35. schôdza

Pán kolega Kaník, vy ste navrhli, teda dali procedurálny návrh, že vrátiť zákon na dopracovanie. A ja aj po tom vašom vystúpení mám skôr kacírsku otázku, že či potrebujeme tento zákon? Lebo, teda či ho treba dopracovávať, lebo sú dve, dva pohľady. A s jedným ja súhlasím, že poriadok by mal byť. Naozaj, lebo aj na Slovensku v praxi máme príklady, kedy ľudia zneužívajú napr. neexistenciu pravidiel, pravidiel možno slušného správania. A jednoducho sú prípady, kedy naozaj aj v sociálnej sfére pôsobia ľudia, ktorí sú skôr možno parazitmi, že zneužívajú seniorov, starých ľudí, a ako chcú nahradiť penzióny, domovy pre dôchodcov, a pritom je to proste problém, ktorý je na hranici až, až zákonnosti. Čiže v takomto prípade, áno, ak absentuje nejaká norma alebo pravidlo, tak to treba. Ale na druhej strane asi, ak by tento zákon znamenal viac byrokracie, tak to v každom prípade znamená viac nákladov a výdavkov zo štátneho rozpočtu, a to aj v tejto kapitole nie je dosť. Ako pán minister nemá dosť peňazí, aby, aby zmenšoval chudobu alebo účinne a efektívne, čiže ja v prvom čítaní, na prvé prečítanie s časťou toho zákona nemám problém, pretože ak to súvisí so zavedením poriadku, áno, ale všetko, čo tam je naviac, akože zbytočná byrokracia, tak to by tam nemuselo byť. Čiže toľko.

Ďakujem za reakcie. Ja určite by som nenamietal, keby to bolo len o tom, že status sa dá, poriadok sa zavedie, pravidlá. Ale pod týmto pláštikom je niečo, to podstatné, čo mi vadí. A to je to, že musí, absolvuje, zapíše sa, stane sa člen. Viete, tieto prinucovacie veci, ktoré sú zbytočné. Dnes naozaj, keby tam bolo napísané, preto navrhujem na dopracovanie, že túto prácu môžu vykonávať všetci, ktorí aj dnes tie kritériá spĺňali a uznajme si, že naozaj to nemusí byť len absolvent sociálnej práce. Môže to byť psychológ, špeciálny pedagóg a ja neviem kto všetko ešte iný. To sa dá zadefinovať, ale musí to byť širšie, a potom to nebude účelovo len pre niekoho voda na mlyn. Aj keď tam nebude, že musí absolvovať školenia. Veď ten, kto tú prácu vykonáva, ich absolvuje tak či tak aj bez slovka musí. Ale keď tam dáte musí a povinnosť, okamžite vytvárate zdroj pre niekoho, kto zabezpečuje tie školenia, a to je zlé, to. A hlavne súhlasím s tým, čo pani Tomanová povedala, že to je najhoršie platená práca, žiaľbohu, ale týmto zákonom nebude lepšie platená. Naopak, tie peniaze sa ešte odčerpajú na iné sprievodné náklady, ktoré by nemuseli byť. Tak sa radšej zamerajme na to, aby bola lepšie platená, aby sa nemuselo odlievať tie peniaze inde a poriadok tam vnesme. Kľudne. S tým naozaj nebudem namietať ani povýšenie tej, spoločenského významu tejto práce, ale nenechajme sa oklamať tým pláštikom a viďme pod povrch. A na to som sa snažil poukázať.

Ďakujem pekne. Relatívne veľmi stručne, ale pokladám za dôležité vstúpiť do tej rozpravy. Nevylučujem, že aj po tých ústnych vystúpeniach budem reagovať aj na tie veci, čo odzneli.
Po prvé uvedomujem si zložitosť tohto zákona. Po dvadsiatich rokoch prijímame niečo úplne nové. Absolútne každého s týmto zákonom uspokojiť ani nie je možné. Ale vytvoriť systém, vytvoriť základ a na tom zakladať eventuálne aj nový, upravovať ho podľa toho, čo donesie aplikačná prax niekedy v budúcnosti, absolútne pripúšťam. Pripúšťam, že som pripravený nielen v tom júli na tej konferencii či seminári sa zúčastniť aj so svojimi kolegami, ale tak jako som vyšiel v ústrety aj s anuitou, hovoriť o týchto veciach. Toto nie je politická záležitosť.
