35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja mám len jednu jedinú otázku. Prečo si ty, keď si bol na poste ministra pôdohospodárstva, neprišiel so zákonom, ktorý by chránil slovenskú pôdu?

Chcem ti poďakovať, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Aj za to, že si možno znovu trošku viacej poodhalil o pozadí tohto návrhu zákona, o ktorom dnes rokujeme v Národnej rade. Myslím si, že si veľmi presne pomenoval tú skutočnosť, že bol trošku takým ideologickým, vlasteneckým a emočným krytím marketingovým tohto zákona o tom, že ide o slovenskú pôdu, ktorú nedovolíme rozpredať, chceme chrániť našu vlasť, chceme chrániť pôdu pre slovenských občanov, čo je naozaj silné a každý niekde v podvedomí s tým vieme súhlasiť a chceli by sme, aby sme slovenskú pôdu zachovali pre slovenských občanov, pre naše deti, pre naše vnúčatá. Tak pod rúškom tohto marketingového krytia sa tu pripravuje pomerne hrubé porušenie vlastníckych práv, vlastníckych práv, ktoré máme garantované v ústave. Vlastníckych práv, ktoré, ak pripustíme ich výrazné obmedzovanie a okliešťovanie pri pôde, pri tomto výrobnom prostriedku, tak za chvíľu sa to naozaj môže preniesť, ty si to možno trošku pritiahol za vlasy, na byty, ale naozaj sa to môže rozšíriť aj na iné výrobné prostriedky alebo iné statky, ktoré v tejto krajine máme. A odhalil si podľa mňa a pomenoval veľmi presne aj to, že naozaj sa tu má vytvoriť prostredníctvom tohto zákona nejaký numerus clausus skupiny ľudí, ktorí sa k tejto pôde budú vedieť dostať, nazvime ich veľkostatkári, ktorí to dnes majú väčšinou v nájme túto pôdu, ale potom túto pôdu budú oni vo veľkom predávať do zahraničia, ak sa tak rozhodnú. Čiže sme v situácii, ktorú sme už raz v 90. rokoch prežili pri Mečiarovej privatizácii.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja si myslím, že musíte aj vy vidieť, že tí, ktorí tu vystupujú, hovoria o tom, že áno, treba brániť našu pôdu, aby to nedostali, dá sa povedať, takí, ktorí to len zneužívajú a ešte sú aj zo zahraničia. V poriadku. Len my upozorňujeme na to, že váš návrh je zlý. Jednak za vlády Ivety Radičovej, za našej vlády, sme predĺžili, lebo mali sme možnosť, vy už takú možnosť nemáte, o dva roky zákaz predávať do zahraničia. Aj tak viete, že rôzne zmluvy to mohli obísť. Ale, ale mali ste dva roky na to, aby sa pripravil zákon, ktorý bol, ktorý bol aj dôkladne premyslený. Totiž zoberte si napríklad taký konkrétny povedzme rodinný príklad. Po matke aj moje sestry, aj ja sme zdedili kus pôdy. A teraz povedzme jedna sestra chce predať tú pôdu a mne, ja to chcem kúpiť. Ale ja nie som poľnohospodár. Ako, ako sa k tomu môžem dostať? No áno, darovacia zmluva. Ale, ale ona to chce predať a nie načierno. To znamená, že mi daruje a ja načierno dám jej peniaze, to určite nie. Takže to je jedna vec, a pritom ja si myslím, že my si tú pôdu chceme chrániť a nechceme, aby to vlastnil niekto iný, a vy takúto možnosť nám fakticky zoberiete.
A druhá vec, chápem tomu, že v poriadku, určitým spôsobom to treba obmedziť. Ale prečo to nerobíte? Ja viem, že to bude stáť peniaze, že bude to štát vykupovať. Ak niekto bude chcieť predať, tak napríklad Slovenský pozemkový fond. Takéto možnosti prečo by neboli? Ponúknite tak, aby v prípade napríklad diaľnic, že vykupujete tú pôdu, lebo ide, to je záujem štátu a mne nehovorte, že záujmom štátu nie je takto chrániť našu pôdu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, mnoho a mnoho pravdivého už bolo povedané v tejto rozprave k tomuto návrhu zákona a veľa povedal môj predrečník Zsolt Simon. Dovoľte mi tiež vniesť niekoľko konkrétnych argumentov, ktorými sa budem snažiť odôvodniť svoje stanovisko, že tento predložený návrh zákona je zlý, je nesprávny a je našitý na mieru úzkym záujmovým skupinám na úkor veľkej časti slovenských obyvateľov, obyčajných ľudí.
Každý zákon, ktorý príde sem do Národnej rady, píše nejaký príbeh. A zákon, ktorý je tu predložený, píše príbeh o tom, ako ochudobniť takmer 2 milióny Slovákov o peniaze za ich pozemky, poľnohospodársku pôdu, ako podporiť veľké firmy a latifundistov na úkor malých farmárov a ako pritom urobiť z ústavy len zdrap papiera, a to všetko prostredníctvom vzbudzovania lacných nacionalistických vášní a nálad a ešte sa na tom snažiť aj získavať politické body. Svojou podstatou je tento zákon pokojne prirovnateľný k niektorým iným, s ktorými strana SMER prišla do tohto parlamentu v minulosti. Či už je to aktuálna novela privatizačného zákona, ktorá nadväzuje na pokútny štart predaja Slovak Telekom-u, ktorú budeme prejednávať na tejto schôdzi, alebo novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energií predstavená ministrom Malatinským pred vyše rokom. Všetky majú čosi spoločné. Na úkor obyčajných ľudí prihrávajú veľké bohatstvo finančným skupinám a veľkopodnikateľom.
Pán minister je však o čosi politicky ostrieľanejší než jeho kolega z ministerstva hospodárstva, a preto je tento návrh podkutý naoko veľmi silným argumentom. Po ukončení prechodného obdobia od 1. mája musíme zamedziť zahraničným podnikateľom vo veľkom skupovať slovenskú pôdu. Skutočnosť je však úplne iná. Cieľom tohto predloženého zákona, ktorý považuje vláda za tak dôležitý, že v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku ho predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, je priklepnúť obrovský kšeft niekoľkým veľkofarmárom a družstvám na úkor bežných ľudí vlastniacich iba kúsok poľnohospodárskej pôdy. To skrátené legislatívne konanie, že je v skutočnosti klamlivé a falošné, dôkazom toho, ako som už povedal vo faktickej poznámke, je to, že tento zákon bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania na konci minulého roka. A potom bola legislatívna práca na ňom zastavená na niekoľko mesiacov kvôli prezidentským voľbám, aby sa takáto citlivá téma neotvárala pred prezidentskými voľbami, pretože bude takmer dva milióny bežných občanov poškodených týmto zákonom na Slovensku. A potom zrazu, po trojmesačnej prestávke, prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, čo je úplný nonsens a je jasné, že toto skrátené konanie je motivované len politicky a nemá žiaden zákonný základ.
Navyše tento zákon, tak ako je predložený, zahraničným podnikateľom nezamedzí v ničom. Rovnako ako doteraz, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch budú môcť skupovať poľnohospodársku pôdu prostredníctvom nákupu obchodných podielov vo firmách, ktoré ju vlastnia.
Dovoľte mi predniesť niekoľko dôvodov, prečo je treba tento predložený návrh zákona o predaji pôdy odmietnuť a prečo v skutočnosti nie je návrhom prospešným pre Slovensko. Po prvé; mnohé z toho, čo poviem, tu už dnes zaznelo, pokúsim sa teda zhrnúť všetky argumenty, ktoré sú na stole.
Po prvé, predložený návrh nezabráni predajú pôdy cudzincom. Predložený návrh dokáže každý šikovnejší podnikateľ a človek obísť napríklad tým, že svoju pôdu vloží do obchodnej spoločnosti a potom predá podiel v tejto firme. Rovnakým spôsobom už mohli cudzinci nakupovať slovenskú pôdu dnes napriek tomu, že formálne platil zákaz pre takýto krok. Čiže pre tých ľudí, ktorí majú pôdy viac a oplatí sa im založiť napríklad spoločnosť s. r. o., bude tento zákon bezzubý. A doplatia naň tí najobyčajnejší, tí bežní ľudia, tá babka v Čremošnom, ktorá vlastní len trochu pôdy a nie je schopná založiť si obchodnú spoločnosť a nie je schopná využívať diery a medzery v zákonoch a kšeftovať a využívať ich.
Naopak, skupovanie pôdy a predaj cudzincom sa ešte týmto zákonom uľahčí, pretože tí veľkopodnikatelia v pôdohospodárstve, ktorí už dnes hospodária vo viacerých chotároch, vo viacerých okresoch, vo viacerých obciach, budú môcť prednostne a za lacnejší peniaz pôdu skupovať. Povedzme si otvorene, kto to bude, kto má dnes peniaze na to, aby začal vo veľkom skupovať poľnohospodársku pôdu. Sú to veľkopodnikatelia, majitelia družstiev a finančné skupiny. A keď takýmto spôsobom im zjednodušíme túto pôdu sceľovať, im nič nezabráni, aby ju potom už scelenú predali ako podiel vo firme zahraničným vlastníkom. My tento proces ešte pre nich zjednodušujeme, pretože hlavný predaj a hlavná prekážka, niekoľkokrát to tu v rozprave zaznelo, prečo cudzinci neskupujú slovenskú pôdu, je to, že je rozdrobená. A my to sceľovanie a odpredaj cez obchodný podiel týmto zákonom ešte zjednodušíme.
Druhý argument, o ktorom som presvedčený, možno mnohí z vás s ním nebudú súhlasiť, skupovanie pôdy zahraničnými investormi na Slovensku nie je ozajstným problémom. A preto aj dôvod, pre ktorý tento zákon je obhajovaný, je v skutočnosti bezzubý. Prečo nie je takýto predaj problémom? Po prvé, už dodnes mohli zahraniční investori skupovať cez podiely vo firmách pozemky na Slovensku, poľnohospodársku pôdu. Nedialo sa tak v nijakej zvýšenej miere. Žiadne štatistiky nepreukazujú, že by vlastnili nejaké veľké percento poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Po druhé, máme skúsenosť z Českej republiky, kde neplatia obmedzenia pre obchodovanie s poľnohospodárskou pôdou a nestal sa tam žiaden nejaký masívny výpredaj poľnohospodárskej pôdy do zahraničia. No a po tretie, čo považujem za najdôležitejšie, poľnohospodárska pôda sa dá len veľmi ťažko naložiť na chrbát a odniesť a zahraničný vlastník nemusí byť o nič horší hospodár než nejaký vlastník domáci. Naopak, možno dokáže priniesť nové výrobné postupy, nové technológie, ktoré u nás potrebujeme. To, čo je dôležité, nie je to, kto je vlastníkom pôdy, ale aby na tej našej poľnohospodárskej pôde niekto poriadne robil, aby neležala len tak ladom, ale aby bola obrábaná, aby prinášala úrodu. To je dôležité. A obmedzovanie dobrovoľného obchodu v tejto oblasti je preto nezmyslom samo osebe a nemôže stačiť ako dôvod pre presadenie tohto návrhu zákona.
