa to bude volať reštrukturalizácia. Viete, to je obrovskou hanbou. Keby tí chlapi robili niekde u nejakého darebáka, že to je uňho vidno, že to má, že to, viete, že niečo také, že už sa dalo predpokladať. Ale keď robia na tom, na stavbe, kde investorom je štát, kde platí štát, kde sú firmy, ktoré sú vážené a ctené, všetky peniaze, ktoré štát pošle, sa cestou tam, kde majú ísť, dostanú všetkým, lebo by ste neverili, že akú dlhú cestu tie peniaze musia prejsť, a tomu Ferovi z Oravy častokrát, alebo z Kysúc, alebo skade, chudákovi z východu sa nedostanú. Ja som teraz chodil po Orave, tam normálne tí chlapi mali slzy na krajíčku, že nedošli, nedošli, pol roka nedošli peniaze. Všade vedia prísť. Aké majú silní lobisti, tí, že zastavia na chvíľočku, ten, taká odbočka ide z tých peňazí, jedna odbočka, druhá, tretia, a na konci je Fero a Ferovi už nezostane nič. To je naozaj, že čas. Už je čas.

Pán poslanec, pán podpredseda, ja v žiadnom prípade nechcem, aby naša diskusia bola o nejakom dokazovaní si na strane koho vznikla chyba, aj keď si myslím, že pri nízkych cenách, ktoré sa dohodovali s diaľničnými firmami, boli upozorňovaní. Boli, bola všeobecná obava z toho, že tieto veľké firmy nevyplatia následne subdodávateľom. Sa to rozprávalo všade, že takýmto spôsobom sa to bude riešiť. Napokon život ukázal, že presne to sa deje. Takže tam sa dalo očakávať, že nízke firmy, teda nízke ceny, príliš nízke ceny pri diaľniciach budú viesť k tomu, že tí poslední nedostanú zaplatené. Čiže nemyslím si, že práve tie supernízke ceny, tie dumpingové ceny boli celkom dobrým riešením. Jednoducho pri výstavbe diaľnic nie je ani možné ísť na absolútny dumping. To si musíme uvedomiť, či sa nám to páči alebo nie. Takže dalo sa to predvídať, pán poslanec, pán podpredseda. A práve v takýchto prípadoch sa dá tomu predísť určitými podmienkami vo verejnom, v podmienkach verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, v zmluvách. Táto situácia sa dá riešiť aj na báze zmluvného vzťahu.
Ale dobre, neurobilo sa tak, je tu problém, ktorý je veľmi vážny, ktorý trápi mnohých ľudí. A myslím si, že je čas na to, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne a aby sme to riešili. Netvrdím, že to, ako to uvádzate aj vo svojom zákone, je práve to najlepšie riešenie. Ale myslím si, že je minimálne priestor na to, aby sme o tom diskutovali.

Áno, je to veľký problém v spoločnosti a treba ho riešiť. Treba ale pripomenúť, že nevznikol práve teraz, je dlhodobejší a vinie sa, dá sa povedať, dlhodobo niekoľkými rokmi. Aj ja vo svojom okolí poznám malé firmy, živnostníkov, ktorí si, alebo ktoré si splnili svoje záväzky vo vzťahu k objednávateľovi, a nakoniec ony boli obeťou. Treba naozaj tento problém riešiť a s plnou vážnosťou a serióznosťou k nemu pristupovať, nájsť mechanizmy, ktoré zastavia tieto nepriaznivé trendy, ktoré v spoločnosti vznikli.
Na druhej strane viem, že príslušné ministerstvo pracuje na tejto úlohe, a dúfam, že tento návrh nie je pretekom, kto skôr príde s návrhom, najmä ak je to z opozičného tábora. Myslím si, že by bolo nutné konzultovať tento návrh s príslušným ministerstvom, kde verím, že je tím odborníkov, ktorí sa dostatočne, sú dostatočne skúsení, poznajú problém, a verím, že by vznikol v spolupráci jeden dobrý návrh, ktorý by mohol s týmto problémom, čo sa týka aspoň právnej normy, problém v spoločnosti riešiť. Nie je to jednoduché, pripomínam, ale nerobme z tejto problematiky preteky, ale ozaj problém riešme.

Ďakujem pekne. Nechcem teraz podnikateľsky hovoriť, ale Angličania to hovoria presnejšie: Time is money. Pre tých, ktorí už dnes sú v bankrote, alebo zúfalí, mnohí, mnohí naozaj sú v situácii zúfalstva. To nie je určite, určite o pretekoch, ale o istej záchrane alebo pomoci alebo aspoň nádeji.
Pán Senko, my, my sa nepretekáme. Veď to je tretíkrát, tento návrh je tu tretíkrát. Vláda nás mohla predstihnúť už pred rokom, pred dvoma. Dva roky prešli, sme v druhom polčase. Ja si práve ministrov, ktorí iniciatívne, aktívne a priori riešia problém, nenechajú to vyhnívať alebo prerásť tak, že chodia do parlamentu skupiny ľudí, ktorí apelujú, robte niečo, lebo... Tento návrh je, je predložený, dá sa vylepšiť, dá sa inkorporovať do nejakého väčšieho. Opakujem ešte raz, nestačia len nové paragrafy alebo nové zákony. Skôr a súčasne je veľmi dôležité, aby to, čo má platiť, platilo. A hlavne tam, kde sú slabší, menší, lebo oni potrebujú štátnu pomoc alebo štátnu silu, alebo to, čo znamená vymožiteľnosť práva, oveľa viac, než tí veľkí, silní či medzinárodní.
Takže ja vítam skôr dobrú vôľu, konštruktívnu atmosféru. Hovorím to aj ako spolupredkladateľ, lebo vtedy, v takomto prípade sa problém rieši. Ak chýba dobrá vôľa, tak sa problémy vytvárajú. A my by sme mali naozaj veľmi účinne riešiť spoločenské a ekonomické problémy. Takže skôr ďakujem. A sme pripravení na či druhé čítanie alebo vylepšovanie práve preto, lebo je šanca, aby sme to posunuli dopredu.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán navrhovateľ, dámy a páni, nedá mi ako osemnásťročnému živnostníkovi v stavebnej výrobe, aby som sa nevyjadril k tomuto návrhu zákona a povedal o svojich skúsenostiach, o svojich poznatkoch z praxe.
Dámy a páni, tí, ktorí sme podnikali v deväťdesiatych rokoch, tak všetci sme si skúsili a zažili, že na Slovensku bolo neplatiť faktúry národným športom, ale všetci sme verili tomu, že tí nečestní, nepoctiví, ktorí sa takto správajú ku svojim obchodným partnerom, časom musia skončiť, trh ich vypudí a zostanú na trhu tí, ktorí sa budú správať seriózne a budú mať záujem dlhodobo tu pracovať. A naozaj prišli roky, prišla konjunktúra okolo rokov 2004, ´5, ´6, ´7 a práce bolo dostatok, firmy sa zlepšili v platobnej disciplíne a, a naozaj tí, ktorí sa správali nepoctivo, s tými nechcel nikto spolupracovať. A odrazu... A celý čas sme si mysleli, že zostanú lídri na slovenskom trhu, tie najväčšie stavebné firmy, ktoré sa budú správať štandardne, tak ako to je v západnej Európe zvykom, budú platiť svoje faktúry v čase, v ktorom budú mať určené. A tu nastala takáto paradoxná situácia, že lídri na stavebnom trhu na Slovensku, firmy, a nebojme sa tu povedať, Doprastav, Váhostav a ďalšie, TSS Grade, tieto firmy, ktoré získavajú najväčšie štátne zákazky, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, odrazu tieto "naj", tvária sa ako najserióznejšie firmy, odrazu tieto firmy neplatia svojich subdodávateľov. Niečo nie je v poriadku.
Ja oceňujem takisto faktickú poznámku pána Podmanického, ktorý povedal, že bude hlasovať za takýto návrh zákona. Ale veľmi by som rád chcel vedieť a som trošku sklamaný, že neviem, ako budú hlasovať ďalší poslanci zo SMER-u, ako sa postavia k tomuto problému, lebo to je podstatné. Vládna strana SMER má väčšinu, bez nej takýto návrh neprejde, a preto by ma zaujímal názor, a preto som aj sklamaný, že v rozprave nevystúpil nikto zo strany SMER a nevyjadril názor a postoj k tomuto návrhu zákona.
Ale nedá mi, aby som aj na pána Podmanického nereagoval, ale aj na ďalších, na pána Daniša, ohľadom nízkych cien, aby sme si to tu raz a navždy vysvetlili.
