35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
13.5.2014 o 17:55 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som - tak ako som avizovala už v úvodnom kole pri rokovaní v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní - predniesla aj ja niekoľko pripomienok a postojov k rozprave k predloženému už zákonu v prvom čítaní o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je nesporné a uvádza to aj samotná dôvodová správa zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Okrem toho, že je základným prírodným zdrojom, je zároveň aj základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Citujem z dôvodovej správy. A práve preto, aby bol ohľaduplne a efektívne využívaný tento potenciál, podľa môjho názoru má byť ochránený nielen pred jeho poškodzovaním a nedôvodneným znižovaním výmery, kvality a objemu, ale zároveň má byť chránený aj pred možným odpredajom do cudziny, prípadne predajom cudzozemcom.
O možnej príprave zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy s umožnením jej odpredaja cudzozemcom by som v kontexte ohrozenia a snahy o ochranu územnej celistvosti a zvrchovanosti, ktorej sa v tomto zákone venuje veľmi málo pozornosti, neuvažovala ani po tom, ako by sa v maximálnej miere využila slovenská pôda pre našincov. Teda ani po absolvovaní tých naznačených administratívnych, byrokratických postupov, ku ktorým sa viedla vo väčšine prípadov kriticky znejúca rozprava zo strany opozičných poslancov, ani vtedy by som neuvažovala o tom, že by jediné, na čo sme zamerali svoju výlučnú pozornosť, bolo odpredávať našu pôdu či už cudzincom, alebo vôbec veľkopodnikateľom v poľnohospodárskej oblasti. Je mi ľúto, že zatiaľ štát a ministerstvo pôdohospodárstva s vládou nenašli ani nevyvinuli potrebné úsilie na to, aby sa vážne zaoberali vytvorením potrebných ako morálnych, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podporných prostriedkov na to, aby sa naša nevyužitá poľnohospodárska pôda aj potenciál, nesporný potenciál využil a zúročil, zveľaďoval ku prospechu a pomoci našich ľudí. A preto ja nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali zameriavať výlučnú pozornosť na to, ako vytvoriť formálne legitímne čisté prostredie na odpredaj našej pôdy či už cudzozemným farmárom, alebo - len ako je nastavený zákon - výlučne veľkopodnikateľom, osvedčeným podnikateľom v poľnohospodárskom odvetví.
Predložený zákon v tejto podobe ma v žiadnom prípade neubezpečuje o tom, že na základe prijatých legislatívnych opatrení nebude dochádzať k odpredaju poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom. Bolo to vo viacerých prípadoch, ktoré predniesli opoziční poslanci, aj dokumentované a prezentované na konkrétnych prípadoch. Rovnako ma nepresviedča o tom, že naďalej nebude dochádzať k nežiaducim machináciám spojeným s predajom pôdy na úkor našich národnohospodárskych záujmov a ohrozovania územnej celistvosti. Zákon v tejto podobe vytvára predpoklady pre neprehľadnosť a netransparentnosť pri narábaní s poľnohospodárskou pôdou a ja spolu s občanmi, ktorí sa aktivizujú v petičnej akcii za záchranu slovenskej pôdy, nemám žiadnu právnu istotu, že sa zneužívaním moci či už na štátnej celoplošnej, alebo okresnej úrovni nebude s našou pôdou kšeftovať. Podľa pripraveného znenia zákona, podrobným rozborom a analýzou jednotlivých pripravených ustanovení zisťujem, že prístupnosť vo využívaní našej poľnohospodárskej pôdy práve slovenským občanom bude značne sťažovaná a komplikovaná. A pritom už v dlhšej dobe registrujem, naopak, silnejúci záujem a úsilie mnohých - či už mladých rodín, alebo aj rodín v zrelom veku - o život na vidieku spojeným s využívaním poľnohospodárskej pôdy.
Neraz aj na tejto pôde bol predložený zákon o podpore rodinných fariem, rodinných firiem, o podpore rodinného podnikania, ktorý, žiaľ, touto vládnou mocou nebol podporený. Tento nesporný rastúci trend, na ktorý je potrebné podľa môjho presvedčenia reflektovať i prípravou príslušných zákonov, je nesporný, poskytuje mnohým ľuďom a rodinám práve perspektívu sebestačného, zdravého, slobodného a nezávislého rozvoja. A ja stále nerozumiem tomu, prečo nie je štátom a vládnou mocou tento záujem, tento koncept rodinného podnikania, rodinného farmárčenia podporovaný tak, ako je to potrebné.
O tomto silnejúcom záujme ma presviedča aj od marca spustená petičná akcia, v ktorej zaktivizovaní občania jasne poukazujú a dovolávajú sa záujmu štátu o uchovanie a rozvíjanie prírodného a pozemkového potenciálu v prospech hospodárskych a sociálnych záujmov našich ľudí.
Dokumentuje to aj list z dnešného dňa, ktorý mi prišiel v elektronickej podobe, predpokladám, že prišiel aj ostatným poslancom, v ktorom okrem priložených pripomienok títo zaktivizovaní občania, ktorí sa pohybujú alebo teda venujú sa poľnohospodárskej činnosti, sa obracajú so žiadosťou o pomoc, citujem z tohto listu: "My občania uvedomujúci si dôležitosť tohoto zákona sme sa spojili v občiansky sektor a momentálne zastupujeme viac ako 100 organizácií, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a viac ako 100 organizácií z neziskového a mimovládneho sektora. Vládny zákon je pre nás aktívnych občanov v tomto znení neprijateľný."
Ja neviem, nakoľko, pán minister, bol tento zákon prerokovaný, aj pripomienky boli prerokované s týmito zaktivizovanými občanmi, ktorí pôsobia a podnikajú v poľnohospodárstve.
Občania v tomto liste ďalej uvádzajú, že posielajú týmto zoskupením odsúhlasený návrh pripomienok spolu aj s dôvodovou správou na to, aby ste si ich mohli prečítať. Poukazujúc na to, že naozaj je to pre spoločnosť veľmi dôležitý zákon, je to veľmi dôležitý zákon pre ďalší hospodársky rozvoj, čo občania deklarovali aj podpismi petície. V mhuomentálne zozbieranom počte viac ako 40-tisíc podpisov fyzicky a viac ako 16-tisíc podpisov sa pozbieralo elektronickou formou.
Ja na margo toho chcem uviesť, že petičná akcia vzhľadom aj na charakter dnešnej rozpravy zahmlenosť prijatých, zrejme aj prijatých, ale aj predložených opatrení zákonne vyzýva touto formou občanov, ktorým záleží na záchrane nielen poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, lesných pozemkov, aby ďalej sa občania v tejto petičnej akcii aktivizovali. Ostávajú s pozdravom títo občania a veria, že ako vláda, tak aj predovšetkým vládni poslanci pochopia vážnosť situácie, vážnosť celého zákona, preštudujú si ich pripomienky a budú otvorení aj pre osobné stretnutie, na ktoré sa veľmi tešia a ku ktorému aj touto formou môjho výstupu ministra a zúčastnených kompetentných predstaviteľov vyzývajú.
V liste rovnako uvádzajú, že primárnym zámerom ich pripomienok je dlhodobo zabrániť rozpredaju a úbytku poľnohospodárskej pôdy a jej zneužívaniu vo forme nevhodného a zaťažujúceho hospodárenia. Stabilizačným faktorom by boli farmy rodinného typu, ktorých činnosť je zaručene nešpekulatívna a zabezpečovala by potrebnú biodiverzitu zaručujúcu trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a výrobu kvalitných potravín. Ich existencia, teda existencia týchto fariem rodinného typu by zároveň riešila aj regionálnu nezamestnanosť, ktorá - ako vieme - stále viac a viac narastá a zaťažuje našu spoločnosť.
Takže sekundárnym zámerom ich pripomienok je nesťažovať a neblokovať vznik takýchto fariem. Myslím si, že nielen nad obsahom listu pripomienok, ale vôbec nad obsahom ich konštruktívnych návrhov sa treba vážne a riadne zamyslieť. Napokon budú výstupom aj stále prebiehajúcej petičnej akcie. Ja som presvedčená o tom, že štát má hľadať všetky dostupné právne a legislatívne podporné nástroje a prostriedky na to, aby podporou rozvoja vidieka, podporou vlastnej produkcie potravín, podporou prvovýrobcov súčasne napĺňal program nielen hospodárskeho, ale aj sociálneho rozvoja spojeného s riešením vzrastajúcej nezamestnanosti. Tým by sa zároveň prirodzene znižovala táto rastúca nezamestnanosť, ale zároveň by sa zamedzilo aj ďalšiemu úpadku vidieka; čím ďalej na východ, tým väčší regres a úpadok jednotlivých obcí, dedín, ktoré predtým sa vyznačovali vysokou sebestačnosťou. Naše územie a našu pôdu si potrebujeme chrániť pre využívanie v prospech našich národných štátnopolitických a hospodárskych cieľov, záujmov. Napokon takto to robia všetky múdro a národne zmýšľajúce, cítiace krajiny, ich čelní predstavitelia, ktorí chránia právo svojich občanov na slobodný a sebestačný rozvoj. Príkladom je napríklad Nemecko aj Rakúsko, tak ja nerozumiem, prečo potom tie komplikácie a prekážky pre sprístupnenie využívania poľnohospodárskej pôdy našim občanom. Nerozumiem, prečo si nevezmeme a neučíme sa od krajín, v ktorých tá produkcia v poľnohospodárstve funguje, krajín, kde je vidiek sebestačný. Nerozumiem, koho záujmy aj pri predložení tohto zákona, ktorý sa výlučne zameriava iba na úpravu vlastníckych vzťahov a odpredaj poľnohospodárskej pôdy namiesto jej zveľaďovania a umožňovania v jeho využívaní v spojení so zabezpečením surovinovej, potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti vlastných občanov.
So zadefinovaním poľnohospodárskej pôdy a jej označením ako tovaru, komodity, respektíve kapitálu vo voľnom obehu či už na európskom, alebo svetovom trhu sa ja v žiadnom prípade, ale nielen ja, ale aj aktivizovaní občania nemôžu stotožniť, pretože pôda a zem každého štátu má viac ako iba hospodársky a sociálny význam. Nemožno pôdu takýmto spôsobom dehonestovať iba na výkony alebo výrobný prostriedok, ako to predniesol aj poslanec Novotný. V žiadnom prípade sa s takouto definíciou a takýmto, takýmto zúženým pohľadom na pôdu nemožno stotožniť.
Práve naopak, pôda a územie je predsa základným a určujúcim prvkom štátnej zvrchovanosti a územného vymedzenia, takto sme sa to predsa učili v škole. Tak ja si myslím, že sme si to mali zapamätať tak, aby sme boli pripravení aj v poslaneckej praxi a v sľube, ktorý sme občanom dali, aby sme to vedeli prejaviť a aplikovať. Pôda a územie je rovnako určujúcim prvkom celistvosti pre ten-ktorý štát a národ. Bez vlastného územia predsa štát nemôže byť vôbec štátom, bez vlastného územia nemôže štát ani národ vôbec existovať! Štát napokon v politológii a v histórii je predsa právnou organizáciou zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území a ja tu nechcem naozaj robiť nejaké prednášky, ale dovolím si aspoň krátko pri tomto zákone tým, že v zákone, v predloženom návrhu sa nevenuje pozornosť ochrane národných záujmov, štátnej zvrchovanosti a ochrane územnej celistvosti, dovolím si zacitovať pár poznámok, čo v politológii a v histórii znamená štát. Že je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Jeho základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú obyvateľstvo, územie, štátna moc a suverenita.
Rovnako v mojom pripravenom materiáli sa definuje aj, čo je to národ, že národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a pod., a je to vlastne vzniknuté spoločenstvo, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory vrátane územia brániť či rozvíjať.
Z oboch definícii - či už štátu, alebo národa - je zrejmé, že jedným zo základných a spojujúcich kritérií štátu a národa je územie, územie, ktoré obýva národ, obyvateľstvo, národ organizovaný v štáte sa pritom pokladá za suverénne územie daného štátu a štátna moc vykonáva svoju právomoc na tomto území. Príslušnosť osoby vlastníka pôdy v štáte k štátu a národu, ktorý územie štátu obýva, sa takto nedá zúžiť len na vlastnícke majetkové právo. Je to vzťah a väzba, ktorá obsahuje aj pocit vstupujúci do života občana žijúceho v štáte. Táto väzba alebo pocit by sa dala vyjadriť slovom patriotizmus alebo vlastenectvo, žiaden nacionalizmus, ako to bolo na margo celého uvedené. Patriot alebo vlastenec svoju vlasť, územie, pôdu chce vlastniť nielen ako svoj majetok, ale aj, ide aj o vlastnenie pocitu domova. Tento pocit je pocitom bezpečia, šance prežiť jemu, jeho rodine a národu. Pre tento pocit v prípade ohrozenia je takýto patriot, vlastenec, samozrejme, ako to z histórie poznáme, ochotný aj bojovať a brániť sa.
Oproti pocitu patriotizmu a vlastenectva je, naopak, vzťah medzi osobou majúcou pobyt alebo sídlo v zahraničí vlastniacou pôdu v inom štáte len vzťahom majetkovým. Je to len vzťah vlastníka k pôde, ktorú vlastní, širšie vzťahy a väzby k štátu alebo k národu toto vlastnícke právo neobsahuje, alebo aj priam vylučuje. Chcem poukázať na to a vrátiť nás do histórie, že národy v histórii, ktoré o svoje územie prišli, či už ho postupne predávali, alebo boli obsadené silou, skončili napokon buď v rezerváciách, splynuli s prisťahovalcami, alebo zanikli. A ja nechcem veriť, že pri prerokovávaní tohto návrhu zákona my toto ako národ a štát, ako ľudia, ako poslanci chceme. Ja som presvedčená, že toto Slováci predsa nechcú, aby naše územie zaniklo, aby sme z neho ako pôvodní obyvatelia boli postupne takýmto spôsobom legitímne v súlade so zákonom vysídľovaní.
Chcem ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré verím, že aj ministrovi, aj vláde a tu prítomným poslancom sú známe, vydané záväzky pri vstupe do Európskej únie vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie nepredpokladajú a prísne neurčujú úpravu pravidiel nadobúdania vlastníckeho práva k pôde v tej-ktorej krajine a je preto vecou samého Slovenska, nášho štátu a jeho predstaviteľov, ako sa konkrétne upravia zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Takže odvolávať sa na záväzky plynúce z prístupovej zmluvy je nenáležité. Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo napokon vyplýva aj z čl. 345 zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. A preto je potrebné ústavou chránený prejav vôle jednotlivca a jeho vlastnícke právo, na ktoré upozorňovali viacerí poslanci v rámci dnešnej rozpravy, zosúlaďovať s ochranou vyšších národných záujmov a ochranou národných hmotných, ale aj nehmotných hodnôt s ochranou prírodného dedičstva, dedičstva našich predkov, tak ako to napokon robí každý múdry ucelený a suverénny štát. Naši predkovia predsa vyvinuli neoblomné a nemalé úsilie v ochrane našej zeme a nášho územia. Presadzovanie individuálneho záujmu a vlastníckeho majetkového práva je v tomto prípade podľa mňa neopodstatnené a podľa mňa a mnohých národne a vlastenecky zmýšľajúcich aktivistov je aj v rozpore s národnými a štátotvornými záujmami. V rámci národno-uvedomovacieho procesu, ktorý teraz mapujem a ktorý prebieha, je potrebné dospieť ku spoločnému konsenzu v takých otázkach a hodnotách spoločného národného významu, k akým pôda a jej ochrana nesporne patrí. Pôda a ochrana vlastného územia je národnou hodnotou a za národnú hodnotu a prírodné dedičstvo, dedičstvo našich predkov ja ju jednoznačne považujem.
Na základe tohto postoja k zákonu a vôbec k ochrane riadneho využívania našej poľnohospodárskej pôdy je potrebné pristupovať nie z pohľadu uchovania pravidiel liberalizácie trhu, ale z pohľadu vyššieho princípu a zachovania významu pôdy a zeme ako národného dedičstva a bohatstva z pohľadu snahy a zároveň aj povinnosti zachovávať územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť.
Chcem uviesť, že v petičnej akcii budú občania nášho štátu ďalej pokračovať dovtedy, pokým z parlamentnej úrovne a z poznania aplikačnej praxe nenadobudneme istotu, že sa naša vzácna pôda nebude odpredávať cudzím záujmovým skupinám. V tejto petičnej akcii sa bude pokračovať, pokým sa rázne a vážne nezamedzí kšeftovaniu s poľnohospodárskou pôdou, a dovtedy, pokým štát nepripraví všetky potrebné podporné legislatívne a inštitucionálne prostriedky a nástroje k maximálnej podpore využívania poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. Títo za ochranu slovenskej pôdy aktivujúci sa občania prostredníctvom petičnej akcie žiadajú o podporu a spoluprácu z úrovne existujúcich politických strán a zoskupení, dúfajúc a veriac v sledovanie a napĺňanie spoločných národných záujmov. Práve idea ochrany slovenskej pôdy ako symbolu štátnej zvrchovanosti má v dnešných dňoch výrazný vplyv na rastúce národné uvedomenie a cítenie, na silnejúce a zjednocujúce sa občianske hnutie. Ja určite ako poslankyňa a aj ako občianka chcem byť súčasťou tohto procesu a budem rada, ak sa k tomuto spoločnému národnému úsiliu a občianskej iniciatíve pripoja aj ďalší poslanci a ďalšie politické strany, politické kluby.
Zároveň v závere ma občania aktivizovaní v petičnom snažení požiadali predniesť výzvu na tejto pôde, výzvu k zastaveniu zamýšľaných odpredajov slovenskej poľnohospodárskej pôdy v prospech cudzozemných subjektov a jednotlivcov s upozornením, že v prípade nárastu ich zjednotenej občianskej a politickej sily, vplyvu, budú všetky odteraz realizované prevody pozemkov cudzím osobám označené za nedobromyseľné a neplatné, za rozporné a nezlučiteľné s ochranou štátnych a národných záujmov.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:29
Vystúpenie v rozprave 17:29
Peter MuránskyDneska som sa na výbore dozvedel od predkladateľa, že pôda je spoločným vlastníctvom občanov štátu. No hádam nie! Hádam nie, tá súkromná pôda, ktorá je moja, vaša a tak ďalej, tak nemôže byť spoločným vlastníctvom štátu. Krajina je spoločným vlastníctvom štátu, príroda je spoločným vlastníctvom štátu, ale nehnevajte sa, čo je vaše, čo je moje, je moje a to, čo je vaše, je vaše a toto musí platiť aj na poľnohospodársku pôdu. A keď tu vystupoval pán kolega Chren, musím súhlasiť s ním, v zásade cieľom tohoto zákona je dotačná politika štátu. To ich zaujíma, preto chce dôjsť aj k skupovaniu, tak ako tu bolo hovorené, tejto pôdy takýmto prednostným spôsobom tými od prenajímateľov, tí, ktorí dneska tieto majetky obhospodarujú, a čo sa potom ako s právnickou osobou tohoto druhu stane v budúcnosti, no tak to už ani my nemusíme vedieť, ale garantujem vám, že Dáni a Holanďania čakajú a tento zákon, tento zákon takýmto spôsobom tomu nepomôže. Ja som tiež za určitú reguláciu, samozrejme, bolo treba pristupovať v minulosti k tomu, keď sa vyčleňovali pozemky aj štátne pre investorov, malo sa hodnotiť, aká bonita je pôdy, na ktorej sa tieto podniky stavajú. Je, neviem, kto čo robí, ale jednoducho nikto nenamieta, stále sa vyčleňujú nové a nové pozemky z poľnohospodárskeho, však, pôdneho fondu. Vo veľkom, každý, de facto každý, každý deň.
Ale cieľom tohto zákona nie je chrániť pôdu pred cudzími vlastníkmi. Cieľom tohto zákona je, bohužiaľ, to, čo som pomenoval. Cieľom tohto zákona je tak isto neuveriteľné teda obmedzenie vlastníckych práv, a to nielen predajcov, ktorí by chceli predať, ale aj nadobúdateľov. Veď predsa nie je možné, aby som ja parcelu nad dvetisíc metrov štvorcových musel odpredať alebo mal odpredať prednostne, prednostne tomu, kto podniká tri roky v poľnohospodárstve v mojej obci, v katastri mojej obce, keď nie tomu, tak vo vedľajšej obci, keď nie tomu, tak na celej Slovenskej republike, a potom, keď nikto sa z týchto neprihlási alebo s nikým nebudem nejakým spôsobom súhlasiť, tak potom si to môžem odpredať tomu, komu ja chcem. To je takýto, takéto základné obmedzenie, si myslím, s nakladaním s vlastníctvom tu ešte, tu ešte nebolo. Nakoniec v mnohých častiach zrejme tento zákon nielen že bude protiústavný, ale bude aj v rozpore s ďalšími zákonmi, ktoré sú platné v tomto štáte. Predsa aby mňa niekto nútil, že keď chcem odpredať svoj pozemok poľnohospodársky v extraviláne, že musím na tabuľu obecného alebo na obecný úrad nahlásiť všetky moje identifikačné údaje, musím, musím tam dať výmeru tej pôdy, ktorú chcem predať, musím dať cenu, musím dať všetko a keď je to dokonca nad 10-tisíc, tak to treba dať do okresných novín a keď okresné noviny neexistujú, tak to mám dať do celoštátneho denníka aj so všetkými, aj so všetkými nadobúdateľmi.
Ďalším problémom je to, že k tomuto sa veľmi zvláštnym spôsobom vyjadruje štát cez okresný úrad. Okresný úrad hodnotí, pokiaľ mi, pokiaľ mi nedá súhlas vlastný nadobúdateľ, ktorému som ja to odpredal, tak vlastne nemôže nadobudnúť tento, tento pozemok. Dokonca je to tak konštituované, že keď sa nevyjadrí, tak to znamená, že nesúhlasí. Že mi, že mi súhlas nedal. Ja by som teda rád videl ten súd, ktorý, tu sa hovorí, sa možno odvolať voči tomu na súd, ktorý by mne nedal za pravdu, že ak by som odpredal svoje vlastníctvo a ten okresný úrad by nesúhlasil a povedal by som, že som porušil ten postup, ktorý tu je napísaný, že by ten môj predaj bol neplatný. To by som rád videl taký, taký súd, ktorý by, ktorý by to potvrdil, a preto aj z tohto dôvodu tento zákon je nevykonateľný.
Ďalej tu je nadobúdateľ, že mladý, na mladého poľnohospodára sa nevzťahujú tieto povinnosti vykonávať a tak, a tak ďalej. No a keď by ten poľnohospodár po troch rokoch počkal a potom tu pôdu predal, to už je v poriadku podľa tohto zákona. A znova vám hovorím, že keby ju predal aj v lehote tých troch rokov, on nadobudol legálne toto vlastníctvo a takýto zákon mu nemôže obmedziť vlastníctvo, keby ho predal. Opätovne by mu musel ten okresný súd dať za pravdu, že mal právo, že mal právo to predať, ten pozemok.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď niekto by skúpil tieto, tieto pozemky v katastri nejakej obce a potom tá firma skrachuje a prepadne do konkurzného konania a správca konkurznej podstaty akože on by mal postupovať podľa tohoto zákona? No nie, odpredá to tomu, kto, kde to najviac vyťaží, pokryje si, pokryje si pohľadávky a všetky svoje, svoje náležitosti. Proste ani toto napríklad tento zákon nerieši ako mnohé aj iné legislatívne, ako aj iné mnohé legislatívne veci, ktoré sú, ktoré sú s týmto spojené. Ale čo je podľa môjho názoru výrazným teda krivením práva na vlastníctvo v Slovenskej republike a čo je zdrcujúce v tomto zákone, je základný útok na vlastnícke práva občanov tohto štátu. Tu sú postihnutí skutočne aj nadobúdatelia. Prečo by, prečo by teda keď už nie nepoľnohospodár, ale poľnohospodár, ktorý pôsobí, dobre, nech tri roky pôsobí v poľnohospodárskom podnikaní, prečo by cez štyri katastre on nemohol prísť a nemohol nakupovať pôdu? Toto by ma strašne zaujímalo, na základe čoho tomuto, tomuto občanovi, ktorý podniká v poľnohospodárstve, by to tam nemohol nakupovať. Prečo by niekto z Bystrice nemohol prísť do Martina, podniká v poľnohospodárstve a nemôže kupovať pôdu. Respektíve môže, ak sa tam nenájde prednostný podnikateľ, ktorý v katastri Martina bude tú pôdu chcieť kúpiť. Tomu nerozumiem! Tak už keby aspoň ten zákon bol konštituovaný tak, že všetci tí, ktorí majú podnikanie a spĺňajú podmienky v poľnohospodárstve na celom území štátu, však štát sme predsa jeden, hádam sa neparcelujeme do katastrov, tak môžu nadobúdať poľnohospodársku pôdu, a nie, že najprv ten, čo je v katastri obce s firmou, potom až ten, čo je, čo je v susediacej obci, alebo v katastri susediacej obce, a až potom to môže kupovať ten, ktorý je podnikateľom v poľnohospodárstve na celom Slovensku. To je jednoducho, takýto, takýto prístup je nemysliteľný, je obmedzujúci a jednoducho podľa môjho názoru tu by bolo čo aj do činenia s krivením hospodárskej súťaže, pretože prečo by nejaká skupina obyvateľov mala mať prednostné právo, dokonca skupina podnikateľov v poľnohospodárstve, tí, ktorí majú trojročné podnikanie, tak tí majú mať prednostné právo na kúpu pozemkov, ktoré predávajú občania. To je jednoducho tento prístup, tento prístup tohto zákona je nonsensom, je, to je niečo nemysliteľné.
Tak isto vidno naozaj, že v tomto zákone už samotný predkladateľ sa obáva neústavnosti, pretože keď si prečítate dôvodovú správu, tak veľmi opatrne sa dotýka čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a nie si je predkladateľ istý alebo ten, kto tú dôvodovú teda správu písal, že či je to v súlade s ústavou. A ja vám hovorím, že keď sa logicky na to pozrieme, nechcem vykladať za Ústavný súd ústavu, lebo to môže Ústavný súd, tu veľmi často hocikto si ústavu vykladá a komentuje, ale predsa nemôže byť verejným záujmom to, že ak niekto ako súkromná osoba predá svoj súkromný pozemok poľnohospodárskej pôdy nad 2 000 metrov štvorcových inej súkromnej osobe, tak nemôže dôjsť k žiadnemu porušeniu výkonu verejného záujmu. Verejný záujem bol vzťahovaný v rámci ústavy trebárs na líniové stavby, na stavby vo verejnom záujme atď., atď., však vieme, o čom hovoríme, ale nie o predaji jednotlivých parciel súkromnej, od súkromnej, od jednej súkromnej osoby k druhej súkromnej osobe.
Podľa tohto zákona je, samozrejme, umožnené aj to, že na blízke osoby sa daný zákon nevzťahuje. Vzťahuje sa, samozrejme, na darovania, aj na darovania podielov. To znamená, zas by to musela byť osoba, ktorá pôsobí v poľnohospodárstve, ale na blízke osoby sa to nevzťahuje. Dobre, ale keď už máte bratranca a od neho chcete kúpiť, tak už by ste, pokiaľ nie ste poľnohospodárom tri roky v danom katastri, tak už od neho odkupovať pozemok, pozemok nemôžete. Z akého dôvodu? Pokiaľ by som si ja chcel napríklad celý pozemok okolo svojej chalupy, ktorú sme mali predtým spoločne, tak, a pokiaľ sa mi tam niekto prihlási iný, ktorý by ten pozemok chcel, tak už mám, tak už mám ako občan veľký problém, ale chalupy sú obyčajne alebo chaty nie sú, pán kolega, v intraviláne, ale v extraviláne. Aj môj príklad je taký. No takže ja musím vysloviť sklamanie teda nad predloženým návrhom zákona. Ja by som k tej zásade, k tej ochrane poľnohospodárskej pôdy sa nestaval macošsky, ja nie som za liberálny rozpredaj poľnohospodárskej pôdy, ale takto, ako je tento zákon postavený, tak skutočne, kolegyne, kolegovia, sa podporiť nedá a dokonca ho považujem za spoločensky nebezpečný.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
13.5.2014 o 17:29 hod.
Ing. Mgr.
Peter Muránsky
Videokanál poslanca
Ďakujem, kolegovia a kolegyne, nie vždy sa zhodneme a asi ani tu s pánom ministrom nie vždy, zákon o obchodných reťazcoch bolo niečo iné, toto je niečo iné a tu skutočne nedá sa s týmto súhlasiť. Mne bolo sympatické, keď pán minister nastupoval a povedal, že nie je nejaký najväčší odborník v oblasti poľnohospodárstva. Ja mám tiež vysokú školu poľnohospodársku, ale nemám prax, takže nie som odborník v poľnohospodárstve, ani sa tam nepasujem, len tu asi nám uteká jedna základná vec. Tu nejde len o poľnohospodársku politiku, tu ide, vážení, o základný útok na ústavné práva občanov o vlastníctve. Tu je problém, ktorý, ktorý principiálne je základnou osou celého tohoto, tohoto zákona. Proste takýto vstup do vlastníckych práv, takýchto obmedzení s nakladaním jedného druhu nehnuteľností, ktorý sa volá poľnohospodárska pôda, tak to sme tu nezažili, nehnevajte sa, od roku ´89. To je tak závažný vstup do vlastníckych práv, že pomaly len sa mi zdá, že táto diskusia ani nemala byť o poľnohospodárskej pôde, ale o vzťahu k vlastníctvu. Nie poľnohospodárstvu, ale problém s vydefinovaním si vlastníctva občanov podľa ústavy. To je problém rezortu tentokrát ministerstva pôdohospodárstva.
Dneska som sa na výbore dozvedel od predkladateľa, že pôda je spoločným vlastníctvom občanov štátu. No hádam nie! Hádam nie, tá súkromná pôda, ktorá je moja, vaša a tak ďalej, tak nemôže byť spoločným vlastníctvom štátu. Krajina je spoločným vlastníctvom štátu, príroda je spoločným vlastníctvom štátu, ale nehnevajte sa, čo je vaše, čo je moje, je moje a to, čo je vaše, je vaše a toto musí platiť aj na poľnohospodársku pôdu. A keď tu vystupoval pán kolega Chren, musím súhlasiť s ním, v zásade cieľom tohoto zákona je dotačná politika štátu. To ich zaujíma, preto chce dôjsť aj k skupovaniu, tak ako tu bolo hovorené, tejto pôdy takýmto prednostným spôsobom tými od prenajímateľov, tí, ktorí dneska tieto majetky obhospodarujú, a čo sa potom ako s právnickou osobou tohoto druhu stane v budúcnosti, no tak to už ani my nemusíme vedieť, ale garantujem vám, že Dáni a Holanďania čakajú a tento zákon, tento zákon takýmto spôsobom tomu nepomôže. Ja som tiež za určitú reguláciu, samozrejme, bolo treba pristupovať v minulosti k tomu, keď sa vyčleňovali pozemky aj štátne pre investorov, malo sa hodnotiť, aká bonita je pôdy, na ktorej sa tieto podniky stavajú. Je, neviem, kto čo robí, ale jednoducho nikto nenamieta, stále sa vyčleňujú nové a nové pozemky z poľnohospodárskeho, však, pôdneho fondu. Vo veľkom, každý, de facto každý, každý deň.
Ale cieľom tohto zákona nie je chrániť pôdu pred cudzími vlastníkmi. Cieľom tohto zákona je, bohužiaľ, to, čo som pomenoval. Cieľom tohto zákona je tak isto neuveriteľné teda obmedzenie vlastníckych práv, a to nielen predajcov, ktorí by chceli predať, ale aj nadobúdateľov. Veď predsa nie je možné, aby som ja parcelu nad dvetisíc metrov štvorcových musel odpredať alebo mal odpredať prednostne, prednostne tomu, kto podniká tri roky v poľnohospodárstve v mojej obci, v katastri mojej obce, keď nie tomu, tak vo vedľajšej obci, keď nie tomu, tak na celej Slovenskej republike, a potom, keď nikto sa z týchto neprihlási alebo s nikým nebudem nejakým spôsobom súhlasiť, tak potom si to môžem odpredať tomu, komu ja chcem. To je takýto, takéto základné obmedzenie, si myslím, s nakladaním s vlastníctvom tu ešte, tu ešte nebolo. Nakoniec v mnohých častiach zrejme tento zákon nielen že bude protiústavný, ale bude aj v rozpore s ďalšími zákonmi, ktoré sú platné v tomto štáte. Predsa aby mňa niekto nútil, že keď chcem odpredať svoj pozemok poľnohospodársky v extraviláne, že musím na tabuľu obecného alebo na obecný úrad nahlásiť všetky moje identifikačné údaje, musím, musím tam dať výmeru tej pôdy, ktorú chcem predať, musím dať cenu, musím dať všetko a keď je to dokonca nad 10-tisíc, tak to treba dať do okresných novín a keď okresné noviny neexistujú, tak to mám dať do celoštátneho denníka aj so všetkými, aj so všetkými nadobúdateľmi.
Ďalším problémom je to, že k tomuto sa veľmi zvláštnym spôsobom vyjadruje štát cez okresný úrad. Okresný úrad hodnotí, pokiaľ mi, pokiaľ mi nedá súhlas vlastný nadobúdateľ, ktorému som ja to odpredal, tak vlastne nemôže nadobudnúť tento, tento pozemok. Dokonca je to tak konštituované, že keď sa nevyjadrí, tak to znamená, že nesúhlasí. Že mi, že mi súhlas nedal. Ja by som teda rád videl ten súd, ktorý, tu sa hovorí, sa možno odvolať voči tomu na súd, ktorý by mne nedal za pravdu, že ak by som odpredal svoje vlastníctvo a ten okresný úrad by nesúhlasil a povedal by som, že som porušil ten postup, ktorý tu je napísaný, že by ten môj predaj bol neplatný. To by som rád videl taký, taký súd, ktorý by, ktorý by to potvrdil, a preto aj z tohto dôvodu tento zákon je nevykonateľný.
Ďalej tu je nadobúdateľ, že mladý, na mladého poľnohospodára sa nevzťahujú tieto povinnosti vykonávať a tak, a tak ďalej. No a keď by ten poľnohospodár po troch rokoch počkal a potom tu pôdu predal, to už je v poriadku podľa tohto zákona. A znova vám hovorím, že keby ju predal aj v lehote tých troch rokov, on nadobudol legálne toto vlastníctvo a takýto zákon mu nemôže obmedziť vlastníctvo, keby ho predal. Opätovne by mu musel ten okresný súd dať za pravdu, že mal právo, že mal právo to predať, ten pozemok.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď niekto by skúpil tieto, tieto pozemky v katastri nejakej obce a potom tá firma skrachuje a prepadne do konkurzného konania a správca konkurznej podstaty akože on by mal postupovať podľa tohoto zákona? No nie, odpredá to tomu, kto, kde to najviac vyťaží, pokryje si, pokryje si pohľadávky a všetky svoje, svoje náležitosti. Proste ani toto napríklad tento zákon nerieši ako mnohé aj iné legislatívne, ako aj iné mnohé legislatívne veci, ktoré sú, ktoré sú s týmto spojené. Ale čo je podľa môjho názoru výrazným teda krivením práva na vlastníctvo v Slovenskej republike a čo je zdrcujúce v tomto zákone, je základný útok na vlastnícke práva občanov tohto štátu. Tu sú postihnutí skutočne aj nadobúdatelia. Prečo by, prečo by teda keď už nie nepoľnohospodár, ale poľnohospodár, ktorý pôsobí, dobre, nech tri roky pôsobí v poľnohospodárskom podnikaní, prečo by cez štyri katastre on nemohol prísť a nemohol nakupovať pôdu? Toto by ma strašne zaujímalo, na základe čoho tomuto, tomuto občanovi, ktorý podniká v poľnohospodárstve, by to tam nemohol nakupovať. Prečo by niekto z Bystrice nemohol prísť do Martina, podniká v poľnohospodárstve a nemôže kupovať pôdu. Respektíve môže, ak sa tam nenájde prednostný podnikateľ, ktorý v katastri Martina bude tú pôdu chcieť kúpiť. Tomu nerozumiem! Tak už keby aspoň ten zákon bol konštituovaný tak, že všetci tí, ktorí majú podnikanie a spĺňajú podmienky v poľnohospodárstve na celom území štátu, však štát sme predsa jeden, hádam sa neparcelujeme do katastrov, tak môžu nadobúdať poľnohospodársku pôdu, a nie, že najprv ten, čo je v katastri obce s firmou, potom až ten, čo je, čo je v susediacej obci, alebo v katastri susediacej obce, a až potom to môže kupovať ten, ktorý je podnikateľom v poľnohospodárstve na celom Slovensku. To je jednoducho, takýto, takýto prístup je nemysliteľný, je obmedzujúci a jednoducho podľa môjho názoru tu by bolo čo aj do činenia s krivením hospodárskej súťaže, pretože prečo by nejaká skupina obyvateľov mala mať prednostné právo, dokonca skupina podnikateľov v poľnohospodárstve, tí, ktorí majú trojročné podnikanie, tak tí majú mať prednostné právo na kúpu pozemkov, ktoré predávajú občania. To je jednoducho tento prístup, tento prístup tohto zákona je nonsensom, je, to je niečo nemysliteľné.
Tak isto vidno naozaj, že v tomto zákone už samotný predkladateľ sa obáva neústavnosti, pretože keď si prečítate dôvodovú správu, tak veľmi opatrne sa dotýka čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a nie si je predkladateľ istý alebo ten, kto tú dôvodovú teda správu písal, že či je to v súlade s ústavou. A ja vám hovorím, že keď sa logicky na to pozrieme, nechcem vykladať za Ústavný súd ústavu, lebo to môže Ústavný súd, tu veľmi často hocikto si ústavu vykladá a komentuje, ale predsa nemôže byť verejným záujmom to, že ak niekto ako súkromná osoba predá svoj súkromný pozemok poľnohospodárskej pôdy nad 2 000 metrov štvorcových inej súkromnej osobe, tak nemôže dôjsť k žiadnemu porušeniu výkonu verejného záujmu. Verejný záujem bol vzťahovaný v rámci ústavy trebárs na líniové stavby, na stavby vo verejnom záujme atď., atď., však vieme, o čom hovoríme, ale nie o predaji jednotlivých parciel súkromnej, od súkromnej, od jednej súkromnej osoby k druhej súkromnej osobe.
Podľa tohto zákona je, samozrejme, umožnené aj to, že na blízke osoby sa daný zákon nevzťahuje. Vzťahuje sa, samozrejme, na darovania, aj na darovania podielov. To znamená, zas by to musela byť osoba, ktorá pôsobí v poľnohospodárstve, ale na blízke osoby sa to nevzťahuje. Dobre, ale keď už máte bratranca a od neho chcete kúpiť, tak už by ste, pokiaľ nie ste poľnohospodárom tri roky v danom katastri, tak už od neho odkupovať pozemok, pozemok nemôžete. Z akého dôvodu? Pokiaľ by som si ja chcel napríklad celý pozemok okolo svojej chalupy, ktorú sme mali predtým spoločne, tak, a pokiaľ sa mi tam niekto prihlási iný, ktorý by ten pozemok chcel, tak už mám, tak už mám ako občan veľký problém, ale chalupy sú obyčajne alebo chaty nie sú, pán kolega, v intraviláne, ale v extraviláne. Aj môj príklad je taký. No takže ja musím vysloviť sklamanie teda nad predloženým návrhom zákona. Ja by som k tej zásade, k tej ochrane poľnohospodárskej pôdy sa nestaval macošsky, ja nie som za liberálny rozpredaj poľnohospodárskej pôdy, ale takto, ako je tento zákon postavený, tak skutočne, kolegyne, kolegovia, sa podporiť nedá a dokonca ho považujem za spoločensky nebezpečný.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:43
Vystúpenie v rozprave 17:43
Alojz HlinaViete, aj tuná ja mám niekedy pocit, voľné, kto mňa, čo ja, kde, kto môže, ja všetko môžem, jak si kto dovolí, neviem čo. Prosím vás, opustime túto pozíciu. Ak chceme povedať, to je základné nepochopenie, že poľnohospodárska pôda, ktorá slúži na poľnohospodárske účely, nie je na to, aby ju Jano Počiatek vlastnil a keď sa mu bude chcieť, na nej bude niečo pestovať, a keď sa mu nechce, tak to nechá ležať ladom, lebo však načo. Jeho hlava z toho nebolí.
Poľnohospodárska pôda slúži na poľnohospodársku výrobu, resp. na chov. Dobre, má určité poslanie, funkciu, tú produkčnú hodnotu a neviem, ako to všetko odborne zneje. Nie je to Felícia v garáži, ktorú keď si zmyslím, že predám, tak ju predám a do toho je nikoho nič. Prosím vás, neprebehla táto kalibrácia. Neprebehla táto kalibrácia. Naopak, prebehli tu, pán kolega, nič v zlom. Vy ste povedali, predrečník, že skončil vysokú školu poľnohospodársku, ale nie je odborníkom na poľnohospodárstvo. Kristepane, kto už je tu odborníkom na poľnohospodárstvo, keď nie ten, kto skončil vysokú školu poľnohospodársku? Tak načo ste študovali? Ja tomu naozaj nerozumiem. Čiže potom, kto je tu, viete, tak ste to nemali hovoriť, tak ste nemali chodiť na poľnohospodársku. Ja neviem, veď nedehonestujme všetko. Veď tu ja neviem, čo ste na konci dňa chceli povedať. Čo chcel na konci dňa pán Chren povedať? Viete, bratislavský mládenec pod kravatou bude tuná vysvetľovať o poľnohospodárstve. O nových technologických postupoch. Nie sú nové technologické postupy! Sú malé nuansy, tam toho veľa nevymyslíte. Ale pustíte to ako mantru na nejakom odbornom seminári. Čo, aká blokácia, kde, kto chce nás limitovať. Nové, to fungovalo, takto tu už niekto ohlupoval. Takto tu už niekto ohlupoval dlhé roky. Točil mantry o voľnom kapitále, o privatizácii a jak to celé dopadlo? A znova pri tej pôde.
Páni kolegovia, pozrite sa takto, ja som si chcel aj tabuľu doniesť, ale skúsim to zjednodušene vysvetliť. Tuná je pán minister, ktorý doniesol nejaký návrh, ktorý hovorí, že sa volá, že nadobúdanie pôdy, mal by spôsobiť to, že k pôde by sa mali dostať tí, ktorí chcú na nej hospodáriť, a malo by to byť sťažené pre tých, ktorí by chceli s tým len špekulovať alebo len skupovať. Predrečníci tvrdili, že nie, nie, nie, práve naopak, ten zákon to umožní. Okej. A pokiaľ je to ich názor, áno, umožní, teda argumentačne ak to bolo podložené, nech si každý k tomu spraví svoj vlastný názor, ale keď tento návrh, resp. nesplní tú úlohu alebo dokonca to umožní, tak aký je ten druhý návrh? Povedal tu niekto nejaký iný návrh? Čo hovoril? Každý, kto tu prišiel, povedal niečo v tom zmysle, asi zjednodušene, že však nech predá, však kolega to tu predo mnou povedal, nech predá, čo koho po tom. Tak prosím vás, ak to bude tak, že nech predá a čo koho po tom, tak čo je jednoduchšie pre tie finančné skupiny, pre tých latifundistov, pre tých špekulantov, jak prísť a kúpiť, ako sa podrobovať tortúre jednému konaniu, druhému? Ja neviem, však mi pomôžte. Ja som jednoduchý chlapec z malého mesta. Tak možno, nech mi to tu študovaní ekonómovia vysvetlia. Pre mňa, ja si myslím, že je vyšší predpoklad, že v tomto prípade sa to podarí. Nepodarí sa to úplne, nikdy sa to nepodarí úplne. Ale je vyšší predpoklad, že to nakoniec dopadne tak, ako sme chceli. Ako v tom prípade, že nič. No však keď chceš, kúp. Tak keď chceš, tak kúp. Liberáli. Kúp, však to je Felícia v garáži.
Prosím vás, naozaj to tu nezaznelo z nikoho, nikto nepovedal, že má pripravený nový návrh, ktorý je úplne geniálny, ktorý je fantastický. Splní to, čo sa, viete, dva zápory sú súhlasy, nie, či jak sa to povie, veď tu normálne tí ľudia sa vynegovali sami vo svojom, neviem to tak povedať, znegovali sa úplne, oni začali na jednom konci, druhom a nakoniec povedali, ako zbytočne tu tých 15 minút trápili túto sálu. Lebo na jednej strane hovorili, že treba chrániť, a potom sa dopracovali k tomu, že toto, až to je až ťažké uchopiť a vysvetliť, že nechápem. Keby na konci povedali, vážení, tuná je pozmeňovak, mám pripravený pozmeňovák, tuná je návrh, toto je iná filozofia. Toto je, lebo ja súhlasím s tou filozofiou, že to neni Felícia. Alebo tu mal niekto prísť a otvorene povedať, ja som za, to je Felícia. Poľnohospodárska pôda je Felícia. Nie sa tu zakrývať dokonca dvoma miliónmi ľudí. Kto ho nabrífoval? Viete, že ako to niekto niekde uchopil, že povedz to cez dva milióny ľudí, to, však ku niekomu to dôjde. Takto sa s pôdou nerobí, vážení! Naozaj som zhrozený z tej celej diskusie, ktorá tu prebehla. Nikto tu neprišiel a nepovedal, že kde to ide zlepšiť, v čom to ide zlepšiť, ako to chce zlepšiť, lebo vychádza z tej premisy, z tej základnej premisy, že poľnohospodárska pôda neni Felícia v garáži. Alebo potom nikto nepovedal korektne, ja si myslím, že je to Felícia v garáži a dajte mi svätý pokoj, ja chcem a predám a hotovo a nikoho potom nič. Politicky by asi niekto tu asi tak nerozchodil. Však? Tak to budete schovávať, negovať pod niečo a nakoniec neviete, čo ste povedali.
Tento návrh, ktorý tu je, nejdem sa k nemu vracať. Hovorme o tom, že to ustanovenie, ten register môže pomôcť. V konečnom dôsledku pomôže, že bude slúžiť jak generátor, generátor ceny, pre ktorú to tá babka z Čremošného, keď sa, chúďa, rozhodne to predať, tak nakoniec si povie, jak to dobre, však vidíš, tam sa mi hlásia, mne to tam niekde chodí, ale musí to byť na konci dňa, musí byť to, že mu vygenerovali nejakú cenu, a prvoradý je, že keď sa dvaja stretnú na tej istej cene, tak prednosť má ten, čo je vedľa nej, ale keď dá niekto viac, žiaľ, prepáčte. O tom to je. Buďme, ale chráňme ten systém pred kazičmi cien. To sú takí mudrlanti. V Bratislave sú ich stovky, ktorí chodia a blúdia a tmária, kazia súťaže, šibujú ceny. Potom nezaplatia ani poplatok registračný. Viete, nastavte ten systém tak, aby nešibovali ceny, aby nezblbli tú babku z Čremošného, chúďaťu, ktorej povedia, ona povie, že by chcela, ja neviem, 100, tri eurá za štvorák a príde tuná chlapec pod kravatou a povie, ja dám päť. Ona, chúďa, dá, pokiaľ bude dva mesiace žiť, a keď chlapec pod kravatou má zaplatiť, zrazu nie že päť, zrazu nič. Viete, to je tiež, to je tiež to, o čom rozprávame. Nastavme to tak, že na konci dňa nech tá babka z Čremošného, keď už sa rozhodla predať; keď by ma dedo počul, tak mi po ušoch dá, lebo ten povedal, nikdy nepredávaj, iba kupuj; ale keď sa už rozhodla predať, tak už nech aspoň predá za to, že je spokojná, že nech nemá potom, teraz, ak je to teraz, hrozí riziko, že tá, chúďa, to predá a po mesiaci jej niekto povie, babka, ale však ja som vám chcel dať o euro viac za štvorák a ešte jej, chúďaťu, zničíte jeseň života, lebo ju bude to chmáriť, že čo si všetko za to euro, ktoré mohla dostať viac, mohla kúpiť. Aj to je naša zodpovednosť, aj to je naša zodpovednosť pristupovať k tomuto zákonu a k tomu, ak vychádzame z tej premisy, že to nie je Felícia v garáži, k tomu takto pristúpiť.
Jedine vecné, o čom sa dá rozprávať, sú tie prevody obchodných podielov. Ale to sú veci, o ktorých treba rozprávať. Treba o tom rozprávať. Aj prevody obchodných podielov treba pozrieť na zákony, čo nám umožní, čo nie. Tam by sme vedeli urobiť to, čo sa elegantne riešilo pri tých nájomných zmluvách, čo som spomínal, že ste podpísali zmluvu so slušným človekom. Po pol roku vám tam prišiel človek, ktorého ste sa zľakli vo dverách, a povedal, kúpil som podiel, teraz som vaším nájomníkom ja. Hej, dá sa vpraviť do nájomnej zmluvy, my sme vpravovali ustanovenie, že podmieňuje, pokiaľ chce, my mu nezakazujeme predať podiel, môže a pokiaľ chce byť držiteľom tej nájomnej zmluvy, tak to podlieha súhlasu a toto je ergo tiež variácia na túto tému. Aj tí, čo už kúpili, aj tie eseročky, akciovky, čo už teraz kúpili, tak teraz môžme o tom rozprávať. Tak na čo ste to kupovali? Idete s tým špekulovať? Idete s tým kšeftovať, idete s tým, nech sa páči.
Máme v Obchodnom zákonníku ustanovenie, ktoré hovorí, pokiaľ je tá firma vlastníkom, hovorme, o akom množstve poľnohospodárskej pôdy, musí prejsť určitým, určitým, procesom. Znova sa k tomu prihlásim, lebo viem, že je to dôležité. Pre ľudí poviem, pre ľudí to má význam. Prosím vás, tuná zabudnite na to, čo tu z niektorých úst odznelo, lebo to bola hrozná, brutálna, brutálna demagógia, o ktorej sme sa už mohli poučiť. Tu už takých bolo. Privatizujte, nechajte, neviem čo, nebojte sa. Prosím vás pekne. Pôda a vzťah k pôde je, o tom niekto niečo vie, niekto len počul, ale je. Verte tomu, že je dôležitá. Je. Tých možností veľa nemáme, ako sa k tomu vieme dopracovať. Robíme strašne veľa chýb, ale jedna z možností, ako zmeniť ráz krajiny a dostať aj v inom obchode aj niečo, čo tu nejaký ten gazda vypestuje, je aj toto. Je aj tento zákon. Ešte by sa dalo veľa povedať, ale nebudem. Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, a však čo, je to vážna vec a ja to tak vnímam, tak ešte niečo treba dopovedať. Presne, už to začnem tak, ako som začal svoje prvé vystúpenie, presne podľa scenáru, avšak v niektorých vystúpeniach to predčilo aj moje očakávania. Najviac ma mrzí to, že sme sa nenakalibrovali. To, čo som hovoril na začiatku, že čo chceme, alebo o čo ide. Myslím, že to povedal Milton Friedman, guru, guru liberalizmu alebo toho voľného pohybu kapitálu, a hovoril, že radil transformujúcim sa krajinám privatizovať, privatizovať, privatizovať. Po niekoľkých rokoch sa opravil a povedal, prepáčte, najskôr si urobte dobré zákony.
Viete, aj tuná ja mám niekedy pocit, voľné, kto mňa, čo ja, kde, kto môže, ja všetko môžem, jak si kto dovolí, neviem čo. Prosím vás, opustime túto pozíciu. Ak chceme povedať, to je základné nepochopenie, že poľnohospodárska pôda, ktorá slúži na poľnohospodárske účely, nie je na to, aby ju Jano Počiatek vlastnil a keď sa mu bude chcieť, na nej bude niečo pestovať, a keď sa mu nechce, tak to nechá ležať ladom, lebo však načo. Jeho hlava z toho nebolí.
Poľnohospodárska pôda slúži na poľnohospodársku výrobu, resp. na chov. Dobre, má určité poslanie, funkciu, tú produkčnú hodnotu a neviem, ako to všetko odborne zneje. Nie je to Felícia v garáži, ktorú keď si zmyslím, že predám, tak ju predám a do toho je nikoho nič. Prosím vás, neprebehla táto kalibrácia. Neprebehla táto kalibrácia. Naopak, prebehli tu, pán kolega, nič v zlom. Vy ste povedali, predrečník, že skončil vysokú školu poľnohospodársku, ale nie je odborníkom na poľnohospodárstvo. Kristepane, kto už je tu odborníkom na poľnohospodárstvo, keď nie ten, kto skončil vysokú školu poľnohospodársku? Tak načo ste študovali? Ja tomu naozaj nerozumiem. Čiže potom, kto je tu, viete, tak ste to nemali hovoriť, tak ste nemali chodiť na poľnohospodársku. Ja neviem, veď nedehonestujme všetko. Veď tu ja neviem, čo ste na konci dňa chceli povedať. Čo chcel na konci dňa pán Chren povedať? Viete, bratislavský mládenec pod kravatou bude tuná vysvetľovať o poľnohospodárstve. O nových technologických postupoch. Nie sú nové technologické postupy! Sú malé nuansy, tam toho veľa nevymyslíte. Ale pustíte to ako mantru na nejakom odbornom seminári. Čo, aká blokácia, kde, kto chce nás limitovať. Nové, to fungovalo, takto tu už niekto ohlupoval. Takto tu už niekto ohlupoval dlhé roky. Točil mantry o voľnom kapitále, o privatizácii a jak to celé dopadlo? A znova pri tej pôde.
Páni kolegovia, pozrite sa takto, ja som si chcel aj tabuľu doniesť, ale skúsim to zjednodušene vysvetliť. Tuná je pán minister, ktorý doniesol nejaký návrh, ktorý hovorí, že sa volá, že nadobúdanie pôdy, mal by spôsobiť to, že k pôde by sa mali dostať tí, ktorí chcú na nej hospodáriť, a malo by to byť sťažené pre tých, ktorí by chceli s tým len špekulovať alebo len skupovať. Predrečníci tvrdili, že nie, nie, nie, práve naopak, ten zákon to umožní. Okej. A pokiaľ je to ich názor, áno, umožní, teda argumentačne ak to bolo podložené, nech si každý k tomu spraví svoj vlastný názor, ale keď tento návrh, resp. nesplní tú úlohu alebo dokonca to umožní, tak aký je ten druhý návrh? Povedal tu niekto nejaký iný návrh? Čo hovoril? Každý, kto tu prišiel, povedal niečo v tom zmysle, asi zjednodušene, že však nech predá, však kolega to tu predo mnou povedal, nech predá, čo koho po tom. Tak prosím vás, ak to bude tak, že nech predá a čo koho po tom, tak čo je jednoduchšie pre tie finančné skupiny, pre tých latifundistov, pre tých špekulantov, jak prísť a kúpiť, ako sa podrobovať tortúre jednému konaniu, druhému? Ja neviem, však mi pomôžte. Ja som jednoduchý chlapec z malého mesta. Tak možno, nech mi to tu študovaní ekonómovia vysvetlia. Pre mňa, ja si myslím, že je vyšší predpoklad, že v tomto prípade sa to podarí. Nepodarí sa to úplne, nikdy sa to nepodarí úplne. Ale je vyšší predpoklad, že to nakoniec dopadne tak, ako sme chceli. Ako v tom prípade, že nič. No však keď chceš, kúp. Tak keď chceš, tak kúp. Liberáli. Kúp, však to je Felícia v garáži.
Prosím vás, naozaj to tu nezaznelo z nikoho, nikto nepovedal, že má pripravený nový návrh, ktorý je úplne geniálny, ktorý je fantastický. Splní to, čo sa, viete, dva zápory sú súhlasy, nie, či jak sa to povie, veď tu normálne tí ľudia sa vynegovali sami vo svojom, neviem to tak povedať, znegovali sa úplne, oni začali na jednom konci, druhom a nakoniec povedali, ako zbytočne tu tých 15 minút trápili túto sálu. Lebo na jednej strane hovorili, že treba chrániť, a potom sa dopracovali k tomu, že toto, až to je až ťažké uchopiť a vysvetliť, že nechápem. Keby na konci povedali, vážení, tuná je pozmeňovak, mám pripravený pozmeňovák, tuná je návrh, toto je iná filozofia. Toto je, lebo ja súhlasím s tou filozofiou, že to neni Felícia. Alebo tu mal niekto prísť a otvorene povedať, ja som za, to je Felícia. Poľnohospodárska pôda je Felícia. Nie sa tu zakrývať dokonca dvoma miliónmi ľudí. Kto ho nabrífoval? Viete, že ako to niekto niekde uchopil, že povedz to cez dva milióny ľudí, to, však ku niekomu to dôjde. Takto sa s pôdou nerobí, vážení! Naozaj som zhrozený z tej celej diskusie, ktorá tu prebehla. Nikto tu neprišiel a nepovedal, že kde to ide zlepšiť, v čom to ide zlepšiť, ako to chce zlepšiť, lebo vychádza z tej premisy, z tej základnej premisy, že poľnohospodárska pôda neni Felícia v garáži. Alebo potom nikto nepovedal korektne, ja si myslím, že je to Felícia v garáži a dajte mi svätý pokoj, ja chcem a predám a hotovo a nikoho potom nič. Politicky by asi niekto tu asi tak nerozchodil. Však? Tak to budete schovávať, negovať pod niečo a nakoniec neviete, čo ste povedali.
Tento návrh, ktorý tu je, nejdem sa k nemu vracať. Hovorme o tom, že to ustanovenie, ten register môže pomôcť. V konečnom dôsledku pomôže, že bude slúžiť jak generátor, generátor ceny, pre ktorú to tá babka z Čremošného, keď sa, chúďa, rozhodne to predať, tak nakoniec si povie, jak to dobre, však vidíš, tam sa mi hlásia, mne to tam niekde chodí, ale musí to byť na konci dňa, musí byť to, že mu vygenerovali nejakú cenu, a prvoradý je, že keď sa dvaja stretnú na tej istej cene, tak prednosť má ten, čo je vedľa nej, ale keď dá niekto viac, žiaľ, prepáčte. O tom to je. Buďme, ale chráňme ten systém pred kazičmi cien. To sú takí mudrlanti. V Bratislave sú ich stovky, ktorí chodia a blúdia a tmária, kazia súťaže, šibujú ceny. Potom nezaplatia ani poplatok registračný. Viete, nastavte ten systém tak, aby nešibovali ceny, aby nezblbli tú babku z Čremošného, chúďaťu, ktorej povedia, ona povie, že by chcela, ja neviem, 100, tri eurá za štvorák a príde tuná chlapec pod kravatou a povie, ja dám päť. Ona, chúďa, dá, pokiaľ bude dva mesiace žiť, a keď chlapec pod kravatou má zaplatiť, zrazu nie že päť, zrazu nič. Viete, to je tiež, to je tiež to, o čom rozprávame. Nastavme to tak, že na konci dňa nech tá babka z Čremošného, keď už sa rozhodla predať; keď by ma dedo počul, tak mi po ušoch dá, lebo ten povedal, nikdy nepredávaj, iba kupuj; ale keď sa už rozhodla predať, tak už nech aspoň predá za to, že je spokojná, že nech nemá potom, teraz, ak je to teraz, hrozí riziko, že tá, chúďa, to predá a po mesiaci jej niekto povie, babka, ale však ja som vám chcel dať o euro viac za štvorák a ešte jej, chúďaťu, zničíte jeseň života, lebo ju bude to chmáriť, že čo si všetko za to euro, ktoré mohla dostať viac, mohla kúpiť. Aj to je naša zodpovednosť, aj to je naša zodpovednosť pristupovať k tomuto zákonu a k tomu, ak vychádzame z tej premisy, že to nie je Felícia v garáži, k tomu takto pristúpiť.
Jedine vecné, o čom sa dá rozprávať, sú tie prevody obchodných podielov. Ale to sú veci, o ktorých treba rozprávať. Treba o tom rozprávať. Aj prevody obchodných podielov treba pozrieť na zákony, čo nám umožní, čo nie. Tam by sme vedeli urobiť to, čo sa elegantne riešilo pri tých nájomných zmluvách, čo som spomínal, že ste podpísali zmluvu so slušným človekom. Po pol roku vám tam prišiel človek, ktorého ste sa zľakli vo dverách, a povedal, kúpil som podiel, teraz som vaším nájomníkom ja. Hej, dá sa vpraviť do nájomnej zmluvy, my sme vpravovali ustanovenie, že podmieňuje, pokiaľ chce, my mu nezakazujeme predať podiel, môže a pokiaľ chce byť držiteľom tej nájomnej zmluvy, tak to podlieha súhlasu a toto je ergo tiež variácia na túto tému. Aj tí, čo už kúpili, aj tie eseročky, akciovky, čo už teraz kúpili, tak teraz môžme o tom rozprávať. Tak na čo ste to kupovali? Idete s tým špekulovať? Idete s tým kšeftovať, idete s tým, nech sa páči.
Máme v Obchodnom zákonníku ustanovenie, ktoré hovorí, pokiaľ je tá firma vlastníkom, hovorme, o akom množstve poľnohospodárskej pôdy, musí prejsť určitým, určitým, procesom. Znova sa k tomu prihlásim, lebo viem, že je to dôležité. Pre ľudí poviem, pre ľudí to má význam. Prosím vás, tuná zabudnite na to, čo tu z niektorých úst odznelo, lebo to bola hrozná, brutálna, brutálna demagógia, o ktorej sme sa už mohli poučiť. Tu už takých bolo. Privatizujte, nechajte, neviem čo, nebojte sa. Prosím vás pekne. Pôda a vzťah k pôde je, o tom niekto niečo vie, niekto len počul, ale je. Verte tomu, že je dôležitá. Je. Tých možností veľa nemáme, ako sa k tomu vieme dopracovať. Robíme strašne veľa chýb, ale jedna z možností, ako zmeniť ráz krajiny a dostať aj v inom obchode aj niečo, čo tu nejaký ten gazda vypestuje, je aj toto. Je aj tento zákon. Ešte by sa dalo veľa povedať, ale nebudem. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:53
Martin FeckoA keď si povedal, čo sa týka toho Obchodného zákonníka a týchto vecí. Áno, pozmeňovák mám, 21 bodov je tu pripravených. To znamená, je tu, aj som niektoré predstavil vo svojej rozprave. To znamená, dávame konkrétne veci, ktoré by sme chceli, aby išli, a uvidíme, ako sa k tomu vládni poslanci, respektíve ostatní postavia.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 17:53 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som zareagoval len na jedno tvoje vyjadrenie, ktoré si povedal, že áno, niekto sa zastrešuje 2 miliónmi ľudí a vlastníkov. Tiež by ma veľmi zaujímalo, skade to má kolega, ktorý sa takto zastrešil, pretože tento zákon sa nebude týkať spoluvlastníckych podielov. To znamená, pokiaľ má niekto spoluvlastnícky podiel, tak ide mimo tohto zákona, keď si ho bude kupovať. To je to predkupné právo, ktoré tam má ten spoluvlastník, že musí ísť a tie predkupné práva sú ešte, samozrejme, v tých urbariátoch. To znamená, tento sa bude iba to, čo je iba v jednej jednine, a ja neverím, že na Slovensku máme 2 milióny vlastníkov, ktorí majú jednu jedninu, tomu neverím. To znamená, v takomto duchu by to bolo, je na škodu, že tu kolega neni, pretože tie 2 milióny, to nie sú títo, ktorých sa to, lebo to sú väčšinou spoluvlastníci, ako to bolo hovorené.
A keď si povedal, čo sa týka toho Obchodného zákonníka a týchto vecí. Áno, pozmeňovák mám, 21 bodov je tu pripravených. To znamená, je tu, aj som niektoré predstavil vo svojej rozprave. To znamená, dávame konkrétne veci, ktoré by sme chceli, aby išli, a uvidíme, ako sa k tomu vládni poslanci, respektíve ostatní postavia.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:55
Vystúpenie v rozprave 17:55
Helena MezenskáO možnej príprave zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy s umožnením jej odpredaja cudzozemcom by som v kontexte ohrozenia a snahy o ochranu územnej celistvosti a zvrchovanosti, ktorej sa v tomto zákone venuje veľmi málo pozornosti, neuvažovala ani po tom, ako by sa v maximálnej miere využila slovenská pôda pre našincov. Teda ani po absolvovaní tých naznačených administratívnych, byrokratických postupov, ku ktorým sa viedla vo väčšine prípadov kriticky znejúca rozprava zo strany opozičných poslancov, ani vtedy by som neuvažovala o tom, že by jediné, na čo sme zamerali svoju výlučnú pozornosť, bolo odpredávať našu pôdu či už cudzincom, alebo vôbec veľkopodnikateľom v poľnohospodárskej oblasti. Je mi ľúto, že zatiaľ štát a ministerstvo pôdohospodárstva s vládou nenašli ani nevyvinuli potrebné úsilie na to, aby sa vážne zaoberali vytvorením potrebných ako morálnych, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podporných prostriedkov na to, aby sa naša nevyužitá poľnohospodárska pôda aj potenciál, nesporný potenciál využil a zúročil, zveľaďoval ku prospechu a pomoci našich ľudí. A preto ja nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali zameriavať výlučnú pozornosť na to, ako vytvoriť formálne legitímne čisté prostredie na odpredaj našej pôdy či už cudzozemným farmárom, alebo - len ako je nastavený zákon - výlučne veľkopodnikateľom, osvedčeným podnikateľom v poľnohospodárskom odvetví.
Predložený zákon v tejto podobe ma v žiadnom prípade neubezpečuje o tom, že na základe prijatých legislatívnych opatrení nebude dochádzať k odpredaju poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom. Bolo to vo viacerých prípadoch, ktoré predniesli opoziční poslanci, aj dokumentované a prezentované na konkrétnych prípadoch. Rovnako ma nepresviedča o tom, že naďalej nebude dochádzať k nežiaducim machináciám spojeným s predajom pôdy na úkor našich národnohospodárskych záujmov a ohrozovania územnej celistvosti. Zákon v tejto podobe vytvára predpoklady pre neprehľadnosť a netransparentnosť pri narábaní s poľnohospodárskou pôdou a ja spolu s občanmi, ktorí sa aktivizujú v petičnej akcii za záchranu slovenskej pôdy, nemám žiadnu právnu istotu, že sa zneužívaním moci či už na štátnej celoplošnej, alebo okresnej úrovni nebude s našou pôdou kšeftovať. Podľa pripraveného znenia zákona, podrobným rozborom a analýzou jednotlivých pripravených ustanovení zisťujem, že prístupnosť vo využívaní našej poľnohospodárskej pôdy práve slovenským občanom bude značne sťažovaná a komplikovaná. A pritom už v dlhšej dobe registrujem, naopak, silnejúci záujem a úsilie mnohých - či už mladých rodín, alebo aj rodín v zrelom veku - o život na vidieku spojeným s využívaním poľnohospodárskej pôdy.
Neraz aj na tejto pôde bol predložený zákon o podpore rodinných fariem, rodinných firiem, o podpore rodinného podnikania, ktorý, žiaľ, touto vládnou mocou nebol podporený. Tento nesporný rastúci trend, na ktorý je potrebné podľa môjho presvedčenia reflektovať i prípravou príslušných zákonov, je nesporný, poskytuje mnohým ľuďom a rodinám práve perspektívu sebestačného, zdravého, slobodného a nezávislého rozvoja. A ja stále nerozumiem tomu, prečo nie je štátom a vládnou mocou tento záujem, tento koncept rodinného podnikania, rodinného farmárčenia podporovaný tak, ako je to potrebné.
O tomto silnejúcom záujme ma presviedča aj od marca spustená petičná akcia, v ktorej zaktivizovaní občania jasne poukazujú a dovolávajú sa záujmu štátu o uchovanie a rozvíjanie prírodného a pozemkového potenciálu v prospech hospodárskych a sociálnych záujmov našich ľudí.
Dokumentuje to aj list z dnešného dňa, ktorý mi prišiel v elektronickej podobe, predpokladám, že prišiel aj ostatným poslancom, v ktorom okrem priložených pripomienok títo zaktivizovaní občania, ktorí sa pohybujú alebo teda venujú sa poľnohospodárskej činnosti, sa obracajú so žiadosťou o pomoc, citujem z tohto listu: "My občania uvedomujúci si dôležitosť tohoto zákona sme sa spojili v občiansky sektor a momentálne zastupujeme viac ako 100 organizácií, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a viac ako 100 organizácií z neziskového a mimovládneho sektora. Vládny zákon je pre nás aktívnych občanov v tomto znení neprijateľný."
Ja neviem, nakoľko, pán minister, bol tento zákon prerokovaný, aj pripomienky boli prerokované s týmito zaktivizovanými občanmi, ktorí pôsobia a podnikajú v poľnohospodárstve.
Občania v tomto liste ďalej uvádzajú, že posielajú týmto zoskupením odsúhlasený návrh pripomienok spolu aj s dôvodovou správou na to, aby ste si ich mohli prečítať. Poukazujúc na to, že naozaj je to pre spoločnosť veľmi dôležitý zákon, je to veľmi dôležitý zákon pre ďalší hospodársky rozvoj, čo občania deklarovali aj podpismi petície. V mhuomentálne zozbieranom počte viac ako 40-tisíc podpisov fyzicky a viac ako 16-tisíc podpisov sa pozbieralo elektronickou formou.
Ja na margo toho chcem uviesť, že petičná akcia vzhľadom aj na charakter dnešnej rozpravy zahmlenosť prijatých, zrejme aj prijatých, ale aj predložených opatrení zákonne vyzýva touto formou občanov, ktorým záleží na záchrane nielen poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, lesných pozemkov, aby ďalej sa občania v tejto petičnej akcii aktivizovali. Ostávajú s pozdravom títo občania a veria, že ako vláda, tak aj predovšetkým vládni poslanci pochopia vážnosť situácie, vážnosť celého zákona, preštudujú si ich pripomienky a budú otvorení aj pre osobné stretnutie, na ktoré sa veľmi tešia a ku ktorému aj touto formou môjho výstupu ministra a zúčastnených kompetentných predstaviteľov vyzývajú.
V liste rovnako uvádzajú, že primárnym zámerom ich pripomienok je dlhodobo zabrániť rozpredaju a úbytku poľnohospodárskej pôdy a jej zneužívaniu vo forme nevhodného a zaťažujúceho hospodárenia. Stabilizačným faktorom by boli farmy rodinného typu, ktorých činnosť je zaručene nešpekulatívna a zabezpečovala by potrebnú biodiverzitu zaručujúcu trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a výrobu kvalitných potravín. Ich existencia, teda existencia týchto fariem rodinného typu by zároveň riešila aj regionálnu nezamestnanosť, ktorá - ako vieme - stále viac a viac narastá a zaťažuje našu spoločnosť.
Takže sekundárnym zámerom ich pripomienok je nesťažovať a neblokovať vznik takýchto fariem. Myslím si, že nielen nad obsahom listu pripomienok, ale vôbec nad obsahom ich konštruktívnych návrhov sa treba vážne a riadne zamyslieť. Napokon budú výstupom aj stále prebiehajúcej petičnej akcie. Ja som presvedčená o tom, že štát má hľadať všetky dostupné právne a legislatívne podporné nástroje a prostriedky na to, aby podporou rozvoja vidieka, podporou vlastnej produkcie potravín, podporou prvovýrobcov súčasne napĺňal program nielen hospodárskeho, ale aj sociálneho rozvoja spojeného s riešením vzrastajúcej nezamestnanosti. Tým by sa zároveň prirodzene znižovala táto rastúca nezamestnanosť, ale zároveň by sa zamedzilo aj ďalšiemu úpadku vidieka; čím ďalej na východ, tým väčší regres a úpadok jednotlivých obcí, dedín, ktoré predtým sa vyznačovali vysokou sebestačnosťou. Naše územie a našu pôdu si potrebujeme chrániť pre využívanie v prospech našich národných štátnopolitických a hospodárskych cieľov, záujmov. Napokon takto to robia všetky múdro a národne zmýšľajúce, cítiace krajiny, ich čelní predstavitelia, ktorí chránia právo svojich občanov na slobodný a sebestačný rozvoj. Príkladom je napríklad Nemecko aj Rakúsko, tak ja nerozumiem, prečo potom tie komplikácie a prekážky pre sprístupnenie využívania poľnohospodárskej pôdy našim občanom. Nerozumiem, prečo si nevezmeme a neučíme sa od krajín, v ktorých tá produkcia v poľnohospodárstve funguje, krajín, kde je vidiek sebestačný. Nerozumiem, koho záujmy aj pri predložení tohto zákona, ktorý sa výlučne zameriava iba na úpravu vlastníckych vzťahov a odpredaj poľnohospodárskej pôdy namiesto jej zveľaďovania a umožňovania v jeho využívaní v spojení so zabezpečením surovinovej, potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti vlastných občanov.
So zadefinovaním poľnohospodárskej pôdy a jej označením ako tovaru, komodity, respektíve kapitálu vo voľnom obehu či už na európskom, alebo svetovom trhu sa ja v žiadnom prípade, ale nielen ja, ale aj aktivizovaní občania nemôžu stotožniť, pretože pôda a zem každého štátu má viac ako iba hospodársky a sociálny význam. Nemožno pôdu takýmto spôsobom dehonestovať iba na výkony alebo výrobný prostriedok, ako to predniesol aj poslanec Novotný. V žiadnom prípade sa s takouto definíciou a takýmto, takýmto zúženým pohľadom na pôdu nemožno stotožniť.
Práve naopak, pôda a územie je predsa základným a určujúcim prvkom štátnej zvrchovanosti a územného vymedzenia, takto sme sa to predsa učili v škole. Tak ja si myslím, že sme si to mali zapamätať tak, aby sme boli pripravení aj v poslaneckej praxi a v sľube, ktorý sme občanom dali, aby sme to vedeli prejaviť a aplikovať. Pôda a územie je rovnako určujúcim prvkom celistvosti pre ten-ktorý štát a národ. Bez vlastného územia predsa štát nemôže byť vôbec štátom, bez vlastného územia nemôže štát ani národ vôbec existovať! Štát napokon v politológii a v histórii je predsa právnou organizáciou zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území a ja tu nechcem naozaj robiť nejaké prednášky, ale dovolím si aspoň krátko pri tomto zákone tým, že v zákone, v predloženom návrhu sa nevenuje pozornosť ochrane národných záujmov, štátnej zvrchovanosti a ochrane územnej celistvosti, dovolím si zacitovať pár poznámok, čo v politológii a v histórii znamená štát. Že je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Jeho základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú obyvateľstvo, územie, štátna moc a suverenita.
Rovnako v mojom pripravenom materiáli sa definuje aj, čo je to národ, že národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a pod., a je to vlastne vzniknuté spoločenstvo, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory vrátane územia brániť či rozvíjať.
Z oboch definícii - či už štátu, alebo národa - je zrejmé, že jedným zo základných a spojujúcich kritérií štátu a národa je územie, územie, ktoré obýva národ, obyvateľstvo, národ organizovaný v štáte sa pritom pokladá za suverénne územie daného štátu a štátna moc vykonáva svoju právomoc na tomto území. Príslušnosť osoby vlastníka pôdy v štáte k štátu a národu, ktorý územie štátu obýva, sa takto nedá zúžiť len na vlastnícke majetkové právo. Je to vzťah a väzba, ktorá obsahuje aj pocit vstupujúci do života občana žijúceho v štáte. Táto väzba alebo pocit by sa dala vyjadriť slovom patriotizmus alebo vlastenectvo, žiaden nacionalizmus, ako to bolo na margo celého uvedené. Patriot alebo vlastenec svoju vlasť, územie, pôdu chce vlastniť nielen ako svoj majetok, ale aj, ide aj o vlastnenie pocitu domova. Tento pocit je pocitom bezpečia, šance prežiť jemu, jeho rodine a národu. Pre tento pocit v prípade ohrozenia je takýto patriot, vlastenec, samozrejme, ako to z histórie poznáme, ochotný aj bojovať a brániť sa.
Oproti pocitu patriotizmu a vlastenectva je, naopak, vzťah medzi osobou majúcou pobyt alebo sídlo v zahraničí vlastniacou pôdu v inom štáte len vzťahom majetkovým. Je to len vzťah vlastníka k pôde, ktorú vlastní, širšie vzťahy a väzby k štátu alebo k národu toto vlastnícke právo neobsahuje, alebo aj priam vylučuje. Chcem poukázať na to a vrátiť nás do histórie, že národy v histórii, ktoré o svoje územie prišli, či už ho postupne predávali, alebo boli obsadené silou, skončili napokon buď v rezerváciách, splynuli s prisťahovalcami, alebo zanikli. A ja nechcem veriť, že pri prerokovávaní tohto návrhu zákona my toto ako národ a štát, ako ľudia, ako poslanci chceme. Ja som presvedčená, že toto Slováci predsa nechcú, aby naše územie zaniklo, aby sme z neho ako pôvodní obyvatelia boli postupne takýmto spôsobom legitímne v súlade so zákonom vysídľovaní.
Chcem ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré verím, že aj ministrovi, aj vláde a tu prítomným poslancom sú známe, vydané záväzky pri vstupe do Európskej únie vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie nepredpokladajú a prísne neurčujú úpravu pravidiel nadobúdania vlastníckeho práva k pôde v tej-ktorej krajine a je preto vecou samého Slovenska, nášho štátu a jeho predstaviteľov, ako sa konkrétne upravia zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Takže odvolávať sa na záväzky plynúce z prístupovej zmluvy je nenáležité. Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo napokon vyplýva aj z čl. 345 zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. A preto je potrebné ústavou chránený prejav vôle jednotlivca a jeho vlastnícke právo, na ktoré upozorňovali viacerí poslanci v rámci dnešnej rozpravy, zosúlaďovať s ochranou vyšších národných záujmov a ochranou národných hmotných, ale aj nehmotných hodnôt s ochranou prírodného dedičstva, dedičstva našich predkov, tak ako to napokon robí každý múdry ucelený a suverénny štát. Naši predkovia predsa vyvinuli neoblomné a nemalé úsilie v ochrane našej zeme a nášho územia. Presadzovanie individuálneho záujmu a vlastníckeho majetkového práva je v tomto prípade podľa mňa neopodstatnené a podľa mňa a mnohých národne a vlastenecky zmýšľajúcich aktivistov je aj v rozpore s národnými a štátotvornými záujmami. V rámci národno-uvedomovacieho procesu, ktorý teraz mapujem a ktorý prebieha, je potrebné dospieť ku spoločnému konsenzu v takých otázkach a hodnotách spoločného národného významu, k akým pôda a jej ochrana nesporne patrí. Pôda a ochrana vlastného územia je národnou hodnotou a za národnú hodnotu a prírodné dedičstvo, dedičstvo našich predkov ja ju jednoznačne považujem.
Na základe tohto postoja k zákonu a vôbec k ochrane riadneho využívania našej poľnohospodárskej pôdy je potrebné pristupovať nie z pohľadu uchovania pravidiel liberalizácie trhu, ale z pohľadu vyššieho princípu a zachovania významu pôdy a zeme ako národného dedičstva a bohatstva z pohľadu snahy a zároveň aj povinnosti zachovávať územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť.
Chcem uviesť, že v petičnej akcii budú občania nášho štátu ďalej pokračovať dovtedy, pokým z parlamentnej úrovne a z poznania aplikačnej praxe nenadobudneme istotu, že sa naša vzácna pôda nebude odpredávať cudzím záujmovým skupinám. V tejto petičnej akcii sa bude pokračovať, pokým sa rázne a vážne nezamedzí kšeftovaniu s poľnohospodárskou pôdou, a dovtedy, pokým štát nepripraví všetky potrebné podporné legislatívne a inštitucionálne prostriedky a nástroje k maximálnej podpore využívania poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. Títo za ochranu slovenskej pôdy aktivujúci sa občania prostredníctvom petičnej akcie žiadajú o podporu a spoluprácu z úrovne existujúcich politických strán a zoskupení, dúfajúc a veriac v sledovanie a napĺňanie spoločných národných záujmov. Práve idea ochrany slovenskej pôdy ako symbolu štátnej zvrchovanosti má v dnešných dňoch výrazný vplyv na rastúce národné uvedomenie a cítenie, na silnejúce a zjednocujúce sa občianske hnutie. Ja určite ako poslankyňa a aj ako občianka chcem byť súčasťou tohto procesu a budem rada, ak sa k tomuto spoločnému národnému úsiliu a občianskej iniciatíve pripoja aj ďalší poslanci a ďalšie politické strany, politické kluby.
Zároveň v závere ma občania aktivizovaní v petičnom snažení požiadali predniesť výzvu na tejto pôde, výzvu k zastaveniu zamýšľaných odpredajov slovenskej poľnohospodárskej pôdy v prospech cudzozemných subjektov a jednotlivcov s upozornením, že v prípade nárastu ich zjednotenej občianskej a politickej sily, vplyvu, budú všetky odteraz realizované prevody pozemkov cudzím osobám označené za nedobromyseľné a neplatné, za rozporné a nezlučiteľné s ochranou štátnych a národných záujmov.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Vystúpenie v rozprave
13.5.2014 o 17:55 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som - tak ako som avizovala už v úvodnom kole pri rokovaní v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní - predniesla aj ja niekoľko pripomienok a postojov k rozprave k predloženému už zákonu v prvom čítaní o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je nesporné a uvádza to aj samotná dôvodová správa zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Okrem toho, že je základným prírodným zdrojom, je zároveň aj základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Citujem z dôvodovej správy. A práve preto, aby bol ohľaduplne a efektívne využívaný tento potenciál, podľa môjho názoru má byť ochránený nielen pred jeho poškodzovaním a nedôvodneným znižovaním výmery, kvality a objemu, ale zároveň má byť chránený aj pred možným odpredajom do cudziny, prípadne predajom cudzozemcom.
O možnej príprave zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy s umožnením jej odpredaja cudzozemcom by som v kontexte ohrozenia a snahy o ochranu územnej celistvosti a zvrchovanosti, ktorej sa v tomto zákone venuje veľmi málo pozornosti, neuvažovala ani po tom, ako by sa v maximálnej miere využila slovenská pôda pre našincov. Teda ani po absolvovaní tých naznačených administratívnych, byrokratických postupov, ku ktorým sa viedla vo väčšine prípadov kriticky znejúca rozprava zo strany opozičných poslancov, ani vtedy by som neuvažovala o tom, že by jediné, na čo sme zamerali svoju výlučnú pozornosť, bolo odpredávať našu pôdu či už cudzincom, alebo vôbec veľkopodnikateľom v poľnohospodárskej oblasti. Je mi ľúto, že zatiaľ štát a ministerstvo pôdohospodárstva s vládou nenašli ani nevyvinuli potrebné úsilie na to, aby sa vážne zaoberali vytvorením potrebných ako morálnych, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podporných prostriedkov na to, aby sa naša nevyužitá poľnohospodárska pôda aj potenciál, nesporný potenciál využil a zúročil, zveľaďoval ku prospechu a pomoci našich ľudí. A preto ja nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali zameriavať výlučnú pozornosť na to, ako vytvoriť formálne legitímne čisté prostredie na odpredaj našej pôdy či už cudzozemným farmárom, alebo - len ako je nastavený zákon - výlučne veľkopodnikateľom, osvedčeným podnikateľom v poľnohospodárskom odvetví.
Predložený zákon v tejto podobe ma v žiadnom prípade neubezpečuje o tom, že na základe prijatých legislatívnych opatrení nebude dochádzať k odpredaju poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom. Bolo to vo viacerých prípadoch, ktoré predniesli opoziční poslanci, aj dokumentované a prezentované na konkrétnych prípadoch. Rovnako ma nepresviedča o tom, že naďalej nebude dochádzať k nežiaducim machináciám spojeným s predajom pôdy na úkor našich národnohospodárskych záujmov a ohrozovania územnej celistvosti. Zákon v tejto podobe vytvára predpoklady pre neprehľadnosť a netransparentnosť pri narábaní s poľnohospodárskou pôdou a ja spolu s občanmi, ktorí sa aktivizujú v petičnej akcii za záchranu slovenskej pôdy, nemám žiadnu právnu istotu, že sa zneužívaním moci či už na štátnej celoplošnej, alebo okresnej úrovni nebude s našou pôdou kšeftovať. Podľa pripraveného znenia zákona, podrobným rozborom a analýzou jednotlivých pripravených ustanovení zisťujem, že prístupnosť vo využívaní našej poľnohospodárskej pôdy práve slovenským občanom bude značne sťažovaná a komplikovaná. A pritom už v dlhšej dobe registrujem, naopak, silnejúci záujem a úsilie mnohých - či už mladých rodín, alebo aj rodín v zrelom veku - o život na vidieku spojeným s využívaním poľnohospodárskej pôdy.
Neraz aj na tejto pôde bol predložený zákon o podpore rodinných fariem, rodinných firiem, o podpore rodinného podnikania, ktorý, žiaľ, touto vládnou mocou nebol podporený. Tento nesporný rastúci trend, na ktorý je potrebné podľa môjho presvedčenia reflektovať i prípravou príslušných zákonov, je nesporný, poskytuje mnohým ľuďom a rodinám práve perspektívu sebestačného, zdravého, slobodného a nezávislého rozvoja. A ja stále nerozumiem tomu, prečo nie je štátom a vládnou mocou tento záujem, tento koncept rodinného podnikania, rodinného farmárčenia podporovaný tak, ako je to potrebné.
O tomto silnejúcom záujme ma presviedča aj od marca spustená petičná akcia, v ktorej zaktivizovaní občania jasne poukazujú a dovolávajú sa záujmu štátu o uchovanie a rozvíjanie prírodného a pozemkového potenciálu v prospech hospodárskych a sociálnych záujmov našich ľudí.
Dokumentuje to aj list z dnešného dňa, ktorý mi prišiel v elektronickej podobe, predpokladám, že prišiel aj ostatným poslancom, v ktorom okrem priložených pripomienok títo zaktivizovaní občania, ktorí sa pohybujú alebo teda venujú sa poľnohospodárskej činnosti, sa obracajú so žiadosťou o pomoc, citujem z tohto listu: "My občania uvedomujúci si dôležitosť tohoto zákona sme sa spojili v občiansky sektor a momentálne zastupujeme viac ako 100 organizácií, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a viac ako 100 organizácií z neziskového a mimovládneho sektora. Vládny zákon je pre nás aktívnych občanov v tomto znení neprijateľný."
Ja neviem, nakoľko, pán minister, bol tento zákon prerokovaný, aj pripomienky boli prerokované s týmito zaktivizovanými občanmi, ktorí pôsobia a podnikajú v poľnohospodárstve.
Občania v tomto liste ďalej uvádzajú, že posielajú týmto zoskupením odsúhlasený návrh pripomienok spolu aj s dôvodovou správou na to, aby ste si ich mohli prečítať. Poukazujúc na to, že naozaj je to pre spoločnosť veľmi dôležitý zákon, je to veľmi dôležitý zákon pre ďalší hospodársky rozvoj, čo občania deklarovali aj podpismi petície. V mhuomentálne zozbieranom počte viac ako 40-tisíc podpisov fyzicky a viac ako 16-tisíc podpisov sa pozbieralo elektronickou formou.
Ja na margo toho chcem uviesť, že petičná akcia vzhľadom aj na charakter dnešnej rozpravy zahmlenosť prijatých, zrejme aj prijatých, ale aj predložených opatrení zákonne vyzýva touto formou občanov, ktorým záleží na záchrane nielen poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, lesných pozemkov, aby ďalej sa občania v tejto petičnej akcii aktivizovali. Ostávajú s pozdravom títo občania a veria, že ako vláda, tak aj predovšetkým vládni poslanci pochopia vážnosť situácie, vážnosť celého zákona, preštudujú si ich pripomienky a budú otvorení aj pre osobné stretnutie, na ktoré sa veľmi tešia a ku ktorému aj touto formou môjho výstupu ministra a zúčastnených kompetentných predstaviteľov vyzývajú.
V liste rovnako uvádzajú, že primárnym zámerom ich pripomienok je dlhodobo zabrániť rozpredaju a úbytku poľnohospodárskej pôdy a jej zneužívaniu vo forme nevhodného a zaťažujúceho hospodárenia. Stabilizačným faktorom by boli farmy rodinného typu, ktorých činnosť je zaručene nešpekulatívna a zabezpečovala by potrebnú biodiverzitu zaručujúcu trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a výrobu kvalitných potravín. Ich existencia, teda existencia týchto fariem rodinného typu by zároveň riešila aj regionálnu nezamestnanosť, ktorá - ako vieme - stále viac a viac narastá a zaťažuje našu spoločnosť.
Takže sekundárnym zámerom ich pripomienok je nesťažovať a neblokovať vznik takýchto fariem. Myslím si, že nielen nad obsahom listu pripomienok, ale vôbec nad obsahom ich konštruktívnych návrhov sa treba vážne a riadne zamyslieť. Napokon budú výstupom aj stále prebiehajúcej petičnej akcie. Ja som presvedčená o tom, že štát má hľadať všetky dostupné právne a legislatívne podporné nástroje a prostriedky na to, aby podporou rozvoja vidieka, podporou vlastnej produkcie potravín, podporou prvovýrobcov súčasne napĺňal program nielen hospodárskeho, ale aj sociálneho rozvoja spojeného s riešením vzrastajúcej nezamestnanosti. Tým by sa zároveň prirodzene znižovala táto rastúca nezamestnanosť, ale zároveň by sa zamedzilo aj ďalšiemu úpadku vidieka; čím ďalej na východ, tým väčší regres a úpadok jednotlivých obcí, dedín, ktoré predtým sa vyznačovali vysokou sebestačnosťou. Naše územie a našu pôdu si potrebujeme chrániť pre využívanie v prospech našich národných štátnopolitických a hospodárskych cieľov, záujmov. Napokon takto to robia všetky múdro a národne zmýšľajúce, cítiace krajiny, ich čelní predstavitelia, ktorí chránia právo svojich občanov na slobodný a sebestačný rozvoj. Príkladom je napríklad Nemecko aj Rakúsko, tak ja nerozumiem, prečo potom tie komplikácie a prekážky pre sprístupnenie využívania poľnohospodárskej pôdy našim občanom. Nerozumiem, prečo si nevezmeme a neučíme sa od krajín, v ktorých tá produkcia v poľnohospodárstve funguje, krajín, kde je vidiek sebestačný. Nerozumiem, koho záujmy aj pri predložení tohto zákona, ktorý sa výlučne zameriava iba na úpravu vlastníckych vzťahov a odpredaj poľnohospodárskej pôdy namiesto jej zveľaďovania a umožňovania v jeho využívaní v spojení so zabezpečením surovinovej, potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti vlastných občanov.
So zadefinovaním poľnohospodárskej pôdy a jej označením ako tovaru, komodity, respektíve kapitálu vo voľnom obehu či už na európskom, alebo svetovom trhu sa ja v žiadnom prípade, ale nielen ja, ale aj aktivizovaní občania nemôžu stotožniť, pretože pôda a zem každého štátu má viac ako iba hospodársky a sociálny význam. Nemožno pôdu takýmto spôsobom dehonestovať iba na výkony alebo výrobný prostriedok, ako to predniesol aj poslanec Novotný. V žiadnom prípade sa s takouto definíciou a takýmto, takýmto zúženým pohľadom na pôdu nemožno stotožniť.
Práve naopak, pôda a územie je predsa základným a určujúcim prvkom štátnej zvrchovanosti a územného vymedzenia, takto sme sa to predsa učili v škole. Tak ja si myslím, že sme si to mali zapamätať tak, aby sme boli pripravení aj v poslaneckej praxi a v sľube, ktorý sme občanom dali, aby sme to vedeli prejaviť a aplikovať. Pôda a územie je rovnako určujúcim prvkom celistvosti pre ten-ktorý štát a národ. Bez vlastného územia predsa štát nemôže byť vôbec štátom, bez vlastného územia nemôže štát ani národ vôbec existovať! Štát napokon v politológii a v histórii je predsa právnou organizáciou zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území a ja tu nechcem naozaj robiť nejaké prednášky, ale dovolím si aspoň krátko pri tomto zákone tým, že v zákone, v predloženom návrhu sa nevenuje pozornosť ochrane národných záujmov, štátnej zvrchovanosti a ochrane územnej celistvosti, dovolím si zacitovať pár poznámok, čo v politológii a v histórii znamená štát. Že je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Jeho základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú obyvateľstvo, územie, štátna moc a suverenita.
Rovnako v mojom pripravenom materiáli sa definuje aj, čo je to národ, že národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a pod., a je to vlastne vzniknuté spoločenstvo, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory vrátane územia brániť či rozvíjať.
Z oboch definícii - či už štátu, alebo národa - je zrejmé, že jedným zo základných a spojujúcich kritérií štátu a národa je územie, územie, ktoré obýva národ, obyvateľstvo, národ organizovaný v štáte sa pritom pokladá za suverénne územie daného štátu a štátna moc vykonáva svoju právomoc na tomto území. Príslušnosť osoby vlastníka pôdy v štáte k štátu a národu, ktorý územie štátu obýva, sa takto nedá zúžiť len na vlastnícke majetkové právo. Je to vzťah a väzba, ktorá obsahuje aj pocit vstupujúci do života občana žijúceho v štáte. Táto väzba alebo pocit by sa dala vyjadriť slovom patriotizmus alebo vlastenectvo, žiaden nacionalizmus, ako to bolo na margo celého uvedené. Patriot alebo vlastenec svoju vlasť, územie, pôdu chce vlastniť nielen ako svoj majetok, ale aj, ide aj o vlastnenie pocitu domova. Tento pocit je pocitom bezpečia, šance prežiť jemu, jeho rodine a národu. Pre tento pocit v prípade ohrozenia je takýto patriot, vlastenec, samozrejme, ako to z histórie poznáme, ochotný aj bojovať a brániť sa.
Oproti pocitu patriotizmu a vlastenectva je, naopak, vzťah medzi osobou majúcou pobyt alebo sídlo v zahraničí vlastniacou pôdu v inom štáte len vzťahom majetkovým. Je to len vzťah vlastníka k pôde, ktorú vlastní, širšie vzťahy a väzby k štátu alebo k národu toto vlastnícke právo neobsahuje, alebo aj priam vylučuje. Chcem poukázať na to a vrátiť nás do histórie, že národy v histórii, ktoré o svoje územie prišli, či už ho postupne predávali, alebo boli obsadené silou, skončili napokon buď v rezerváciách, splynuli s prisťahovalcami, alebo zanikli. A ja nechcem veriť, že pri prerokovávaní tohto návrhu zákona my toto ako národ a štát, ako ľudia, ako poslanci chceme. Ja som presvedčená, že toto Slováci predsa nechcú, aby naše územie zaniklo, aby sme z neho ako pôvodní obyvatelia boli postupne takýmto spôsobom legitímne v súlade so zákonom vysídľovaní.
Chcem ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré verím, že aj ministrovi, aj vláde a tu prítomným poslancom sú známe, vydané záväzky pri vstupe do Európskej únie vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie nepredpokladajú a prísne neurčujú úpravu pravidiel nadobúdania vlastníckeho práva k pôde v tej-ktorej krajine a je preto vecou samého Slovenska, nášho štátu a jeho predstaviteľov, ako sa konkrétne upravia zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Takže odvolávať sa na záväzky plynúce z prístupovej zmluvy je nenáležité. Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo napokon vyplýva aj z čl. 345 zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. A preto je potrebné ústavou chránený prejav vôle jednotlivca a jeho vlastnícke právo, na ktoré upozorňovali viacerí poslanci v rámci dnešnej rozpravy, zosúlaďovať s ochranou vyšších národných záujmov a ochranou národných hmotných, ale aj nehmotných hodnôt s ochranou prírodného dedičstva, dedičstva našich predkov, tak ako to napokon robí každý múdry ucelený a suverénny štát. Naši predkovia predsa vyvinuli neoblomné a nemalé úsilie v ochrane našej zeme a nášho územia. Presadzovanie individuálneho záujmu a vlastníckeho majetkového práva je v tomto prípade podľa mňa neopodstatnené a podľa mňa a mnohých národne a vlastenecky zmýšľajúcich aktivistov je aj v rozpore s národnými a štátotvornými záujmami. V rámci národno-uvedomovacieho procesu, ktorý teraz mapujem a ktorý prebieha, je potrebné dospieť ku spoločnému konsenzu v takých otázkach a hodnotách spoločného národného významu, k akým pôda a jej ochrana nesporne patrí. Pôda a ochrana vlastného územia je národnou hodnotou a za národnú hodnotu a prírodné dedičstvo, dedičstvo našich predkov ja ju jednoznačne považujem.
Na základe tohto postoja k zákonu a vôbec k ochrane riadneho využívania našej poľnohospodárskej pôdy je potrebné pristupovať nie z pohľadu uchovania pravidiel liberalizácie trhu, ale z pohľadu vyššieho princípu a zachovania významu pôdy a zeme ako národného dedičstva a bohatstva z pohľadu snahy a zároveň aj povinnosti zachovávať územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť.
Chcem uviesť, že v petičnej akcii budú občania nášho štátu ďalej pokračovať dovtedy, pokým z parlamentnej úrovne a z poznania aplikačnej praxe nenadobudneme istotu, že sa naša vzácna pôda nebude odpredávať cudzím záujmovým skupinám. V tejto petičnej akcii sa bude pokračovať, pokým sa rázne a vážne nezamedzí kšeftovaniu s poľnohospodárskou pôdou, a dovtedy, pokým štát nepripraví všetky potrebné podporné legislatívne a inštitucionálne prostriedky a nástroje k maximálnej podpore využívania poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. Títo za ochranu slovenskej pôdy aktivujúci sa občania prostredníctvom petičnej akcie žiadajú o podporu a spoluprácu z úrovne existujúcich politických strán a zoskupení, dúfajúc a veriac v sledovanie a napĺňanie spoločných národných záujmov. Práve idea ochrany slovenskej pôdy ako symbolu štátnej zvrchovanosti má v dnešných dňoch výrazný vplyv na rastúce národné uvedomenie a cítenie, na silnejúce a zjednocujúce sa občianske hnutie. Ja určite ako poslankyňa a aj ako občianka chcem byť súčasťou tohto procesu a budem rada, ak sa k tomuto spoločnému národnému úsiliu a občianskej iniciatíve pripoja aj ďalší poslanci a ďalšie politické strany, politické kluby.
Zároveň v závere ma občania aktivizovaní v petičnom snažení požiadali predniesť výzvu na tejto pôde, výzvu k zastaveniu zamýšľaných odpredajov slovenskej poľnohospodárskej pôdy v prospech cudzozemných subjektov a jednotlivcov s upozornením, že v prípade nárastu ich zjednotenej občianskej a politickej sily, vplyvu, budú všetky odteraz realizované prevody pozemkov cudzím osobám označené za nedobromyseľné a neplatné, za rozporné a nezlučiteľné s ochranou štátnych a národných záujmov.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Autorizovaný
18:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:18
Viliam NovotnýViete, je otázne, koho by sme mali chrániť, či vlastníkov pôdy, ktorí ju chcú za nejakých podmienok predať, alebo nájomcov, ktorí na tejto pôde hospodária, platia veľmi maličké nájomné vlastníkom tejto pôdy. Tento zákon je o tom, že je postavený v prospech nájomcov a nie v prospech vlastníkov, pretože vlastníkovi komplikuje spôsob odpredaja do takej miery, že vlastne mu neostáva nič iné, alebo sa na to vykašle a bude ďalej prenajímať svoju pôdu, alebo ju nakoniec od neho nakúpi ten nájomca, ktorý na nej hospodári, na tejto pôde, a on to potom už bude môcť predať ďalej. O tom je tento návrh zákona, nemýľme si to, tento nie je o vlastenectve ani o ochrane pôdy, pani poslankyňa, keď si manažér z U. S. Steelu kúpi v radovej zástavbe rodinný dom v Košiciach aj so stavebným pozemkom, ten rodinný dom s tým pozemkom už budú Spojené štáty americké, to odíde zo Slovenska, tam vám to nevadí, iba pri pôde vám to vadí?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 18:18 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, veľmi pozorne som vás počúval a mali ste niekoľko častí, pasáží vo vašom vystúpení, najprv ste hovorili o tom, že veľa mladých ľudí by rado podnikalo na pôde, že rado by hospodárilo na pôde, že by uprednostnilo takýto spôsob života. No uisťujem vás a dnes som to už povedal viackrát, že skúste si to, skúste si to tam, kde bývate, skúste kúpiť pôdu a skúste začať hospodáriť, skúste sa uchádzať aj vy o dotácie ako veľkostatkári, naozaj pusťte sa do toho! Uisťujem vás, že sa to prakticky nedá, prakticky nedá. A to je ten problém, že pôdu ovládajú na Slovensku, ovláda niekoľko skupín veľkostatkárov a v skutočnosti, ak by ste chceli na takejto pôde hospodáriť, tak sa k nej ani neviete dostať.
Viete, je otázne, koho by sme mali chrániť, či vlastníkov pôdy, ktorí ju chcú za nejakých podmienok predať, alebo nájomcov, ktorí na tejto pôde hospodária, platia veľmi maličké nájomné vlastníkom tejto pôdy. Tento zákon je o tom, že je postavený v prospech nájomcov a nie v prospech vlastníkov, pretože vlastníkovi komplikuje spôsob odpredaja do takej miery, že vlastne mu neostáva nič iné, alebo sa na to vykašle a bude ďalej prenajímať svoju pôdu, alebo ju nakoniec od neho nakúpi ten nájomca, ktorý na nej hospodári, na tejto pôde, a on to potom už bude môcť predať ďalej. O tom je tento návrh zákona, nemýľme si to, tento nie je o vlastenectve ani o ochrane pôdy, pani poslankyňa, keď si manažér z U. S. Steelu kúpi v radovej zástavbe rodinný dom v Košiciach aj so stavebným pozemkom, ten rodinný dom s tým pozemkom už budú Spojené štáty americké, to odíde zo Slovenska, tam vám to nevadí, iba pri pôde vám to vadí?
Autorizovaný
18:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:20
Helena MezenskáĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 18:20 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Pán poslanec Novotný, ak by ste ma naozaj pozorne počúvali, tak ja som zvýrazňovala potrebu akejkoľvek, či už morálnej, inštitucionálnej, legislatívnej, alebo aj finančnej podpory rozvoja malého podnikania, rodinného podnikania, zakladania rodinných fariem zo strany štátu. Naozaj v tomto kontexte, v tejto súvislosti som to uvádzala. Ja viem, že v súčasných podmienkach, keď nie je podpora zo strany štátu akákoľvek, je to nemožné a veľmi komplikované. Ale zvýrazňovala som to, že na tento trend a záujem rodín alebo malých, drobných podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva je potrebné reflektovať v záujme zvyšovania slobodného a sebestačného žitia jednotlivcov aj vidieka. Takže bola by som rada, ak by ste nabudúce lepšie počúvali a nejakým spôsobom neotáčali mnou vypovedané výroky. Ja nie som ani za to, aby boli podnikatelia typu U. S. Steelu podporovaní štátom na úkor záujmov obyčajných, jednoduchých ľudí. Stačí, ak si pozriete ešte raz môj príspevok a naozaj budete ho pozorne počúvať, pochopíte zmysel celej mojej výpovede.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:22
Vystúpenie v rozprave 18:22
Štefan KuffaJa s návrhom zákona nesúhlasím a nemôžem s ním súhlasiť, lebo presne toto,...
Ja s návrhom zákona nesúhlasím a nemôžem s ním súhlasiť, lebo presne toto, toho sa aj ja obávam, že tí latifundisti a tí veľkostatkári, že to sú tí, ktorí budú podporovaní, a to nejde potom možno s tou našou predstavou a tou ideou, alebo tým ideálom, aby naozaj tí drobní hospodáriaci roľníci a ten vidiek a tie rodinné farmy tu mohli ako prekvitať. Ak sa to dostane raz do týchto rúk, aj oni, keď to predajú ako ďalej, Martin Chren to naozaj tu aj dobre povedal, predajú to ďalej a vlastní ľudia stanú sa nevoľníkmi alebo otrokmi na vlastnej pôde, a to už nebude tá stará babka, ktorú ste tu spomínali, ale to budú jej vnuci. A potom ďalej ja vnímam tiež ten zákon, potom však, samozrejme, sú to aj mladí ľudia. Ale ja keď raz budem v dôchodku a chcel by som si kúpiť pôdu a role a chcel by som poľnohospodáriť, prečo by som nemohol? Prečo by som nemohol? A tento zákon to neumožňuje. Ja dúfam, že tento zákon, keď ja budem v dôchodku, už nebude platný, keď sa aj teraz prijme, tak to hovorím tak ako s humorom.
A jedna zásadná vec je taká, tak stretávam sa aj na Slovensku so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ktorí naozaj majú aj skúsenosti a majú skúsenosti a porovnávajú to aj s tým zahraničím. Bol som aj na nejakých konferenciách, nechcem povedať, že som odborníkom v poľnohospodárstve, to ani zďaleka nie, ale väčšina Slovákov naozaj, ja sa tiež hlásim k tomu, že mám pôvod roľnícky, starý otec bol roľníkom, hej, takže čosi človek len predsa len nejakú tú skúsenosť mal, aj keď nemôžem povedať, že som nejaký odborník, vzdelanie tiež na to nemám. A keď si tak spomínam na pána inžiniera Šlinského, ktorý vymyslel aj ten tzv. agrokruh, bol som na tej konferencii a jeho prednáške, on pekne to povedal a ja sa stotožňujem s tým: Ty ak chceš hospodáriť, ty predovšetkým musíš byť vlastníkom pôdy. Prečo? Lebo ju nezhumpľuješ.
A toto je práve, ja si tiež, práve sa obávam, že tento návrh zákona je ten, ktorý podporuje nie vlastníkov, ale nájomcov. A tí nájomcovia diktujú podmienky samotným vlastníkom. Áno. Sú regióny na Slovensku a u nás na východe sú regióny také, kde ti nájomca nezaplatí nič. Ten Martin mal pravdu, keď povedal, že je to nula a nula celá nič. Naozaj je to tak. Je to tak. Reálne to tak je. Žiaľ, to tak je. Áno, na Dolniakoch možno, kde je úrodnejšia zem, tak vám zaplatia štyridsať eur na rok za hektár alebo šesťdesiat eur až sto eur, podľa toho kde, aký to je región a aký, aký je ten prenajímateľ. Ale zásadná vec, ktorá tuná je - a ja sa s tým stotožňujem -, ak ty chceš hospodáriť na pôde, ty ju musíš vlastniť. Ale to nemôže byť tak a myslím si, že strana SMER - sociálna demokracia nemala by ísť touto cestou a podporovať v podstate to, aby tu boli vlastníci, ktorí budú mať päť-, sedem-, desaťtisícové lány, hektáre pôdy a budú ich vlastniť. A to je veľké riziko aj zo strategického hľadiska. Je to veľké riziko, lebo ak to predá ďalej, ono sa to bude diať, ja sa obávam toho, že ani tento zákon sa tomu neubráni.
Dovolím si spomenúť a porovnať susednú našu krajinu, aj keď je trošku málinko ďalej, ale je to Švajčiarsko. Ja keď tuná kolega Martin Chren, keď tu spomínal, že pán minister vnútra nesúhlasil s návrhom zákona a mal tuná pripomienky podpredseda vlády, je to veľmi ako také zaujímavé a ja sa s tým stotožňujem. Ale úsmevne som sa zamyslel nad tým, chýba mi stanovisko ešte aj ministra národnej obrany. Čo ty na to hovoríš, Martin? Chýba mi tuná, hej, stanovisko a je to možno také, humorne to tak rozprávam a tak, ale ja to vnímam už aj v duchu tých udalostí, ktoré sa dejú tuná v susednej Ukrajine. Zo strategického hľadiska si myslím, veľké lány a veľké poľnohospodárske tie družstvá, ktoré sú tuná, strategicky sú veľmi rizikové, vysoko rizikové sú. Vysoko rizikové. Ak to bude rozdelené medzi drobných roľníkov, jednak aj zamestnanosť stúpne, kvalitnejšie sa pôda bude obrábať, ale jednoducho aj zo strategického hľadiska v prípade, poviem to takto, prepáčte, hej, v prípade vojny, Pán Boh nech nás ochraňuje od toho, tak je to oveľa, oveľa lepšie zvládnuteľné.
Keď sme prechádzali, však môžem povedať, že časť nejakú toho Švajčiarska človek má schodenú, tak nebol som tam prvýkrát, ale opakovane a vnímal som túto krajinu naozaj trošku aj ináč. A pod vplyvom toho napätia, ktoré tuná je v tej Európe, a naozaj tu treba vyzývať nie do zbrane, ale k dialógu a ku pokoju, aby sa to, aj táto vec aby sa upokojila. Ja si to neviem ani predstaviť, že by tuná bola vojna, ale to naozaj, to je taká malá iskierka, aby to tu bolo. A túto krajinu som vnímal jednak z toho hľadiska poľnohospodárskeho a keď ste medzi končiarami hôr vysokých Álp a strmé brehy, ktoré sú, ale to sú vykosené, vypasené, ale tam dorábajú jednak hovädzí dobytok, to sú, pán minister, ovce, ale to sú aj výrobky. My sme si znova kúpili švajčiarsky syr, to tak úsmevne povedali, u baču, u baču vo vysokohorských podmienkach. Nemal chladničku. Bol to ročný syr. A vedia to robiť.
Ja som ochotný podporiť dobrý návrh zákona, ktorý bude podporovať tuná týchto poľnohospodárov a nie tuná, áno, myslím si, že aj Martin ako to povedal, aby sme až tak extrémisticky sa nebáli tuná, až do nejakých nacionalistických týchto aby sme nešli, alebo aj kolega Vilo Novotný, keď povedal, keď si Američan kúpi ten dom z U. S. Steelu aj s tou záhradou, tak čo to už je Amerika? A to neni veľvyslanectvo. Hej? To neni Amerika. A nemusíme sa tak báť, aby to sme takou xenofóbiou netrpeli a možno neživili aj tuná našich občanov a túto krajinu a teraz sa veľmi toho obávali. Ja chcem, aby tá pôda bola v rukách poľnohospodárov. Našich poľnohospodárov. Ale treba predložiť tu naozaj dobrý zákon, ktorý by som tu s veľkou radosťou chcel ho podporiť.
Ja nie som ministrom poľnohospodárstva. Možno kolega Dodo, ktorý tuná spomínal, že predložte ten zákon. Ja nemám celý ten ansámbel, tých ľudí okolo seba, aby som ja pripravil naozaj taký možno rozsiahly návrh zákona a koniec koncov nie som ani vo vláde. Ale ja si viem predstaviť taký zákon, ktorý by tuná podporil ako týchto poľnohospodárov a túto krajinu. A malo by to dopad aj na sociálne otázky, aj sociálne väzby. Aj na manželstvá, aj na rodiny, pretože by tá práca bola doma.
Ja keď sa pozerám na tú poľnohospodársku pôdu na východe Slovenska a je z veľkej časti naozaj zarastená kriakmi a nevyužitá a ladom to stojí a to len mulčujú a dotácie berú z fondov Európskej únie. No neviem, ako budú konkurovať alebo ako budú schopní konkurovať drobní roľníci alebo bežní občania, ktorí trebárs budú uvažovať o tom, že by aj v malom ako poľnohospodárčili. Veď tí veľkostatkári alebo tie družstvá jednoducho ich prebijú silou peňazí. Silou peňazí, ponúkne vyššiu cenu a hotovo.
A ono keď by, tak ja sa zhodujem napríklad s Martinom Chrenom, ktorý povedal, že ak prídu, keby prišli aj zahraniční, donesú nové technológie a nové spôsoby. Áno. A ja to viem aj odôvodniť, aj povedať. Ono by sme sa čudovali, ale sú nové technológie. Jak v rastlinnej výrobe, tak v živočíšnej výrobe. Ak budeš chcieť, Dodo, ja to môžem aj povedať. Ak budeš reagovať, ja ti faktickou na to odpoviem. Z fleku, neni ako problém. Ale sú nové a sú lepšie. Si predstav, že sú veľakrát lepšie. A to nie preto, že možno nejak špekulujú a podvádzajú, ako na tom trhu, ale úplne seriózne ako podnikajú. Ale zásadná vec je taká, že roľník, poľnohospodár, aby hospodáril na vlastnej pôde. A tuná treba vytvárať tie podmienky. Prečo jedným sa to bude umožňovať? My naozaj delíme tých občanov na tých, ktorí si budú môcť kúpiť tú poľnohospodársku pôdu, a budú takí, ktorí si ju vlastne nebudú môcť kúpiť. Ale budú takí, ktorí budú špekulanti - a naozaj sa vytvára tuná priestor pre korupciu -, ktorí si cez to všetko obídu tie zákony, a vidíme, jak to tuná je. A to jak keby sme takou, takou schizofréniou trpeli, lebo tak nedávno, keď ešte pár rokov dozadu stačilo, nebudem však spomínať tuná vlády, ale "hurá, zahraničný kapitál". To bolo čosi také veľkolepé, to bola taká etiketa, lebo príde k nám zahraničný kapitál, zahraničný investor. A odrazu sa toho zahraničia a zahraničného kapitálu bojíme.
Nemusíme sa báť jednej veci, a to je jedno veľké šťastie, že jednoducho poľnohospodársku pôdu nám nikto odtiaľ nezoberie. Nedá sa naozaj, že vyniesť v ruksakoch alebo proste nejak takto. Ale, samozrejme, treba ju chrániť a vážiť si aj tú našu krajinu, aj tú poľnohospodársku pôdu. V zahraničí poľnohospodári dokážu pracovať a uživiť rodinu aj na menšej rozlohe hektárov, je to možno okolo dvoch až piatich, ale špecializujú sa na špeciálne poľnohospodárske produkty a plodiny. Konkrétne inžinier Šlinský, ktorý má ten agrokruh, ktorý to vymyslel, živí svoju vlastnú rodinu, on to hovoril, osobne som s ním mal možnosť rozprávať, aj ho počuť, tak som sa ho pýtal, že koľko má tej pôdy. Povedal, že dva hektáre. Dorába tam len špeciálne zeleninu. Špecializuje sa len na túto oblasť. Samozrejme, pestovateľ pšenice alebo kukurice a podobných týchto plodín musí mať tú rozlohu a výmeru väčšiu. Ale keď sa to rozdrobí medzi viac ako tých vlastníkov, tak viac sa aj dize, di..., rozdelí aj to riziko. Di-ver-zi-fi-kácia, pardon, hej. Aj z toho strategického hľadiska, tak ako som to spomenul, tak je to oveľa lepšie.
Zlým, by som povedal, takým signálom je to alebo, alebo realitou a skutočnosťou, že 90 % poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa obrába, je len v prenájme. To je tiež zlá vizitka. Nech to majú naši ľudia a vytvoriť ten zákon taký, aby tí ľudia sa k tej pôde mohli naozaj dostať. Áno, poľnohospodárstvo, zatiaľ tá konkurencia u nás na Slovensku je pomerne slabá, je nízka a ono aj začínajúci hospodáriaci roľník, ak by mal konkurovať tým bývalým ako družstvám, no tak tá konkurencia sa naozaj ťažko ako stáva. Ale to, čo sme tu možno spomínali, aj ten problém hypermarketu a toho podobného, tak si myslím, že práve sú to drobní poľnohospodári, ktorí dokážu vytvoriť svoju vlastnú sieť a dokážu konkurovať aj tým reťazcom obchodným a jednoducho vyrábať kvalitné produkty a aj predávať to vo vlastnej sieti. Ja verím, že to ide. Keď to porovnávam so susedným Švajčiarskom, kládol som si otázku: Ako je to možné, že porovnateľná krajina, tu to ide a u nás to nejde? Ale ono tam je to prepojené, že v každej tej obci je aj malý podnik. Či už strojárenský, alebo, ja už neviem, potravinársky. Jedni sú poľnohospodári a ďalší sú remeselníci. Aj toto na Slovensku, si myslím, že bolo by to možné, no ale treba, aj legislatíva je tá, aj my poslanci, aby sme vytvárali podmienky pre tých, pre tých ľudí vhodné.
Potom ďalšia vec, ja už som to spomínal, ale to pripomeniem. Pre mňa je súkromné vlastníctvo posvätné a takisto aj aby sme rešpektovali to, ak sa rozhodne vlastník pozemku alebo pôdy, alebo role už akokoľvek, aby sme, aby štát tuná nezasahoval a nehovoril, že tomu môžeš predať alebo hentomu nemôžeš predať. Kolega Mičovský keď tu spomenul tých 955-tisíc hektárov lesa a potom aj tá spätná väzba taká, že už vlastne ten voľný trh tuná je, že tie lesné pozemky by sa mohli kupovať a tá hrozba, ktorá, ktorej sme sa možno obávali, že to vykúpia zahraniční investori, sa nenaplnila. Však, chvalabohu, že sa nenaplnila. Áno, jedna z vecí môže byť aj to, ako tu kolega spomenul, že je tam hospodár, odborník, ktorý musí spĺňať tri roky praxe a tak ďalej a veľkú časť spravujú aj samotné urbáre a urbariáty.
K tým dvom miliónom vlastníkom a že sa zdevalvuje ako tá pôda. Ja by som sa veľmi z toho nesmial, lebo na Slovensku je to tak, že naozaj malá rola a tým, že v podstate aj tie dedičské konania v minulosti boli problematické, dneska sú to tam už vnuci, pravnuci a pranetere, tak ja si myslím, že naozaj sa to môže približovať k takémuto vysokému počtu dvoch miliónov vlastníkov, aj keď to prednostné právo alebo predkupné právo majú tí spolupodielnici, ktorí majú podiel ako v tej poľnohospodárskej pôde.
Ďalšia vec, ktorú som spomenul, ale tak ešte raz ju pripomeniem. Tiež mám obavu z toho, že cena tej poľnohospodárskej pôdy v skutočnosti klesne. Tak jak, tak jak to bolo tuná to nájomné, ktoré tuná je veľmi nízke. Však aj tá cena pôdy je takisto, hej, momentálne je taká primeraná, ale keď má ešte klesnúť, tak v podstate tí ľudia, ktorí majú ešte akú tú pôdu, aby ju mohli predať regulérne, tak v podstate nebudú mať túto možnosť, lebo tie obmedzenia sa mi zdajú, že sú veľmi silné a vážne. Myslím si, že potenciál našej krajiny aj našich ľudí je rovnako dobrý a porovnateľný či už so susedným Rakúskom alebo Švajčiarskom, možno aj s Českou republikou. Máme všetok predpoklad na to, aby aj naša krajina bola nádherná, aby sme si dorábali vlastné kvalitné potraviny, aby tá sebestačnosť potravín nebola na úrovni, pán Záhumenský, 40 %, tak jak je, ale aby sa zdvihla na úroveň 80 až 90 % a len ten zvyšok, že by sme boli odkázaní. Lebo naše deti a naši vnuci si myslia, že paradajky rastú v Tescu.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
13.5.2014 o 18:22 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, predkladateľ, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov, no naozaj tie názory - či z ľavice, alebo z pravice - tak sú veľmi pestré dneska pri tomto návrhu zákona. Je vidieť, že naozaj aj nám ako poslancom záleží na tom a trápi nás to, ale máme rôzne uhly pohľadu, myslím si, že aj to treba rešpektovať.
Ja s návrhom zákona nesúhlasím a nemôžem s ním súhlasiť, lebo presne toto, toho sa aj ja obávam, že tí latifundisti a tí veľkostatkári, že to sú tí, ktorí budú podporovaní, a to nejde potom možno s tou našou predstavou a tou ideou, alebo tým ideálom, aby naozaj tí drobní hospodáriaci roľníci a ten vidiek a tie rodinné farmy tu mohli ako prekvitať. Ak sa to dostane raz do týchto rúk, aj oni, keď to predajú ako ďalej, Martin Chren to naozaj tu aj dobre povedal, predajú to ďalej a vlastní ľudia stanú sa nevoľníkmi alebo otrokmi na vlastnej pôde, a to už nebude tá stará babka, ktorú ste tu spomínali, ale to budú jej vnuci. A potom ďalej ja vnímam tiež ten zákon, potom však, samozrejme, sú to aj mladí ľudia. Ale ja keď raz budem v dôchodku a chcel by som si kúpiť pôdu a role a chcel by som poľnohospodáriť, prečo by som nemohol? Prečo by som nemohol? A tento zákon to neumožňuje. Ja dúfam, že tento zákon, keď ja budem v dôchodku, už nebude platný, keď sa aj teraz prijme, tak to hovorím tak ako s humorom.
A jedna zásadná vec je taká, tak stretávam sa aj na Slovensku so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ktorí naozaj majú aj skúsenosti a majú skúsenosti a porovnávajú to aj s tým zahraničím. Bol som aj na nejakých konferenciách, nechcem povedať, že som odborníkom v poľnohospodárstve, to ani zďaleka nie, ale väčšina Slovákov naozaj, ja sa tiež hlásim k tomu, že mám pôvod roľnícky, starý otec bol roľníkom, hej, takže čosi človek len predsa len nejakú tú skúsenosť mal, aj keď nemôžem povedať, že som nejaký odborník, vzdelanie tiež na to nemám. A keď si tak spomínam na pána inžiniera Šlinského, ktorý vymyslel aj ten tzv. agrokruh, bol som na tej konferencii a jeho prednáške, on pekne to povedal a ja sa stotožňujem s tým: Ty ak chceš hospodáriť, ty predovšetkým musíš byť vlastníkom pôdy. Prečo? Lebo ju nezhumpľuješ.
A toto je práve, ja si tiež, práve sa obávam, že tento návrh zákona je ten, ktorý podporuje nie vlastníkov, ale nájomcov. A tí nájomcovia diktujú podmienky samotným vlastníkom. Áno. Sú regióny na Slovensku a u nás na východe sú regióny také, kde ti nájomca nezaplatí nič. Ten Martin mal pravdu, keď povedal, že je to nula a nula celá nič. Naozaj je to tak. Je to tak. Reálne to tak je. Žiaľ, to tak je. Áno, na Dolniakoch možno, kde je úrodnejšia zem, tak vám zaplatia štyridsať eur na rok za hektár alebo šesťdesiat eur až sto eur, podľa toho kde, aký to je región a aký, aký je ten prenajímateľ. Ale zásadná vec, ktorá tuná je - a ja sa s tým stotožňujem -, ak ty chceš hospodáriť na pôde, ty ju musíš vlastniť. Ale to nemôže byť tak a myslím si, že strana SMER - sociálna demokracia nemala by ísť touto cestou a podporovať v podstate to, aby tu boli vlastníci, ktorí budú mať päť-, sedem-, desaťtisícové lány, hektáre pôdy a budú ich vlastniť. A to je veľké riziko aj zo strategického hľadiska. Je to veľké riziko, lebo ak to predá ďalej, ono sa to bude diať, ja sa obávam toho, že ani tento zákon sa tomu neubráni.
Dovolím si spomenúť a porovnať susednú našu krajinu, aj keď je trošku málinko ďalej, ale je to Švajčiarsko. Ja keď tuná kolega Martin Chren, keď tu spomínal, že pán minister vnútra nesúhlasil s návrhom zákona a mal tuná pripomienky podpredseda vlády, je to veľmi ako také zaujímavé a ja sa s tým stotožňujem. Ale úsmevne som sa zamyslel nad tým, chýba mi stanovisko ešte aj ministra národnej obrany. Čo ty na to hovoríš, Martin? Chýba mi tuná, hej, stanovisko a je to možno také, humorne to tak rozprávam a tak, ale ja to vnímam už aj v duchu tých udalostí, ktoré sa dejú tuná v susednej Ukrajine. Zo strategického hľadiska si myslím, veľké lány a veľké poľnohospodárske tie družstvá, ktoré sú tuná, strategicky sú veľmi rizikové, vysoko rizikové sú. Vysoko rizikové. Ak to bude rozdelené medzi drobných roľníkov, jednak aj zamestnanosť stúpne, kvalitnejšie sa pôda bude obrábať, ale jednoducho aj zo strategického hľadiska v prípade, poviem to takto, prepáčte, hej, v prípade vojny, Pán Boh nech nás ochraňuje od toho, tak je to oveľa, oveľa lepšie zvládnuteľné.
Keď sme prechádzali, však môžem povedať, že časť nejakú toho Švajčiarska človek má schodenú, tak nebol som tam prvýkrát, ale opakovane a vnímal som túto krajinu naozaj trošku aj ináč. A pod vplyvom toho napätia, ktoré tuná je v tej Európe, a naozaj tu treba vyzývať nie do zbrane, ale k dialógu a ku pokoju, aby sa to, aj táto vec aby sa upokojila. Ja si to neviem ani predstaviť, že by tuná bola vojna, ale to naozaj, to je taká malá iskierka, aby to tu bolo. A túto krajinu som vnímal jednak z toho hľadiska poľnohospodárskeho a keď ste medzi končiarami hôr vysokých Álp a strmé brehy, ktoré sú, ale to sú vykosené, vypasené, ale tam dorábajú jednak hovädzí dobytok, to sú, pán minister, ovce, ale to sú aj výrobky. My sme si znova kúpili švajčiarsky syr, to tak úsmevne povedali, u baču, u baču vo vysokohorských podmienkach. Nemal chladničku. Bol to ročný syr. A vedia to robiť.
Ja som ochotný podporiť dobrý návrh zákona, ktorý bude podporovať tuná týchto poľnohospodárov a nie tuná, áno, myslím si, že aj Martin ako to povedal, aby sme až tak extrémisticky sa nebáli tuná, až do nejakých nacionalistických týchto aby sme nešli, alebo aj kolega Vilo Novotný, keď povedal, keď si Američan kúpi ten dom z U. S. Steelu aj s tou záhradou, tak čo to už je Amerika? A to neni veľvyslanectvo. Hej? To neni Amerika. A nemusíme sa tak báť, aby to sme takou xenofóbiou netrpeli a možno neživili aj tuná našich občanov a túto krajinu a teraz sa veľmi toho obávali. Ja chcem, aby tá pôda bola v rukách poľnohospodárov. Našich poľnohospodárov. Ale treba predložiť tu naozaj dobrý zákon, ktorý by som tu s veľkou radosťou chcel ho podporiť.
Ja nie som ministrom poľnohospodárstva. Možno kolega Dodo, ktorý tuná spomínal, že predložte ten zákon. Ja nemám celý ten ansámbel, tých ľudí okolo seba, aby som ja pripravil naozaj taký možno rozsiahly návrh zákona a koniec koncov nie som ani vo vláde. Ale ja si viem predstaviť taký zákon, ktorý by tuná podporil ako týchto poľnohospodárov a túto krajinu. A malo by to dopad aj na sociálne otázky, aj sociálne väzby. Aj na manželstvá, aj na rodiny, pretože by tá práca bola doma.
Ja keď sa pozerám na tú poľnohospodársku pôdu na východe Slovenska a je z veľkej časti naozaj zarastená kriakmi a nevyužitá a ladom to stojí a to len mulčujú a dotácie berú z fondov Európskej únie. No neviem, ako budú konkurovať alebo ako budú schopní konkurovať drobní roľníci alebo bežní občania, ktorí trebárs budú uvažovať o tom, že by aj v malom ako poľnohospodárčili. Veď tí veľkostatkári alebo tie družstvá jednoducho ich prebijú silou peňazí. Silou peňazí, ponúkne vyššiu cenu a hotovo.
A ono keď by, tak ja sa zhodujem napríklad s Martinom Chrenom, ktorý povedal, že ak prídu, keby prišli aj zahraniční, donesú nové technológie a nové spôsoby. Áno. A ja to viem aj odôvodniť, aj povedať. Ono by sme sa čudovali, ale sú nové technológie. Jak v rastlinnej výrobe, tak v živočíšnej výrobe. Ak budeš chcieť, Dodo, ja to môžem aj povedať. Ak budeš reagovať, ja ti faktickou na to odpoviem. Z fleku, neni ako problém. Ale sú nové a sú lepšie. Si predstav, že sú veľakrát lepšie. A to nie preto, že možno nejak špekulujú a podvádzajú, ako na tom trhu, ale úplne seriózne ako podnikajú. Ale zásadná vec je taká, že roľník, poľnohospodár, aby hospodáril na vlastnej pôde. A tuná treba vytvárať tie podmienky. Prečo jedným sa to bude umožňovať? My naozaj delíme tých občanov na tých, ktorí si budú môcť kúpiť tú poľnohospodársku pôdu, a budú takí, ktorí si ju vlastne nebudú môcť kúpiť. Ale budú takí, ktorí budú špekulanti - a naozaj sa vytvára tuná priestor pre korupciu -, ktorí si cez to všetko obídu tie zákony, a vidíme, jak to tuná je. A to jak keby sme takou, takou schizofréniou trpeli, lebo tak nedávno, keď ešte pár rokov dozadu stačilo, nebudem však spomínať tuná vlády, ale "hurá, zahraničný kapitál". To bolo čosi také veľkolepé, to bola taká etiketa, lebo príde k nám zahraničný kapitál, zahraničný investor. A odrazu sa toho zahraničia a zahraničného kapitálu bojíme.
Nemusíme sa báť jednej veci, a to je jedno veľké šťastie, že jednoducho poľnohospodársku pôdu nám nikto odtiaľ nezoberie. Nedá sa naozaj, že vyniesť v ruksakoch alebo proste nejak takto. Ale, samozrejme, treba ju chrániť a vážiť si aj tú našu krajinu, aj tú poľnohospodársku pôdu. V zahraničí poľnohospodári dokážu pracovať a uživiť rodinu aj na menšej rozlohe hektárov, je to možno okolo dvoch až piatich, ale špecializujú sa na špeciálne poľnohospodárske produkty a plodiny. Konkrétne inžinier Šlinský, ktorý má ten agrokruh, ktorý to vymyslel, živí svoju vlastnú rodinu, on to hovoril, osobne som s ním mal možnosť rozprávať, aj ho počuť, tak som sa ho pýtal, že koľko má tej pôdy. Povedal, že dva hektáre. Dorába tam len špeciálne zeleninu. Špecializuje sa len na túto oblasť. Samozrejme, pestovateľ pšenice alebo kukurice a podobných týchto plodín musí mať tú rozlohu a výmeru väčšiu. Ale keď sa to rozdrobí medzi viac ako tých vlastníkov, tak viac sa aj dize, di..., rozdelí aj to riziko. Di-ver-zi-fi-kácia, pardon, hej. Aj z toho strategického hľadiska, tak ako som to spomenul, tak je to oveľa lepšie.
Zlým, by som povedal, takým signálom je to alebo, alebo realitou a skutočnosťou, že 90 % poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa obrába, je len v prenájme. To je tiež zlá vizitka. Nech to majú naši ľudia a vytvoriť ten zákon taký, aby tí ľudia sa k tej pôde mohli naozaj dostať. Áno, poľnohospodárstvo, zatiaľ tá konkurencia u nás na Slovensku je pomerne slabá, je nízka a ono aj začínajúci hospodáriaci roľník, ak by mal konkurovať tým bývalým ako družstvám, no tak tá konkurencia sa naozaj ťažko ako stáva. Ale to, čo sme tu možno spomínali, aj ten problém hypermarketu a toho podobného, tak si myslím, že práve sú to drobní poľnohospodári, ktorí dokážu vytvoriť svoju vlastnú sieť a dokážu konkurovať aj tým reťazcom obchodným a jednoducho vyrábať kvalitné produkty a aj predávať to vo vlastnej sieti. Ja verím, že to ide. Keď to porovnávam so susedným Švajčiarskom, kládol som si otázku: Ako je to možné, že porovnateľná krajina, tu to ide a u nás to nejde? Ale ono tam je to prepojené, že v každej tej obci je aj malý podnik. Či už strojárenský, alebo, ja už neviem, potravinársky. Jedni sú poľnohospodári a ďalší sú remeselníci. Aj toto na Slovensku, si myslím, že bolo by to možné, no ale treba, aj legislatíva je tá, aj my poslanci, aby sme vytvárali podmienky pre tých, pre tých ľudí vhodné.
Potom ďalšia vec, ja už som to spomínal, ale to pripomeniem. Pre mňa je súkromné vlastníctvo posvätné a takisto aj aby sme rešpektovali to, ak sa rozhodne vlastník pozemku alebo pôdy, alebo role už akokoľvek, aby sme, aby štát tuná nezasahoval a nehovoril, že tomu môžeš predať alebo hentomu nemôžeš predať. Kolega Mičovský keď tu spomenul tých 955-tisíc hektárov lesa a potom aj tá spätná väzba taká, že už vlastne ten voľný trh tuná je, že tie lesné pozemky by sa mohli kupovať a tá hrozba, ktorá, ktorej sme sa možno obávali, že to vykúpia zahraniční investori, sa nenaplnila. Však, chvalabohu, že sa nenaplnila. Áno, jedna z vecí môže byť aj to, ako tu kolega spomenul, že je tam hospodár, odborník, ktorý musí spĺňať tri roky praxe a tak ďalej a veľkú časť spravujú aj samotné urbáre a urbariáty.
K tým dvom miliónom vlastníkom a že sa zdevalvuje ako tá pôda. Ja by som sa veľmi z toho nesmial, lebo na Slovensku je to tak, že naozaj malá rola a tým, že v podstate aj tie dedičské konania v minulosti boli problematické, dneska sú to tam už vnuci, pravnuci a pranetere, tak ja si myslím, že naozaj sa to môže približovať k takémuto vysokému počtu dvoch miliónov vlastníkov, aj keď to prednostné právo alebo predkupné právo majú tí spolupodielnici, ktorí majú podiel ako v tej poľnohospodárskej pôde.
Ďalšia vec, ktorú som spomenul, ale tak ešte raz ju pripomeniem. Tiež mám obavu z toho, že cena tej poľnohospodárskej pôdy v skutočnosti klesne. Tak jak, tak jak to bolo tuná to nájomné, ktoré tuná je veľmi nízke. Však aj tá cena pôdy je takisto, hej, momentálne je taká primeraná, ale keď má ešte klesnúť, tak v podstate tí ľudia, ktorí majú ešte akú tú pôdu, aby ju mohli predať regulérne, tak v podstate nebudú mať túto možnosť, lebo tie obmedzenia sa mi zdajú, že sú veľmi silné a vážne. Myslím si, že potenciál našej krajiny aj našich ľudí je rovnako dobrý a porovnateľný či už so susedným Rakúskom alebo Švajčiarskom, možno aj s Českou republikou. Máme všetok predpoklad na to, aby aj naša krajina bola nádherná, aby sme si dorábali vlastné kvalitné potraviny, aby tá sebestačnosť potravín nebola na úrovni, pán Záhumenský, 40 %, tak jak je, ale aby sa zdvihla na úroveň 80 až 90 % a len ten zvyšok, že by sme boli odkázaní. Lebo naše deti a naši vnuci si myslia, že paradajky rastú v Tescu.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
18:37
Vystúpenie v rozprave 18:37
Igor HraškoV tomto prípade to ani nie je lacné, pretože tie ceny sú porovnateľné v rámci Európskej únie, ale, žiaľ, tá kvalita je u nás mizivá. Nedávno jeden náš kolega urobil taký malý prieskum medzi potravinami v Rakúsku a na Slovensku a zistil, že je pravda to, čo sa hovorí, že tovar v tom istom balení, v tej istej škatuľke, ten istý, v tom istom reťazci, toľko isto stojí aj v Rakúsku, aj na Slovensku, ale, žiaľ, tie kvalitatívne vlastnosti sú na Slovensku, žiaľbohu, nižšie. Takže je naozaj otázne, či naša pôda bude využívaná dobrým spôsobom alebo zlým spôsobom. Vedie sa tu, samozrejme, dlhšia diskusia, odkedy sa začalo rokovanie Národnej rady, a v podstate ak teda máme týmto zákonom, alebo filozofiou zákona má byť obmedzenie nadobudnutia vlastníctva, tak 90 % výhrad, ktoré tu boli spomenuté už mojimi predrečníkmi, máme ošetrené v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, že to, čo aj kolega Hlina nám vyčítal, že predložte teda niekto nejaký návrh, my máme pripravený návrh, ale sme ešte len v prvom čítaní, tak ho nebudeme predstavovať, pretože nemáme k čomu, ale v druhom čítaní ho predstavíme. Je tam naozaj viacero bodov, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Tento zákon, povedzme si, že je istým spôsobom potrebný, pretože v zahraničí si niektoré štáty, naozaj aj štáty Európskej únie svoju pôdu chránia, majú to ošetrené rôznymi spôsobmi, každý nejakým iným spôsobom, ale chránia si ju. Teraz je otázka: Tak dobre, my budeme liberálnejší ako celá Európska únia, avšak poďte, rozchytajte si naše, však prídu sem nové technológie, prídu sem noví zahraniční investori, je to skutočne tak, že by nám to mohlo pomôcť? Je to otázne a ťažko v tejto chvíli ešte hovoriť, že čo bude, pretože to ešte len bude. To budeme môcť konštatovať spätne, že vtedy sa to spravilo a takto to dopadlo. Ale, žiaľ, nie sme ani vizionári, ani žiadne Sibyly, ktoré by vedeli predpovedať budúcnosť, preto nevieme povedať, ako to dopadne.
Sú však dve veci v tomto zákone, ktoré zrejme, alebo teda ktorým nedokážeme zabrániť, teda v tomto zákone alebo v existencii, ak niekto dnes dá nejakú neprimerane vysokú cenu alebo je vopred dohodnutý napríklad s tým v zahraničí kupcom, tak by sme to vedeli zachrániť povedzme cez ten pozmeňovací návrh len tak, že to odkúpi obec alebo štát. To je tiež jedno z možných riešení. Ďalšia alebo teda druhá vec, ak chcem niekomu konkrétnemu darovať pozemok, tak sa mi to nepodarí v skutočnosti, lebo ja ju budem musieť darovať tomu, kto má prednostné právo. Pretože cena bude nula, nula eur a túto cenu mi dá naozaj veľa ľudí, takže je to trochu absurdné, ale je to skutočne tak, myslím, že toto tvrdil aj kolega Simon.
No a pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tohto zákona, kolega Hlina nemal pravdu, keď tvrdil, že stále platí devízový zákon s obmedzeniami, a preto sa to nedá, pretože od 1. mája totiž smernica Európskej únie, ktorú návrh zákona už preberá, už nadobudla účinnosť a má prednosť pred stále platným devízovým zákonom. Čiže aj keby kataster nezapísal vklad, lebo sa bude odvolávať na stále platný devízový zákon, dám kľudne žalobu na súd, odvolám sa na prednosť práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi a musím to vyhrať. Lebo je to základná vlastnosť práva, žiaľ, Európskej únie. Čiže mi to spätne zapíšu, lebo im to prikáže súd v Luxemburgu. Toto hovoria právnici, takže darmo niekto hovorí nie, nie, je to fakt.
Za ďalšie, možno by sme tuná dneska nemuseli takto sedieť, pokiaľ by situácia na Slovensku bola úplne iná. Od ´98 už prešlo veľmi veľa rokov, už 25, a situácia sa na Slovensku nezlepšovala, pretože štát sa rozkráda, tuneluje, je tu stále nadpriemerná korupcia a peniaze odchádzajú niekde mimo, niekde mimo, ostávajú v niekoľkých vychytralých rukách a obyčajní občania, tí, ktorí tu naozaj tvrdo makajú, alebo sa snažia makať, ak majú prácu, ak majú zamestnanie, tak sa snažia pre svoje rodiny zabezpečiť aspoň to, to základné prežitie. Keby naozaj sme minimalizovali korupciu, rozkrádanie štátu, rozkrádanie eurofondov, ktoré sú určené na vymazávanie rozdielov jednotlivých regiónov, ale keď vidíme, že kde sú vládni alebo prislúchajúci primátori, starostovia, tak sa tam dostáva viacej a tam kde nie sú, tam sa nedostáva nič, takže zase sa len prehlbujú tie rozdiely a to platí nielen teda v poľnohospodárstve, ale vo všeobecnosti. Takže keby sa zamedzilo týmto negatívnym javom v našej spoločnosti, ale, naopak, by sa urobili pozitívne kroky k tomu, aby sa naozaj farmárčenie rozmohlo do širších súvislostí, aby sa zjednodušili podmienky podnikania trebárs v tomto segmente, umožnilo sa naozaj mladým, aj keď sa postupne začínajú robiť nejaké malé kroky, ale to tu už mohlo byť dávno. A už dávno si naši ľudia mohli obrábať svoju vlastnú pôdu, nemuseli ju dávať do prenájmov a nemuseli teraz čakať, že či od toho družstva dostanú väčšie zaplatené nájomné alebo menšie, aj keď na to, ale nielen družstvo, ale hocijaká eseročka, ktorá na tú pôdu poberá dotácie, lebo ju má a možno častokrát ju ani neobrába, len mulčuje, takže to je tá nevyužitá pôda a takýmto veciam by bolo treba zabrániť a naozaj vytvoriť prostredie na to, aby sa ľahšie mohlo podnikať na pôde, podnikať, farmárčiť, aby si človek mohol dorábať.
A teraz si zoberme ešte jeden prípad, vymyslím si situáciu, vymyslel som si situáciu, aby som to nezabudol, no nie je to nikto konkrétny, len naozaj som si to vymyslel. Takže predstavujem si situáciu. Som syn starej farmárskej rodiny, ktorá hospodári doma niekde na Gemeri. Ja som však utiekol z domu na vysokú školu a vyštudoval som elektrotechniku povedzme v Košiciach. Do zamestnania ma zobrali do Bratislavy a tu žijem 15 rokov. Našiel som si partnerku povedzme z Krupiny, ktorá má kamarátku bezdetnú starú pani, o ktorú sa veľa rokov starala a má tam chátrajúci domček 10 km od Krupiny s veľkým pozemkom a chceli by sme si ho od pani odkúpiť, nechať ju tam dožiť a venovať sa poľnohospodárskym činnostiam, pretože stresového rýchleho života už mám povedzme dosť. Aké mám možnosti kúpiť si takýto poľnohospodársky pozemok? No zrejme, podľa tohto nového zákona, tak ako je postavený, minimálnu. Takže obmedzenie sa nebude týkať len tých zahraničných, ale aj zrejme našich ľudí, samozrejme, pokiaľ to nejakým spôsobom neošetríme.
Takže, ako som povedal, tieto problémy by neboli dneska, keby naozaj kúpna sila na Slovensku bola vyššia, keby sociálna situácia bola ďaleko lepšia a mali by sme vyššie platy, vyššie dôchodky a nemuseli by sme byť odkázaní na to, že ten kúsok pôdy, ktorý máme, sme nútení predať, aby sme vyžili ďalších pár rokov. Toto sú tie problémy, ktoré sa mali odstraňovať za tých minimálne desať rokov, kedy pôsobila tá medzera v tom zákone, tá ochranná lehota na predaj pôdy cudzincom. A dneska by sme tuná nemuseli sedieť a nemuseli by sme v skrátenom legislatívnom konaní vôbec riešiť takýto zákon. Ale zákon tu je a musíme sa teraz postarať o to, aby bol čím najkvalitnejší, aby sme naozaj tú našu slovenskú pôdu ochránili čo najviac.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, máme tu dnes zákon, ktorý by mal tak trochu ochrániť našu pôdu pred cudzincami. Majetok v cudzích rukách na území iného štátu je možné považovať vždy za zaujímavý, pretože sa môže používať na zveľaďovanie alebo, naopak, na jeho degradáciu. Niekto kúpi susednú firmu len kvôli tomu, aby odbúral konkurenciu, tak ako sa to stalo povedzme ľuďom v Liptovskej Tepličke, kde jedna veľká firma - známa pod známou skratkou - odkúpila lyžiarske stredisko a nechala ho schátrať. Tým pádom padol celý cestovný ruch v tejto krásnej lokalite. Je naozaj polemické, že keď sa naša pôda dostane do cudzích rúk, či bude využívaná preto, aby sa naša krajina zveľaďovala, naše životné prostredie zveľaďovalo, pestovali sa zdravé potraviny pre náš trh a pre našich obyvateľov, alebo sa tá pôda bude buď nevyužívať a budú sa na to brať dotácie, tak ako to robia niektorí dnes vybraní podnikatelia, v úvodzovkách, alebo budú pestovať na našej zdravej pôde zdravé potraviny, ktoré si budú dovážať do svojich krajín, a my si z ich krajín budeme zase dovážať, respektíve oni nám budú dovážať ten odpad, ktorý sa už tam alebo ktorý by tam oni vôbec ani neskonzumovali. Ale nám ho dajú, lebo však my zjeme, čo nám predložia, hlavne, že to bude lacné.
V tomto prípade to ani nie je lacné, pretože tie ceny sú porovnateľné v rámci Európskej únie, ale, žiaľ, tá kvalita je u nás mizivá. Nedávno jeden náš kolega urobil taký malý prieskum medzi potravinami v Rakúsku a na Slovensku a zistil, že je pravda to, čo sa hovorí, že tovar v tom istom balení, v tej istej škatuľke, ten istý, v tom istom reťazci, toľko isto stojí aj v Rakúsku, aj na Slovensku, ale, žiaľ, tie kvalitatívne vlastnosti sú na Slovensku, žiaľbohu, nižšie. Takže je naozaj otázne, či naša pôda bude využívaná dobrým spôsobom alebo zlým spôsobom. Vedie sa tu, samozrejme, dlhšia diskusia, odkedy sa začalo rokovanie Národnej rady, a v podstate ak teda máme týmto zákonom, alebo filozofiou zákona má byť obmedzenie nadobudnutia vlastníctva, tak 90 % výhrad, ktoré tu boli spomenuté už mojimi predrečníkmi, máme ošetrené v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, že to, čo aj kolega Hlina nám vyčítal, že predložte teda niekto nejaký návrh, my máme pripravený návrh, ale sme ešte len v prvom čítaní, tak ho nebudeme predstavovať, pretože nemáme k čomu, ale v druhom čítaní ho predstavíme. Je tam naozaj viacero bodov, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Tento zákon, povedzme si, že je istým spôsobom potrebný, pretože v zahraničí si niektoré štáty, naozaj aj štáty Európskej únie svoju pôdu chránia, majú to ošetrené rôznymi spôsobmi, každý nejakým iným spôsobom, ale chránia si ju. Teraz je otázka: Tak dobre, my budeme liberálnejší ako celá Európska únia, avšak poďte, rozchytajte si naše, však prídu sem nové technológie, prídu sem noví zahraniční investori, je to skutočne tak, že by nám to mohlo pomôcť? Je to otázne a ťažko v tejto chvíli ešte hovoriť, že čo bude, pretože to ešte len bude. To budeme môcť konštatovať spätne, že vtedy sa to spravilo a takto to dopadlo. Ale, žiaľ, nie sme ani vizionári, ani žiadne Sibyly, ktoré by vedeli predpovedať budúcnosť, preto nevieme povedať, ako to dopadne.
Sú však dve veci v tomto zákone, ktoré zrejme, alebo teda ktorým nedokážeme zabrániť, teda v tomto zákone alebo v existencii, ak niekto dnes dá nejakú neprimerane vysokú cenu alebo je vopred dohodnutý napríklad s tým v zahraničí kupcom, tak by sme to vedeli zachrániť povedzme cez ten pozmeňovací návrh len tak, že to odkúpi obec alebo štát. To je tiež jedno z možných riešení. Ďalšia alebo teda druhá vec, ak chcem niekomu konkrétnemu darovať pozemok, tak sa mi to nepodarí v skutočnosti, lebo ja ju budem musieť darovať tomu, kto má prednostné právo. Pretože cena bude nula, nula eur a túto cenu mi dá naozaj veľa ľudí, takže je to trochu absurdné, ale je to skutočne tak, myslím, že toto tvrdil aj kolega Simon.
No a pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tohto zákona, kolega Hlina nemal pravdu, keď tvrdil, že stále platí devízový zákon s obmedzeniami, a preto sa to nedá, pretože od 1. mája totiž smernica Európskej únie, ktorú návrh zákona už preberá, už nadobudla účinnosť a má prednosť pred stále platným devízovým zákonom. Čiže aj keby kataster nezapísal vklad, lebo sa bude odvolávať na stále platný devízový zákon, dám kľudne žalobu na súd, odvolám sa na prednosť práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi a musím to vyhrať. Lebo je to základná vlastnosť práva, žiaľ, Európskej únie. Čiže mi to spätne zapíšu, lebo im to prikáže súd v Luxemburgu. Toto hovoria právnici, takže darmo niekto hovorí nie, nie, je to fakt.
Za ďalšie, možno by sme tuná dneska nemuseli takto sedieť, pokiaľ by situácia na Slovensku bola úplne iná. Od ´98 už prešlo veľmi veľa rokov, už 25, a situácia sa na Slovensku nezlepšovala, pretože štát sa rozkráda, tuneluje, je tu stále nadpriemerná korupcia a peniaze odchádzajú niekde mimo, niekde mimo, ostávajú v niekoľkých vychytralých rukách a obyčajní občania, tí, ktorí tu naozaj tvrdo makajú, alebo sa snažia makať, ak majú prácu, ak majú zamestnanie, tak sa snažia pre svoje rodiny zabezpečiť aspoň to, to základné prežitie. Keby naozaj sme minimalizovali korupciu, rozkrádanie štátu, rozkrádanie eurofondov, ktoré sú určené na vymazávanie rozdielov jednotlivých regiónov, ale keď vidíme, že kde sú vládni alebo prislúchajúci primátori, starostovia, tak sa tam dostáva viacej a tam kde nie sú, tam sa nedostáva nič, takže zase sa len prehlbujú tie rozdiely a to platí nielen teda v poľnohospodárstve, ale vo všeobecnosti. Takže keby sa zamedzilo týmto negatívnym javom v našej spoločnosti, ale, naopak, by sa urobili pozitívne kroky k tomu, aby sa naozaj farmárčenie rozmohlo do širších súvislostí, aby sa zjednodušili podmienky podnikania trebárs v tomto segmente, umožnilo sa naozaj mladým, aj keď sa postupne začínajú robiť nejaké malé kroky, ale to tu už mohlo byť dávno. A už dávno si naši ľudia mohli obrábať svoju vlastnú pôdu, nemuseli ju dávať do prenájmov a nemuseli teraz čakať, že či od toho družstva dostanú väčšie zaplatené nájomné alebo menšie, aj keď na to, ale nielen družstvo, ale hocijaká eseročka, ktorá na tú pôdu poberá dotácie, lebo ju má a možno častokrát ju ani neobrába, len mulčuje, takže to je tá nevyužitá pôda a takýmto veciam by bolo treba zabrániť a naozaj vytvoriť prostredie na to, aby sa ľahšie mohlo podnikať na pôde, podnikať, farmárčiť, aby si človek mohol dorábať.
A teraz si zoberme ešte jeden prípad, vymyslím si situáciu, vymyslel som si situáciu, aby som to nezabudol, no nie je to nikto konkrétny, len naozaj som si to vymyslel. Takže predstavujem si situáciu. Som syn starej farmárskej rodiny, ktorá hospodári doma niekde na Gemeri. Ja som však utiekol z domu na vysokú školu a vyštudoval som elektrotechniku povedzme v Košiciach. Do zamestnania ma zobrali do Bratislavy a tu žijem 15 rokov. Našiel som si partnerku povedzme z Krupiny, ktorá má kamarátku bezdetnú starú pani, o ktorú sa veľa rokov starala a má tam chátrajúci domček 10 km od Krupiny s veľkým pozemkom a chceli by sme si ho od pani odkúpiť, nechať ju tam dožiť a venovať sa poľnohospodárskym činnostiam, pretože stresového rýchleho života už mám povedzme dosť. Aké mám možnosti kúpiť si takýto poľnohospodársky pozemok? No zrejme, podľa tohto nového zákona, tak ako je postavený, minimálnu. Takže obmedzenie sa nebude týkať len tých zahraničných, ale aj zrejme našich ľudí, samozrejme, pokiaľ to nejakým spôsobom neošetríme.
Takže, ako som povedal, tieto problémy by neboli dneska, keby naozaj kúpna sila na Slovensku bola vyššia, keby sociálna situácia bola ďaleko lepšia a mali by sme vyššie platy, vyššie dôchodky a nemuseli by sme byť odkázaní na to, že ten kúsok pôdy, ktorý máme, sme nútení predať, aby sme vyžili ďalších pár rokov. Toto sú tie problémy, ktoré sa mali odstraňovať za tých minimálne desať rokov, kedy pôsobila tá medzera v tom zákone, tá ochranná lehota na predaj pôdy cudzincom. A dneska by sme tuná nemuseli sedieť a nemuseli by sme v skrátenom legislatívnom konaní vôbec riešiť takýto zákon. Ale zákon tu je a musíme sa teraz postarať o to, aby bol čím najkvalitnejší, aby sme naozaj tú našu slovenskú pôdu ochránili čo najviac.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:47
Alojz HlinaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 18:47 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, už budem k večeru zmierlivý i keď mám na jazyku toho strašne veľa, len takú korekciu, pán kolega. Keby ste ma boli počúvali, čo ste asi nerobili, by ste vedeli, že ja som hovoril o niečom inom. Prosím vás, vy ste chceli urobiť mimoriadku, že tu Číňania, Izraelci, Rusi, že chcú skupovať, to nemohlo byť, nemohla byť pravda, lebo v tom platil devízový zákon. Aj v tomto timeoute, aj v tomto voľnom čase. To my sme vedeli, to nikto nespochybňoval, že má prednosť. Viete, pán kolega, to je tá vec, ale ja vám poviem, že v zásade máte tam ešte jednu dieru a tomu ste sa mohli venovať. Jaštery. Ešte ani terajší zákon, dokonca ani v tomto timeoute; jaštery a mimozemšťania môžu kupovať túto pôdu, tak tomu by som sa venoval, naozaj. Už keď chcete byť prínosom, lebo jeden nikdy nevie, už to je blízko a naozaj tento zákon nerieši, lebo hovorí v paragrafe 7, o tom, že kto nemôže kúpiť, keď my nemôžme kúpiť u nich, ale nerieši mimozemšťanov. Tam to Jahnátek neobsiahol a ja vám doporučujem v rámci pozmeňováku to tam dať. Naozaj. Jaštery a mimozemšťania; ako prepáčte, pre druhýkrát ma počúvajte a potom hovorte, či som v niečom hovoril zle, alebo dokonca klamal, dobre?
Ďakujem.
Autorizovaný
18:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:49
Igor HraškoĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.5.2014 o 18:49 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, v prvom rade treba počúvať s porozumením. Ja som nepovedal, že ste klamali, ale že ste nemali pravdu alebo nehovorili ste pravdu. Za ďalšie, máte taký istý mandát ako ja alebo ďalších x kolegov tuná. Takže môžete dať kľudne taký pozmeňovák voči mimozemšťanom a jašterom, to vám nikto nebráni, takže nech sa páči, máte tu pole otvorené, nemusíme všetko predkladať my. Veď sa kľudne zviditeľnite aj vy s takýmto pozmeňovákom, takže máte tuná pole pôsobnosti neorané, otvorené, nech sa páči, však to súvisí aj s poľnohospodárstvom. No a to, či ten devízový zákon naozaj s tými obmedzeniami tak platí alebo nie, tak skúste si to naštudovať, alebo sa poradiť s nejakým právnikom a potom kľudne hovorte.
Ďakujem.
Autorizovaný