35. schôdza

Ďakujem pekne. Nechcem už teraz zdržovať. Samozrejmá vec, krátko odpoviem a nakoniec zákon bude mať ešte druhé čítanie, budeme vo výbore o ňom rozprávať, môžme podrobnejšie vysvetliť. Každopádne memorandum zverejnené bolo. Nebolo zverejnené v tom čase, keď už sa o ňom hovorilo, pretože nebolo ešte podpísané, nebol to celkom tlak médií a opozície. Bolo to preto, že sme to nemohli zverejniť, keď to nebolo ešte všetkými stranami podpísané. Bolo vyrokované a už sa o tom rozprávalo, ale podpis musel prebehnúť v orgánoch aj Deutsche Telekomu, vlastníka. Samozrejme, ten predaj súvisí aj s ukončením činnosti Fondu národného majetku, a keďže Slovak Telekom je aktívum, ktoré je neefektívne z titulu toho, že sa nevyplácajú dividendy dlhodobo, a to s tým mali problém aj predchádzajúce vlády a tá pozícia sa ťažko dá zmeniť, keď druhá strana nechce, takže my sme dospeli k názoru, že je to najlepšie. Použitie tohto spôsobu privatizácie alebo predaja majetku cez burzu je najtransparentnejší a mne je len ľúto, že to v zákone zatiaľ nebolo. My to do toho zákona dávame, takže ja si myslím, že to je splnené.
A čo sa týka regulácie, štát má regulačný úrad, takže stále má nad týmto trhom regulačné možnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem len pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru pokračuje dnes o 19.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o životnom minime sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako reakcia na prognózy vývoja slovenskej ekonomiky v tomto roku. Vzhľadom na očakávaný vývoj, najmä koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, jedného z koeficientov od ktorého sa odvíjajú sumy životného minima, sa predpokladá možné zníženie súm životného minima od 1. júla 2014 a tým, samozrejmá vec, že aj zníženie výšky rôznych štátnych sociálnych dávok, napr.: rodičovských príspevkov, prídavku na dieťa, opakovaných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tak ďalej, ďalej úľav, napríklad nezdaniteľnej časti základu dane, daňového bonusu, po tretie príjmov pre účely posúdenia nárokov na dodávky, resp. úľavy, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zníženie príjmov niektorých občanov a rodín alebo vytvorenie prekážok pre uplatňovanie úľav, zvýhodnení a príspevkov viazaných na posúdenie výšky príjmu.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje neuplatniť valorizačný mechanizmus úpravy súm životného minima ustanovených v § 5 zákona o životnom minime opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ak jeden z koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, bude nižší ako 1 alebo rovný 1. Ak by v takejto skutočnosti došlo, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrenie nevydá a účinnosti zostanú sumy životného minima ustanovené posledným opatrením.
Toľko krátka novela, ktorá vychádza z reálneho života a praxe, pretože prvé výsledky a výstupy zo Štatistického úradu očakávame budúci týždeň a ďalšie ku koncu mesiaca a všetky prognózy smerujú k tomu, že deflácia je aktuálna, preto reagujeme na tento stav a máme záujem, aby tí, ktorí poberajú štátne sociálne dávky, nemali vzhľadom na tento vývoj dávky znížené.
Toľko z mojej strany. Samozrejmá vec, že sa uchádzam o podporu tejto krátkej novely zákona. Skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 968.
Dovoľujem si predložiť informáciu k vládnemu návrh zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre financie a rozpočet,
- výbor pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Zhodou okolností som práve v priebehu môjho vystúpenia dostal od svojich kolegov presnú informáciu. Vzhľadom na to, že Štatistický úrad v tejto chvíli vydal presné čísla, ktoré, ktoré sa týkajú tejto problematiky, tak, bohužiaľ, ten koeficient je 0,998. To znamená, potvrdili by sa tie obavy a z toho titulu pokladám za absolútne nevyhnutné takýto zákon prijať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny bol vypracovaný v súlade so záväzkom vlády Slovenskej republiky vytvoriť podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce, ku ktorému sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády.
