35. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený kolegovia, kolegyne, Mikloš, Mikloško, to je zaujímavá dvojica, tak uvidím, že kto bude kritickejší. Ja teda si dovolím vystúpiť ako laik, ale keď ma môže pán minister na moje podnety počúvať, tak si to cením. Pokladám ho za dobrého ministra, seriózneho, jedného z najlepších odborníkov vlády, a teda aj napriek tomu by som pár slov k tejto správe si dovolil povedať.
Ja myslím, že správa je dobrá. Naozaj vidno, že ju odborníci pripravovali, aj keď hlavný môj bod je asi v tom, že troška sa tvári, akoby Slovensko žilo na osamelom ostrove, kde teda..., a nie na rozbúrenom oceáne, po ktorom sa plaví s loďkou 1 % veľkosti proti ostatným štátom Európskej únie, a nehovoriac už o svete a ďalších týchto. Čiže je až príliš, by som povedal, taká pozitívna a to teda pár poznámok k tomu, ktoré určite tu nevyriešime, ale ktoré keď pán minister tu bude počuť, tak možná, že sa zamyslí, a možná, že ma vyhreší, ale možná, že aj nie.
V poslednom čase všetky štáty sveta sú zadlžené, to vieme, po uši. Aj sa tam píše v správe, že už päť rokov 18 členských štátov žije v nadmernom deficite. Podľa našej správy sa nám v tomto smere znižovania pomerne dobre darí. Verejný dlh je teda na 55,4 % a sľubujeme, čo je dosť odvážne sľúbenie, že od 2016 - už teda možná s novou vládou - sa bude postupne verejný dlh znižovať z 2,49; 1,61 do konca 2017 0,54; čo je veľmi pozitívne. Len ten sľub v tejto turbulentnej situácii globálnej vo svete je taký, by som povedal, trocha odvážny.
Ja stále vidím hlavný problém v bankérstve, v bankách. A to som troška prekvapený, že v poslednom čase je relatívne ticho v Bruseli o bankách, ako by rezignovali, už menej hovoria o určitej centralizácii, kontrolách, o zdaňovaní finančných transakcií prestali, o obmedzovaní obchodu s derivátmi sa nehovorí a zastavenie pumpovania peňazí do krízových štátov, oblastí alebo bánk tiež sa neodvolalo. A nejaké, iba kozmetické zmeny sa udiali pri snahe o zmenu svetového, resp. európskeho finančného systému. Čiže ako keby bolo také ticho, ktoré neviem, či je dobré alebo či je zlé, ale mne sa stále zdá, že tá kasíno ekonomika, virtuálna, bublinová naďalej beží ďalej a v takejto situácii je zložité hovoriť, aby malý štát mohol hovoriť o zdravých verejných financiách, keď táto turbulencia tu skutočne všade je.
Ja chcem pripomenúť, už som to, myslím, raz tu hovoril, ale voľakedy som sa dostal k materiálu, ktorý sa volá, že Glass-Steagallov zákon, ktorý v Amerike prijali pri kríze po '33., a to bol zaujímavý zákon. Aj som ho dal, len neviem už komu, všelikomu, ale nevyvolalo to žiadnu odozvu, delil banky na také investičné a, myslím, na komerčné a na tie, ktoré investujú a produkujú, ale na tie, ktoré špekulujú. A špekulatívne dal nabok a povedal týmto viac nebudeme ich sanovať ani pomáhať, a nech si oni žijú a nech teda si robia to, čo si robia, no. Tak tento zákon možná je pre Európu návodom, ale Európa o ňom mlčí, ale ja si stále myslím, že hlavný problém je v bankách.
Ďalší problém vidím aj v tom, že sa tlačia nekryté peniaze. Tak o Amerike sa to dlhodobo vie, ale ja myslím, že aj ECB to robí, a teda skôr-neskôr sa to nejako musí prejaviť, no. To slovo finančné trhy neznášam. To sa mi zdá také zvláštne. Kto je to, kto to vlastní, kto to určil, kto rozhodne? (Povedané so smiechom.) Finančný trh, to je dosť niekde nad zemou, všetci sú u nich zadlžení, ale to už teraz hovorím skôr ako laik, ako človek z ulice, keď toto počúva, tak už dostávam koprivku.
Spojenie "stály rast" tiež trocha spochybňujem, no. Je to taký kolotoč. Už máme tri chladničky, ešte jednu, už máme dve autá, ešte jedno a tak sa to stále, sa točí: stály rast, stály rast. Už mnohí hovoria, analytici, že tadeto cesta nevedie, ale to je už ďalšia filozofická otázka, ktorá teda, hovorím, je tu najmä na to, aby som snáď sumarizoval niekoľko bodov, ktoré ma trápia.
Nedávno som čítal také pekné, už som to, myslím, tiež tu povedal: základný príjem na obyvateľa. Keby sa vyplatil na každého, veľmi dobrý rok je, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko jak by sa situácia zlepšila. A, samozrejme, za B, tam, že keby sa iba jedna daň dala DPH, jak by sme nepotrebovali daniarov, jak by sme nepotrebovali daňové priznania, jak by sa celé všetko vylepšilo, resp. zjednodušilo. Ale to je tiež ako námet ani nie do diskusie, jako len, ako podnet.
Tiež sa mi zdá divné, že keď Amerika naraz hlási rast, a pritom je zadlžená po uši, čiže vlastne dlh sa ako keby nerátal do rastu. Keď si niekto požičia 3 percentá a vzápätí hlási rast 3 percentá, tak sa mi to zdá nie celkom férové. Ale to je zase laické z ulice. Nedávno som bol v Belgicku a tam som sa dočítal, že majú 102, my máme 54, 55,4, oni majú 102-percentné HDP, Belgicko alebo Brusel, ktorý má tuším, 380-miliardový dlh má Belgicko, prosím pekne. A je to krajina bohatá, preto tam má všetky kancelárie celý, celú Európsku komisiu, všetko a tak ďalej, taktiež tomu nerozumiem, ale teraz nechcem, aby ma tu niekto učil, ale tiež to takto spomínam ako jeden malý paradox.
Nezamestnanosť, no, očakávať naozaj, že v dnešnej snahe o ekonomiku, o efektivitu, robotizáciu, umelú inteligenciu, počítače, komputery, technológiu, že niekto naozaj bude vyrábať nové pracovné miesta, masové, trošička dávam na to otáznik, najmä ako Wiener povedal, že kybernetika a elektronika bude hrob ľudí s nízkou kvalifikáciou, čiže keď si to títo ľudia nezmenia svoju kvalifikáciu, tak to bude hrob pre nich. Čiže skôr ja vidím v nejakom part-time delenie práce, práce doma a aj otázka, to, čo som už spomenul, ten základný príjem. Jako otázka do diskusie nielen pre nás, ale aj pre Európu.
Ja stále vidím, neviem, či ešte pán minister je tuná, ale možnože ma počúva, lebo to sa týka celkového rozpočtu. Veľké plytvanie aj v našom rozpočte. Ja som tu interpeloval pána ministra dopravy v súvislosti napríklad s kontrolou vyberania mýta. Nevedel som, že už štyri roky máme zmluvu s nejakou firmičkou, ktorá to kontroluje, že či to vyberanie mýta naozaj je dobré alebo zlé. No a tuším platíme im ročne dva-tri milióny euro. A už minister ma potom utešil, však to už bude iba deväť rokov trvať, no. No, tak takú firmu by som rád mal, ktorá pár videokamerami sleduje, či naozaj tade chodia tie autá alebo nechodia. Možná, že to spochybňujem jako neodborník, ale proste je kde sporiť. To verte všetci, že je kde sporiť.
Čerpanie eurofondov je tiež vec, ktorá je tam troška sa jej dotknutá. Ja som čítal pána Vitkoviča, možnože je to taký troška až príliš ľavicový alebo neviem, ale hovoril, že vlastne to sú jediné peniaze, ktoré Slovensko momentálne má. Neviem, či to je pravda, ale to predražovanie, korupcia a proste nakúpiť aj zastaralé technológie, ja ešte v eurofondoch, myslím, že tiež máme veľkú, veľkú rezervu.
