33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
2.4.2014 o 15:09 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako som avizoval v úvodnom odôvodnení tohto predloženého návrhu zákona, chcel by som predsa len sa chvíľu povenovať takým odborným, podčiarkujem, rýdzo odborným argumentom a dôvodom, ktoré ma viedli k predloženiu tohto zákona, ktorý sa na prvé počutie, na prvé prečítanie môže javiť akože, však v princípe o nič nejde, zriadime si nejakú databázu a však nenásobí, nedelí.
Takže treba si celkom nahlas povedať, že Európska únia už dnes výrazným spôsobom ovplyvňuje životy všetkých ľudí na Slovensku a to nehovoríme teraz o podnikateľskom prostredí, o právnických osobách, ale skutočne všetkých občanov Slovenska a bude ich ovplyvňovať v najbližšom období stále viac a viac. Je takou všeobecne rozšírenou informáciou, ktorá hovorí o tom, že niekto uvádza 75, niekto 85 %, úplne jedno, kde sa pohybujeme, či k tej spodnej alebo hornej hranici intervalu. Proste radovo okolo 80 % legislatívy, ktorú síce de iure schvaľujeme a prijímame tu, na tomto hradnom kopci, v Národnej rade, v národnom parlamente, ale táto legislatíva pochádza z prostredia a z dielne európskych inštitúcií.
Dostávame sa častokrát až do absurdného stavu, kedy, a toto je, bohužiaľ, všeobecným konštatovaním týkajúcim sa všetkých poslancov tohto zboru a všetkých vlád, ktoré tu boli od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004, že dochádza k takémuto, k takémuto postupu, kedy sa snažíme byť ako keby pápežskejší ako pápež. Častokrát odvolávajúc sa na transpozíciu akejsi európskej smernice, normy, nariadenia, keď ju transponujeme do národnej legislatívy, tak postupujeme častokrát ešte ďalej, ako je tá obligátorná proste časť alebo tá nevyhnutnosť, teda tá časť, ktorú potrebujeme prevziať.
Typickým príkladom a škoda, že tu nie je v sále teraz aj náš bývalý kolega z bývalej vlády Zsolt Simon, takým úplne typickým príkladom bolo napríklad čipovanie psov. Keď sa s tým návrhom prišlo prvýkrát do parlamentu, tak sme opäť niekde čítali, lebo transpozícia európskych smerníc. Tak sa začali na Slovensku čipovať psy. Neviem dokonca, či nie aj mačky, nie som znalý, aj mačky, výborne, Martin, ďakujem, aj druhý Martin ďakujem, a nebola to lacná záležitosť. Myslím, že také jedno čipovanie vyšlo 20 - 30 eur. Nechcem teraz vôbec tu dávať nejaké konšpiračné teórie o tom, či si to vylobovala veterinárna loby na Slovensku alebo ktokoľvek iný. Dosť na tom, že s odstupom istého času sme zase počúvali iné argumenty o tom, že to vôbec nebola obligatórna náležitosť, teda niečo, čomu hovoria Angličania "must", proste niečo, čo sme museli urobiť pri prevzatí európskych smerníc a nariadení a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej a mám vážne obavy, že častokrát sa tak deje aj úplne vedome, kedy v snahe prepašovať do národnej legislatívy niečo, čo sa prisnilo predkladateľovi, tak niet lepšej a jednoduchšej a rýchlejšej, častokrát rýchlejšej cesty, ako sa odvolať na transpozíciu nejakej európskej smernice a pramálo poslancov z tejto snemovne si dá tú prácu a námahu, aby išli proste riadok po riadku a slovíčko po slovíčku a testovali, či naozaj je to tak, alebo je to len nejaká naša snaha byť pápežskejší ako pápež. Či už vedomá alebo nevedomá. Opäť nenásobí, nedelí.
Čiže to je poznámka číslo jedna, ktorá zdôvodňuje prečo takýto zákon potrebuje, euro info zákon potrebuje Slovenská republika naozaj veľmi, veľmi vážne a už včera na prijatie takéhoto zákona bolo neskoro.
Druhá poznámka, ktorá pôjde o jednu úroveň z tých konkrétnych úrovní, ako som spomínal čipovanie psov a mačiek, o jednu úroveň vyššie alebo už úplne na tú najvyššiu úroveň a to je to, čo počúvame častokrát a veľmi frekventovanejšie, či už doma alebo v zahraničí, slovné spojenie sa volá deficit demokracie. Už sa pomaličky začína udomácňovať toto slovné spojenie aj v našom slovníku, už nie len politickom, ale pomaličky to presakuje, chvalabohu, aj do množín alebo do skupín tej laickej, laickejšej verejnosti a právom sme častokrát dopytovaní alebo teda sú adresované otázky aj na nás, ako si predstavujete v praxi odstraňovať deficit demokracie? Oni tieto deficity existujú ako na nadnárodnej úrovni, tak aj doma na národných úrovniach.
Nechcem o tom hovoriť veľmi podrobne a veľmi zoširoka. Pravdou je, že na nadnárodnej úrovni taký najčitateľnejší deficit demokracie je, keď pred summitom hláv štátov sa koná nejaký mini, mini summit dvoch ľudí, dvoch hláv. V minulosti známy "merkozy" ako Merkelová a Sarkozy, teraz aktualizovaný "merkollan" ako Merkelová - Hollande a častokrát na tomto mini summite sa prijme nejaká architektúra, základná architektúra riešenia problému, lebo horí, lebo horia finančné trhy a potom na tom veľkom dvadsať osmičkovom summite sa politicky, podčiarkujem, schváli táto architektúra. To je politický záväzok zdvihnutím ruky našej v minulosti premiérky, teraz premiéra na takomto summite 28 hláv štátov Slovenská republika preberá na seba politický záväzok. Keď to príde na rozhodovacie úrovne do národných parlamentov, tak už nemôžte na dokumente zmeniť nič, ani čiarku, ani bodku, ani mäkčeň, ani písmeno s odôvodnením, lebo sme v minulosti na summite hláv štátov prijali politický záväzok napríklad, že vstúpime do európskej bankovej únie.
Dámy a páni, ak na konci leta, začiatkom jesene dostaneme do Národnej rady na ratifikáciu práve zmluvu o bankovej únii, vám garantujem, že nebude možné už na tomto dokumente meniť absolútne, ale absolútne nič. Je tu jeden vysvetľujúci argument, ktorý hovorí o tom, že zdanlivo má svoje ratio. Hovorí o tom, že ak by sa tak stalo, ak by ľubovoľný národný parlament chcel v dokumentoch čokoľvek meniť, tak tie krajiny, v ktorých už ratifikačné procesy prebehli, by museli ratifikovať tie dokumenty opäť a že by sme sa dostali do akéhosi nikde nekončiaceho začarovaného kruhu, alebo ak chcete, špirály. No len položme si potom otázku naozaj, či takéto procedúry schvaľovacie majú akúkoľvek politickú, demokratickú legitimitu. Moja odpoveď je, že nie, nemajú.
O to dôležitejšie je mať takýto zákon, takýto euro info zákon, do ktorého by putovali v čo najkratšej možnej lehote nielen tie normy, smernice, nariadenia, ktoré sú dnes účinné, ktoré sú schválené, ktoré platia, ale aj tie, ktoré sú v procese svojho vzniku. Prebiehajú k nim nejaké diskusie, nejaké stanoviská sú vypracovávané. Rovnako tak napríklad programy zasadnutí kľúčových európskych inštitúcií až po Európsku radu. Rovnako tak všetky dokumenty našich rezortných koordinačných skupín, ktoré vznikli na jednotlivých rezortoch na Slovensku. Rovnako tak stanoviská vlády Slovenskej republiky, aby sa nikdy neopakovala situácia, ktorú pozná aj tuto kolegynka Mezenská z výboru pre európske záležitosti, kedy častokrát príde premiér do výboru pre európske záležitosti si vypýtať mandát, ktorým výbor pre európske záležitosti schvaľuje stanovisko, pozíciu Slovenskej republiky, ktorou je potom, touto pozíciou náš premiér na spomínanom summite hláv štátov viazaný. Častokrát sa stáva, že sa tak deje niekoľko málo hodín pred odletom samotného premiéra do Bruselu na summit. Dokonca nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dostávame niektoré z takýchto informácii ex post. Lebo opäť, lebo finančné trhy, lebo niečo horelo tu a tam, španielske banky tu a tam, dve najväčšie cyperské banky tu a tam Grécko a podobne. Tak sa častokrát stane, že ex post dostane výbor pre európske záležitosti informáciu o konaní takej, onakej Európskej rady alebo akýchkoľvek iných kľúčových inventov a mítingov v Bruseli.
To znamená, vrátim sa k tej otázke, ako riešiť tento deficit demokracie na nadnárodnej a na národných úrovniach, kde začať vlastne odmotávať to klbko. Toto je úplne prvý nevyhnutný, aj keď ešte nie je postačujúci krok. Je to nevyhnutná minimálna podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku register alebo informačná databáza, ktorá by mala charakter verejného portálu a opakujem, bola by otvorená pre všetky právnické a fyzické osoby. Nepôjdem teraz opäť do technických detailov, ako by mala vyzerať, ako by tam mali byť informácie triedené, štrukturované, ako by mali byť nastavené filtre, ako by sa mohli jednotlivé skupiny ľudí, mimovládky, ale hovorím, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky do takejto databázy dostať a hlavne sa v takejto databáze veľmi rýchlo vedieť zorientovať.
Ďalším veľmi dôležitým argumentom pre prijatie takéhoto zákona je opäť slovné spojenie, ktoré by som nazval informačná asymetria. Vysvetlím, čo pod tým treba chápať. Informačná asymetria, na strane jednej 500 miliónov ľudí v Európskej únii a na strane druhej ten objem a to penzum informácií, ktorými disponujú tí "decision maker-i" alebo tí, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia, ktoré podmienia skutočne kvalitu života mnohých generácií, ktoré prídu po nás a ešte by som pokračoval ďalej. Na konci je to skupina subjektov pohybujúcich sa za oponou. To znamená, to sú už tie nie oficiálne stretnutia a mnoho kľúčových vecí, ktoré sa odohrávajú, ešte raz opakujem za oponou. Takže máme tu dočinenia s nejakými troma množinami, na strane jednej tá najväčšia množina a tá, na ktorej by malo záležať najviac, to je tých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Potom máme tých kľúčových hráčov, ktorí prijímajú rozhodnutia a nakoniec ešte to, čo sa odohráva za pomyslenou oponou. Tomuto celému dnes vojvodí alebo dominuje informačná asymetria.