Dámy a páni, za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom dopravy pán minister Figeľ, tak pripravili sa podmienky, kritériá pre súťažiacich na veľkých diaľničných projektoch a súťaží sa mohol zúčastniť len ten, kto spĺňal kritériá, podmienky, referencie. Až tak prišla na rad cena. Musím vás informovať, vážení páni, že na druhom úseku pri Levoči bol vylúčený uchádzač, ktorý dal najnižšiu cenu. Aj za našej vlády bol vylúčený uchádzač, ktorý dal najnižšiu cenu, lebo nespĺňal referencie. Dámy a páni, mali sme vyradiť zo súťaže firmy Váhostav alebo Doprastav? Najväčšie stavebné firmy na Slovensku, ktoré sa uchádzali o túto zákazku, ktoré spĺňali všetky podmienky, kritériá a referencie? Chcem sa vás spýtať, odpovedajte mi! Mali sme ich vyradiť podľa vás? Tých, ktorí roky a roky stavajú diaľnice? A ceny? Nie, nevyradili sme ich a oni následne súťažili aj čo sa týka ceny. A dali takéto ceny, aké dali. Bolo to slobodné a dobrovoľné rozhodnutie manažmentov týchto firiem. Ak ich dali nízke, táto hypotetická otázka, ak ich dali nízke, nech si ich láskavo zodpovedajú u svojich majiteľov. Ak sú na tých zákazkách stratoví, nech sa idú zodpovedať svojim majiteľom! Nech si s nimi majitelia následne urobia poriadok!
Ale, dámy a páni, ja vám poviem, že riaditeľ firmy Váhostav, keď vyhrali veľkú zákazku pri Martine, mi povedal, že oni počítajú s nízkym, ale počítajú so ziskom. Nehovorili vtedy, že majú nakalkulovanú stratu. Pre tých, ktorí nepoznajú ako, ako sa oceňujú stavebné práce, viacerí tu poznajú, ale pre tých, čo nepoznajú, musím povedať, súťažiaci dostane súpis prác. Každý, každá jedna činnosť, každý jeden materiál od klinca až po betónové dielce na moste, každá jedna položka je nakalkulovaná. Tie firmy nechodia do zákaziek s tým, že sa buchnú po bruchu a povedia, že cena bude taká a taká. Oni ju vykalkulujú. A aj tá firma Váhostav pri Martine mi vtedy povedala, že oni majú nakalkulovaný nízky, ale zisk. Oni nehovorili vtedy, že idú urobiť stratu a plánovane nebudú vyplácať svojich subdodávateľov. A dneska to robia, že tých subdodávateľov nevyplácajú. Drobných živnostníkov, podnikateľov, ktorí veľakrát živia len samých seba a svoje rodiny, tých, ktorí skutočne vykonávajú tie stavebné práce, ktorí armujú železo, ktorí sú veľakrát autodopravcami, alebo betónujú mosty, tak tí dneska nie sú od týchto lídrov slovenského stavebníctva vyplácaní.
Niekto tu naznačuje, že predchádzajúci pán minister Figeľ mal, dokonca tu padli slová "dohodovali sa ceny". Dámy a páni, minister Figeľ žiadne ceny nedohodoval s týmito firmami, dobrovoľne dali tieto ceny v súťaži, lebo chceli tú zákazku. Ten, kto by dohodoval tieto ceny, dámy a páni, vytvoril by kartel. Ak to robí dnešný pán minister, tak pozor na to. Alebo keď to robí niekto iný, pozor na to. To je kartel, keď niekto tu dohoduje ceny. A šesť stavebných firiem, len pred dvoma týždňami nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Najvyššieho súdu o tom, že zaplatia pokutu a nebudú môcť sa zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Tak, dámy a páni, pozor na to, kto tu dohoduje ceny, lebo ten, kto dohoduje, vytvára kartel. Pán minister Figeľ žiaden kartel nedohadoval. Firmy dali ceny, ktoré dali, nech si ich zodpovedajú aj pred svojimi majiteľmi.
