33. schôdza

18.3.2014 - 3.4.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

2.4.2014 o 15:09 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie 14:56

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, tak ja dovolím si povedať pár slov, najmä keď ma tu bude náš predseda klubu počúvať. Za tento zákon mu ďakujem, aj ostatným. Je dobrý, treba ho podporiť, je to jednoduchý a zrozumiteľný zákon, ktorý každý pochopí. Naozaj tie časy dané Ústavnému súdu na riešenie boli dlhé, absurdné a sú aj dlhé a tých 90 dní aspoň na to, keď sa jedná o pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, je absolútne nutný. Nemôžme čakať polroka, rok na to, aby sa nejaký predpis, ktorý už platí, pozastavil, keď Ústavný súd rozhodne, že je v nesúlade s našou ústavou. Za 90 dní sa dá naozaj veľa rozhodnúť, iste tých sudcov nie je tam veľa, ale iste majú svojich poradcov a najmä v jednoduchých prípadoch, keď sa dá odpovedať áno - nie, 90 dní je bohate na to, aby sa to stalo.
Zaujímavé ovšem je to, a na to by som chcel povedať, že za prvé, že Ústavný súd je svojim spôsobom dnes spolitizovaný, ten človek je toho, ten človek je toho a tak ďalej, to keď pozriete napríklad na Ameriku, alebo pozriete na Nemecko, tak skutočne sú to organizácie nedotknuteľné, neovplyvniteľné, ktoré sú niekde ďaleko, vysoko a rozhodujú veľmi rýchlo a veľmi promptne. Čiže toto určite by sa malo v budúcnosti zmeniť. Pamätáte sa ešte za vlády pána Mečiara v 1994-1998, keď jeho vláda ignorovala 10, 12 rozhodnutí Ústavného súdu, čo bolo absurdné, proste ignoroval to, ale zaujímavé je to, že vlastne dnes, keď sa v niečom rozhodne, tak vlastne môže sa aj nič nezmeniť. A to sa veľmi často stáva. Čiže v tomto smere neviem, ako by sa dalo dosiahnuť to, že keď Ústavný súd nejakým spôsobom rozhodne, tak naozaj tie ministerstvá, alebo vláda musí im vyhovieť a dať taký návrh zákona alebo smernice, alebo predpisu, ktorý naozaj dáva zadosť tomu rozhodnutiu Ústavného súdu.
Ja poviem taký jeden príklad, ktorý poznám náhodou. Napríklad v ústave nie je napísané, že komunálne voľby určuje, kto môže voliť nejaký iný zákon. Chýba tam veta: "podrobnosti stanoví zákon". A čo sa potom stáva a stalo, že pár dní pred voľbami sa v nejakej dedinke, mestečku prihlási 100, 150 cudzích ľudí, z ktorých si vyvolia starostu, ktorý ovplyvní celé dianie napríklad v Demänovskej doline a keď sa tam všeličo sprivatizuje a zbúra a postaví a ešte skôr, ako sa to stane, vlastne to odsúhlasia a potom sa vyparia, odídu, odhlásia sa z pevného, z trvalého bydliska a všetko ide ďalej.
Tak dal som napríklad interpeláciu na pána ministra vnútra v tomto smere, najmä v súvislosti s tou Demänovskou dolinou a interpelácia bola, by som povedal, nechcem povedať, že šlendriánsky, ale neodpovedal mi na moju otázku. A zato to spomínam v súvislosti s Ústavným súdom, že som si potom zohnal to rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo 41-stranové, veľmi precízne vysvetlenie, prečo tie voľby, napríklad to bolo v 2006, ale aj ďalšie voľby boli podobné v tejto doline boli, prečo zrušili voľby komunálne a zneplatnili a museli sa opakovať, ale v súvislosti s tým, že aj ústava sa má zmeniť, aby v tom paragrafe v ústave boli tie tri slová, že "podrobnosti stanoví zákon", podrobnosti stanoví zákon, to už tam niekto nedal, čiže stále je to možné. Čiže keď budú komunálne voľby, týždeň pred voľbami sa môžte hocikde prihlásiť masove, odvoliť si, dať tam svojho starostu a potom sa odhlásiť masove za tri dni a nič sa nestane.
Čiže takýto je momentálny stav, no. Iste aj Ústavný súd musí na svojej, na svojom renomé pracovať, chodia chýry. Tak pamätajme na prípad Čentéša, ktorý donekonečna sa preťahoval, ochrana života donekonečna a zlé jazyky hovoria a ja verím, že to je tak, že plénum sa dá zvolať iba vtedy, keď je jasné, že aký, aký bude záver, pretože ten záver môže niekomu vadiť a niekomu byť dobrý. Tak toto som už povedal, nie celkom politicky korektne, ale ten krok, aby sa stanovilo 90 dní na to, aj spätne od 30. júna je veľmi rozumný, jednoduchý a naozaj posilní naše právne vedomie a právnu istotu. Takže vrele odporúčam to schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