Prečo o tom hovorím? Ak máte dočinenia s neinformovaným voličom, tak je vlastne víťazstvo isté, pretože neinformovaný volič je ovca. Neinformovaný volič proste a tým "decision maker-om" to vyhovuje, pretože neinformovaný volič sa bude vždy pohybovať doľava, doprava, rýchlejšie, pomalšie, tak, ako si to budú lídri nad tou množinou 500 miliónov obyvateľov želať. Čím sa viac budú zatvárať nožnice v rámci tejto informačnej asymetrie, tým samozrejme bude zložitejší proces aj prijímania rozhodnutí, s tým súhlasím, bude rovnako zložitejšie ovládať "ten pohyb" doprava, doľava, rýchlejšie, pomalšie, tých 500 miliónov ľudí, ale verte mi, že z dlhodobého hľadiska čím skôr odstránime informačnú asymetriu, tým budeme z dlhodobého hľadiska úspešnejší, pretože hodnoty Európskej únie sa budú stále viac a viac dostávať dovnútra, poviem to teraz takou nad sádzkou, do sŕdc všetkých občanov. Európska únia sa začne vlastne otvárať ľuďom, nebude niekde uzatvorená v nejakých skleníkových budovách a v sklenených inštitúciách, nebude v tej situácii, v akej je dnes, kedy sa úplne nahlas ostatné dva - tri roky hovorí o deficitoch demokracie. Nebude žiť Európska únia v strachu pred nejakým nástupom radikalizmu, euro pesimizmu a neviem akých radikálnych ultrapravicových síl a podobne, ale z dlhodobého hľadiska, opakujem, čím skôr dokážeme informačné deficity a informačné asymetrie riešiť a tie nožnice zatvárať, tým to bude systém z dlhodobého hľadiska funkčnejší a udržateľnejší.
Na záver mi dovoľte sa zdôveriť s jednou skúsenosťou, aj dobrou aj menej dobrou, ktorú by som nazval príbeh ministerstva zahraničných vecí. Ako káže slušnosť, ale aj snaha, aby takýto návrh mal podporu vládnych poslancov, tak som kontaktoval pána ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby som ho informoval osobne o zámere predložiť takýto návrh a ako, ešte raz, som pred chvíľočkou povedal, áno, bol som vedený aj snahou získať podporu pre takýto návrh.
Tá dobrá skúsenosť bola v tom, že k stretnutiu skutočne na pôde ministerstva zahraničných vecí došlo, síce nie priamo s pánom ministrom, keďže vtedy niekde kulminovala situácia okolo Ukrajiny, tak chápal som jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ale dal mi k dispozícii pána štátneho tajomníka Javorčíka. To stretnutie bolo naozaj v dobrej atmosfére, nieslo sa len vo vecnom duchu a vo vecnej rovine, ale tak či tak musím konštatovať, a teraz sa dostávam k tým skúsenostiam menej pozitívnym, aby som sa vyjadril diplomatickou rečou, keďže hovoríme o Zamini, o ministerstve zahraničných vecí, tou menej pozitívnou skúsenosťou bolo, že tak či tak tento návrh prijalo ministerstvo vlažne s odôvodnením, a to už býva pomaly pravidlom, my máme podobný a lepší, čo na tom, že tento predložený návrh je predkladaný v podobe zákona.
To, čím disponuje dnes ministerstvo zahraničných vecí nie je ničím iným, ako vyhláškou, ako zámerom, ktorým sa napĺňa nejaká drobná malá časť uznesenia vlády ešte z roku 2013 a čo na tom, že v navrhovanom riešení ministerstva zahraničných vecí sa predpokladá, že dôjde k implementácii informačného systému, počúvajme dobre, po 1. januári 2016. Asi netreba siahodlho teraz argumentovať a zdôvodňovať, že Európska únia a eurozóna o dva roky, o dva a pol roka už bude vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A my máme v príslušnom rezortnom ministerstve, teda na ministerstve zahraničných vecí plán, nejaký "timeming", že po 1. januári 2016, lebo vtedy bude Slovenská republika predsedať Európskej únii.
A čo bolo úplne komickým zistením, keď teda sme sa pozreli, ako nám dnes fungujú tzv. rezortné koordinačné skupiny, ktoré sú zriadené de iure na všetkých rezortoch, na všetkých ministerstvách a pozreli sme sa trochu, ako to funguje, aké informácie dnes poskytujú jednotlivé rezorte, keďže nemáme centralizovanú informačnú databázu a tieto veci sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch. Tak napríklad na stránke ministerstva financií sme našli niečo o rezortnej koordinačnej skupine, a teraz počúvajme dobre, posledná aktualizovaná informácia, to hovorím o stránke "minfinu" je tam na tom webe z 19. septembra 2008, počujete dobre, z 19. septembra 2008. Tak nechcime teraz tvrdiť, že máme niečo, čo funguje, nepotrebujeme nič nové, nepotrebujeme prijímať žiaden euro info zákon a spoliehame sa na to, že po 1. januári 2016 bude mať rezort ministerstva zahraničných vecí implementovanú nejakú novú informačnú databázu, nejaký nový informačný portál.
Naši susedia v Rakúsku dokázali vo veľmi krátkej dobe, ktorá sa počítala na, na jednotky mesiacov, tri, štyri, päť, šesť mesiacov dokázali po prijatí takéhoto "euro informationsgesetz" implementovať všetky náležitosti zákona. Kto číta v nemčine, choďte sa pozrieť na stránku Bundestagu rakúskeho, choďte sa pozrieť, ako to tam funguje. Ja sa pýtam, prečo na Slovensku nemáme konečne odvahu, to, čo sme tu počúvali opakovane mnohokrát ostatné dva - tri roky, nasledovať to Nemecko? Držme sa toho Nemecka, držme sa toho Rakúska, to ste tu počúvali z úst mnohých rečníkov. Veď sme v nejakom exkluzívnom klube.
Tak ja teda tvrdím, držme sa ich, aj toho Nemecka aj toho Rakúska, ale naozaj vo všetkom, aj v tých veciach, kde oni majú odvahu zatvárať nožnice, zmenšovať tú informačnú asymetriu a poskytnúť ako odbornej, tak aj laickej verejnosti čo najväčší objem informácií. Skúsme sa trochu všetci vymaniť z takého toho stalinistického strachu, že držme ľudí neinformovaných, lebo neinformovaný volič je ovca a neinformovaná ovca sa veľmi ľahko ovláda a manipuluje. Z krátkodobého hľadiska je to úspech manipulátorov, z dlhodobého hľadiska je to smrť nás všetkých, zoskupenie Európskej únie nevynímajúc.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:36
Uvádzajúci uvádza bod 14:36
Daniel LipšicRobert Fico hovorí, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. Ale všetky veľké biznisy idú finančným skupinám. Z toho niekedy je človeku zle. Robert Fico zahájil boj proti monopolom, ale zabudol, že prevádzkovať elektronické mýto je tiež monopol. Ten tam zrazu chýba. Tam ako monopoly sú iné, ale tuná. Čiže je to naozaj absurdná situácia, kedy, kedy štát z toho má absolútne minimálny prínos a najväčší prínos má z toho súkromná spoločnosť.
Štát vybral, len na porovnanie, na diaľničných známkach pred zavedením elektronického mýta rovnakú sumu, ako dnes po odpočítaní toho, čo dáme SkyTollu, štát má a ryžuje na tom v obrovských množstvách len súkromná spoločnosť. Približne to poviem z hlavy, že v minulosti mal štát z diaľničných známok, lebo však aj tam bola nejaká, nejaká, nejaká časť, keď sa predávali, nejaká marža, ale dajme tomu, že 90 % z toho, čo predal na diaľničných známkach, bol príjem štátu. Teraz z toho mýta má tretinu štát? Tretinu? To je biznis, to je biznis, ale nie v prospech štátu a ľudí, ale v prospech konkrétnej finančnej skupiny. To je úplne choré.
Uvádzajúci uvádza bod
2.4.2014 o 14:36 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi stručne aj na reakciu na pána poslanca Zajaca a pána poslanca Kuffu, ale možnože aj na niektorých, apel na niektorých vládnych poslancov. Elektronické mýto asi je, je ako systém, ktorý funguje vo väčšine krajín v zásade správny. Problém je, že u nás, ako mnohé veci, sa naozaj vybral v tom tendri najdrahší. Najdrahšia ponuka previazaná na finančnú skupinu konkrétnu, ktorá je blízka tejto vláde, je blízka konkrétnym ministrom, tá to vyhrala. Veď to bol jeden z najväčších škandálov prvej Ficovej vlády.
Robert Fico hovorí, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. Ale všetky veľké biznisy idú finančným skupinám. Z toho niekedy je človeku zle. Robert Fico zahájil boj proti monopolom, ale zabudol, že prevádzkovať elektronické mýto je tiež monopol. Ten tam zrazu chýba. Tam ako monopoly sú iné, ale tuná. Čiže je to naozaj absurdná situácia, kedy, kedy štát z toho má absolútne minimálny prínos a najväčší prínos má z toho súkromná spoločnosť.
Štát vybral, len na porovnanie, na diaľničných známkach pred zavedením elektronického mýta rovnakú sumu, ako dnes po odpočítaní toho, čo dáme SkyTollu, štát má a ryžuje na tom v obrovských množstvách len súkromná spoločnosť. Približne to poviem z hlavy, že v minulosti mal štát z diaľničných známok, lebo však aj tam bola nejaká, nejaká, nejaká časť, keď sa predávali, nejaká marža, ale dajme tomu, že 90 % z toho, čo predal na diaľničných známkach, bol príjem štátu. Teraz z toho mýta má tretinu štát? Tretinu? To je biznis, to je biznis, ale nie v prospech štátu a ľudí, ale v prospech konkrétnej finančnej skupiny. To je úplne choré.
Neautorizovaný
14:38
Uvádzajúci uvádza bod 14:38
Monika GibalováVážení prítomní, tento návrh zákona KDH predkladá už...
Vážení prítomní, tento návrh zákona KDH predkladá už opakovane v tomto volebnom období. Konkrétne sme ho predkladali na októbrovej schôdzi v roku 2012. Boli sme veľmi potešení, že bol schválený do druhého čítania a nasledoval potom proces komunikácie s Ústavným súdom a odborná diskusia. Po prerokovaní návrhu v druhom čítaní v máji roku 2013 sme boli sklamaní jeho odmietnutím. Domnievame sa ale, že dozrel čas odkrojiť z bochníka privilégií, ktoré Ústavný súd má a ktoré, žiaľ, využíva niekedy neštandardným spôsobom, strkaním hlavy do piesku a nevšímavosťou voči právam dotknutých v podaniach.
Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli podať návrh novely zákona opätovne, opakovane. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd príjme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 ústavy môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania, pričom návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré poukazujú, že, a preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením.
