34. schôdza

Ďakujem. Ja si dlhodobo všímam vašu snahu o, alebo to, že máte na srdci nejaký, kultúru parlamentného prejavu a kto by sa mohol a kto by sa nemohol k niečomu vyjadrovať. Ja by som vás chcel poprosiť, odpustite si už tieto reči minimálne voči Jankovi Mičovskému, pretože neviem, kde tento mentorský prístup beriete, keď vám hneď vzapätí človek, ktorý sa v procese trestného práva vyzná a poviete, že urobíte v samotnom prejave tri, štyri bazálne a faktické chyby. Ale zároveň v tom prejave ste spravili, alebo povedali ste takú vec, že tretina sudcov teda je pracovitých a sú snaživí, tretina sudcov tak nejak vegetuje a prežíva a tretina sú tí korupční. Citujem. Vy máte 83 poslancov. Jediné, na čo ste sa zmohli v tom prejave, je hodnotenie stavu do roku 2006. Je rok 2014, pred pár týždňami ste si spomenuli, že je v justícii nejaký problém. Objavil sa tu aj pán kandidát a možno on prinesie tie správy, na ktoré chceme a celý čas sa tu pýtame, že čo bolo tým dôvodom, že pán minister sa rozhodol využiť prostriedok mimoriadneho dovolania, zasiahol do ukončeného prípadu dvomi senátmi a odložil výkon trestu jedného človeka, ktorý zhodou okolností bol na kandidátke SMER-u, HZDS, SNS a Slobodného fóra v Košiciach. Skúste k tomuto povedať niečo a bude tá debata mať odrazu veliký význam. Doteraz sme sa nedopočuli nič.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi, aby som ja tiež prispel pár slovami do tohto neplánovaného predvolebného stretnutia. To je prvá vec. Obyčajné predvolebné stretnutie, ktoré zorganizovali páni z opozície, nech sa páči, dobre. Toto predvolebné stretnutie má ešte iný leitmotív.
Pán poslanec Lipšic, v nadväznosti na slová pána poslanca Číža musím vám povedať jednu vec, pán Procházka je lepší líder pravice, ako vy. A viete prečo, pán poslanec Číž, viete prečo je pán Procházka lepší líder pravice, ako pán Lipšic? No z jednoduchého dôvodu, vy ste plný nenávisti, vy poviete dobré ráno, už je to tak nenávistné, že vám človek jednoducho neverí. To hovorím pánovi poslancovi Čížovi, a že sa na mňa pozeráte, to je úplná náhoda, pán poslanec Lipšic. Čiže pán poslanec Lipšic je plný nenávisti od rána do večera. Vôbec si neviem predstaviť, či vôbec koho on má jednoducho rád, preto lebo keď tuná, však mi dáte určite za pravdu, pán poslanec Číž, keď hovoril o sudcoch, tak vždy tie subjektivizmy hovoril nenávistne k jednej skupine sudcov, alebo zase pozitívne k druhej skupine sudcov. Vy vaše subjektívne pocity vydávate za objektívnu realitu. Takto sa volebná kampaň nerobí. Nová menšina bude naďalej ešte menšia, pán poslanec Lipšic, hovorím to pánovi poslancovi Čížovi samozrejme v nadväznosti na jeho slová. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne, pán Lipšic, aj pán Kadúc. To vážne myslíte, že teda nezávislí prokurátori a sudcovia prípadne budú chodiť zdôvodňovať rozsudky do parlamentu? A my sa premeníme na porotu? A budeme to, my rozmýšľame, vy ste dali návrh a našou úlohou je posúdiť, či konanie ministra bolo v rozpore so zásadnými štandardmi z výkonu jeho funkcie alebo nie. Prečítal som štyri rozsudky od A do Z veľmi korektne o tom, že to bolo úplne korektné, že to bola jeho povinnosť. Pán Kadúc, viete veľmi dobre, že už dávno mal, keby bol seriózny človek trošku pán Lipšic, zaplesnúť tie svoje dosky, ktoré tam má a odísť s hanbou preč. Proste sa toto jednoducho nepatrí a to sa nesmie stať.
Pán Osuský, vy ste vraj autoritou pre mnohých, dovoľte mi prečítať zase, keďže poznáte pani doktorku z právnickej fakulty: "Mám za to, že na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nebol skutkový stav veci zistený a súdy mali podľa mojej mienky postupovať aj v súlade s procesným pravidlom ´in dubio pre reo´ v pochybnostiach teda v prospech obžalovaného. Na základe ustanovení trestného poriadku minister spravodlivosti je povinný podať dovolanie aj v týchto prípadoch.". Prečo hovoríte v nejakom neurčitom prípade a podobne? Neviete to. Napriek tomu to tu tvrdíte a dosť autoritatívne. Ešte raz, hovorila: "to logicky vyplýva z textu po preštudovaní stavu", takže ako to je, pán kolega?
No, veľmi pekne ďakujem, myslím, že stačí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, budem vychádzať z našej ústavy, podľa ktorej Slovensko je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, kde sa garantuje štátna moc pochádzajúca od občanov, ktorí túto moc vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo aj priamo.
Chcem zdôrazniť, že náš demokratický štát neexistuje tak, že ho garantuje nejaký zákon, alebo nejaký dokument, hoci aj tým, ale to nestačí, ale hlavne tak, že má svojich občanov a hlavne, že títo občania majú zákonodarnú moc. Zopakujem, priamu alebo zástupnú moc majú v rukách občania, zákon sú občania, toľko o zákone.
V našej 24-ročnej histórii demokratického štátu sa nám predvádzali rôzni zástupcovia občanov. Presadzovali a snažia sa presadiť vlastnú vôľu v novelizáciách zákonov a často bezohľadne aj proti vôli našich občanov. Tvoria špecificky ústavne zakotvený bezprávny systém. Subjektívne novely a egoisticky presadzované zákony sú obvykle schvaľované bez konzultácie s občanmi a sú nastavené proti slušným občanom našej republiky.
Uvedená prax dokazuje, že skutočnú moc nad našimi občanmi majú vo svojich pazúroch rôzne elitárske oligarchie, ktorí si nahonobili svoje majetky podvodmi v privatizačných machináciách a v neskorších kriminálnych finančných podvodoch. V ich prospech sú prijímané nové a novšie novelizácie. Zamestnanci, študenti, absolventi a dôchodcovia sa majú stále horšie, ako pred rokom 1989. Učitelia nevedia, kto ich platí, či školstvo, alebo policajné ministérium, ale vedia, že učitelia s 30-ročnou praxou sú veľmi zle platení. Lekári a pacienti je samostatná výpalnícka kapitola. Pacienti odvádzajú zdravotnú daň výpalníkovi, ktorý finančnými reštrikciami donúti lekára, aby neliečil. Je to zle nastavený systém bez kontroly a médiá musia vykričať každý prípad, ak sa chce zjednať jeho náprava. Ale čo s tými slušnými a trpiacimi občanmi, ktorí sa ani nesťažujú? Tí umierajú neliečení a lekári mlčia o tom, ako ich poisťovňa tlačí k múru.
Vážení zákonodarcovia, zamyslime sa, komu sa od roku 1989 polepšilo? Komu štát garantuje vysoké príjmy a vysokú životnú úroveň? Polepšilo sa ústavným činiteľom veľmi jasne a hlasne, poslancom parlamentu sa polepšilo ako prvým a najviac. Stalo sa to už za pána Čarnogurského. Bol to prvý krok tohto ansámblu, ktorému sa hovorí parlament. Potom si prilepšil každý nasledujúci parlamentný ansámbel v každom volebnom období a tvárili sa, akoby sa občanom vodilo tiež dobre. A takto zakorenení poslanci sa vlastne starajú o svojich voličov iba raz za štyri roky, aj to tiež iba tak štyri týždne. Vyrážajú na poslanecké turnusy iba tesne pred voľbami a vôbec ich nezaujímajú starosti slovenských občanov. Polepšilo sa sudcom a prokurátorom? Štát im garantuje príjmy vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a ešte viac, majú aj trinásty, aj štrnásty plat, čo sa všemožne tutlá a odôvodňuje nejakou "nezávislosťou", nezávislosťou sudcov, čo je demagógia hodná americkej propagandy.
Skutočnosť je taká, že sudcovia nikdy neboli a nikdy nebudú nezávislí. Spomeňme si na prípad Zuzany alebo dvoch starozákonných sudcov a mladého proroka Daniela, ktorý tých dvoch starých luhárov nechal odsúdiť podľa starozákonného práva. Ako je možné, že v modernej dobe niečo také nie je možné? Sudcovia vždy a stále boli, aj budú platení z peňazí občanov.
Pýtam sa, za čo sú platení slovenskí sudcovia? Za to, že prenasledujú chudobných a poškodených občanov nespravodlivými rozsudkami. Pani Bystrianska je buď dezorientovaná, alebo zaujatá vo svoj prospech a v prospech sudcov, alebo úplne nekompetentná. Jej teórie o nezávislosti sudcov ignorujú fakt, že nezávislosť sudcov je závislá k spokojnosti občanov. Postaviť nezávislosť sudcov na vysokých a nezaslúžených platoch je do neba volajúca drzosť a korupcia zakotvená v zákone. Je to nenásytnosť sudcovského stavu. Sudcovský stav by mal byť preosiaty ako skazené žito vo vetre. Sudcovia s nenásytnými požiadavkami by mali byť okamžite odvolaní do jedného všetci, najmä ak súhlasia s teóriami, ktoré nám predkladá pani Bystrianska.
Polepšilo sa advokátom, exekútorom a iným právnickým zamestnancom? Nepochybujme, že áno, zákony im umožňujú zdierať aj najchudobnejšieho občana a dokonca aj vtedy, ak ho fiktívne obhajujú a vlastne mu ešte aj poškodia. Poškodia občanovi a ešte si to nechajú nehorázne zaplatiť. Je to normálne? Možno, v pekle. Medzi nami ľuďmi je to definované ako kriminálne postavenie právnikov, bezprávie pre občanov a privilégiá pre právnickú oligarchiu.
Štát garantuje vysoké ceny za právnické služby. Takto sa to začalo nastavovať už za pána Čarnogurského a neskôr sa posunulo ešte vyššie. Právnik je veľmi dobre zaplatený ako exekútor, správca konkurznej podstaty, notár, advokát, alebo právnik v štátnom úrade. A vždy si môže privyrábať bez kontroly a bez daňového priznania. Zneužitie svojho poslania si nenechá nikým dokázať, ani skontrolovať. Exekútori okrem odmeny za úkony, ktoré vykonávajú, účtujú ešte 20 % z vymoženej sumy. Správcovia konkurzných podstát 10 % zo peňaženého majetku a utajené provízie pri machináciách a prevodoch majetkov v konkurznej podstate, sa už nedá ani hovoriť. Kto by im to dokázal?
Advokácia je štát v štáte. Štát garantuje advokátske služby aj pre nemajetných občanov, ale iba na papieri. Ak je advokát nedostupný pre neodkladné úkony, tak má nemajetný občan smolu a môže si nohy uchodiť, advokáta nedostane. Ani po písomnej žiadosti na Advokátsku komoru sa mu nemusí vyhovieť. Ani jeden advokát nie je povinný obhajovať, štát nemá zákon, ktorým by to donútil.
Nečudujem sa ani sudcom, že sa porovnávajú s tými tiež právnikmi, ktorí majú vysoké príjmy. Je to choré, nazvem to priam bizarné a úchylné. Toto právne nastavenie je príčinou sociálnej patológie zvanej justifóbia, strach zo súdneho bezprávia. Ak sudca v súdnom spore vykoná 8 pojednávaní, advokáti si v takomto spore zarobia a veľmi pekne. No opýtam sa, nepodozrievate sudcov, že berú provízie od advokátov? Samozrejme, to treba dokázať, ale skôr, než by sme to dokazovali, zamerajme sa radšej na odstránenie tejto sociálnej patológie.
Urobme niečo proti tomu, aby sme advokátov nedelili so sudcami o nekontrolovateľné zisky z odročených pojednávaní. Urobme niečo proti koreňu súdnych prieťahov. Jeden taký úkon, ktorý by tento nešvár odstránil, je jednoduchý, stačí jedna vyhláška ministra spravodlivosti. Postačilo by, keby svojou vyhláškou obmedzil počet platených úkonov, napr. jeden súdny proces na dve platené pojednávania. Ostatné súdne úkony by boli neplatené. Nezaplatili by sa ani sudcovi, ani prokurátorovi, ani advokátovi. Každé pojednávanie nad rámec tarifných dvoch pojednávaní by bol dôvodom na zníženie odmeny za prvé dva úkony. Takže po niekoľkých úkonoch navyše, by nemuseli mať zaplatené nič. Presne tak, ako krajčír nedostane za šaty nič, ak nie sú ušité v dohodnutom termíne, ešte pred plesovou sezónou. Súdne spory by sa rýchlejšie skončili, vymožiteľnosť práva by sa zlepšila a čo nie je zanedbateľné, odmeňovanie by nebolo krkolomne horibilné, ale primerané. A bonus pre spoločnosť by bol pokles korupcie medzi advokáciou a justíciou.
