35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
13.5.2014 o 15:31 hod.
MVDr. PhD.
Gabriel Csicsai
Videokanál poslanca
Ďakujem. Len krátku poznámku. Trošku ma mrzí, že si nasadol na ten vlak, čo je, myslím si, že vedie do nie veľmi dobrého smeru. Totižto princíp je ten, o čom sa bavíme, že dajme pôdu slovenským poľnohospodárom, že nech ju kúpia. A myslím si, že to je, to je, to smeruje do záhuby. Neni podstatné, že kto vlastní tú pôdu, ale je podstatné, že kto na tom môže robiť a za akých podmienok. Aby som to zjednodušil: Prenajmem, čo ja viem, nákladné auto a vozím nejaký tovar. To je podstatné, aby tie ceny, za koľko prenajmem tú pôdu, aby som mal k tomu prístup, a za akú dobu, aby som mohol investovať alebo pracovať dlhodobo. To je podstatné. Hnať slovenských poľnohospodárov do toho, aby skupovali pôdu za každú cenu, čo sa vlastne deje teraz, vedie dlhodobo do záhuby. Totižto tie peniaze, áno, budú chýbať z ďalších inovácií, z ďalších produkčných záležitostí. Totižto nikto dneska z poľnohospodárov, kto robí len čiste poľnohospodársku prácu a žije z toho, nedokáže vygazdovať cenu, aby dokázal skúpiť také veľké množstvá pôdy alebo proste zastavil svoj podnik. Ja si myslím, že cestou má byť nie skupovanie alebo natlačenie, že kúpte si tú pôdu, ale zastabilizovanie pravidiel, regulácia vzhľadom, že kto sa môže dostať k pôde, za akých podmienok, za akú cenu a čo tam vlastne na tej pôde musí robiť. Samozrejme, produkovať, životné prostredie, zamestnanosť, jedno s druhým.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:39
Jozef MikušDruhá vec, my potrebujeme v tom poľnohospodárstve konkurenciu, potrebujeme ju ako všade. Prečo tri roky v tom zákone, prečo nie rok? Prečo poľnohospodár, ktorý si povedal, no ja nemám kde poľnohospodárčiť, lebo nemám pôdu, tak robí niečo iné, ale je to poľnohospodár, ktorý má 40 rokov. On sa už nikdy nemôže vrátiť do poľnohospodárstva, na pôdu, nemôže si kúpiť pôdu? Zákon to vylučuje.
Ďalšia vec, keď už poviete takto, tak povedzte: Dobre, ak kúpiš pôdu, desať rokov ju nepredáš! Tomu by som rozumel, tomu by som rozumel, len ten zákon musí mať filozofiu a dnes ja vidím v tom filozofiu len takú, že tí, ktorí na tom robia alebo hospodária a sú to veľmi obrovskí, sú rapídne zvýhodňovaní.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 14:39 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Pán kolega Záhumenský, ty vieš veľmi dobre, že tí obhospodarujúci podnikatelia, ktorí chceli kúpiť, ponuku už tým majiteľom dali. Otázka je, akú ponuku im dali. A ak sa majiteľ 28 árov alebo 1,5 hektára rozhodol, že za takúto cenu to nepredám, tak to držal. Samozrejme, že nevynechal som schválne ten, ten prvý postup, lebo ten prvý postup je najjednoduchší, ale ten platí aj dnes a keďže dodnes to nekúpili alebo nepredali tí majitelia, tak asi nebudú predávať ani ďalej. Pretože teraz ak nezobrali tú ponuku, ktorú im ten obhospodarujúci dal, a nepredali to niekam inam, tak asi nebol ten kupujúci, ktorý by dal viac. Ale teraz im to ešte sťažíme. To znamená, že oni už možno zlomia palicu nad tým pozemkom a povedia, ja už z toho nikdy nič viac nebudem mať, tak to predám aj za tú babku, ktorú tam mám. A ty veľmi dobre vieš, že tá ponuka, no vo veľmi maličkých prípadoch podľa mojich informácií ide nad bonitu, vo veľkej väčšine prípadov ide pod bonitu, pod bonitu pôdy.
Druhá vec, my potrebujeme v tom poľnohospodárstve konkurenciu, potrebujeme ju ako všade. Prečo tri roky v tom zákone, prečo nie rok? Prečo poľnohospodár, ktorý si povedal, no ja nemám kde poľnohospodárčiť, lebo nemám pôdu, tak robí niečo iné, ale je to poľnohospodár, ktorý má 40 rokov. On sa už nikdy nemôže vrátiť do poľnohospodárstva, na pôdu, nemôže si kúpiť pôdu? Zákon to vylučuje.
Ďalšia vec, keď už poviete takto, tak povedzte: Dobre, ak kúpiš pôdu, desať rokov ju nepredáš! Tomu by som rozumel, tomu by som rozumel, len ten zákon musí mať filozofiu a dnes ja vidím v tom filozofiu len takú, že tí, ktorí na tom robia alebo hospodária a sú to veľmi obrovskí, sú rapídne zvýhodňovaní.
Autorizovaný
14:41
Vystúpenie v rozprave 14:41
Martin FeckoAká si mi krásna, ty rodná zem moja, že, tak dúfam, že tá rodná zem moja bude ospevovaná aj našimi vnukmi, pravnukmi, prapra, pretože ináč sa nebudeme môcť pozrieť normálne do očí našich predkov, keď raz budeme tamto hore odčítať, ako sme tu žili, keď tu už...
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, že, tak dúfam, že tá rodná zem moja bude ospevovaná aj našimi vnukmi, pravnukmi, prapra, pretože ináč sa nebudeme môcť pozrieť normálne do očí našich predkov, keď raz budeme tamto hore odčítať, ako sme tu žili, keď tu už oni neboli, a či sme to naše územie udržali alebo neudržali.
V prvom čítaní by sme mali rozoberať, či tento problém je, alebo nie je nutné riešiť, či máme, nemáme sa ním zaoberať, takže poďme asi na to, čo si myslím o tom ja.
Čo je štát? Štát je pozemok a ľudia. Keď nemáte pozemok, nemáte štát, keď nemáte ľudí, tiež nemáte štát. To znamená, je to jednoduchá politika obyčajných ľudí, keď takto vidia. To znamená, toto keď nebudeme chrániť, to znamená ani ľudí, ani pozemok, tak nás tu netreba, môžme ísť viete kam. Takže berte takto, že myslím si, že debatovať o vlastníctve k pôde je nevyhnutné a je dobré, že hoci po desiatich rokoch, dobre, v skrátenom legislatívnom konaní niečo také tu je.
Kolegovia, ktorí už vystúpili predo mnou, veľa vecí aj spomenuli, aj kolega Mikuš. Som rád, že číta aj moje myšlienky niektoré, ktoré by som chcel dať v pozmeňujúcich návrhoch, k tým sa vyjadrím trošku neskôr.
Teraz by som možno začal tým, že viac-menej keby sme sa otvárali iba Európe, Európskej únii, nepoviem nič, dobre, sme tu. Ale my sa otvárame svetu. Rakušáci povedali, že nechcú ten svet, stačí im EÚ. My sme povedali, chceme svet, to je cez tie zmluvy, ktoré máme o, by som povedal, garancii pohybu voľného kapitálu, ktorý tu bude vložený z týchto krajín, a my musíme garantovať - oni náš a my ich - kapitál, ktorý sa tu bude pohybovať, aj v nákupe pri pôde. To je ďalších 50 plus-mínus zmlúv, ktoré máme uzatvorené, a ja budem veľmi rád, keď mi to vyvrátiš, že to neni pravda, pretože podľa mojich informácií je to tak, že tieto zmluvy aj na tento kapitál budú viazané. A teraz nehovorím o krajinách ako nejaký, neviem, možnože nejaké Pobrežie Slonoviny, ale teraz hovorím o krajinách, ako sú Kanada, Spojené štáty, India, Čína, Ruská federácia, Ukrajina, Thajsko, hovorím, tu je potenciálnych miliarda kupcov a miliardy kupcov, potenciálnych miliardy kupcov. Pre niekoho je 10-tisíc eur nič, nič, on tu príde na dovolenku a si kúpi za 10-tisíc päť hektárov, v pohode, počas dovolenky sa stane majiteľom časti slovenského územia a pôjde naspäť do svojej krajiny.
Vážení, ako som už povedal predtým, zákony musia byť v prvom rade preventívne, aby ich to vôbec ani nenapadlo, lebo potom už budeme iba následky riešiť, ktoré viac-menej už budú asi niekedy neskoro, a preto ja hovorím, to hovorí aj váš premiér, zákony sa musia robiť do zlého počasia. To hovoríme aj my Obyčajní ľudia to isté, som rád, že aspoň v tomto sme sa zhodli s pánom premiérom, a poďme robiť do toho zlého počasia. Zlé počasie je to, že nebude mať tu nášho slovenského vlastníka, a pýtam sa, ako chceme naše cyrilometodejské tradície ďalším generáciám rozdávať, keď na nich staviame aj našu ústavu, je to v preambule. Keď mi niekto povie, že sa tu bude asimilovať nejaký občan na naše tradície a všetko možné, no tak nehnevajte sa, dobre, 10 %, a 90 % nie, si ju drží, pretože oni tú hrdosť ešte majú, oni ešte tú hrdosť majú na tú svoju krajinu, odkiaľ sú.
Žiaľ, u nás sme v štyridsiatom ôsmom odstrihli našich vlastníkov od pôdy, to znamená, vzťah k pôde je nulový, môžem povedať za 20 rokov či 25 rokov, čo sme tu, povedzte mi, ktorá vláda tento vzťah k pôde povýšila na svoj záujem, aby ľudia boli hrdí, že sú Slovákmi a že môžu mať tú pôdu, povedzte mi ktorá. Keď mi ju definujete, budem veľmi rád, ja ju nevidím, necítim, nepoznám, a preto sa pýtam, poďme zase naopak, ako možnože zvýšiť tú hrdosť na tú slovenskú pôdu, na slovenskú zem, že chcem ju mať, lebo ja som tu rodák, ja som sa tu narodil, tu sú moje korene. Akým spôsobom?
Teraz všetko pozeráme iba cez money, money, cez peniaze, tak dobre, poďme to naspäť cez tie peniaze, teda keď už takto by sme to až mali extrémne povedať. Keď momentálne čerpajú dotácie iba agropodnikatelia, čo tak dať tie dotácie vlastníkovi? Poviete, že nonsens, no dobre, aspoň pouvažujte o tom, či by sa to nedalo, lebo tým pádom si vlastník povie, však počúvajte, ja to môžem čerpať dotácie na to, je to moja pôda. Komu ju dám, tie dotácie ďalej, už bude na mne závisieť. Samozrejme, ty ako vlastník poľnohospodárskej pôdy musíš garantovať to, že bude poľnohospodársky využitá, musíš garantovať. Keď nebudeš garantovať, máš smolu, dostaneš pokutu, čo sa doteraz nestáva, áno, nestáva sa to. Záväzný druh pozemku v C registri katastra v liste vlastníctva je záväzný, vážení, to si hovorte, čo chcete.
Takže znovu apelujem na vyberanie možnože aj pokút, lebo v niektorých zákonoch hovoríme, ako je dobre, že môžeme dávať pokuty, ako bude štátna kasa mať z toho príjem, a u nás hovoríme, že nie. Ja hovorím prečo, však chceme ju ochraňovať. A my sme celý tento zákon, samozrejme, postavili na systéme, ak nie si poľnohospodár a nebudeš ju chrániť, nemôžeš nadobúdať. Ja tiež nie som, som takisto poľnohospodársky inžinier, tiež som za to, dokonca chcem ešte zvýšiť možno tie odvody za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nech sú doslova neskutočné, ja som za, nemám s tým problém a budem sa za to biť, pretože máme dosť neobrobených pozemkov aj v kultúre inej, ako je poľnohospodárska pôda a tie sa nevyužívajú. Nechcem hovoriť o celých priemyselných parkoch, kde nemáme nič a bolo to už vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a my ideme znovu na tú pôdu, takže s týmto ja problém nemám.
Trošku myslím si, že mali by sme, samozrejme, brať do úvahy toho nášho občana, v akej situácii je. Neviem, či mohla prísť v horšej dobe nášho vývoja slovenského národa takáto situácia, že vlastne otvárame ten trh s pôdou, pretože naši vlastníci v mnohých prípadoch nedisponujú tisícami eur mesačného príjmu, ale sú to obyčajní ľudia, ktorí majú doslova dennodenné problémy, ako prežiť, a preto je tu tá hrozba, že mnohí ani toľko veľa peňazí, ako keď to bude ponúkané, nikto ešte v živote nevidel. Takže tu sa musíme nad tým zamyslieť, a tak ako to kolega Mikuš spomenul, že viac-menej je to v tej dôvodovej správe, aj k tomu skrátenému, aj teraz k tomu prvému čítaniu, že vlastne prečo ten zákon tu je. Je to preto, že to moratórium skončilo, nie kvôli tomu, že chceme silou-mocou chrániť, ale dobre, sme to premostili, pán minister, pán spravodajca, dobre, sa to premostilo tak, že aj cez tú pôdu, dobre, beriem, že ju musíme ochraňovať, samozrejme, som za. To, že sme to nestihli, k tomu som už povedal svoje pri skrátenom legislatívnom konaní. Teraz, aby som trošku uviedol aj na správnu mieru po informácii z nášho výboru, lebo tento zákon sa týka iba poľnohospodárskej pôdy, a verím, že kolega Mičovský to ešte rozoberie vo svojej rozprave, že lesná pôda viac-menej už je tu nejaký spôsob od roku 2011 jej nadobúdania u nás a že vraj veľké pohyby sa neudiali. Tak ako pri iných zákonoch, keď sa hovorí o zdravotníckych alebo o iných, teraz ma napadá obraz zdravotníctva, kde povedia, že keď tým zákonom iba jedného občana ochránime a bude zdravý, tak má zmysel ten zákon alebo tá novela zákona, tak hovorím aj v tomto prípade, keď tu iba možnože jeden ár alebo jeden hektár ochránime nejakým zákonom, ktorý bude chrániť naše, našu slovenskú pôdu, tak má zmysel sa tým zaoberať.
Z celkovej výmery, vážení občania, aby som vás trošku uviedol do obrazu, lebo nie každý si môže tú štatistiku zobrať, začnem ňou a potom sa trošku budem venovať pozmeňovákom, ktorý by som chcel dať v druhom čítaní, aby už sa mohlo o tom nejakým spôsobom uvažovať, pretože čas je krátky a uvidíme, kedy bude druhé čítanie.
Takže poľnohospodárskej pôdy máme, teraz ma neberte, na metre štvorcové zhruba 2,4 mil. hektárov, je to 49,7 %, to znamená 50 % máme poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, hovorím o slovenskej krajine. 41 % máme lesnej pôdy, to znamená 50 + 41, hovorím o nejakých, 91 percent je v takejto kultúre zaevidovaných poľnohospodárskej a lesnej. Zastavané plochy máme okolo 5 % z územia Slovenska, vodné plochy 2 %, ostatné plochy sú 3 %. To je plus-mínus celá výmera Slovenskej republiky. Preto tú poľnohospodársku pôdu a lesnú, ktorá tvorí gro, mali by sme si vážiť a nemalo by to byť na úkor jej výmery do iných kategórii pôd.
To, či je to v súlade s ústavou, alebo nie, nakoľko je to vládny návrh zákona, predpokladám, že túto otázku majú, má ministerstvo a pán minister ujasnenú, keby prišlo nejaké podanie na Ústavný súd, tak tiež budem očakávať, ako to tam dopadne.
Poďme ale k zákonu, ktorý je tu, a ja nemám rád okolky dookola a politickú debatu o tom, či som modrý, biely, fialový, červený, ale o tom, aby sa veci pohli dopredu. Tak chcem sa opýtať, dávam do pléna, opravte ma, ak je to nepravdivé číslo, že vraj tento návrh zákona sa bude dotýkať iba 30 % poľnohospodárskej pôdy. Ak je to zlé číslo, tak ma opravte, pretože v § 2 tu máme, samozrejme, pôda, ktorá nebude spadať pod tento zákon. Nebude sa za poľnohospodársky pozemok považovať: a je to záhrada, pozemok v zastavanom území obce, pozemok mimo zastavaného územia, ak je určený na iné ako poľnohospodárske účely, je možnosť jeho poľnohospodárskeho užitia obmedzená podľa osobitných predpisov, je jeho výmera menšia ako 2-tisíc metrov štvorcových. Tu by som chcel vysvetlenie prečo tých 2-tisíc metrov štvorcových, či kvôli tomu sa nedá drobiť pod 2-tisíc poľnohospodárska pôda, alebo iný účel je tam. Chcel by som sa opýtať, že prečo aj túto výmeru sme nedali do hry, keď už chceme chrániť tú pôdu, pretože 30 % chrániť pôdy, keď je teda správny údaj, ktorý som dostal aj z ministerských miest, tak myslím, že je to dosť málo, a chcem upozorniť aj všetkých, že sa tu jedná o výmeru pozemku, nie podielu. Výmeru pozemku, nie podielu, to znamená všetky pozemky, ktoré sú 2-tisíc metrov nižšie, nebudú spadať pod tento zákon, nie váš podiel, ešte raz upozorňujem, nie váš podiel, vážení spoluvlastníci alebo vlastníci pozemkov. Zdá sa mi, že tento zákon sa bude týkať iba v jednej jedine pozemkov, to znamená po pozemkových úpravách skomasovaných, ktorých máme okolo 250 katastrálnych území už takto urobených a ďalších niekoľko 140 rozpracovaných. Takže je to šité na tie podľa mňa najlukratívnejšie pozemky, ktoré momentálne máme, a je paradoxom, ako to už bolo spomínané aj z úst pána ministra v minulých jeho vystúpeniach, že tá rozdrobenosť, ktorú sme zdedili po Uhorsku, nám vlastne hatí ten veľký rozpredaj našej pôdy. Ale nemôže to byť donekonečna, samozrejme, pretože aj to musíme nejakým spôsobom riešiť, takže tuto máme takúto dilemu, ale to už by bolo o inom zákone asi, ako s ním majú nakladať.
Mne čo v tomto zákone viac-menej vadí, sú asi nasledovné veci. Prečo, keď sme urobili tú chronológiu jednotlivých možností ponúk, prečo sme tam vynechali obec a štát? Čo je štát? Respektíve, čo je obec? Ja hovorím, obec je malý štát a štát sa skladá z malých štátov a to sú tie obce, v úvodzovkách povedané. To znamená, keď sa ZMOS a jeho predstavitelia vedia biť za pôdu, ak je potrebné dajme tomu zo Slovenského pozemkového fondu prevádzať na obce a mestá, pýtam sa, prečo tu sa nebili, prečo tu to nebolo zapracované, že aj oni budú mať predkupné právo. To znamená, keď už budem ponúkať od toho gazdu miestneho, v ktorom sa nachádza katastrálny, teda nachádza v katastrálnom území ten pozemok, prečo by nemohla teraz ešte vstúpiť do toho obec. A potom idem na susedné územie a potom idem na štát a potom idem na svet. To znamená, to mi veľmi chýba a v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, samozrejme, to dávať, pokiaľ to, samozrejme, nebude z iných úst a z iného podania, možnože aj poslancov SMER-u, pokiaľ by ich tento návrh zaujal. To znamená, to je jedna moja výtka, ktorú myslím, že je to dosť dôležité, lebo kto iný, ak nie obec, by mal stáť o tú integritu svojho územia, aby tam mala svoj majetok a svojich občanov, ktorí budú hájiť tú obec alebo ten štát, a tí občania, že áno a štát to bude mať.
Máme štátnej pôdy koľko to? 135-tisíc, plus-mínus 130-tisíc hektárov? Veľa? Málo? Ja si myslím, že na to, čo má štát plniť z tejto pôdy, je to málo, hovorím o reštitúciách a záhradkárskych osadách a ochrane prírody, kde musíme tiež, jedna z možností je výmena tejto pôdy. To znamená, že aj tu by mohol štát nadobúdať určité pozemky, keď teda si povie, že tento pozemok je taký, že ho chcem, a možnože by sme pomohli aj pánu ministrovi Žigovi, sa budú ponúkať pozemky, ktoré možnože budú aj v nejakom tom stupni ochrany na ochrane prírody alebo ináč zaviazané, ktoré, hovoríme si, že za to nemôžu, dobre, že tieto budú vyňaté z tohto, ale čert nikdy nespí. Môžu byť aj takéto prípady a tým pádom by sme mohli ten pozemok kúpiť priamo. Samozrejme, každý hovorí, že je kríza a všetko možné. Ale hovorím: Kde je vôľa, je aj cesta. Takže to je jedna moja výtka dosť taká podstatná.
Druhá. Tu by som chcel povedať: Prečo iba mladých farmárov, to znamená, tak ako tu sú definovaní v Európskej smernici, to znamená do nejakých štyridsiatich rokov a plus ďalšie veci, aké tam musia spĺňať. Prečo iba tých? Ja tvrdím, že trošku sankčne postihujeme, že bude musieť, keď nadobudne majetok, tri roky ešte podnikať v poľnohospodárstve. Iní takúto sankciu nemajú. Vy si myslíte, že tu neni priestor na korupciu? Ja si to nemyslím. Ten, čo podniká dvadsať rokov, ešte neznamená, že zajtra to nemôže skončiť, pokiaľ nadobudne určitý zaujímavý, zaujímavú výmeru pozemkov a zajtra ju môže v pohode predať neviem komu a sme skončili. Takže to je ďalšia moja taká podstatná nejaká pripomienka k tomuto predloženému návrhu zákona, ktorý momentálne mám pred sebou.
Som veľmi rád, že do vlády išiel síce v mini verzii, ale predsa len iný zákon a z vlády vyšiel v inej verzii, a verím, že aj spoločným úsilím, možnože aj naším apelom a tým, že kolegyňa Helena Mezenská rozbehla akciu na ochranu slovenskej pôdy a petíciu, že ten, kto bude nadobúdať tento pozemok a je oprávnený, bude musieť preukázať, že pokiaľ je fyzickou osobou, že je tu desaťročný, má trvalý pobyt, aj právnicky desaťročný, desaťročné sídlo. Áno, toto vyšlo z vlády. A som rád, že možno aj naším apelom sa to stalo, takže za to, pán minister, ďakujem, že ste to takto ako urobili, a myslím, že je to to, čo tu musí byť.
Preto chcem, aby aj to gazdovanie po nadobudnutí majetku tohto poľnohospodárskeho pozemku bolo garantované, keď už hovorím o tej ochrane poľnohospodárskej pôdy, keď hovoríme, že to je ten základ, ktorý sme chceli v tomto zákone dať. Tak preto hovorím, že áno, tak dajme ďalších desať rokov, že musíš to užívať, dokonca chcem ísť ešte ďalej, aby to nemohol prenajímať. Lebo on je garantom. On je vlastníkom, on môže tento majetok zakladať do banky a brať naňho úvery. On, nadobúdateľ. Nie iný. To znamená, aby ho nemohol ešte prenajímať ďalšiemu alebo aby on, lebo on sa zaviazal, že bude poľnohospodársky ho využívať, pretože na to je tento zákon stavaný, aby sa poľnohospodársky využíval. Dobre, beriem. Nech sa páči, nech to tam je.
Za ďalšie. Sú tam veľmi nepriehľadné možnosti, kedy čo končí, čo začína. Hlavne čo sa týka ohlasovania, dokedy mám tú možnosť, nemožnosť sa prihlásiť. Desať dní, pätnásť dní, tridsať dní. Rôzne. Vysvetlím to potom pri pozmeňujúcom návrhu v druhom čítaní. Nebudem teraz, dávam teraz iba na vedomie, že aj tam sa treba pozrieť, kolegovia z legislatívy, z ministerstva a z predkladateľa, aby možnože aj tam trošku sa ujasnilo, že kto, kde, kedy má niečo končiť a kde niečo začína. To je taký ďalší nedostatok, ktorý by som chcel vytknúť.
Ďalším z nich je ten, že keď už ten mesiac nám máj beží, neviem, koľko nám hektárov za ten mesiac zo slovenského občana prejde na iného, na cudzozemca alebo na firmu nie slovenskú, chcem, aby účinnosť zákona bola dňom vyhlásenia. Pokiaľ sme v skrátenom legislatívnom konaní a mali by sme možnože chuť niekoľko dní ešte, by som povedal, skrátiť ten mesiac, tak myslím, že je tu možnosť aj v takejto legislatívnej zmene to urobiť. Samozrejme, žiadny zákon nie je perfektný, nie je neobíditeľný, to znamená, všade sa môžu nájsť nejaké diery. Ja budem veľmi rád, keď aj ďalší kolegovia - a to je jedno, či sme sprava, zľava, alebo kde sme - keď ešte vylepšia svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Nie som majster sveta, nie som najmúdrejší, som obyčajný hriešny, biedny človek ako každý iný a to dúfam, že si každý uvedomuje, takže, svoju nevedomosť. Dám sa veľmi rád poučiť aj od iných kolegov a zdvihnem za každý skvalitňujúci pozmeňovací návrh svoj hlas a svoju ruku, pokiaľ bude vylepšovať a bude garantovať, že slovenská zem ostane v rukách našich občanov a nebude mať problém ani ďalšia generácia si povedať, že "aká si mi krásna, ty rodná zem moja".
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi tiež vystúpiť v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, že, tak dúfam, že tá rodná zem moja bude ospevovaná aj našimi vnukmi, pravnukmi, prapra, pretože ináč sa nebudeme môcť pozrieť normálne do očí našich predkov, keď raz budeme tamto hore odčítať, ako sme tu žili, keď tu už oni neboli, a či sme to naše územie udržali alebo neudržali.
V prvom čítaní by sme mali rozoberať, či tento problém je, alebo nie je nutné riešiť, či máme, nemáme sa ním zaoberať, takže poďme asi na to, čo si myslím o tom ja.
Čo je štát? Štát je pozemok a ľudia. Keď nemáte pozemok, nemáte štát, keď nemáte ľudí, tiež nemáte štát. To znamená, je to jednoduchá politika obyčajných ľudí, keď takto vidia. To znamená, toto keď nebudeme chrániť, to znamená ani ľudí, ani pozemok, tak nás tu netreba, môžme ísť viete kam. Takže berte takto, že myslím si, že debatovať o vlastníctve k pôde je nevyhnutné a je dobré, že hoci po desiatich rokoch, dobre, v skrátenom legislatívnom konaní niečo také tu je.
Kolegovia, ktorí už vystúpili predo mnou, veľa vecí aj spomenuli, aj kolega Mikuš. Som rád, že číta aj moje myšlienky niektoré, ktoré by som chcel dať v pozmeňujúcich návrhoch, k tým sa vyjadrím trošku neskôr.
Teraz by som možno začal tým, že viac-menej keby sme sa otvárali iba Európe, Európskej únii, nepoviem nič, dobre, sme tu. Ale my sa otvárame svetu. Rakušáci povedali, že nechcú ten svet, stačí im EÚ. My sme povedali, chceme svet, to je cez tie zmluvy, ktoré máme o, by som povedal, garancii pohybu voľného kapitálu, ktorý tu bude vložený z týchto krajín, a my musíme garantovať - oni náš a my ich - kapitál, ktorý sa tu bude pohybovať, aj v nákupe pri pôde. To je ďalších 50 plus-mínus zmlúv, ktoré máme uzatvorené, a ja budem veľmi rád, keď mi to vyvrátiš, že to neni pravda, pretože podľa mojich informácií je to tak, že tieto zmluvy aj na tento kapitál budú viazané. A teraz nehovorím o krajinách ako nejaký, neviem, možnože nejaké Pobrežie Slonoviny, ale teraz hovorím o krajinách, ako sú Kanada, Spojené štáty, India, Čína, Ruská federácia, Ukrajina, Thajsko, hovorím, tu je potenciálnych miliarda kupcov a miliardy kupcov, potenciálnych miliardy kupcov. Pre niekoho je 10-tisíc eur nič, nič, on tu príde na dovolenku a si kúpi za 10-tisíc päť hektárov, v pohode, počas dovolenky sa stane majiteľom časti slovenského územia a pôjde naspäť do svojej krajiny.
Vážení, ako som už povedal predtým, zákony musia byť v prvom rade preventívne, aby ich to vôbec ani nenapadlo, lebo potom už budeme iba následky riešiť, ktoré viac-menej už budú asi niekedy neskoro, a preto ja hovorím, to hovorí aj váš premiér, zákony sa musia robiť do zlého počasia. To hovoríme aj my Obyčajní ľudia to isté, som rád, že aspoň v tomto sme sa zhodli s pánom premiérom, a poďme robiť do toho zlého počasia. Zlé počasie je to, že nebude mať tu nášho slovenského vlastníka, a pýtam sa, ako chceme naše cyrilometodejské tradície ďalším generáciám rozdávať, keď na nich staviame aj našu ústavu, je to v preambule. Keď mi niekto povie, že sa tu bude asimilovať nejaký občan na naše tradície a všetko možné, no tak nehnevajte sa, dobre, 10 %, a 90 % nie, si ju drží, pretože oni tú hrdosť ešte majú, oni ešte tú hrdosť majú na tú svoju krajinu, odkiaľ sú.
Žiaľ, u nás sme v štyridsiatom ôsmom odstrihli našich vlastníkov od pôdy, to znamená, vzťah k pôde je nulový, môžem povedať za 20 rokov či 25 rokov, čo sme tu, povedzte mi, ktorá vláda tento vzťah k pôde povýšila na svoj záujem, aby ľudia boli hrdí, že sú Slovákmi a že môžu mať tú pôdu, povedzte mi ktorá. Keď mi ju definujete, budem veľmi rád, ja ju nevidím, necítim, nepoznám, a preto sa pýtam, poďme zase naopak, ako možnože zvýšiť tú hrdosť na tú slovenskú pôdu, na slovenskú zem, že chcem ju mať, lebo ja som tu rodák, ja som sa tu narodil, tu sú moje korene. Akým spôsobom?
Teraz všetko pozeráme iba cez money, money, cez peniaze, tak dobre, poďme to naspäť cez tie peniaze, teda keď už takto by sme to až mali extrémne povedať. Keď momentálne čerpajú dotácie iba agropodnikatelia, čo tak dať tie dotácie vlastníkovi? Poviete, že nonsens, no dobre, aspoň pouvažujte o tom, či by sa to nedalo, lebo tým pádom si vlastník povie, však počúvajte, ja to môžem čerpať dotácie na to, je to moja pôda. Komu ju dám, tie dotácie ďalej, už bude na mne závisieť. Samozrejme, ty ako vlastník poľnohospodárskej pôdy musíš garantovať to, že bude poľnohospodársky využitá, musíš garantovať. Keď nebudeš garantovať, máš smolu, dostaneš pokutu, čo sa doteraz nestáva, áno, nestáva sa to. Záväzný druh pozemku v C registri katastra v liste vlastníctva je záväzný, vážení, to si hovorte, čo chcete.
Takže znovu apelujem na vyberanie možnože aj pokút, lebo v niektorých zákonoch hovoríme, ako je dobre, že môžeme dávať pokuty, ako bude štátna kasa mať z toho príjem, a u nás hovoríme, že nie. Ja hovorím prečo, však chceme ju ochraňovať. A my sme celý tento zákon, samozrejme, postavili na systéme, ak nie si poľnohospodár a nebudeš ju chrániť, nemôžeš nadobúdať. Ja tiež nie som, som takisto poľnohospodársky inžinier, tiež som za to, dokonca chcem ešte zvýšiť možno tie odvody za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nech sú doslova neskutočné, ja som za, nemám s tým problém a budem sa za to biť, pretože máme dosť neobrobených pozemkov aj v kultúre inej, ako je poľnohospodárska pôda a tie sa nevyužívajú. Nechcem hovoriť o celých priemyselných parkoch, kde nemáme nič a bolo to už vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a my ideme znovu na tú pôdu, takže s týmto ja problém nemám.
Trošku myslím si, že mali by sme, samozrejme, brať do úvahy toho nášho občana, v akej situácii je. Neviem, či mohla prísť v horšej dobe nášho vývoja slovenského národa takáto situácia, že vlastne otvárame ten trh s pôdou, pretože naši vlastníci v mnohých prípadoch nedisponujú tisícami eur mesačného príjmu, ale sú to obyčajní ľudia, ktorí majú doslova dennodenné problémy, ako prežiť, a preto je tu tá hrozba, že mnohí ani toľko veľa peňazí, ako keď to bude ponúkané, nikto ešte v živote nevidel. Takže tu sa musíme nad tým zamyslieť, a tak ako to kolega Mikuš spomenul, že viac-menej je to v tej dôvodovej správe, aj k tomu skrátenému, aj teraz k tomu prvému čítaniu, že vlastne prečo ten zákon tu je. Je to preto, že to moratórium skončilo, nie kvôli tomu, že chceme silou-mocou chrániť, ale dobre, sme to premostili, pán minister, pán spravodajca, dobre, sa to premostilo tak, že aj cez tú pôdu, dobre, beriem, že ju musíme ochraňovať, samozrejme, som za. To, že sme to nestihli, k tomu som už povedal svoje pri skrátenom legislatívnom konaní. Teraz, aby som trošku uviedol aj na správnu mieru po informácii z nášho výboru, lebo tento zákon sa týka iba poľnohospodárskej pôdy, a verím, že kolega Mičovský to ešte rozoberie vo svojej rozprave, že lesná pôda viac-menej už je tu nejaký spôsob od roku 2011 jej nadobúdania u nás a že vraj veľké pohyby sa neudiali. Tak ako pri iných zákonoch, keď sa hovorí o zdravotníckych alebo o iných, teraz ma napadá obraz zdravotníctva, kde povedia, že keď tým zákonom iba jedného občana ochránime a bude zdravý, tak má zmysel ten zákon alebo tá novela zákona, tak hovorím aj v tomto prípade, keď tu iba možnože jeden ár alebo jeden hektár ochránime nejakým zákonom, ktorý bude chrániť naše, našu slovenskú pôdu, tak má zmysel sa tým zaoberať.
Z celkovej výmery, vážení občania, aby som vás trošku uviedol do obrazu, lebo nie každý si môže tú štatistiku zobrať, začnem ňou a potom sa trošku budem venovať pozmeňovákom, ktorý by som chcel dať v druhom čítaní, aby už sa mohlo o tom nejakým spôsobom uvažovať, pretože čas je krátky a uvidíme, kedy bude druhé čítanie.
Takže poľnohospodárskej pôdy máme, teraz ma neberte, na metre štvorcové zhruba 2,4 mil. hektárov, je to 49,7 %, to znamená 50 % máme poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, hovorím o slovenskej krajine. 41 % máme lesnej pôdy, to znamená 50 + 41, hovorím o nejakých, 91 percent je v takejto kultúre zaevidovaných poľnohospodárskej a lesnej. Zastavané plochy máme okolo 5 % z územia Slovenska, vodné plochy 2 %, ostatné plochy sú 3 %. To je plus-mínus celá výmera Slovenskej republiky. Preto tú poľnohospodársku pôdu a lesnú, ktorá tvorí gro, mali by sme si vážiť a nemalo by to byť na úkor jej výmery do iných kategórii pôd.
To, či je to v súlade s ústavou, alebo nie, nakoľko je to vládny návrh zákona, predpokladám, že túto otázku majú, má ministerstvo a pán minister ujasnenú, keby prišlo nejaké podanie na Ústavný súd, tak tiež budem očakávať, ako to tam dopadne.
Poďme ale k zákonu, ktorý je tu, a ja nemám rád okolky dookola a politickú debatu o tom, či som modrý, biely, fialový, červený, ale o tom, aby sa veci pohli dopredu. Tak chcem sa opýtať, dávam do pléna, opravte ma, ak je to nepravdivé číslo, že vraj tento návrh zákona sa bude dotýkať iba 30 % poľnohospodárskej pôdy. Ak je to zlé číslo, tak ma opravte, pretože v § 2 tu máme, samozrejme, pôda, ktorá nebude spadať pod tento zákon. Nebude sa za poľnohospodársky pozemok považovať: a je to záhrada, pozemok v zastavanom území obce, pozemok mimo zastavaného územia, ak je určený na iné ako poľnohospodárske účely, je možnosť jeho poľnohospodárskeho užitia obmedzená podľa osobitných predpisov, je jeho výmera menšia ako 2-tisíc metrov štvorcových. Tu by som chcel vysvetlenie prečo tých 2-tisíc metrov štvorcových, či kvôli tomu sa nedá drobiť pod 2-tisíc poľnohospodárska pôda, alebo iný účel je tam. Chcel by som sa opýtať, že prečo aj túto výmeru sme nedali do hry, keď už chceme chrániť tú pôdu, pretože 30 % chrániť pôdy, keď je teda správny údaj, ktorý som dostal aj z ministerských miest, tak myslím, že je to dosť málo, a chcem upozorniť aj všetkých, že sa tu jedná o výmeru pozemku, nie podielu. Výmeru pozemku, nie podielu, to znamená všetky pozemky, ktoré sú 2-tisíc metrov nižšie, nebudú spadať pod tento zákon, nie váš podiel, ešte raz upozorňujem, nie váš podiel, vážení spoluvlastníci alebo vlastníci pozemkov. Zdá sa mi, že tento zákon sa bude týkať iba v jednej jedine pozemkov, to znamená po pozemkových úpravách skomasovaných, ktorých máme okolo 250 katastrálnych území už takto urobených a ďalších niekoľko 140 rozpracovaných. Takže je to šité na tie podľa mňa najlukratívnejšie pozemky, ktoré momentálne máme, a je paradoxom, ako to už bolo spomínané aj z úst pána ministra v minulých jeho vystúpeniach, že tá rozdrobenosť, ktorú sme zdedili po Uhorsku, nám vlastne hatí ten veľký rozpredaj našej pôdy. Ale nemôže to byť donekonečna, samozrejme, pretože aj to musíme nejakým spôsobom riešiť, takže tuto máme takúto dilemu, ale to už by bolo o inom zákone asi, ako s ním majú nakladať.