Dámy a páni, pred týždňom bola na CONECO vážna konferencia lídrov slovenského stavebníctva za účasti okolo 300 – 350 riaditeľov, manažérov najväčších stavebných firiem. Neplatenie subdodávateľov bola jedna z hlavných tém. A títo manažéri firiem sa ozývali teda. A hovorili aj o tom, boli tam aj súkromní investori, ako je to v súkromnom sektore. Lebo dneska náš návrh zákona je o tom, aby boli kontrolovaní subdodávatelia pri tých zákazkách, ktoré sú platené z verejných zdrojov. Ale ako je to v súkromnom sektore? Dámy a páni, myslíte si, že veľkí súkromní investori si vysúťažia hlavného dodávateľa a už sa nestarajú o subdodávateľov? Ale starajú sa. Starajú sa, veľakrát si ešte aj tých subdodávateľov vyberú. A zaujímajú ich aj finančné toky medzi hlavným dodávateľom a subdodávateľom. Viete prečo? Lebo ak by ten hlavný dodávateľ nevyplatil subdodávateľov, tak ten subdodávateľ by následne mohol prísť na tú stavbu, odmontovať časť stavby alebo časť technológie, keďže by nebol vyplatený. A súkromný investor toto nechce. Súkromný investor si chráni aj svoje renomé, svoju značku a nechce toto dopustiť, aby niekto prišiel. A ja som zažil na stavbe, že prišla stavebná firma a vymontovala plastové okná. Ja som zažil, že prišla firma na ČOV-ku a vymontovala čerpadlá, lebo nemala vyplatené.
Takže aj dneska na druhej strane vám musím povedať, v praxi to funguje tak, niektorí verejní obstarávatelia aj dneska sa zaujímajú o svojich subdodávateľov, kto im bude dodávať tú technológiu alebo časť stavby. Len dneska na to verejný obstarávateľ nemá žiadne páky. Žiadne páky, žiadne sankcie, ako môže postihnúť toho nepoctivého hlavného dodávateľa, ktorý nevyplatí tých, ktorí to skutočne robia, a zostáva mu akurát dobré slovo. A riaditelia týchto firiem, štátnych firiem zažívajú takéto telefonáty, keď im volajú subdodávatelia a hovoria: ´Ja som dodal túto a túto technológiu a nemám ju vyplatenú. Čo mám robiť?´ A riaditeľovi štátnej firmy zostáva to, že dobré slovo, a obráti sa na hlavného dodávateľa a hovorí: ´Prosím ťa, zaplať to.´ Ale nemá žiadne páky. Preto v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby investor mal páky na hlavného obstarávateľa, a subdodávateľ mal páky voči hlavnému dodávateľovi, ale keď mu nezaplatí v určitom termíne, aby sa mohol obrátiť aj na ÚVO. A ÚVO následne to dalo príkazom hlavnému dodávateľovi, alebo dokonca ho vylúčilo z ďalšieho obstarávania.
Dámy a páni, ak by naša spoločnosť sa uberala krokmi, ako je to v západnej Európe, tak by sme možno nepotrebovali taký zákon. Ale dneska situácia na Slovensku je taká, že nevyhnutne potrebujeme takýto návrh zákona. Preto som prekvapený, že niektorí poslanci hovoria, že ide sa pripraviť vláda, ide sa s tým zaoberať. Čo robila vláda rok a pol, keď my to už navrhujeme? Vláda nevie o problémoch občanov tohto štátu? Alebo si mám myslieť, že nad tým stojí telefonát z firmy Doprastav alebo Váhostav, ktorý povie, že taký návrh zákona nie? Lebo tieto firmy možno plánovali s tým, že pôjdu do reštrukturalizácie? Mali to naplánované, že týchto subdodávateľov nevyplatia, a keď k tomu dôjde, tak možno desiatimi alebo pätnástimi percentami?
Dámy a páni, ak ešte jedna firma z týchto veľkých firiem pôjde týmto spôsobom, tak na Slovensku prebehne vlna, ktorá zmetie malých, stredných podnikateľov a živnostníkov, ktorí robia na týchto veľkých stavbách. A nikto z nás si nepraje sociálne nepokoje. Ale tu už sa nejedná o podnikateľov, ktorí nevedia čo s peniazmi robiť. Tu sa jedná už o živnostníkov, ktorí nevedia uživiť svoje rodiny, o zamestnancov, ktorým nie sú vyplatené mzdy. Situácia je vážna. Všetci sledujete médiá, čítate noviny, časopisy. Ak v Jacovciach, pred týždňom bolo v Plus 7 dní, v týždenníku Plus 7 dní, ak je rekonštruované centrum obce a firma dostane svoje peniaze, ale jej poddodávateľ, ktorý si následne najal šiestich živnostníkov, ktorí túto zámkovú dlažbu, oni túto zámkovú dlažbu urobili a dodali, a títo šiesti živnostníci nie sú vyplatení? Mohol by som takto pokračovať ďalej. Môj kolega Hudacký tu predtým takéto prípady popisoval.