Zahraniční investori. No, isteže ich chceme tu mať a tešíme sa im, len keď dáme investičné moduly, či jako sa to volá, daňové prázdniny a do zmlúv nezabezpečíme to, aby prípadne, keď to pominie, nezmizli, tak potom to dopadne tak, že vlastne dane neplatia a potom zmiznú a není ich a idú niekde, kde je to lacnejšie.
Trocha som sa naľakal v závere takého tvrdenia, že hrubý dlh verejnej správy sa zvýšil o 2 536 mil. euro. To ani neviem poriadne, to je cez 2 miliardy? (Reakcia z pléna.)Prosím? 2,5 miliardy, je to dosť, teda a tam sa aj priznalo, že aj dlh na EFSF..., proste euroval, či jak sa to volá, o 401 mil., že tiež sa na tom podieľal. Čiže to je relatívne dosť, čiže za to som sa podivil tej optimistickej prognóze, keď tento hrubý dlh sa takto zvýšil.
Vážení, končil by som. Tak Slovensko je zvyknuté len tak brečať a plakať: aj to je zlé a hento je zlé, zlé. Minule som videl štatistiku, že sme zaregistrovali za tri mesiace 17-tisíc nových áut. Už nehovoril, či sú to trabanty alebo mercedesy, ale čiže Slovensko na to aj má, no. Nedávno som ďalšiu čítal, že 90 % bytov, v ktorých bývame, sú ich obyvatelia vlastníci tých bytov. To je tiež v Európe nebývalé. Myslím, na druhom mieste sme a z toho 80 % nemá žiadny kredit na to a žiadne, žiadne úvery. Čiže to je tiež veľmi zaujímavá štatistika. To len hovorím, že vlastne sú tu aj pozitívne veci, ktoré je treba zdôrazňovať.
Tak pán minister povedal, že odchádza recesia, toto, toto som troška tiež sa zježil. Neviem, či to je naozaj tak, ale iste má on viac informácií. No a potom posledná moja otázka je, že kedy teda bude vyrovnaný rozpočet, lebo ja každoročne zasadím kýbeľ krumpieľ a vykopem kýbeľ krumpieľ tiež, to som tu už tuším tiež raz povedal. Takže ja ten vyrovnaný rozpočet dodržujem, len neviem, či to vedia aj Slovensko dodržať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k programu stability na roky 2014 až 2017.
Najskôr to, čo je pozitívne. Pozitívne je, že takýto dokument sa pripravuje. Pozitívne je, že je založený na analýzach, ale aj prognózach, aj odhadoch, ktoré sú odborné a ktoré nie sú politické. Tu potvrdzujem to, čo pán minister hovoril, že ich robia ľudia, ktorí nie sú, ktorí sú nezávislí, sú profesionálni a vlastne tieto odhady sú verifikované následne ešte aj ľuďmi z praxe, odborníkmi z bankového sektora, prípadne z výskumu. To je systém, ktorý sme zaviedli ešte za druhej Dzurindovej vlády. Veľmi sa osvedčil, funguje, čiže dnes tu nemusíme spochybňovať čísla a hovoriť, či tie čísla sú presné alebo nie sú. Oni, samozrejme, pri prognózach, pri odhadoch nemusia presné byť, tá realita sa môže líšiť, vždy sa trochu aj líši. Ale v zásade pozitívne je, že môžme vecne debatovať na základe analýz a prognóz, ktoré sú odborné a nezávislé.
V čom je ale zásadný problém tohto dokumentu, je v tom, že interpretácia týchto čísiel už korektná nie je. Inými slovami by som možno mohol povedať aj to, že aj v tomto dokumente čísla, ktoré nespochybňujem, ktoré sú korektné, tvrdia niečo iné, ako tvrdia písmenká. A to, samozrejme, problém je. Čo napríklad tvrdia písmenká v tomto dokumente, pričom to, čo tvrdia, považujem za dôležité, za kľúčovo dôležité nie z hľadiska ekonómie, makroekonómie, ale z hľadiska života bežných ľudí, dnešného života bežných ľudí na Slovensku a ich budúceho života.
Odcitujem tie vety, ktoré považujem za kľúčové, ktoré tento dokument tvrdí a hlási sa k nim. Hneď prvá veta, druhá veta zhrnutia, ktoré máte v úvode dokumentu, hovorí: "Najväčšou výzvou hospodárskej politiky Slovenska je nájdenie hospodársko-politického mixu, ktorý zosúladí konsolidačné ciele vyplývajúce z európskych a národných fiškálnych pravidiel s cieľmi rastu zamestnanosti a kvality života." Preložím do zrozumiteľnejšej reči. Zásadnou výzvou teda je, ako ozdravovať verejné financie, znižovať deficit verejných financií tak, aby to prispelo k udržateľnému vysokému ekonomickému rastu, ktorý je podmienkou rastu zamestnanosti a rastu životnej úrovne. A súhlasím s tým, že toto je najväčšou výzvou hospodárskej politiky.
Hneď na druhej strane tento dokument, lebo toto bolo konštatovanie niečoho, čo je všeobecne akceptované a prijateľné, ale hneď na druhej strane tento dokument tvrdí, že vláda presne takto konsoliduje. Aby som teda presne citoval, dokument uvádza, že: "Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých členských krajín EÚ".
Čiže tu musím konštatovať, že tu už písmenká tvrdia niečo iné, ako tvrdia čísla, pretože čísla v tomto dokumente svedčia o tom, že vláda síce konsoliduje, síce znižuje deficit verejných financií, ale problém je v tom, že to robí spôsobom, ktorý je neudržateľný a ktorý neprispieva k rastu našej konkurencieschopnosti, k dlhodobo udržateľnému vysokému ekonomickému rastu, a teda k dobiehaniu v životnej úrovni, v zlepšovaní kvality života. Toto je zásadný problém politiky vlády, vlády Roberta Fica. Pretože áno, kritériá sú nastavené prísne - aj európske, aj naše - konsolidovať sa musí, tak sa konsoliduje. Len sa konsoliduje, žiaľbohu, spôsobom, ktorý je zlý, ktorý síce vykáže splnenie cieľa, ale ktorý neprispeje k tomu, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná, zdravá, aby sme dosiahli dlhodobo udržateľný rast.
Dovoľte mi jednu poznámku k tomu, čo sú aj iné predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre takýto ekonomický rast, k akému sa vláda hlási a priznáva, že je potrebný. A potom sa vrátim k verejným financiám, lebo tento dokument je hlavne o verejných financiách.
Ale popri tých zdravých a udržateľných verejných financiách a dlhodobo udržateľných zdravých verejných financiách sú tam ešte ďalšie podmienky, ktoré sú kľúčové, o čom má hovoriť najmä Národný program reforiem, o ktorom sa tu, neviem prečo, ale diskutovať nebude, resp. v programe nie je, ale tie ďalšie podmienky, žiaľbohu, spĺňané taktiež nie sú, pretože nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti nášho udržateľne vysokého ekonomického rastu v budúcnosti je celkom určite zlepšovanie podnikateľského prostredia. Žiaľbohu, počas vlády Roberta Fica sa podnikateľské prostredie zhoršuje, zhoršuje sa jednoznačne a pomerne rýchlo. Podľa všetkých ukazovateľov, podľa všetkých rebríčkov, podľa všetkých ankiet medzi podnikateľmi proste nenájdete, a ak by niekto našiel, budem veľmi rád, zmením svoj názor, ale nenájdete. Ja som nenašiel žiaden rebríček, žiadne porovnanie, žiaden rating, podľa ktorého by sa podnikateľské prostredie na Slovensku za vlády Roberta Fica zlepšovalo. Podľa všetkých sa zhoršuje. Aj kvôli tomu, že sa zvyšujú dane a odvody, aj kvôli tomu, že sa zhoršuje pružnosť trhu práce, aj kvôli tomu, že sa prijíma legislatíva, ktorá nezlepšuje podnikateľské prostredie alebo zhoršuje, ale zhoršuje ho aj preto, že sa nezlepšuje vymožiteľnosť práva, ale naďalej sa zhoršuje. A tie perspektívy, najmä z hľadiska vymožiteľnosti práva, ktorá je asi najväčšou slabinou aj podnikateľského prostredia, aj našej budúcej konkurencieschopnosti, nevyzerajú nijak dobre. Ďalšia oblasť, ktorá je nevyhnutným predpokladom zlepšovania konkurencieschopnosti, a teda nevyhnutným predpokladom dosahovania ekonomického rastu, a teda aj rastu kvality života, životnej úrovne a dobiehania úrovne vyspelých krajín, je efektívny verejný sektor, efektívna verejná správa. Vláda síce operuje projektom ESO, obávam sa však, že skutočným dôvodom a obsahom projektu ESO nebude efektívnejší verejný sektor, ale len centralizovanejší. Aj presunom kompetencií od samospráv na vládu a najmä presunom od ostatných rezortov pod rezort ministerstva vnútra, ktorý sa stane týmto jednoznačne najvplyvnejším, najsilnejším. Ale o zvyšovaní efektívnosti hovoriť ťažko a aj tu vám ukážem na dokumente, o ktorom teraz debatujeme, že písmenká hovoria niečo, že sa bude šetriť, že sa bude verejný sektor reformovať, čísla ale a grafy hovoria niečo iné, ako hovoria písmenká.