Dovoľte mi, aby som uviedla aspoň niektoré štatistiky podania rozhodovaní, ktoré som čerpala z oficiálnej stránky Ústavného súdu. Tak napríklad podanie pod spisovou značkou PLÚS 15/06, ktoré podal 13. 9. 2006 generálny prokurátor a tiež uplatnil návrh na pozastavenie účinnosti. Išlo o zákon o strelných zbraniach a strelive. O tomto pozastavení účinnosti bolo rozhodnuté o 223 dní. Ďalej, generálny prokurátor v októbri roku 2006 podal ďalší návrh. Bolo to o obecnom zriadení, kde opäť navrhuje aj pozastavenie účinnosti. Ústavnému súdu rozhodnutie o tom, či pozastaví alebo nepozastaví účinnosť, trvalo 118 dní. Ďalej, generálny prokurátor opäť podal na Ústavný súd v júni 2006, kde napadol zákon o ochrane prírody a krajiny. Tam to Ústavnému súdu trvalo 370 dní. Ďalej, skupina poslancov v roku 2007 podala návrh alebo podnet na preskúmanie o súlade s ústavou zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam to trvalo 263 dní, kým súd rozhodol o návrhu na pozastavenie účinnosti. Ďalej to bolo v roku 2007, generálny prokurátor v novembri podal podanie pri, o súlade v súvislosti so zákonom o cenách. Tam to trvalo Ústavnému súdu 225 dní. Ďalej súdy dali v roku 2008 v januári zákon o strelných zbraniach a strelive. Tiež podanie na pozastavenie účinnosti a rozhodovanie trvalo 469 dní. Ďalšie podanie bol zákon o sociálnom poistení. Skupina poslancov v auguste 2008, 242 dní. Ďalej kolektívne vyjednávanie v roku 2008, 92 dní. Skupina poslancov v roku 2009, zákon o sociálnych službách, 142 dní. Zaujímavé je podanie skupiny poslancov, kde bolo tiež navrhnuté pozastavenie účinnosti a týkalo sa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic. Tam rozhodovanie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Sociálne poistenie z júna 2011, tam rozhodnutie o pozastavení účinnosti 120 dní. Potom september 2011 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov 235 dní. Daň z príjmov 11/2011, 193 dní. O štátnej pomoci v roku 2011 z decembra, rozhodovanie o pozastavenie účinnosti trvalo 227 dní. Z novembra 2012 je ďalšie konanie a pozastavenie účinnosti trvalo 254 dní.
Podotýkam, že vo všetkých prípadoch, kde je podaný návrh na preskúmanie súladu s ústavou a zároveň sa navrhuje pozastavenie účinnosti, takýto návrh musí obsahovať presnú konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Zo všetkých týchto štatistík, na ktoré som poukázala, len v jednom prípade Ústavný súd zastavil konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Čiže všetky ostatné podania spĺňali zákonom predpísané náležitosti.
Z tohto, z tejto krátkej a stručnej štatistiky je vidieť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, má svoje opodstatnenie a preto sme sa rozhodli, že navrhneme zmenu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od začatia konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zohľadňuje aj prípady, v ktorých začal Ústavný súd konanie do 1. júla 2014, pretože navrhujeme účinnosť od 1. júla 2014. V týchto prípadoch začne plynúť 90-dňová lehota dňom účinnosti novely bez ohľadu na skutočný termín začatia konania pred Ústavným súdom.
Chcela by som povedať, že tento návrh zákona, upozorniť, keď si prečítate doložku alebo vyjadrenie ministerstva financií, nemá žiadne nároky na štátny rozpočet. Ale nielen preto chcem poprosiť a obraciam sa, aj keď nie prítomných, ale verím, že počúvajúcich poslancov SMER-u, aby, a prosím ich, aby podporili tento návrh zákona, pretože si myslíme, že tento návrh zákona je dobrý. Pomôže spružniť rozhodovanie Ústavného súdu a ak by ste mali výhrady alebo nejaké pripomienky vecné, legislatívne, podporte ho, prosím, do druhého čítania a v druhom čítaní opäť bude priestor na odbornú diskusiu o tomto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
2.4.2014 o 14:38 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte, aby som uviedla za skupinu predkladateľov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Martina Fronca návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním, o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Vážení prítomní, tento návrh zákona KDH predkladá už opakovane v tomto volebnom období. Konkrétne sme ho predkladali na októbrovej schôdzi v roku 2012. Boli sme veľmi potešení, že bol schválený do druhého čítania a nasledoval potom proces komunikácie s Ústavným súdom a odborná diskusia. Po prerokovaní návrhu v druhom čítaní v máji roku 2013 sme boli sklamaní jeho odmietnutím. Domnievame sa ale, že dozrel čas odkrojiť z bochníka privilégií, ktoré Ústavný súd má a ktoré, žiaľ, využíva niekedy neštandardným spôsobom, strkaním hlavy do piesku a nevšímavosťou voči právam dotknutých v podaniach.
Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli podať návrh novely zákona opätovne, opakovane. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd príjme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 ústavy môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania, pričom návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré poukazujú, že, a preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením.
Dovoľte mi, aby som uviedla aspoň niektoré štatistiky podania rozhodovaní, ktoré som čerpala z oficiálnej stránky Ústavného súdu. Tak napríklad podanie pod spisovou značkou PLÚS 15/06, ktoré podal 13. 9. 2006 generálny prokurátor a tiež uplatnil návrh na pozastavenie účinnosti. Išlo o zákon o strelných zbraniach a strelive. O tomto pozastavení účinnosti bolo rozhodnuté o 223 dní. Ďalej, generálny prokurátor v októbri roku 2006 podal ďalší návrh. Bolo to o obecnom zriadení, kde opäť navrhuje aj pozastavenie účinnosti. Ústavnému súdu rozhodnutie o tom, či pozastaví alebo nepozastaví účinnosť, trvalo 118 dní. Ďalej, generálny prokurátor opäť podal na Ústavný súd v júni 2006, kde napadol zákon o ochrane prírody a krajiny. Tam to Ústavnému súdu trvalo 370 dní. Ďalej, skupina poslancov v roku 2007 podala návrh alebo podnet na preskúmanie o súlade s ústavou zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam to trvalo 263 dní, kým súd rozhodol o návrhu na pozastavenie účinnosti. Ďalej to bolo v roku 2007, generálny prokurátor v novembri podal podanie pri, o súlade v súvislosti so zákonom o cenách. Tam to trvalo Ústavnému súdu 225 dní. Ďalej súdy dali v roku 2008 v januári zákon o strelných zbraniach a strelive. Tiež podanie na pozastavenie účinnosti a rozhodovanie trvalo 469 dní. Ďalšie podanie bol zákon o sociálnom poistení. Skupina poslancov v auguste 2008, 242 dní. Ďalej kolektívne vyjednávanie v roku 2008, 92 dní. Skupina poslancov v roku 2009, zákon o sociálnych službách, 142 dní. Zaujímavé je podanie skupiny poslancov, kde bolo tiež navrhnuté pozastavenie účinnosti a týkalo sa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic. Tam rozhodovanie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Sociálne poistenie z júna 2011, tam rozhodnutie o pozastavení účinnosti 120 dní. Potom september 2011 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov 235 dní. Daň z príjmov 11/2011, 193 dní. O štátnej pomoci v roku 2011 z decembra, rozhodovanie o pozastavenie účinnosti trvalo 227 dní. Z novembra 2012 je ďalšie konanie a pozastavenie účinnosti trvalo 254 dní.
Podotýkam, že vo všetkých prípadoch, kde je podaný návrh na preskúmanie súladu s ústavou a zároveň sa navrhuje pozastavenie účinnosti, takýto návrh musí obsahovať presnú konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Zo všetkých týchto štatistík, na ktoré som poukázala, len v jednom prípade Ústavný súd zastavil konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Čiže všetky ostatné podania spĺňali zákonom predpísané náležitosti.
Z tohto, z tejto krátkej a stručnej štatistiky je vidieť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, má svoje opodstatnenie a preto sme sa rozhodli, že navrhneme zmenu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od začatia konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zohľadňuje aj prípady, v ktorých začal Ústavný súd konanie do 1. júla 2014, pretože navrhujeme účinnosť od 1. júla 2014. V týchto prípadoch začne plynúť 90-dňová lehota dňom účinnosti novely bez ohľadu na skutočný termín začatia konania pred Ústavným súdom.
Chcela by som povedať, že tento návrh zákona, upozorniť, keď si prečítate doložku alebo vyjadrenie ministerstva financií, nemá žiadne nároky na štátny rozpočet. Ale nielen preto chcem poprosiť a obraciam sa, aj keď nie prítomných, ale verím, že počúvajúcich poslancov SMER-u, aby, a prosím ich, aby podporili tento návrh zákona, pretože si myslíme, že tento návrh zákona je dobrý. Pomôže spružniť rozhodovanie Ústavného súdu a ak by ste mali výhrady alebo nejaké pripomienky vecné, legislatívne, podporte ho, prosím, do druhého čítania a v druhom čítaní opäť bude priestor na odbornú diskusiu o tomto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Neautorizovaný
14:51
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:51
Gábor GálPredseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 921 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť lehotu 90 dní odo dňa začatia konania pre rozhodnutie Ústavného súdu o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo ustanovení v konaní o súlade právnych predpisov.
Pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľka to mala pripravené veľmi dobre, by som povedal, že nie je čo doplniť. Vytiahla aj štatistiku, kde nám ozrejmila, že aké sú lehoty, v koľkých prípadoch vlastne nedošlo k pozastaveniu účinnosti zákona. Ja len pripomeniem dve také témy. Ešte prízvukujem. Ona ich asi v tých svojich štatistikách uviedla. Jednak to bol zákon o vyvlastňovaní, kde došlo k vyhláseniu tej spornej úpravy ako za neústavnú a pritom už mohli prebehnúť vyvlastnenia v rozpore s ústavou, na ktoré sme vtedy poukázali. Bohužiaľ, Ústavnému súdu trvalo rok a pol, kým sa pohlo a rozhodlo o veci.
A druhá vec je zákon o štátnom občianstve, kde dennodenne nejaký ten občan Slovenskej republiky prichádza o svoje štátne občianstvo kvôli tomu, lebo v 2010 SMER, SNS a HZDS potrebovali si posilniť svoje postavenie pred voľbami parlamentnými a dodnes na to doplácajú občania. Ústavný súd nepozastavil účinnosť toho zákona, aj keď bolo to navrhnuté. Je tu obrovské právne vákuum, lebo podľa nášho názoru, ten zákon je v rozpore s ústavou. Občania sú poškodení s tým, že strácajú slovenské štátne občianstvo, nemajú voličské právo a Ústavný súd nepozastavil ani účinnosť tohto zákona. A jednak hlavne, že nerozhodol. Nerozhodol napriek tomu, že na 26. februára odročil vyhlásenie svojho rozhodnutia v tejto veci, ktoré potom odročil a odvtedy je ticho. Asi kvôli parlamentným voľbám, ale už je po parlamentných voľbách. Takže dúfam, že sa aj tohto rozhodnutia dočkáme. Nebolo by, to rozhodnutie by nebolo také bolestivé, že sa to odkladá, kebyže je pozastavená účinnosť toho zákona, preto veľmi vítam tento návrh poslancov KDH a predovšetkým aktivitu pani poslankyne.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.4.2014 o 14:51 hod.
Mgr.
Gábor Gál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 921 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť lehotu 90 dní odo dňa začatia konania pre rozhodnutie Ústavného súdu o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo ustanovení v konaní o súlade právnych predpisov.
Pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľka to mala pripravené veľmi dobre, by som povedal, že nie je čo doplniť. Vytiahla aj štatistiku, kde nám ozrejmila, že aké sú lehoty, v koľkých prípadoch vlastne nedošlo k pozastaveniu účinnosti zákona. Ja len pripomeniem dve také témy. Ešte prízvukujem. Ona ich asi v tých svojich štatistikách uviedla. Jednak to bol zákon o vyvlastňovaní, kde došlo k vyhláseniu tej spornej úpravy ako za neústavnú a pritom už mohli prebehnúť vyvlastnenia v rozpore s ústavou, na ktoré sme vtedy poukázali. Bohužiaľ, Ústavnému súdu trvalo rok a pol, kým sa pohlo a rozhodlo o veci.
A druhá vec je zákon o štátnom občianstve, kde dennodenne nejaký ten občan Slovenskej republiky prichádza o svoje štátne občianstvo kvôli tomu, lebo v 2010 SMER, SNS a HZDS potrebovali si posilniť svoje postavenie pred voľbami parlamentnými a dodnes na to doplácajú občania. Ústavný súd nepozastavil účinnosť toho zákona, aj keď bolo to navrhnuté. Je tu obrovské právne vákuum, lebo podľa nášho názoru, ten zákon je v rozpore s ústavou. Občania sú poškodení s tým, že strácajú slovenské štátne občianstvo, nemajú voličské právo a Ústavný súd nepozastavil ani účinnosť tohto zákona. A jednak hlavne, že nerozhodol. Nerozhodol napriek tomu, že na 26. februára odročil vyhlásenie svojho rozhodnutia v tejto veci, ktoré potom odročil a odvtedy je ticho. Asi kvôli parlamentným voľbám, ale už je po parlamentných voľbách. Takže dúfam, že sa aj tohto rozhodnutia dočkáme. Nebolo by, to rozhodnutie by nebolo také bolestivé, že sa to odkladá, kebyže je pozastavená účinnosť toho zákona, preto veľmi vítam tento návrh poslancov KDH a predovšetkým aktivitu pani poslankyne.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
14:56
Vystúpenie 14:56
Jozef MikloškoZaujímavé ovšem je to, a na to by som chcel povedať, že za prvé, že Ústavný súd je svojim spôsobom dnes spolitizovaný, ten človek je toho, ten človek je toho a tak ďalej, to keď pozriete napríklad na Ameriku, alebo pozriete na Nemecko, tak skutočne sú to organizácie nedotknuteľné, neovplyvniteľné, ktoré sú niekde ďaleko, vysoko a rozhodujú veľmi rýchlo a veľmi promptne. Čiže toto určite by sa malo v budúcnosti zmeniť. Pamätáte sa ešte za vlády pána Mečiara v 1994-1998, keď jeho vláda ignorovala 10, 12 rozhodnutí Ústavného súdu, čo bolo absurdné, proste ignoroval to, ale zaujímavé je to, že vlastne dnes, keď sa v niečom rozhodne, tak vlastne môže sa aj nič nezmeniť. A to sa veľmi často stáva. Čiže v tomto smere neviem, ako by sa dalo dosiahnuť to, že keď Ústavný súd nejakým spôsobom rozhodne, tak naozaj tie ministerstvá, alebo vláda musí im vyhovieť a dať taký návrh zákona alebo smernice, alebo predpisu, ktorý naozaj dáva zadosť tomu rozhodnutiu Ústavného súdu.
Ja poviem taký jeden príklad, ktorý poznám náhodou. Napríklad v ústave nie je napísané, že komunálne voľby určuje, kto môže voliť nejaký iný zákon. Chýba tam veta: "podrobnosti stanoví zákon". A čo sa potom stáva a stalo, že pár dní pred voľbami sa v nejakej dedinke, mestečku prihlási 100, 150 cudzích ľudí, z ktorých si vyvolia starostu, ktorý ovplyvní celé dianie napríklad v Demänovskej doline a keď sa tam všeličo sprivatizuje a zbúra a postaví a ešte skôr, ako sa to stane, vlastne to odsúhlasia a potom sa vyparia, odídu, odhlásia sa z pevného, z trvalého bydliska a všetko ide ďalej.
Tak dal som napríklad interpeláciu na pána ministra vnútra v tomto smere, najmä v súvislosti s tou Demänovskou dolinou a interpelácia bola, by som povedal, nechcem povedať, že šlendriánsky, ale neodpovedal mi na moju otázku. A zato to spomínam v súvislosti s Ústavným súdom, že som si potom zohnal to rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo 41-stranové, veľmi precízne vysvetlenie, prečo tie voľby, napríklad to bolo v 2006, ale aj ďalšie voľby boli podobné v tejto doline boli, prečo zrušili voľby komunálne a zneplatnili a museli sa opakovať, ale v súvislosti s tým, že aj ústava sa má zmeniť, aby v tom paragrafe v ústave boli tie tri slová, že "podrobnosti stanoví zákon", podrobnosti stanoví zákon, to už tam niekto nedal, čiže stále je to možné. Čiže keď budú komunálne voľby, týždeň pred voľbami sa môžte hocikde prihlásiť masove, odvoliť si, dať tam svojho starostu a potom sa odhlásiť masove za tri dni a nič sa nestane.
Čiže takýto je momentálny stav, no. Iste aj Ústavný súd musí na svojej, na svojom renomé pracovať, chodia chýry. Tak pamätajme na prípad Čentéša, ktorý donekonečna sa preťahoval, ochrana života donekonečna a zlé jazyky hovoria a ja verím, že to je tak, že plénum sa dá zvolať iba vtedy, keď je jasné, že aký, aký bude záver, pretože ten záver môže niekomu vadiť a niekomu byť dobrý. Tak toto som už povedal, nie celkom politicky korektne, ale ten krok, aby sa stanovilo 90 dní na to, aj spätne od 30. júna je veľmi rozumný, jednoduchý a naozaj posilní naše právne vedomie a právnu istotu. Takže vrele odporúčam to schváliť.
Ďakujem.
Vystúpenie
2.4.2014 o 14:56 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, tak ja dovolím si povedať pár slov, najmä keď ma tu bude náš predseda klubu počúvať. Za tento zákon mu ďakujem, aj ostatným. Je dobrý, treba ho podporiť, je to jednoduchý a zrozumiteľný zákon, ktorý každý pochopí. Naozaj tie časy dané Ústavnému súdu na riešenie boli dlhé, absurdné a sú aj dlhé a tých 90 dní aspoň na to, keď sa jedná o pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, je absolútne nutný. Nemôžme čakať polroka, rok na to, aby sa nejaký predpis, ktorý už platí, pozastavil, keď Ústavný súd rozhodne, že je v nesúlade s našou ústavou. Za 90 dní sa dá naozaj veľa rozhodnúť, iste tých sudcov nie je tam veľa, ale iste majú svojich poradcov a najmä v jednoduchých prípadoch, keď sa dá odpovedať áno - nie, 90 dní je bohate na to, aby sa to stalo.
Zaujímavé ovšem je to, a na to by som chcel povedať, že za prvé, že Ústavný súd je svojim spôsobom dnes spolitizovaný, ten človek je toho, ten človek je toho a tak ďalej, to keď pozriete napríklad na Ameriku, alebo pozriete na Nemecko, tak skutočne sú to organizácie nedotknuteľné, neovplyvniteľné, ktoré sú niekde ďaleko, vysoko a rozhodujú veľmi rýchlo a veľmi promptne. Čiže toto určite by sa malo v budúcnosti zmeniť. Pamätáte sa ešte za vlády pána Mečiara v 1994-1998, keď jeho vláda ignorovala 10, 12 rozhodnutí Ústavného súdu, čo bolo absurdné, proste ignoroval to, ale zaujímavé je to, že vlastne dnes, keď sa v niečom rozhodne, tak vlastne môže sa aj nič nezmeniť. A to sa veľmi často stáva. Čiže v tomto smere neviem, ako by sa dalo dosiahnuť to, že keď Ústavný súd nejakým spôsobom rozhodne, tak naozaj tie ministerstvá, alebo vláda musí im vyhovieť a dať taký návrh zákona alebo smernice, alebo predpisu, ktorý naozaj dáva zadosť tomu rozhodnutiu Ústavného súdu.
Ja poviem taký jeden príklad, ktorý poznám náhodou. Napríklad v ústave nie je napísané, že komunálne voľby určuje, kto môže voliť nejaký iný zákon. Chýba tam veta: "podrobnosti stanoví zákon". A čo sa potom stáva a stalo, že pár dní pred voľbami sa v nejakej dedinke, mestečku prihlási 100, 150 cudzích ľudí, z ktorých si vyvolia starostu, ktorý ovplyvní celé dianie napríklad v Demänovskej doline a keď sa tam všeličo sprivatizuje a zbúra a postaví a ešte skôr, ako sa to stane, vlastne to odsúhlasia a potom sa vyparia, odídu, odhlásia sa z pevného, z trvalého bydliska a všetko ide ďalej.
Tak dal som napríklad interpeláciu na pána ministra vnútra v tomto smere, najmä v súvislosti s tou Demänovskou dolinou a interpelácia bola, by som povedal, nechcem povedať, že šlendriánsky, ale neodpovedal mi na moju otázku. A zato to spomínam v súvislosti s Ústavným súdom, že som si potom zohnal to rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo 41-stranové, veľmi precízne vysvetlenie, prečo tie voľby, napríklad to bolo v 2006, ale aj ďalšie voľby boli podobné v tejto doline boli, prečo zrušili voľby komunálne a zneplatnili a museli sa opakovať, ale v súvislosti s tým, že aj ústava sa má zmeniť, aby v tom paragrafe v ústave boli tie tri slová, že "podrobnosti stanoví zákon", podrobnosti stanoví zákon, to už tam niekto nedal, čiže stále je to možné. Čiže keď budú komunálne voľby, týždeň pred voľbami sa môžte hocikde prihlásiť masove, odvoliť si, dať tam svojho starostu a potom sa odhlásiť masove za tri dni a nič sa nestane.
Čiže takýto je momentálny stav, no. Iste aj Ústavný súd musí na svojej, na svojom renomé pracovať, chodia chýry. Tak pamätajme na prípad Čentéša, ktorý donekonečna sa preťahoval, ochrana života donekonečna a zlé jazyky hovoria a ja verím, že to je tak, že plénum sa dá zvolať iba vtedy, keď je jasné, že aký, aký bude záver, pretože ten záver môže niekomu vadiť a niekomu byť dobrý. Tak toto som už povedal, nie celkom politicky korektne, ale ten krok, aby sa stanovilo 90 dní na to, aj spätne od 30. júna je veľmi rozumný, jednoduchý a naozaj posilní naše právne vedomie a právnu istotu. Takže vrele odporúčam to schváliť.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:02
Vystúpenie 15:02
Monika GibalováĎakujem.
Vystúpenie
2.4.2014 o 15:02 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Bola som, ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega Mikloško, ale chcela by som zopakovať, že predmetom tohto návrhu nášho nie je určovať lehotu rozhodnutia vo veci ako takej, ale rozhodnutie o návrhu účastníkov konania o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov. Ani na um by mi neprišlo, alebo by nám neprišlo, dávať Ústavnému súdu lehoty na rozhodovanie o veci ako, ako takej. No a čo sa týka toho odpolitizovania Ústavného súdu, ako ste vy naznačili alebo "politických rozhodnutí". No môžnože aj táto lehota, tých 90 dní, tá povinnosť do 90 dní rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, by trošku aj pomohla, ak sú takéto úvahy alebo náznaky, že také niečo sa môže na Ústavnom súde stať teraz alebo kedykoľvek v budúcnosti.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:04
Uvádzajúci uvádza bod 15:04
Jozef KollárTakýto zákon ukladá povinnosť vzniku informačnej databázy práve pre záležitosti týkajúce sa Európskej únie. Vzniká takýmto zákonom povinnosť štátnym orgánom, ústredným orgánom štátnej správy, ale aj iným organizáciám, ktoré sú v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy alebo organizáciám, ktoré priamo vypracovávajú, prerokovávajú a predkladajú dokumenty a stanoviská k záležitostiam Európskej únie, aby tieto inštitúcie mali povinnosť do takejto informačnej databázy prispievať. Takáto databáza by bola vedená v elektronickej forme a rovnako zákon presne vymedzuje aj povinné náležitosti dokumentov a informácií, ktoré jednotlivé inštitúcie by do takejto databázy zasielali.
Nepôjdem do technických detailov, tie nie sú dôležité, poviem len jednu vetu na túto adresu, prevádzku takejto databázy, ktorá by mala charakter verejného portálu, by zabezpečovala priamo kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Je to presne analógia, tak ako to majú riešené naši susedia, susedia v Rakúsku. A posledná v tomto úvodnom slove ešte kľúčová vec. Takáto databáza by bola charakteru verejného portálu a prístupná všetkým, podotýkam, všetkým právnickým aj fyzickým osobám.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Uvádzajúci uvádza bod
2.4.2014 o 15:04 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, predkladám na rokovanie tejto schôdze Národnej rady zákon o informáciách v záležitostiach Európskej únie. Ľudovo povedané, alebo skratkovite povedané, Euro info zákon. Poviem na úvod hneď v prvej vete, že som sa nechal inšpirovať presne takýmto zákonom, ktorý schválili naši susedia v Rakúsku, tam ho aj dokonca priamo tak volajú, že Euro informations gesetz, čiže tiež Euro info zákon. A veľmi stručne, čo by takýto zákon mohol a mal obsahovať a potom, potom v rozprave uvediem podrobnejšie vecné dôvody a argumenty, prečo aj práve Slovenská republika by takúto legislatívu čo najskôr, podotýkam, si zaslúžila mať v celej plejáde vlastných domácich legislatívnych noriem.
Takýto zákon ukladá povinnosť vzniku informačnej databázy práve pre záležitosti týkajúce sa Európskej únie. Vzniká takýmto zákonom povinnosť štátnym orgánom, ústredným orgánom štátnej správy, ale aj iným organizáciám, ktoré sú v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy alebo organizáciám, ktoré priamo vypracovávajú, prerokovávajú a predkladajú dokumenty a stanoviská k záležitostiam Európskej únie, aby tieto inštitúcie mali povinnosť do takejto informačnej databázy prispievať. Takáto databáza by bola vedená v elektronickej forme a rovnako zákon presne vymedzuje aj povinné náležitosti dokumentov a informácií, ktoré jednotlivé inštitúcie by do takejto databázy zasielali.
Nepôjdem do technických detailov, tie nie sú dôležité, poviem len jednu vetu na túto adresu, prevádzku takejto databázy, ktorá by mala charakter verejného portálu, by zabezpečovala priamo kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Je to presne analógia, tak ako to majú riešené naši susedia, susedia v Rakúsku. A posledná v tomto úvodnom slove ešte kľúčová vec. Takáto databáza by bola charakteru verejného portálu a prístupná všetkým, podotýkam, všetkým právnickým aj fyzickým osobám.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Neautorizovaný
15:07
Vystúpenie 15:07
Martin ChrenPredseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, držím tomuto veľmi dobrému návrhu zákona palce a otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu zákona poslanca Národnej rady Jozefa Kollára. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený predkladateľom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, držím tomuto veľmi dobrému návrhu zákona palce a otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
15:09
Uvádzajúci uvádza bod 15:09
Jozef KollárTakže treba si celkom nahlas...
Takže treba si celkom nahlas povedať, že Európska únia už dnes výrazným spôsobom ovplyvňuje životy všetkých ľudí na Slovensku a to nehovoríme teraz o podnikateľskom prostredí, o právnických osobách, ale skutočne všetkých občanov Slovenska a bude ich ovplyvňovať v najbližšom období stále viac a viac. Je takou všeobecne rozšírenou informáciou, ktorá hovorí o tom, že niekto uvádza 75, niekto 85 %, úplne jedno, kde sa pohybujeme, či k tej spodnej alebo hornej hranici intervalu. Proste radovo okolo 80 % legislatívy, ktorú síce de iure schvaľujeme a prijímame tu, na tomto hradnom kopci, v Národnej rade, v národnom parlamente, ale táto legislatíva pochádza z prostredia a z dielne európskych inštitúcií.
Dostávame sa častokrát až do absurdného stavu, kedy, a toto je, bohužiaľ, všeobecným konštatovaním týkajúcim sa všetkých poslancov tohto zboru a všetkých vlád, ktoré tu boli od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004, že dochádza k takémuto, k takémuto postupu, kedy sa snažíme byť ako keby pápežskejší ako pápež. Častokrát odvolávajúc sa na transpozíciu akejsi európskej smernice, normy, nariadenia, keď ju transponujeme do národnej legislatívy, tak postupujeme častokrát ešte ďalej, ako je tá obligátorná proste časť alebo tá nevyhnutnosť, teda tá časť, ktorú potrebujeme prevziať.
Typickým príkladom a škoda, že tu nie je v sále teraz aj náš bývalý kolega z bývalej vlády Zsolt Simon, takým úplne typickým príkladom bolo napríklad čipovanie psov. Keď sa s tým návrhom prišlo prvýkrát do parlamentu, tak sme opäť niekde čítali, lebo transpozícia európskych smerníc. Tak sa začali na Slovensku čipovať psy. Neviem dokonca, či nie aj mačky, nie som znalý, aj mačky, výborne, Martin, ďakujem, aj druhý Martin ďakujem, a nebola to lacná záležitosť. Myslím, že také jedno čipovanie vyšlo 20 - 30 eur. Nechcem teraz vôbec tu dávať nejaké konšpiračné teórie o tom, či si to vylobovala veterinárna loby na Slovensku alebo ktokoľvek iný. Dosť na tom, že s odstupom istého času sme zase počúvali iné argumenty o tom, že to vôbec nebola obligatórna náležitosť, teda niečo, čomu hovoria Angličania "must", proste niečo, čo sme museli urobiť pri prevzatí európskych smerníc a nariadení a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej a mám vážne obavy, že častokrát sa tak deje aj úplne vedome, kedy v snahe prepašovať do národnej legislatívy niečo, čo sa prisnilo predkladateľovi, tak niet lepšej a jednoduchšej a rýchlejšej, častokrát rýchlejšej cesty, ako sa odvolať na transpozíciu nejakej európskej smernice a pramálo poslancov z tejto snemovne si dá tú prácu a námahu, aby išli proste riadok po riadku a slovíčko po slovíčku a testovali, či naozaj je to tak, alebo je to len nejaká naša snaha byť pápežskejší ako pápež. Či už vedomá alebo nevedomá. Opäť nenásobí, nedelí.
Čiže to je poznámka číslo jedna, ktorá zdôvodňuje prečo takýto zákon potrebuje, euro info zákon potrebuje Slovenská republika naozaj veľmi, veľmi vážne a už včera na prijatie takéhoto zákona bolo neskoro.
Druhá poznámka, ktorá pôjde o jednu úroveň z tých konkrétnych úrovní, ako som spomínal čipovanie psov a mačiek, o jednu úroveň vyššie alebo už úplne na tú najvyššiu úroveň a to je to, čo počúvame častokrát a veľmi frekventovanejšie, či už doma alebo v zahraničí, slovné spojenie sa volá deficit demokracie. Už sa pomaličky začína udomácňovať toto slovné spojenie aj v našom slovníku, už nie len politickom, ale pomaličky to presakuje, chvalabohu, aj do množín alebo do skupín tej laickej, laickejšej verejnosti a právom sme častokrát dopytovaní alebo teda sú adresované otázky aj na nás, ako si predstavujete v praxi odstraňovať deficit demokracie? Oni tieto deficity existujú ako na nadnárodnej úrovni, tak aj doma na národných úrovniach.
Nechcem o tom hovoriť veľmi podrobne a veľmi zoširoka. Pravdou je, že na nadnárodnej úrovni taký najčitateľnejší deficit demokracie je, keď pred summitom hláv štátov sa koná nejaký mini, mini summit dvoch ľudí, dvoch hláv. V minulosti známy "merkozy" ako Merkelová a Sarkozy, teraz aktualizovaný "merkollan" ako Merkelová - Hollande a častokrát na tomto mini summite sa prijme nejaká architektúra, základná architektúra riešenia problému, lebo horí, lebo horia finančné trhy a potom na tom veľkom dvadsať osmičkovom summite sa politicky, podčiarkujem, schváli táto architektúra. To je politický záväzok zdvihnutím ruky našej v minulosti premiérky, teraz premiéra na takomto summite 28 hláv štátov Slovenská republika preberá na seba politický záväzok. Keď to príde na rozhodovacie úrovne do národných parlamentov, tak už nemôžte na dokumente zmeniť nič, ani čiarku, ani bodku, ani mäkčeň, ani písmeno s odôvodnením, lebo sme v minulosti na summite hláv štátov prijali politický záväzok napríklad, že vstúpime do európskej bankovej únie.
Dámy a páni, ak na konci leta, začiatkom jesene dostaneme do Národnej rady na ratifikáciu práve zmluvu o bankovej únii, vám garantujem, že nebude možné už na tomto dokumente meniť absolútne, ale absolútne nič. Je tu jeden vysvetľujúci argument, ktorý hovorí o tom, že zdanlivo má svoje ratio. Hovorí o tom, že ak by sa tak stalo, ak by ľubovoľný národný parlament chcel v dokumentoch čokoľvek meniť, tak tie krajiny, v ktorých už ratifikačné procesy prebehli, by museli ratifikovať tie dokumenty opäť a že by sme sa dostali do akéhosi nikde nekončiaceho začarovaného kruhu, alebo ak chcete, špirály. No len položme si potom otázku naozaj, či takéto procedúry schvaľovacie majú akúkoľvek politickú, demokratickú legitimitu. Moja odpoveď je, že nie, nemajú.
O to dôležitejšie je mať takýto zákon, takýto euro info zákon, do ktorého by putovali v čo najkratšej možnej lehote nielen tie normy, smernice, nariadenia, ktoré sú dnes účinné, ktoré sú schválené, ktoré platia, ale aj tie, ktoré sú v procese svojho vzniku. Prebiehajú k nim nejaké diskusie, nejaké stanoviská sú vypracovávané. Rovnako tak napríklad programy zasadnutí kľúčových európskych inštitúcií až po Európsku radu. Rovnako tak všetky dokumenty našich rezortných koordinačných skupín, ktoré vznikli na jednotlivých rezortoch na Slovensku. Rovnako tak stanoviská vlády Slovenskej republiky, aby sa nikdy neopakovala situácia, ktorú pozná aj tuto kolegynka Mezenská z výboru pre európske záležitosti, kedy častokrát príde premiér do výboru pre európske záležitosti si vypýtať mandát, ktorým výbor pre európske záležitosti schvaľuje stanovisko, pozíciu Slovenskej republiky, ktorou je potom, touto pozíciou náš premiér na spomínanom summite hláv štátov viazaný. Častokrát sa stáva, že sa tak deje niekoľko málo hodín pred odletom samotného premiéra do Bruselu na summit. Dokonca nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dostávame niektoré z takýchto informácii ex post. Lebo opäť, lebo finančné trhy, lebo niečo horelo tu a tam, španielske banky tu a tam, dve najväčšie cyperské banky tu a tam Grécko a podobne. Tak sa častokrát stane, že ex post dostane výbor pre európske záležitosti informáciu o konaní takej, onakej Európskej rady alebo akýchkoľvek iných kľúčových inventov a mítingov v Bruseli.
To znamená, vrátim sa k tej otázke, ako riešiť tento deficit demokracie na nadnárodnej a na národných úrovniach, kde začať vlastne odmotávať to klbko. Toto je úplne prvý nevyhnutný, aj keď ešte nie je postačujúci krok. Je to nevyhnutná minimálna podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku register alebo informačná databáza, ktorá by mala charakter verejného portálu a opakujem, bola by otvorená pre všetky právnické a fyzické osoby. Nepôjdem teraz opäť do technických detailov, ako by mala vyzerať, ako by tam mali byť informácie triedené, štrukturované, ako by mali byť nastavené filtre, ako by sa mohli jednotlivé skupiny ľudí, mimovládky, ale hovorím, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky do takejto databázy dostať a hlavne sa v takejto databáze veľmi rýchlo vedieť zorientovať.
Ďalším veľmi dôležitým argumentom pre prijatie takéhoto zákona je opäť slovné spojenie, ktoré by som nazval informačná asymetria. Vysvetlím, čo pod tým treba chápať. Informačná asymetria, na strane jednej 500 miliónov ľudí v Európskej únii a na strane druhej ten objem a to penzum informácií, ktorými disponujú tí "decision maker-i" alebo tí, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia, ktoré podmienia skutočne kvalitu života mnohých generácií, ktoré prídu po nás a ešte by som pokračoval ďalej. Na konci je to skupina subjektov pohybujúcich sa za oponou. To znamená, to sú už tie nie oficiálne stretnutia a mnoho kľúčových vecí, ktoré sa odohrávajú, ešte raz opakujem za oponou. Takže máme tu dočinenia s nejakými troma množinami, na strane jednej tá najväčšia množina a tá, na ktorej by malo záležať najviac, to je tých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Potom máme tých kľúčových hráčov, ktorí prijímajú rozhodnutia a nakoniec ešte to, čo sa odohráva za pomyslenou oponou. Tomuto celému dnes vojvodí alebo dominuje informačná asymetria.
Prečo o tom hovorím? Ak máte dočinenia s neinformovaným voličom, tak je vlastne víťazstvo isté, pretože neinformovaný volič je ovca. Neinformovaný volič proste a tým "decision maker-om" to vyhovuje, pretože neinformovaný volič sa bude vždy pohybovať doľava, doprava, rýchlejšie, pomalšie, tak, ako si to budú lídri nad tou množinou 500 miliónov obyvateľov želať. Čím sa viac budú zatvárať nožnice v rámci tejto informačnej asymetrie, tým samozrejme bude zložitejší proces aj prijímania rozhodnutí, s tým súhlasím, bude rovnako zložitejšie ovládať "ten pohyb" doprava, doľava, rýchlejšie, pomalšie, tých 500 miliónov ľudí, ale verte mi, že z dlhodobého hľadiska čím skôr odstránime informačnú asymetriu, tým budeme z dlhodobého hľadiska úspešnejší, pretože hodnoty Európskej únie sa budú stále viac a viac dostávať dovnútra, poviem to teraz takou nad sádzkou, do sŕdc všetkých občanov. Európska únia sa začne vlastne otvárať ľuďom, nebude niekde uzatvorená v nejakých skleníkových budovách a v sklenených inštitúciách, nebude v tej situácii, v akej je dnes, kedy sa úplne nahlas ostatné dva - tri roky hovorí o deficitoch demokracie. Nebude žiť Európska únia v strachu pred nejakým nástupom radikalizmu, euro pesimizmu a neviem akých radikálnych ultrapravicových síl a podobne, ale z dlhodobého hľadiska, opakujem, čím skôr dokážeme informačné deficity a informačné asymetrie riešiť a tie nožnice zatvárať, tým to bude systém z dlhodobého hľadiska funkčnejší a udržateľnejší.
Na záver mi dovoľte sa zdôveriť s jednou skúsenosťou, aj dobrou aj menej dobrou, ktorú by som nazval príbeh ministerstva zahraničných vecí. Ako káže slušnosť, ale aj snaha, aby takýto návrh mal podporu vládnych poslancov, tak som kontaktoval pána ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby som ho informoval osobne o zámere predložiť takýto návrh a ako, ešte raz, som pred chvíľočkou povedal, áno, bol som vedený aj snahou získať podporu pre takýto návrh.
Tá dobrá skúsenosť bola v tom, že k stretnutiu skutočne na pôde ministerstva zahraničných vecí došlo, síce nie priamo s pánom ministrom, keďže vtedy niekde kulminovala situácia okolo Ukrajiny, tak chápal som jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ale dal mi k dispozícii pána štátneho tajomníka Javorčíka. To stretnutie bolo naozaj v dobrej atmosfére, nieslo sa len vo vecnom duchu a vo vecnej rovine, ale tak či tak musím konštatovať, a teraz sa dostávam k tým skúsenostiam menej pozitívnym, aby som sa vyjadril diplomatickou rečou, keďže hovoríme o Zamini, o ministerstve zahraničných vecí, tou menej pozitívnou skúsenosťou bolo, že tak či tak tento návrh prijalo ministerstvo vlažne s odôvodnením, a to už býva pomaly pravidlom, my máme podobný a lepší, čo na tom, že tento predložený návrh je predkladaný v podobe zákona.
To, čím disponuje dnes ministerstvo zahraničných vecí nie je ničím iným, ako vyhláškou, ako zámerom, ktorým sa napĺňa nejaká drobná malá časť uznesenia vlády ešte z roku 2013 a čo na tom, že v navrhovanom riešení ministerstva zahraničných vecí sa predpokladá, že dôjde k implementácii informačného systému, počúvajme dobre, po 1. januári 2016. Asi netreba siahodlho teraz argumentovať a zdôvodňovať, že Európska únia a eurozóna o dva roky, o dva a pol roka už bude vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A my máme v príslušnom rezortnom ministerstve, teda na ministerstve zahraničných vecí plán, nejaký "timeming", že po 1. januári 2016, lebo vtedy bude Slovenská republika predsedať Európskej únii.
A čo bolo úplne komickým zistením, keď teda sme sa pozreli, ako nám dnes fungujú tzv. rezortné koordinačné skupiny, ktoré sú zriadené de iure na všetkých rezortoch, na všetkých ministerstvách a pozreli sme sa trochu, ako to funguje, aké informácie dnes poskytujú jednotlivé rezorte, keďže nemáme centralizovanú informačnú databázu a tieto veci sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch. Tak napríklad na stránke ministerstva financií sme našli niečo o rezortnej koordinačnej skupine, a teraz počúvajme dobre, posledná aktualizovaná informácia, to hovorím o stránke "minfinu" je tam na tom webe z 19. septembra 2008, počujete dobre, z 19. septembra 2008. Tak nechcime teraz tvrdiť, že máme niečo, čo funguje, nepotrebujeme nič nové, nepotrebujeme prijímať žiaden euro info zákon a spoliehame sa na to, že po 1. januári 2016 bude mať rezort ministerstva zahraničných vecí implementovanú nejakú novú informačnú databázu, nejaký nový informačný portál.
Naši susedia v Rakúsku dokázali vo veľmi krátkej dobe, ktorá sa počítala na, na jednotky mesiacov, tri, štyri, päť, šesť mesiacov dokázali po prijatí takéhoto "euro informationsgesetz" implementovať všetky náležitosti zákona. Kto číta v nemčine, choďte sa pozrieť na stránku Bundestagu rakúskeho, choďte sa pozrieť, ako to tam funguje. Ja sa pýtam, prečo na Slovensku nemáme konečne odvahu, to, čo sme tu počúvali opakovane mnohokrát ostatné dva - tri roky, nasledovať to Nemecko? Držme sa toho Nemecka, držme sa toho Rakúska, to ste tu počúvali z úst mnohých rečníkov. Veď sme v nejakom exkluzívnom klube.
Tak ja teda tvrdím, držme sa ich, aj toho Nemecka aj toho Rakúska, ale naozaj vo všetkom, aj v tých veciach, kde oni majú odvahu zatvárať nožnice, zmenšovať tú informačnú asymetriu a poskytnúť ako odbornej, tak aj laickej verejnosti čo najväčší objem informácií. Skúsme sa trochu všetci vymaniť z takého toho stalinistického strachu, že držme ľudí neinformovaných, lebo neinformovaný volič je ovca a neinformovaná ovca sa veľmi ľahko ovláda a manipuluje. Z krátkodobého hľadiska je to úspech manipulátorov, z dlhodobého hľadiska je to smrť nás všetkých, zoskupenie Európskej únie nevynímajúc.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
2.4.2014 o 15:09 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako som avizoval v úvodnom odôvodnení tohto predloženého návrhu zákona, chcel by som predsa len sa chvíľu povenovať takým odborným, podčiarkujem, rýdzo odborným argumentom a dôvodom, ktoré ma viedli k predloženiu tohto zákona, ktorý sa na prvé počutie, na prvé prečítanie môže javiť akože, však v princípe o nič nejde, zriadime si nejakú databázu a však nenásobí, nedelí.
Takže treba si celkom nahlas povedať, že Európska únia už dnes výrazným spôsobom ovplyvňuje životy všetkých ľudí na Slovensku a to nehovoríme teraz o podnikateľskom prostredí, o právnických osobách, ale skutočne všetkých občanov Slovenska a bude ich ovplyvňovať v najbližšom období stále viac a viac. Je takou všeobecne rozšírenou informáciou, ktorá hovorí o tom, že niekto uvádza 75, niekto 85 %, úplne jedno, kde sa pohybujeme, či k tej spodnej alebo hornej hranici intervalu. Proste radovo okolo 80 % legislatívy, ktorú síce de iure schvaľujeme a prijímame tu, na tomto hradnom kopci, v Národnej rade, v národnom parlamente, ale táto legislatíva pochádza z prostredia a z dielne európskych inštitúcií.
Dostávame sa častokrát až do absurdného stavu, kedy, a toto je, bohužiaľ, všeobecným konštatovaním týkajúcim sa všetkých poslancov tohto zboru a všetkých vlád, ktoré tu boli od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004, že dochádza k takémuto, k takémuto postupu, kedy sa snažíme byť ako keby pápežskejší ako pápež. Častokrát odvolávajúc sa na transpozíciu akejsi európskej smernice, normy, nariadenia, keď ju transponujeme do národnej legislatívy, tak postupujeme častokrát ešte ďalej, ako je tá obligátorná proste časť alebo tá nevyhnutnosť, teda tá časť, ktorú potrebujeme prevziať.
Typickým príkladom a škoda, že tu nie je v sále teraz aj náš bývalý kolega z bývalej vlády Zsolt Simon, takým úplne typickým príkladom bolo napríklad čipovanie psov. Keď sa s tým návrhom prišlo prvýkrát do parlamentu, tak sme opäť niekde čítali, lebo transpozícia európskych smerníc. Tak sa začali na Slovensku čipovať psy. Neviem dokonca, či nie aj mačky, nie som znalý, aj mačky, výborne, Martin, ďakujem, aj druhý Martin ďakujem, a nebola to lacná záležitosť. Myslím, že také jedno čipovanie vyšlo 20 - 30 eur. Nechcem teraz vôbec tu dávať nejaké konšpiračné teórie o tom, či si to vylobovala veterinárna loby na Slovensku alebo ktokoľvek iný. Dosť na tom, že s odstupom istého času sme zase počúvali iné argumenty o tom, že to vôbec nebola obligatórna náležitosť, teda niečo, čomu hovoria Angličania "must", proste niečo, čo sme museli urobiť pri prevzatí európskych smerníc a nariadení a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej a mám vážne obavy, že častokrát sa tak deje aj úplne vedome, kedy v snahe prepašovať do národnej legislatívy niečo, čo sa prisnilo predkladateľovi, tak niet lepšej a jednoduchšej a rýchlejšej, častokrát rýchlejšej cesty, ako sa odvolať na transpozíciu nejakej európskej smernice a pramálo poslancov z tejto snemovne si dá tú prácu a námahu, aby išli proste riadok po riadku a slovíčko po slovíčku a testovali, či naozaj je to tak, alebo je to len nejaká naša snaha byť pápežskejší ako pápež. Či už vedomá alebo nevedomá. Opäť nenásobí, nedelí.
Čiže to je poznámka číslo jedna, ktorá zdôvodňuje prečo takýto zákon potrebuje, euro info zákon potrebuje Slovenská republika naozaj veľmi, veľmi vážne a už včera na prijatie takéhoto zákona bolo neskoro.
Druhá poznámka, ktorá pôjde o jednu úroveň z tých konkrétnych úrovní, ako som spomínal čipovanie psov a mačiek, o jednu úroveň vyššie alebo už úplne na tú najvyššiu úroveň a to je to, čo počúvame častokrát a veľmi frekventovanejšie, či už doma alebo v zahraničí, slovné spojenie sa volá deficit demokracie. Už sa pomaličky začína udomácňovať toto slovné spojenie aj v našom slovníku, už nie len politickom, ale pomaličky to presakuje, chvalabohu, aj do množín alebo do skupín tej laickej, laickejšej verejnosti a právom sme častokrát dopytovaní alebo teda sú adresované otázky aj na nás, ako si predstavujete v praxi odstraňovať deficit demokracie? Oni tieto deficity existujú ako na nadnárodnej úrovni, tak aj doma na národných úrovniach.
Nechcem o tom hovoriť veľmi podrobne a veľmi zoširoka. Pravdou je, že na nadnárodnej úrovni taký najčitateľnejší deficit demokracie je, keď pred summitom hláv štátov sa koná nejaký mini, mini summit dvoch ľudí, dvoch hláv. V minulosti známy "merkozy" ako Merkelová a Sarkozy, teraz aktualizovaný "merkollan" ako Merkelová - Hollande a častokrát na tomto mini summite sa prijme nejaká architektúra, základná architektúra riešenia problému, lebo horí, lebo horia finančné trhy a potom na tom veľkom dvadsať osmičkovom summite sa politicky, podčiarkujem, schváli táto architektúra. To je politický záväzok zdvihnutím ruky našej v minulosti premiérky, teraz premiéra na takomto summite 28 hláv štátov Slovenská republika preberá na seba politický záväzok. Keď to príde na rozhodovacie úrovne do národných parlamentov, tak už nemôžte na dokumente zmeniť nič, ani čiarku, ani bodku, ani mäkčeň, ani písmeno s odôvodnením, lebo sme v minulosti na summite hláv štátov prijali politický záväzok napríklad, že vstúpime do európskej bankovej únie.
Dámy a páni, ak na konci leta, začiatkom jesene dostaneme do Národnej rady na ratifikáciu práve zmluvu o bankovej únii, vám garantujem, že nebude možné už na tomto dokumente meniť absolútne, ale absolútne nič. Je tu jeden vysvetľujúci argument, ktorý hovorí o tom, že zdanlivo má svoje ratio. Hovorí o tom, že ak by sa tak stalo, ak by ľubovoľný národný parlament chcel v dokumentoch čokoľvek meniť, tak tie krajiny, v ktorých už ratifikačné procesy prebehli, by museli ratifikovať tie dokumenty opäť a že by sme sa dostali do akéhosi nikde nekončiaceho začarovaného kruhu, alebo ak chcete, špirály. No len položme si potom otázku naozaj, či takéto procedúry schvaľovacie majú akúkoľvek politickú, demokratickú legitimitu. Moja odpoveď je, že nie, nemajú.
O to dôležitejšie je mať takýto zákon, takýto euro info zákon, do ktorého by putovali v čo najkratšej možnej lehote nielen tie normy, smernice, nariadenia, ktoré sú dnes účinné, ktoré sú schválené, ktoré platia, ale aj tie, ktoré sú v procese svojho vzniku. Prebiehajú k nim nejaké diskusie, nejaké stanoviská sú vypracovávané. Rovnako tak napríklad programy zasadnutí kľúčových európskych inštitúcií až po Európsku radu. Rovnako tak všetky dokumenty našich rezortných koordinačných skupín, ktoré vznikli na jednotlivých rezortoch na Slovensku. Rovnako tak stanoviská vlády Slovenskej republiky, aby sa nikdy neopakovala situácia, ktorú pozná aj tuto kolegynka Mezenská z výboru pre európske záležitosti, kedy častokrát príde premiér do výboru pre európske záležitosti si vypýtať mandát, ktorým výbor pre európske záležitosti schvaľuje stanovisko, pozíciu Slovenskej republiky, ktorou je potom, touto pozíciou náš premiér na spomínanom summite hláv štátov viazaný. Častokrát sa stáva, že sa tak deje niekoľko málo hodín pred odletom samotného premiéra do Bruselu na summit. Dokonca nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dostávame niektoré z takýchto informácii ex post. Lebo opäť, lebo finančné trhy, lebo niečo horelo tu a tam, španielske banky tu a tam, dve najväčšie cyperské banky tu a tam Grécko a podobne. Tak sa častokrát stane, že ex post dostane výbor pre európske záležitosti informáciu o konaní takej, onakej Európskej rady alebo akýchkoľvek iných kľúčových inventov a mítingov v Bruseli.
To znamená, vrátim sa k tej otázke, ako riešiť tento deficit demokracie na nadnárodnej a na národných úrovniach, kde začať vlastne odmotávať to klbko. Toto je úplne prvý nevyhnutný, aj keď ešte nie je postačujúci krok. Je to nevyhnutná minimálna podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku register alebo informačná databáza, ktorá by mala charakter verejného portálu a opakujem, bola by otvorená pre všetky právnické a fyzické osoby. Nepôjdem teraz opäť do technických detailov, ako by mala vyzerať, ako by tam mali byť informácie triedené, štrukturované, ako by mali byť nastavené filtre, ako by sa mohli jednotlivé skupiny ľudí, mimovládky, ale hovorím, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky do takejto databázy dostať a hlavne sa v takejto databáze veľmi rýchlo vedieť zorientovať.
Ďalším veľmi dôležitým argumentom pre prijatie takéhoto zákona je opäť slovné spojenie, ktoré by som nazval informačná asymetria. Vysvetlím, čo pod tým treba chápať. Informačná asymetria, na strane jednej 500 miliónov ľudí v Európskej únii a na strane druhej ten objem a to penzum informácií, ktorými disponujú tí "decision maker-i" alebo tí, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia, ktoré podmienia skutočne kvalitu života mnohých generácií, ktoré prídu po nás a ešte by som pokračoval ďalej. Na konci je to skupina subjektov pohybujúcich sa za oponou. To znamená, to sú už tie nie oficiálne stretnutia a mnoho kľúčových vecí, ktoré sa odohrávajú, ešte raz opakujem za oponou. Takže máme tu dočinenia s nejakými troma množinami, na strane jednej tá najväčšia množina a tá, na ktorej by malo záležať najviac, to je tých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Potom máme tých kľúčových hráčov, ktorí prijímajú rozhodnutia a nakoniec ešte to, čo sa odohráva za pomyslenou oponou. Tomuto celému dnes vojvodí alebo dominuje informačná asymetria.
