33. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako začnem, mi dovoľte, ono sa to nepatrí k neživým veciam, to tu niekde taký návrh bol, že sa nehodí držať smútok, ale aspoň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. (Zaznievanie gongu.) Dámy a páni!
Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... držať smútok k neživým veciam, ale aspoň by sme si mohli, teda ja si spomeniem, že dnešným dňom skončila éra predkladania správ, zelených správ v parlamente. Ja neviem, koľko trvala, 20 rokov, 22 rokov? Dnešným dňom skončila. SMER odsúhlasil, že vzhľadom k tomu, že nie je o diskusiu záujem, čo vôbec nie je pravda, sa správy zrušili. Čiže, vážení občania, dnešným dňom 1. apríla SMER kvôli tomu, že už to začalo obťažovať, že museli byť o pol dňa dlhšie v parlamente, zareagoval vskutku geniálne, hodný svojho mena, svojej tradície, demokratickej, dlhodobej tradície, proste spravil, zrušil a hotovo. No len, žiaľ, nie je to 1. apríl, že by som to potom korigoval. To je pravda. Zajtra to nebudú môcť korigovať, lebo sa to nedá. Čiže nie je to 1. apríl, je to naozaj pravda. Dnešným dňom parlament zrušil predkladanie zelených správ v parlamente, vážení. To je vážna vec. Ako pre koho, samozrejme, pre mňa áno. Kde môžem, spomeniem, kde tu žijeme.,
Prosím vás, v tejto veci, o ktorej tu rozprávame, ja najskôr poviem procesne. Tuná je jeden človek, ktorý predkladá úplne obsesívne návrhy, ústavné návrhy zákonov. To prvý bol, myslím, že výmena platu premiér - prezident, potom druhý prišiel, že zrušenie imunity, do tretice keby boli zvolili nášho premiéra, predpokladám, že by prišiel tretí návrh, že má každé ráno tri kolečka po Grasalkovičovom. To sú, jeden návrh ústavných, predkladania ústavných zákonov bez akejkoľvek dôstojnosti, bez akejkoľvek dôstojnosti a nízke pohnútky, normálne nízke pohnútky, hodné diagnózy. Ale len to hovorím.
Potom sú tu, druhý level, to sú návrhy ústavných zákonov trebárs od kolegov tuná, kde som chvíľku bol aj ja, ktorí v zásade donesú ústavný návrh zákona, ale tu povedia, že s ním nesúhlasia, teda jeden s ním súhlasí, druhý nesúhlasí. To má zbytkovú dôstojnosť.
Potom sú tu, tretí level, hej, to je niečo možno teraz plus-mínus, ale nemá to tú dôstojnosť a poviem prečo. Keď predkladali, ja som tu bol, keď predkladali návrh ústavného zákona KDH a SMER, už neviem koľkí smeráci tu boli, ale jedno môžem potvrdiť, že kadeháci tu boli skoro všetci, držali dôstojnosť procesu.
Dneska tu predkladajú štyri poslanecké kluby návrh ústavného zákona. To nie sú holubári Čerenian, hej? To je návrh k ústavnému zákonu. A akú to má znova fazónu? Akú to má tú dôstojnosť? Aká dôstojnosť ide z tohto procesu, keď tu jeden, druhý, jeden milión, milión a pol, o miliónoch ľudí rozprávate a nie ste tu?! Nikto nehovorí, že všetci majú vystúpiť, ale dajte dôstojnosť tomu procesu, procesne. Procesne nech to je, lebo keď nedáme tomu dôstojnosť, tak sa dopracujeme k tým obsesívnym návrhom typu znížime mu plat, plat, nech behá tri kolečka. Ja neviem, čo tu ešte príde ako vo forme ústavného zákona, viete. Ale to tu príde preto, lebo tu sa z toho stala móda procesne. Tu proste ústavné zákony ľavou zadnou. Kto chce si, ráno sa zobudí: zmením ústavu. Lenže, vážení, aj z vašich rečí to zaznelo, na to, aby sme chceli meniť ústavu, musíte niečo pre to urobiť. Meniť ústavu to je dosť vážna vec. A to som rád, keby sme to prípadne pochopili. Nemôžte niekomu vraziť pred nos, toto mi schváľ, lebo to neschváli na ten just. To ja neviem, že kto ako kedy vie vyjednávať, či vôbec vie niekto vyjednávať, kedy sa vyjednáva, neviem čo. Viete, že to sú... Naozaj dajme týmto procesom dôstojnosť. Keď nedáme, tak to skončí, hovorím, úplne tragikomickým, obskurným, neviem ešte jak to nazvať, návrhom ústavných zákonov typu neviem čo. Za chvíľku budú, čím bližšie k voľbám, uvidíte, čo tu všetko ešte budeme riešiť, to ešte, čo tu bude všetko. A ako to vylúčime? Takže keď už sem dôjde návrh ústavného zákona, tak má tú dôstojnosť, má tú váhu. Keď ste tam štyria podpísaní, kde ste? Pán Kaník, kde ste? Pán Mihál, kde ste? Vy! Ale viete, že, že ak to... Lebo tak je to návrh váš, štyroch, alebo je to návrh vašich klubov, alebo čo to je, čo to predstavujete? Aby sme vedeli, o čom, že je to vôľa niekde, že aby sme vedeli, alebo niekto vedel, že s kým má tú česť, že kto je, za tým stojí, alebo nestojí.
Prosím vás, k samotnej tu už bolo veľa povedané, tam už ťažko vniesť niečo nové. Ja nie som v tých, v klube egoistov, hej. V klube egoistov nie som, ktorí hovoria, ktorí z babky robia egoistu a ktorí sa jej snažia za každú cenu podsunúť, že tie peniaze sú jej. Lebo naozaj to prísne vzaté takto nie je. Nikdy nedám prihlášku do toho klubu egoistov. Poďme o tom rozprávať, poďme hľadať, poďme rozmýšľať ako zodpovední predstavitelia, zodpovední ľudia, poďme o tom rozmýšľať.