Hlavným zámerom návrhu zákona je riešiť profesijné podmienky výkonu sociálnej práce v praxi, primárnym dôvodom na prípravu návrhu je stagnujúca kvalita výkonu sociálnej práce v praxi. Riešiť odbornosť výkonu sociálnej práce len vysokoškolským štúdiom nestačí. Profesia sociálnej práce v zásade neexistuje, neexistujú pravidlá jej výkonu, neexistuje profesijná identita sociálneho pracovníka, etika výkonu tohto povolania nie je riešená vôbec, dôsledkom čoho je, sociálna práca sa jednoducho nerozvíja. Čiastkové úpravy podmienok výkonu sociálnej práce a čiastkové vzdelávanie pre výkon sociálnej práce už na dnešnú dobu nestačia. Pokusy v polovici 90. rokov minulého storočia a začiatkom tohto storočia pomôcť profesii zriadením profesijných združení na Slovensku zlyhali. Študijný odbor sociálna práca končia v prvom aj v druhom stupni ročne tisícky absolventov denného aj diaľkového štúdia, avšak niekde nie je ustanovené, kto z nich je vlastne sociálny pracovník. Aj preto sociálnu prácu stále vykonávajú aj ľudia bez zodpovedného vzdelania. Slovenská republika doteraz nemá právnu úpravu, ktorá by riešila otázky profesijného zabezpečenia sociálnej práce v praxi, preto si návrh zákona kladie za cieľ podporiť profesionalizáciu sociálnej práce v praxi utvorením štandardných podmienok pre existenciu profesie.
Návrh samotného zákona je vlastne prirodzeným výsledkom vývoja čiastkových úprav profesijných podmienok výkonu sociálnej práce pre jednotlivé oblasti ich výkonu. Aj z uvedeného dôvodu sa navrhuje upraviť odbornú spôsobilosť, profesijnú organizáciu, profesijné tituly, výkon samotnej praxe a utvoriť podmienky na odborné vzdelávanie. Považujem za potrebné zdôrazniť, že cieľom návrhu zákona je skutočne snaha o to, aby v budúcnosti sociálnu prácu vykonávali len odborne spôsobilí pracovníci, resp. asistenti sociálnej práce, t. j. odborníci, ktorí získali kvalifikáciu príslušným stupňom vysokoškolského štúdia sociálnej práce a ktorí tam, kde je to nevyhnutné, disponujú aj špeciálnymi znalosťami a spôsobilosťami, odborníci, ktorí si svoje profesijné kompetencie systematicky udržiavajú a prehlbujú.
Na profesionalizáciu sociálnej práce vrátane odborného vzdelávania je však potrebné utvoriť aj právne podmienky. Absolútnou novinkou návrhu zákona je návrh na utvorenie podmienok na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. V tejto súvislosti je vzhľadom na rôzne interpelácie potrebné jednoznačne povedať, že je rozdiel medzi vykonávaním samostatnej sociálnej práce a vykonávaním samostatnej praxe sociálnym pracovníkom. Kým jedno hovorí o tom, že sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce vykonáva svoju prácu ako odborník samostatne, to znamená, plánuje si sociálnu prácu, plánuje riešenie a vedie sám prípad, skupinu, vykonáva metódy sociálnej práce a podobne, samostatná prax je o tom, že sociálnu prácu vykonáva fyzická osoba na základe iného než živnostenského oprávnenia, t. j., čo poznáme pod pojmom slobodné povolanie. Tak pôsobia napríklad advokáti, architekti, lekár, psychológ v zdravotníctve a podobne. Diskutovaným inštitútom návrhu zákona je profesijná organizácia, a to ani nie tak návrh na zriadenie samotnej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, pretože profesijné združenie je štandardnou cestou k zvýšeniu profesionality a etiky aj v iných profesiách, ale samotné členstvo v komore.
Návrh zákona predpokladá dobrovoľné členstvo v komore s výnimkou výkonu samostatnej praxe sociálneho pracovníka. To znamená, nezavádzame povinné členstvo odborníka, ktorý vykonáva sám sociálnu prácu u svojho zamestnávateľa. Sociálneho pracovníka, resp. asistenta sociálnej práce vykonávajúceho sociálnu prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu, dovolím si povedať "stráži" zamestnávateľ, je však potrebné, aby na profesionalitu výkonu pri výkone samostatnej praxe tiež niekto svojím spôsobom dohliadal. Návrh zákona vzhľadom na náročnosť problematiky počíta s postupným zavádzaním právnej úpravy do praxe, osobitne z dôvodu, že súčasťou návrhu je aj riešenie v súčasnosti neexistujúcich podmienok odborného vzdelávania nielen v oblasti sociálnej práce, ale aj v niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Základné východiská právnej úpravy podmienok výkonu sociálnej práce boli tvorené v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa sociálna práca študuje. Zároveň vzhľadom na jedinečnosť právnej úpravy bol návrh zákona na jeseň minulého roku predmetom odbornej verejnej diskusie, na tému právnej úpravy sa uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí, seminárov, konferencií, prezentovaných na viacerých fórach. Mám za to, že vymedzením sociálnej práce za účely praxe, úpravou podmienok jej výkonu a zavedením nových inštitútov je možné pomôcť zvýšiť profesijnú úroveň sociálnej práce a tým pomôcť postupne zvyšovať nielen profesionalitu výkonu sociálnej práce, ale budovať kredit tejto profesie. Sociálna práca zasahuje do života mnohých ľudí.
Môže pomôcť, ale môže aj poškodiť. Je preto v záujme nás všetkých zabezpečiť zodpovedajúcu profesionálnu úroveň vykonávateľov sociálnej práce v praxi. Sociálni pracovníci pracujú ťažko, za málo peňazí, s veľkou zodpovednosťou a je na mieste utvoriť podmienky pre rozvoj, ale aj uznanie tak ťažkej profesie, ako je sociálna práca.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu návrhu tohto zákona. Skončil som, pán predseda.

Vážený pán minister, vážený pán predseda parlamentu, kolegovia, kolegyne, vážení páni poslanci a ctení prítomní, v súlade s § 73 rokovacieho zákona, rokovacieho poriadku, som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 975. Dovoľujem si predložiť informáciu k vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady,
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a
- Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade po prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, páni, musím úprimne skonštatovať a je mi to veľmi ľúto, pani podpredsedníčka, že ste nepochopili vôbec tento zákon. V zákone predsa nemôže byť definovaná sociálna práca, pretože je to samostatný vedný odbor, ktorý bol, dá sa povedať, schválený a ktorý tu funguje dozadu od druhej polovice 90. rokov. Dá sa povedať, ešte prvého pána prezidenta Československej republiky Masaryka, jeho dcéra sa dosť venovala tejto práci a veľa urobila pre túto oblasť. Ale tento zákon, ja ho vítam a je prepotrebný a je veľmi dobrý a skutočne dáva a posilňuje status sociálneho pracovníka. Ešte raz zopakujem, posilňuje status sociálneho pracovníka. Tak ako právnici môžu vykonávať a doktori práv môžu vykonávať advokáciu, tak je potrebné aj pre sociálnych pracovníkov a posilniť nielen ich status a postavenie, ak študovali sociálnu prácu, aby tú sociálnu prácu skutočne robili, a nie aby ju robili kdejaké vedľajšie pridružené profesie, ktoré sú nie priamo určené pre tento účel. Ešte raz, predsa nechcete teóriu sociálnej vraziť do predmetu zákona ako takého, ktorý hovorí o niečom inom. Nakoniec sama ste odcitovali v rámci toho, že čo hovorí dôvodová správa o tom. Takže treba si to dať do súvisu.
Ja netvrdím, že nie sú veci, ktoré by sa dali dopracovať. Pôjdeme do druhého čítania, vieme urobiť určite rôzne doplňujúce, pozmeňujúce návrhy. Ale zákon ako taký treba privítať a treba sa venovať sociálnej práci, je nesmierne dôležitá a tobôž v tejto v súčasnej dobe, aká tu je.

Takže aj keď momentálne nesedím pri kolegyni Tomanovej, ale mala som presne to isté na mysli, ale ešte to zhrniem, že je to samostatný vedný odbor a nikdy sa nedefinuje v zákone, lebo keď si pozriete, čo ten pracovník sociálny vykonáva, tak ten sociálny pracovník vykonáva rôzne posudky, rôznu starostlivosť aj zdravotnú, aj sociálnu. Čiže je to definované v iných zákonoch, čo ten sociálny pracovník vykonáva, takže nemôžme to zhrnúť do jedného zákona. Rovnako si takisto myslím, že keď majú svoj, svoj teda posilnenie statusu zdravotné sestry, komory a podobne, tak je to podobná činnosť. Len tie zdravotné sestry naozaj vykonávajú zdravotnícku starostlivosť a ten sociálny pracovník vykonáva sociálnu starostlivosť, čiže všetky tie ostatné veci a mali by byť nejakým spôsobom títo ľudia, títo ľudia združení alebo mohli by byť. Samozrejme, je už otázka, že ako si vybudujú tú komoru a ako tá komora bude fungovať. Je to na tých samostatných ľuďom. A povedzme si, že sociálna práca je taký nový fenomén u nás, ktorý sa začal, nie je to nový, ale začal sa po 17. novembri v roku 1989. Povedzme si, že v Slovenskej republike nastali po roku '89 aj takéto pojmy, ako sú napríklad utečenci, azyl, kde nájdeme sociálnych pracovníkov. Sú to rôzne nové formy, a preto ja vítam tento zákon. Keďže sme sa kedysi pustili do zákona o sociálnych služieb, kde spomeniem vždycky pani Gibalovú a pani Sabolovú, ktoré povedali, že v živote by sa do sociálnych služieb nepustili, lebo to bol ťažký zákon. Tak verím, že aj toto sú prvé kroky, čo sa týka práve zákona o sociálnych pracovníkoch, a máme tu druhé čítanie, máme tu otvorené veci, do ktorých teda, by tom povedala, že môžme vzniesť určité zmeny, pretože sú to tie prvé kroky. Ale ja si myslím, že vždycky treba urobiť tie kroky k tomu, aby sme posilnili statusy týchto ľudí, aby sme im teda zadefinovali spôsoby, aby sme ich posilnili, čo sa týka v ich, v ich organizáciách a podobne. Aby naozaj sociálni pracovníci, aby túto prácu vykonávali ľudia tak ako zdravotné sestry, to dovolím si prirovnať, pretože je to naozaj špecifický prístup k práci a k sociálnej práci. Ďakujem.

Ja som sa neoboznámil detailne s celým zákonom, lebo je veľmi rozsiahly. Ale mám v blízkej rodine viacero ľudí, ktorí sa sociálnej práci a budú vždy venovať. Takže dovolím si povedať pár poznámok. Áno, je pravdou, že mnohé univerzity fabrikujú veľmi veľa sociálnych pracovníkov na rôznych úrovniach vedomostí, a teda nejaký poriadok a systém do toho sa požaduje. A to hodnotím, že tuná je prvý pokus urobiť v tom systém a poriadok, do sociálnej práce a sociálnym pracovníkom. Chcem zdôrazniť len to a to neviem celkom, či v zákone sa dá postihnúť, lenže, že človek, keď sa dá na toto povolanie, tak už jasne sa vie, že nikdy nebude bohatý, že vždy bude vlastne žiť pre druhých a že k tomu teda ťažko mať nielen kvalifikáciu, k tomu treba mať aj srdce a vzťah a - by som povedal - určitú empatiu, lásku k ľuďom, ktorí sú väčšinou na okraji spoločnosti, no. Človek, ktorý nemal takúto výchovu prosociálnu od mladosti v rodine, nevidel príklad, vždy len ja, ja, ja, vždy len vysoké nároky a tak ďalej, tak ťažko túto vlastnosť získa vo vyššom veku, a teda nieže len sám na to doplatí, ale aj ťažko môže niekedy robiť a nebude robiť sociálnu prácu. A, žiaľ, niektorí sú tam aj takíto, narážame na to, že proste túto vlastnosť nemajú, a pritom sa snažia robiť sociálnu prácu.
Chcem zdôrazniť to, že napríklad v programe CDÚ/CSÚ sa veľmi zdôrazňuje rozširovať zamestnanosť cez sociálne služby. Dávame do toho veľké peniaze, aj pre nezamestnanosť to veľmi môže pomôcť, lebo tí starých, chorých, zdravotne postihnutých, z mnohodetných rodín, drogovo závislých, Rómov a tak ďalej, bude stále dosť aj viac, by som povedal, čiže ten podnet, aby sa dalo viac do sociálnych služieb aj finančne, čo môže veľmi pomôcť nezamestnanosti aj našej sociálnej situácii u nás. Ďakujem.