2.4.2014 o 14:56 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:56

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie nechcel nikto reagovať faktickou poznámkou. Či chce pani poslankyňa? (Reakcia navrhovateľky.)
Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

2.4.2014 o 14:56 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 15:02

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Bola som, ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega Mikloško, ale chcela by som zopakovať, že predmetom tohto návrhu nášho nie je určovať lehotu rozhodnutia vo veci ako takej, ale rozhodnutie o návrhu účastníkov konania o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov. Ani na um by mi neprišlo, alebo by nám neprišlo, dávať Ústavnému súdu lehoty na rozhodovanie o veci ako, ako takej. No a čo sa týka toho odpolitizovania Ústavného súdu, ako ste vy naznačili alebo "politických rozhodnutí". No môžnože aj táto lehota, tých 90 dní, tá povinnosť do 90 dní rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, by trošku aj pomohla, ak sú takéto úvahy alebo náznaky, že také niečo sa môže na Ústavnom súde stať teraz alebo kedykoľvek v budúcnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

2.4.2014 o 15:02 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:02

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona o informáciách v záležitostiach Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 916, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 917.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona o informáciách v záležitostiach Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 916.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

2.4.2014 o 15:02 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 15:04

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, predkladám na rokovanie tejto schôdze Národnej rady zákon o informáciách v záležitostiach Európskej únie. Ľudovo povedané, alebo skratkovite povedané, Euro info zákon. Poviem na úvod hneď v prvej vete, že som sa nechal inšpirovať presne takýmto zákonom, ktorý schválili naši susedia v Rakúsku, tam ho aj dokonca priamo tak volajú, že Euro informations gesetz, čiže tiež Euro info zákon. A veľmi stručne, čo by takýto zákon mohol a mal obsahovať a potom, potom v rozprave uvediem podrobnejšie vecné dôvody a argumenty, prečo aj práve Slovenská republika by takúto legislatívu čo najskôr, podotýkam, si zaslúžila mať v celej plejáde vlastných domácich legislatívnych noriem.
Takýto zákon ukladá povinnosť vzniku informačnej databázy práve pre záležitosti týkajúce sa Európskej únie. Vzniká takýmto zákonom povinnosť štátnym orgánom, ústredným orgánom štátnej správy, ale aj iným organizáciám, ktoré sú v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy alebo organizáciám, ktoré priamo vypracovávajú, prerokovávajú a predkladajú dokumenty a stanoviská k záležitostiam Európskej únie, aby tieto inštitúcie mali povinnosť do takejto informačnej databázy prispievať. Takáto databáza by bola vedená v elektronickej forme a rovnako zákon presne vymedzuje aj povinné náležitosti dokumentov a informácií, ktoré jednotlivé inštitúcie by do takejto databázy zasielali.
Nepôjdem do technických detailov, tie nie sú dôležité, poviem len jednu vetu na túto adresu, prevádzku takejto databázy, ktorá by mala charakter verejného portálu, by zabezpečovala priamo kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Je to presne analógia, tak ako to majú riešené naši susedia, susedia v Rakúsku. A posledná v tomto úvodnom slove ešte kľúčová vec. Takáto databáza by bola charakteru verejného portálu a prístupná všetkým, podotýkam, všetkým právnickým aj fyzickým osobám.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

2.4.2014 o 15:04 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:04

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Martinovi Chrenovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

2.4.2014 o 15:04 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 15:07

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu zákona poslanca Národnej rady Jozefa Kollára. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený predkladateľom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, držím tomuto veľmi dobrému návrhu zákona palce a otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

2.4.2014 o 15:07 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:07

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči pán poslanec.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

2.4.2014 o 15:07 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 15:09

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako som avizoval v úvodnom odôvodnení tohto predloženého návrhu zákona, chcel by som predsa len sa chvíľu povenovať takým odborným, podčiarkujem, rýdzo odborným argumentom a dôvodom, ktoré ma viedli k predloženiu tohto zákona, ktorý sa na prvé počutie, na prvé prečítanie môže javiť akože, však v princípe o nič nejde, zriadime si nejakú databázu a však nenásobí, nedelí.
Takže treba si celkom nahlas povedať, že Európska únia už dnes výrazným spôsobom ovplyvňuje životy všetkých ľudí na Slovensku a to nehovoríme teraz o podnikateľskom prostredí, o právnických osobách, ale skutočne všetkých občanov Slovenska a bude ich ovplyvňovať v najbližšom období stále viac a viac. Je takou všeobecne rozšírenou informáciou, ktorá hovorí o tom, že niekto uvádza 75, niekto 85 %, úplne jedno, kde sa pohybujeme, či k tej spodnej alebo hornej hranici intervalu. Proste radovo okolo 80 % legislatívy, ktorú síce de iure schvaľujeme a prijímame tu, na tomto hradnom kopci, v Národnej rade, v národnom parlamente, ale táto legislatíva pochádza z prostredia a z dielne európskych inštitúcií.
Dostávame sa častokrát až do absurdného stavu, kedy, a toto je, bohužiaľ, všeobecným konštatovaním týkajúcim sa všetkých poslancov tohto zboru a všetkých vlád, ktoré tu boli od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004, že dochádza k takémuto, k takémuto postupu, kedy sa snažíme byť ako keby pápežskejší ako pápež. Častokrát odvolávajúc sa na transpozíciu akejsi európskej smernice, normy, nariadenia, keď ju transponujeme do národnej legislatívy, tak postupujeme častokrát ešte ďalej, ako je tá obligátorná proste časť alebo tá nevyhnutnosť, teda tá časť, ktorú potrebujeme prevziať.
Typickým príkladom a škoda, že tu nie je v sále teraz aj náš bývalý kolega z bývalej vlády Zsolt Simon, takým úplne typickým príkladom bolo napríklad čipovanie psov. Keď sa s tým návrhom prišlo prvýkrát do parlamentu, tak sme opäť niekde čítali, lebo transpozícia európskych smerníc. Tak sa začali na Slovensku čipovať psy. Neviem dokonca, či nie aj mačky, nie som znalý, aj mačky, výborne, Martin, ďakujem, aj druhý Martin ďakujem, a nebola to lacná záležitosť. Myslím, že také jedno čipovanie vyšlo 20 - 30 eur. Nechcem teraz vôbec tu dávať nejaké konšpiračné teórie o tom, či si to vylobovala veterinárna loby na Slovensku alebo ktokoľvek iný. Dosť na tom, že s odstupom istého času sme zase počúvali iné argumenty o tom, že to vôbec nebola obligatórna náležitosť, teda niečo, čomu hovoria Angličania "must", proste niečo, čo sme museli urobiť pri prevzatí európskych smerníc a nariadení a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej a mám vážne obavy, že častokrát sa tak deje aj úplne vedome, kedy v snahe prepašovať do národnej legislatívy niečo, čo sa prisnilo predkladateľovi, tak niet lepšej a jednoduchšej a rýchlejšej, častokrát rýchlejšej cesty, ako sa odvolať na transpozíciu nejakej európskej smernice a pramálo poslancov z tejto snemovne si dá tú prácu a námahu, aby išli proste riadok po riadku a slovíčko po slovíčku a testovali, či naozaj je to tak, alebo je to len nejaká naša snaha byť pápežskejší ako pápež. Či už vedomá alebo nevedomá. Opäť nenásobí, nedelí.
Čiže to je poznámka číslo jedna, ktorá zdôvodňuje prečo takýto zákon potrebuje, euro info zákon potrebuje Slovenská republika naozaj veľmi, veľmi vážne a už včera na prijatie takéhoto zákona bolo neskoro.
Druhá poznámka, ktorá pôjde o jednu úroveň z tých konkrétnych úrovní, ako som spomínal čipovanie psov a mačiek, o jednu úroveň vyššie alebo už úplne na tú najvyššiu úroveň a to je to, čo počúvame častokrát a veľmi frekventovanejšie, či už doma alebo v zahraničí, slovné spojenie sa volá deficit demokracie. Už sa pomaličky začína udomácňovať toto slovné spojenie aj v našom slovníku, už nie len politickom, ale pomaličky to presakuje, chvalabohu, aj do množín alebo do skupín tej laickej, laickejšej verejnosti a právom sme častokrát dopytovaní alebo teda sú adresované otázky aj na nás, ako si predstavujete v praxi odstraňovať deficit demokracie? Oni tieto deficity existujú ako na nadnárodnej úrovni, tak aj doma na národných úrovniach.
Nechcem o tom hovoriť veľmi podrobne a veľmi zoširoka. Pravdou je, že na nadnárodnej úrovni taký najčitateľnejší deficit demokracie je, keď pred summitom hláv štátov sa koná nejaký mini, mini summit dvoch ľudí, dvoch hláv. V minulosti známy "merkozy" ako Merkelová a Sarkozy, teraz aktualizovaný "merkollan" ako Merkelová - Hollande a častokrát na tomto mini summite sa prijme nejaká architektúra, základná architektúra riešenia problému, lebo horí, lebo horia finančné trhy a potom na tom veľkom dvadsať osmičkovom summite sa politicky, podčiarkujem, schváli táto architektúra. To je politický záväzok zdvihnutím ruky našej v minulosti premiérky, teraz premiéra na takomto summite 28 hláv štátov Slovenská republika preberá na seba politický záväzok. Keď to príde na rozhodovacie úrovne do národných parlamentov, tak už nemôžte na dokumente zmeniť nič, ani čiarku, ani bodku, ani mäkčeň, ani písmeno s odôvodnením, lebo sme v minulosti na summite hláv štátov prijali politický záväzok napríklad, že vstúpime do európskej bankovej únie.
Dámy a páni, ak na konci leta, začiatkom jesene dostaneme do Národnej rady na ratifikáciu práve zmluvu o bankovej únii, vám garantujem, že nebude možné už na tomto dokumente meniť absolútne, ale absolútne nič. Je tu jeden vysvetľujúci argument, ktorý hovorí o tom, že zdanlivo má svoje ratio. Hovorí o tom, že ak by sa tak stalo, ak by ľubovoľný národný parlament chcel v dokumentoch čokoľvek meniť, tak tie krajiny, v ktorých už ratifikačné procesy prebehli, by museli ratifikovať tie dokumenty opäť a že by sme sa dostali do akéhosi nikde nekončiaceho začarovaného kruhu, alebo ak chcete, špirály. No len položme si potom otázku naozaj, či takéto procedúry schvaľovacie majú akúkoľvek politickú, demokratickú legitimitu. Moja odpoveď je, že nie, nemajú.
O to dôležitejšie je mať takýto zákon, takýto euro info zákon, do ktorého by putovali v čo najkratšej možnej lehote nielen tie normy, smernice, nariadenia, ktoré sú dnes účinné, ktoré sú schválené, ktoré platia, ale aj tie, ktoré sú v procese svojho vzniku. Prebiehajú k nim nejaké diskusie, nejaké stanoviská sú vypracovávané. Rovnako tak napríklad programy zasadnutí kľúčových európskych inštitúcií až po Európsku radu. Rovnako tak všetky dokumenty našich rezortných koordinačných skupín, ktoré vznikli na jednotlivých rezortoch na Slovensku. Rovnako tak stanoviská vlády Slovenskej republiky, aby sa nikdy neopakovala situácia, ktorú pozná aj tuto kolegynka Mezenská z výboru pre európske záležitosti, kedy častokrát príde premiér do výboru pre európske záležitosti si vypýtať mandát, ktorým výbor pre európske záležitosti schvaľuje stanovisko, pozíciu Slovenskej republiky, ktorou je potom, touto pozíciou náš premiér na spomínanom summite hláv štátov viazaný. Častokrát sa stáva, že sa tak deje niekoľko málo hodín pred odletom samotného premiéra do Bruselu na summit. Dokonca nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dostávame niektoré z takýchto informácii ex post. Lebo opäť, lebo finančné trhy, lebo niečo horelo tu a tam, španielske banky tu a tam, dve najväčšie cyperské banky tu a tam Grécko a podobne. Tak sa častokrát stane, že ex post dostane výbor pre európske záležitosti informáciu o konaní takej, onakej Európskej rady alebo akýchkoľvek iných kľúčových inventov a mítingov v Bruseli.
To znamená, vrátim sa k tej otázke, ako riešiť tento deficit demokracie na nadnárodnej a na národných úrovniach, kde začať vlastne odmotávať to klbko. Toto je úplne prvý nevyhnutný, aj keď ešte nie je postačujúci krok. Je to nevyhnutná minimálna podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku register alebo informačná databáza, ktorá by mala charakter verejného portálu a opakujem, bola by otvorená pre všetky právnické a fyzické osoby. Nepôjdem teraz opäť do technických detailov, ako by mala vyzerať, ako by tam mali byť informácie triedené, štrukturované, ako by mali byť nastavené filtre, ako by sa mohli jednotlivé skupiny ľudí, mimovládky, ale hovorím, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky do takejto databázy dostať a hlavne sa v takejto databáze veľmi rýchlo vedieť zorientovať.
Ďalším veľmi dôležitým argumentom pre prijatie takéhoto zákona je opäť slovné spojenie, ktoré by som nazval informačná asymetria. Vysvetlím, čo pod tým treba chápať. Informačná asymetria, na strane jednej 500 miliónov ľudí v Európskej únii a na strane druhej ten objem a to penzum informácií, ktorými disponujú tí "decision maker-i" alebo tí, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia, ktoré podmienia skutočne kvalitu života mnohých generácií, ktoré prídu po nás a ešte by som pokračoval ďalej. Na konci je to skupina subjektov pohybujúcich sa za oponou. To znamená, to sú už tie nie oficiálne stretnutia a mnoho kľúčových vecí, ktoré sa odohrávajú, ešte raz opakujem za oponou. Takže máme tu dočinenia s nejakými troma množinami, na strane jednej tá najväčšia množina a tá, na ktorej by malo záležať najviac, to je tých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Potom máme tých kľúčových hráčov, ktorí prijímajú rozhodnutia a nakoniec ešte to, čo sa odohráva za pomyslenou oponou. Tomuto celému dnes vojvodí alebo dominuje informačná asymetria.
Prečo o tom hovorím? Ak máte dočinenia s neinformovaným voličom, tak je vlastne víťazstvo isté, pretože neinformovaný volič je ovca. Neinformovaný volič proste a tým "decision maker-om" to vyhovuje, pretože neinformovaný volič sa bude vždy pohybovať doľava, doprava, rýchlejšie, pomalšie, tak, ako si to budú lídri nad tou množinou 500 miliónov obyvateľov želať. Čím sa viac budú zatvárať nožnice v rámci tejto informačnej asymetrie, tým samozrejme bude zložitejší proces aj prijímania rozhodnutí, s tým súhlasím, bude rovnako zložitejšie ovládať "ten pohyb" doprava, doľava, rýchlejšie, pomalšie, tých 500 miliónov ľudí, ale verte mi, že z dlhodobého hľadiska čím skôr odstránime informačnú asymetriu, tým budeme z dlhodobého hľadiska úspešnejší, pretože hodnoty Európskej únie sa budú stále viac a viac dostávať dovnútra, poviem to teraz takou nad sádzkou, do sŕdc všetkých občanov. Európska únia sa začne vlastne otvárať ľuďom, nebude niekde uzatvorená v nejakých skleníkových budovách a v sklenených inštitúciách, nebude v tej situácii, v akej je dnes, kedy sa úplne nahlas ostatné dva - tri roky hovorí o deficitoch demokracie. Nebude žiť Európska únia v strachu pred nejakým nástupom radikalizmu, euro pesimizmu a neviem akých radikálnych ultrapravicových síl a podobne, ale z dlhodobého hľadiska, opakujem, čím skôr dokážeme informačné deficity a informačné asymetrie riešiť a tie nožnice zatvárať, tým to bude systém z dlhodobého hľadiska funkčnejší a udržateľnejší.
Na záver mi dovoľte sa zdôveriť s jednou skúsenosťou, aj dobrou aj menej dobrou, ktorú by som nazval príbeh ministerstva zahraničných vecí. Ako káže slušnosť, ale aj snaha, aby takýto návrh mal podporu vládnych poslancov, tak som kontaktoval pána ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby som ho informoval osobne o zámere predložiť takýto návrh a ako, ešte raz, som pred chvíľočkou povedal, áno, bol som vedený aj snahou získať podporu pre takýto návrh.
Tá dobrá skúsenosť bola v tom, že k stretnutiu skutočne na pôde ministerstva zahraničných vecí došlo, síce nie priamo s pánom ministrom, keďže vtedy niekde kulminovala situácia okolo Ukrajiny, tak chápal som jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ale dal mi k dispozícii pána štátneho tajomníka Javorčíka. To stretnutie bolo naozaj v dobrej atmosfére, nieslo sa len vo vecnom duchu a vo vecnej rovine, ale tak či tak musím konštatovať, a teraz sa dostávam k tým skúsenostiam menej pozitívnym, aby som sa vyjadril diplomatickou rečou, keďže hovoríme o Zamini, o ministerstve zahraničných vecí, tou menej pozitívnou skúsenosťou bolo, že tak či tak tento návrh prijalo ministerstvo vlažne s odôvodnením, a to už býva pomaly pravidlom, my máme podobný a lepší, čo na tom, že tento predložený návrh je predkladaný v podobe zákona.
To, čím disponuje dnes ministerstvo zahraničných vecí nie je ničím iným, ako vyhláškou, ako zámerom, ktorým sa napĺňa nejaká drobná malá časť uznesenia vlády ešte z roku 2013 a čo na tom, že v navrhovanom riešení ministerstva zahraničných vecí sa predpokladá, že dôjde k implementácii informačného systému, počúvajme dobre, po 1. januári 2016. Asi netreba siahodlho teraz argumentovať a zdôvodňovať, že Európska únia a eurozóna o dva roky, o dva a pol roka už bude vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A my máme v príslušnom rezortnom ministerstve, teda na ministerstve zahraničných vecí plán, nejaký "timeming", že po 1. januári 2016, lebo vtedy bude Slovenská republika predsedať Európskej únii.
A čo bolo úplne komickým zistením, keď teda sme sa pozreli, ako nám dnes fungujú tzv. rezortné koordinačné skupiny, ktoré sú zriadené de iure na všetkých rezortoch, na všetkých ministerstvách a pozreli sme sa trochu, ako to funguje, aké informácie dnes poskytujú jednotlivé rezorte, keďže nemáme centralizovanú informačnú databázu a tieto veci sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch. Tak napríklad na stránke ministerstva financií sme našli niečo o rezortnej koordinačnej skupine, a teraz počúvajme dobre, posledná aktualizovaná informácia, to hovorím o stránke "minfinu" je tam na tom webe z 19. septembra 2008, počujete dobre, z 19. septembra 2008. Tak nechcime teraz tvrdiť, že máme niečo, čo funguje, nepotrebujeme nič nové, nepotrebujeme prijímať žiaden euro info zákon a spoliehame sa na to, že po 1. januári 2016 bude mať rezort ministerstva zahraničných vecí implementovanú nejakú novú informačnú databázu, nejaký nový informačný portál.
Naši susedia v Rakúsku dokázali vo veľmi krátkej dobe, ktorá sa počítala na, na jednotky mesiacov, tri, štyri, päť, šesť mesiacov dokázali po prijatí takéhoto "euro informationsgesetz" implementovať všetky náležitosti zákona. Kto číta v nemčine, choďte sa pozrieť na stránku Bundestagu rakúskeho, choďte sa pozrieť, ako to tam funguje. Ja sa pýtam, prečo na Slovensku nemáme konečne odvahu, to, čo sme tu počúvali opakovane mnohokrát ostatné dva - tri roky, nasledovať to Nemecko? Držme sa toho Nemecka, držme sa toho Rakúska, to ste tu počúvali z úst mnohých rečníkov. Veď sme v nejakom exkluzívnom klube.
Tak ja teda tvrdím, držme sa ich, aj toho Nemecka aj toho Rakúska, ale naozaj vo všetkom, aj v tých veciach, kde oni majú odvahu zatvárať nožnice, zmenšovať tú informačnú asymetriu a poskytnúť ako odbornej, tak aj laickej verejnosti čo najväčší objem informácií. Skúsme sa trochu všetci vymaniť z takého toho stalinistického strachu, že držme ľudí neinformovaných, lebo neinformovaný volič je ovca a neinformovaná ovca sa veľmi ľahko ovláda a manipuluje. Z krátkodobého hľadiska je to úspech manipulátorov, z dlhodobého hľadiska je to smrť nás všetkých, zoskupenie Európskej únie nevynímajúc.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

2.4.2014 o 15:09 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:25

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

2.4.2014 o 15:25 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom