35. schôdza

Ďakujem pekne. Na záver máme málo času, ale pokúsim sa aspoň čosi a možno budeme pokračovať ráno.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Zajtrajší deň je pred nami.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Zajtrajší deň je pred nami, určite áno a tá téma si asi vyžaduje k tomu povedať pár viet. Ale skôr, než začnem hovoriť vo svojom vystúpení, pán kolega Hraško, nebudem reagovať vo faktickej, ale poviem vám to priamo odtiaľto: devízový zákon platí a vy si mýlite nariadenie Európskej komisie a smernicu Európskej únie. Kým nariadenie tej Komisie platí ako prameň práva Slovenskej republiky a má prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky, tak smernica Európskej komisie musí byť implementovaná do nášho zákona a vtedy platí. Ak ste tento zákon študovali, tak v čl. 3 je § 19a, ktorý presne mení devízový zákon, to znamená, ak tento zákon prijmeme, tak sa zmení devízový zákon, a pokiaľ by sme ho neboli zmenili, ten devízový zákon, tak môže Európska komisia začať voči Slovenskej republike infringement. Čiže takýto je legislatívny proces, čiže ak nám odporúčate naštudovať to s právnikmi, tak takto by to malo byť a ak si to vykonzultujete s právnikmi, tak vám to takto povedia.
Čiže, ctené kolegyne, kolegovia, mám nejakých 9 minút, ale predsa len, pôda na Slovensku je rodná hruda a obzvlášť na Slovensku, aj keď tu zaznelo veľmi veľa demagógie okolo národnej hrdosti, či áno, lebo nie, ale myslím si, že každý Slovák je hrdý na svoju krajinu a na svoju pôdu, obzvlášť na Slovensku, kde Slovensko je agrárna krajina, bola agrárna krajina a, bohužiaľ, aj dlho zostane agrárna krajina, len musím povedať, že vplyvom liberálnych a neoliberálnych vlád vážne poškodená alebo havarovaná agrárna krajina, ktorá nie je schopná uživiť svoj národ.
Tých dôvodov, prečo to je tak a prečo práve pôda je strategická záležitosť pre každú krajinu, nielen Slovenskú republiku, je asi treba v tomto momente povedať, lebo väčšina krajín, viac ako 20 krajín, 28 krajín Európskej únie má špecifické postavenie k pôde a má rôzne obmedzenia, rôzne zákonné obmedzenia, kde vlastne regulujú svojím spôsobom predaj pôdy. A to neznamená, že svojich občanov nejakým spôsobom šikanujú, alebo znižujú ich hodnotu majetku, alebo že znižujú cenu pôdy na ich trhu, jednoducho si uvedomujú význam pôdy pre krajinu ako takú, význam pôdohospodárstva ako strategického odvetvia v každej jednej krajine. Aj keď musím povedať, že dve Dzurindove vlády odignorovali poľnohospodárstvo a považovali ho za parazita Slovenskej ekonomiky, ktorý natŕča ruky, a že ho netreba.
A, pán kolega Novotný, vás som už dlho nepočul hovoriť o poľnohospodárstve a asi po dvoch-troch rokoch vás počujem znovu o tom rozprávať. Ja si pamätám vždy pri rokovaní o rozpočte, keď ste rozprávali o tom, koľko dáme na odstavča a koľko dáme na kojenca, koľko dáme na dojčiacu kravu a koľko dáme na študenta alebo žiaka, tak raz som vo svojom vystúpení sa venoval zmyslu dotácie alebo dôvodom dotácií v rámci Európy a vtedy som vám povedal, že váš vtedajší predseda strany pán Dzurinda a tak isto aj pán Mikloš nikdy na európskej pôde - či už v Komisii, alebo na Rade ministrov, alebo na Európskej rade - nepredniesli návrh, aby sa znížili, zrušili dotácie v poľnohospodárstve, i keď ste stále rozprávali o tom v našom parlamente. Tak som vám vtedy rozprával práve dôvod nie k rozpočtu, ale k tomu, čo sú dotácie, aký majú zmysel. A ja budem za to, ak budú dotácie v Európe zrušené a zavedú sa clá do výšky tých krajín, ktoré budú importovať potraviny do Európy, do výšky ich dotácií, tým pádom môžme otvoriť diskusiu o tom, či dotácie áno alebo nie. Ale ak budete hovoriť o dotáciách na Slovensku, len zrušiť na Slovensku, v Európe len na Slovensku, tak jednoznačne poškodzujete slovenskú ekonomiku, slovenské záujmy a slovenských poľnohospodárov. Čiže jednoznačne, a potom ste prestali rozprávať o poľnohospodárstve. Dva-tri rozpočty prebehli bez toho, aby sme rozprávali o tom, koľko zoberieme poľnohospodárom a dáme ich, dáme ich niekam inam, lebo ste si asi uvedomili - možno po mojom vystúpení -, že ani jeden cent by ste nemohli použiť z dotácií určených pre poľnohospodárstvo do iného sektoru. Ani do školstva, ani zdravotníctva, ani na výstavbu diaľnic, ani nikam. Len do poľnohospodárstva. Pán podpredseda Figeľ ako vtedajší vyjednávač to asi dobre vie, aj keď tú úlohu, musím povedať, že celkom dobre nezvládol, a to sa týka aj dnešnej témy, ktorou je pôda.
Prečo sa rozpráva dneska o nadobúdaní pôdy na Slovensku a kto vlastne sú tí, ktorí nadobúdajú pôdu na Slovensku? Viete, kto to je? Sú to určité finančné skupiny, v prvom rade finančné skupiny zo zahraničia, ktoré majú na Slovensku obrovské množstvo slovenských občanov, ktorí sceľujú pozemky, dávajú ich dohromady do 10-, 20-, 30-hektárových celkov a predávajú ich zahraničným investorom. Poznám niekoľko skupín zahraničných investorov z Talianska, Nemecka, Holandska, Dánska, ktoré tuná majú skúpenú pôdu len pre investíciu. To znamená, že nehospodária na nej, ale do nej investujú svoje peniaze, lebo sa im to zdá byť výhodné. Potom sú tu zahraniční investori, ktorí, finančné skupiny, ktoré investujú do poľnohospodárskej výroby a robia tu tie megacelky. Máme ošípané, máme tu dobytok, máme tu aj tých, ktorí robia len rastlinnú výrobu a skupujú pôdu po celom Slovensku. Sú to finančné zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu po celom Slovensku aj mimo teritórií svojho hospodárenia. Každopádne ich snaha je vytlačiť domácich poľnohospodárov s cieľom získať pôdu rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je priamy predaj a samozrejme, že majú záujem aj skupovať slovenské podniky.
A veľa diskusií tu prebehlo, akým spôsobom zamedziť práve získavaniu pôdy cez kupovanie podielov v slovenských spoločnostiach. Veľmi rád by som bol, keby sme našli model, ktorý by vyhovoval európskej legislatíve, aby sme mohli takémuto, takémuto nadobúdaniu pôdy zabrániť. Zatiaľ, bohužiaľ, nenapadá ma nič, akým spôsobom to urobiť, ale budem rád, ak s takýmto návrhom prídete, môžme o ňom hovoriť a myslím si, že bude tu živná pôda na to, aby sme rozprávali o tom, ako aj takémuto nadobúdaniu zahraničnými osobami, aby mohli pôdu nadobúdať cez kúpu obchodných spoločností alebo cez to, že niektorí slovenskí podnikatelia predajú svoje podiely a jednoducho dostanú sa k nim zahraničné, zahraničné spoločnosti. Ale každopádne myslím si, že slovenská hruda patrí Slovákom. A to nie som nacionalista, ale každopádne všetky krajiny, drvivá väčšina krajín si to uvedomuje, že krajina musí mať svoju pôdu pod kontrolou. Obzvlášť, keď sa udialo to, že obrovské množstvo pôdy, ktoré neviete vydefinovať, ktoré je v zahraničných rukách, dneska v zahraničných rukách je.
A sú ďalšie skupiny, ktoré skupujú pôdu na Slovensku. Sú to finančné slovenské skupiny, ktoré tiež investujú do pôdy ako do investície, ukladajú svoje peniaze do pôdy, ktoré na pôde nehospodária, ale cez rentu, cez nájom tlačia poľnohospodárov k tomu, aby im dávali nehorázne nájomné, ktoré ich likviduje v ich vlastnom základnom podnikaní. A je tu ďalšia finančná skupina - energetici, ktorí majú jak bioplynové stanice, ktoré naháňajú pôdu pre kukuričnú siláž, aby mohli kŕmiť bioplynky, tak sú to fotovoltaické skupiny atď., čiže to je ďalšia skupina. A až potom nasledujú poľnohospodári, ktorí sú nútení kupovať pôdu, lebo sa obávajú o svoje podniky. Títo poľnohospodári jednoducho - či sa im to páči, alebo nie - musia investovať všetky svoje zdroje, ktoré majú, a hľadajú aj úverové zdroje, aby zabezpečili stabilitu pre svoje podniky, lebo mnohé desiatky rokov investujú do špeciálnej výroby, živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva. A jednoducho, ak im skúpia pôdu takéto finančné skupiny, tak ich majetok stratí hodnotu a prídu o tieto svoje podniky. Jednoducho ich odovzdajú, lebo hospodáriť v živočíšnej výrobe bez pôdy nie je možné. Každý, kto robí v poľnohospodárstve, to veľmi dobre vie. Obzvlášť nie pri prežúvavcoch, ako sú ovce, alebo je to hovädzí dobytok, kde potrebujete mať stabilitu k prístupu k pôde bez toho, aby vás ktosi vydieral v nájomnom alebo vás ohrozoval, že zajtra nebudete mať pôdu a nebudete mať z čoho nakŕmiť vaše zvieratá a nebudete mať kde aplikovať organické hnojivá. Toto sú kľúčové momenty, ktoré sú.
Ak niekto rozprával, že sa otvára trh s pôdou, neotvára sa trh s pôdou. Ale tento boom nakupovania pôdy nastal asi pred piatimi rokmi, keď došla kríza finančná a keď začali investori objavovať poľnohospodárstvo a začali objavovať investície do pôdy. Vtedy došlo k ohrozeniu slovenských podnikov a jednoducho dochádza k tomuto deju, čo sa deje. A poľnohospodári? Pre nich je výhodnejšie pôdu prenajímať, ale musia mať stabilitu. Ak tu dneska rozprával pán Simon o tom, že sme zaviedli 25-ročný nájom, tak je to úplne štandardné. Je to úplne štandardné vo vyspelých západných krajinách, v Severnej Amerike, kdekoľvek. Lebo krátkodobý nájom znamená drancovanie pôdy alebo znamená ohrozujúcu investíciu pre toho, ktorý pôdu udržuje v plnej pôdnej úrodnosti. Meliorizačné vápnenie každé štyri roky. Hĺbkové kyprenie každé štyri roky. Zásobenie draslíkom, zásobenie fosforom sa robí minimálne na štyri roky. To znamená, že ak máte minimálny nájom na päť rokov, o čom hovorí náš zákon, tak by ste mohli prvý rok investovať s vedomím toho, že si to ešte užijete, ale už potom ďalšie roky by ste tú pôdu len vyživovali na dusíku, aby ste využili zásobu draslíka, fosforu, aby ste nedávali investície do pH ako vápnika, aby ste nemuseli hĺbkovo kypriť. To sú všetko obrovské investície. Pán kolega Hlina ako poľnohospodár to asi vie, že čo to znamená pre farmára z hľadiska jeho ekonomiky. A preto je dôležité mať dlhodobý nájom. Ak tu dneska rozprával ktosi, že Číňania majú 70-ročný nájom, vedia, prečo majú. Lebo dlhodobý nájom dáva stabilitu poľnohospodárom a dáva ochotu investovať do pôdy, zvyšovať jej pôdnu úrodnosť, udržovať ju v dobrej kondícii, aby z nej mal profit každý jeden rok. Nie krátkodobý na päť rokov a potom dochádza k tomu, že keď je ohrozená investícia pri päťročnom nájme, neviem, čo bude na šiesty rok, či tá pôda bude, lebo nie, tak nie je tá ochota investovať, lebo je to stratová položka. A preto sa dostávame do slabej výkonnosti slovenskej ekonomiky v poľnohospodárstve. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán Záhumenský, čo poviete, že by sme ráno pokračovali vaším expozé.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Aspoň to bude rozumnejšie.

Dobré ráno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, včera prebehla veľmi dlhá diskusia, šesťhodinová diskusia k zákonu o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku, ktorá posudzovala tento zákon z rôznych aspektov. Nechcem sa ja teraz vyjadrovať k jednotlivým rečníkom, lebo rečníci boli rôzneho charakteru. Mnohí využili jeden z posledných priestorov, ako si urobiť ešte nejakú volebnú kampaň do blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu. U niektorých bolo až veľmi cítiť, ako zastupujú finančné skupiny a ich záujmy pri presadzovaní zrušenia alebo nepokračovania v rokovaní k tomuto zákonu.
Dovoľte mi len taký určitý nadhľad nad celou tou diskusiou a vôbec o zákone, ktorý momentálne prerokovávame. Áno, som si vedomý, že tento zákon znamená jednu základnú a zásadnú reformu v oblasti poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon využíva dva také základné atribúty.
Za prvé snaží sa nejakým spôsobom zamedziť nákupu slovenskej poľnohospodárskej pôdy zahraničnými subjektmi, ale na druhej strane v tej časti, kde hovorí o postupnosti, akým spôsobom môžu noví nadobúdatelia kupovať túto pôdu, stanovuje aj princíp, že túto pôdu by mali v prvom rade si kúpiť tí, ktorí na tejto pôde hospodária. A tu je zásadný rozdiel pri tomto momente voči diskutujúcim, hlavne z tej pravej časti parlamentu, ktorí využívali a používali často finančné skupiny, pojem finančná skupina, ale na druhej strane presne oni nahrávali tým finančným skupinám. O čo tu vlastne ide?
V priemere v Európskej únii je 50 % poľnohospodárskej pôdy v rukách vlastníkov, ktorí na tejto pôde aj pracujú a podnikajú. Na Slovensku vzhľadom na históriu posledných 60 rokov je len 5 % poľnohospodárskej pôdy v rukách tých, ktorí reálne na tejto pôde pracujú, živia sa touto pôdou a podnikajú na tejto pôde; a 95 % tejto pôdy je v nájomnom vzťahu. To je jeden zásadný rozdiel, ktorý hovorí aj o tom, že prístup k ďalšiemu predaju na Slovensku musí byť trošku iný ako v krajinách, kde trh s pôdou je už ustálený.
K zamedzeniu svojvoľného kupovania pôdy na území Slovenska je ambíciou ministerstva preto, aby práve silné finančné skupiny a skupiny, ktoré získali rôzne prostriedky, finančné prostriedky zo všelijakých praktík, často nie legálnych, mali možnosť si kupovať túto pôdu svojvoľne po celom Slovensku so záujmom nie podnikať na tejto pôde, ale len ju vlastniť a ďalej ju prenajímať. Vzniká zaujímavý fenomén na Slovensku, že skutočne niekoľko skupín vo veľkom rozsahu skupuje pôdu, nie sú tu už prípady, že niekto vlastní viac ako stotisíc hektárov a tento túto pôdu len prenajíma. Keď vlastní obrovské parcely, jednoducho diktuje a zvyšuje nájomnú cenu za túto pôdu pre toho poľnohospodára, pre toho samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý na tejto pôde sa snaží podnikať a živiť sa z práce tejto, z tejto pôdy.
Preto si myslíme, že keď chceme urobiť reformu a chceme zabezpečiť, aby skutočne tá pôda nás aj na ďalšie desaťročia živila, dajme predkupné právo, dajme možnosť, prednosť tým pri nákupe, ktorí tú pôdu budú skutočne aj obhospodarovať.
Ďalší taký všeobecný moment z tej diskusie bol, že mne to tu pripadalo, akoby rôzni diskutéri vychádzali z takého dojmu, že len Slovensko vymyslelo, súčasné ministerstvo pôdohospodárstva vymyslelo nejaký model a začína sa správať nejako netrhovo, nedemokraticky a je to nejaká naša vlastná iniciatíva a všade vo svete je trh s pôdou úplne liberalizovaný. No nie je to, dámy, páni, pravda. S výnimkou Holandska a Česka všetky európske, štáty Európskej únie majú regulovaný a veľmi prísne regulovaný trh s poľnohospodárskou pôdou. Nie s pôdou ako takou, ale s poľnohospodárskou pôdou, ktorá je určená na poľnohospodárske účely. Existujú vo svete, v Európe, v Európskej únii modely, kde sú zriadené buď štátne, alebo neštátne inštitúcie, ktoré majú právo zastaviť predaj, aj keď sa majiteľ pôdy s novým záujemcom o pôdu dohodne. Takéto štátne modely sú napríklad v Slovinsku, sú v Poľsku, také modely, kde to je síce pod kontrolou štátu, ale sú to profesijné organizácie, sú vo Francúzsku, v Taliansku, kde jednoducho vám môžu zastaviť nákup pôdy, hoci ste sa dohodli, lebo je tam podozrenie z tej odbornej poľnohospodárskej komunity, že táto pôda nemá slúžiť na poľnohospodárske využitie, ale na špekulatívne účely.
Samotné Maďarsko, ktoré si úplne inak vyjednalo podmienky vstupu, má napríklad takisto komplikovaný prístup k nákupu pôdy, kde napríklad vôbec právnické osoby v Maďarsku nemôžu nakupovať pôdu. Môžu nakupovať len fyzické osoby. Čiže tam tie finančné skupiny, ktoré tu hlavne ľudia z SaS, z MOST-u - HÍD, z SDKÚ preferovali, tam to vôbec nie je možné. Fyzická osoba, ktorá si chce v Maďarsku kúpiť pôdu, musí mať dopredu najprv súhlas na nákup tejto pôdy. Potom, keď sa už dohodne s majiteľom pôdy, ide znovu na posúdenie na poľnohospodárske komisie, ktoré vznikli pri tých obecných zastupiteľstvách v jednotlivých obciach, a táto komisia môže takisto rozhodnúť, že tú pôdu jednoducho nemôže predať.
Čiže nie je vôbec pravda, že Slovensko robí nejaký reštrikčný model pri nákupe pôdy. My sme len urobili kompiláciu systémov, ktoré existujú v rámci členských štátov v Európskej únii, a vzhľadom na tú našu rozdielnosť v tom modeli vlastníctva pôdy, ale aj veľkosti poľnohospodárskych podnikov, sme sa snažili vytiahnuť tie prvky z jednotlivých modelov, aby boli použiteľné vzhľadom na našu veľkostnú štruktúru, ale aj na veľkú rozdrobenosť pôdy a veľký stupeň prenájmu poľnohospodárskej pôdy.
Čiže my tvrdíme, keď už teda máme tú možnosť a ideme hovoriť, či má niekto právo alebo neprávo kúpiť túto pôdu, zároveň využime tento krok aj na to, aby túto pôdu si mohli kupovať tí podnikatelia, ktorí skutočne na pôde chcú podnikať, a to je ten základný rozdiel v ponímaní našom s názormi, ktoré tu boli odprezentované niektorými diskutujúcimi. To, čo ma ale najviac zarazilo, bolo porovnanie poľnohospodárskej pôdy s bežným tovarom, dokonca s autami, spotrebným priemyslom, to, čo tu niektorí kolegovia zo SaS-ky a z KDH prezentovali, toto je doslova už urážka poľnohospodárstva a absolútne nepochopenie, čo znamená poľnohospodárska pôda pre budúcnosť a výživu tohto obyvateľstva. Jednoducho sa mi zdalo, ako by mnohí si ten zákon ani neprečítali, ale sú dopredu nabrífovaní a jednoducho len negativisticky vystupovať proti tomuto zákonu.
Samozrejme, pokiaľ sa zdá, že niektoré technické veci nie sú dotiahnuté dostatočne v tomto zákone, je tu priestor na to, aby sme to v druhom čítaní, budú výbory zasadať, aby sme tam niektoré veci opravili, upravili, ale nemôžme súhlasiť, aby sa zmenila základná línia tohto zákona, a tá je, ak nastáva trh s pôdou, využime tento krok, aby tú pôdu dostali reálni poľnohospodári, samostatne hospodáriaci roľníci, začínajúci mladí poľnohospodári, a zároveň urobme také kroky, aby sme čo najmenej túto pôdu odovzdávali do rúk iných špekulatívnych skupín - a už bez rozdielu na tom, či sú to domáceho alebo zahraničného pôvodu. Čiže toto je základná línia tohto zákona a skutočne tá diskusia bola tak rozmanitá, že ísť dneska bod po bode v záverečnom slove a vyjadrovať sa k týmto jednotlivým pohľadom je úplne zbytočné. Držme si líniu, nech pôda zostáva u majiteľov, ktorí pôsobia a sú občanmi Slovenskej republiky, a nech ju dostanú do rúk tí, ktorí na nej aj budú reálne pracovať, budú o piatej ráno, ako to pán poslanec hovoril, ktorí o piatej ráno skutočne vstanú a idú ten dobytok nakŕmiť, podojiť, nech to robia skutočne tí ľudia, a nedávajme ďalší priestor na finančné skupiny, ktoré jednoducho v tom vidia len kapitál a vhodnú príležitosť na ďalšie obohatenie.
Boli tu ešte pripomienky z hľadiska platieb. Viete, práve pôda a nákup pôdy je veľmi dobrým tunelom, kade sa dajú oprať peniaze. Lebo väčšinou tí malí vlastníci pôdy preferujú platbu cash, to znamená, dajte mi na ruku peniaze a ja vám podpíšem tú zmluvu. My už máme určité obmedzenia z hľadiska výšky platieb, kde nad 15-tisíc vlastne všetky platby by mali ísť len bankovým prevodom a nad 20-tisíc každú transakciu už sleduje banka a hlási každú túto transakciu na finančnú políciu, čiže myslím si, že ten mechanizmus už tu je nastavený, a preto sa snažme, aby aj tá pôda sa v prvom rade robila cez legálne príjmy a legálne prevody. Tým, že zamedzíme rôznym špekulantom, finančným skupinám, aby nemohli sa takto ľahko dostávať k pôde, zamedzíme aj praniu týchto nelegálnych prostriedkov a myslím si, že to bude taký dodatočný double effect pri prijímaní tohto zákona.