Rozumiem pánovi Podmanickému, že v regióne, teda z regiónu, z ktorého je, aj ja som z podobného regiónu, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť a naozaj kopa živnostníkov sa živí tým, že na týchto veľkých stavbách robia, že ten problém naozaj reálne vníma.
Dámy a páni, bolo tu povedané, že to nie je o pretekoch. Rok a pol, keď to predkladáme, to boli preteky? My sme si vymysleli túto spoločenskú situáciu, keď ľudia, podnikatelia, ich zamestnanci už nevedia, kde ďalej ustúpiť? Rok a pol predkladáme tento návrh zákona a vláda sa tým minimálne mohla zaoberať. A mohla prísť so svojím návrhom zákona, a nie teraz odkázať, že teraz sa s tým budete zaoberať. Situácia je veľmi vážna a ja vyzývam poslancov SMER-u, aby ako, takisto ako pán Podmanický, aby skúsili podporiť tento návrh zákona.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, dovolím si zareagovať na vystúpenie. V prvom rade dovolím si povedať, že to, že je to problém neplatenia faktúr subdodávateľom, je to problém, ktorý je tu už dvadsať rokov a ktorý naozaj trápi množstvo živnostníkov a subdodávateľov. Všetci a myslím si, každý v strane SMER vie o tomto probléme a snaží sa to nejakým spôsobom navrhnúť ako riešiť. To, že v podstate rieši to, alebo teda ministerstvo dopravy zriadilo pracovnú skupinu, ktorá to teraz pripravuje, to riešenie súvisí aj s tým, že aj my, poslanci SMER-u, sme v priebehu roku prichádzali s viacerými návrhmi riešenia tohto problému, len jednoducho dáva sa to až teraz dohromady, lebo každý mal na to inú predstavu ako riešiť tento problém.
Osobne ja dokonca som prišiel s návrhom, aby nezaplatenie faktúry, ktoré, s ktorou, s čím by sa spôsobila značná škoda, alebo bolo by to viac ako voči desiatim dodávateľom, by znamenalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, ktorý som chcel nanovo definovať. Čiže ja osobne som napríklad prichádzal s tým, aby neplatenie faktúr bolo trestným činom pri spôsobení určitej škody. Ale jednoducho aj ostatní kolegovia poslanci prichádzali s inými návrhmi v iných rovinách. Čiže preto ministerstvo dopravy teraz zriadilo pracovnú skupinu, aby sa to dalo dohromady a vybrali sa tie čo najlepšie riešenia, ktoré by tento problém, ktorý je tu, áno, uznávam, dvadsať rokov, aby sa to vyriešilo.
Čiže ja s vami plne súhlasím, je to problém, treba ho riešiť, len hovorím, toto by mala vyriešiť vládnuca strana, ktorá sa teraz na to chystá.
Ďakujem.

Ja, ja tiež vítam, samozrejme, hocijaké komisie a subkomisie, ktoré budú tento problém riešiť. Len fakt, že čas beží, dva roky prešli a mnohých ľudí necháme v ich nešťastiach a na základe viny iných potom krachujú. Pán poslanec Zajac hovoril, že neplatenie faktúry je národným športom. Niekedy áno, niekedy nie. No napríklad telefóny, internet, televízia, poistenia, nájmy a tak ďalej, keď nezaplatíte, rýchlo vám klepnú po tomto, po rukách, zastavia služby a tak ďalej. Ale zas niekde inde to trvá mesiace, roky, alebo sa nedočkáte nikdy, firma skrachuje a môžete sa sťažovať na lampárni, no.