Tretí argument, ktorý je pre mňa osobne veľmi dôležitý. Tento zákon ochudobní takmer 2 milióny obyčajných, bežných ľudí na Slovensku. Tých, ktorí vlastnia aspoň kúsok poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon zabezpečí, že hodnota pôdy v ich vlastníctve klesne. Je to základný ekonomický zákon. Keď obmedzíte počet ľudí, ktorí môžu nakupovať nejaký tovar alebo pôdu, znížite dopyt a tým pádom automaticky klesne jej cena. To sa deje v tomto zákone.
My môžeme polemizovať o tom, či si myslíme, že je dobré, aby sa s pôdou obchodovalo voľne alebo neobchodovalo voľne. A viem, že sú mnohé argumenty, ktoré hovoria o tom, že pôda nie je, ako pán kolega Hlina hovorí, Škoda Felícia, a nemalo by sa s ňou obchodovať úplne voľne. Ale v tom prípade buďme féroví a povedzme nahlas nielen to, že chceme chrániť, v úvodzovkách, pôdu a zamedziť jej obchodovaniu, ale že tým zároveň tie dva milióny vlastníkov pripravíme o hodnoty. Pripravíme ich o majetok, ktorý majú, znížime cenu pôdy, ktorá je v ich vlastníctve. Doslova mnohých ľudí ožobráčime na Slovensku týmto návrhom zákona. To, že chceme chrániť slovenskú pôdu, môže byť úplne legálny úmysel, ale povedzme aj to bé, čo to spôsobí a ako budú mnohí ľudia trpieť a o aký majetok, o aké hodnoty prídu.
Tento zákon v podstate hovorí to, že pôdu bude musieť majiteľ, zjednodušene, predať niekomu, kto aspoň tri roky vykonáva poľnohospodársku činnosť v jeho chotári, neskôr v okrese, neskôr na úrovni štátu, čím zníži dopyt po pôde. De facto príde k zrušeniu konkurencie pri nákupe, predaji pôdy a doslova až k zániku voľného trhu s pôdou.
Štvrtý argument proti tomuto predloženému návrhu zákona. Tento zákon podporí veľkopodnikateľov na úkor malých farmárov. Nie ten Jano, ktorý chce robiť na pôde a obrábať si ju, bude prosperovať z tohto návrhu zákona. Naopak, ak ten Jano doteraz na žiadnej pôde nerobil, robil niekde na východe v nejakej fabrike a tú fabriku zavrú a on si povie, že mám niečo našetrené, chcem si kúpiť pôdu a začať farmárčiť, a má viac ako 40 rokov, ani to nebude môcť robiť. Ten obyčajný Jano z Trebišova nebude môcť pracovať na svojej pôde, pretože si ju nebude môcť kúpiť na základe tohto návrhu zákona.
Na základe tohto návrhu zákona zbohatne pár veľkofarmárov a družstiev na úkor tých dvoch miliónov bežných ľudí a na úkor malých farmárov. Doslova budú zlikvidované malé farmy a ekonomicky slabší poľnohospodári. Vo výsledku budú schopné nakupovať pôdu len veľké a solventné spoločnosti, napríklad finančné skupiny, ktoré už obchodné podiely v existujúcich farmách vlastnia alebo si ich po nadobudnutí platnosti tohto zákona kúpia. Vytvorí sa tak vlastne monopol na vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy na niekoľko generácií. Monopol pre silné finančné a bývalé privatizačné skupiny a jednotlivcov. A mnohí v tejto miestnosti vieme, kto sú tí ľudia, ktorí už dnes vlastnia veľkú časť pôdy, vo veľkom podnikajú na prenajatej poľnohospodárskej pôde a v koho prospech, komu najviac do karát bude tento návrh zákona hrať.
Vôbec by som sa nedivil, keby v dôsledku tohto zákona vznikli na Slovensku až také veľkostatky a latifundie juhoamerického typu s tým, že vlastníci takýchto veľkofariem budú svoju koncentrovanú pôdu potom prenajímať tretím osobám, malým farmárom, ktorí už ale nebudú pracovať na svojom. Už ako nevoľníci budú donútení pracovať na cudzom. Ten Jano z toho Trebišova bude musieť pracovať na cudzom za nevýhodných podmienok. A tí latifundisti budú sami žiť iba z renty, z tržieb za prenájom tejto pôdy. A je mi čudné, že takýto model presadzuje vláda, ktorá sa nazýva - samu seba - sociálnodemokratickou.
Piaty argument proti tomuto návrhu zákona. Je veľmi dobre možné, že hlavným motívom na predloženie tohto návrhu zákona je monopol na poľnohospodárske dotácie. Pri monopolizácii vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ktorú tento návrh zákona spôsobí, a nejde pritom len o lacné skupovanie pozemkov a tlačenie cien i nájmov nadol, pretože veľké družstvá a farmári budú uprednostnení podľa tohto návrhu zákona a nikto iný sa k nim nebude mať šancu dostať, pri tomto všetkom ide aj o obrovské peniaze v dotáciách na poľnohospodársku činnosť. A práve v tejto politike sa točí najväčšia časť rozpočtu Európskej únie.
Samotné ministerstvo pôdohospodárstva v akčnom pláne rozvoja pôdohospodárstva kritizuje monopolizáciu poberania dotácií na poľnohospodársku činnosť. V ods. 5 koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR, akčného plánu rozvoja pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa hovorí, že "vysoká koncentrácia poľnohospodárskej výroby vedie v podmienkach Slovenska ku kumulácii väčšiny dotačných peňazí Európskej únie do rúk výraznej menšiny žiadateľov o ne". To bol citát z dokumentu schváleného touto vládou.
Lacným skupovaním pozemkov po celom Slovensku, ktoré spôsobí tento návrh zákona, sa pár tisíc veľkých družstevníkov a poľnohospodárskych veľkopodnikateľov dostane k miliónom eur z poľnohospodárskych dotácií. A je to možné, že práve v nich väzí ten skutočný dôvod, prečo bol v ich prospech tento návrh zákona pripravený.
Šiesty argument proti tomuto návrhu zákona, tak ako bol predložený. Zákon zjavne porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Už to spomínali moji kolegovia predrečníci. Návrh zákona obmedzuje vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy tým, že im zabraňuje s ňou voľne nakladať a stanovuje podmienky, komu a ako môžu túto pôdu predať. Tým znižuje hodnotu tejto pôdy. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa takéto obmedzenie vlastníckeho práva, avšak podľa čl. 20 ods. 4 musia byť splnené štyri základné podmienky. V nevyhnutnej miere musí to byť vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tých štyroch podmienok tento návrh zákona spĺňa len jednu jedinú, a to, že je to zákon, na základe ktorého sa bude obmedzovať vlastnícke právo. Tie ďalšie tri - verejný záujem a nevyhnutnú mieru - nespĺňa vôbec, pretože nenapĺňa žiaden verejný záujem, ani dokonca nezabráni predaju pôdy do rúk cudzincom. A navyše hrozba, o ktorej predkladatelia hovoria, v skutočnosti neexistuje. A primeranosť náhrady nespĺňa jednoducho preto, lebo žiadnu primeranú náhradu tým obmedzeným vlastníkom pôdy tento návrh zákona neponúka.
A nie som to len ja, a nie sú to len niekoľkí moji opoziční kolegovia, ktorí upozorňujú na takúto protiústavnosť. V samotnom medzirezortnom pripomienkovom konaní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Kaliňák v zastúpení svojho ministerstva vnútra kritizoval protiústavnosť tohto návrhu zákona. Dovolím si zacitovať z pripomienok, ktoré boli vznesené v MPK, pripomienky ministerstva vnútra. "Navrhovaný zákon predstavuje retroaktívny zásah do vlastníckeho práva tých osôb, ktoré poľnohospodársku pôdu ešte nescudzili (právna istota), pričom sa narúšajú ich ústavné práva chránené čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1. Ďalej treba zdôrazniť čl. 1 ods. 2, ktorý sa týka medzinárodného práva, čiže aj právo Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členskou krajinou. Okrem slobody patrí sem aj zmluvná voľnosť a rovnosť, všetci ľudia majú rovnaké práva, nemožno ich deliť na kategórie. Treba zdôrazniť, že podľa čl. 12 ods. 1 sú základné práva a slobody a aj ochrana vlastníckeho práva neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na čl. 13 a na čl. 51 ods. 1." Stále citujem zo stanoviska ministerstva vnútra. "Jedným zo základných práv a slobôd je podľa čl. 20 ods. 1 právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predkladateľ správne argumentuje, že právo nadobúdať vlastníctvo nie je chránené čl. 20, ale zmyslom tohto článku nie je chrániť potenciálneho nadobúdateľa, ale chrániť a neobmedzovať vlastníka. Aj obmedzovať vlastníka je možné, ale výlučne v intenciách čl. 20 ods. 4", ktoré nie sú naplnené, dodávam a ďalej citujem. "Ďalší nesprávny argument predkladateľa je porovnávanie napríklad s ústavou Nemeckej spolkovej republiky a nemeckým právnym poriadkom. V Nemeckej spolkovej republike sa ústavné právo vzťahuje aj na právo nadobúdať majetok, čo je v Slovenskej republike vylúčené, a tiež na možnosť obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom, čo je v Slovenskej republike tiež vylúčené, pretože v Slovenskej republike možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona a nie priamo zákonom. A samozrejme, v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. V Slovenskej republike možno obmedziť základné práva a slobody priamo zákonom iba ústavným, a to len vtedy, ak nastane extrémna situácia podľa čl. 51 ods. 2. Predložený návrh zákona jednoznačne obmedzuje priamo zákonom vlastnícke právo, a to nemožno z pohľadu čl. 20 akceptovať," uzatvára ministerstvo vnútra vo svojej zásadnej pripomienke v medzirezortnom konaní voči tomuto predloženému návrhu zákona.
Siedmy argument proti tomuto predloženému návrhu zákona. Tak ako je napísaný tento zákon, vytvára obrovský priestor na korupciu. Len málo predložených zákonov dáva toľko arbitrárnej moci štátnym úradníkom ako tento konkrétny. Podľa dikcie zákona bude totiž v právomoci okresného úradu vydávať osvedčenia o tom, či predajca pôdy splnil alebo nesplnil podmienky tohto zákona. Mnohé sú pritom definované vágne a arbitrárne a ponechávajú teda obrovský priestor pre fantáziu úradníkov. Čerešničkou na torte je aj fakt, že podľa návrhu zákona nemusí okresný úrad občana o svojom rozhodnutí vôbec informovať. Ak mu na jeho žiadosť neodpíše, znamená to rovno, že osvedčenie nevydal. Ak vám teda úradník neodpísal, znamená to, že máte smolu. Môžete sa proti jeho nečinnosti odvolať, ak vám ale do ďalších 15 dní znovu neodpíše, máte jednoducho smolu navždy. Svoje rozhodnutia a svoju nečinnosť nemusí úradník nijak zdôvodňovať. Úradník vás oficiálne a podľa litery zákona môže absolútne ignorovať, tak je napísaný a navrhnutý tento zákon.
Ôsmy dôvod proti tomuto predloženému návrhu zákona. Okrem občanov okradne aj ďalších, napríklad cirkvi. Plošné zníženie hodnoty poľnohospodárskej pôdy na celom pozemku, na celom Slovensku nepostihne len bežných ľudí, ale aj ostatných majiteľov pôdy v prospech tých, ktorí ju budú vo veľkom skupovať. A to skupovanie naozaj nastane. Všetci tí, ktorí dnes prenajímajú svoje malé kúsky pôdy za nula, nič, za veľmi malú sumu, dostanú ešte nižšie nájomné po platnosti tohto zákona. A keď sa budú sťažovať, tak im bude povedané, predaj mi to zase za nula celá nič, pretože ak to nepredáš mne, nebudeš to môcť predať nikomu inému. O celý majetok tak prídu napríklad cirkvi, ktoré sú veľkými majiteľmi pôdy. Prídu o majetok z dôsledku plošného zníženia hodnoty a ceny pôdy na Slovensku. A to ešte hrozí aj to, že pri znížení ceny sa potom veľké pôdy, veľké plochy pôdy vo vlastníctve štátu za nižšie ceny začnú tiež rozpredávať tým veľkostatkárom a finančným skupinám. Tie dôsledky ďalšie si môžeme domýšľať.
Som presvedčený, to je deviaty dôvod, že zákon, tak ako je navrhnutý, je v rozpore aj so strategickými materiálmi o rozvoji pôdohospodárstva na Slovensku, ktoré vypracovalo a schválilo samotné toto ministerstvo pôdohospodárstva. Ako keby tam jedna ruka nevedela, čo robí druhá, alebo skutoční odborníci na ministerstve nevedeli, s čím prídu lobisti a záujmové skupiny. Napríklad ten spomínaný Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva na roky 2014 až 2020 jednoznačne kritizuje nelichotivý stav slovenského poľnohospodárstva hneď vo svojom druhom odstavci. Kumuláciu dotácií európskych peňazí do rúk malej skupiny ľudí, ktorá v dôsledku tohto zákona ešte porastie, a obrovskú koncentráciu pôdy na Slovensku, 500 ha ako medián na jeden poľnohospodársky subjekt je najvyšší v celej Európskej únii. A táto koncentrácia pri tých veľkofarmároch ešte ďalej porastie a budú to práve tí veľkostatkári a veľkofarmári, ktorí budú nakupovať pozemky a budú ešte viacej rásť.
Slušný politik, ktorý nechce lobovať za záujmové skupiny a za veľkopodnikateľov, preto, a naopak, chce sa zastať tých dvoch miliónov občanov, preto podľa môjho názoru musí byť proti návrhu, tak ako je predložený, v tejto podobe. Ako som tu už povedal tiež vo faktickej poznámke, pod heslom "cudzie nechceme a svoje si nedáme" v minulosti zariadil Vladimír Mečiar, že sa tie najcennejšie podniky, ktoré sme na Slovensku mali, dostali do rúk veľkého množstva tých najhorších tunelárov. A dnes týmto predloženým návrhom zákona sa tento princíp do slovenskej politiky vracia opäť, akurát do rúk pár lobistov, finančných skupín a veľkopodnikateľov v poľnohospodárstve sa za žobračenku, za nízku cenu dostane veľké množstvo pôdy rozdrobených vlastníkov, bežných občanov, tých obyčajných ľudí.
Je to zákon, ktorý je tak zjavne protiústavný, že to kritizoval aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Je to zákon, ktorý je o zneužívaní lacných nacionalistických vášní, čo je veľmi nebezpečný trend. Z toho dôvodu navrhujem v nadväznosti na kolegu Zsolta Simona, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie, a zaväzujem sa, že NOVA bude v prípade jeho schválenia hľadať podporu a iniciovať rokovanie opozičných poslancov s cieľom podať tento zákon na Ústavný súd.
A dovoľte mi ešte upozorniť na poslednú pikošku. Tento zákon ešte ani nezačal platiť a už sa začínajú objavovať prvé malé kšeftíky, ktoré s ním súvisia. Tentokrát veľmi malé, ale predsa. Dostala sa mi do rúk pozvánka súkromnej agentúry na školenie k tomuto návrhu zákona, ktoré bude prebiehať vo všetkých krajských mestách na celom Slovensku a na ktorom budú školiť zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva, samozrejme, na pôde súkromnej agentúry a za 40-eurový účastnícky poplatok, ktorý bude musieť zaplatiť každý účastník tohto seminára. Čiže zákon ešte ani neplatí a už sa tu nájdu prví ľudia, ktorí si z neho začínajú robiť svoj malý osobný biznis. A ja túto informáciu, pán minister, vám odovzdávam, aby ste ju mohli preveriť.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nech je mi odpustené. V zásade som nechcel, ale sa prihlásim ešte aj do ústnej, lebo mám pocit, že treba niečo povedať. Nestihnem to povedať v týchto dvoch minútach. Ale, pán kolega, neberte to osobne, ale v zásade ono to takto dopadne, keď sa ekonóm vyjadruje k poľnohospodárstvu. Len viete, vy ste spomínali, že možno príde ten zahraničný investor s novými výrobnými postupmi. Tam by som vás, prosím vás, opravil. Tam už veľa nevymyslíte. Viete, na jar zasejete, na jeseň zožnete. Kravy nepasiete na lucerke. Tam už toho veľa technologicky nevymyslíte. Tam už toho až tak neobjavíte. Naozaj som pozorne počúval, čo chcete vlastne povedať, ale ja som tomu nerozumel. Lebo ja naozaj nechápem, čo bolo na konci dňa? Čo je na večeru? Fakt nechápem. Jediné, čo tu zarezonovalo, že už niekto robí, to aj mňa už vyrušuje, že niekto robí nejaké semináre. Nedá sa to zvládnuť, ani sa nepokúsim to zvládnuť v tých dvoch minútach. Pokúsim sa niektoré veci obsiahnuť v mojom vystúpení v ústnej.