Ďalšia oblasť popri verejných financiách je vzdelanie, veda, výskum, inovácie, znalostná spoločnosť. Zase, žiaľbohu, musím konštatovať, že situácia v tejto oblasti sa zhoršuje, a výkon vlády, ale aj ministerstva školstva vedeného pánom ministrom Čaplovičom nijak neprispieva k tomu, aby sa situácia v tejto oblasti zlepšila. Že to možné je, dokazujú najnovšie správy z Poľska, ktoré urobilo zásadnú reformu základného školstva niekedy pred desiatimi-trinástimi rokmi, a podľa výsledkov merania PISY, čo je objektívne porovnanie vedomostí žiakov rovnako starých vo všetkých krajinách OECD, sa situácia v Poľsku už niekoľko rokov zlepšuje. Na Slovensku sa, žiaľbohu, nielenže nezlepšuje, ale zhoršuje sa a nie je z ničoho, zo žiadneho vládneho programu, ale najmä z reality vládnutia nie je možné prísť k záveru, že by sa situácia v tejto oblasti mohla zlepšovať. Takže musím, žiaľbohu, konštatovať, že napriek tomu, že písmenká tvrdia, odcitujem znova: "Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých členských štátov Európskej únie." Koniec citátu a musím teda konštatovať, že žiaľbohu, čísla aj v tomto dokumente, ale aj v iných dokumentoch, ktoré hovoria napríklad o poklese našej konkurencieschopnosti, o prepade v rebríčkoch nielen kvality podnikateľského prostredia, ale aj index globálnej konkurencieschopnosti a ďalšie, dochádza k pravému opaku a nevytvárajú sa podmienky na to, aby toto, čo vláda deklaruje, že chce a robí, bolo aj realitou.
A teraz k tým verejným financiám. Ja som spomenul teda tie tri oblasti. Podnikateľské prostredie, efektívny verejný sektor, znalostná spoločnosť a tá štvrtá, ktorá zvykne byť uvádzaná na prvom mieste, sú udržateľné verejné financie, kvalitné a dlhodobo udržateľné verejné financie. Čo znamená nielen nízky deficit a nízky alebo aspoň nerastúci dlh, ale znamená aj taká ekonomická politika a také verejné financie, ktoré vytvárajú, motivujú k vyššiemu ekonomickému rastu, motivujú investorov k investovaniu, zamestnancov k práci, drobných podnikateľov, aby rozvíjali svoj biznis, aby vznikali nové príležitosti a tak ďalej a tak ďalej. Žiaľbohu, ani verejné financie neprispievajú k takejto potrebnej, k takémuto potrebnému vývoju, ale je to naopak. Prečo je to naopak?
Čiže na jednej strane platí, že vláda znižuje deficit verejných financií, lenže treba povedať, že z hľadiska udržateľnosti je to problém. A treba aj to povedať, že je pravda, ako pán minister aj zopakoval, že Slovensko má v roku, aby som to odcitoval, "malo v roku 2013 štvrtú najväčšiu konsolidáciu a jedno z najväčších konsolidačných úsilí". Áno, to bol prvý celý rok vlády. Už k obsahu sa vyjadrím o chvíľku, k tomu, akými opatreniami to bolo dosiahnuté. Pravdou ale je, že v druhom celom roku, čo je tento rok, rok 2014, vláda predpokladá, aj v tomto dokumente, záporné konsolidačné úsilie. No ale čo je zásadný problém, je ten, že spôsob, akým vláda konsoliduje, čiže áno, v roku 2013 sme mali pomerne vysoké konsolidačné úsilie, ale problém je, že spôsob, akým táto konsolidácia prebehla, nevytvára podmienky pre to, aby to bolo udržateľné, aby to prispievalo k tomu, čo slovenská ekonomika, republika a ľudia potrebujú. A tie najvýstižnejšie, tie písmenká, dokazujú, resp. čísla, korektné čísla dokazujú nekorektnosť a nepravdivosť písmenok v tabuľke na strane 30. V tabuľke na strane 30 - a odporúčam to do vašej pozornosti, túto tabuľku - je vlastne na jednej strane vymenovaných a vyčíslených 23 opatrení, ktorými vláda vlastne konsolidovala verejné financie v roku 2013. Je ich 23, týchto opatrení a je tam vlastne aj vyčíslené, koľko vláda získala vďaka týmto opatreniam oproti tzv. no-policy-change scenario. Scenario, teda oproti scenáru, keby vláda neurobila nič. A tie výsledky sú podľa môjho názoru až šokujúce a veľmi jasne usvedčujú vládu o tom z toho, že po prvé nevie šetriť na vlastných neproduktívnych výdavkoch, kde sú obrovské rezervy a po druhé, že celú konsolidáciu rieši, teda nevie riešiť konsolidáciu znižovaním neproduktívnych verejných výdavkov, ale celú konsolidáciu rieši len rastom príjmom a ešte aj tu, žiaľbohu, zdvíha tie dane, ktoré najviac poškodzujú ekonomický rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a investície. Pretože medzi ekonómami je zhoda v tom, že konsolidácia vtedy nie je škodlivá, je udržateľná do budúcna, keď je z čo najväčšej miery založená na úspore neproduktívnych verejných výdavkov a z menšej miery aj na raste daní, ak je to nevyhnutné, ale ak dvíhať dane, tak dvíhať tie dane, ktoré nepoškodzujú ekonomický rast a konkurencieschopnosť, teda radšej nepriame dane ako dane priame. Realita, žiaľbohu, v roku 2013 bola presne opačná. Celá konsolidácia sa diala na príjmovej stránke. Dokonca väčšia ako celá, ktorú tu ukazujem na týchto číslach, čo až absurdné. Čiže väčšia, celá konsolidácia sa diala na príjmovej stránke. A ešte na tej príjmovej stránke zväčša, zväčša, z väčšej časti na raste nie tých daní, ktoré menej škodia, teda nepriamych, ale na raste priamych daní, odvodov a na druhom pilieri, na znížení príspevkov do druhého piliera. Keď si zrátate, keby ste si spočítali v tej tabuľke tie čísla, ktoré sú uvedené, tak by ste došli naozaj k šokujúcemu záveru, ktorý je zhruba takýto.
Celkový vplyv konsolidačných opatrení, ktoré sú tam vyčíslené, teda oproti tomu, keby vláda nerobila nič, tak vláda ušetrila miliardu 557 miliónov eur, zaokrúhlime to na 1,6 miliardy eur, bol efekt týchto 23 konsolidačných opatrení. Ale keď si spočítate efekt tých na výdavkovej strane, tak zistíte, že vláda oproti no-policy-change scenariu mala vyššie výdavky o 411 miliónov eur. Inými slovami, keby sa nebolo stalo nič a nerobilo nič, tak výdavky by boli nižšie, ako v skutočnosti boli. Čiže na to, aby vláda mohla dosiahnuť tých 1,6 miliardy úspory, musela na príjmoch získať až 2,2 miliardy, aby ten efekt, keďže efekt na príjmoch bol zvýšené príjmy o 2,2 miliardy, efekt na výdavkoch ale bol opačný. Vláda minula viac, ako by minula keby nerobila zmeny, keby bolo no-policy scenario. Čiže na to, aby sa celkovo ušetrilo 1,6 miliardy, keďže sa minulo viac o 411 miliónov, tak sa muselo na príjmoch získať viac o 2,2 miliardy eur. Čiže ak tu niekto bude tvrdiť, čo s obľubou vláda tvrdí, že ona šetrí, že teda rieši aj verejné výdavky, že znižuje neproduktívne verejné výdavky, tak sa treba opýtať, resp. možno konštatovať - ani sa pýtať nemusíme -, že čísla usvedčujú tieto písmenká a takéto tvrdenia z nepravdy a z toho, že to tak nie je.
Samozrejme, pri tom treba povedať, že jeden z efektov, ktorý sa dostavil, spomínal to Ivan Štefanec, je nečerpanie eurofondov. Čiže áno, výdavkov bolo menej aj vďaka tomu a to sú tie výdavky, ktoré sa prejavili teda pozitívne, teda boli nižšie výdavky, lebo sa nečerpali eurofondy, takže spolufinancovanie mohlo byť nižšie. No ale to je vec, ktorá nás asi veľmi neteší, lebo to zase svedčí o tom, že je to len neudržateľné a že sa zvyšuje riziko prepadnutia eurofondov a toho, že využité nebudú.
Ešte jedna vec, na ktorú by som chcel poukázať, a tá je, tá sa nachádza na strane 61 tohto dokumentu. V grafe 29, kde je tiež veľmi zaujímavé, je to len graficky znázornené, ale napriek tomu medzinárodné porovnanie toho, koľko dávame vo verejných výdavkoch aj z celkových verejných výdavkov a aj ako podiel na HDP na jednotlivé oblasti verejného sektora oproti priemeru Európskej únie, ale aj oproti krajinám Vyšehradskej trojky. Z toho vyplýva tiež veľmi zaujímavá vec, tá ktorá je známa už dlhšie, že teda vo všetkých oblastiach dávame menej ako priemer EÚ s dvomi výnimkami, a to je polícia a bezpečnosť a druhá je štátna administratíva, teda úradníci. A dokonca, napriek tomu, že vláda tvrdí, že šetrí, že znižuje, že ESO zefektívni, je tu veta, ktorú vám odcitujem. Na strane 61 je napísané: "Opätovne stúpnu výdavky verejného sektora na všeobecné verejné služby, napríklad administratíva a úrady, vo vyjadrení voči HDP však stále nedosiahnu úroveň EÚ-15." No áno, vo vyjadrení k HDP nedosiahnu, akurát že priemer európskej pätnástky vo verejných výdavkoch je asi o 10% vyšší, ako je, ako sú, ako je podiel verejných výdavkov na HDP u nás. Čiže ak to meriame ako podiel na výdavkov, tak tu treba povedať, že nielenže máme vyšší, dávame viac ako pomer z verejných výdavkov nielen na policajtov, ale aj na úradníkov, ale ešte v roku 2014 tu samotná správa tvrdí, lebo to tvrdí o roku 2014, opätovne stúpnu výdavky verejného sektora na všeobecné verejné služby, napr. administratíva a úrady. Čiže opätovne stúpnu výdavky na oblasť, kde už dnes dávame omnoho viac. Čiže máme obrovskú neefektívnosť a prezamestnanosť, aj čo sa týka, dovolím si povedať, bezpečnosti, teda najmä, najmä polície. Všetky medzinárodné porovnania to jednoznačne, jednoznačne dokazujú. Máme ako-tak porovnateľný podiel verejných výdavkov, dokonca vyšší, trošku nižší, ako je priemer EÚ, ale vyšší, ako je V3 v zdravotníctve. Čiže objem zdrojov obrovský, ale žiadne systémové opatrenia na znižovanie plytvania, ktoré je enormné v zdravotníctve. Ďalší nárast zadlžovania, ktorý zase sa vykázalo za minulý rok a neustále narastá. Takže v tejto oblasti, žiaľbohu, musím konštatovať, že platí to, čo som povedal na začiatku, že čísla v tomto dokumente tvrdia niečo iné, ako tvrdia písmenká, a že interpretácia čísiel, ktoré sa v tomto dokumente nachádzajú a ktoré nespochybňujem, ktoré sú korektné, táto interpretácia je účelová, nepravdivá a zavádzajúca, rovnako ako je účelové, nepravdivé a zavádzajúce konštatovanie pána ministra, keď odpovedal, keď reagoval na vystúpenie pána kolegu Mihála ohľadne UNITAS-u. To je naozaj úsmevné. Tak pán minister povedal, že to bude projekt desaťročia. Obávam sa, že to bude viac. (Reakcia z pléna.) Ja viem, ja viem, len ja vás..., v tomto zmysle som to myslel. Obávam sa, že bude trvať viac. Obávam sa, že to bude trvať viac, lebo podľa vášho dokumentu ešte v roku 2016 spustený nebude. Ešte chcete spustiť len to, len to ročné zúčtovanie, a ako povedal kolega Mihál, neviem prečo, neviem prečo sa to rozdeľuje. Ale hádzať na vládu, ktorá vládla necelé dva roky, zodpovednosť za to, že tento systém je v takom stave, v akom je, je číry alibizmus a nič iné. Tak v tých rokoch 2006 až 2016, to je desať rokov. Z tých desiatich rokov bude vládnuť vyše osem rokov vláda Roberta Fica a ešte stále systém nebude zavedený (povedané so smiechom), pričom necelé dva roky tu vládla vláda Ivety Radičovej.
A keď hovoríme o daňovom systéme, o tých problémoch v daňovej správe, tak treba už raz jasne a jednoznačne povedať. Neustále sa na to budete vyhovárať, ale čo sa týka spustenia UNITAS-u, ten problém, ktorý spočíval na daňovej správe, bol v tom, že to bolo príliš urýchlené, nebolo to dostatočne pripravené a naozaj to nefungovalo, za to som prebral aj politickú zodpovednosť. Začiatkom roku 2012 proste ten nový systém, ktorým sa urýchľovalo zavedenie UNITAS-u, rád by som zdôraznil, ten systém jednoducho skolaboval a nefungoval, muselo sa dočasne na rok vrátiť k starému systému, ale tu by som veľmi rád zdôraznil jednu vec. Všetci, bola vytvorená nezávislá komisia, kde aj vy, strana SMER, ste dodali svojich odborníkov, kde boli vtedajšou premiérkou pozvaní odborníci z akadémie, z univerzity. Všetci konštatovali, že systém, na ktorý sme chceli nabehnúť je omnoho lacnejší a lepší, ako bol ten pôvodne vami pripravený, ktorý sme zrušili, len zásadný problém bol, že nebol dostatočne otestovaný a bol príliš narýchlo zavedený, takže naozaj nefungoval bez zásadných chýb. Preto sa došlo k záveru, že sa to posunie o rok a že ten rok bude fungovať ešte starý systém. No ale čo sa medzitým stalo? Medzitým sa, samozrejme, sa zmenila vláda, prišla staronová vláda, druhá Ficova vláda zrušila ten projekt, o ktorom sa všetci zhodli vrátane nezávislých odborníkov, že jeho jedinou chybou bol, že nebol dostatok času na jeho spustenie a napriek tomu bol spustený, ale že by bol lacnejší a lepšie fungujúci, a znovu sa začal zavádzať ten drahší a horší systém, ktorý sa začal zavádzať v roku 2006 až 2010. Čiže ak teraz niekto tvrdí, že kvôli problémom vtedajším sa o dva roky oneskorí zavádzanie tohto systému, tak to nie je pravda. Nie je to pravda, a aj keby to bola pravda, ale nie je to pravda, tak hovoríme o dvoch rokoch z desiatich rokov. A napriek tomu, napriek tým dvom rokov z desiatich rokov je evidentné, že ani po 10 rokoch, teda ani po 8 rokoch, kedy za to budete zodpovední vy, tento systém zavedený a funkčný nebude. Takže preto musím konštatovať, že neustále vyhováranie sa pri akýchkoľvek problémoch, na problémy, ktoré boli v daňovej správe v roku 2012, a ja nehovorím, že neboli považujem za čistý, čistý, čistý alibizmus a za zakrývanie vlastnej neschopnosti riadiť verejné financie, riadiť ich tak, aby sme nielen formálne vykazovali znižovanie deficitu, ale aby sme vytvárali podmienky na to, k čomu sa sami hlásite, k rastu konkurencieschopnosti, k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý prinesie rast zamestnanosti, rast kvality života a dobiehanie vyspelých krajín.
A ak si myslíte, že to je len kritika, lebo sme v opozícii, tak vás chcem upozorniť, že my sme, keď sme vládli, najmä počas druhej Dzurindovej vlády sme robili takú politiku, ktorá viedla k napĺňaniu týchto ambícií, ktorá viedla k rekordnému ekonomickému rastu, k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, k rastu kvality života, k rastu zamestnanosti a k rastu, rastu miezd. Vy to, žiaľbohu, nerobíte. Ďakujem pekne.

Pán kolega Mikloš znovu spomenul vo svojom príspevku UNITAS, čiže ja sa dotknem tejto časti jeho príspevku, ktorý zaznel v závere. Áno, osem, v podstate 8 rokov vlády Roberta Fica, v prvej a v druhej, nebude stačiť na to, aby bol zavedený systém UNITAS.
Pán minister tu pred pár minútami hovoril, akých špičkových odborníkov okolo seba sústredil, ako sa dobre pracuje a ako všetko dobre funguje. No tak potom čo ešte treba spraviť pre to, aby sa zaviedol systém UNITAS, ktorý v podstate nie je zas niečo úplne zo sféry sci-fi? To nie je let do vesmíru. To je jednoducho len sústredenie všetkých platieb, či občana, štátu alebo naopak, na jedno jediné miesto, zavedenie jedného jednotného systému ročného zúčtovania daní, odvodov i sociálnych dávok pod jednu strechu, na jedno tlačivo, vyškolenie jednej kvalifikovanej skupiny úradníkov, ktorí toto všetko budú strážiť, sledovať, zdokonaľovať, to zas nie je niečo, čo znamená nejaký svetový prevrat. A na toto nestačí osem rokov vlády Roberta Fica, čiže to je veľká hanba, pán minister, že takýto projekt nie ste schopný zrealizovať, a zároveň je to pre vás veľká škoda, pretože ste sa mohli doslova presláviť v rámci týchto našich slovenských podmienok, ktoré v Hainburgu končia a vo Svidníku tiež, ale v rámci toho nášho malého Slovenska by ste sa zapísali do histórie ako človek, ktorý pre tento štát niečo pozitívne urobil. Zatiaľ ste sa zapísali len negatívne, napr. zavedením kontrolného výkazu, na ktorý ja, kade chodím, tade počúvam slová, hanba, fuj, kto toto vymyslel.

Pán exminister, ja nie som ekonóm, ale toľko toho vychvaľovania, ako to bolo za vás dobre, a ten výpočet nejakého vládnutia necelé dva roky, ja vám musím pripomenúť, že ste boli osem rokov plus dva roky samorozkladacej vlády. A za tých osem rokov ste rozpredali štát. Vám sa dobre vládlo, keď ste rozpredali všetok štátny majetok, ktorý mohol sa rozpredať, a potom sa vám super, super rozdávali finančné zdroje alebo ste držali na nejakej uzde štátny rozpočet. Ale pre Slovensko ste boli len jedna veľká škodná.

Áno, pán poslanec Bublavý, to, že nie ste ekonóm, na to nemusíte upozorňovať, každé slovo, ktoré poviete, je toho veľmi jasným dôkazom, tak ako toho jasným dôkazom bolo aj toto vaše vystúpenie vo vašej faktickej poznámke. Áno, nerozumiete tomu, nikdy ste nerozumeli a nepredpokladám, že by ste kedykoľvek rozumeli. Takže ak sa bavíme o prínose vlád, v ktorých som pôsobil, tak vás chcem napríklad upozorniť, že vy sami, napríklad váš kandidát číslo 1 do eurovolieb sa hrdí tým, že Slovensko malo najvyšší ekonomický rast od vstupu Slovenska do Európskej únie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Skúste sa zamyslieť napriek tomu, že nie ste ekonómom, ale verím, že ste logicky uvažujúcim človekom, čím to asi tak mohlo byť. Zrejme nielen samotným vstupom do EÚ, pretože vstupovalo odvtedy 10, 11 krajín do EÚ, spolu s nami vstupovalo ďalších 9 krajín do EÚ. Hneď po nás vstupovali dve ďalšie, napriek tomu, my sme boli tou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou. Čiže asi nie samotný ten vstup do EÚ. Predtým než sme vstupovali do vlády, malo Slovensko obrovské problémy. V roku 1998 Slovensko bolo čiernou dierou nielen z hľadiska integrácie, ale z hľadiska investícií napríklad zahraničných, pán poslanec Bublavý. Zahraničné investície na Slovensku počas vlády Vladimíra Mečiara vôbec neboli. To, že dnes vyrábame najviac áut na obyvateľa vo svete, čiže prišla práca, že ľudia zarábajú dobre, nielen v automobilkách, ale aj v iných firmách, to bolo aj vďaka privatizácii. Aj vďaka privatizácií, aj vďaka reformám, ktoré naštartovali také podmienky pre investovanie, pre prílev investícií, že títo investori k nám prišli a dali prácu ľudom, ktorí by inak prácu nemali. Takže na to netreba, na to netreba štátnice z ekonómie, na to netreba Harvard, aby človek pochopil tieto súvislosti, že ak niečo naozaj prispelo k tomu, čím sa hrdíte vy, tak to boli práve reformy.

Ďakujem veľmi pekne, tá niekoľkohodinová diskusia si, samozrejme, zaslúžila, ten charakter toho dokumentu si zaslúži takúto diskusiu aj z hľadiska jej rozsahu, aj ľudí, ktorí proste k tomuto dokumentu vystúpili. S tým ja nemám žiadny problém. V zásade korektnosť prístupu všetkých, ktorí sa vyjadrili je tiež, tiež na mieste. Ale musím povedať, že som šokovaný niektorými proste poznámkami, ktoré možno nemajú ani súvis, ako to zvyk..., býva zvykom v tejto snemovni, nemajú priamy súvis s týmto dokumentom a chcem úplne jasne upozorniť pánov Mihála a Mikloša, aby si nikdy nemýlili moju slušnosť so slabosťou. Veľmi ich na to priateľsky upozorňujem. Ak sa vyjadrím k jednotlivým oponentom, ak to môžem takto nazvať.
Pán Štefanec napríklad sa jasne vyjadril v tom, že vláda podľa neho v prvých dvoch rokoch premrhala čas na štrukturálne zmeny z pohľadu verejných financií, to znamená, to znamená nedosahuje zmeny v deficitoch vo verejných financiách udržateľných spôsobom. No musím povedať, že to je, to je v podstate taká zlatá niť, ktorej, ktorá sa vinie cez všetky vaše prejavy, len musím povedať, že opakujete svoje vystúpenia z..., ktoré, ktoré tu tak zazneli emotívne pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok. A ja by som bol aj veľmi rád, keby ste si naozaj nechali otázky udržateľnosti k vyhodnocovaniu k roku '14, bude na to ešte, samozrejme, priestor a možno presne takto o rok pri programe stability, ktorý bude sa týkať aj roku '14, pretože čísla, ktoré sú v programe stability, jasne hovoria o tom - a dokonca boli potvrdené aj, aj Ivanom Miklošom - o tom, že došlo k udržateľnému zníženiu deficitu o 1,9 %, to znamená o jednu celú polovicu z úrovne 3,8 na 1,9 %. To je, to je ten zázrak, ktorým ste ma bičovali v novembri a decembri minulého roku. Nie som si istý, koľko ľudí v tejto sále skutočne odborne rozumie problematike štrukturálneho deficitu, lebo to je veľmi ťažká téma, aj ja mám sám bez svojich kolegov, na ktorých, tiež by som ich zrátal na jednej, na jednej ruke, koľko ľudí na rezorte financií, koľko ľudí v tejto krajine sa vie úplne jasne vyjadriť k podobe štrukturálneho deficitu, k jeho metodike, jeho výpočtu, k jednorazovým vplyvom, k cyklickým vplyvom, k output gap-u, to znamená k medzere samotného, samotného rastu ekonomického. Takže ak raz je na papieri a je to na papieri z hodnotenia Európskej komisie, je to na papieri z hľadiska našej rozpočtovej rady, je povedané, že sa v roku 2013 znížil štrukturálny deficit z 3,8 na 1,9, tak je to úplne jasná odpoveď na to, že nie je pravdou, že sme to neurobili udržateľným spôsobom, to sa totiž inak nedá urobiť ako udržateľným spôsobom, lebo na tom je podstata výpočtu štrukturálneho deficitu ako takého a za ňou sú štrukturálne zmeny. To je z podstaty slovného spojenia štrukturálny deficit. Takže nesúhlasím s pánom Štefancom a žije v novembri a v decembri roku 2013. Pán Štefanec ešte hovoril o tom, že sme znížením veľkosti druhého pilieru jednak tvrdí - veľmi emotívna politická veta o tom -, že sme obrali občanov o peniaze. Chcem len poznamenať, že sme nepoužili ani model poľskej pravice, ktorá sa tak priatelí so slovenskou pravicou, ktorá naozaj zobrala, ktorá zobrala ľuďom peniaze, pretože im zobrala ich aktíva, ktoré mali uložené v dôchodcovských spoločnostiach, že my sme pro futuro, do budúcnosti zmenšili veľkosť druhého piliera, pretože dnes na to nemáme peniaze, pretože dnes je druhý pilier niečím iným, len zmenou implicitného dlhu na explicitný, to znamená dlh budúcnosti sa prenáša do, do prítomnosti a prejavu sa, samozrejme, každý rok, každý mesiac, každý deň aj na výške hrubého dlhu. A už vôbec nie je pravda - a vy viete veľmi dobre, že ste na to dostali list s pečiatkou rozpočtovej rady -, že sme týmto spôsobom, to znamená zmenšením veľkosti druhého pilieru zhoršili dlhodobú udržateľnosť. To nie je pravda. Tie čísla hovoria úplne jasne. V roku 2013 sme, sme štrukturálnymi zmenami, reformou dôchodkového systému, zmenami v prvom aj v druhom pilieri dohromady, pretože na dôchodkový systém sa musíte vždy pozerať ako na celok, sme zlepšili dlhodobú udržateľnosť. A zlepšili sme ju o niekoľko percentuálnych bodov a zlepšili sme ju po tom, čo ste mali možnosť dva roky svojimi modrými šraubovákmi do verejných financií sa montovať. Takže, takže toto toľko asi k výrokom pána Štefanca. Pán Štefanec ešte si všimol, že vlastne komunikujeme číslo 2,85 deficitu na rok 2014. Len pre poučenie, pán Štefanec, 2,85 je momentálna očakávaná skutočnosť, ktorá vychádza proste z reality, to je proste priznanie dnešnej, dnešného pohľadu. Vychádza to, samozrejme, z prognóz z ešte nerevidovaného makroekonomického rastu, to znamená máme starú makroprognózu. Počkáme si na jún, prídu nové čísla, dúfam, že ich nebudete spochybňovať. A to, samozrejme, hovoríme to zavčasu, preto, aby sme mohli prijímať opatrenia, preto, aby sme mohli dosiahnuť lepšie výsledky ako 2,85. Stále platí plán, ktorý bol schválený v tejto Národnej rade, to znamená číslo okolo 2,6 % hrubého domáceho produktu.
A tu vám musím všetkým pripomenúť, že ono sa vám to asi ťažko ako hovorí, ale tak, ako ste ma šticovali na jeseň minulého roku, tak ste ma tu šticovali v roku 2012, to bolo nárekov o tom, ako to nedokážeme, nemôžeme mať deficit pod 3 %, niektorý z vás mi dokonca sľúbil, že ak to dokážeme, tak mi zagratulujete, nestalo sa. Mali by ste si plniť aspoň takúto..., základné sľuby, sú to bežné ľudské sľuby. Ako svet by sa nezrútil, keby ste povedali, že: áno, podarilo sa. No, lebo na konci dňa to totiž nie je len dobrá správa o tejto vláde. Je to dobrá správa o tejto krajine.
A ja vám, ja vám niečo prečítam, čo sa vám bude zdať, že to je taká nejaká červená fikcia. Prečítam vám to. Citát: "Jednako silné prepojenie na eurozónu zvýšilo náchylnosť na šírenia finančnej nákazy počas európskej dlhovej krízy v čase, keď sa finančné trhy stávali rizikovo averzné voči rastúcej volatilite. Aj napriek tomu, že možnosť rastúcej nákazy zostávala vysoká a ekonomika sa začala spomaľovať, úverový kredit Slovenska utrpel len marginálne zhoršenie. Politici sa zaviazali urobiť rázne opatrenia na odlíšenie Slovenska od periférie eurozóny a tak sa podarilo udržať politickú dôveryhodnosť. Navyše v rámci fiškálnej konsolidácie bola predstavená aj dlhová brzda, hlavným cieľom dlhovej brzdy je limitovať verejný dlh pod 60 % HDP," viete veľmi dobre. "Tieto prípravné opatrenia boli zamerané na posilnenie politiky predvídateľnosti s presnými a transparentnými fiškálnymi pravidlami s jasným sankčným a konkurenčným mechanizmom. Úloha dlhového pravidla je zakotviť politickú dôveryhodnosť v súlade s maastrichtským dlhovým sporom. Obozretné limity stanovené zákonom začnú pri 53 % HDP spúšťať rôzne sankcie až po dosiahnutie stropu 60 %." Podčiarkujem. "Rýchla reakcia autorít udržať dôveru domáceho a zahraničného trhu bola dôležitým prvkom na zastavenie šírenia akejkoľvek možnej nákazy." Na záver: "Slovensko bolo medzi prvými členmi eurozóny, ktorým bol rating zmenený na stabilný z negatívneho".
Posledné slová vás zrejme navedú na to, že toto nie je z prejavu predsedu vlády, toto nie je z prejavu predsedu politickej strany, ale toto je správa, ktorú včera vydal Moody´s. Nájdete si to na stránkach Moody´s Investors a datované je to 13. májom roku 2014. (Potlesk.) Toto je, toto je ten váš pohľad na vec a toto je pohľad jednej agentúry. Agentúry, ktorá, mimochodom, za posledných 6 - 7 rokov iba raz zhoršila rating Slovensku, a to začiatkom roku 2012, kedy to tak bolo pár mesiacov pred voľbami. Vtedy, keď sa vaša voľba, vaša vláda rozpadla ako hračka. Vtedy, v tých mesiacoch, keď sa táto krajina nevedela financovať na zahraničných trhoch a musela vyžrať štátnu pokladnicu a znížiť hotovostnú rezervu na pár sto miliónov eur, o čom sme dodnes ani nechceli hovoriť, pretože to bola, bola hanba, ale je to vonku. Je to vonku, pretože sme sa museli brániť voči iným atakom. Toto je proste správa o krajine, ktorá má byť doručená občanom, pretože je to pohľad, objektívny pohľad zvonku o tom, ako, ako sa správame k verejným financiám, o tom, že je to prejav nejakej zodpovednosti. To je proste odpoveď na niektoré nálady, pohľady, na to, že čím horšie, tým lepšie. Ja som bol tiež v opozícii a vôbec ma to ako netešilo, lebo deštruktívny prístup každého opozičného politika, ktorý je, bohužiaľ, zasadený do kultúry, politickej kultúry tejto krajiny, mne teda osobne nevyhovuje, ale mnohým z vás vyhovuje, proste ste sa naučili behať v týchto koľajach. Veľmi dobre ste sa v tomto naučili behať. To, že je to ťažké. Jasné, že je to ťažké. Jasné, že to je ťažké, pretože, pretože všetci ekonómovia, vážené dámy a páni, sa nezhodnú na tom, ako, ako reagovať v časoch krízy. Ako my tu môžem spomínať na zašlé slávne časy. Môžme. Možno to tu budete mať na pomníkoch niektoré akože vytesané tie slávne časy, ale oni sú preč, a keď tu proste spomínate druhú Dzurindovu vládu, pán predseda Dzurinda tu momentálne nie je, tak bolo to v čase najväčšej konjunktúry svetovej ekonomiky. Áno, aj my sme mali šancu byť pri riaditkách tohto bicykla dva roky v čase svetovej konjunktúry a tiež vám musím pripomenúť, že v čase našej prvej Ficovej vlády táto krajina dosiahla najnižší deficit verejných financií a najnižšiu úroveň maastrichtského hrubého dlhu, a nielen vďaka vašej zázračnej zotrvačnosti, vďaka, vďaka, vážené dámy a páni, vďaka vonkajšiemu a všeobecnému prostrediu. Veď to tak, to tak, priatelia, je. Pretože parametre tejto ekonomiky sú úplne jasné, jasne dané. Lebo to nie je tak, že ono to tak asi je, z hľadiska, z tohto, ja vám z úst nemôžem zobrať, ale dôležitý je aj môj osobný pocit, hej. Na rozdiel, na rozdiel toho, čo si myslíte o sebe vy, pretože opäť, slušnosť si nemýľte so slabosťou. Nemýľte si staré, staré naftalínom napáchnuté prístupy, ktoré sú dnes nerealizovateľné. Hovoríte o neefektívnych výdavkoch. Tak veď bola by asi taká, také čestné by to bolo, proste za tie dva roky, za tri roky proste prísť so zoznamom neefektívnych výdavkov. Prísť s návrhmi pri príprave štátneho rozpočtu a pomenovať tie stovky miliónov, tie polmiliardy, miliardy eur, ktoré sa majú dať von, ale nie vy, samozrejme, navrhnete, navrhnete zvýšiť platy učiteľov. Veď si to všetci zaslúžia. Navrhnite. Budete proti valorizácii platov v štátnej verejnej správe? Nebudete voči tejto valorizácii. Budete proti sociálnym dávkam, budete proti bezplatnému školstvu, budete proti bezplatnému zdravotníctvu, ktoré dávno nie je bezplatné? To v všetci vieme. Takže trochu pravdy. A pravda hovorí to, že v roku 2013 sa nám podarilo znížiť deficit pod 3 %, že štrukturálne úsilie bolo najvyššie alebo druhé najvyššie za, počas, počas celej procedúry nadmerného deficitu. Pravda hovorí o tom, že v najbližších týždňov vystúpime z procedúry nadmerného deficitu z takej trestnej lavice krajín, ktoré nemajú úplný poriadok vo verejných financiách, a že začíname druhú, ďalšiu etapu, ďalšiu etapu konsolidácie alebo ozdravovania verejných financií, ktorá má, pán Mikloško, a teraz by som poprosil pozornosť pána Mikloška, sa ukončí v roku 2017 podľa pohľadu Európskej komisie. Podľa nás by to bolo lepšie v roku 2018, ale znamená to, že štrukturálny deficit by mal byť niekde na úrovni okolo 0,5 - 0,6 - 0,7 % HDP. Ten cieľ je ešte, ešte pohyblivý, ale je jasne realizovateľný.
A tu si dovolím a takisto také isté narážky na úroveň roku 2014. Ako to je, to je taká mantra, teraz expanzia. Dobre, minulý rok ste konsolidovali, teraz máte expanziu. Tak z pohľadu života každého človeka, každého normálneho človeka, ak urobím v '13. roku úsilie za skoro 2 % a v tomto roku to možno bude nejaká expanzia, to stále nevieme, či to bude určite expanzia, tak je to to isté, ako keby som urobil v jednom roku 1 % úsilie a v tom druhom roku tiež 1 % úsilie? Na čo sa hráme? My sme proste v roku 2013 urobili väčšie úsilie, ako sa od nás očakávalo. Celkové štrukturálne úsilie za celé obdobie vrátane toho vášho je 1,4 % HDP. Je to o 40 % viac, ako sa od nás očakávalo, preto podľa pravidiel paktu sme mali konsolidovať priemerne o 1 %, že aj v tomto sme lepší. Ale, čo je kľúčové, na rozdiel od vás Európska komisia vidí aj rok '14 pod 3 %, aj rok '15 pod 3 %. To znamená, dáva glejt, dáva potvrdenie na to, že Slovensko je udržateľne pod 3 %, a pevne verím, teraz hovorím dopredu, ale v polovici júna by ECOFIN, rada ministrov financií, mala potvrdiť to, ktoré krajiny vstúpia z tejto procedúry. Mali by sme byť v skupine s Belgičanmi, s Čechmi a Rakúšanmi, čo teda nie je zlá partia. To, dúfam, dúfam, uznáte.
Výpadky na daniach za 100 miliónov eur podľa pána Štefanca. Ja si myslím, že vám budeme v najbližšej prognóze možno oznámiť, že výpadky žiadne na daniach neboli, pretože nemáme. Viete veľmi dobre, že stále nie sú zverejnené výsledky akruálneho, toho podvojného účtovníctva vo firemnom pohľade, dopadu, výberu daní z príjmov právnických osôb. Tie čísla sa dozvieme z veľkej časti v júnovej prognóze a úplne definitívne pred jesennou notifikáciou v októbri a ja sa, dovolím si domnievať, že to dopadne oveľa lepšie, ako by ste si to, ako by ste si to priali. Ja viem, o čom hovorím. Môžte ma potom s touto témou konfrontovať.
Ak pán Hlina sa tu zase nejak rozčuľoval nad Poštovou bankou. To je taká odbočka, ale zabudol som vám to vlastne povedať v predchádzajúcom bode. To je taká jedna zápletka. Spolupráca Poštovej banky, pošty a košiar, zaujímavý košiar s 1,5 milióna dôchodcami, tak sa musíte opýtať kolegov z Kresťanskodemokratického hnutia, že prečo, prečo je tá spolupráca taká? Lebo kedysi v roku '11 tuším sa tam podpísala nejaká zmluva o spolupráci medzi poštou, urobil sa nejaký joint venture či nejaký spoločný podnik na platobné služby, výborný biznis. Ja neviem ináč, ja si už veľa, nie som už najmladší, čiže aj ja si veľa pamätám a mne sa to zdá dosť divné, že keď je ministrom dopravy niekto z prešovského okresu, tak vtedy sa Poštovej banke darí, lebo za posledných 10 rokov to tak bolo vždycky. Pán Macejko bol taký ešte jeden kandidát, ktorý pomáhal tejto partii. Takže ešte pán Mikloško hovoril o ostrove, že z dokumentu cíti to, že sa tvárime, že sme na nejakom ostrove a nevnímame rozbúrený oceán. Pán Mikloško, ja s vami absolútne súhlasím. Neviem, kde ste to tam prečítali, ale my vnímame a cítime, že sme v rozbúrenom oceáne a snažíme sa tú našu loď nielen udržať na hladine, ale dostať ju aj do správneho prístavu, ale ak hovoríte o tom, že Európska únia prestala so zdôrazňovaním regulácie v bankovom sektore, tak nehovoríte pravdu a momentálne nesledujete posledný vývoj, pretože Európa sa jasne dohodla na jednotnom dohľade riadenom z Frankfurtu z Európskej centrálnej banky. Nedávno sme dohodli rezolučný mechanizmus. Budeme hovoriť o ďalšom pilieri, ale až po voľbách do Európskeho parlamentu, o pilieri, ktorý hovorí o spoločných garanciách pre depozitárov, takže to je obrovský integračný krok, ktorý sa udial v posledných mesiacoch v Európskej únii a, samozrejme, s ratifikáciou dokumentov prídeme aj do tejto Národnej rady a budeme o nej jasne hovoriť.
No a pánovi Miklošovi. Ja už som sa vlastne vyjadril, ale niektoré veci sú kúzelné. Takže napríklad spochybňovanie reformy ESO. Pán Mikloš rád hovorí o efektívnosti verejného sektora, rád hovorí, jeho slovíčko je verejný záujem obľúbené, no len pán Mikloš, ale vy ste boli, ešte ja keď som káčera ťahal proste za sebou, vy už ste boli ministrom. Však vy ste boli asi štyrikrát členom slovenskej vlády. Takže ako nás šticovať za kvalitu, neefektívnosť verejných inštitúcii, však vy ste spolutvorcom. Ako celý život váš je pretkaný verejnými inštitúciami. Neviem, či poznáte nejaké iné okrem verejných inštitúcii. Takže teraz tu klopať prstami a hovoriť o tom, že tu táto vláda za rok a po l, za dva roky neurobila málo a bude to len centralizovať. No tak ste mali urobiť vy viac. Už sme tu mohli mať nebo na zemi a vy ste to neurobili. Vy ste to len neurobili a ja som, stále som slušný a pokorný. Ja len tvrdím, že ste to neurobili, takže nemáte právo, nemáte právo nás tu šticovať a poučovať v tejto oblasti, pretože my sa snažíme. Možno sa nám nedarí. Možno sa nám to nedarí, možno sa nám nedarí predať, nie sme taký dobrí marketéri ako vy, to si osobne, to si dovolím priznať. Možno sa nám to nepodarí ako predať, ale, ale snažíme sa a tie zmeny sú, sú jasné.
A tiež z hľadiska kvality života, kvality školstva, ja súhlasím. Ako najväčším problémom tejto krajiny je kvalita školstva z toho strednodobého a dlhodobého hľadiska. To je dokonca kľúčová príčina aj nezamestnanosti, štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti. Je to, je to pravda. Ale ak, ak vesmír Slovenska začal v roku 1998, to si ja myslím, že začal, všetka česť, tak odvtedy prešlo 16 rokov a z tých 16 rokov, dámy a páni sprava, ste boli 10 rokov pri tom. Takže školstvo, to je aj vaša vizitka, zdravotníctvo je takisto aj vaša vizitka. Nedá sa z toho proste uniknúť. Treba len férovo povedať, áno, domrvili sme to a vy to neviete urobiť lepšie - toto by som bral. Ale neberiem, neberiem to, že vy za to všetko môžte. To proste neberiem, lebo som tu takisto, takisto som bol občanom a budem občanom tejto krajiny, ak opustím túto skvelú prácu, a ja ju raz opustím na rozdiel od mnohých vás. A rád ju opustím, takže... (povedané so smiechom), takže úplne, úplne jasné, a tak ako ma asi poznáte..., záver sa nehodí. Nehodí sa, aby ja som sa tu vracal k tomu čo bolo ikskrát povedané. V RTVS v jednom priamom prenose môj spolurečník Jozef Kollár povedal úplne jasne, zodpovednosť za zlyhanie informačného systému, za to všetko, čo je s tým spojené, za ten bordel, za tú hanbu, má človek, ktorý sa volá Ivan Mikloš. To, že vy nemáte kožu na tvári a vy sa teraz proste tvárite, že to nie je pravda, že to bolo také pochybenie a prevzali ste za to politickú zodpovednosť. To je vaše riziko, že idete na tento ľad. Ja som vás na ten ľad nikdy nevyťahoval, lebo je veľmi, veľmi tenký. Trestné podania sú stále dané a nepodali sme ich my, podal ich Najvyšší kontrolný úrad, podala ich napríklad pani Machová, vaša nominantka vo finančnej správe. Veľmi zložitá agenda.
Chcem len povedať, že to nie je tak, ako to hovoríte, mali by ste o tom "mlčiti zlato, mlčiti zlato". A chcem len povedať, že v afrických necivilizovaných krajinách by za to, čo sa udialo s finančnou správou, by boli niektorí ľudia súdení za vlastizradu, pretože vypnúť hlavnú pokladničku štátu, tento štát nemá inú pokladničku, má len daňovú správu. Nič iné nemá. Niekedy je šmatlavá, niekedy je, je, je zlá, je pretkaná všelijakými červami, taká je, takú, ako sme sme ju proste prevzali, ale snažíme sa. Ja sa nikdy nebudem na to vyhovárať, ja len hovorím, že to, čo sme prevzali v roku 2012 na jar, to bolo jedna zem, ktorá ľahla popolom. Bol to úrad, kde sa distribuovali dokumenty tak, že sa prevážali autami. Možno to neviete, ale vy to aj viete. A vy to aj viete, lebo ste boli jasne usvedčení ľuďmi priamo z tej správy, ktorí vám jasne povedali, ak vám to niekto aj zamlčal, v akom stave to bolo. Nebol za tým len dobrý úmysel. Bol za tým aj hnusný kšeft.
A aj tak to aj dopadlo ako kšeft. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol materiál návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohode o medzinárodnej železničnej preprave tovaru a návrh vyhlásenia Slovenskej republiky k dohode SMGS.
Dôvodom predloženia návrhu pristúpenia k tejto dohode je príprava revidovanej dohody, ktorá v zmysle čl. 8 bod 9 určuje podmienky prepravy tovarov a stanovuje, že železničné stanice, ktoré vykonávajú pri zmene prepravno-právneho režimu zmenu prepravnej zmluvy sa musia nachádzať v krajne, v ktorej sa súčasne uplatňuje právo SMGS a iná medzinárodná zmluva. Pre železničný sektor to znamená, že v prípade nepristúpenia k súčasne platnému zneniu dohody SMGS sa bude prekládka tovarov z normálneho na široký rozchod a naopak realizovať na ukrajinskej strane, čo bude mať negatívny vplyv na výkony zamestnanosť na východoslovenských prekladiskách železničná stanica Maťovce a Čierna nad Tisou a je reálny predpoklad presmerovania a zníženia objemu tovarových tokov tranzitujúcich cez územie Slovenskej republiky, pretože Maďarsko aj Poľská republika sú zmluvnou stranou SMGS.
Dohoda SMGS je v zmysle čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto sa vyžaduje pred prístupom súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (SMGS) a návrhom vyhlásenia Slovenskej republiky k dohode SMGS, tlač 1020, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím z 30. apríla 2014 č. 1025 pridelil návrh na prerokovanie:
- ústavnoprávnemu výboru a
- výboru pre hospodárske záležitosti.
Za gestorsky výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 6. mája 2014 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 6. mája 2014 a prijal uznesenie č. 289, ktorým odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (SMGS) a vyhlásením Slovenskej republiky k dohode SMGS a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorsky výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o medzinárodnej železničnej preprave tovaru a vyhlásením Slovenskej republiky v nasledovnom znení:
„Slovenská republika ako členský štát Európskej únie v prípade, že v budúcnosti vznikne rozpor pri plnení povinností spojených s členstvom v Európskej únii a povinností vyplývajúcich z „Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovarov (SMGS; Budapešť 10. júla 1951) si vyhradzuje právo vypovedať zmluvu SMGS, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o medzinárodnej železničnej preprave a návrhom vyhlásenia Slovenskej republiky k dohode SMGS, tlač 1020a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 13. mája 2014 č. 304. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladaným vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/35/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/38/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole. Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnom poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 890, (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 18. marca 2014 č. 1061 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
- ústavnoprávnemu výboru a
- Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť:
- Ústavnoprávny výbor uznesením č. 410 zo 6. mája 2014 a
- Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 288 zo 6. mája 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 13. mája 2014 č. 302. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrh na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.