Napríklad jednou takou veľmi vážnou situáciou, v ktorej som aj ja troška pracoval, bola distribúcia kníh. Tam sa knihy berú do komisie, vy vlastne ich odovzdávate, tam trčia rok, dva, aj viac. Keď ich kníhkupec predá, má povinnosť vám to hlásiť. Nehlási vám to, alebo veľmi neskoro. Potom rýchlo píšete faktúru, on má za ňu zaplatiť, zas ju nezaplatí, čakáte zase dlho, dlho, dlho. A takto to veľmi, veľmi často chodí, je na to veľmi veľa konkrétnych príkladov. Čiže napríklad aj v týchto malých veciach by nebolo zlé naozaj urýchliť už či nejaký súd alebo nejaký špeciálny úrad, ktorý, keď zistí, že sa to neplatí, je to, má to zaplatiť a nezaplatil, je nejakou rýchlou exekúciou alebo nejakým iným pozastavením ďalších dotácií alebo ďalších zákazok.
Čiže v tomto smere prosím v tom, kolega, veľmi súhlasím s týmto zákonom, ktorý sa opakovane sem dostáva, ale nemá žiadnu, žiaľ, odozvu.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja s mnohými vecami, ktoré ste povedali, môžem len súhlasiť.
Ale nesúhlasím s jednou vecou, pán poslanec. Vy sa nemôžete tváriť, že zodpovednosť za daný stav tu nesie len niekto z vášho pohľadu na ľavej strane, a vy nič, vy muzikanti. Ja cítim zodpovednosť a aj preberám ako poslanec zodpovednosť za ten svoj diel, ktorý som možno mal urobiť, ale, pán poslanec, aj vy preberte zodpovednosť. Povedzte áno, že nízke ceny boli jednou z príčin toho, že nie sú dnes vo veľkom množstve platené faktúry subdodávateľom. Ja viem, že je to zodpovednosť tých manažérov. Jasné, nech si to oni vo svojom svedomí zodpovedajú, aké problémy spôsobili ľuďom. To máte úplne pravdu. Ale vy ako dobrý hospodár ste mali predvídať, že tento problém tu môže prísť, keď ceny zrazu klesnú o 50 % pri diaľniciach, kde minimálne neviete, aké bude geologické podložie. Minimálne. A ak existujú v súkromnom sektore klauzuly o ochrane subdodávateľov, ako dobrý hospodár ste mohli aj vy presadiť tieto klauzuly o ochrane subdodávateľov do zmlúv a aspoň týmto spôsobom subdodávateľov chrániť. Takže priznajte aj vy určitú časť zodpovednosti za tento problém, ktorý tu vznikol. Ale to nič nemení na tom, že ja tento zákon podporím.
A oceňujem relatívne konštruktívny tón tejto diskusie, aj keď nechápem, prečo sa pán poslanec Přidal smeje na tom, čo hovorím. Čo je na tom smiešne, pán poslanec, to nechápem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, čo na mňa reagovali.
Prvá poznámka k tomu geologickému podložiu. Na zákazkách, na diaľniciach, ktoré boli vysúťažené za našej vlády, bola vysúťažená aj 10-percentná rezerva na všetkých zákazkách. Všetci odborníci vám povedia, že keď takéto diaľnice skončia s 10-percentným navýšením naviac prácami, tak to je ako v rámci nejakej normy.
Čo sa týka toho, či môžu za to nízke ceny, alebo nemôžu za to nízke ceny, na tej konferencii, ktorá bola na CONECO pred týždňom, boli tam tí riaditelia firiem, dostalo 100 riaditeľov firiem aj hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať o jednotlivých otázkach. A bola tam otázka, prečo teda veľkí investori nevyplácajú, teda veľké stavebné firmy nevyplácajú svojich subdodávateľov. Bolo tam 6 alebo 7 odpovedí. Vyhrala odpoveď, že tieto veľké stavebné firmy si vykrývajú straty z iných zákazok plus používajú tieto objemy financií na svoje vlastné benefity. Nízke ceny skončili až na druhom mieste. To bolo 100 riaditeľov firiem. To nehovorím ja, to hovorili oni. Tí, ktorí poznajú a ktorí robia na tých stavbách. Lebo títo subdodávatelia veľakrát robia, boli by ste prekvapení, za polovičné ceny oproti tým, čo fakturuje hlavný dodávateľ. Tak mi povedzte, hlavný dodávateľ dostane svoju čiastku, 100-percentnú, dostane ju od štátu zaplatenú, subdodávateľ, ktorý to v skutočnosti urobí, má dostať polovičku a ani toto, ho nevyplatí. Je problém nízka mzda, za ktorú hlavný dodávateľ obstaral stavbu? Samozrejme, že nie. Samozrejme, že dobrovoľne da... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)