Pán poslanec, trošku si ma prekvapil s tým, že do toho spájaš biznis. V sociálnej práci sa biznis nerobí! (Reakcia z pléna.) V tomto smere absolútne súhlasím s pánom Mikloškom, že to je o srdiečku. Tam sa nedá zbohatnúť. Tam sa nedá zbohatnúť. Aj štatistika hovorí, že sociálni pracovníci sú najslabšie platení ľudia v tomto štáte. To znamená, ak v tomto smere ideme uvažovať o tom, že ide urobiť niekto biznis, no, asi, asi to celkom nie je na mieste v tomto prípade uvažovať. No, ja viem, že ty si podnikateľ, tak prirodzene uvažuješ, ja to beriem. Ale, ale toto, myslím, že nie je celkom na mieste.
Ak dovolíte, dve-tri pragmatické ešte poznámky. V 2005. sa začala príprava takéhoto zákona. Pán poslanec, možnože v tom prípade si ešte bol minister. Nedospelo do štádia finalizácie, preto sa s tým nešlo. Už vtedy pred desiatimi rokmi pomaly alebo deviatimi si uvedomovali ľudia, ktorí v tejto brandži robia, ktorí majú zodpovednosť, že je potrebný nejaký mechanizmus prijať, že je potrebné niečo zadefinovať. Keby sa možno vtedy bolo bývalo niečo urobilo, sme ďalej, lebo sme mohli zhodnotiť 9-ročnú aplikačnú prax a niektoré veci veľmi objektívne vzhľadom na tie skúsenosti možno, možno posúdiť.
Áno, ja tiež vnímam, že je možno problém z hľadiska vzdelávania na vysokých školách v súvislosti so sociálnou prácou. Ale toto nie je cieľ toho zákona. Veď to ani je kompetencia. Však za to zodpovedá niekto iný. Ale - a to chcem zvýrazniť - som presvedčený, že keď sa takéto pravidlá príjmu, v značnej miere to môže ovplyvniť aj systém vzdelávania. Aj z hľadiska akreditácie a možno ďalších vecí, ktoré s tým veľmi úzko súvisia.
No, dopracovať, ale nepovedali ste, o čo. To znamená, že asi potrebujeme o týchto veciach diskutovať, i keď ja nepoznám za tie dva roky a z našej dielne odišlo tých zákonov relatívne veľmi veľa, ku ktorému zákonu by sa toľko bolo diskutovalo aj z hľadiska verejnosti, aj z ďalších podujatí ako napríklad k tomuto zákonu. To znamená, že ja som mal pocit, že tu boli isté vedy vydiskutované, ale opakujem ešte raz, som pripravený, každý rozumný nejaký, nejaká pripomienka, dôvetok do toho, môže nájsť prirodzene priestor na to, aby do toho zákona bola zapracovaná.
A ďalšia vec. Komora. Čo je komora? Veď to je nejaký profesijný inštitút, ktorý je spravovaný samosprávou, nie štátom. Veď štát sa zbavuje časti kompetencií a dáva ich samospráve. So zriadením komory a prax na Slovensku ukázala, že v istom čase tá komora skôr spôsobuje problémy tomu štátu, či je to komora lekárov, zdravotných sestier a neviem ešte aké ďalšie a ostatné. V nejakej fáze sa stáva možno druhými odbormi z pohľadu štátu.
To znamená, idem sám proti sebe? Nie. Jednoducho cítim potrebu, že sa v tom musí niečo urobiť. A my uvoľňujeme veci. Veď ja nebudem mať vplyv na orgány, ktoré bude tá komora riadiť. Nie je tam nič prikázané, tam je dobrovoľnosť. Prikazujeme tým, ktorí sa chcú individuálne, použijem výraz, ale, prosím vás, nech ma necituje nikto, v úvodzovkách "sociálna živnosť", v takom prípade, by mal byť v tomto prípade riešený, riešený povinnosťou. Ale nehovorím o nejakých príspevkoch. Áno, prvý základný príspevok dá štát na zriadenie komory. Všetko ostatné si bude riešiť už ten samosprávny, samosprávny orgán. To znamená, že toto sú tie politické vstupy, ktoré sú úplne jasné. Nad tými, keď sa zamyslíme, tak myslím, že každému musí byť jasné, že o čo v tomto prípade ide.
Na koho sa bude vzťahovať zákon? Výlučne na tých, ktorí vykonávajú sociálnu prácu na pozícii sociálny pracovník. Toto je dôležité. Na koho sa nebude vzťahovať? No na ostatné pozície v sociálnej oblasti. Kto to je? Ošetrovateľky, psychológ, sociológ, to môže byť zdravotná sestra, rehabilitačná sestra, to môže byť opatrovateľ. Veď toto nepadá, to všetko v tom systéme je a bude naďalej pôsobiť. Ale my chceme pomenovať, čo je úlohou, čo je zodpovednosťou sociálneho pracovníka, čo k tomu potrebuje. A ideme aj povedať, kde je nevyhnutná špecializácia. Veď keď niekto robí sociálnu kuratelu pre deti, on sa musí adekvátne ďalej vzdelávať, on potrebuje mať isté základy z hľadiska práva a ďalších vecí, možno aj medicíny pre niektoré posúdenie tých vecí, ktoré s tým súvisia. Ale to je nadstavba. To znamená, toto všetko v tom systéme ostáva. A práve preto my sa nebavme, že či psychológ môže robiť ďalej sociálnu prácu. No on ju nerobí ani teraz, on robí psychológa v sociálnom zariadení. A to bude robiť naďalej. My týmto nechceme všetkých tých, kto teraz pôsobia v tých sociálnych službách, aby skončili. Veď to nemá žiadnu retroaktivitu. Naopak, tam sú termíny aj z hľadiska budúcnosti. Veď niektoré veci platia až od roku 2020. Tých chcem dať do povedomia, že je to trošku inak.
No a, pani podpredsedníčka, ak sa máme baviť teoreticky o tom, čo je sociálna práca, no, tak to chce veľké množstvo seminárov a dá sa o tom veľmi vážne hovoriť, lebo to sú, to je odborná činnosť, to je odborná činnosť. Tá má svoje metódy, postupy, techniky, výkon ktorých sa pripravuje, samozrejmá vec, že vysokoškolským vzdelaním. Je to podľa teórie, odbornej činnosti. Je to samostatný vedný odbor a zároveň aj samostatný študijný odbor. To znamená, že tu hľadať nejaký univerzálne pomenovanie, tak ty už si, ale ty už nie si, nie. V systéme robí ďaleko väčšia skladba ľudí. A v konečnej miere, veď v tom systéme tých sociálnych služieb robí aj kuchár, ktorý musí navariť pre tých chovancov toho zariadenia. Ale snáď nie je sociálny pracovník? A z toho vyplýva aj konkrétne postavenie. Áno, lekár je vždy lekár. Vyštuduje a je lekár. Môže sa špecializovať niekde, ale činnosť, výkon práce lekára nemôže nikto iný robiť, len lekár. To znamená, takto treba posudzovať tú otázku. Toto je cieľ. Tu hľadáme ten spôsob, ako ho pomenovať. Na tomto staviame ten zákon. Opakujem ešte raz, keby som to mal vyslovene politicky posudzovať, tak idem sám proti sebe ako minister, lebo si možno vytváram niečo, čo mne alebo niekomu, kto bude po mne, môže nejakej doby vytvárať problém. Lebo to bude, prirodzene, tá komora oponovať, pretože bude združovať profesijnú skladbu ľudí, ktorí budú pôsobiť v danom, danom odvetví a budú mať celkom veľmi vážne pripomienky k tvorbe legislatívy. Áno, k mzdovej politike. Ja očakávam, že cez toto môžem zvýšiť aj mzdové ohodnotenie tých ľudí. Lebo si to zaslúžia. Priemer je niečo nad 600 brutto vysokoškolsky vzdelaných ľudí. To je, ako ďalej nemôže toto jednoducho byť. Áno, aj toto je jeden z cieľov, ktorý cez toto chcem dosiahnuť. Toto som pokladal za potrebné ešte možno pred tými ďalšími vystúpeniami. Veľmi rád, keď bude treba, zaujmem stavisko aj ďalej. Ale prosím vás, nemá to nič spoločné s biznisom. Je to spôsob ako hľadať istý systém, ako do toho zaviesť so všetkými rizikami, ktoré to môže priniesť. Ďakujem.

Pán minister, úplne v dobrom. Ten biznis, práveže v tom je ten paradox, že naozaj v sociálnej práci nemá byť niečo, čo vytvorí garantovaný zdroj príjmov pre firmy, ľudí, ktorí okolo tohto budú na základe tohto zákona fungovať. To ja kritizujem. Nie to, že sa vytvorí systém a dá sa štatút sociálneho pracovníka. Ale ten biznis je v tom, že sa tam zavádza jednoducho systém, že človek musí absolvovať konkrétny študijný obor, aby toto mohol robiť, a pritom s inou kvalifikáciou, ale tiež vysokoškolskou, tiež dostatočnou tak ako dnes na to, človek to potom už nebude môcť robiť, až to nerobil doteraz. A to je chyba. Veď my musíme vytvárať variabilné možnosti pre ľudí. Nie takto. V tom je ten problém.
Potom, tie povinné školenia nebudú zadarmo. To sú všetko peniaze, to je všetko, za tým je schovaný biznis. Či veľký, či malý, ale je. Toto ja kritizujem. Nie a sociálna práca. To je na tom paradoxné, že ja naozaj, tá sa s biznisom nemá spájať, že toto tým ja myslím a toto dajme z toho von a bude to v poriadku. Rozšírme možnosti, že nemusí to byť len sociálny, odbor sociálny pracovník, ale aj iné odbory, ktoré dokonale umožňujú a dávajú kvalifikáciu, aby ten človek mohol pracovať. Že nemusia byť povinné školenia v presne stanovených intervaloch, čo tam dneska je, a že tá komora je dobrovoľná, a nie povinná. A potom to bude OK, lebo potom sa z toho dá preč to vynútené zapojenie sa do vecí, za ktoré treba platiť, ktoré vytvárajú bariéry, ktoré vytvárajú taký cechový systém. A ja to budem kritizovať v každom odvetví. To sa naozaj ako kolegyňa Vaľová povedala... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Pán minister, ten zákon je trošku o biznise, aj keď sa vám to nepáči a budete sa rozčuľovať. Ja som členom Slovenskej lekárskej komory. Ja to poviem teraz. Vo svojom vystúpení budem hovoriť o niečom inom. Viete, koľko platím členské každý rok? Osemdesiat euro. Z toho, ja môžem vystúpiť zo Slovenskej lekárskej komory, to je fakt, ale napriek tomu budem musieť platiť 13 euro registračný poplatok každý rok. Včera boli zástupcovia komôr na výbore pre zdravotníctvo. Viete, na koľko navrhujú zvýšiť registračný poplatok člena? Na..., nie člena, každého lekára, ktorý sa bude musieť, každej sestry vo svojej komore, každého zdravotníckeho pracovníka vo svojej komore, viete, na koľko ho navrhujú zvýšiť? Na päť euro mesačne. Teda 60 eur ročne. Vy dnes idete zaviesť to isté pre sociálnych pracovníkov. Idete z nich urobiť regulované povolanie - tak sa to volá v zdravotníctve - budú musieť platiť registračný, to ešte len príde, postupne. Však takisto ako v zdravotníctve. Nie? O tom tu hovoríte. Budú platiť registračný poplatok. Tak skúste povedať tým sociálnym pracovníkom, ktorí desiatky rokov, mnohí dvadsať-tridsať rokov už vykonávajú poctivo sociálnu prácu, že si budú musieť urobiť vysokoškolské vzdelanie, lebo ináč im komora nevydá povolenie, a že budú musieť platiť registračný poplatok. Začne to na 13 eurách a možno sa to vyšplhá aj na 60 euro. Toto im povedzte. Nepripravujete náhodou pre malú skupinu ľudí, ktorí budú v tej komore, celkom dobrý biznis? Nepripravujete náhodou celkom dobrý biznis pre vysoké školy, ktoré učia sociálnu prácu? Pretože jednoducho bude limit v nariadení vlády, dokedy si musia doplniť bakalárske a magisterské štúdium na vysokej škole. Toto idete spustiť, pán minister. Je to biznis. Biznis pre úzku skupinu ľudí.

Ďakujem. Pán minister, ja by som inak teda nevstupoval do rozpravy ani do faktických, ale ten zákon je taký, aký je, no. Ale keď som teraz registroval to vaše vystúpenie, do ktorého ste dali také obrovské množstvo energie, ako ste intonovali, ako vám, ako ste dali najavo, ako vám strašne záleží na tom zákone, aby sa presadil. Za tým niečo bude, pán minister. Toto nebude len tak. (Smiech v sále a potlesk.)