Prečo o tom hovorím? Ak máte dočinenia s neinformovaným voličom, tak je vlastne víťazstvo isté, pretože neinformovaný volič je ovca. Neinformovaný volič proste a tým "decision maker-om" to vyhovuje, pretože neinformovaný volič sa bude vždy pohybovať doľava, doprava, rýchlejšie, pomalšie, tak, ako si to budú lídri nad tou množinou 500 miliónov obyvateľov želať. Čím sa viac budú zatvárať nožnice v rámci tejto informačnej asymetrie, tým samozrejme bude zložitejší proces aj prijímania rozhodnutí, s tým súhlasím, bude rovnako zložitejšie ovládať "ten pohyb" doprava, doľava, rýchlejšie, pomalšie, tých 500 miliónov ľudí, ale verte mi, že z dlhodobého hľadiska čím skôr odstránime informačnú asymetriu, tým budeme z dlhodobého hľadiska úspešnejší, pretože hodnoty Európskej únie sa budú stále viac a viac dostávať dovnútra, poviem to teraz takou nad sádzkou, do sŕdc všetkých občanov. Európska únia sa začne vlastne otvárať ľuďom, nebude niekde uzatvorená v nejakých skleníkových budovách a v sklenených inštitúciách, nebude v tej situácii, v akej je dnes, kedy sa úplne nahlas ostatné dva - tri roky hovorí o deficitoch demokracie. Nebude žiť Európska únia v strachu pred nejakým nástupom radikalizmu, euro pesimizmu a neviem akých radikálnych ultrapravicových síl a podobne, ale z dlhodobého hľadiska, opakujem, čím skôr dokážeme informačné deficity a informačné asymetrie riešiť a tie nožnice zatvárať, tým to bude systém z dlhodobého hľadiska funkčnejší a udržateľnejší.
Na záver mi dovoľte sa zdôveriť s jednou skúsenosťou, aj dobrou aj menej dobrou, ktorú by som nazval príbeh ministerstva zahraničných vecí. Ako káže slušnosť, ale aj snaha, aby takýto návrh mal podporu vládnych poslancov, tak som kontaktoval pána ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby som ho informoval osobne o zámere predložiť takýto návrh a ako, ešte raz, som pred chvíľočkou povedal, áno, bol som vedený aj snahou získať podporu pre takýto návrh.
Tá dobrá skúsenosť bola v tom, že k stretnutiu skutočne na pôde ministerstva zahraničných vecí došlo, síce nie priamo s pánom ministrom, keďže vtedy niekde kulminovala situácia okolo Ukrajiny, tak chápal som jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ale dal mi k dispozícii pána štátneho tajomníka Javorčíka. To stretnutie bolo naozaj v dobrej atmosfére, nieslo sa len vo vecnom duchu a vo vecnej rovine, ale tak či tak musím konštatovať, a teraz sa dostávam k tým skúsenostiam menej pozitívnym, aby som sa vyjadril diplomatickou rečou, keďže hovoríme o Zamini, o ministerstve zahraničných vecí, tou menej pozitívnou skúsenosťou bolo, že tak či tak tento návrh prijalo ministerstvo vlažne s odôvodnením, a to už býva pomaly pravidlom, my máme podobný a lepší, čo na tom, že tento predložený návrh je predkladaný v podobe zákona.
To, čím disponuje dnes ministerstvo zahraničných vecí nie je ničím iným, ako vyhláškou, ako zámerom, ktorým sa napĺňa nejaká drobná malá časť uznesenia vlády ešte z roku 2013 a čo na tom, že v navrhovanom riešení ministerstva zahraničných vecí sa predpokladá, že dôjde k implementácii informačného systému, počúvajme dobre, po 1. januári 2016. Asi netreba siahodlho teraz argumentovať a zdôvodňovať, že Európska únia a eurozóna o dva roky, o dva a pol roka už bude vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A my máme v príslušnom rezortnom ministerstve, teda na ministerstve zahraničných vecí plán, nejaký "timeming", že po 1. januári 2016, lebo vtedy bude Slovenská republika predsedať Európskej únii.
A čo bolo úplne komickým zistením, keď teda sme sa pozreli, ako nám dnes fungujú tzv. rezortné koordinačné skupiny, ktoré sú zriadené de iure na všetkých rezortoch, na všetkých ministerstvách a pozreli sme sa trochu, ako to funguje, aké informácie dnes poskytujú jednotlivé rezorte, keďže nemáme centralizovanú informačnú databázu a tieto veci sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch. Tak napríklad na stránke ministerstva financií sme našli niečo o rezortnej koordinačnej skupine, a teraz počúvajme dobre, posledná aktualizovaná informácia, to hovorím o stránke "minfinu" je tam na tom webe z 19. septembra 2008, počujete dobre, z 19. septembra 2008. Tak nechcime teraz tvrdiť, že máme niečo, čo funguje, nepotrebujeme nič nové, nepotrebujeme prijímať žiaden euro info zákon a spoliehame sa na to, že po 1. januári 2016 bude mať rezort ministerstva zahraničných vecí implementovanú nejakú novú informačnú databázu, nejaký nový informačný portál.
Naši susedia v Rakúsku dokázali vo veľmi krátkej dobe, ktorá sa počítala na, na jednotky mesiacov, tri, štyri, päť, šesť mesiacov dokázali po prijatí takéhoto "euro informationsgesetz" implementovať všetky náležitosti zákona. Kto číta v nemčine, choďte sa pozrieť na stránku Bundestagu rakúskeho, choďte sa pozrieť, ako to tam funguje. Ja sa pýtam, prečo na Slovensku nemáme konečne odvahu, to, čo sme tu počúvali opakovane mnohokrát ostatné dva - tri roky, nasledovať to Nemecko? Držme sa toho Nemecka, držme sa toho Rakúska, to ste tu počúvali z úst mnohých rečníkov. Veď sme v nejakom exkluzívnom klube.
Tak ja teda tvrdím, držme sa ich, aj toho Nemecka aj toho Rakúska, ale naozaj vo všetkom, aj v tých veciach, kde oni majú odvahu zatvárať nožnice, zmenšovať tú informačnú asymetriu a poskytnúť ako odbornej, tak aj laickej verejnosti čo najväčší objem informácií. Skúsme sa trochu všetci vymaniť z takého toho stalinistického strachu, že držme ľudí neinformovaných, lebo neinformovaný volič je ovca a neinformovaná ovca sa veľmi ľahko ovláda a manipuluje. Z krátkodobého hľadiska je to úspech manipulátorov, z dlhodobého hľadiska je to smrť nás všetkých, zoskupenie Európskej únie nevynímajúc.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29
Miroslav KadúcVystúpenie s faktickou poznámkou
2.4.2014 o 15:29 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán Kollár, ja by som vám chcel touto cestou poďakovať a aj bez toho, aby som vás počúval, tak za ten návrh som bol pripravený hlasovať. Teraz zaňho budem hlasovať s úplne čistým svedomím a veľmi zodpovedne. Ale čo vám chcem povedať, je, že mi je veľmi ľúto, že sme to možno počúvali iba my, časť opozície, ktorá v zásade sa zhodujeme v tom, že je to potrebné a nepočúvali to vládni poslanci. Preto, aj keď nemyslím si, že je to úplný štandard, ale na vašom mieste by som zvážil využitie inštitútu späťvzatia tohto návrhu a opätovného predloženia, prípadne presunutia na ďalšiu schôdzu, aby sme si to mohli zopakovať. Myslím si, že je to veľmi potrebné, aby sme takúto tému a takúto dôležitú vec tu mali, aby bola vypočutá viacerými, ako je to torzo kolegov, ktoré tu je.
Neautorizovaný
15:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29
Jozef KollárTo bolo naozaj vo vecnej rovine, o argumentoch, o faktoch. Bohužiaľ, opäť s tou koncovkou, že my také máme, teraz to zjednodušujem trochu, splošťujem. Máme niečo podobné, čo na tom, že to má byť realizácia nejakého drobného malého uznesenia alebo časti uznesenia vlády, že to bude po roku, po 1. januára 2016, čo na tom, že sa nepredpokladá otvorenie tej databázy všetkým občanom fyzickým a právnickým osobám, a to je vlastne tá druhá pochybnosť, o ktorej hovorím, že keď vezmem tento návrh späť a zopakuje sa situácia na nastávajúcej schôdzi, či sa nezopakuje vo všetkom. To znamená, neposunie sa to stanovisko Zamini ani o krôčik ďalej a opäť si o mesiac takto zarečním do očí šiestich vládnych poslancov. Mám vážne obavy, že sa to zopakuje úplne vo všetkom, tá situácia. Ale určite aj bilaterálne som pripravený s vami o tom diskutovať a pôjdem naozaj cestou, ktorá bude čo najprospešnejšia veci.
Takže ešte raz ďakujem za vašu faktickú.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.4.2014 o 15:29 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Kadúcovi za to, čo uviedol vo svojej faktickej poznámke a budem, budem sa touto myšlienkou zapodievať. Myslím, že je čas vlastne do aktu hlasovania to späťvzatie. Trošku mám obavy z dvoch vecí. Tá prvá vec sa týka toho, že, že nechodil som osobne hľadať podporu s každým individuálnym z 83 poslancov, myslím, že to by boli, sa tomu hovorí tak odľahčene, prázdne kilometre. Keď chlap naháňa ženu a nakoniec ju nedobehne, tak povie, že to boli prázdne kilometre. Trošku odľahčím situáciu. Ale, ale čo som považoval za slušné a vhodné, a to som urobil a som to, myslím, aj v mojom vystúpení vyzdvihol v pozitívnom slova zmysle, a to bolo práve rokovanie na pôde ministerstva zahraničných vecí.
To bolo naozaj vo vecnej rovine, o argumentoch, o faktoch. Bohužiaľ, opäť s tou koncovkou, že my také máme, teraz to zjednodušujem trochu, splošťujem. Máme niečo podobné, čo na tom, že to má byť realizácia nejakého drobného malého uznesenia alebo časti uznesenia vlády, že to bude po roku, po 1. januára 2016, čo na tom, že sa nepredpokladá otvorenie tej databázy všetkým občanom fyzickým a právnickým osobám, a to je vlastne tá druhá pochybnosť, o ktorej hovorím, že keď vezmem tento návrh späť a zopakuje sa situácia na nastávajúcej schôdzi, či sa nezopakuje vo všetkom. To znamená, neposunie sa to stanovisko Zamini ani o krôčik ďalej a opäť si o mesiac takto zarečním do očí šiestich vládnych poslancov. Mám vážne obavy, že sa to zopakuje úplne vo všetkom, tá situácia. Ale určite aj bilaterálne som pripravený s vami o tom diskutovať a pôjdem naozaj cestou, ktorá bude čo najprospešnejšia veci.
Takže ešte raz ďakujem za vašu faktickú.
Neautorizovaný