Takmer vo všetkých volebných programoch politických strán, aj kandidátov na prezidenta vidíme deklarácie o znížení miery korupcie. A že vraj na zlepšenie vymožiteľnosti práva. Takmer každá vláda si do programového vyhlásenia vlády dávala ten istý cieľ, ako vždy. Voliči sú oklamaní a po voľbách sa zisťuje vzostup korupcie a pokles vymožiteľnosti práva. Pýtam sa, dokedy? Môže ešte korupcia stúpať a vymožiteľnosť práva klesať?
V praxi som zistila, že Slovensko je na dne. Vyzerá to asi takto. Chudobní občan, žalobca podá návrh na vymáhanie svojich práv. Sudca to oznámi odporcovi a oznámi mu aj to, čo si má pripraviť ako doklady, aby sa proti sťažnosti obhájil. Pojednávania sa potom vytyčujú dovtedy, kým žalujúci, teda navrhovateľ nedostane infarkt, alebo kým to nevzdá, alebo kým jednoducho neprestane chodiť na súd a potom ho pekne zúčtujú, predložia mu účet.
Vážení, viem o čom hovorím, aj ja obhajujem poškodených občanov ako dobrovoľníčka a neprestávam vychádzať z údivu o pekelnom stave nášho bezprávneho štátu. Filmy o mafiách sú slabý čaj proti slovenskej skutočnosti. Sudca pojednáva osem pojednávaní a žalujúcu navrhovateľku nevypočul ani raz. Zato podnikateľa - odporcu vypočúva aj bez prítomnosti navrhovateľky. Taká je realita na našich súdoch.
Naši politici, ústavní činitelia a vláda Slovenskej republiky sú buď nekompetentní, alebo hrajú divadlo, v ktorom sú hlavnými protagonistami slepej baby, alebo jednoducho podvádzajú občanov kriminálnymi manévrami na ochranu svojich priateľov. Ešte aj pani Bystrianska sa usmieva do televízie, ako keby sme boli slepí a hluchí, ako keby sme nevedeli o korupcii v justícii, o ich neregistrovaných príjmoch a veľkohubo vyhlási, že sudcovia si zaslúžia finančnú podporu svojej "nezávislosti". Ústavné orgány a vládni činitelia zametajú pod koberec všetky podnety a petície občanov ukazujúce na príčiny vysokej miery skorumpovanosti mocenských orgánov. Všetky podnety občanov ukazujúce na nízku vymožiteľnosť práva odkladajú ako nedôvodné, alebo ich zoberú na vedomie bez ďalších opatrení.
Bezprávny stav Slovenskej republiky dosiahol kritickú mieru na hranici chaosu. Slovenskí občania si nevedia vysvetliť, ako je to možné, že keď máme "slobodu a demokraciu", keď sme zároveň aj euroobčanmi, prečo sa máme horšie, ako pred rokom 1989? A prečo sa máme horšie, ako napríklad rakúski euroobčania? Pochopili by to, keby boli všetci právnici, keby ich všetkých platil štát, ako platí sudcov a advokátov, či prokurátorov. Pochopili by to. Žiaľ, toto nie je možné. Niekto musí poctivo pracovať a musia platiť dane, aby politici boli kráľovsky platení. Občania miesto slobody demokracie a na miesto prilepšenia dostali iba ilúziu o slobode, podporovanú slobodou vierovyznania. Z pravicového rovnako ako konzervatívneho, či SMER-áckeho pseudosociálneho systému doslova vypadol chlieb a nahradili ho reči o slobode vierovyznania. Politici, sudcovia a média ťahajú za jeden povraz a neváhajú klamať občanom rovno do očí.
Podľa posledného zistenia svetovej škály skorumpovaných štátov, ako uvádzajú Transparenty International, je Slovenská republika na 66. mieste zo 183 hodnotených krajín, čo predstavuje piate miesto odzadu medzi štátmi Európskej únie. Zo Slovenskej republiky skončili štáty hodnotené ako domovské štáty mafie, respektíve domovské štáty balkánskych, "rodinných politík", ako je Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko. Slovensko patrí k piatim najskorumpovanejším štátom v Európskej únii. Poznamenávam, že miera korupcie je na Slovensku nezmerateľná, lebo neskorumpované ostrovčeky našej štátnej moci už dávno zanikli a mieru slušnej normy tu na Slovensku už nikto nepozná. V tomto oceáne korupcie a bezprávia je takmer nemožné podnikať. Svetové ekonomické fórum hodnotilo 144 krajín, medzi ktorými zaradilo Slovenskú republiku na chvost. Máme u nás oceán korupcie a bezprávia.
Bezprávie a korupciu máme zakotvené aj v ústave. Podľa našej ústavy nie každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom, pretože novelizované zákony znemožňujú občanovi toto právo využiť. Na jednej strane sa píše v ústave, že občan sa môže obrátiť na Ústavný súd, ale na druhej strane sa od občana vyžaduje presný juristične formátovaný "scenár", podľa ktorého Ústavný súd bude akože postupovať a tento formátovaný scenár musí občanovi napísať aj podľa ústavy akože právnik, lebo inak jeho podanie bude zamietnuté. Je to zabezpečenie príjmov a bezprácnosť sudcom a zabezpečenie príjmov advokátom. To je úradne zakotvená korupcia. Zároveň je to bezprávie, lebo občan, ktorý je poškodený, má zásadnú prekážku vo vymáhaní práva, ak je zároveň aj chudobný.
Ak to nestačilo, štát pokročil ešte aj mafiánskym smerom a justícii, prokuratúre, polícii, členom vlády a iným, takzvaným oligarchom zabezpečil:
1) platobné tarify, ktoré sú zlatou baňou, ak sa šikovne odročuje a rôzne blokuje súdne pojednávanie. Vždy je to likvidačné pre slušného občana a vždy je to ziskové pre nenásytných právnikov.
2) imunitu a nekontrolovateľnosť pri skúmaní a rozhodovaní. Občan nemá právo ani na získanie výkladu zákona, lebo tak je zákon nastavený, že nie každý môže žiadať výklad.
3) beztrestnosť pri porušovaní zákona vo výkone povolania. Ak sa niekedy výnimočne dokázalo, že sudca pochybil, sudcovi sa nič nestalo, ale ani neospravedlnil a dokonca sa v médiách objavil článok, ktorý spochybnil dôkaz proti sudcovi. Tak úboho je nastavená morálka a "právna tradícia" nášho štátu.
4) úmyselné pestovanie právnych medzier v legislatíve.
5) úmyselné udržiavanie dvoch režimov aplikácie práva, z ktorých ani jeden nereprezentuje spravodlivosť, ani právnu podstatu práva
a) v procesoch môžeme zažiť takzvaný normálny režim, ktorý ignoruje právne medzery a cieľom takéhoto režimu aplikácie práva je trestanie, či iný postih slabých občanov.
b) v procesoch, kde figuruje silný občan alebo silná právnická osoba, môžeme zažiť mafiánsky režim aplikovania práva, v ktorom sa použijú všetky právne defekty na zbohatnutie alebo na unikanie spod právnej zodpovednosti v prospech mocných a bohatých, či vládnych a verejných činiteľov alebo ich takzvaných sponzorov, alebo prisluhovačov a bielych koní.
Uvedené fakty sú koreňmi rovnako pre korupciu, ako aj bezprávny stav Slovenskej republiky. O dodržiavaní zákonov som tu rozprávala dosť a viac než dosť. Žiaľ. Zistila som, že dodržiavaním zákonov sa dá páchať aj krivda. Kto je na vine? Tento nekompetentný minister spravodlivosti, ktorého teraz akože ideme odvolávať? Ja tvrdím, že nie. On teda nie. Moju analýzu nedokáže ani vnímať. A nielen on. Vidím, že ani mnohí z vás nerozumejú tomu, čo sa snažím vysvetliť. Bude to na mojom blogu a samozrejme v parlamentom archíve. Dajte si, prosím, námahu a žiadajte to, čo je spravodlivé, čo je logické a čo je potrebné na odstránenie koreňov korupcie a bezprávia.
Žiadam trestnoprávnu zodpovednosť pre zamestnancov silových rezortov, ako je justícia, polícia a prokuratúra a pre všetkých úradníkov štátnej správy, prezidentom počnúc, poslednou sekretárkou, či tajomníčkou končiac. Žiadam hmotné sankcie za chybné úradné a súdne rozhodnutia, hmotné sankcie za pochybenia v neprospech občana. Žiadam zrušenie všetkých privilégií na všetkých úrovniach spoločnosti, aby sme neklamali občanov o demokracii, ktorá je teraz iba fikciou a klamstvom.
Ja som proti odvolaniu pána ministra Boreca z ministerstva, ale som za vyjadrenie skôr nedôvery celej vláde, ktorá oklamala občanov predvolebnými sľubmi o sociálnom zmiere, o sociálnej spravodlivosti. Najbrutálnejšie boli oklamaní autodopravcovia a učitelia. Táto vláda, ktorá likviduje učiteľský stav a likviduje morálku a pracovné nasadenie učiteľov. Dal by Boh, aby sa vám, vážení zákonodarcovia, rozjasnilo a aby ste pochopili aj bez utrpenia, čo je to bezprávie, čo je to skorumpovaný súdny senát a čo je to bezprávny a skorumpovaný štát. My v takom štáte žijeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k predmetnému návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti v prvom rade k celej tej kauze treba povedať, že nejde o meritórne rozhodnutie vo veci, teda meritórne rozhodnutie, rozhodnutie vo veci, kde by minister spravodlivosti rozhodol o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin. Ide o procesný prostriedok, kde o všetkých skutočnostiach, teda o dôvodoch podania dovolania bude rozhodovať s konečnou platnosťou súd. Čiže všetky obvinenia o krytí korupcie zo strany ministra sú len určitým politickým cvičením predkladateľa, pretože, ako som povedal, nemajú žiaden definitívny, konečný vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci. V tom bude s konečnou platnosťou rozhodovať súd. Teda aj o dôvodnosti podaného dovolania bude rozhodovať súd, teda o tých dôvodoch, ktoré žiadate ministra, aby ich tu predložil a aby sme ich my hodnotili pred nadchádzajúcim súdnym konaním.
Vykonávanie dôkazov v Národnej rade Slovenskej republiky? Je Národná rada Slovenskej republiky vyšetrovací orgán? Navyše v živej kauze? Národná rada Slovenskej republiky je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky kontrolný orgán, nie vyšetrovací orgán. Teda mali by sme sa zaoberať tým, či minister spravodlivosti porušil zákon, alebo konal v rozpore so zákonom. Nie je absolútne na nás a v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky posudzovať alebo vyhodnocovať dôkazy, ktoré budú predmetom súdneho konania a to ešte aj v živej kauze, ktorá má byť ešte len predmetom rozhodovania súdu. Alebo odvolávame ministra spravodlivosti za postup v rozpore so zákonom? Porušil minister zákon? Konal minister v rozpore so zákonom? Nie.
Minister spravodlivosti konal v súlade so zákonom a dokonca na príkaz zákona, pretože zákon mu ukladá povinnosť podať dovolanie, ak vzniknú pochybnosti, teda ak vyhodnotí, že boli naplnené podľa Trestného zákona tie podmienky, ktoré mu umožňujú a na základe ktorých je povinný podať dovolanie. Veď o to ide, aby sa spravodlivo vyšetrilo a posúdilo a vyniesol spravodlivý rozsudok. Minister nechráni odsúdeného človeka za korupciu, ako povedal pán poslanec Viskupič. Minister chráni základné ľudské práva chránené ústavou. A práve preto má tú možnosť a zároveň aj povinnosť podať mimoriadny opravný prostriedok v prípade, ak má pochybnosti o tom, že tieto mohli byť porušené. On nerozhoduje o tom, či boli porušené alebo neboli porušené. Ak má pochybnosť, dáva návrh na súd, dovolanie a, (reakcia navrhovateľa) veď dáva návrh, aby nezávislý súd opätovne preskúmal tieto pochybnosti a dôkazy, pán poslanec, a tie pochybnosti nám tu neprináleží hodnotiť, veď bude o nich rozhodovať súd. Preto si myslím, že nie je na nás a na mieste, aby tuná predkladal konkrétne dôkazy, ktoré predložil na súd, aby sme ich my tu vyhodnocovali, či boli správne alebo neboli správne, či bolo dôvodné to podanie alebo nie. Na to je predsa nezávislý súd a my ho nemôžeme nahrádzať.
Ďakujem.