Mne čo v tomto zákone viac-menej vadí, sú asi nasledovné veci. Prečo, keď sme urobili tú chronológiu jednotlivých možností ponúk, prečo sme tam vynechali obec a štát? Čo je štát? Respektíve, čo je obec? Ja hovorím, obec je malý štát a štát sa skladá z malých štátov a to sú tie obce, v úvodzovkách povedané. To znamená, keď sa ZMOS a jeho predstavitelia vedia biť za pôdu, ak je potrebné dajme tomu zo Slovenského pozemkového fondu prevádzať na obce a mestá, pýtam sa, prečo tu sa nebili, prečo tu to nebolo zapracované, že aj oni budú mať predkupné právo. To znamená, keď už budem ponúkať od toho gazdu miestneho, v ktorom sa nachádza katastrálny, teda nachádza v katastrálnom území ten pozemok, prečo by nemohla teraz ešte vstúpiť do toho obec. A potom idem na susedné územie a potom idem na štát a potom idem na svet. To znamená, to mi veľmi chýba a v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, samozrejme, to dávať, pokiaľ to, samozrejme, nebude z iných úst a z iného podania, možnože aj poslancov SMER-u, pokiaľ by ich tento návrh zaujal. To znamená, to je jedna moja výtka, ktorú myslím, že je to dosť dôležité, lebo kto iný, ak nie obec, by mal stáť o tú integritu svojho územia, aby tam mala svoj majetok a svojich občanov, ktorí budú hájiť tú obec alebo ten štát, a tí občania, že áno a štát to bude mať.
Máme štátnej pôdy koľko to? 135-tisíc, plus-mínus 130-tisíc hektárov? Veľa? Málo? Ja si myslím, že na to, čo má štát plniť z tejto pôdy, je to málo, hovorím o reštitúciách a záhradkárskych osadách a ochrane prírody, kde musíme tiež, jedna z možností je výmena tejto pôdy. To znamená, že aj tu by mohol štát nadobúdať určité pozemky, keď teda si povie, že tento pozemok je taký, že ho chcem, a možnože by sme pomohli aj pánu ministrovi Žigovi, sa budú ponúkať pozemky, ktoré možnože budú aj v nejakom tom stupni ochrany na ochrane prírody alebo ináč zaviazané, ktoré, hovoríme si, že za to nemôžu, dobre, že tieto budú vyňaté z tohto, ale čert nikdy nespí. Môžu byť aj takéto prípady a tým pádom by sme mohli ten pozemok kúpiť priamo. Samozrejme, každý hovorí, že je kríza a všetko možné. Ale hovorím: Kde je vôľa, je aj cesta. Takže to je jedna moja výtka dosť taká podstatná.
Druhá. Tu by som chcel povedať: Prečo iba mladých farmárov, to znamená, tak ako tu sú definovaní v Európskej smernici, to znamená do nejakých štyridsiatich rokov a plus ďalšie veci, aké tam musia spĺňať. Prečo iba tých? Ja tvrdím, že trošku sankčne postihujeme, že bude musieť, keď nadobudne majetok, tri roky ešte podnikať v poľnohospodárstve. Iní takúto sankciu nemajú. Vy si myslíte, že tu neni priestor na korupciu? Ja si to nemyslím. Ten, čo podniká dvadsať rokov, ešte neznamená, že zajtra to nemôže skončiť, pokiaľ nadobudne určitý zaujímavý, zaujímavú výmeru pozemkov a zajtra ju môže v pohode predať neviem komu a sme skončili. Takže to je ďalšia moja taká podstatná nejaká pripomienka k tomuto predloženému návrhu zákona, ktorý momentálne mám pred sebou.
Som veľmi rád, že do vlády išiel síce v mini verzii, ale predsa len iný zákon a z vlády vyšiel v inej verzii, a verím, že aj spoločným úsilím, možnože aj naším apelom a tým, že kolegyňa Helena Mezenská rozbehla akciu na ochranu slovenskej pôdy a petíciu, že ten, kto bude nadobúdať tento pozemok a je oprávnený, bude musieť preukázať, že pokiaľ je fyzickou osobou, že je tu desaťročný, má trvalý pobyt, aj právnicky desaťročný, desaťročné sídlo. Áno, toto vyšlo z vlády. A som rád, že možno aj naším apelom sa to stalo, takže za to, pán minister, ďakujem, že ste to takto ako urobili, a myslím, že je to to, čo tu musí byť.
Preto chcem, aby aj to gazdovanie po nadobudnutí majetku tohto poľnohospodárskeho pozemku bolo garantované, keď už hovorím o tej ochrane poľnohospodárskej pôdy, keď hovoríme, že to je ten základ, ktorý sme chceli v tomto zákone dať. Tak preto hovorím, že áno, tak dajme ďalších desať rokov, že musíš to užívať, dokonca chcem ísť ešte ďalej, aby to nemohol prenajímať. Lebo on je garantom. On je vlastníkom, on môže tento majetok zakladať do banky a brať naňho úvery. On, nadobúdateľ. Nie iný. To znamená, aby ho nemohol ešte prenajímať ďalšiemu alebo aby on, lebo on sa zaviazal, že bude poľnohospodársky ho využívať, pretože na to je tento zákon stavaný, aby sa poľnohospodársky využíval. Dobre, beriem. Nech sa páči, nech to tam je.
Za ďalšie. Sú tam veľmi nepriehľadné možnosti, kedy čo končí, čo začína. Hlavne čo sa týka ohlasovania, dokedy mám tú možnosť, nemožnosť sa prihlásiť. Desať dní, pätnásť dní, tridsať dní. Rôzne. Vysvetlím to potom pri pozmeňujúcom návrhu v druhom čítaní. Nebudem teraz, dávam teraz iba na vedomie, že aj tam sa treba pozrieť, kolegovia z legislatívy, z ministerstva a z predkladateľa, aby možnože aj tam trošku sa ujasnilo, že kto, kde, kedy má niečo končiť a kde niečo začína. To je taký ďalší nedostatok, ktorý by som chcel vytknúť.
Ďalším z nich je ten, že keď už ten mesiac nám máj beží, neviem, koľko nám hektárov za ten mesiac zo slovenského občana prejde na iného, na cudzozemca alebo na firmu nie slovenskú, chcem, aby účinnosť zákona bola dňom vyhlásenia. Pokiaľ sme v skrátenom legislatívnom konaní a mali by sme možnože chuť niekoľko dní ešte, by som povedal, skrátiť ten mesiac, tak myslím, že je tu možnosť aj v takejto legislatívnej zmene to urobiť. Samozrejme, žiadny zákon nie je perfektný, nie je neobíditeľný, to znamená, všade sa môžu nájsť nejaké diery. Ja budem veľmi rád, keď aj ďalší kolegovia - a to je jedno, či sme sprava, zľava, alebo kde sme - keď ešte vylepšia svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Nie som majster sveta, nie som najmúdrejší, som obyčajný hriešny, biedny človek ako každý iný a to dúfam, že si každý uvedomuje, takže, svoju nevedomosť. Dám sa veľmi rád poučiť aj od iných kolegov a zdvihnem za každý skvalitňujúci pozmeňovací návrh svoj hlas a svoju ruku, pokiaľ bude vylepšovať a bude garantovať, že slovenská zem ostane v rukách našich občanov a nebude mať problém ani ďalšia generácia si povedať, že "aká si mi krásna, ty rodná zem moja".
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Autorizovaný
15:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:03
Martin ChrenVystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 15:03 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Milý Martin, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Pod týmto pláštikom kedysi, pod pláštikom tohto nacionalistického hesla kedysi Vladimír Mečiar porozdával tie najcennejšie podniky na Slovensku tým najväčším tunelárom. A dnes týmto zákonom sa toto obdobie na Slovensku vracia. Ty zastupuješ hnutie, ktoré má v názve Obyčajní ľudia. A používaš tiež pekné vlastenecké slová, ako ochrániť pôdu. Ale mal by si férovo aj vystúpiť a povedať, že ochrániť pôdu znamená - práve zhruba dvom miliónom obyčajných ľudí - ochudobniť ich a ožobráčiť ich o hodnotu pôdy, ktorú majú vo svojom vlastníctve. Tento zákon povedie k tomu, tak ako je predložený, že práve tí obyčajní ľudia, ktorých by si tu mal zastupovať, ktorí sú nútení takmer za facku, za nula celá nič prenajímať pôdohospodársku pôdu, ktorú vlastnia, už za ňu dostanú oveľa menej, pretože tí, ktorí si ju od nich prenajímajú, budú vedieť, že im nemusia platiť nič, pretože nebudú mať možnosť nikomu inému ju predať. A ešte aj pri predaji dostanú za ňu oveľa menej, a teda stratia hodnotu a zhruba dva milióny ľudí na Slovensku budú týmto zákonom ožobračených. Obyčajných ľudí. A kto na tomto zákone zarobí? Veľkostatkári a finančné skupiny. Lebo oni majú peniaze na to, aby tú pôdu poskupovali. A vieš, čo spravia? Práve takí tí veľkostatkári, ktorí podnikajú v mnohých chotároch, pôjdu, poskupujú za lacný peniaz od obyčajných ľudí pôdu a komu ju potom predajú ako obchodný podiel vo svojej firme? Kto má peniaze na Slovensku na to, aby ju kúpil? Predajú ju práve tým zahraničným investorom, pred ktorými má tento zákon údajne slovenskú pôdu ochrániť. Čiže výsledkom tohto zákona nebude žiadna ochrana slovenskej pôdy. Výsledkom tohto zákona bude ožobráčenie dvoch miliónov slovenských obyčajných ľudí a zárobok finančných skupín a následne prevod pôdy zahraničným investorom do rúk!
Autorizovaný
15:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:05
Zsolt SimonĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 15:05 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Martin, úprimne chcem povedať, že ja tento zákon vnímam nie osamostatnene. Keď táto vláda odsúhlasila, že je možné prenajať pôdu, poľnohospodársku pôdu na 25 rokov, a keď v dvadsiatom štvrtom roku nevypovieš, tak sa nájom predlžuje o ďalších 25 rokov, a 50-ročné nájomné alebo aj 25- sa takmer rovná vlastníctvu. Tam sme neurobili nič. V tejto podobe. A tak ako aj kolega Chren povedal, súhlasím s ním, že najviac tento zákon pomôže tým, ktorí za Mečiarovej éry privatizovali štátne majetky. Oni už dnes majú tisíce hektárov. Keď sa pozriem, že kde sú Dáni, kde sú Nemci, kde sú Holanďania na Slovensku, každý jeden z nich kúpil od privatizérov z tejto éry podiel, obchodný podiel. Tento zákon to nezakáže. Ale je faktom, že keď v dedine z päťsto vlastníkov len dvaja majú právo kúpiť, cena klesne. Tí dvaja to kúpia lacno a potom to predajú draho.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:06
Viliam NovotnýVystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 15:06 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ja kvitujem spravodlivé rozhorčenie môjho kolegu pána poslanca Fecka aj jeho snahu chrániť slovenskú zem, aby som to povedal veľmi jednoducho. Ale rád by som povedal, že trošku došlo k nejakým nedorozumeniam z jeho strany, keď hovorí o tom, že štát je pôda a nič iné, len tá pôda, lebo to je vlastne štát, pôda a ľudia, tak myslím, že odborníci na teóriu práva a štátu by boli veľmi prekvapení pri takejto definícii. Musím povedať, že pôda z pohľadu ekonomiky, z pohľadu ekonómie, teórie ekonómie je výrobný prostriedok. Volajme ho výrobným prostriedkom, nedávajme mu tieto emotívne nástroje a ide o to, že vlastník výrobného prostriedku s ním môže naložiť, ako uzná za vhodné. Samozrejme, podrobnosti musí upraviť zákon. Tento zákon je ale o tom, že výrazným spôsobom komplikuje vlastníkovi výrobného prostriedku narábanie s týmto výrobným prostriedkom a výrazným spôsobom zvýhodňuje nájomcu. My máme na Slovensku obrovské farmy, pán poslanec Mikuš hovoril o 550-hektárovom priemere, ale mňa trápi niečo iné a to by nás malo spolu trápiť. To, že prídete do obce a tam sedí obrovské množstvo mladých ľudí v gumákoch a v montérkách a nemá do čoho pichnúť, lebo nemá prácu. Ale niekto pôdu dookola dediny najíma a rastie tam trávny porast. Mňa toto trápi. Skúste podnikať na pôde! Predstavte si, že štyria-piati mladí ľudia si povedia, že zoberú úver z banky v obci, prenajmú si pôdu alebo si kúpia pôdu a začnú podnikať. Dnes je nastavená legislatíva tak, že skoro sa to nedá urobiť, lebo je nastavená v prospech veľkých nájomcov. Mňa toto viacej trápi. Ako s tým výrobným prostriedkom narábame na Slovensku. A narábame s ním zle.
Autorizovaný
15:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08
Martin FeckoTento návrh, ktorý je tu vládny, viete, ako opozičné návrhy prechádzajú. On bude schválený. Bude schválený. Nemáme šancu. Je tu 83 poslancov SMER-u. To znamená, vychádzam z toho, to, čo tu je, vylepšíme aj vašimi návrhmi tak, aby sme prakticky ho maximálne skvalitnili. To je moja filozofia, ktorú hovorím, pokiaľ toto hovorí, áno, dajte, budem veľmi rád a hovorím, zdvihnem za to ruku, nemám s tým problém. Za lacný peniaz, samozrejme, cena, cenu si určuje vlastník. Áno, je tu možnosť, že si poviem, chcem 50 eur za meter štvorcový a pokiaľ sa tu nenájde nikto, celú ceremóniu prečkám, potom to pôjde vonku. Hej? Je to vybavené.
To znamená, aj takto sa môžu správať naši vlastníci, pretože oni si cenu postavia vysokú. Postavia si ju a ten záujemca, ktorý tu je zahraničný, to skúpi. Môžme momentálne iba apelovať na ľudí, aby tú svoju rodnú hrudu nejakým spôsobom cez tie financie nevideli iba takto a aby to nepredali tomu zahraničnému. Je to veľký problém, viete ako, ako keď finančne ich nejako nepodporíme. A môžem povedať, že; ešte to stihnem; chcel by som, aby Slovenský pozemkový fond prednostne musel dávať zo štátnej pôdy tým, ktorí budú začínať alebo sú mladí farmári, a vtedy budeme hovoriť o rozvoji malých fariem a agropodnikateľov malých.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 15:08 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, že ste na mňa zareagovali. Takže začnem od konca. Áno, výrobný prostriedok, z ktorého poľnohospodár platí aj daň, to som zabudol povedať. To znamená, pýtam sa, ktorý iný živnostník zo svojho výrobného prostriedku platí daň, takže možnože aj na to bude treba. Súhlasím. Je to tak. Takže asi tak. Takže aj to je jeden veľký, by som povedal, že biľag týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, aby ho, ako výrobného prostriedku. Samozrejme, mne veľmi záleží na tom, aby mladí ľudia, hlavne začínajúci poľnohospodári mohli sa dostať k poľnohospodárskej pôde a nejakým spôsobom ju, mohli sa k nej dostať.
Tento návrh, ktorý je tu vládny, viete, ako opozičné návrhy prechádzajú. On bude schválený. Bude schválený. Nemáme šancu. Je tu 83 poslancov SMER-u. To znamená, vychádzam z toho, to, čo tu je, vylepšíme aj vašimi návrhmi tak, aby sme prakticky ho maximálne skvalitnili. To je moja filozofia, ktorú hovorím, pokiaľ toto hovorí, áno, dajte, budem veľmi rád a hovorím, zdvihnem za to ruku, nemám s tým problém. Za lacný peniaz, samozrejme, cena, cenu si určuje vlastník. Áno, je tu možnosť, že si poviem, chcem 50 eur za meter štvorcový a pokiaľ sa tu nenájde nikto, celú ceremóniu prečkám, potom to pôjde vonku. Hej? Je to vybavené.
To znamená, aj takto sa môžu správať naši vlastníci, pretože oni si cenu postavia vysokú. Postavia si ju a ten záujemca, ktorý tu je zahraničný, to skúpi. Môžme momentálne iba apelovať na ľudí, aby tú svoju rodnú hrudu nejakým spôsobom cez tie financie nevideli iba takto a aby to nepredali tomu zahraničnému. Je to veľký problém, viete ako, ako keď finančne ich nejako nepodporíme. A môžem povedať, že; ešte to stihnem; chcel by som, aby Slovenský pozemkový fond prednostne musel dávať zo štátnej pôdy tým, ktorí budú začínať alebo sú mladí farmári, a vtedy budeme hovoriť o rozvoji malých fariem a agropodnikateľov malých.
Autorizovaný
15:11
Vystúpenie v rozprave 15:11
Alojz HlinaTakto, aby sme si vo veciach spravili jasno, pre celý tento zákon je potrebné si zadefinovať jednu vec: či si myslíme, že šampón v drogérii alebo Felícia v garáži z pohľadu toho, že si kúpim, kedy chcem, šampón v drogérii a predám ho, ak ho ešte niekto odo mňa chce, detto s Felíciou, je v zásade to isté ako poľnohospodárska pôda. Nastavme sa, nakalibrujme sa, ako hovorí pán Kažimír. Nakalibrujme sa, lebo toto je podstatou, pokiaľ si myslíme, že poľnohospodárska pôda je to isté ako Felícia v garáži, nemá význam, úplne zbytočne. Vydržme to tu, utrápme sa, vydržme to tu a nejak to, proste to hlasovanie, verím, že bude zodpovedné. Pokiaľ sa ale nastavíme tak, že povieme, áno, uvedomujeme si, tak má zmysel aj trebárs, prípadne ma počúvajte, pokúsim sa objasniť niektoré skutočnosti, ktoré podľa mňa majú zmysel. Jednoznačne majú zmysel.
Aj tento zákon sa volá o nadobúdaní pôdy. Trošku urobím odbočku, viete, on, o poľnohospodárskej pôde dokonca. Hej? A otázka stojí aj, že načo sa nadobúda poľnohospodárska pôda, čiže kto nadobúda poľnohospodársku pôdu a za akým účelom. To som si tu vytiahol, váš kolega Ján Počiatek si tiež nadobudol poľnohospodársku pôdu, sám sa vyjadril, že niekedy možno bude na nej chovať a teraz niečo prenajíma, niečo je ladom. No Janovi je to jedno, lebo Jano ešte nič nevypestoval, hej, ale no v poriadku. Ale za týmto účelom sa poľnohospodárska pôda nekupuje! Ako úložka alebo neviem čo.
Poľnohospodárska pôda by sa mala kupovať za účelom, že tam chcem niečo dopestovať. Dochovať, prosím vás, to je, znova sa kalibrujme, znova sa kalibrujme! Dobre, čiže aby to celé nedopadlo tak, že chlapci z Bratislavy pod kravatami lietajúcimi vrtuľníkmi na svoje haciendy si poskupujú len tak z plezíru, ako Jano si kúpil, no však možno raz budem chovať niečo alebo; tak to nefunguje. A toto je, ja nehovorím, máte tam určité nezrovnalosti, ktoré možno vycizelujete, možno nie, neviem, ale áno, toto je jeden z nástrojov, aby sme v konečnom dôsledku pomohli nie Janovi Počiatkovi, aby sa zo Slavína pozeral na LVč-ka, ako má niekde v Rimavskej Sobote o pôde, na ktorú ešte ani nevstúpil, a gumáky v Baumaxe, už ani nevie, kde dal, ale aby sa dostali k Janovi z Rimavskej Soboty, ktorý ráno o piatej vstane, viete, kedy sa vstáva ku dobytku? Ráno o piatej. Aj skôr, ja viem, môj dedo pomaly nespal, ale to sú tí, čo tomu rozumejú, tým, čo tomu nerozumejú, to budete darmo vysvetľovať, a presne to je, aby sme na konci povedali, že sa tá pôda dostane k tomu, ktorý ráno – či už o štvrtej, alebo o piatej, podľa toho, čo tam má v tej maštali –, ráno vstane a to by malo byť naším zámerom. To by malo byť zámerom poslancov a toto je návrh, ktorý sa o to pokúša.
Takže neviem, ideme sa kalibrovať, alebo ideme drístať hlúposti, ktoré tu už zazneli a ešte zaznejú? Upozorňujem na to. My sme znova, nič nevymýšľame, nevymýšľame koleso, nikdy to tu nedopadlo dobre, pokiaľ bolo Slovensko pionierom v niečom. Nikdy, my len znova, chvalabohu, sa chceme dostať tam, kde už majú určité skúsenosti. Však to niekde zaznelo, ja som si to aj čítal, že kto kde ako nastavuje parametre, že ako sa viete dostať k pôde. Treba povedať jednu vec, my sme súčasťou Európskej únie, vy nemôžte povedať Nemcovi, že ja ti nepredám, nemôžte mu to povedať. Bol by som rád, keby sme sa v tomto zhodli, že to má logiku, pokiaľ sme členmi Európskej únie. Rovnako ako Nemec nemôže povedať tuná Ferovi z Rimavskej Soboty, že on mu nepredá pri Lipsku pôdu, tiež mu to nemôže povedať, ale jeden aj druhý majú možnosti, ako to ponastavovať tak, a niekto povie, ako to zobštrukčniť, ako to sťažiť, a niekto povie, ako udržať poľnohospodársku politiku štátu. Ak vôbec nejakú poľnohospodársku politiku štát má.
Pokiaľ si poľnohospodársku politiku nastavuje tak, ako že Jano Počiatek si poskupuje pozemky a keď sa mu bude chcieť, tak bude na nich podnikať, to nie je poľnohospodárska politika štátu, dobre? Čiže to znova musíme si jasne povedať. Toto si treba jasne povedať. Čiže tie štáty majú právo nastavovať to tak, aby sledovali svoju poľnohospodársku politiku. A ja si myslím, že našou poľnohospodárskou politikou by malo byť to, že na tej pôde robí Jano z tej dediny alebo Fero tiež z tej dediny, nie chlapci, ktorí raz za tri roky pristanú niekde na lúke a prídu sa pozrieť, že čo, čo ste tu urobili, slovoč, viete, to je, nefunguje to takto. My sme tu, to je ináč, na tom vedomí nášho spoločenstva, ale aj národa to necháva stopy, tých tisíc rokov poroby, ten zohnutý chrbát, tá neschopnosť sa vystrieť, to nechalo a nepokračujme v tom trende. Nepokračujme v tom trende, že zas budú pristávať niekde vrtuľníky, zas dôjde sedmičkový bavorák, vystúpia v gumákoch, ktoré si hodinu predtým kúpia v Baumaxe, pozrieť sa na svoje pole, ako mu tam hrdlačia ľudia z Rimavskej Soboty, nerobme to! Majme hrdých poľnohospodárov priamo z toho, a toto je ten zákon, toto je ten zákon, máme plné právo nastavovať pravidlá tak, aby tam bola možnosť toho Jana k tej pôde dostať. Preto filozoficky ja s tým súhlasím. Hlasoval som za skrátené, aj filozoficky súhlasím s tým, aby sme nastavovali pravidlá tak, že to bude, nechcem povedať že ťažšie, niekto povie, áno, je, no je, no a čo, ale aby to sledovalo poľnohospodársku politiku štátu, pokiaľ nejakú má, by som bol rád, keby sme nejakú mali.
Pán minister, to len takú odbočku teraz urobím, že pri tej pôde to sedí, by ste neverili, čo sa podarilo, vaše tri operačné programy Európskej únie, milióny až miliardy eur nedokážu to, čo sa podarilo jedným pozmeňovákom o trhových miestach. Podaril sa jeden pozmeňovák kvôli rozsahu a otvorenosti pána Malatinského, ktorý dovolil, aby prešiel pozmeňovák, že keď sa niekto tvári ako gazda a býva v paneláku, v črepníku - a doteraz to tak bolo -, predával tony svojich, akože svojich paradajok bez kasy, bez povolenia, bez ničoho, lebo to zákon umožňoval, tak teraz sme tam vpravili jedno ustanovenie, že je možnosť orgánov sa spýtať, že, chlapče, kde to ty pestuješ, kde to ty chováš? Toto ustanovenie, toto by jeden nepovedal, vážení, pokiaľ v tomto budeme dôslední, toto pre rozvoj poľnohospodárstva urobí rádovo, rádovo viac jak všetkých, jak neviem koľko operačných programov. Preto, a preto vám to hovorím, lebo neviem, prečo sa dala zmanipulovať Pravda do toho sobotného vydania. Kde tuná jeden génius právnický svojím spôsobom aj vám namočil čumák do toho a ešte z vás urobil ľudí, ktorí tomu nerozumejú s tými lesnými plodmi. Aj tie lesné plody sú tam úplne v poriadku. To je presne to, jak keď som ten zákon uvádzal, pán minister, keď donesiete sem zákon o lesoch, to, čo tam, nebudem sa k tomu viac, už tu komentovať, už sme to povedali, teraz je to, krásne, elegantne to môžte vyriešiť, trhové miesta začali sme s tým pozmeňovákom. Už teraz, po prijatí toho pozmeňováku, nemôžete prísť na trhovisko bez ničoho, lebo zákonodarca vtedy, keď povedal, že ten, kto vypestuje viac cibule, ako zje, tak môže ísť na ten trh v určitom časovom období a do určitej sumy to predať bez kasy, bez povolenia. Popri tom sa zviezli už - a teraz tu povedzme pravdu - drancovači lesov, ktorí to využili, tiež išli bez povolenia, bez kasy, bez ničoho, môžu aj teraz. To je tá nekorektnosť, v tej Pravde čo bolo povedané. Môžu aj teraz ísť na trhovisko, ale už aspoň uznajme to, že tie čučoriedky nenapestovali, tak musia mať povolenie, musia mať kasu. Musia z toho, ten štát aspoň niečo mať, lebo zákonodarca nesledoval to, aby zdrancovali lesy. Ale pokračujme v tom, ak budete mať chuť a vôľu, som pripravený o tom rozprávať, ako aj koza celá, aj vlk sýty, či ako sa to hovorí, dá sa to elegantne vyriešiť. Pomôžeme s tým. To sú tie nástroje, to sú tie nástroje, ktoré by jeden nepovedal, preto sa čudujem ešte, že vám ten váš kolega, len aby zachránil svoju kožu, že nehlasoval za to, že aký je génius. No úbohé, ale však to vy viete prečo, prečo vás, už aj nielen nás, ale aj vás hovadí. No však to si vy s ním vysporiadajte. Sú aj, niekedy sa to nezdá, aj drobné nastavenia, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu.
Ja k samotnému zákonu poviem toľko, pán minister, že máte tam, a ja som si dal tú prácu na rozdiel od niekoho iného, že som to konzultoval s vašimi, ja som tam identifikoval také zlomové body z pohľadu, nechápem, stále nechápem tomu timeoutu. Tomu mesiacu. Vzhľadom k tomu, že vieme, kde žijeme, hej, tak vieme, že kto všetko ten mesiac následne doupravuje tak, že, ale bol som ubezpečený, že ten timeout je skutočným timeoutom iba jeden mesiac. Viete, ja som identifikoval určité riziko, ktoré môže nastať, to znamená, niekto urobí zmluvu o budúcej zmluve, za päť rokov urobím zmluvu o budúcej zmluve, nie ja, ale niekto urobí zmluvu o budúcej zmluve, že áno, 16. mája tento rok sa s niekým dohodol a vyjme sa spod toho zákona a ešte iné finty; od toho sú tu právnici; ktoré existujú. Nie, bol som ubezpečený, že nie, že ten time out je iba jedného mesiaca. To je v poriadku, to som, to som v tomto spokojný.
Spomeniem aj jednu vec, ktorá tu zaznela, to je také hrúzenie, že neviem, Číňania, Izraelci, neviem kto všetko, som mal pocit, že 1. mája budú zase kolóny na hraniciach všelijakých ľudí, ktorý sem prídu nakupovať pozemky, a to bolo podľa mňa nefér, to bolo to nefér, ktoré, znova niekto si nenaštudoval, nepozrel a proste zavádzal, zavádzal verejnosť, lebo nemohli, nemohli ani v tom timeoute, to znamená ani od 1. mája do 1. júna, nemohli, lebo platí devízový zákon, to je proste, aj to keby si niekto pozrel, tak vie a zbytočne by netáral, by sa neblamoval, a nevadí, oni sa tí ľudia blamovali tak či tak, a po 1. júni tiež nebude môcť, lebo je tam sedmička, myslím, že je to sedmička, ktorá hovorí niečo v princípe o reciprocite, takže tí slávni Číňania, ktorí údajne sem mali prísť neviem čo nakúpiť; ktorí vedia, ktorí nie, v Číne si nemôžte kúpiť pôdu. V Číne môžte sa dostať k pôde k užívaniu na 70 rokov, to je ináč taký špeciál, ale my máme reciprocitu v tom, v zásade zjednodušene, že pokiaľ my nemôžeme, pokiaľ pán Záhumenský nemôže kúpiť v Kuvajte pôdu, tak ani Kuvajťan nemôže u nás. Platí aj pre pána Galka. To znamená, to je ten, to je ten prípad reciprocity, že proste ten tam je. Čiže všetky, opustime už všetky tieto drísty, ktoré sa ľahko počúvajú, veľa ľudí sa na ne chytá ako muchy na lep, a opustime to, prosím vás, dobre? Opustime to. Čiže aj toto je pre mňa odfajknuté.
Najväčší problém je v cene. A na to chcem upozorniť, najväčší problém celého návrhu je v cene, by sme mohli ten zákon nastaviť tak, že tento zákon mohol byť generátorom ceny pre toho, kto predáva. Avšak v tejto formulácii, ako je to teraz, mám v to určitú obavu, lebo už to tu bolo avizované, môžte naschvál vystreliť vysokú sumu, aby sa vám na ňu nikto nechytil, potom ale znova, takže po právnej stránke treba to dovysvetľovať, potom môžte to predať niekomu za nižšiu cenu, údajne nemôžte, otázka, existuje precedens, viete, to sú naozaj skutočnosti, ktoré možno, tu niekto povedal, a kto sa bude mať chuť súdiť. Ja si myslím, že možno stačí elegantné riešenie v tom, že ak je niekde register, tak to môže plniť úlohu aj generátora ceny, lebo tá babka možno v Čremošnom, chúďa, ani nevie, za čo by to vedela, za čo to má predať. A ona povie, predám za 200. Alebo povie, predám za tisíc eur ten hektár. Dá to tam. Teraz sa jej sused, lebo ona povie, že dá tisíc, ale ozve sa zo susedného katastra a povie, že dá 1 200. Ozve sa z nekatastra, ale tiež možný nadobúdateľ a povie, že dá 1 300. A babka, a to je presne, tam by som ja videl problém, pán Chren, tam by som ja videl problém, pán Chren.
To stojí za to. Keď vytvoríte generátor cien, generátor, ale aby to nedopadlo tak, ako je na Slovensku možné, že ak sú dražby, že idú, nakričia veľkú cenu a nakoniec nezaplatia. Už keď raz povieš, že akceptuješ tú cenu, tak už je viazaná aj zmluvnou pokutou a tú cenu musí zaplatiť, aby neničil ten trh. A to by sme ľuďom pomohli. My by sme v tomto prípade ľuďom aj pomohli, lebo zase, povedzme si pravdu, načo by kto kupoval niekde v nejakej dedine tisíc metrov štvorcových, ak to nie je zo srandy. Tak nekúpi, lebo neni blbec. No však, ale kúpi to Jano, pre ktorého to má cenu, ktorý v tej dedine podniká. Ale proste to všetko so všetkým súvisí. Ale musíte nastaviť ten register tak, aby vám generoval ceny. Áno, aj kontrolovať ho tak, aby tá cena, za ktorú sa realizoval, a bol to nadobúdateľ v zmysle toho zákona, aby bola v tých daných ponukách najvyššia. Vtedy by sme mohli povedať znova to isté. Koza celá, vlk sýty. Lebo, nech sa zase Jano nehnevá z tej dediny, ten susedný, ktorý má prednosť, ktorý nechce dať 1 200 eur. On chce dať iba 1 000 eur, ale, žiaľ, život je taký, že 1 200 eur dá niekto, kto je nadobúdateľom v zmysle toho zákona. A to je podľa mňa, to je dobré. A nad tým, pán minister, toho času veľa nie je a na to chcem upozorňovať, lebo znova, aj prijatím tohto zákona sa nič nekončí. Ba práve to začína. A tejto téme pôdy sa treba naozaj venovať a nevylúčime potom, že budeme znova aj po skúsenostiach z aplikačnej praxe dávať nejaké návrhy a že to korigovať. Ale znova, my by sme mali to nastavovať tak, aby sme aj tým ľuďom sekundárne takto aj pomohli a aj sledovali poľnohospodársku politiku štátu.
Poslednú vec, čo chcem povedať, že mám pripravený, mal som pri, aj som avizoval dneska dva pozmeňovacie návrhy, ale snažím sa byť stratégom v niečom, že jeden je asi moc hustý na pomery. Ale jeden je podľa mňa – a poviem vám to otvorene, pán minister –, je aj politicky pre nás, ak nám chcete pomôcť, tak nám pomôžte, ale ja to ponúkam na riešenie toho celého problému. Je politicky dobrý, ale hlavne je vecne dobrý. Má v sebe brutálnu logiku v tom, že prečo je dôležitý, aby bol. My sa pokúsime navrhnúť a predložiť pozmeňovací návrh, aby pri prevodoch pôdy, poľnohospodárskej pôdy, ak hodnota transakcie je vyššia ako milión eur, tak je potrebné doložiť potvrdenie o legálnosti nadobudnutia finančných prostriedkov. Tam definujeme, že kto to, vydáva to Finančné riaditeľstvo, pokiaľ je vôľa, odborne to vieme odkonzultovať. Ide o to, že či politicky. A ja vám poviem, že vám by na tom malo záležať. Nie je našou úlohou trápiť Jana, ktorý z pančuchy vytiahne tisíc eur, ktoré si našporil, aby on išiel vydokladovať, skade ich má. No našporil. No a čo? Jano, čiže my netrápime Jana, čo vytiahne z pančuchy. Milión eur, hodnota prevodu pôdy v hodnote milión eur, to je už big, to je veľká transakcia. Tie sa nedejú trikrát do dňa. A tam má štát, pokiaľ sleduje nejakú poľnohospodársku politiku štátu, pokiaľ my sme poslanci a záleží nám na tom, kto nám tu gazduje, lebo to je to, že kto nám tu gazduje, tak by sme mali si nájsť filtre, nastavenia, ktoré, samozrejme, vždycky všetko sa dá obísť, ale máte sa čoho chytiť. Vždycky je to na to, aby, môžte to splytnúť, môžte rozdeliť na iks zmlúv, ale už to bude pre niekoho podozrivé, že prečo sa nekupuje naraz, ale nakupuje sa na tri zmluvy. Niekto povie, no tak potom asi má problém s vydokladovaním legálnosti nadobudnutia tých zdrojov, nie? A to je presne to. Poďme aj týmto smerom, to vám dávam ako návrh, poďme týmto smerom rozmýšľať. To má pre našu poľnohospodársku politiku zmysel. My sme sem už dotiahli podvodnícky kapitál z celého sveta, čo nám tu robia úžerníkov. By ste neverili, pán minister, skade všade tu sa dozvedeli, jak by Bolek Polívka povedal, jak sa dozvědeli, že mám cihelňu. By ste neverili, že koľko tu máme ľudí, ktorí nám tu podnikajú v nebankovom sektore. Tak aby sme neboli lepom na muchy v tom, že tam dôjdeš, tam vyplatíš a máš neviem čo. A môžme zistiť, že vieš, že čo sú to za peniaze. Aj pán Kažimír bude spokojný, nebojte, keď budeme vedieť, že kto za čo nakupuje aj z našich. Aj z našich, naši keď budú chcieť kupovať. Nech povedia, skade majú.
Tento návrh je podľa mňa veľmi dôležitý na to, aby splnil v tom konečnom, v tom celom celku to, čo chceme. Aby sa na poli gazdovalo, aby tam nechodili chlapci z Bratislavy pod kravatami raz za tri roky sa pozrieť, či je tam burina, alebo neni burina, alebo či ten Jano ešte hrdlačí za tých pár eur, alebo nehrdlačí. Aby sme mali v tých dedinách, nebude to dokonalé, nikdy to nebude dokonalé, ale však od toho sme tu my Slovenskom, ale môžme sa k tomu priblížiť, že vytvoríme prostredie, že nakoniec tam niekde ten Jano bude ráno o piatej vstávať. A ja poznám tých ľudí, ktorí sú ochotní ráno o piatej vstávať. Sú, ale chcú robiť na svojom. Chcú robiť na svojom, chcú to mať, že je to ich, a budú vám robiť, budú vám pestovať, budú držať krok, lebo to my ešte stále ako-tak vieme.
Toto je zákon. To je veľký zákon, pán minister! Vy ste predkladateľom veľkého zákona. Zákona, ktorý určí poľnohospodársku politiku na dlhé obdobie dopredu. Apelujem na zodpovednosť, nielen vašu, však, ale aj tuná našich kolegov a poprosím, prosím vás, v ďalšej diskusii keď chce niekto vystúpiť v niečom, tak si to naštudujte kvôli korektnosti. Naštudujte si to, skrátime to, zjednodušíme to, dobre, a pohneme sa ďalej, lebo to je zmyslom. Nestrieľajte tu častokrát sprava - zľava hlúposti, ktoré vôbec nie sú s tým vôbec vecne príslušné, vôbec je to nedorozmýšľané, neprečítané. Tento návrh zákona, to nie je Nový čas, prosím vás! To je návrh zákona, ktorý si treba prečítať aj s tými vysvetlivkami a treba ho chápať v tej súvzťažnosti. No, ale tak to už by sme hádam mali vedieť.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vyvíja sa to presne podľa scenára, ako som si myslel, že sa to vyvíjať bude. Ja som si dneska dal tú prácu, že som bol dneska oželel náš výbor pre obranu a bezpečnosť a išiel som na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Niekedy som mal pocit, že som na výbore pre školstvo, lebo naozaj vystupovali k niečomu a nedali si tí ľudia niektorí prácu, že by si niektoré veci naštudovali. To ma mrzí, lebo potom naozaj niekedy je lepšie ísť na školstvo, alebo, no, a tam som povedal, že budeme sa konfrontovať s hroznou demagógiou, hlúposťami. A je to tu, naozaj už to tu zaznelo a predpokladám, že ešte zaznie, úplné absurdity, úplný brutálny populizmus, hlúposti, silné vyjadrenia, neviem čo a za tým bude len úplne úbohá a slabá neznalosť problematiky.
Takto, aby sme si vo veciach spravili jasno, pre celý tento zákon je potrebné si zadefinovať jednu vec: či si myslíme, že šampón v drogérii alebo Felícia v garáži z pohľadu toho, že si kúpim, kedy chcem, šampón v drogérii a predám ho, ak ho ešte niekto odo mňa chce, detto s Felíciou, je v zásade to isté ako poľnohospodárska pôda. Nastavme sa, nakalibrujme sa, ako hovorí pán Kažimír. Nakalibrujme sa, lebo toto je podstatou, pokiaľ si myslíme, že poľnohospodárska pôda je to isté ako Felícia v garáži, nemá význam, úplne zbytočne. Vydržme to tu, utrápme sa, vydržme to tu a nejak to, proste to hlasovanie, verím, že bude zodpovedné. Pokiaľ sa ale nastavíme tak, že povieme, áno, uvedomujeme si, tak má zmysel aj trebárs, prípadne ma počúvajte, pokúsim sa objasniť niektoré skutočnosti, ktoré podľa mňa majú zmysel. Jednoznačne majú zmysel.
Aj tento zákon sa volá o nadobúdaní pôdy. Trošku urobím odbočku, viete, on, o poľnohospodárskej pôde dokonca. Hej? A otázka stojí aj, že načo sa nadobúda poľnohospodárska pôda, čiže kto nadobúda poľnohospodársku pôdu a za akým účelom. To som si tu vytiahol, váš kolega Ján Počiatek si tiež nadobudol poľnohospodársku pôdu, sám sa vyjadril, že niekedy možno bude na nej chovať a teraz niečo prenajíma, niečo je ladom. No Janovi je to jedno, lebo Jano ešte nič nevypestoval, hej, ale no v poriadku. Ale za týmto účelom sa poľnohospodárska pôda nekupuje! Ako úložka alebo neviem čo.
Poľnohospodárska pôda by sa mala kupovať za účelom, že tam chcem niečo dopestovať. Dochovať, prosím vás, to je, znova sa kalibrujme, znova sa kalibrujme! Dobre, čiže aby to celé nedopadlo tak, že chlapci z Bratislavy pod kravatami lietajúcimi vrtuľníkmi na svoje haciendy si poskupujú len tak z plezíru, ako Jano si kúpil, no však možno raz budem chovať niečo alebo; tak to nefunguje. A toto je, ja nehovorím, máte tam určité nezrovnalosti, ktoré možno vycizelujete, možno nie, neviem, ale áno, toto je jeden z nástrojov, aby sme v konečnom dôsledku pomohli nie Janovi Počiatkovi, aby sa zo Slavína pozeral na LVč-ka, ako má niekde v Rimavskej Sobote o pôde, na ktorú ešte ani nevstúpil, a gumáky v Baumaxe, už ani nevie, kde dal, ale aby sa dostali k Janovi z Rimavskej Soboty, ktorý ráno o piatej vstane, viete, kedy sa vstáva ku dobytku? Ráno o piatej. Aj skôr, ja viem, môj dedo pomaly nespal, ale to sú tí, čo tomu rozumejú, tým, čo tomu nerozumejú, to budete darmo vysvetľovať, a presne to je, aby sme na konci povedali, že sa tá pôda dostane k tomu, ktorý ráno – či už o štvrtej, alebo o piatej, podľa toho, čo tam má v tej maštali –, ráno vstane a to by malo byť naším zámerom. To by malo byť zámerom poslancov a toto je návrh, ktorý sa o to pokúša.
Takže neviem, ideme sa kalibrovať, alebo ideme drístať hlúposti, ktoré tu už zazneli a ešte zaznejú? Upozorňujem na to. My sme znova, nič nevymýšľame, nevymýšľame koleso, nikdy to tu nedopadlo dobre, pokiaľ bolo Slovensko pionierom v niečom. Nikdy, my len znova, chvalabohu, sa chceme dostať tam, kde už majú určité skúsenosti. Však to niekde zaznelo, ja som si to aj čítal, že kto kde ako nastavuje parametre, že ako sa viete dostať k pôde. Treba povedať jednu vec, my sme súčasťou Európskej únie, vy nemôžte povedať Nemcovi, že ja ti nepredám, nemôžte mu to povedať. Bol by som rád, keby sme sa v tomto zhodli, že to má logiku, pokiaľ sme členmi Európskej únie. Rovnako ako Nemec nemôže povedať tuná Ferovi z Rimavskej Soboty, že on mu nepredá pri Lipsku pôdu, tiež mu to nemôže povedať, ale jeden aj druhý majú možnosti, ako to ponastavovať tak, a niekto povie, ako to zobštrukčniť, ako to sťažiť, a niekto povie, ako udržať poľnohospodársku politiku štátu. Ak vôbec nejakú poľnohospodársku politiku štát má.
Pokiaľ si poľnohospodársku politiku nastavuje tak, ako že Jano Počiatek si poskupuje pozemky a keď sa mu bude chcieť, tak bude na nich podnikať, to nie je poľnohospodárska politika štátu, dobre? Čiže to znova musíme si jasne povedať. Toto si treba jasne povedať. Čiže tie štáty majú právo nastavovať to tak, aby sledovali svoju poľnohospodársku politiku. A ja si myslím, že našou poľnohospodárskou politikou by malo byť to, že na tej pôde robí Jano z tej dediny alebo Fero tiež z tej dediny, nie chlapci, ktorí raz za tri roky pristanú niekde na lúke a prídu sa pozrieť, že čo, čo ste tu urobili, slovoč, viete, to je, nefunguje to takto. My sme tu, to je ináč, na tom vedomí nášho spoločenstva, ale aj národa to necháva stopy, tých tisíc rokov poroby, ten zohnutý chrbát, tá neschopnosť sa vystrieť, to nechalo a nepokračujme v tom trende. Nepokračujme v tom trende, že zas budú pristávať niekde vrtuľníky, zas dôjde sedmičkový bavorák, vystúpia v gumákoch, ktoré si hodinu predtým kúpia v Baumaxe, pozrieť sa na svoje pole, ako mu tam hrdlačia ľudia z Rimavskej Soboty, nerobme to! Majme hrdých poľnohospodárov priamo z toho, a toto je ten zákon, toto je ten zákon, máme plné právo nastavovať pravidlá tak, aby tam bola možnosť toho Jana k tej pôde dostať. Preto filozoficky ja s tým súhlasím. Hlasoval som za skrátené, aj filozoficky súhlasím s tým, aby sme nastavovali pravidlá tak, že to bude, nechcem povedať že ťažšie, niekto povie, áno, je, no je, no a čo, ale aby to sledovalo poľnohospodársku politiku štátu, pokiaľ nejakú má, by som bol rád, keby sme nejakú mali.
Pán minister, to len takú odbočku teraz urobím, že pri tej pôde to sedí, by ste neverili, čo sa podarilo, vaše tri operačné programy Európskej únie, milióny až miliardy eur nedokážu to, čo sa podarilo jedným pozmeňovákom o trhových miestach. Podaril sa jeden pozmeňovák kvôli rozsahu a otvorenosti pána Malatinského, ktorý dovolil, aby prešiel pozmeňovák, že keď sa niekto tvári ako gazda a býva v paneláku, v črepníku - a doteraz to tak bolo -, predával tony svojich, akože svojich paradajok bez kasy, bez povolenia, bez ničoho, lebo to zákon umožňoval, tak teraz sme tam vpravili jedno ustanovenie, že je možnosť orgánov sa spýtať, že, chlapče, kde to ty pestuješ, kde to ty chováš? Toto ustanovenie, toto by jeden nepovedal, vážení, pokiaľ v tomto budeme dôslední, toto pre rozvoj poľnohospodárstva urobí rádovo, rádovo viac jak všetkých, jak neviem koľko operačných programov. Preto, a preto vám to hovorím, lebo neviem, prečo sa dala zmanipulovať Pravda do toho sobotného vydania. Kde tuná jeden génius právnický svojím spôsobom aj vám namočil čumák do toho a ešte z vás urobil ľudí, ktorí tomu nerozumejú s tými lesnými plodmi. Aj tie lesné plody sú tam úplne v poriadku. To je presne to, jak keď som ten zákon uvádzal, pán minister, keď donesiete sem zákon o lesoch, to, čo tam, nebudem sa k tomu viac, už tu komentovať, už sme to povedali, teraz je to, krásne, elegantne to môžte vyriešiť, trhové miesta začali sme s tým pozmeňovákom. Už teraz, po prijatí toho pozmeňováku, nemôžete prísť na trhovisko bez ničoho, lebo zákonodarca vtedy, keď povedal, že ten, kto vypestuje viac cibule, ako zje, tak môže ísť na ten trh v určitom časovom období a do určitej sumy to predať bez kasy, bez povolenia. Popri tom sa zviezli už - a teraz tu povedzme pravdu - drancovači lesov, ktorí to využili, tiež išli bez povolenia, bez kasy, bez ničoho, môžu aj teraz. To je tá nekorektnosť, v tej Pravde čo bolo povedané. Môžu aj teraz ísť na trhovisko, ale už aspoň uznajme to, že tie čučoriedky nenapestovali, tak musia mať povolenie, musia mať kasu. Musia z toho, ten štát aspoň niečo mať, lebo zákonodarca nesledoval to, aby zdrancovali lesy. Ale pokračujme v tom, ak budete mať chuť a vôľu, som pripravený o tom rozprávať, ako aj koza celá, aj vlk sýty, či ako sa to hovorí, dá sa to elegantne vyriešiť. Pomôžeme s tým. To sú tie nástroje, to sú tie nástroje, ktoré by jeden nepovedal, preto sa čudujem ešte, že vám ten váš kolega, len aby zachránil svoju kožu, že nehlasoval za to, že aký je génius. No úbohé, ale však to vy viete prečo, prečo vás, už aj nielen nás, ale aj vás hovadí. No však to si vy s ním vysporiadajte. Sú aj, niekedy sa to nezdá, aj drobné nastavenia, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu.
Ja k samotnému zákonu poviem toľko, pán minister, že máte tam, a ja som si dal tú prácu na rozdiel od niekoho iného, že som to konzultoval s vašimi, ja som tam identifikoval také zlomové body z pohľadu, nechápem, stále nechápem tomu timeoutu. Tomu mesiacu. Vzhľadom k tomu, že vieme, kde žijeme, hej, tak vieme, že kto všetko ten mesiac následne doupravuje tak, že, ale bol som ubezpečený, že ten timeout je skutočným timeoutom iba jeden mesiac. Viete, ja som identifikoval určité riziko, ktoré môže nastať, to znamená, niekto urobí zmluvu o budúcej zmluve, za päť rokov urobím zmluvu o budúcej zmluve, nie ja, ale niekto urobí zmluvu o budúcej zmluve, že áno, 16. mája tento rok sa s niekým dohodol a vyjme sa spod toho zákona a ešte iné finty; od toho sú tu právnici; ktoré existujú. Nie, bol som ubezpečený, že nie, že ten time out je iba jedného mesiaca. To je v poriadku, to som, to som v tomto spokojný.
Spomeniem aj jednu vec, ktorá tu zaznela, to je také hrúzenie, že neviem, Číňania, Izraelci, neviem kto všetko, som mal pocit, že 1. mája budú zase kolóny na hraniciach všelijakých ľudí, ktorý sem prídu nakupovať pozemky, a to bolo podľa mňa nefér, to bolo to nefér, ktoré, znova niekto si nenaštudoval, nepozrel a proste zavádzal, zavádzal verejnosť, lebo nemohli, nemohli ani v tom timeoute, to znamená ani od 1. mája do 1. júna, nemohli, lebo platí devízový zákon, to je proste, aj to keby si niekto pozrel, tak vie a zbytočne by netáral, by sa neblamoval, a nevadí, oni sa tí ľudia blamovali tak či tak, a po 1. júni tiež nebude môcť, lebo je tam sedmička, myslím, že je to sedmička, ktorá hovorí niečo v princípe o reciprocite, takže tí slávni Číňania, ktorí údajne sem mali prísť neviem čo nakúpiť; ktorí vedia, ktorí nie, v Číne si nemôžte kúpiť pôdu. V Číne môžte sa dostať k pôde k užívaniu na 70 rokov, to je ináč taký špeciál, ale my máme reciprocitu v tom, v zásade zjednodušene, že pokiaľ my nemôžeme, pokiaľ pán Záhumenský nemôže kúpiť v Kuvajte pôdu, tak ani Kuvajťan nemôže u nás. Platí aj pre pána Galka. To znamená, to je ten, to je ten prípad reciprocity, že proste ten tam je. Čiže všetky, opustime už všetky tieto drísty, ktoré sa ľahko počúvajú, veľa ľudí sa na ne chytá ako muchy na lep, a opustime to, prosím vás, dobre? Opustime to. Čiže aj toto je pre mňa odfajknuté.
Najväčší problém je v cene. A na to chcem upozorniť, najväčší problém celého návrhu je v cene, by sme mohli ten zákon nastaviť tak, že tento zákon mohol byť generátorom ceny pre toho, kto predáva. Avšak v tejto formulácii, ako je to teraz, mám v to určitú obavu, lebo už to tu bolo avizované, môžte naschvál vystreliť vysokú sumu, aby sa vám na ňu nikto nechytil, potom ale znova, takže po právnej stránke treba to dovysvetľovať, potom môžte to predať niekomu za nižšiu cenu, údajne nemôžte, otázka, existuje precedens, viete, to sú naozaj skutočnosti, ktoré možno, tu niekto povedal, a kto sa bude mať chuť súdiť. Ja si myslím, že možno stačí elegantné riešenie v tom, že ak je niekde register, tak to môže plniť úlohu aj generátora ceny, lebo tá babka možno v Čremošnom, chúďa, ani nevie, za čo by to vedela, za čo to má predať. A ona povie, predám za 200. Alebo povie, predám za tisíc eur ten hektár. Dá to tam. Teraz sa jej sused, lebo ona povie, že dá tisíc, ale ozve sa zo susedného katastra a povie, že dá 1 200. Ozve sa z nekatastra, ale tiež možný nadobúdateľ a povie, že dá 1 300. A babka, a to je presne, tam by som ja videl problém, pán Chren, tam by som ja videl problém, pán Chren.
To stojí za to. Keď vytvoríte generátor cien, generátor, ale aby to nedopadlo tak, ako je na Slovensku možné, že ak sú dražby, že idú, nakričia veľkú cenu a nakoniec nezaplatia. Už keď raz povieš, že akceptuješ tú cenu, tak už je viazaná aj zmluvnou pokutou a tú cenu musí zaplatiť, aby neničil ten trh. A to by sme ľuďom pomohli. My by sme v tomto prípade ľuďom aj pomohli, lebo zase, povedzme si pravdu, načo by kto kupoval niekde v nejakej dedine tisíc metrov štvorcových, ak to nie je zo srandy. Tak nekúpi, lebo neni blbec. No však, ale kúpi to Jano, pre ktorého to má cenu, ktorý v tej dedine podniká. Ale proste to všetko so všetkým súvisí. Ale musíte nastaviť ten register tak, aby vám generoval ceny. Áno, aj kontrolovať ho tak, aby tá cena, za ktorú sa realizoval, a bol to nadobúdateľ v zmysle toho zákona, aby bola v tých daných ponukách najvyššia. Vtedy by sme mohli povedať znova to isté. Koza celá, vlk sýty. Lebo, nech sa zase Jano nehnevá z tej dediny, ten susedný, ktorý má prednosť, ktorý nechce dať 1 200 eur. On chce dať iba 1 000 eur, ale, žiaľ, život je taký, že 1 200 eur dá niekto, kto je nadobúdateľom v zmysle toho zákona. A to je podľa mňa, to je dobré. A nad tým, pán minister, toho času veľa nie je a na to chcem upozorňovať, lebo znova, aj prijatím tohto zákona sa nič nekončí. Ba práve to začína. A tejto téme pôdy sa treba naozaj venovať a nevylúčime potom, že budeme znova aj po skúsenostiach z aplikačnej praxe dávať nejaké návrhy a že to korigovať. Ale znova, my by sme mali to nastavovať tak, aby sme aj tým ľuďom sekundárne takto aj pomohli a aj sledovali poľnohospodársku politiku štátu.
Poslednú vec, čo chcem povedať, že mám pripravený, mal som pri, aj som avizoval dneska dva pozmeňovacie návrhy, ale snažím sa byť stratégom v niečom, že jeden je asi moc hustý na pomery. Ale jeden je podľa mňa – a poviem vám to otvorene, pán minister –, je aj politicky pre nás, ak nám chcete pomôcť, tak nám pomôžte, ale ja to ponúkam na riešenie toho celého problému. Je politicky dobrý, ale hlavne je vecne dobrý. Má v sebe brutálnu logiku v tom, že prečo je dôležitý, aby bol. My sa pokúsime navrhnúť a predložiť pozmeňovací návrh, aby pri prevodoch pôdy, poľnohospodárskej pôdy, ak hodnota transakcie je vyššia ako milión eur, tak je potrebné doložiť potvrdenie o legálnosti nadobudnutia finančných prostriedkov. Tam definujeme, že kto to, vydáva to Finančné riaditeľstvo, pokiaľ je vôľa, odborne to vieme odkonzultovať. Ide o to, že či politicky. A ja vám poviem, že vám by na tom malo záležať. Nie je našou úlohou trápiť Jana, ktorý z pančuchy vytiahne tisíc eur, ktoré si našporil, aby on išiel vydokladovať, skade ich má. No našporil. No a čo? Jano, čiže my netrápime Jana, čo vytiahne z pančuchy. Milión eur, hodnota prevodu pôdy v hodnote milión eur, to je už big, to je veľká transakcia. Tie sa nedejú trikrát do dňa. A tam má štát, pokiaľ sleduje nejakú poľnohospodársku politiku štátu, pokiaľ my sme poslanci a záleží nám na tom, kto nám tu gazduje, lebo to je to, že kto nám tu gazduje, tak by sme mali si nájsť filtre, nastavenia, ktoré, samozrejme, vždycky všetko sa dá obísť, ale máte sa čoho chytiť. Vždycky je to na to, aby, môžte to splytnúť, môžte rozdeliť na iks zmlúv, ale už to bude pre niekoho podozrivé, že prečo sa nekupuje naraz, ale nakupuje sa na tri zmluvy. Niekto povie, no tak potom asi má problém s vydokladovaním legálnosti nadobudnutia tých zdrojov, nie? A to je presne to. Poďme aj týmto smerom, to vám dávam ako návrh, poďme týmto smerom rozmýšľať. To má pre našu poľnohospodársku politiku zmysel. My sme sem už dotiahli podvodnícky kapitál z celého sveta, čo nám tu robia úžerníkov. By ste neverili, pán minister, skade všade tu sa dozvedeli, jak by Bolek Polívka povedal, jak sa dozvědeli, že mám cihelňu. By ste neverili, že koľko tu máme ľudí, ktorí nám tu podnikajú v nebankovom sektore. Tak aby sme neboli lepom na muchy v tom, že tam dôjdeš, tam vyplatíš a máš neviem čo. A môžme zistiť, že vieš, že čo sú to za peniaze. Aj pán Kažimír bude spokojný, nebojte, keď budeme vedieť, že kto za čo nakupuje aj z našich. Aj z našich, naši keď budú chcieť kupovať. Nech povedia, skade majú.
Tento návrh je podľa mňa veľmi dôležitý na to, aby splnil v tom konečnom, v tom celom celku to, čo chceme. Aby sa na poli gazdovalo, aby tam nechodili chlapci z Bratislavy pod kravatami raz za tri roky sa pozrieť, či je tam burina, alebo neni burina, alebo či ten Jano ešte hrdlačí za tých pár eur, alebo nehrdlačí. Aby sme mali v tých dedinách, nebude to dokonalé, nikdy to nebude dokonalé, ale však od toho sme tu my Slovenskom, ale môžme sa k tomu priblížiť, že vytvoríme prostredie, že nakoniec tam niekde ten Jano bude ráno o piatej vstávať. A ja poznám tých ľudí, ktorí sú ochotní ráno o piatej vstávať. Sú, ale chcú robiť na svojom. Chcú robiť na svojom, chcú to mať, že je to ich, a budú vám robiť, budú vám pestovať, budú držať krok, lebo to my ešte stále ako-tak vieme.
Toto je zákon. To je veľký zákon, pán minister! Vy ste predkladateľom veľkého zákona. Zákona, ktorý určí poľnohospodársku politiku na dlhé obdobie dopredu. Apelujem na zodpovednosť, nielen vašu, však, ale aj tuná našich kolegov a poprosím, prosím vás, v ďalšej diskusii keď chce niekto vystúpiť v niečom, tak si to naštudujte kvôli korektnosti. Naštudujte si to, skrátime to, zjednodušíme to, dobre, a pohneme sa ďalej, lebo to je zmyslom. Nestrieľajte tu častokrát sprava - zľava hlúposti, ktoré vôbec nie sú s tým vôbec vecne príslušné, vôbec je to nedorozmýšľané, neprečítané. Tento návrh zákona, to nie je Nový čas, prosím vás! To je návrh zákona, ktorý si treba prečítať aj s tými vysvetlivkami a treba ho chápať v tej súvzťažnosti. No, ale tak to už by sme hádam mali vedieť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:31
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:31
Gabriel CsicsaiVystúpenie s procedurálnym návrhom
13.5.2014 o 15:31 hod.
MVDr. PhD.
Gabriel Csicsai
Videokanál poslanca
Ďakujem. Len krátku poznámku. Trošku ma mrzí, že si nasadol na ten vlak, čo je, myslím si, že vedie do nie veľmi dobrého smeru. Totižto princíp je ten, o čom sa bavíme, že dajme pôdu slovenským poľnohospodárom, že nech ju kúpia. A myslím si, že to je, to je, to smeruje do záhuby. Neni podstatné, že kto vlastní tú pôdu, ale je podstatné, že kto na tom môže robiť a za akých podmienok. Aby som to zjednodušil: Prenajmem, čo ja viem, nákladné auto a vozím nejaký tovar. To je podstatné, aby tie ceny, za koľko prenajmem tú pôdu, aby som mal k tomu prístup, a za akú dobu, aby som mohol investovať alebo pracovať dlhodobo. To je podstatné. Hnať slovenských poľnohospodárov do toho, aby skupovali pôdu za každú cenu, čo sa vlastne deje teraz, vedie dlhodobo do záhuby. Totižto tie peniaze, áno, budú chýbať z ďalších inovácií, z ďalších produkčných záležitostí. Totižto nikto dneska z poľnohospodárov, kto robí len čiste poľnohospodársku prácu a žije z toho, nedokáže vygazdovať cenu, aby dokázal skúpiť také veľké množstvá pôdy alebo proste zastavil svoj podnik. Ja si myslím, že cestou má byť nie skupovanie alebo natlačenie, že kúpte si tú pôdu, ale zastabilizovanie pravidiel, regulácia vzhľadom, že kto sa môže dostať k pôde, za akých podmienok, za akú cenu a čo tam vlastne na tej pôde musí robiť. Samozrejme, produkovať, životné prostredie, zamestnanosť, jedno s druhým.
Autorizovaný
15:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:31
Martin ChrenK tomu ešte dodávam, že tento zákon nezabráni tomu, tak ako je predložený, aby veľkostatkári a veľké finančné skupiny túto lacnejšiu pôdu neposkupovali a aj tak nepredali ako obchodný podiel vo firme zahraničným vlastníkom. Čiže nesplní ten účel, za ktorý sa tu viacerí kolegovia bijú do pŕs.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 15:31 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem. Možno len preto, že si sa na mňa tak osobne obrátil v tom príhovore. Register cien, ktorý spomínaš, je podľa mňa zaujímavá možnosť a rád sa o tom ďalej pobavím, veď nakoniec kataster má všetky tie údaje dnes kúpno-predajných zmlúv na to, aby ich anonymizovane zverejňoval podľa okresov, prípadne chotárov alebo podľa niečoho iného. V civilizovanej spoločnosti by stačilo možno pár týždňov, aby sa to dalo zariadiť. Otázka, že koľko peňazí do IT by to stálo na Slovensku. Jedna vec sa ale stane, aj keby sme ten register cien pozemkov mali, tak by sme to videli. Po zavedení tohto zákona sa zníži hodnota poľnohospodárskej pôdy. Tak ako keby si mal Felíciu a prikážeme ti zákonom, že odteraz ju od teba môže kúpiť len niekto, kto už iné auto mal, tak z dôvodu, že obmedzíš počet ľudí, ktorí to auto od teba môžu kúpiť, sa zníži dopyt a tým pádom klesne trhová cena toho auta. A toto isté bude aj pri pôde, ale v pomerne radikálnom, radikálnom meradle sa to stane. A, okej, môžme sa baviť o tom, čo ty hovoríš. Ty hovoríš, že je to legitímne. Poďme o tom diskutovať. Ja len hovorím, priznajme to, tak ako aj Martin Fecko, okej, chcete chrániť pôdu za cenu, že ochudobníte dva milióny slovenských občanov, ktorí ju vlastnia, a znížite trhovú hodnotu ich majetku. A tvrdíte, že je primerané chrániť pôdu za cenu ožobráčenia dvoch miliónov občanov. Okej, debatujme o tom, ale férovo a transparentne, otvorene to priznajte.
K tomu ešte dodávam, že tento zákon nezabráni tomu, tak ako je predložený, aby veľkostatkári a veľké finančné skupiny túto lacnejšiu pôdu neposkupovali a aj tak nepredali ako obchodný podiel vo firme zahraničným vlastníkom. Čiže nesplní ten účel, za ktorý sa tu viacerí kolegovia bijú do pŕs.
Autorizovaný
15:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:35
Martin FeckoĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 15:35 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, iba jedno budem reagovať, týkajúce sa, že by sme nemuseli vymýšľať koleso ani teplú vodu, jasné, že mohli sme sa poučiť. A poviem iba k tej cene, že napríklad v Nemecku to majú tak, že pokiaľ nesplníš, že trhová cena je v nepomere k hodnote pozemku maximálne do 150 %, tak predaj je nepovolený. To znamená, oni dokonca ešte Nemci regulujú aj cenu. My ju momentálne nechali sme tú cenu akože na vlastníka, nech si povie, koľko za to chce. Ako sa to vyvinie, to už uvidíme. Hovorím, v Nemecku, ktoré berieme ako za vzor, dokonca ich zákon reguluje cenu. Takže to len tak na ozrejmenie.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný