35. schôdza

Vy ste hovorili o niečom, čo v tom zákone nie je. Pán poslanec Novotný je ako jasnovidec, čo bude o päť, o desať rokov. Ale o tom si bude rozhodovať samospráva tej komory, nie minister (reakcia z pléna), ako minister. A po, a po a za ďalšie, to nie je povinné členstvo, je to dobrovoľné členstvo. V zákone je, citované: "dobrovoľné"! Ak ho raz niekto zmení, no tak ale to nie je otázka tvorcu zákona. Áno, potom je najlepšie, nespravme nič a nechajme ten systém takto, ako je. Nad pánom Mihálom sa pousmejem. (Povedané so smiechom.) Budem prvý raz asi trošku menej presvedčivý v týchto veciach, ale ja to osobne takto cítim, pretože, ešte raz hovorím, s týmto zákonom politicky možno ani nič nezískavam a ani nič nestrácam. Naopak, možno isté problémy, ktoré postupná aplikácia toho môže, môže doviesť. Ale som presvedčený o tom, že vytvoríme systém. Možno sčasti zo začiatku nedokonalý, ale ktorý sa môže stále zdokonaľovať. A to ma vedie k tomu, že ten zákon takto podporujem. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, pani podpredsedníčka, by som vás chcela poprosiť v prvom rade, poprosím kolegov poslancov, nech tu z toho nerobia frašku. Ja vás poprosím, riadite schôdzu a takéto chovanie k ministrovi, ako som teraz videla, som už dávno nevidela. Smiech, výkriky, chytanie sa za brucho. No ja vám poviem, že tí sociálni pracovníci sa vám poďakujú, ak vidia, že čo vy tu z toho robíte a, samozrejme, najlepšie je zdehonestovať sociálnych pracovníkov. A keďže robí biznis pán Kaník pravidelne od poisťovní až po dôchodcov, až po týchto, ktorým odobrali palice a všetko, čo vie, takisto pán Novotný, o chvíľočku sa vrátim k tej komore.
Tak, samozrejme, okamžite, čo, aby sme hľadali nejaký spoločné východisko alebo stanovisko, ako povedal pán minister, že dvadsať rokov tu nebolo hovorené o statuse sociálneho pracovníka, že dvadsať rokov proste tu nemáme nejaký zákon k tomuto a teraz chceme niečo urobiť. Tak ako sme chceli urobiť v sociálnych službách, ako ste nemali odvahu, lebo ja som tu sedela - a som to stále opakovala a budem to opakovať -, keď tu bola pani Sabolová a povedala, že my sa ani neopovážime pustiť do zákona o sociálnych služieb, lebo sa to dotýka žúp, miest a obcí, lebo si neviem predstaviť, čo by tí župani s nami narobili, tí primátori, starostovia a všetci. Nemali ste odvahu! A teraz veľkodušne sa tu chytáte za bruchá, pretože ste si zmysleli, že tento zákon je opäť nejaký biznis. Pretože viete, to staré porekadlo slovenské platí, podľa teba súdim seba. Alebo takto, tak to asi tak nejako funguje. Tak skúsme sa a ja som veľmi prekvapená ako v dobrom. A nie prekvapená, ale - som použila teraz zlé slovo -, že pán minister povedal, že je otvorené druhé čítanie a že je prístupný, aj keď si myslím, že sociálne poistenie aj anuita, pán Kaník, toto je biznis! Aj tam sme sa dokázali dohodnúť a chceli sme urobiť io, čo je správna cesta k občanovi. Toto je biznis, pán Kaník! Aj tam pán minister dokázal s vami komunikovať. Aj keď možno na jednej strane bol biznis a na druhej strane boli občania. A toto nie je biznis. A možno, ak má niekto záujem, že možno tie odborné skupiny, ktoré boli prizvané k tomuto zákonu, by možno chceli mať nejaké výhody, pretože naozaj sociálna služba a sociálna práca nemôže byť biznis, ale chceli by mať nejaké výhody, lebo vždy sa stane, že keď tvoríme zákon, niekto chce mať nejaké výhody. Veď od toho sme ľudia. Povedzme si pravdu. Tak sa potom normálne spolu porozprávajme, sadnime si a povedzme, že tieto výhody tam nebudú, ale že to bude naozaj urobené niečo pre sociálneho pracovníka a pre ľudí, ktorí túto službu chcú ľuďom robiť. A nie sa tu chytáte hen za bruchá a vykrikujete ako päťročné deti v škôlke a búchate sa po pupkoch tu, že kto lepšiu somarinu povedal. No nehnevajte sa na mňa, kolegovia, a ešte vám to kolegyňa predsedajúca toleruje. Tak toto už, toto som už dávno nezažila v parlamente. Tak vás prosím pekne, poďme spolu nejako normálne komunikovať a ja som si pozrela - musím si zobrať okuliare - ja som si pozrela, aké je členstvo v komore. Samozrejme, to, čo bude.
A k pánu Novotnému som chcela povedať. Pán Novotný tu rozprával a bude rozprávať o poplatkoch, aký on je chudáčik v komore lekárov. No, pán Novotný, no však keď musíte platiť 86 euro, tak ste tam nanič člen. Tak stamade choďte preč, lebo znamená, že sa v tej komore neviete zastať lekárov. Načo ste tam v tom, keď teraz tuná plačete, koľko vy musíte platiť členské?! Tak zrušte komory, však ste zákonodarca, vystúpte z tej komory a nerobte tu chudáčika. Veď my vás ľutovať nebudeme. Potom ste tam nanič člen pre tých lekárov, pretože sa ich neviete zastať v tej komore a pretože súhlasíte s tým, koľko musíte platiť. A teraz tu sa idete sťažovať, že koľko budú platiť sociálni pracovníci. No keď budú mať takých nanič členov, ako ste vy, že tam len budú sedieť a platiť poplatky, tak je to o tom. Však existuje predsa, je tu nejaká demokracia a existuje, že všetci nejakým spôsobom v nejakej organizácii sa navzájom riadime, v parlamente navzájom hlasujeme. A vy mi tu teraz rozprávate, aký ste chudáčik. No, nepoľutujeme vás. Len vám povieme, že ste nanič člen. Komora združuje členov komory, § 16, členstvo v komore je dobrovoľné okrem člena fyzickej osoby. To znamená, že každý môže vstúpiť dobrovoľne okrem fyzickej osoby. Treba - aj tu možno polemizovať - a možno treba vysvetliť, prečo je to tak. Ale nehovorme už dopredu, či budú musieť vstúpiť, nebudú musieť vstúpiť a tak ďalej, lebo naozaj, ako povedal pán minister, nie sme tu od toho, aby my sme predpovedali, čo sa udeje.
A takisto som si prečítala, že naozaj tí psychológovia, pedagógovia budú robiť tú nadstavbovú činnosť. Takisto je tam prechodné ustanovenie do roku 2016 a takisto do roku 2005 všetci si museli sociálni pracovníci, lebo by nemohli pracovať v administratíve doplniť vysokoškolské vzdelanie. Veď to tu už bolo. A nikto nehovorí, keď hovoríte o tom, že nebudú môcť robiť garantov, tak je to o garantoch. Že garanta môže robiť len človek, ktorý má sociálnu prácu, má tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Ale to sú garanti, ktorí budú garantovať tieto všetky veci a vzdelávania. A ak je nejaký problém pri tom vzdelávaní, tak treba povedať. Ale nehovorme tu hneď o biznise a nehovorme tu hneď, pretože sme si na to zvykli, že akýkoľvek zákon predložíme, inak vynikajúce slovo je biznis, potom je to ten koktail, či čo to rozprávate, nebezpečný. To sú také tie mediálne slová, ktoré jednoducho poviete, aby si ich národ zapamätal, lebo to máte od svojich mediálnych poradcov napísané. Takže poďme naozaj seriózne sa rozprávať o tom, že tento zákon je ozaj krokom vpred pre sociálnych pracovníkov. Poďme urobiť to, čo je dobré. A my veríme, že my to chceme urobiť dobre a robíme to a predkladáme to. A čo bude potrebné zmeniť, zmeňme. Ale prosím vás pekne, nerobme tu z toho divadlo a skúsme, skúsme sa počúvať a nevykrikovať na pána ministra.
Prepáčte, pani kolegyňa, že vám zasahujem do vedenia schôdzí, ale toto som už dávno nezažila. Takže buďte taká láskavá, aby sa to viacej neopakovalo. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Vaľová, povedali ste: "Začnime sa normálne rozprávať." Tak ja vám poviem, začnite od seba. To, čo ste teraz predviedla, to nebolo normálne rozprávanie. Margaret Thatcherová hovorí, že vždy sa teším, keď začnú osobné útoky, pretože to znamená, že môjmu oponentovi došli odborné argumenty. Toto ste predviedla vy, lebo ste začali útokom na mňa, obviňovaním a o ničom inom, len jeden osobný útok za druhým, potom bol na rade kolega Novotný, zasa osobný útok podfarbený silnou emóciou. Toto není normálne rozprávanie, ja som veľmi konkrétne povedal, v čom vidíme problém, že jednoducho naháňanie štátom garantovaného biznisu nepatrí do sociálnej práce, a v čom ho vidíme, odstráňme tieto veci z toho zákona, OK, môže ten zákon byť, ale to dokážeme sa aj rozprávať aj kľudným hlasom, aj bez osobných útokov. Ja sa nepamätám, žeby som ja na vás niekedy osobne zaútočil a začal vás z niečoho obviňovať a také biznisy a hentaké biznisy. Ale vy to robíte jak na bežiacom páse, keď vám dôjdu argumenty. Takže držme sa argumentov a rozprávajme sa normálne, ja som za.
Ale to, čo ste ukázala, to nebolo normálne rozprávanie, a keď sa teda máme normálne rozprávať, naozaj začnite od seba. Ďakujem.

Som rád, že pani spravodajkyňa sa tak naozaj odborne vyjadrila k prebiehajúcej rozprave s množstvom argumentov, ktorými vyvracala názory poslancov, ktorí tu vystupovali, a naozaj pán poslanec Kaník to pekne pomenoval, úplne zbytočné osobné útoky, pani spravodajkyňa. Ja osobne neútočím ani na pána ministra Richtera, ani na vás, hovorím, že tento zákon je biznise, nehovorím nič o tom, kde pôsobil pán Richter, ani o tom, čo ste robila vy skôr, ako ste sa stali primátorka. Ja si vyprosím od vás, aby ste vy riešili o to, aký som ja člen Slovenskej lekárskej komory. Ja som tam dobrovoľne, komora slúži na to, aby dbala na odborné vzdelávanie a na odbornú erudíciu svojich členov, to nie je odborová organizácia, ktorá má zastávať lekárov, vy si to hlboko mýlite. Viete, ja mám atestáciu z chirurgie, o chvíľu budem odborník na riadenie zdravotníctva, končím ďalšiu vysokú školu, ja som, nie som odborník na jasnovidectvo z krištáľovej guli, v takej komore nie som. Čiže môžme ísť aj do takejto úrovne diskusie, ale mrzí ma to, mrzí ma to. Ja sa tu zastávam sociálnych pracovníkov na rozdiel od vás, vy nie ste v žiadnej komore, pani spravodajkyňa Vaľová, ja v jednej som. A viem, koľko je členské, viem, koľko je registračný poplatok, viem, že registračný poplatok musia platiť aj nečlenovia, viem, ako sa vydávajú povolenia, a vy idete to isté zakladať v sociálnej práci. Tak ma tu nepoučujte a doštudujte si, ako fungujú regulované povolania.
A medzi nami, keď tu už hovoríte o tom, kto sa tu prvý začal smiať a nadľahčovať túto tému, boli ste to vy, pán minister a pani poslankyňa Tomanová, keď vám tu vysvetľovala pani podpredsedníčka Národnej rady, čo je teda omnoho významnejšia funkcia ako minister v zmysle nášho parlamentného systému, jej názor na to, ako to bude v praxi fungovať. Vy ste sa jej tu rehotali, dámy. Tak potom zachovajme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa, ak ste tuná hovorili o tom, že sa niekto smeje na niekoho prejave, mal som vás natočiť pri tom, ako ste sa naozaj rehotali. To presne, to isté povedal, čo povedal kolega predo mnou, mi to zobral z úst. Takže vás poprosím, ak nabudúce budete niekoho poúčať, tak začnite od seba a berte rovnaký meter. Takisto aj o poúčaní, kto ako vedie schôdzu, ja vám pripomeniem vaše kolegyne podpredsedníčky, ktoré takisto ani dnes neupozorňovali baviacich sa kolegov poslancov, keď tuná bol aj váš pán minister, a okrem toho bolo to aj vtedy, keď som ja mal faktickú poznámku, takže mňa to vyrušovalo, ale aj napriek tomu som teda nezvýšil hlas ani som neupozornil vašu predsedajúcu, že nekonala tak, ako mala konať. Takže poprosím vás, ak chceme brať rovnaký meter, tak naozaj berme ho všetci rovnako a začnite v prvom rade od seba. Ďakujem.

Ďakujem pani, predsedajúca za vaše pochopenie, za láskavosť. Ja, nedá mi, aby som nezareagovala ešte raz. Tento zákon je skutočne o tom, aby sociálnu prácu vykonávali sociálni pracovníci, ktorí majú na to vzdelanie. Zopakujem ešte raz, nikto nemôže robiť lekára, keď nevyštudoval lekára. Nikto nerobí právnika, keď nevyštudoval právnika, čiže ja nechcem, aby ste hovorili o tom, a je to, aj nie, že nechcem a vôbec to nezáleží o tom, či ja chcem alebo nechcem, ja sa ospravedlňujem. Je to o tom, aby skutočne sociálnu prácu robili sociálni pracovníci, ktorí ju vyštudovali, sociálni pracovníci, kde je potrebné posilniť ich status a dať im skutočne a povedať, áno, je toto, je vaše, toto sú vaše povolania, budete ich robiť vy za takýchto a takýchto podmienok. Môžeme sa veľa baviť o komore ako či áno, alebo nie. Určite môžu byť záujmy, kto do tej komory chce ísť a podobne, ale myslím si, že komora v tejto chvíli nie je taká dôležitá, ako je dôležitý status sociálnych pracovníkov. Hovoríte o tom, že nevyrieši to ich odmeňovanie. Ale je potrebné riešiť aj ich odmeňovanie, pretože títo ľudia, ktorí robia psychicky, fyzicky veľmi náročnú prácu, veľmi náročnú prácu, skutočne pracujú s ľuďmi, čo je asi to najťažšie, čo sa dá robiť, si zaslúžia o to, aj to, aby boli slušne ohodnotení. A je pevne verím, že pán minister urobí všetko preto, aby nejakým spôsobom riešil aj sociálnych pracovníkov z hľadiska ich odmeňovania.
Pokiaľ ide o komoru, pán Novotný, pán doktor, musím úprimne povedať, ja som sa nerehotala na pani podpredsedníčke, len nepochopím jedno, asi by bolo dobré, keby sa chvíľku venovala a prečítala si niečo o sociálnej práci, pretože ja poznám minimálne 32 definícií sociálnej práce a nevedela by som si vybrať tú najsprávnejšiu a definovali to ekonómovia, právnici a neviem kto všetko.
Ale vrátim sa k meritu veci ešte raz. Čiže poďme, prosím, pomôcť sociálnym pracovníkom, aby práca, ktorú robili, robili skutočne oni a vrátim sa naspäť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Aj na jedno napriek tomu všetkým ďakujem, ktorí na mňa reagovali. Cítite ten kľud? Cítite tú konštruktívnosť teraz? To sa mne páči. (Povedané so smiechom.) Takže verím tomu, že aj keď ste ma trošku pourážali, ja to všetko znesiem pre dobro veci a pre sociálnych pracovníkov.
Tak pán Novotný vie, čo rozprával, ale nebudem naňho reagovať, pretože si myslím, že on už na všetko povedal, aké atestácie má, a hlavne sa teším, že nerozprával len o sebe, aké všetky atestácie má, ja mu nebudem rozprávať, v akých ja som komorách alebo v akých združeniach som, lebo myslím si, že na to sme sa tu nestretli. Ale teší ma jednu vec, čo povedal, že komora má na starosti odborné vzdelávanie, dozerá na všetko možné. Čiže myslím si, že aj komora sociálnych pracovníkov, pán kolega Novotný, určite uznáte, že bude mať také isté zastúpenie ako komora lekárov alebo bude mať to isté na starosti. Prepáčte, kolegovia, ale ja zase nebudem hovoriť porekadlo alebo to, čo povedala pani Thatcherová, ale poviem to, čo hovorí slovenské porekadlo: Na hrubé, na hrubú dieru treba hrubú záplatu. A myslím si, že sa to niekedy osvedčuje v tomto parlamente. Takže to len na také ospravedlnenie.
Ale neberiem to za osobné útoky, pán kolega Kaník, viete, keď vystúpite s tým a najpodstatnejším slovom vo vašom slove je biznis a hovoríte tu o nejakom biznise, že ho niekto robí, tak tu sedí pán minister, sedím tu ja, sedí tu pani ministerka, tak ja neviem, o akom biznise rozprávate. Alebo kto ho robí? To sa nedá robiť anonymne. A tvrdíte, že zákon, ktorý predkladáme my s pánom ministrom, teda že je o biznise, a my tvrdíme, že nie, a preto som povedala, že biznisy sa robia niekde inde, a konkretizovala som ich ako, a tak, tak si myslíme, že ak by tam boli nejaké náznaky výhod, opakovane poviem, vždycky v každom zákone sa niekoho zvýhodní a niekoho nezvýhodní. Ja takéto nepoznám, aby zákon 100 % nikoho nezvýhodnil, pretože každý má nejakú prácu, každý má nejakú činnosť. Tak sa skúsme tie výhody, ak si máte takýto pocit možno eliminovať, ale naozaj ako povedala kolegyňa Tomanová, aj pán minister, je to zákon, ktorý tu prichádza po 20 rokoch, tak poďme na tom normálne pracovať a teším sa, že skutočne to vyzerá tak, že budeme konštruktívne diskutovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, kolegovia poslanci, ja by som chcela v úvode konštatovať, že iniciatíva navrhnúť riešenie profesionálneho alebo profesijného zabezpečenia výkonu sociálnej práce je legitímna, dlho očakávaná, určite odborníkmi v sociálnej práci vítaná.
Nebudem hovoriť dlho, pretože to, čo ja vnímam ako problém na tomto návrhu zákona, už viac-menej popísal pán predrečník Kaník, ale musím konštatovať, že napriek tomu, že ja súhlasím s takýmto návrhom zákona, aby, aby takýto zákon prišiel ako riešenie zadefinovania profesijného zabezpečenia, som z tohto návrhu sklamaná. A síce prečo? Preto, lebo tento návrh nemá ambíciu mať nejakú víziu do budúcnosti. Vy ste spomenuli vo svojom vystúpení, pán minister, že úvahy o tomto návrhu, o podobnom návrhu zákona už boli v roku 2005. Mohol byť ten zákon prijatý, to je pravda, ale si myslím, že ak by bol býval prijatý a platný, bolo by ho nutné už dnes určite novelizovať. A práve preto to hovorím, že vnímam, že tento návrh je síce nejakou konštrukciou, povinnou jazdou zadefinovania niektorých potrebných vecí tak, aby bola identifikovaná tá profesia toho sociálneho pracovníka, ale nemá ambíciu takej vízie. Poviem aj konkrétne jednu vec. Približne v rovnakom čase, však vieme, že ministerstvo práce v Českej republike tiež zvažuje, možno už začalo pracovať na podobnom návrhu zákona. Čo sa mi u nich nepáči, je povinnosť, s ktorou uvažujú, byť členmi komory. Na druhej strane majú tam veľmi zaujímavý prvok, ktorý mňa oslovil a ktorý by mohol predstavovať takú novú víziu v takomto návrhu zákona, a to je, to sú sociálne kliniky.
Ja si myslím, že keď sme už diskutovali alebo diskutujeme o tomto návrhu zákona, môžme mať aj odvahu k nejakému inovátorstvu a tá sociálna klinika, ktorá, ktorá sa objavuje v tomto návrhu zákona v Českej republike je blízka tej mojej predstave v sociálnej práci, napr. konkrétne v sociálnych službách, keď sme preberali mnohokrát sociálne služby a hovorili sme o nezávislosti posudzovania... (reakcia z pléna), no ale ja viem, ale uvažujú, že ju idú zadefinovať, ja viem, ja sa chcem k tomu dostať, že v súvislosti s návrhom tohto zákona, ak by mal ambíciu nejakej vízie takej predpokladanej modernosti do budúcnosti aspoň na tých 10-15 rokov, tak ste mohli zvažovať aj novelizáciu príslušných súvisiacich zákonov s týmto návrhom zákona.
Ja osobne si myslím, že treba veľmi opatrne narábať s disciplínou sociálna práca. Je to vedná disciplína, nech akokoľvek by to niekto namietal a štúdium sociálnej práce môžme považovať za ľahšie štúdium a trošička, trošička sme to pokazili tú, tú mienku o kvalite tohto štúdia aj my legislatívou, ale ja nemám nič proti tomu, aby sme vyžadovali vzdelanie bakalárske a magisterské.
Mne trošku prekáža to, že zavádzame v tomto zákone nové školiace inštitúcie. Zavádzame špecializované akreditované vzdelávanie, ktoré si vynucujú nové definované odborné činnosti. A v tom asi vidím ten problém, na ktorý upozorňoval pán poslanec Kaník. Vo vzdelávaní ako takom nie je problém, ale je problém, že sa idú vytvárať nové inštitúcie, ktoré budú fungovať aj z fondov Európskej únie, a to v nás evokuje to podozrenie, že, áno, možno sa tu bude vytvárať biznis pre úzku skupinu ľudí, ktorí toto uchopia, budú to prevádzkovať a budú na tom, budú na tom zarábať.
V súvislosti s tým, pán minister, ja by som sa chcela, mám takú veľmi konkrétnu otázku. V § 13 odsek 4, ods. 3, stojí: "Sústavné vzdelávanie v nadstavbovej odbornej činnosti fyzických osôb podľa § 12 ods. 1 a 2 vykonávajúci nadstavbové odborné činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zabezpečuje zamestnávateľ."
Ja som v dôvodovej správe sa nedopracovala k tomu, k tej technike toho zabezpečovania. Teda moja otázka smeruje tu. Bude to zabezpečenie finančné, bude to finančné zabezpečenie metodické, budú to náklady zamestnávateľa alebo ako, ako je to myslené? To je jedna konkrétna otázka. A čo sa týka komory a zriadenia komory, celkom nie som proti tomu, aby nebola zriadená komora, ale veľmi tvrdo by som zastávala názor, že má byť dobrovoľná, ale je, áno, zatiaľ. Ale keď som si otvorila vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, tak je zrejmé, že vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015, 2016, 2017 - sú to čísla, ktoré sú pomerne vážne - sú zadefinované len na tri roky. To znamená, že čo bude po tých troch rokoch? Nemyslí sa náhodou podprahovo alebo nepočíta sa s tým, že po financovaní po troch rokoch sa zmení dobrovoľnosť členstva v komore za povinnosť členstva v komore? Píšete tu, vyjadrujete sa v dôvodovej správe, že komory sociálnych pracovníkov budú takto financované na prechodnú dobu, nakoľko ide o novovznikajúci subjekt, u ktorého nie je možné počítať s tým, že by v prvých rokoch existencie vedel zabezpečiť chod komory z vlastných zdrojov. To znamená, že v ďalších rokoch to bude schopný pri dobrovoľnosti členstva komory?
Čiže to sú otázky, ktoré mňa zaujímajú, a bližšie alebo konkrétnejšie potom sa vyjadrím v druhom čítaní, ak by ste mohli mi odpovedať aspoň na tieto dve konkrétne otázky. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom rade ospravedlnil neprítomnosť pána generálneho prokurátora, ktorý sa nachádza v Maďarskej republike na rokovaní prokurátorov V4. Takže dovolím si v jeho zastúpení na základe výberového konania navrhnúť zvoliť do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky kandidáta Dušana Kováčika.
Kandidát Dušan Kováčik sa zúčastnil výberového konania na funkciu špeciálneho prokurátora, ktoré bolo vyhlásené 29. januára 2014, ako jeden uchádzač. Výberové konanie sa uskutočnilo 2. apríla 2014. Výberová komisia dospela k záveru, že kandidát Dušan Kováčik spĺňa zákonom ustanovené podmienky. Je prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a má platné osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, taktiež disponuje odbornými i osobnostnými predpokladmi na výkon funkcie špeciálneho prokurátora.
Následne na to Rada prokurátorov Slovenskej republiky na zasadnutí konanom 23. apríla 2014 odporučila generálnemu prokurátorovi predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu kandidáta Dušana Kováčika do funkcie špeciálneho prokurátora v súlade so závermi výberovej komisie.
Kandidát JUDr. Dušan Kováčik počas pôsobenia v rezorte prokuratúry zodpovedne zastával viaceré funkcie na všetkých stupňoch prokuratúry, pričom funkciu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vykonáva od 1. septembra 2003 nepretržite až doposiaľ. Do funkcie špeciálneho prokurátora bol prvý raz zvolený Národnou radou Slovenskej republiky 12. mája 2004, teda ešte pred samotným vznikom Úradu špeciálnej prokuratúry. A následne na to sa aktívne podieľal a spolupracoval pri vzniku úradu ako takého a tvorbe novej právnej úpravy. V prvých rokoch existencie úradu čelil viacerým problémom spôsobeným najmä nedostatočným personálnym obsadením úradu. A počas svojho pôsobenia vo funkcii špeciálneho prokurátora následne vybudoval stabilizovanú a plne funkčnú inštitúciu.
Kandidát Dušan Kováčik sa prejavuje ako nesmierne pracovitý, húževnatý a erudovaný prokurátor. Počas desaťročnej existencie Úradu špeciálnej prokuratúry prejavil spôsobilosť vykonávať ním zastávanú funkciu špeciálneho prokurátora. A tým vyzdvihujem jeho riadiace schopnosti, odborné znalosti, zodpovedný prístup a psychickú vyrovnanosť.
Svoju prokurátorskú agendu vybavuje na vysokej úrovni, zvláda najnáročnejšiu, najmä teda trestnú agendu, pričom využíva svoje nemalé praktické skúsenosti a bohaté mnohostranné odborné vedomosti všeobecne záväzných právnych predpisov, ako i služobných predpisov. Svoje znalosti si taktiež neustále dopĺňa a výsledky prehlbovania kvalifikácie efektívne a účelne využíva v praxi. Vysoko hodnotím tiež jeho profesionálny prístup k práci, jeho rozhodovaciu činnosť, a to aj pokiaľ ide o rýchlosť v úsudku a plynulosť konania. Jeho správanie a vystupovanie bolo vždy kultivované s prirodzenou mierou inteligencie. Služobnú disciplínu a zásady etiky prokurátora dodržiava v plnom rozsahu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, dobré ráno prajem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán námestník, na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, ktorého volí do funkcie Národná rada na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na základe výberového konania.
Návrh na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry doručil generálny prokurátor Národnej rade a predseda Národnej rady ho pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora prerokoval na 70. schôdzi 6. mája 2014. Uznesením č. 416 konštatoval, že návrh bol predložený v súlade so zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a že kandidát JUDr. Dušan Kováčik spĺňa podmienky ustanovené v § 24a ods. 1 a § 24b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.