Ja som, samozrejme, pripravený na vecnú konštrukciu, vecnú diskusiu v druhom čítaní, veľmi pozorne si vypočujem všetky názory, ktoré budú prednesené cez výbory ako pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu. Tam, kde bude racionalita, logika, nebránim sa, aby tu došlo k určitým úpravám, ale určite nebudem súhlasiť, aby sa tá základná konštrukcia tohto zákona zmenila. Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak jak povedal pán minister, diskusia bola veľmi dlhá a nekonečná a odznelo tu strašne veľa poloprávd, neprávd a rôznych názorov od strašenia až cez vytvárania hystérie, čo sa okolo pôdy deje a čo sa s ňou ide diať, ale pravda je tá, že ak sa chceme pozrieť na celý návrh zákona, ktorý má skutočne za cieľ dať pôdu prednostne, umožniť nakúpiť pôdu poľnohospodárom, ktorí na nej hospodária a chcú hospodáriť. To znamená, že tu nie je ani tak primárne cieľ zamedziť zahraničným investorom vstupovať na slovenský trh, aby mohli hospodáriť, ale primárne je za cieľ zamedziť finančným skupinám a developerom a investorom, ktorí chcú na pôde špekulovať a zarobiť na úkor toho, aby poľnohospodári mohli vyrábať, a na úkor toho, aby likvidovali poľnohospodárske podniky v prospech buď energetiky, alebo v prospech investovania obrovských súm peňazí, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov. To znamená, toto je zmyslom a musím povedať, že v mnohých rozpravách to odznelo, že Slovensko 10, minimálne 10 rokov od vstupu do Európskej únie nepripravilo dobrú legislatívu na to, aby sme týmto fenoménom zabránili. Ja som už včera povedal, že kto sú tí hlavní investori do pôdy, zahraničné finančné skupiny, ktoré majú na investíciu, sú to zahraničné finančné skupiny, ktoré investujú do poľnohospodárstva, domáce finančné skupiny, ktoré investujú na investíciu, a domáce finančné skupiny, ktoré investujú do energetiky. Toto sú hlavné skupiny, ktoré skupujú pozemky, a musím povedať, že do veľkej miery likvidujú slovenských poľnohospodárov obrovskou agresívnou, agresívnym vstupom a tým, že pri vstupe do Európskej únie sme neurobili primeranú legislatívu ako mnohé iné krajiny, a ktoré aj využili prechodné obdobie podstatne lepšie, ak hovoríme, Česká republika má otvorený trh tak ako Holandsko, tak Česká republika počas tých 7 rokov urobila obrovskú kampaň a obrovský predaj pôdy - aj štátnej pôdy - pre poľnohospodárov. Vytvorili presné pravidlá a obrovské množstvo štátnej pôdy získali poľnohospodári, ktorí na pôde hospodária, a tam boli presné mechanizmy, kto môže nadobudnúť, ako môže nadobudnúť, ako sa robili dražby proste tej pôdy a tak ďalej. Keďže na Slovensku je tej štátnej pôdy oveľa menej a nestíha pokryť ani reštitúcie, tak štátna pôda sa nemôže dať nakupovať poľnohospodárom, aby stabilizovali svoje podniky. A presne to je ten problém, ktorý tu je, že podniky, ktoré sú ohrozené na svojej pôde, sú nestabilné a nemajú istotu, že budú môcť vyrábať, a aj tie investície, ktoré išli do tých podnikov, čo sa týka fariem alebo ovocinárstva, zeleninárstva, kde boli urobené obrovské investície aj za pomoci Európskej únie, aj za pomoci zdrojov z dotácií, tak stratia svoju hodnotu, stratia svoj zmysel a jednoducho budú nútení poľnohospodári ju odovzdať týmto developerom za smiešne ceny. Čiže toto je to riziko, ktoré je vážne riziko úpadku slovenského poľnohospodárstva, a preto tento zákon tu mal byť dávno. A keď som povedal včera, že nie je ten problém toho mesiaca preklenutia, že končí prechodné obdobie a teraz sa čosi udeje, ako nejaká apokalypsa nastane, že sa vykúpi slovenská pôda, toto nie je pravda. Aj obzvlášť ak hovorí kolega Hlina, že platí devízový zákon, áno, ten stále platí, čiže recipročne nemôžme nakupovať investori z iných krajín ako Európskej únie pôdu, ale čo je smutné, je to, keď za prvej Dzurindovej vlády sa prijal devízový zákon, kde sa urobili veľmi mäkké podmienky pre občanov Európskej únie napriek tomu, že sme si vyrokovali 7-ročné prechodné obdobie plus 3 roky sme ho mohli predĺžiť, čo aj Slovensko využilo, kde vlastne stačilo občanom Európskej únie, aby mali prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a 3 roky hospodárili na pôde, mohli nadobúdať pôdu do svojho vlastníctva. Ale najväčší problém bol ten, že sa nezabránilo nakupovať právnickým osobám. Toto bol základný problém, kedy sme mohli regulovať nákupy pôdy cez developerov a cez rôzne skupiny, lebo to všetko išlo v drvivej väčšine cez právnické osoby, a aj občania Európskej únie, ktorí u nás investujú pôdu, tak investujú ju cez právnické osoby. Takže tento fenomén je a musím povedať, že tým, že obidve Dzurindove vlády odignorovali poľnohospodárstvo ako parazit spoločnosti, tak preto sa dostalo poľnohospodárstvo do toho stavu, a preto aj nastal tento boom ohľadne pôdy. Ale vrátim sa k jednotlivým kolegom poslancom, poslankyniam, v rámci diskusie, čo tu odznelo.
Pán kolega Mikuš hovorí, že do poľnohospodárstva je potrebné priviesť konkurenciu. Áno, to s tým súhlasím. Konkurenciu treba priviesť, ale nemyslím si, že práve tieto finančné skupiny robia konkurenciu v poľnohospodárstve. Tieto finančné skupiny spôsobujú likvidáciu existujúcich poľnohospodárskych podnikov a komplikujú vlastne ich existenciu. Čiže toto nie je konkurencia, ktorú potrebujeme, ale potrebujeme poľnohospodársku konkurenciu, ktorá, si myslím, že je nutná, a tá súťaž musí prebiehať aj v rámci poľnohospodárstva tak, ako to je v iných, v iných sektoroch. Hovoril o nízkom nájomnom. Je pravda, že niektoré podniky platia stále nízke nájomné, ale práve dobrí poľnohospodári a veľkí poľnohospodári platia veľmi veľké nájomné. Dneska sa pohybuje nájomné od 100 do 140 euro, na juhu Slovenska to je niekde už okolo 200 euro plus dane, okolo 30 euro sa pohybujú dane. A keď hovorí, že platia nízke dane, tak chcem podotknúť a myslím, že to povedal kolega Fecko, ktorý povedal, že Slovensko je jedna z mála, ak nie jediná krajina, kde sa platí z poľnohospodárskej pôdy daň. Je to základný výrobný prostriedok pre poľnohospodárov a Slováci jediní platia daň z poľnohospodárskej pôdy. Iné krajiny túto záťaž, iní poľnohospodári túto záťaž nemajú. To znamená, že nájomné ide stále hore, už vlastníci si uvedomujú význam svojej pôdy, ale je tu aj taký iný fenomén. Ja poznám prípady, keď poľnohospodári ponúkli vlastníkom oveľa vyššie nájomné, ako dostávajú od súčasných užívateľov, ale tí vlastníci tú pôdu neprenajmú novým vlastníkom. Napriek tomu, že sú to dobrí poľnohospodári, dlhodobí poľnohospodári, že majú vynikajúce výsledky, že o nich to všetci vedia, tak napriek tomu nechajú svoju pôdu v družstve v svojej dedine, lebo jednoducho stále sú zžití s tým, že to je ich družstvo, a aj za oveľa nižšie nájomné, ktoré im splácajú povedzme dva roky dozadu, častokrát meškajú ešte viacej rokov, tak tú pôdu nechávajú v tých podnikoch a myslím si, že to je oprávnené rozhodnutie vlastníka, komu tú pôdu chce nechať. Tam, myslím si, že nie je možné robiť tlak na vlastníka pôdy, aby on musel dávať pôdu len za najvyššie nájomné. Je to jeho rozhodnutie. Ak chce z tej svojej pôdy a zo svojho majetku vyťažiť viacej, tak ponúkne tú pôdu alebo dá tú pôdu do prenájmu tomu, kto mu ponúka najvyššie nájomné, alebo sa rozhodne a povie si, áno, ja to nechám v mojej dedine, lebo to je naše družstvo, a budem dostávať 20 euro za ha pôdy a je mi jedno, že platia za dva alebo 3 roky nájomné, že raz mi ho zaplatia. Čiže toto je skutočne fenomén, ktorý sa na Slovensku deje, a tento fenomén nie je ojedinelý. V mnohých, mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa platí nízke nájomné, a aj keď je ponúknuté vyššie nájomné vlastníkom pôdy, tak veľakrát nereflektujú na vyššie nájomné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, máte zhodnotiť vystúpenie, nie, vystupujete ako v rozprave.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pani podpredsedajúca, hovorím, hovorím o názoroch pána poslanca Mikuša, ktorý hovorí, že platíme nízke nájomné a poľnohospodári platia nízke nájomné a dane. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Takisto pán kolega Mikuš hovoril o tom, že okresný úrad ak nevydá rozhodnutie, tak sa má za to, že nesúhlasí, ja chcem len povedať, že v tomto pripravujem pozmeňovací návrh a urobíme to opačne, ak okresný úrad nevydá rozhodnutie, má sa za to, že ho vydal. To znamená, že s tým súhlasí.
Pán poslanec Novotný povedal, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. No ja mu chcem odkázať, že pôda nie je obyčajný výrobný prostriedok. Pôda je jedinečný výrobný prostriedok, a to nielen ako výrobný prostriedok. Ak odmyslíme si národnú hrdosť, ak si odmyslíme tú rodnú hrudu, ktorá tu existuje, ak si odmyslíme tú históriu Slovenska, akým spôsobom naši predkovia prikupovali brázdu k brázde miesto svojich pôžitkov, radšej investovali tie peniaze do pôdy, aby prikúpili brázdu ku svojej malej roličke, tak ak takto dneska, dneska zadefinuje, že toto je obyčajný výrobný prostriedok, tak uráža našu históriu. Uráža slovenskú históriu, uráža našich predkov, ktorí v pote tváre dorábali, dorábali chlieb a kupovali brázdu za brázdou, aby mohli na pôde hospodáriť. Myslím si, že pán kolega Kuffa povedal, že ak chceš na pôde hospodáriť, musíš ju vlastniť. Ja si to nemyslím, že ju musí vlastniť, ale musí byť stabilné prostredie. To znamená, dlhodobé nájmy dokážu poľnohospodárom zabezpečiť lepšie prostredie, ako je vlastnenie pôdy. Vlastníctvo pôdy spôsobuje obrovské finančné investície, ktoré sú umŕtvené. Pre toho poľnohospodára sú tie peniaze umŕtvené v pôde. Má síce majetok, ale ten majetok jednoducho mu dáva len stabilitu. On tam musí zainvestovať obrovské peniaze preto, aby mal stabilitu, ale keby mal stabilitu z hľadiska nájmu, tak z hľadiska ekonomického hospodárenia je pre ten podnik lepšie mať pôdu v nájme. Len to, čo sa udialo na Slovensku za posledných 5 rokov, bohužiaľ, tlačí poľnohospodárov k tomu, že musia investovať viac peňazí do pôdy, ako ich dávať do rozvoja technológií a do zvyšovania produktivity práce cez technológie.
Takže, pán kolega Novotný, s vami absolútne nesúhlasím, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. Je to jedinečný výrobný prostriedok, ktorého nikdy nebude viacej. Za roky od 2003 do 2012 na Slovensku ubudlo 67 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, a ak sa pozriem na Trnavskú tabuľu, tak to je dôsledok pohľadu na to, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. Najúrodnejšiu pôdu na Slovensku zastavujeme logistickými centrami a rôznymi fabrikami a šedé parky, šedé zóny zostávajú, zostávajú zaburinené.
Odznelo tu veľa, že chceme ohroziť dva milióny, ožobráčiť dva milióny vlastníkov pôdy tým, že hovoríme, komu majú prednostne predať pôdu. Myslím si, že nie je obmedzené vlastnícke právo v tom, aby pôdu predal a za akúkoľvek cenu tú pôdu mohol predať. A myslím si, že neohrozujeme a nechceme ožobráčiť dva milióny vlastníkov, ale opačne. Tým, že sa vytvára konkurenčný trh pre pôdu a sa zverejňujú tie veci, že sa ide pôda predávať a že je možné, aby sa prihlásili viacerí uchádzači o tú pôdu, či už v rámci obce, či už v rámci susedných obcí, alebo v rámci Slovenska, tak to má za cieľ zvyšovanie ceny pôdy.
Ctené kolegyne, kolegovia, už sa to deje. Akonáhle začala diskusia o pôde, akonáhle začali prenikať rôzne v médiách informácie o tom, že sa na Slovensku niečo s pôdou deje, okamžite cena pôdy išla hore alebo sa zastavil predaj a čaká sa na to, akým spôsobom sa vygeneruje aj tento zákon, a ja mám, ja som o tom stopercentne presvedčený, že na tomto vlastníci pôdy zarobia, ale v mnohých vystúpeniach odzneli protichodné názory. Na jednej strane plač nad tým, že mladí farmári sa nedostanú k pôde. Na druhej strane plač nad tým, že vlastníci predávajú za nízke ceny. To k sebe nejde.
Ak chceme pomôcť mladým farmárom, tak tí nemajú peniaze na to, aby kupovali za vysoké ceny pôdu. Ak hovoríme o tom, že chceme zamedziť nepoľnohospodárom, investorom a vylúčiť ich zo súťaže, to znamená, že chceme vytvoriť normálne prostredie pre poľnohospodárov, lebo nie je možné cenovo konkurovať finančným skupinám, ktoré majú nekontrolované množstvo peňazí. Čiže, čiže ak chceme hovoriť o mladých farmároch a nájsť cestu, ako môžu nadobudnúť pôdu, tak musíme im to umožniť a im to umožnené a na druhej strane všetky tie tlaky na to, že ale musíme hovoriť o tom, že koľko musí byť minimálna cena pôdy a tak ďalej, je v rukách vlastníka a toto je protichodné s tým, čo sa týka mladých poľnohospodárov, ale každopádne dva milióny vlastníkov príde k lepším cenám pôdy, ako dostávali doteraz.
Pán kolega Simon hovoril o dĺžke nájmu. Jednu vetu, už som to spomenul, pre farmárov je dôležitá stabilita, to znamená, že päťročný nájom nie je žiadna stabilita z hľadiska hospodárenia na pôde. Ja si myslím, že každý rozumný vlastník má snahu prenajať poľnohospodárom na dlhšie obdobie, aby mal istotu, že do jeho pôdy budú robené dlhodobé investície. Pôda vyžaduje dlhodobé investície, minimálna doba nájmu by mala byť aspoň 15 rokov a maximálna doba nájmu je štandardná vo vyspelých krajinách 25, 30, 40 rokov, včera tu odznelo, že v Číne 70 rokov, čo dáva tú stabilitu, a potom nemusíte pôdu kupovať, stačí ju vlastne jednoducho užívať a máte garanciu, plus navyše býva tam minimálne päť- až desaťročné obdobie výpovednej doby. Poľnohospodár musí mať čas pripraviť sa na to, že o svoj výrobný prostriedok príde, a akonáhle je tam iba ročná výpovedná doba, to je tak malá doba, že jednoducho nie je schopný nahradiť ten výrobný prostriedok iným výrobným prostriedkom niekde inde proste, a ak stratí pôdu, stratí šancu hospodáriť na farme alebo v sade alebo kdekoľvek. Jednoducho je to absolútne ohrozenie nielen výroby na tom podniku, všetky tie investície, ktoré tam boli urobené, ale je to ohrozenie obrovského množstva pracovných miest. To znamená, že v tejto oblasti, ak kolega Simon kričí, že dvadsaťpäťročné nájomné je vlastne akoby predaj, dvadsaťpäťročné nájomné, ak sa rozhodne, tak vlastní, lebo je to jeho rozhodnutie, tak dáva stabilitu aj vlastníkovi, aj farmárovi a myslím si, že to je tá správna cesta, ktorou by sme mali ísť.
Pán kolega Novotný hovorí, že ho trápi, že mladí ľudia sú bez práce a že vidí, že ako štyritisíc hektárov - trávny porast - obrába pár ľudí. Bohužiaľ, mne je ľúto, že ho to trápi teraz, že ho to netrápilo počas ôsmich rokov neoliberálnej vlády SDKÚ, keď zlikvidovali slovenské poľnohospodárstvo, keď vytvorili systém, ktorý zaviedol podporu ničoho. Kolega Simon je autorom podpory ničoho, kde začal podporovať poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú, ktorí majú len hektáre pôdy, ktorí nikoho nezamestnávajú, ktorí nešli do pridanej hodnoty. A toto je tragédia slovenského poľnohospodárstva. To znamená, že dneska, dneska pochváľme pána ministra Jahnátka za to, že ako nepoľnohospodár pochopil to, že poľnohospodárov treba podporovať v intenzívnej výrobe, a tak vytvára pracovné miesta na vidieku. Toto je šanca a obrat na šancu v slovenskom poľnohospodárstve. Ja viem, že kolega Přidal by chcel skončiť alebo sa mu nedobre počúva, že aj KDH má svoj podiel neúspechu v poľnohospodárstve a pán predseda vyjednal podmienky, aké vyjednal, ale čo už narobíme.
Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktorý veľmi dobre pochopil, čo je pôda. Pôda nie je tovar. Pôda je strategická záležitosť každej jednej krajiny a pôda nedáva len dostatok potravín, ale dáva osídlenie vidieka. Ak nebudeme rozumne hospodáriť na pôde, ak nebudeme umožňovať regionálnym poľnohospodárom na pôde robiť, nebudú regióny zamestnávať ľudí. V každej jednej vyspelej krajine poľnohospodárstvo zabezpečuje dostatok pracovných miest na vidieku, ale vidíme, kde je vysoká nezamestnanosť, tam poľnohospodárstvo nefunguje. Tam sú práve tí tzv. poľnohospodári, ktorí mulčujú pozemky vďaka systému, ktorý vytvoril pán Simon, a vďaka tomu, že sa zlikvidovala intenzívna výroba, živočíšna výroba neexistuje, rozkradnuté sú farmy, sady neexistujú. Ak cestujete po svete, vidíte, že pri každom jednom veľkom mieste sú obrovské plantáže, obrovské skleníky, obrovské sady. Čo je okolo Bratislavy? Čo je okolo Žiliny, Trnavy, Košíc? Nič. A to je ten problém, kde majú ľudia pracovať, tam majú ľudia pracovať a, bohužiaľ, my radšej dovážame potraviny, lebo filozofia neoliberálnych vlád bola, je lacnejšie doviezť, ako doma vyrobiť. Je to najdrahší dovoz, aký mohol existovať.
Pán kolega Csicsai ako poľnohospodár hovorí, že nie je podstatné, kto pôdu vlastní, ale kto na nej môže robiť. V tomto kontexte, čo hovorí, môžem súhlasiť vtedy, ak budú mať farmári dlhodobú stabilitu nájmu pôdy. Vtedy je jedno, kto pôdu vlastní, lebo poľnohospodár nemusí vlastniť pôdu, poľnohospodár musí mať stabilitu, že na pôde môže robiť, a strašiť, že cirkev a že pôda stratí hodnotu a že príde aj cirkev o svoje pozemky a o svoj majetok, je absolútne scestná, absolútne scestná a, pán kolega Chren, je to jeho názor a mňa až dojíma ako, ako liberála, že práve jeho trápi cirkevný majetok. (Krátka pauza.)
Ešte sa vrátim pár poznámkami iba ku kolegovi Chrenovi, ktorý uviedol sedem, deväť dôvodov, prečo zákon nie je dobrý. Nezabrániť predaj cudzincom - nie je dôvod brániť predaju pôdy cudzincom, zákon má za cieľ zvýhodniť domácich poľnohospodárov, regionálnych poľnohospodárov a potom v mieste a slovenských poľnohospodárov. Toto má zákon za cieľ, nemá zákon za cieľ zabrániť zahraničným poľnohospodárom vstupovať na náš trh, ale má za cieľ uprednostniť domácich poľnohospodárov za rovnakých podmienok. Toto je zmyslom zákona. To znamená, že prvá jeho téza je neplatná.
Skupovanie pôdy zahraničnými - nie je problém. Samozrejme, je, keď dostanú prednosť domáci poľnohospodári, môžu kupovať zahraniční.
Je tu, dvakrát odznela jedna zaujímavá myšlienka. Dôležité je, aby sa na pôde robilo a dať tam desaťročnú povinnosť na pôde hospodáriť. Som si osvojil túto myšlienku a do pozmeňovacieho návrhu zapracujeme to, aby ten, kto kupuje poľnohospodársku pôdu, sa zaviazal, že bude na nej desať rokov hospodáriť. Bude to jedna z povinných ustanovení v zmluve, kde zoberie kupujúci na seba záväzok, že bude na pôde desať rokov hospodáriť, aby pôdu dostali tí, ktorí skutočne chcú na pôde hospodáriť, a aby nedochádzalo k špekuláciám. Ak hovoríme, že prečo mladí farmári tri roky majú povinnosť na tej pôde hospodáriť, nuž preto, aby sa predišlo špekuláciám, aby sme cez mladých farmárov neskupovali pôdu, aby developeri nevyužili mladých farmárov, tzv. mladých začínajúcich farmárov, na skupovanie pozemkov, preto je tam tá podmienka troch rokov hospodáriť a nie je tam podmienka pre nich, že musia mať trojročnú prax, ktorú zatiaľ nemohli mať.
O tých dvoch miliónoch ľudí ožobráčených som hovoril.
Podpory veľkopodnikateľov - to absolútne nie je pravda. Podporí to všetkých tých, ktorí chcú na pôde hospodáriť a ktorí chcú do pôdy investovať. Toto je skutočná pravda. Hlavný motív je monopol na poľnohospodárske dotácie. Bohužiaľ, pôda sa stala fenoménom dotácií vtedy, keď zaviedol kolega Simon podporu ničoho. Vtedy bolo výhodné pôdu vlastniť, a vtedy bolo výhodné ju jednoducho mať a dostávať dotácie. A tento fenomén dneska kritizuje pán kolega Chren, ktorý sa takisto zúčastnil na vláde a nič s tým neurobil. Prečo sa nezmenil systém podpory ničoho, prečo nenastavil systém podpory aktívnych poľnohospodárov, ktorí farmárčia, reálne na pôde hospodária, o štvrtej ráno vstávajú do maštale, tak jak hovorí kolega Kuffa, a o štvrtej sa idú starať o svoj dobytok, o svoje ovce, ale jednoducho je výhodné podporiť tých, ktorí nakúpia pozemky alebo prenajmú veľké pozemky, dostanú veľké dotácie a sú spokojní. Pán minister Jahnátek urobil obrat v novej koncepcii poľnohospodárstva práve, kde zvýhodňuje aktívnych poľnohospodárov a kde na hektár pôdy, ktorá sa bude iba mulčovať, budú v podstate nižšie dotácie, ktoré sú minimálne, čo Brusel prikazuje, že musia na hektár pôdy ísť. Tým pádom budú znevýhodnení len tí poľnohospodári, ktorí len mulčujú pozemky, a budú zvýhodnení tí, ktorí aktívne hospodária, zamestnávajú ľudí, tvoria krajinotvorbu a vytvárajú pracovné miesta.
Priestor na korupciu okresných úradov, som povedal, urobíme tam pozmeňujúci návrh, obrátime to garde opačne. (Odmlčanie sa rečníka.)
Že ide v rozpore so strategickými materiálmi, to absolútne nie je pravda.
Čiže, čiže ak sa pozrieme na týchto pár poznámok, ktoré tu odzneli, snáď ešte jedna poznámka k petícii. Myslím si, že táto petícia sa skôr využila na politické ciele ako na reálnu, ako vyplývajúcu z reálnej obavy, že Slovensku hrozí nejaká apokalypsa z jedného mesačného obdobia, keď jednoducho nie je prechodné obdobie a nový zákon. Tento zákon mal byť desať rokov, desať rokov tu mal byť a boli by sme úplne inde, ako sme dneska, ale, pochopiteľne, politická strana Obyčajných ľudí to využila ako politický ťah, vytvorila sa v médiách istá hystéria, kde neinformovaní ľudia si myslia, že hrozí absolútna katastrofa a že Slovensko príde o pôdu a že Číňania vykúpia slovenské pozemky alebo nejakí iní Číňania, ktorí prídu. Toto všetko nebolo založené na pravde aj tých 40-tisíc podpisov dáva za pravdu to, že ľudia majú vzťah k slovenskej pôde, obávajú sa o slovenskú pôdu, a nie je šťastné, ak s fenoménom slovenskej pôdy hazardujeme na politické ciele. Toľko v krátkosti k zhodnoteniu diskusie. Myslím si, že v druhom čítaní bude dosť času na to, aby sme mohli o tom ešte hovoriť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, dobrý deň všetkým, bol som dlho preč, vraciam sa do pléna Národnej rady po piatich mesiacoch a svojím spôsobom mi to tu všetko aj chýbalo.
Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úveru inštitúcií a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o potenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.
Účelom implementácie je najmä zavedenie nových medzinárodných štandardov Basel III do bankovej regulácie, a to v súvislosti s finančnou krízou, ktorá naozaj odhalila nedostatky o fungovaní bánk, a tiež s procyklickými mechanizmami, ktoré prispeli k jej vzniku. Návrh zákona sa zameriava na zlepšenie fungovania bánk a obchodníkov s cennými papiermi a na pravidlá pre ich správu a riadenie, vrátane efektívnych sankčných režimov a preventívnych opatrení s cieľom vyhnúť sa krízovým situáciám. Za týmto účelom je orgán dohľadu, ktorým je Národná banka Slovenska, povinný aspoň raz ročne vykonať stresové testovanie a je oprávnený zvýšiť počet a frekvenciu dohliadok na mieste na základe plánu dohliadok, ktorý každoročne vypracuje. Ak sa finančná situácia banky výrazne zhorší, orgán dohľadu zavedie plán na obnovu a účely ozdravenia banky a plán na riešenie krízovej situácie. Dôraz sa tiež kladie na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme použitím kapitálových rezerv, resp. kapitálových vankúšov ako nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni.
Taktiež sa posilňuje cezhraničná spolupráca a výmena informácií orgánov dohľadu pri dohľade nad bankami vrátane možnosti prijať preventívne opatrenia na ochranu klientov zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku pri nečinnosti zahraničného orgánu dohľadu.
Návrhom zákona sa upravujú aj zásady odmeňovania a problematika tzv. krížových nominácií vo vrcholných orgánoch bánk a obchodníkov s cennými papiermi. Zavedením týchto prísnejších požiadaviek pre banky a obchodníkov s cennými papiermi sa znižuje riziko ich zlyhania, čo prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenska, ako aj v rámci celej Európskej únie.
Návrhom zákona sa tiež zosúlaďujú ustanovenia zákona č. 80/1997 Z. z. o Eximbanke s príslušnými ustanoveniami zákona o bankách. Takisto novelizujeme zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok, pokiaľ ide o prístup Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k informáciám zo strany finančnej správy, a taktiež novelizujeme zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní s cieľom zlepšiť kvalitu investícií v oblasti alternatívnych investičných fondov a štandardných podielových fondov.
Toľko asi na úvod, ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre financie a rozpočet za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- výbor pre financie a rozpočet,
- ústavnoprávny výbor a
- výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ide to strašne rýchlo, ja som myslel, že nás tam bude viac. Nuž ako, ako začať a niečo aj na konci povedať, aby to malo zmysel, lebo to pohýna dopredu, že robíte racionálne kroky a na konci máte nejaké, nejaké aké-také výsledky.
V zákone o bankách, tam treba povedať možno pre ľudí, v jeden čas v '71. to bolo, myslím, sa stalo to, že môžme povedať, to som teraz nedávno čítal, že, sa mi veľmi páčilo, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze. A to je ináč fantastické, lebo to môže byť ešte všelijako zaujímavé. No, samozrejme, nezáleží na tom, ako sa my dohodneme tu, či v Národnej rade, alebo my Slovensko. To sa musia dohodnúť iní, ale je to v tej hĺbke, je to naozaj zaujímavé, že kto, keď sa kedy dohodne, a čo sa tým stane. To som si dovolil na začiatok.
K tomuto ešte poviem, skôr ako sa vrátim k predchádzajúcemu, to, samozrejme, úplne s tým súvisí a som rád, že som si vyslúžil aj pochvalu pri poľnohospodárskej pôde. Len nespomenul nikto, že čo s tým pozmeňovacím návrhom. Pán minister, ja som dal jeden pozmeňovací návrh, že keď teda budeme v tej filozofii, ak nakalibrujeme sa, som si dovolil zobrať váš výraz, že nám, že pôda nie je felícia v garáži, ktorú môžem kedykoľvek kúpiť a predať, ale že je to úplne niečo iné. A som si dovolil navrhnúť, že ešte jedno opatrenie, ktoré by sme mali zaviesť, a to by bolo opatrenie, že keď sa tá transakcia pri predaji poľnohospodárskej, je viac ako milión euro, tak by mali vášmu finančného riaditeľstvu kupujúci, nadobúdateľ preukázať, skade tie peniažky má. Naozaj toto je už pripravené vo forme pozmeňovacieho návrhu. Má to, samozrejme, veľa aj racionálnych, teda, samozrejme, v prvom rade racionálnych zdôvodnení, ale aj politických rozmerov, ktoré by som ja nerád využíval, či v SMER-e záleží na tom alebo nezáleží na tom, aby sa preukazovali pri nadobúdaní pôdy, že odkiaľ tie zdroje sú, ale pri väčších operáciách hovoríme. Nieže niekto vytiahne z pančuchy 2-tisíc euro, aby kúpil susedovu roľu, ale teda že tu sa niekto začne skupovať. Tak nech sa páči, ale treba k tomu niečo zistiť. No, to som zvedavý, aký bude osud toho, toho pozmeňovacieho návrhu.
K samotnému, pán minister, k vášmu návrhu zákonov, spomenuli ste to, len tak zarypnem, že ten daňový poriadok sa upravuje, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že môže byť oboznámená. Teda napadá otázka, že ako to robila doteraz, hej. Lebo pri tak monopolizovanom systéme, ako my tu fungujeme, v zásade vy máte jedno odvetvie, máte dva subjekty, tak viete čo, podľa mňa ťažko sa aj robilo doteraz alebo možno porušovala zákon, že sa oboznámi, nuž ale to nedá človeku, aby si nerypol. Samozrejme, je dobré, že to tam máte a že už to bude v poriadku.
K vášmu zákonu, ten, jaj, som si ho zabudol, ale musím, pôjdem si preň. Ten zákon je strašne hrubý. Pre ľudí, ktorí prípadne to pozeráte, on asi je cirka tak hrubý (názorná demonštrácia gestikuláciou), možno dva centimetre, keď si to tak všetko naskladáte aj s tými, čo sa novelizuje pritom. Aj samotný zákon o bankách je hrubý. A nebudem sa pasovať, lebo to je naozaj ťažké. Možno keby si človek zobral deň, jeden a pol dňa voľno, tak to nejako obsiahne, otázka stojí, či to má zmysel, alebo nie.
Ja sa budem venovať dvom paragrafom, 17 a 37, a pokúsim sa ich rozobrať na takých modelových prípadoch. Budeme tomu hovoriť, že modelový prípad Ferratum bank a modelový prípad Poštová banka. A teraz keby sme si povedali, že, čiže ešte raz, zopakujem, zákon ako taký, je tam veľa ratia, je tam veľa dobrého. Trošku je zaujímavé to, že my keď napríklad pripravujeme nejakú legislatívnu zmenu, sme veľmi opatrní, že či toto je legislatívny jazyk, či takto sa to používa, a príde vám zákon o bankách a má tam, že "vankúš". To je tiež také zaujímavé, že v tej legislatíve sa asi budeme stretávať čoraz s takým možno nie celkom bežnými výrazmi. Tak to... banky majú vankúš. Takže vidíte, že v legislatívnej práci sa nakoniec dopracujeme k výrazom, ktoré sme, jeden by nikdy nepovedal, že sa môže v tele zákona objaviť. Sedemnástka a tridsaťsedmička, 17 hovorí o tom, že ja - aspoň podľa môjho pohľadu, laického názoru - doteraz boli určité možnosti, ako vy ste mohli ovplyvňovať v jednej, v jednom tom ustanovení tú pobočku zahraničnej banky. Teraz ja mám, môj pohľad na to je, že to zjemňujete, lebo tam sa preklasifikuje, že na "môže". On najskôr to ohlási tomu, jej, jej, tej materskej inštancii, potom to ohlási tej, tomu úradu európskemu a môže niečo konať.
A ja si myslím, špeciálne modelový prípad Ferratum bank, na tom by som to chcel zdôvodniť, že či je toto správna cesta. Neviem, kto viete, kto nie, Ferratum bank sú prasprostí úžerníci, len u nás sa to volá Ferratum bank. Ako bank. Dokonca si platia články, reklamné články, že Ferratum banka poskytuje istoty, no jeden by neuveril a sú to prasprostí úžerníci. Tá firma funguje ináč v niekoľkých krajinách Európy, ale iba u nás sa volá banka. To je ináč tiež zaujímavé. V Poľsku sa nevolajú Ferratum bank, v Poľsku, v Česku, ja neviem, kde ešte všade sú, sa volajú len Ferratum. U nás sa volajú banka. Otázka možno stojí, prečo u nás sa volajú bankou. Možno preto, že u nás je tu taký bordel, že tu sa môžte volať banka a nikto si to nevšimne, kľudne tu môžte zavádzať spotrebiteľa, môžte zavádzať verejnosť, môžte si platiť reklamný článok, že ste banka. Ľudia majú akú-takú dôveru v banky. Tak povedia, tak keď je to banka, tak to nemôže byť také zlé. Ferratum, myslím si, že sa tomu pán poslanec Beblavý venoval aj myslím, že sa pýtal pána guvernéra. Sám som osobne zvedavý, že čo sme vykonali trebárs v prípade Ferratum bank, banky dokonca. Som zvedavý, že jaké budú výsledky, že ako tento štát ochránil svojich ľudí, že nechal tu pôsobiť takýto subjekt a s tými propozíciami, si to pozrite na internete, čo ponúka. Ponúka prasprosté úžernícke pôžičky. Som zvedavý, že, lebo, mimochodom, pán Borec, pán minister tu poslal správu o pôsobení a by ste neverili, v tej správe skonštatoval, že sa používajú tieto úžernícke praktiky. Čiže minister spravodlivosti v správe pre poslancov skonštatoval, že sa pácha trestný čin. Dokonca v ďalšom texte hovorí, že tie zmluvy, státisíce zmlúv, to znamená v obrovskom rozsahu. Nie mamka Pôstková, minister spravodlivosti skonštatoval, že v tejto krajine sa pácha trestný čin dlhodobo a na obrovskom množstve ľudí. Trestný čin úžery. To je úžera, pozor! To je trestný čin. A nič, nič. Žiadne komando není pred Tower 115, lebo tam je brloh všetkých úžerníkov. Nič, nič sa nedeje. Nikto, nikoho. Tu pod prezidentským palácom sú úžerníci, nikto tam neprišiel, nikto sa ich nepýta. Nič, lebo ste ich vydali. Neviem, či vy ste niečo konali z vašich možností, pán minister, z vašich útvarov, ktoré máte na toto. Neviem, či konal niekto, nekonal. Nikoho to tu, zdá sa, že nezaujíma. Politické krytie je obrovské.
Ak majú banky taký hrubý zákon, ako som ukazoval, cirka dvojcentimetrový, aký hrubý zákon majú nebanky. Aký hrubý zákon majú nebanky? Koľkostranový zákon upravuje činnosť nebankoviek. Keď činnosť bánk upravuje takto hrubý zákon. Hovorím o podmienkach, áno, všetko o regulácii, o vybavenosti. Aký? Pokiaľ si dobre pamätám, niekde minule v polke minulého roku sa tu hovorilo, že idete licencovať, že sa ide licencovať. A kde je? Ticho po pěšinke. Tak aspoň som nezachytil, okrem vyhlásení, že je nejaký strategický materiál, ktorý ste v januári schválili. Mimochodom, tuná vaši právni experti ani o tom nevedeli. To je celé také rozpačité, tak to nazvem. No však aj ja sa niekto, som sa za nikoho nepasoval. Áno, ja som rozpačitý, priznávam sa verejne, že som rozpačitý. Nevadí, ale dopoviem vám, čo chcem povedať. Deklarácie, čiže ak majú takýto hrubý zákon banky, tak sa pýtam, aký hrubý zákon majú nebanky. Lebo aj teraz v tomto zákone definujete, že čo je vlastne banka. Banka je úverová inštitúcia, akciová spoločnosť podľa osobitného zákonu, bla, bla... môže prijímať a prijímať vklady, poskytovať úvery. Čo robí nebanka? Poskytuje úvery. Ja si dovolím tvrdiť, na to, že čo ste vy tu dovolili, to, čo ste umožnili, aby týchto ľudí takto terorizovali, a minister spravodlivosti to potvrdí a nič a státisíce ľudí terorizovali úžerníkmi, tak tie niektoré nebanky majú vonku viac peňazí jak banky, pán minister. Taká Pohotovosť, váš líbling, nie váš, ale líbling SMER-u, tá má podľa mňa väčšie úverové úložky, viac požičala ako banka, ako niekoľko bánk. Tak sa potom pýtam, aký hrubý je zákon pre nebanky. A kedy ho konečne donesiete, keď ste ho avizovali, kedy konečne príde to licencovanie, kedy príde preverovanie, kedy príde niečo, čoho sa bude dať chytiť. Aby sme sa my nestali tým eldorádom, lebo toto, modelový prípad Ferratum bank to dosvedčuje. Inde pôsobia ako nejaké spotrebiteľské, pôžičkáreň spotrebiteľských nejakých krátkodobých úverov. U nás sa definuje ako banka. To znamená, áno, tam je taký bordel, si niekde v tej Malte, či kde ste to povedali, na tom Slovensku je taký bordel, že tam môžeš prísť ako banka, môžeš si objednať reklamný článok do iks, iks, iks novín, napísať si, že si banka, a môžeš tam poskytovať úžernícke pôžičky. A nič sa ti neudeje, nikoho to nezaujíma, by si neveril, aká je to čarovná krajina, to Slovensko. A tá správa sem prišla. Ja som naozaj mimoriadne zvedavý, aký bude osud tej správy. V tej správe sa konštatuje, že sa pácha dlhodobo na obrovskom množstve ľudí trestný čin úžery. Som zvedavý, aký bude koniec, prišiel určitý náznak odpovede ministerstva, že to, čo som ja namietal, že ak sa teda robí trestný čin, kto konal, že to je ale podľa občianskeho právneho kódexu. No väčšiu hlúposť som nepočul! Vážení, takže čo teraz idete robiť? Vy zadefinujete vraždu do občianskoprávneho kódexu, znásilnenie, a keď bude znásilnenie podľa občianskoprávneho kódexu, tak možno nejaká pokuta. Viete to, ja normálne žasnem, normálne žasnem. Čiže ak máme úžeru v trestnoprávnom kódexe, teraz ju už máme konečne, chvalabohu, aj v občianskoprávnom kódexe, ale stále je to úžera. Stále je to trestný čin. A teraz niekto povie, a dobre, to táto úžera je občianskoprávna. Tak dobre, tak tam dajte aj vraždu. Rozumiete? Ja nie a toto prišlo nie od holubárov z Harmanca alebo skade. Prišlo normálne, oficiálne s hlavičkou ministerstva spravodlivosti.
Nie som spokojný s tým § 17, ak bude teda možnosť, si dám tú prácu, že do druhého čítania si to pozriem hlbšie, že či to, či sa naozaj zbavujeme, či to alebo odovzdávame, odovzdáme svoje aké-také kompetencie, ktorú nevyužívame ešte, lebo však nevieš, Ferratum možno donesie, nevie, no, viete, keď už. Lebo jedna vec je, čo je v zákone, druhá vec je, čo je v praxi. Ale keď už ani zákon to neumožňuje, tak už potom aj keby sa tam našiel niekde v tom orgáne dohľadu na NBS-ke niekto, komu by na tom záležalo, keby sa tam niekto našiel, komu by záležalo na tých ľuďoch, aby ich tu niekto nezdieral a neklamal, že je banka, a pritom je to úžerník, tak mu povedia: "O. K., chlapče, ale koniec! To by si neveril, už došla novela zákona o bankách a my už nemôžme nič, resp. sme stratili určité kompetencie v tom." To je dôležité si dopovedať, to je § 17.
Paragraf 37, a to chcem, pán minister, lebo ja, sme sa stretli na tejto schôdzi v tom, že aj vy predkladáte, aj ja predkladám. Vy predkladáte zákon o bankách, aj ja predkladám zákon o bankách, ale ja ho predkladám v jednom veľmi jednoduchom ustanovení, a to v dobrom, teda prípadne by som skúsil, že či..., ja vôbec netrpím na krásu, ja ho stiahnem, hej, a že či by sme to v druhom čítaní nedali do vášho návrhu, hej, a poviem čo.
Aj som niekde zachytil, že znova, my sme tak dokázali, my sme dokázali nemožné. Táto krajina dokázala nemožné. My sme zmonopolizovali predaj, potravinárstvo sme, my sme všetko zmonopolizovali. Preto sa pýtam na tú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo máte štyri subjekty, ktoré kontrolujú maloobchod, neviem koho. A banky, to máte tri subjekty, ktoré sú rozhodujúce, kontrolujú banky a vyzerá, že sa na niečom dohodli, lebo však niekde to bolo, že sa dohodli, že koľko budú tie poplatky vyberať. No však dobre, však nech to šetria. Ono je to znova len logickým dôsledkom toho, že v zásade sa nečudujme tým ľuďom. Keď im umožníte byť silní, tak oni chcú byť silní. Keď im umožníte sa neregulovať, tak urobia sa neregulovaným a tá, nejdem tu filozofovať nad tým. Áno, neschopnosťou a to je prierezovo dlhodobou neschopnosťou sa "podarilo" to, že sme zmonopolizovali aj to, čo by niekto neveril, že sa zmonopolizovať dá. A v banke to je tak, že nám to dopadlo, že sa vyzerá, ja nebudem hovoriť, však nech to potvrdí ten, kto má, že sa dohodli dokonca už aj na poplatkoch. Však sa mohli, však ich je tak málo a tak to majú pod kontrolou, tak vedia, čo si môžu dovoliť, že, že to skúsiť.
A my navrhujeme, pán, pán minister, v tom návrhu zákona jedno ustanovenie, ktoré má ináč mimoriadne veľa iných vplyvov a pozitívnych, samozrejme, na iné, začnem teraz tým, čo by jeden nepovedal. Dva mesiace dozadu, stále máme, mimochodom, otvorený výbor kvôli tomu, že chodia a stále a isté prípady sú, že chodia ku tým dôchodcom im klopať, lebo u dôchodcu je predpoklad, že v kredenci, chudáci, oni to buď dajú do toho kredenca. Dôchodcovia, prosím vás, nedávajte si to do kredenca, nedávajte si to do skrine, prosím vás! Aspoň nech vám deti poradia, keď už to máte doma, tak to nedávajte do skrine a do kredenca, lebo to už všetci podvodníci vedia, že to tam máte.
Ale prečo to oni tí chudáci tam majú? Lebo jednak je to aj s tým historicky, že oni sa majú taký trošku iný vzťah k tým bankám a k tým nástrojom bankovým, ale chcú to mať, ale aj sa boja to tam dať, lebo keď si preto idú, tak dostanú radiácky poplatok za výber 2 eurá. Ja neviem, niekto povie, čo 2 eurá (povedané so smiechom), to ani neviem, či mám, to dávam tringelt za kávu. Ja viem, že tu takých fešákov je veľa. Ale 2 eurá pre dôchodcu, to je, sakra, položka. Že nie je to tak, že to nestojí za zmienku. Stojí to za zmienku. A ono to špeciálne stojí za zmienku, lebo tento biznis niekto objavil. A to je modelový príklad Poštová banka. Tento prípad niekto objavil, že stojí za to.
Nuž ale ešte skôr, ako poviem odôvodnenie. Čiže ten môj návrh hovorí o tom, vytvoriť určité predpolie na to, aby tí dôchodcovia sa nebáli zaniesť tie peniaze do banky alebo nechať si ich doručiť do banky - a nie každý dôchodca je taký, taký frajer, že vie internetbanking a kartu, nie, nečakajme to, nie, určite nie - a umožnili im vybrať ten ich dôchodok v určitých častiach postupne v priebehu mesiaca bez poplatku, pán minister. Ja si myslím, tie banky, ja, už ma aj raz niekde zavolali, kde mi to sa pokúšali vysvetliť, že to takto nefunguje. Ja si myslím, že to takto kľudne môže fungovať. To je našou úlohou poslancov to urobiť a banka plní aj iné úlohy ako maximalizácie zisku. To si aj tá banka vie, síce slovenské moc nie, ale sú už aj banky, kde o tom sa začína rozprávať. Čiže nie je v tom žiaden rozpor.
Otázka stojí, my v návrhu navrhujeme sedem výberov v priebehu mesiaca tak, aby sme, to poznám ešte z mladosti, že vypýtali sme veľa, na polceste sme sa stretli, všetci sme boli spokojní. Tak to sfixujme na troch, na štyroch výberoch. Tri výbery poberateľa dôchodkových dávok v priebehu mesiaca bez poplatku. A ešte sme tam dokonca dali, lebo ja viem, banky sa boja vyberateľov, lebo nechcú mať hotovosť, však to je otrava. Počítať to, neviem čo. Ešte sme tam dali, aby teda neboli obťažované, že príde chudáčisko, lebo ten chudák dôchodca sa chce aj trošku socializovať, že ide si vybrať, tak sa s niekým stretne, podebatuje, hej, tú bankovú úradníčku, niekto povie, že ma zdržal. Nuž tak sme tam ešte dali ustanovenie, že minimálne ten výber musí byť 10 euro. Dobre? Aby niekto nepovedal, že to len terorizuje tie pani za prepážkou. A, mimochodom, ak by sme hľadali lobistický, lobistov za tento návrh zákona, tak paradoxne bankovým úradníčkam a úradníkom odporúčam lobovať za tento zákon, i keď vás bude obťažovať tým dôchodcom tých 12 euro dať. Viete prečo? No, nakoniec tá pobočka stále bude mať opodstatnenie. Stále bude mať opodstatnenie. To má dokonca vplyv aj na zamestnanosť, vážení, v bankovom sektore. By ste neverili, lebo tendencia je sa dostať do virálu, do virtuálu, do virtuálneho sektora, do internetu, to je, to je úplne logické. A v kamenných pobočkách vás udrží práve to, ten dôchodca, ktorý si tam ten dôchodok príde. Tak by ste neverili, kľudne sa zaujímajte a lobujte za tento návrh zákona, aj vy budete mať, mať svoj záujem.
Ale prvoradý záujem náš je v tom, že my im umožníme, aby sme nerobili terče z dôchodcov, pán minister. Tým, že tí podvodníci to vedia, že niekde tých 300 až 500 eur, niektorí aj viac majú na truhlu našetrené, že v tom dome nájdeš, tak preto sú obľúbeným terčom, preto sú obľúbeným. Čiže našou psou povinnosťou je hľadať možnosti. Nie také proklamácie, hľadať zákonné možnosti. To je jednoduchá zákonná možnosť. Jedna z možností, ako tomuto stavu prispieť a zlepšiť ho v tom, že sa bude znižovať predpoklad, že ten dôchodca tú hotovosť doma mať bude. Áno, jeden z nástrojov. Pochopila to aj Poštová banka.
Poštová banka, treba, vážení, povedať, to sú dobrí obchodníci. Avšak našou úlohou je nie pomáhať dobrým obchodníkom našim, našou úlohou je udržiavať zmier. Dobre? Alebo udržať to udržateľné. Poštová banka, to je to, čo chcem povedať, a to ma bude zaujímať, a dokonca som to interpeloval, to tiež pochopila, že v tejto krajine máme jeden a pol milióna poberateľov dôchodkových dávok. Pán minister, to je 30 %. Si zoberte, že 30 % našich ľudí berie, to je, to nie je jednoduché túto krajinu uživiť. Ja neviem, či vôbec niekde inde to je, hej, že máme skoro milión, neviem, už tam pár, pár tisíc chýba do milióna starobných dôchodkov, máme 250-tisíc invalidných dôchodkov a 250-tisíc sirotských dôchodkov. A sirotských dôchodkov, pokiaľ to nezastavíme, tu je jeden návrh zákona, ktorý hovorí, že to, čo sa stáva. Pokiaľ to nezastavíme, tak tých sirotských dôchodkov, pán minister, budete musieť chodiť požičiavať nie do Ázie, alebo ja už neviem, kde vám požičajú na tie sirotské dôchodky. Lebo to sa znova tu objavila diera v trhu, diera v systéme, ktorá sa bude tešiť obrovskej obľube, pokiaľ to nezastavíme. Nuž, ak máme jeden a pol milióna poberateľov dôchodkov, čiže tie treba niekde doručiť, niekomu doručiť, na nejaký účet ich treba doručiť. Neviem, čiže to sú všetko v priebehu jedného mesiaca. To sú obrovské peniaze v konečnom dôsledku. Poštová banka to pochopila. Ponúka dôchodcom produkt. A teraz mi povedzte, čo je to za logika. Pošta je štát. Pošta, pokiaľ viem, je stále štátna. Poštová banka, pokiaľ viem, je súkromná. Poštárky zo štátnej pošty chodili a presviedčali dôchodcov, aby si urobili účet v Poštovej banke a nechali si doručovať dôchodok do Poštovej banky. A ešte dostávali za to odmenu 3 eurá. Čiže za každého dôchodcu, ktorého presvedčili, dostali odmenu 3 eurá. To je, a teraz ma bude naozaj a to by podľa mňa aj vás malo zaujímať, že ako tá pošta, aký je zmluvný vzťah, ako prebiehal zmluvný vzťah. Už nehovorím o tom, že kde je logika, preboha... (Reakcia z pléna.) To ešte stále prebieha, pán minister. To ešte stále, ešte teraz to prebieha, údajne to už tí dôchodcovia, tí, ktorí sa mali prehlásiť, už sa prehlásili. Neviem, keby prípadne niekto mi pomohol, že v čom je logika pre štátnu poštu, v čom je logika pre Poštovú banku všetci vieme, ale nechápem v čom je logika pre poštu. Aspoň mi, prosím vás, keď budem interpelovať, korektne odpovedajte, na základe akého zmluvného vzťahu, lebo ešte aby sme sa nedopracovali k tomu, že tie 3 eurá pre tú poštárku zaplatil štát. Odmenu pre poštárku zaplatil štát na to, aby ona presvedčila dôchodcu, že si má doručovať dôchodok do súkromnej Poštovej banky. Súkromná Poštová banka presvedčí kritickú hranicu dôchodcov, nech si doručujú svoj dôchodok do Poštovej banky, dokonca im sľubuje, že raz im ho doručí bezplatne. Ako doručí Poštová banka bezplatne dôchodok, keď nemá poštárky? To bude znova zaujímavé sledovať, ako si objedná ten výkon v pošte a koľko, aby sme zase my, aby zase štátna Slovenská pošta nedoznávala záväzku súkromného subjektu z verejných zdrojov. To znova bude zaujímavé sledovať.
Ale prvoradým záujmom Poštovej banky je znova sa dopracovať k tomu, že pri určitej, po určitej kritickej mase povedia, už vám to nebudeme doručovať zadarmo, lebo sú s tým problémy, však prepadávajú poštárky a neviem čo, už si budete musieť chodiť pre to do banky alebo vám to doručíme, ale za 5 euro, za 6 euro, za neviem koľko euro. Presne tak to dopadne. Taký je scenár. Ten scenár je už dávno napísaný. Ten scenár je už dávno napísaný, Poštová banka ešte u Muňku si vypýta peniaze za doručovanie a znova to, čo ste tu vytvorili, to podnikateľské nebo pre niekoho, toto bude úplne fantastický prípad. Úplne fantastický prípad toho, ako niekomu vytvoríte podnikateľské nebo. To znamená, štát... (reakcia z pléna), to je nadlho, ja viem. Ale čo tým chcem povedať? Pán minister, chráňte sa toho, lebo to niekto objavil, ten trh je obrovsky zaujímavý, 1,5 milióna poberateľov dôchodkových dávok, už tá samotná dávka, vy musíte na ňu zohnať peniaze, ale niekto zistil, že z tých peňazí si môže niečo urvať cez poplatky, a teda cez poplatky tomu, kto ich doručuje, alebo kto, pre koho zabezpečuje ten výkon, že bude doručovať. To bude len a len otázka času, kedy tie banky povedia Muňkovi, ale že my to zadarmo robiť nebudeme, vážený.
Neviem, pán minister, či poviete v tej reči, či sa prihlásite k tomu návrhu, teda k môjmu zákonu, ja ho operatívne stiahnem, môžme to všetko preformulovať do pozmeňovacieho návrhu a do tej 37 to potichu alebo nahlas, to je jedno, spraviť. A by ste neverili, že v konečnom dôsledku urobíme to, od čoho sme tu, že aj niekomu, niekomu pomôžeme.
Pozriem sa ešte, či som niečo nezabudol. Apelujem aj na vás. Vravíte teda, tak ste sa ohradili, že o čom rozprávam. No ja som nič fakt nevidel. Bolo tu, keď predkladali géniovia vaši, boli tu niečo požiadavky kvalifikačné na predstaviteľov nebankoviek. To tam niekde, myslím, že v nejakom ustanovení sa zjavilo. To je v zásade nulitná vec, hej. To, ak toto je ono, tak to hádam ste nemysleli, že to je ono. (Reakcia z pléna.) Hej, dobre, tak sa teším, lebo, ale hovorím, ja som pripravený, mne korunka slávy nespadne aj sa ospravedlniť, ak ste, ak už licencujete. Lenže ak by ste licencovali, to, čo ste pred rokom a pol povedali, že chcete, alebo pred rokom, tak keby ste licencovali, tak nemôže pod Prezidentským palácom pôsobiť firma, ktorá je v iných krajinách vyšetrovaná za laundering, za pranie peňazí, u nás podniká pod Prezidentským palácom, máme vývesné šilty, normálne tam všetko máte pocit jak v banke. (Povedané so smiechom.) Takže keby to tak bolo, tak niektoré firmy by tu skutočne nemohli byť. Takže zdá sa, že ak ste aj licencujete, čo podľa mňa nelicencujete, tak ešte to asi možno nenabehlo, ale otázka je, aby to nabehlo. Lebo nebankovka je taká hlúposť ako nepekár. To je znova tým naším, tým naším koumáctvom, sme znova sa dopracovali k tomu, že sme vytvorili niečo, čo nikto... (reakcia z pléna), 26 minút dneska, ale už končím (povedané so smiechom), čo by jeden nepovedal, hej, že máte pekára, a nikto nechce povedať, že je nepekár. A ja teraz chodím a manželka rekvalifikačný kurz cukrára, hej, takže tomu hovorím, že není taký, že nepekár, hej, alebo necukrár. Podľa mňa je to blbosť, hej. Tak ako je blbosť to, že máte banka a teraz máte nebanka. No tak, viete, ale tu je to normálne. Ale hovorím, pozor, pán minister, tie nebanky majú vonku viacej peňazí ako niektoré banky. Otázka stojí, čo s tým chcete robiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja neviem, či chcem zaujať stanovisko, ale musím. Takže, pán poslanec Hlina, to je celkom vážny zákon. Zákon o bankách je vždycky veľmi vážny zákon. V tomto prípade telom novely - vás chcem upozorniť - vrátane vankúšov, pekárov a cukrárov, ktorých ste spomínali, telom toho zákona alebo novely zákona je transpozícia smernice, hej. Takže naozaj ak si pozrieme takú celkovú architektúru, čo sa dialo za posledné roky v Európe, a neboli to dobré roky, tak keď sme sa v prvom momente - a naprieč politických spektier v Európe a na Slovensku - sústredili na fiškálnu disciplínu, na znižovanie deficitu, na otázky vynucovania pravidiel, pretože sú pre všetkých, tak v tej druhej fáze a v nej, uprostred tejto fázy žijeme, sme sa všetci v Európe sústredili na bankový sektor, pretože ten bol úplne na začiatku tej katastrofy, ktorú sme prežili a ktorá vyvrhla len v Európe na ulice skoro 20 miliónov ľudí. Že ten problém je oveľa, oveľa závažnejší a aj tento zákon je na stole, na vašom stole dnes pre to, aby sme sa nedožili v blízkom období druhej, tretej, štvrtej fázy krízy, ktorá je priamo spojená s bankovým sektorom a s financovaním domácností a s financovaním biznisu na Slovensku a v Európe. Tento zákon smeruje naozaj k prísnejšiemu, prísnejšej kontrole. Nadväzujú naňho, samozrejme, potom ďalšie smernice, s ktorými budem postupne prichádzať, lebo ich musíme a radi ich budeme transponovať. Viete veľmi dobre, že v podstate od tohto roku štartuje centrálny dohľad nad bankami v celej Európe. To znamená, matka všetkých bánk, dohľad, matka všetkých dohľadov v Európe, vo Frankfurte, bude mať na starosti tie kľúčové giganty, v ktorých naozaj niektoré bilančné hodnoty sú väčšie ako HDP krajín, v ktorých sídlia. Toto je ale proste problém, ktorý trápi Európu, trápi Spojené štáty americké. Čudujme sa svete, netrápi to až tak Slovensko, pretože Slovensko má naozaj bankový sektor vo veľmi dobrom stave z takého toho helikoptérového pohľadu. A to aj vďaka tomu, že na prelome dekád alebo na prelome tisícročí niekedy okolo roku 2000 sme zaplatili veľmi veľký účet. Zaplatili sme 12% hrubého domáceho produktu za to, aby sme očistili banky od rôznych privatizačných úverov z 90. rokov. Čiže my sme si tú svoju cenu, svoj účet zaplatili. Ak hovoríte o nebankách, ja sa nenechám vtiahnuť do tejto debaty, lebo neprislúcha k tomuto zákonu. To, že tá téma je príslušná, to, že vykypelo z hrnca, ja vám to proste uznávam, to, že ten problém tu je, potvrdzujem. To, že sa dejú kroky, to, že sa ide, v podstate v najbližších týždňoch predstúpime aj spolu s ministerstvom spravodlivosti na vládu s reguláciou akýchsi stropov, úrokových stropov, na ktorých sa, pevne verím, že dohodneme a ktoré budú určite predmetom kritiky zľava a sprava, pretože jedným sa budú zdať vysoké, jedným sa budú zdať nízke. Podstatné je, že tá téma je príslušná po dvadsiatich rokoch, lebo nebankovky nevznikli za tejto vlády, nevznikli ani za čias existencie SMER-u. Ja si z tohto pohľadu vyprosím, pán poslanec, lebo vy máte taký ten mäsiarsky proste prístup k veciam, kto za všetko je akože vinný. Proste je to produkt spoločnosti, je to produkt spôsobu života, pretože ľudia chcú peniaze a chcú ich míňať. Slovensko má, chvalabohu, chvalabohu, ešte tú skúsenosť, že patrí medzi krajiny, ktoré majú svoje domácnosti, svoje fyzické obyvateľstvo, občanov relatívne málo zadlžené. Ale tento trend sa postupne mení, ale stále je to v porovnaní so západnými spoločnosťami, s krajinami starej Európy zanedbateľné číslo. To znamená, je tu obrovský priestor pre finančný sektor, pre banky a nebanky na to, aby zadlžili, aby požičiavali, z pohľadu, opäť z pohľadu makročísel. A našou úlohou, vašou - našou, je chrániť ľudí, pretože ľudia sú, majú tzv. finančnú negramotnosť, pretože je to oblasť už presne, ako ste povedali, si prečítate ten zákon. Ak si ho dokonca ja v detailoch prečítam, tak mnohým veciam nerozumieme, pretože je to proste veľmi technické, je to otázka previazania rôznych jazykov, ktoré smerujú ale k jednej a jednej veci, aby sme mali veci pod kontrolou, aby sme ich mali čoraz viac pod kontrolou.
Ak hovoríte o dôchodcoch ako o najzraniteľnejšej skupine, máte pravdu. Odporúčam vám dnešné Hospodárske noviny, strana päť, odpoveď je tam, hej. To znamená, hovoríme o spoločných účtoch, jednotných účtoch pre všetkých, ktorí poberajú štátne dávky. My sa s touto situáciou zaoberáme, a ak ste ma trošku vytočili, tak ma vytáčate v oblasti licencovania, pretože tu som jasne ohlásil - a na to potrebujeme partnera, tým partnerom je Národná banka Slovenska a tá sa na licencovanie potrebuje pripraviť, pretože licencovať bude tučné nebankovky, ktoré majú dosť veľa peňazí na to, aby mali dobrých právnikov, dobrých audítorov, dobrých poradcov. To znamená, to znamená, licencovanie je súboj z tohto pohľadu. Čiže ak niekomu, lebo vy sa môžte rozhodnúť, že dáte na ruku licenciu, a potom je to len také licencovanie akože a to ani vy, ani my nechceme. To znamená, ak chceme mať skutočné licencovanie a chceme stanoviť podmienky, ktoré majú byť naozaj prísne aj z pohľadu plnenia z hľadiska finančnej bezpečnosti tej inštitúcie, aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, tak sa na nich musí nejaký čas pracovať. Z tohto pohľadu sa celý tento rok bude pracovať, celý tento rok sa bude pracovať na podmienkach licencovania a na tom, aby sa inštitúcia, ktorou je Národná banka Slovenska a ktorá po 20 rokoch svojej existencie ide aj do tohto nepríjemného segmentu, pretože pre kolegov s bielymi goliermi z Národnej banky vôbec nie je príjemné, môj názor, sa zaoberať nebankovkami ako takými, pretože je to segment, ktorý produkuje obrovské a obrovské problémy, pretože doteraz nebol regulovaný. To, čo sme oznámili v koncepcii na vláde, je to, že ideme regulovať nebankové subjekty. Ak sa vám to zdá málo alebo sa vám to zdá pomalé tempo, máte na to právo, ale chcem vám oznámiť, že k takémuto rozhodnutiu sme prišli po dvadsiatich, vyše 20 rokoch existencie tejto krajiny. Neurobili to tí pred nami. My to ideme urobiť. Dajte nám čas, a keď budete vidieť výsledok, potom sa proste k tomu vyjadrite.
Samozrejme, k všetkým pozmeňovacím návrhom môj postoj poznáte, sa vyjadríme, budeme o nich o všetkých veciach spolu hovoriť. Samozrejme, máme priestor ešte do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže opäť. Čo je cieľom tejto novely? Cieľom tejto novely je naozaj podpora nových malých podnikov v perspektívnych odvetviach zvyšujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, hovoríme o tzv. startupoch a snažíme sa takisto odstraňovať bariéry podnikania na kapitálovom trhu pri vydávaní emisií dlhopisov.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe s cieľom zlepšiť a zjednodušiť prístup startupov k zdrojom financovania ich aktivít znižujeme administratívnu náročnosť vydávania nových emisií dlhopisov zrušením niektorých nadbytočných informačných povinností. Zároveň navrhujeme flexibilnejšiu úpravu emisných podmienok, najmä pokiaľ ide o možnosť ich zmeny v prospech majiteľov dlhopisov. To všetko sa deje na základe našej komunikácie so, s tzv. startup komunitou, ktorá sa na Slovensku vytvára. V súlade s praxou na vyspelých kapitálových trhoch navrhujeme flexibilnejšiu úpravu stanovenia mínusového opisu, ktorá umožní emitentom a investorom, aby sa dohodli na ďalších možnostiach určenia výnosu z dlhopisov, napríklad jeho odvodením od vývoja zaužívaných indexov finančného trhu. V záujme posilnenia práv majiteľov dlhopisov zavádzame spoločné presadzovanie správ majiteľov dlhopisov prostredníctvom inštitútu schôdze majiteľov a spoločného zástupcu majiteľov dlhopisov. Na základe podnetov aplikačnej praxe sa ustanovuje režim pre vydanie podriadených dlhopisov, teda dlhopisov so záväzkom podriadenosti podľa Obchodného zákonníka. Ide o nástroj, ktorý by mohli využiť najmä banky v súlade s pravidlami kapitálovej primeranosti ako jeden zo zdrojov krytia požiadaviek na regulačný kapitál. Pre investorov by tieto nástroje mohli byť zaujímavé vyšším, naozaj vyšším výnosom.
V súlade s praxou vydávania dlhopisov vymeniteľných za akcie iného emitenta v zahraničí sa s cieľom podpory domáceho kapitálového trhu dopĺňa možnosť vydávania takýchto druhov konvertibilných dlhopisov. No a keďže Slovenská republika ako člen eurozóny je viazaná aj Zmluvou o európskom stabilizačnom mechanizme, slávnom, v tejto sále slávnom, trvalom eurovale, ustanovujeme záväzný model CAC - Collective Action Clauses, doložku o spoločnom postupe, je potrebné vylúčiť štátne dlhopisy z aplikácie ustanovení o schôdzi majiteľov a spoločného zástupcu z dôvodu zamedzenia vzniku kolízie ustanovení zákona a špecifických podmienok.
Obdobne s cieľom zefektívniť činnosť agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, kľúčovej našej inštitúcie, ktorá sa zaoberá správou dlhu, navrhujeme, aby poverenou osobou vo vzťahu k vyplácaniu menovitej hodnoty a výnosu bola len agentúra, aby existovala možnosť poverenia zo strany agentúr. A takáto zmena by potenciálne výrazne zefektívnila vykonávanie činnosti agentúry predovšetkým vo vzťahu k zahraničným emisiám, kde často dochádza k vymenovaniu platobného agenta.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- Výbor pre financie a rozpočet,
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v
Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Navrhovanou novelou zákona sa ustanovuje nová kompetencia finančnej správy, ktorá spočíva v zabezpečovaní ochrany vybraných objektov ministerstva financií a iných orgánoch štátnej správy v colníctve a ochrany poriadku v týchto objektoch. Zároveň sa upravujú s tým súvisiace oprávnenia colníka. Ďalej, ďalej sa upravujú zanedbateľné sumy dovozného cla a iných dovozných platieb, resp. vývozného cla, ktoré colné orgány nebudú zapisovať do účtovnej evidencie.
Toľko. Všetko. Ďakujem.