Teda ja som vynechal to, čo možno, čoho by sa dalo chytiť o prevode obchodných podielov. O prevode obchodných podielov sa dá rozprávať. Neviem, ktorí máte, ktorí nie, skúsenosti. Predstavte si, že uzavriete s niekým zmluvu nájomnú, je to slušný človek a po pol roku vám príde nejaký neviem kto, že by ste si ho ani domov nepustili, a povie, že ja som kúpil obchodný podiel. A zrazu máte nájomníka, o ktorom ste ani netušili. A my sme to už začali robiť veľmi dávno, že my sme dávali podmienku do zmluvy, že pokiaľ chce držať nájomnú zmluvu, musíme súhlasiť s prevodom obchodných podielov. Čiže ak máme rozprávať o obchodných podieloch, ale to je agenda nie tohto, to je Obchodného zákonníka. To treba definovať. Možno áno, možno je cesta, že ak nejaká firma je vlastníkom viac ako nejakej výmery poľnohospodárskej pôdy, tak poďme. Ale to je inde. To nie je tu v tomto zákone. A tam vidím aj ja slabý bod. Ale to som nepovedal, lebo som mal pocit, že rozprávame o tomto zákone. Naozaj, pán kolega, no, skúsim v ústnej.

Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem znovu, ako som reagoval na pána Galka, čo sa týka Českej republiky a informácia je z úst jeho viceprezidenta Agrárnej komory Českej republiky pána Šmejdrlu, ktorý nám povedal oficiálne, že v rukách cudzincov, respektíve pod ich vplyvom v Českej republike je 20 % územia a v prihraničných oblastiach s Rakúskom a Nemeckom 30 % územia. To znamená, žiadne nič sa nedeje. Deje sa. A na Slovensku podľa vyjadrení, ktoré, samozrejme, tiež nemáme presnú špecifikáciu, je 20- až 30-tisíc hektárov už v rukách cudzozemcov. Keď si vezmeme, že jeden chotár, jedno katastrálne územie má tisíc hektárov, to je 40 obcí. Veľa? Málo? Jeden okres. Podľa mňa veľa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja tak práve som pozorne tiež kolegu počúval a s mnohými vecami som práveže aj súhlasil. Ja mám tiež veľkú obavu z toho, že v podstate veľkopodnikatelia, ako sú tie bývalé družstvá, tie budú uprednostňované. Tie majú kapitál, tie majú peniaze. Im nebude problém skupovať túto pôdu. Ja nepodporím tento návrh zákona. Je mi to ľúto, ale ho nepodporím, lebo ho vnímam ako negatívny pre tých drobných hospodáriacich roľníkov. V priemere keď u nás vychádza na jednu farmu na Slovensku okolo 500 alebo 550 ha, Francúzsko tu bolo spomínané, vo Francúzsku je to 35 ha, hej, v priemere. Ja mám informáciu takú, že horná hranica, najväčší farmár vo Francúzsku je ten, ktorý má 170 ha, je predsedom toho združenia tých poľnohospodárov. Teda je to taký nepomer. A tuná sú chotáre, kde majú 2-tisíc, 5-tisíc ha poľnohospodárske družstvá.
Potom ďalšia vec, ktorú kolega tuná spomínal, že u vlastníkov, kde na Slovensku je naozaj rozdrobená tá pôda. Ja hovorím, že chvalabohu, našťastie, hej. To bude trošku väčší problém ako pri tom skupovaní. To je dobrý signál, to je dobrá vec. Ale zníži sa tá hodnota tej pôdy, ako si to kolega spomenul. Presne tak. Keď má dneska trhovú hodnotu, sa pohybuje hektár ja neviem od 1 200, 1 250 do 3- až 3,5-tisíc, tak to môže klesnúť možno aj na 500. A tak, ako si to presne povedal, ja ti určím cenu nájomného, ja ti určím cenu aj za pôdu. Toto, ja vnímam tento, je mi to veľmi ľúto, lebo ja tak isto súhlasím zase s tým, aby sa tá pôda takto bezzubo nedostala možno tomu zahraničnému kapitálu. Ale ako kolega tu povedal, že nie je to celkom zase. No nestihnem to vo faktickej, ja sa prihlásim ešte do rozpravy. Ale nové technológie naozaj môžu priniesť nové spôsoby hospodáre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Naozaj veľmi pozorne počúvam túto diskusiu, lebo ma zaujala. A mám taký pocit, že akonáhle zaznejú racionálne argumenty, ako to bolo v tejto chvíli, keď vystupoval pán poslanec Chren, tak okamžitá reakcia na to je s takými emotívnymi vlastenecko-národnými, respektíve poľnohospodárskymi argumentami. Mali by ste tie veci začať pomaličky oddeľovať a veľmi jasne pomenovať, o čo tu ide. Ak niekto kúpi pôdu na Slovensku - a je to jedno teraz, či je to druhý Slovák z danej obce, alebo druhý Slovák z iného mesta, alebo nejaký cudzinec - táto pôda zo Slovenska neodíde. Bude stále na území Slovenskej republiky a bude stále pod vplyvom zákonov, ústavy tohto štátu. Takže ako predstavu, že niekto si kúpi v obci, kde mám víkendový domček, v Borši nejaký pozemok a tým pádom tam už bude Holandské kráľovstvo, keďže on je Holanďan, je absolútny nezmysel. Čiže toto nechajme nabok.
Teraz poďme k meritu veci. Cieľom z poľnohospodárskeho pohľadu je to, aby sa na tej pôde hospodárilo, lebo je to výrobný prostriedok. Nie, tá pôda nemá slúžiť na to, aby bola zdrojom príjmu cez dotácie, aby sa tam kosila tráva. Ale to, aby sa tam na tejto pôde podnikalo. Dnes sú zákony nastavené tak, že ak chce niekto podnikať na pôde a rozhodne sa dnes, že od zajtra by chcel podnikať, tak sa jednoducho cez túto legislatívnu mašinériu nedokáže k tejto pôde dostať. A tá tragédia je, že keby ešte ministerstvo prišlo s návrhom zákona, že obmedzí vlastnícke práva, aby sa pôda, ktorú vlastnia Slováci, nedostala do rúk cudzincov, tak by som s prižmúrením oboch očí nejak s tým vedel súhlasiť. Lenže ten diabolský plán je v tom, že sa dostane do rúk iných slovenských veľkostatkárov, ktorí potom cez predaj svojich obchodných podielov to kľudne predajú do zahraničia.

Ďakujem veľmi pekne. K pánu poslancovi Hlinovi. No áno. Som ekonóm, ktorý sa tu vyjadruje k zákonu o poľnohospodárstve. Musím povedať, že vďakabohu sa tu nájde niekto, kto sa dokáže zastať tých dvoch miliónov bežných občanov. Moja skúsenosť je, že najhoršie je, že keď necháte, spravíte capa záhradníkom a necháte mu napísať si vlastné pravidlá. Keď by si audítori písali zákony o audítorstve a právnici o právničine, tak, a notári o notárstve a advokáti o advokácii, tak vždy si tu vytvorili nejaké privilégiá, vždy takéto zákony išli na úkor bežných ľudí a v ich prospech. A keby tento zákon písali veľkostatkári a veľkodružstevníci, nevyzeral by inak, ako je urobený dnes.
Pán Fecko, či veľa, málo pôdy majú zahraniční investori? V poriadku. Poďme o tom polemizovať. Ale buďte fér a postavte sa svojim voličom, obyčajným ľuďom povedzte, že dva milióny z nich prídu o majetok, že prídu o hodnotu a že to presadzujete a že sa tu za to tak bijete. Buďte fér a povedzte, že to je tá druhá strana mince toho, čo obhajujete.
Pán poslanec Kuffa, ďakujem veľmi pekne za váš názor. Áno, máte pravdu. Na Slovensku týmto hrozí, že nastane nová éra veľkokolchozov a tej ešte väčšej koncentrácie pôdy. V podstate tak ako v roku ´48 prišiel Víťazný február a pôda bola vo veľkom znárodnená pre veľké kolchozy, hrozí obdoba toho tu, až na to, že dnes nebude obmedzenie vlastníckeho práva podľa ústavy znárodnenie, ale len obmedzenie formou toho, že sa výrazne zníži hodnota poľnohospodárskej pôdy. Ale tento zákon je obdobou Víťazného februára z roku ´48.
A pán poslanec Novotný, ďakujem za váš príspevok. Máte pravdu. Myslím si, že tá správna cesta by naozaj neviedla cez takýto zákon, ale cez zmenu pravidiel, napríklad dotácií na farmárčenie a podobne, ktorá by motivovala starať sa o pôdu, pestovať úrodu, ktorá by motivovala pôdu naozaj obrábať a prinášala by aj prácu slovenským občanom. To by bola tá správna cesta.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, téma poľnohospodárskej pôdy a jej nadobúdania sa nemôžeme čudovať, že určite vzbudzuje aj emotívnu debatu, a mám pocit, že je naozaj treba ako keby v tej debate oddeliť zrno od pliev. Úplne na začiatku to, čo som sa snažil povedať aj počas prerokúvavania ambície schvaľovať tento legislatívny návrh v skrátenom legislatívnom konaní, je dôležité povedať to, že prichádzame do legislatívneho procesu veľmi neskoro. Hovorilo to viacero predrečníkov a tým pádom aj debata sem-tam skĺzne do obrovských emócií, pretože sa naozaj bavíme o nie kapitále, a trošička ma optika porovnávania poľnohospodárskej pôdy s Felíciami a s iným tovarom - a poviem naozaj, ako to cítim - uráža. Myslím si, že obmedzené množstvo nejakej hodnoty, ktorou pôda určite je, lebo jej bude vždy len toľko, zo 49-tisíc kilometrov štvorcových, ktoré má Slovensko, aj ten pôdny fond, ktorý slúži na poľnohospodárske účely, nejakým spôsobom rásť nebude a sú tu väčší odborníci ako ja na túto tému, skôr hovoria o tom, že jej ubúda. Myslím si, že sme sa mohli na túto tému baviť pred dvomi rokmi, mohli sme sa na túto tému baviť aj pred rokom. Bavíme sa na túto tému, nech mi hovorí kto chce, čo chce, že to nesúvisí s ako keby verejnou mienkou citlivo vnímaným termínom 1. 5., kedy končila predĺžená doba moratória. Boli tu názory, ktoré sa snažili troška odbornosti do tejto témy dať, a musím povedať, že ten odborný pohľad na, a tiež si myslím, že je to o ochrane. Táto debata by mala byť - o ochrane slovenského pôdneho fondu určeného na poľnohospodárske účely -, by mala byť v prvom rade vecná.
Ja by som napriek tomu, že som sledoval spolu s kolegami z klubu, ktorí predložili alebo plánujú teda predložiť pozmeňovacie návrhy, ktoré sú už rozdané v laviciach, so snahou vylepšiť tento návrh. Myslím si, že ak by bola táto debata skôr, mali by sme 30-dňovú lehotu medzi prvým a druhým čítaním, mohli by sme sa baviť o zlepšeniach, nápadoch, ktoré prezentoval, ak som dobre počúval, poslanec Hlina. Mohli by sme sa baviť aj o zlepšení, ktoré prezentoval pán poslanec Fecko. Falošná debata o dvoch miliónoch ľudí, ktorým niekto chce znížiť ich výnos, je falošná z jedného základného predpokladu, a to je ten, že neexistuje, že sa táto skupina ľudí zoberie ako rukojemníci nejakých uletených nápadov a budeme naozaj porovnávať, že pôda je Felícia, ako som tu počúval, ktorej my chceme znížiť cenu. Nie je to striktne o tom, že pôda by mala nepatriť alebo nemala by byť dávaná do rúk cudzincom. Je to o tom, že možno vznik malých farmárov, možno celá poľnohospodárska politika by mala byť otočená k slovenskému občanovi. Mala by byť otočená na to, aby sa generoval nejaký potravinársky priemysel tu na Slovensku.
To, že sa ľudia obávajú výpredaja slovenskej pôdy, je asi pochopiteľné. Načo sme tu potom v prístupových rokovaniach uzatvárali nejaké moratóriá na 7-ročné obdobie a ďalej sme ho predlžovali na, o ďalšie 3 roky. Myslím si, a chcem to povedať na záver môjho príspevku k tejto debate a možno pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov pôjdem hlbšie do tém, kde by som chcel povedať viac vecne. Je jedna zásadná vec, podľa mňa tento spôsob, ako sme pred desiatimi rokmi pristúpili k tejto otázke už pri prístupových rokovaniach, možno celé ďalšie vládne garnitúry, resp. nie možno, ale určite priviedol do stavu, že po páde týchto moratórií sa bavíme v skrátenom legislatívnom konaní o spôsobe nadobúdania poľnohospodárskej pôdy týmto spôsobom. Ja oceňujem to, že koniec koncov ten návrh nejaký prišiel, ale vzbudzuje obrovské otázniky a tieto otázniky aj pri snahe, ktorú prezentuje, a garantujem to, že je to v záujme aj tých dvoch miliónov vlastníkov, aj celého poľnohospodárskeho sektoru, a tým pádom aj Slovenskej republiky, je len ukázanie dobrej vôle, že to, čo máme na stole, aj z hľadiska toho vývoja, kam sme sa dostali, by mohlo nastoliť nejaké parametre. Len je tam obrovský otáznik a ja uvidím, ako dopadne druhé čítanie a aké pozmeňujúce návrhy prídu a kam to budeme vedieť posunúť, pretože tento konkrétny návrh je u mňa v tej podobe, ako je predkladaný, a tú filozofiu, ktorú rieši, skôr na zdržanie sa, resp. aj vyjadrenie nesúhlasu. Takže z hľadiska filozofie predkladaného návrhu rozumiem, že niečo treba robiť. My sme vyzývali a chceli sme zvolávať mimoriadnu schôdzu na túto tému, aby sme možno otvorili ešte v tej dobe, čo zostala, aj parlamentnú debatu, aby tu mohli padať odborné argumenty, a tá debata mohla byť absolútne vyčerpávajúca, a aspoň ukázali občanom, že sú naozaj legislatívci, a možno aj snaha ministerstva, aby sme možno ukľudnili vášne, ktoré na jednej strane vznikajú, a na druhej strane ponúkli nejaké riešenia. Takže zatiaľ sa mne zdá, že v tej situácii, kde sme teraz, tu treba pristúpiť k tejto debate konštruktívne a zamerať sa na to, či je predmetný návrh možné upraviť do tej podoby, aby sme nevyautovali z konania obce a mestá a aj štát koniec koncov, kde budú smerovať, ako som sa bavil s kolegami z klubu, aj naše alebo pozmeňovacie návrhy kolegov, kde prosím ľudí, ktorí sú naozaj odborníci v tejto oblasti, aby uznali aspoň snahu vylepšiť niektoré parametre tejto, tohto legislatívneho zámeru.
Chcem sa poďakovať za pozornosť a možno s malým upozornením, že aby sme boli do budúcna prezieraví a nenechávali si na poslednú chvíľu, keďže argumentácia je tá, že môžu hroziť vážne hospodárske škody, aby sme to nenechávali na poslednú chvíľu, pretože sa nám to môže reálne vymknúť z rúk a 40-tisícová petícia, ktorá hovorí o tom, 40-tisíc podpisov pod petíciou, ktorá hovorí o tom, že ľudia majú reálny strach, že by mohli prísť o nejakú pôdu, je obrovským mementom aj pre legislatívcov, aj pre možno aj exekutívu našej krajiny. Takže ďakujem za pozornosť a dúfam, že pozmeňovacie návrhy nájdu podporu v druhom čítaní.