Pán poslanec, živú kauzu z toho urobil váš minister spravodlivosti. To bola skončená právoplatne kauza. Hovorili ste, že ide o spravodlivý rozsudok, takže tvrdíte zrejme a pán minister tiež, že doterajšie rozsudky neboli spravodlivé. A my sa pýtame, v čom neboli spravodlivé? Hovoríte, že ide o rozhodnutie procesné, nie meritórne. Ale vám poviem, v čom je to rozhodnutie kľúčové a je to veľmi jasné. Ak by dovolanie nepodal, kde by dnes bol pán Olejník? Vo výkone trestu. Kde je dnes? Je na slobode.
Posledná poznámka. Pán minister spravodlivosti v dovolaní dôvody uvádza, problém je, že nepravdivé. Uvádza dôvody, že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného Olejníka. Ale, a uvádza, že boli selektívne vyberané odposluchy, pričom rozsudok je jednoznačný. Boli vykonané nie selektívne odposluchy, boli vykonané všetky odposluchy a mrzí ma, že vám toto nevadí, že nechcete ani počuť dôvody, ktoré viedli ministra reálne k podaniu tohoto dovolania. To je obrovský problém, že vám nevadí takéto správanie sa ministra spravodlivosti. To ja považujem za, za úplne absurdné, že nechcete ani vedieť, aké pochybnosti teda minister mal, keď dovolanie podával, lebo žiadne nevedel tuná nám povedať.
Čiže točíme sa trošku v kruhu, my sme argumentovali konkrétnymi vecami, mnohí poslanci, odôvodnenie konkrétne, citujúc rozsudky, dovolanie, výpovede. Z vašej strany, zo strany ministra ste nepovedali nič konkrétne. Okrem osobných útokov, osobnej posadnutosti, vy nie, pán poslanec, vy nie. Ale ostatní vaši kolegovia ste nepovedali nič konkrétne. Myslím, že priebeh schôdze je jednoznačný.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, hovoríte, že, že živú kauzu z toho spravil minister. Mám to tak chápať, že spochybňujete vlastný inštitút, ktorý ste navrhli do zákona? Mimoriadny opravný prostriedok? Podľa toho mi to z toho tak vychádza. A pokiaľ hovoríte o tých jednotlivých dôvodoch a podmienkach, ktoré, ktoré vyhodnotil minister, že neboli úplne v poriadku, na základe ktorých podal dovolanie, no podľa vás tieto nepravdivé dôvody, jak vy tvrdíte, že sú nepravdivé, je na nás poslancoch, aby sme ich posúdili a preskúmali? Alebo je to úlohou nezávislého súdu? Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, doniesol som si aj takú malú pomôcku, za chvíľku, lebo mám pocit, že nič nepomáha, nuž pokúsim sa názorne na tej tabuli zadokumentovať, že prečo sme tu. Možno je to aj tým, že všetci tu disponujeme rôznym typom vzdelania od elitného na elitných univerzitách až po všelijakých dedinských právnikov. Takže treba naozaj nastaviť tú komunikáciu tak, aby každému bolo dovolené pochopiť, lebo ja mám pocit, že nie každému je dovolené pochopiť.
Kolegyňa veľmi dobre povedala, že také vtipné, podnikový právnik. Viete tu bol jeden podnikový právnik, myslím z Nemšovej, ale pred pol hodinou tu vystupoval jeden podnikový právnik, ten bol asi z JRD Podolínec, že to naozaj, že také ako ja keď to vnímam, že aké chyby, jak mu to tu kolega vysvetlil, to by som sa od hanby prepadol. Ale on sa neprepadne, on ešte tu bude hovoriť, že čo sme my tu zač. Dovoľte, aby som povedal, v zásade viete čo, aj tak to poviem, lebo tu nepomáha nič, to aj možno súvisí s tým vzdelaním aj vôbec nastavením. Ja sa dlhodobo venujem ľuďom, ktorí pozerajú tieto záznamy, si ich ctím a teda sa im snažím teda hovoriť a snažím sa im to tak jednoducho vysvetliť, že o čom to je. Takže aj pre nich poviem a pokúsim sa to tak zhrnúť, že asi o čom to je.
Tak si predstavme takúto situáciu, že Slovensko má iks-počet obyvateľov, z tých iks-počet obyvateľov určitá množina spácha niečo, čo sa nemá, trestný čin, dobre? A tým si nakreslíme bázu, základňu pyramídy. Tuná sme všetci (poslanec prezentuje názornú ukážku) a tak to možno tak proporčne všetci sme ešte ďaleko ďalej a z tých všetkých z nás niekto spácha trestný čin. Samozrejme, môžme povedať v amerických filmoch, že všetci vo väzniciach sú nevinní, určite to tak nie je, čiže veľa z nich teda vinní sú, teoreticky je možné, že tam je niekto aj nevinný. (Reakcia spravodajcu.) A máme, 50-tisíc, kolega ma doplnil, čiže áno, to je jedno promile, nie tým pádom, nie 1 %, cca ungefér, to je dosť trestných činov, aj tak je to dosť, nuž ale v krajine, v ktorej máme 5 % nebojaschopnej armády v čase mieru, nevadí, že máme 1 % ľudí, ktorí páchajú trestný čin, ak je to teda, ten váš údaj správny.
Čiže z týchto 50-tisíc ľudí, z ktorých spáchalo trestný čin, nám vytvorili základňu pyramídy a cítia niektorí z nich, niektorí sú teda radi, že sú radi, že obišli tak, ako obišli, ktorí si to vybavili cez všelijakých právnikov, ktorí tu budú za chvíľku kandidovať na ústavných sudcov, niektorí si to nevybavili, ale povedali, ešte využili poslednú možnosť, ktorá existuje, dovolanie. Už či, ako kolega doplnil tuná právnika z JRD Podolínec, že mohli aj oni, hej? Čiže tak tí by to využili a podali dovolanie na ministerstvo spravodlivosti terajšiemu pánovi Borecovi, ktorý sám povedal, že za dva roky, čo je tam, vydal 31? Tridsať jedna prijal tých dovolaní, áno? (Reakcia spravodajcu.) Podal, pardon, áno, čiže, no tak de facto ako keby akceptoval, hej, že to, čo mu tam prišlo, tak vyhodnotil, že je tam určitá dôvodnosť. Ono sa to tým pádom prudko zužuje, hej, keď tu máme 50-tisíc, podľa vás, tak tuná máme 31 tých, ktorých prijalo ministerstvo, to podanie a cíti tam teda nejakú zlobu, nejaký justičný omyl, nejaký, niečo nespravodlivé spáchané na americký film, dokonca seriál, možno venezuelský seriál, že aká hydra skolila a zničila život nejakému nešťastníkovi, nuž a pokračujeme, prečo sme tu dneska.