Keby som ja do toho chcel vniesť prvok, ktorý pre mňa je mimoriadne vyrušujúci, je ten, že poďme ochrániť to, čo tam je. Lebo nie zbytočne pán Švejna povedal, že sa prehlásil z jednej dôchodkovej DDS do druhej DDS. Pokiaľ teraz je možné kúpiť sám seba, pokiaľ niekto môže svoje vlastné dlhopisy kupovať. Viete, to je, veci, ktoré, ja neviem, ja sa v burze nevyznám, hej. To je tiež taký, taký, stávkovanie. Ale podľa mňa nie je možné kupovať samého seba. Alebo ako je to, ako je to upravované? A tam by som ja videl obrovský priestor, viete, aby, to treba chrániť, čo ale treba to ochrániť aj takýmto spôsobom, aby sme my nakoniec nezistili, že vlastne sa stala niekde veľká chyba. Ono je to ošetrené v zásade tak, jak to má byť ošetrené, že keby sa stala neviem aká chyba, peniaze sa vytratia, tak nakoniec to ten štát bude musieť zaplatiť. Ono je to svojím spôsobom geniálne vymyslené, hej. Na konci vždycky prídete tam, hej, k tomu štátu a ten to bude musieť zaplatiť. A potom sa budeme chytať za hlavu, že: Ježiš, že kde sme boli, čo sme boli?!
Ja hovorím, apelujem, neviem, ktorí si spomínate, ktorí nie, keď to predkladal vtedy SMER, som vtedy tu vykrikoval, že treba minimálne dostať zdravotné prehliadky vrcholných predstaviteľov tých dôchodkových spoločností. Už vtedy som to hovoril, stále na to apelujem. Mali by mať zdravotnú prehliadku, mali by mať bezpečnostnú prehliadku, mali by sme ochrániť to, čo tam je, čo najviac. Aby sme si potom nevyčítali, že niekde sa stala chyba. Ja tu nechcem maľovať čerta na stenu, ale keďže vieme, kde žijeme, a pokiaľ je tu jedna DDS, ktorá môže kupovať sama seba, tak potom je niekde problém, vážení, potom je niekde problém. (Reakcia predkladateľa.) Spýtajte sa tuná, pre tých ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, tuná komunikujem jedným uchom s pánom Kaníkom, ktorý mi hovorí, že čo sa dá, čo sa nedá. V zásade to, čo hovorím, sú tvrdenia človeka, ktorý je ekonomickým expertom v jednej parlamentnej strane, dobre? Tak prípadne to s ním rozkonzultujte, s ním, dobre? Pre mňa, za mňa, ja som poľnohospodár. Ale ako poľnohospodár viem, že keď zavriem obilie do sýpky, tak musím dať pozor, aby mi tam myš nevošla, aby tam potkan nevošiel, aby mi tam darebák nevošiel. To znamená, ochránim to čo najviac. Ochránim to pred každým. Analyzujem, čo môže nastať, ešte voda, neviem čo všetko, analyzujem, analyzujem riziká a potom sa teším, že mi niečo z toho zbožia zostane, keď to otvorím po pol roku. A to je presne to! A na to chcem apelovať. A podľa mňa je čas, vážení, podľa mňa je čas. Vy riešte, fixujte, neviem čo, rozprávajme sa, zodpovedne sa rozprávajme o tejto veci. Je teraz tu nebudem vyhlasovať nad tým súdy, ja apelujem: tento jeden atribút mi tam chýba. Nerozprávame sa o ňom a je namieste sa o ňom rozprávať. Je čas sa, už dávno bol čas. A apelujem, žiadam vás všetkých, kto s tým niečo máte, chcete, neviem čo, aby sme sa potom nedržali za hlavu, že kde sme boli vtedy, keď to malo ešte zmysel.
Čiže ochráňme, poviem to tak, ako to má byť, ochráňme to, čo tam je, a potom to definujme, čo s tým. Politika je neúprosná. Musíte vyhrať voľby, mať 90 hlasov.
Čo sa týka toho, či ústava alebo neústava, ja si neviem celkom, poďme rozmýšľať, že čo má byť v ústave, či dôchodkové zabezpečenie a možnosť teda nejakého, alebo to, že zabezpečíte výnosy nejakej DDS. Lebo tu už bol jeden minister, nebudem menovať, ktorý povedal, že odmeny exekútorov pomaly, ale teraz mierne hyperbolizujem, skracujem to, povedal to ináč, pomaly zabezpečuje ústava. Čiže naozaj aby sme sa my nedostali do tohto, že do tej ústavy za chvíľku dostaneme, ja neviem čo. Alebo niekto tu príde, lebo však tých obskurných návrhov bude čoraz viac. Ale kiež by to, aj v tom by to malo byť v ústave, že čo definuje alebo nedefinuje ústava, aby sme náhodou neskončili, že kedy koľko máte poslať niekomu. Tam myslím, že o tom by ústava nemala až tak exaktne hovoriť, na to sú iné predpisy.
Skončím s tým, že hovorím, nehovorím súd nad tým, keď by sme mali byť tým, čím by sme mali byť, to znamená zodpovední politici, ktorí nemyslia v horizonte týždeň, dva, budúce voľby, ale že čo po tom, čo po nás. Tak, vážení, je čas definovať RDS-ku, to znamená rodičovský dôchodkový systém. To je jediný dôchodkový systém, ktorý zachráni Európu, o žiadnom inom, lepšom zatiaľ neviem.
Ďakujem pekne.