Každá pyramída má vrchol, aj tá na Slovensku. A na vrchole tej pyramídy je pán Olejník. Pán Olejník mal tú česť, že teda využil aj možnosť odkladu nástupu do výkonu trestu. Nuž kvôli tomu sme tu, ono je to, ako sa hovorí, že náhoda je pes, hej? Tak ono je to, povedzme si pravdu, tak zvláštna náhoda, že z toho všetkého na konci máte pána Olejníka, ktorý zhodou, no čo čert nechcel, no bol na kandidátke SMER-u, však?
Čo je ešte ďalší problém, kvôli ktorému sme aj tu, že aj keby ten pán Olejník naozaj bol zomletý justíciou a vy ste to v pravý čas odhalili a štatisticky bol iba jeden jediný, bol už vlastne zo 100-tisíc, lebo keď ich je ročne 50, čiže vy ste už vo funkcii dva roky, čiže zo 100-tisíc ľudí ste pána Olejníka vybrali a nedovolili ste to, tú neprávosť, aby nastúpil, tak ešte ani neviete povedať, že prečo. Zmyslom dnešného stretnutia je naozaj, ľudia, to, že takto to naozaj štatisticky vyšlo, čiže ešte, áno, 50-tisíc, pardon, krát dva, alebo no, však to už je, stále je to veľa, dobre? Nemusíme byť až tak presní. Chcem tým povedať, že stále je to veľa. A na vrchole tej pyramídy je, máte pána Olejníka.
Pán Borec, prísne vzaté, keby ste náhodou aj zistili, že teda bude pán Olejník bude jeden z tridsiatich jedna, že ste tam niečo teda vyšmodrchali za tých 15 minút, čo ste skúmali ten spis. Ja ináč som bol na rýchlokurze rýchločítania, to sú takí borci, čo dokážu Vojnu a mier prečítať za tri hodiny, ako dá sa to, ale musíte mať také to japonské blokové myslenie. Ale čo chcem povedať, poslali ste tam asi niekoho takého, že za 15 minút ten spis naštudoval, môže byť, našli ste niečo, ale však ste z toho Olejníka mohli urobiť hrdinu, však ste ho mohli nechať nastúpiť na ten výkon trestu, však to konanie, predpokladám, mohlo prebiehať, veď jak v tých amerických filmoch. Viete a on, on by tam bol a on by vypisoval a potom by to sfilmovali. JOJ-ka by to sfilmovala, viete, alebo niekto by to proste, by to bolo krásne, to by bol doják, to by sme plakali, všetko by sa vysvetlilo, že aká neprávosť, keby ho púšťali z tej Ilavy, tak davy novinárov by stáli, vy by ste ho vítali, viete, však to mohlo byť krásne. Prečo ste ešte (reakcie z pléna) no a premiér by samozrejme, že premiér lietadlom by došiel. Ja neviem, či v Ilave sa dá pristáť, tak by zoskočil, proste aby to bolo čo najakčnejšie, viete, aby to malo to, čo naši ľudia majú radi.
Nuž, mohli ste to tak, ale vy ste urobili nad prácu. V prípade pána Olejníka ste urobili nad prácu a vy dobre viete, prečo, pán minister. A ja, ja mám cit na ľudí, ja dokážem, čo som sa naučil v Číne, nechcem povedať, že pozriem a vidím, pán minister, vy by ste to neurobili. Ja dokonca poviem, ako si myslím, že to prebiehalo. Niekto vám zavolal a vy ste povedali, preboha neblázni, veď to je, to je hlúposť. A viete, vy, tiež asi niektorí z vás pracujú tým systémom, že nakreujete, že ak to, čo to môže dopadnúť. Tak niekto povie, že dobre, tak dobre, tak je to na hrane, ale je to v bezpečnostnom záujme, jak je to teraz tá obľúbená formulácia, je to v bezpečnostnom záujme košického SMER-u, alebo ja neviem, alebo staromestského košického SMER-u? Aalebo je to v bezpečnostnom záujme SMER-u celkového? Nuž v nejakom bezpečnostnom záujme to je, aby pán Olejník nebol v sprche, kde sa sprchujú spoločne a náhodou mu spadne mydlo a on by sa bál a začal by hovoriť aj to, čo nevie a to ešte možno by úplne stačilo, keby povedal, iba to čo vie. Takže bezpečnostným rizikom bolo, že tam nemôže ísť.
A teraz vám to niekto nakreoval, nevadí. Pozrite sa, najhoršie, čo môže byť, príde Lipšic, začne vykrikovať, dá to na výbor. Lipšic to dal na výbor. Čo ešte? Ešte možno nahovorí, zozbiera 30 podpisov, bude schôdza. Bude schôdza. Viete, vy ste si možno nakreovali aj túto celú, vy možno už aj viete, čo bude dneska na JOJ-ke, hej? Markíza vám trošku uteká, ale vy viete mediálny výstup z toho celého, viete si zmerať tú škodu, ktorá z toho bude spôsobená a keď to tí vaši analytici takto vydokladujú, ešte stále to ustojíme na tie škody, čo by nám Olejník mohol spôsobiť, keby do tej sprchy šiel.
Tak ste to akože, len ja som si dovolil do toho vniesť ten prvok, ktorý som tu hovoril v mojom prvom vystúpení. Nerobte to, už nepokúšajte ľudí tejto krajiny, že dokedy ešte. Viete, že to je, apelujem na to, na to, čo je podľa mňa veľmi dôležité, že nešpliechajte ľuďom do očí tú vašu aroganciu, to, že my to môžme a nič, viete, že to naozaj pokúša. Ja viem, že to pokúša, že ale robí to, existujú podľa mňa na to múdrejšie výrazy, ale ja to hovorím také, že sociologické škody na vedomí toho obyvateľstva, to kolega už čiastočne spôsoboval a ja ako poľnohospodár poviem, že môže to v konečnom dôsledku doznať toho, že naplníte tú kaďu s tou močovkou naplno, alebo zaženiete potkana do kúta.
Viete, že môžte to mať a potom sa budete stretávať s excesmi, ktoré sme nechceli, ale to s tým súvisí. Že to tým ľuďom nakladáte, nakladáte a nakladáte, toto sme si kľudne mohli odpustiť. Vy ste to mali ustáť, pán minister. Ja verím, že ten, kto vám to hovoril, že to máte urobiť, vy ste mu to hovorili, že nie je to správne, ale asi ste sa zlomili, že vás nakoniec presvedčil. Mali ste to ustáť, mali ste to naozaj povedať, vtedy by to stálo za to, že by som vám teraz sklonil poklonu, teraz nemôžte odo mňa žiadať, viete, že to je, lebo ja apelujem na to, že to spôsobí závažné, závažné škody na vedomí obyvateľstva tejto krajiny. Aj keď tu právnik z JRD Podolínec bude splietať nejaké hlúposti, ktoré tu 25 rokov splieta a má pocit, že ešte ďalších 10, 15 alebo koľko bude splietať. To sú naozaj vážne veci, pán minister. Neustojíte.
V tejto krajine je možné ešte dokonca to, že to, čo, to, čo tu kolega nepriamo naznačoval, že si najme elitného právnika, elitný právnik naštylizuje riadnu obžalobu a ešte budeme cálovať, že nemal právo na spravodlivý proces, že mu niečo bolo odopreté, upreté, neviem čo. Však tu sa v tejto krajine, možno tam bude toho celého koniec. Už možno nebude za takého záujmu, ale možno tam je toho celého. A kto sa bude tomu tešiť? Nejdem tak pateticky filozofovať, nejdem filozofovať.
Pán minister, v zásade skončím. My spochybňujeme rozhodnutie toho súdnictva, o ktorom vieme, že je zlé, ale už raz za čas aj niekoho odsúdil. Dokonca dva, vy ste ich, normálne ste ich znegovali, vy ste ich poslali ako do šuplíka, že akože, to je podľa mňa mimoriadne nebezpečné. My nerobíme tu sudcov, nikto tu nemá ambíciu z nás robiť sudcov, ja tiež nie, ani, si myslím, že nikto podľa mňa, možno keď tak z nevedomosti mu to ušlo, alebo čo, ale hovoríme o tom, že to neboli holubári, to boli súdy, ktoré odsúdili pána Olejníka a vy ste ho už spred tých dverí vytiahli na rozkaz, príkaz niekoho a príkaz niekoho, podľa mňa, veľmi vysokého, tak možno by stálo za to, sa pána Olejníka spýtať, ale on už vzhľadom na to, že bude vďačný, lebo vďačnosť patrí k tomuto vášmu systému, že to nepovie už teraz, hej, že čo vedel a na koho vedel, keď ste vystrelili tento patrón. Tento patrón, ktorý sa za štandardných okolností nepoužíva, vy ste ho použili. Viete, pokiaľ budete vyťahovať z basy každého, kto niečo na vás vie a kto by vás teoreticky mohol vydierať, no tak tam už nezavriete vôbec nikoho. Už ani toho kompotára, čo toho Venkeho, či ako sa volal, čo kompóty bral. Viete, to je naozaj precedens do budúcna, že aby sa toto nestalo, hej, že ľudia si povedia, že stačí zavolať niekomu a ešte ťa takto vytiahnu, učíte ľudí, jak sa majú brániť aj takýmto, však oni povedia, však pozri sa, prebehlo to cez schôdzu, nič sa nestalo, ustáli sme to. Žiadna hlava nespadla, nič sa nestalo, Olejník sa smeje, ešte vysúdi v Štrasburgu 15 alebo 20-tisíc eur. Takto to, takto to, pán minister, verte alebo neverte, naozaj nemôže fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hlina, no musím povedať, že naozaj problém a otázka mimoriadneho dovolania zo strany ministra spravodlivosti je veľmi zvláštna. Pán minister spravodlivosti vysiela signál, vysiela signál každému občanovi v tejto krajine. Smerákom, ktorí riadia správu štátnych hmotných rezerv, že v pohode môžu nakupovať obilie za predražené peniaze. Ale rovnako vysiela aj pre vedenie Štátnych lesov, že môžu predávať štátne drevo tak, že za to Štátne lesy nedostanú zaplatené a potom, že nemáme v tejto krajine peniaze na podporu pracovných miest, nemáme peniaze na doplatenie sestričkám, však len v Štátnych lesoch tých 971-tisíc euro, čo sme o ne prišli za nehospodárne nakladanie majetkom štátu, by stačilo ročne za niekoľko 100-eurové prilepšenie pre všetky sestričky v tejto krajine. Nielen pre tie, ktoré robia v štátnych nemocniciach, ale aj v tých neštátnych. No ale samozrejme, úradníci dosadení Ficovou vládou dostávajú signál od ministra spravodlivosti, že nemusíte sa obávať, lebo keď aj súd bude konať a vás odsúdia za nehospodárne nakladanie s majetkom štátu alebo za korupciu, alebo niečo podobné, tak vás sa to týkať nebude. Preto je to smutné. Ďakujem.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, o zmysluplnej debate v dnešné popoludnie svedčalo snáď aj to, že z 38 poslancov, ktorí sa podpísali pod tento "zmysluplný návrh", tu sedelo chvíľami päť - šesť poslancov. Teraz je vás tu o niečo viacej. O tom, že opätovne sa venujeme zmysluplnej práci, ako hovoríte vy, práci pre ľudí, odvolávaniu ministra Tomáša Boreca, ktorý skutočne postupoval v súlade so zákonom a toto vyplynulo asi aj z dnešnej debaty. Samozrejme, že najaktívnejším poslancom, ktorému neodolali ani ostatní kolegovia z opozície, je pán poslanec Lipšic, ktorý veľmi podrobne, a tu poukazujem najmä na rokovanie na ústavnoprávnom výbore, sa skutočne vyjadroval k uvedenej téme, predostieral nám dôkazy, ku ktorým, si myslím, má máloktorý z nás takýto prístup, ako pán poslanec. Preto je na mieste aj otázka, akým spôsobom uvedené informácie, ktoré nám pán poslanec predostieral, ako ich získal, kto mu ich poskytol, z akého dôvodu a vzhľadom na platnú právnu úpravu či vôbec tieto informácie mal mať k dispozícii.
Trošku odbočím a poukážem iba na to, že o tom, kto má prístup k spisu, o tom hovorí ustanovenie § 69 Trestného poriadku a v tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, resp. sa aj trochu potvrdzuje, čo sa v kuloároch šepká, že pán poslanec má svojich ľudí aj na Najvyššom súde a sú to možno tí, ktorí takéto informácie s rôznymi dedukciami (reakcia navrhovateľa) aj, a dezinformáciami posúvajú verejnosti. Pán poslanec, reagujte potom.
Argumentácia, ktorá je použitá v návrhu skupiny poslancov totiž preukazuje úzku súčinnosť predkladateľov či spracovateľa návrhu so sudcom, resp. sudcami Najvyššieho súdu. Dokazuje úzku spoluprácu politika so sudcom či sudcami na politickom zámere odvolať ministra spravodlivosti preto, lebo postupoval v súlade so zákonom. Táto skutočnosť je však omnoho vážnejšia, ako sa javí na prvé počutie. Dokazuje totiž aj to, kto diriguje skupinu poslancov, opravujem, sudcov v aktivitách proti súčasnému vedeniu Najvyššieho súdu a kto teda istým spôsobom rozkladá aj sudcovský zbor. Ale, a to zdôrazňujem, dokazuje aj porušenie ústavnej zásady nezávislosti a nestrannosti sudcami, ktorí kolaborujú na politicky účelovom a neopodstatnenom návrhu prejednávanom práve v tomto čase, v čase prezidentských volieb. A to je už skutočne vážna vec volajúca po prešetrení informácií pána Lipšica, ktoré nám boli predostreté, opätovne zdôrazňujem, keďže ste tu neboli, pán poslanec, ktoré ste nám predostreli na ústavnoprávnom výbore a v neposlednom rade je to aj vec zrelá na vyvodenie dôsledkov proti politicky angažovaným sudcom v tejto veci.
Samotný podaný návrh poslancov signalizuje absenciu zmysluplnej agendy, ktorí pre to siahajú či zneužívajú síce právoplatné súdne rozhodnutie, ale ešte napadnuteľné dovolaním k svojej osobnej prezentácii. Navrhovatelia majú asi snahu svojím konaním nahradiť dovolací súd. Nie je to však len snaha za každú cenu v rámci volebnej kampane poukázať, že opäť strana SMER a jej nominant zlyhali a sú za to zodpovední? A čo bude inak potom, ak dovolací senát rozhodne v neprospech účastníka? Môže sa to možno zdôvodniť tak, očakávam, že to tak asi aj bude, že to preto takto ten senát rozhodol, že bol skutočne vyvinutý tlak verejnosti v boji proti korupcii. Ak senát rozhodne opačne, opätovne sa bude verejnosti predostierať, že preto, lebo išlo o smeráckeho politika a ako bolo aj na ústavnoprávnom výbore povedané, rozhodoval takto Harabinov senát.
Navrhovatelia uvádzajú, že minister spravodlivosti podaním dovolania v prospech právoplatne odsúdeného komunálneho politika vysiela dva neprijateľné signály. Prvým je signál orgánom činným v trestnom konaní a súdom, tu citujem: "Aj keď sa vám podarí odhaliť a odsúdiť skorumpovaného verejného činiteľa, aj tak vaše konanie môže vyjsť nazmar, vaše úsilie, vaša odvaha budú porazené.". Druhý signál vysiela minister spravodlivosti skorumpovaným politikom: "Ak budete na tej správnej lodi, nič sa vám nemôže stať, aj keď vašu korupciu odhalia a vás odsúdia, urobíme všetko preto, aby sme vás od pobytu za mrežami zachránili.".
Inak nerada bývam osobná, ale bohužiaľ, pán poslanec. Len chcem trošku poukázať na minulosť, kto to hovorí, kto chce vynášať tie súdy nad ministrom. Priznám sa, že som si s veľkým záujmom preštudovala aj spisový materiál, ktorý je v archíve ústavnoprávneho výboru, kde sa okrem iného prejednávalo, za akých okolností ste získali justičnú skúšku v čase, kedy ste pôsobili vo funkcii vedúceho služobného úradu na ministerstve spravodlivosti. Opozičný politik, ktorý v pozícii ministra spravodlivosti čiže verejný činiteľ za peniaze daňových poplatníkov si dal spracovať prieskum k svojej osobe mladého politika Kresťanskodemokratického hnutia týkajúci sa jeho popularity. Podotýkam, že ministerstvo (reakcia navrhovateľa) za to zaplatilo 2,4 mil. slovenských korún.
A k tomuto už len taká nepodstatná poznámka. Ministerstvo spravodlivosti za čias pani poslankyne Žitňanskej napriek avizovanej snahe o transparentnosť a tvrdeniam, že všetky zmluvy zverejní na internete, sa asi vydalo opačným smerom, pokiaľ išlo o túto zmluvu, lebo krátko po svojom nástupe v septembri 2009 z webu presunulo alebo stiahlo množstvo dokumentov a medzi iným úplne zmizol aj tento známy prieskum popularity pána exministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Ministerstvo to následne zdôvodnilo aktualizáciou stránky. Nevysvetlilo však už ďalej, prečo sa prieskum nepresunul do sekcie, ale stiahol sa z webu úplne.
Navrhovatelia vytýkajú ministrovi, že ide o jeho subjektívny názor na vec premietnutý do dovolania, ktoré podal proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu. Vytýkajú mu okrem iného, že nemal k dispozícii celý spis. Preto sa pýtam, či páni poslanci mali celý spis k dispozícii, resp. akým spôsobom prišli ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú relevantné a nachádzajú sa v spise. Poviem len napríklad taký záznam zo systému ministerstva vnútra SIRENE, o ktorom ste veľmi podrobne hovorili, pán poslanec, na ústavnoprávnom výbore. Dá sa povedať, že poslanci a poslankyne, teda navrhovatelia nahrádzajú zákonný senát Najvyššieho súdu, ktorý jediný v danej veci môže povedať, či rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá zákonu, teda či je zákonné a spravodlivé. Takýto záver rozhodne neprináleží poslancom. Môžu síce mať, ako každý iný, subjektívny názor na rozhodnutie súdu, ale mali by rešpektovať zákonné právo a povinnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie, ak je toho názoru, že rozhodnutie, proti ktorému dovolanie podáva, trpí nedostatkami. Už samotné podanie návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti medializovaním dôvodov odvolávania, tým, že vraj neopodstatnene podal dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu možno vykladať aj ako určitú formu ovplyvňovania senátu, ktorý bude o veci rozhodovať.
Na záver sa pýtam predkladateľov návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti, odkedy sú sudcami Najvyššieho súdu, členmi jeho päťčlenného dovolacieho senátu? A keď nie sú, tak potom akým právom si osobujú právo, ktoré výlučne patrí dovolaciemu senátu Najvyššieho súdu, pokiaľ sa týka skutkových a právnych záverov v danej veci?
Ďakujem. (Potlesk.)