35. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Hlina, nemyslím si, že je možné robiť z legislatívy absolútny chaos. Ja ti rozumiem, tvojej pohnútke, že chceš, aby ten, čo nadobudne pôdu za hodnotu väčšiu ako milión euro, si žiadal potvrdenie z finančnej správy. Ale to ťa netrápi, keď niekto nadobudne jachtu za milión euro alebo si kúpi luxusnú vilu alebo si postaví za milión euro alebo si kúpi čosi iné za milión euro?
Čiže ak chceš riešiť, aby niekto pri nákupe nad milión euro, nielen pri pôde, ale pri všetkých nákupoch nad milión euro, by mal potom mať potvrdenie finančnej správy, že má legálne zdroje, tak potom hľadaj riešenie systémové. A povedzme si, že každý, kto bude robiť obchod nad milión euro vrátane zahraničných korporácií, vrátane zahraničného nákupu firiem, atď., musí mať potvrdenie finančnej správy, že to má z legálnych zdrojov, a potom je vlastne možné hovoriť o systémovom opatrení. Ale nie to, že hovoríme v zákone o nadobúdaní pôdy, tak milión euro musí ísť na finančnú správu, ale jachta za milión euro, to je v poriadku.
Takže ja len preto, tento pozmeňovák, sme sa zdržali, keď nás napádaš, že sme za všetkých tých zlodejov z nekalých zdrojov, ktorí mali prostriedky, a tak ďalej. Prosím ťa, buď korektný. A ak sa na to pozrieš, tak ak to budeš robiť systémovo, tak určite si viem predstaviť takéto riešenie. Ja s tým problém absolútne žiadny nemám. Ale robiť to len tak, vytrhávanie z kontextu, že jeden bod áno a druhý bod nie, tak to sa mi celkom nepáči.
Ďakujem.

Áno, pán Záhumenský, len to je presne to, že niekde treba začať. My sme mohli začať, my sme mohli začať, lebo to je presne to, že toto nie je Favorit v garáži. Práve tu sme mohli začať tým, čo hovoríte, a možno sa časom dopracovať k tým jachtám. Mali sme veľkú možnosť začať. A o pohnútkach, prečo sme nezačali, hľadajte si na to odpovede.
Prosím vás pekne, kolegovia, je tu pozmeňovák pána Cicoňa, ktorý nám údajne, teda ako pán Lebocký povedal, odborne odôvodní. Ja aj keby som to jak Kennedy... Kennedyho sa pýtali, že či vie, koľko vojakov padlo vo Vietname a že koľko ich tam bolo. A on hovorí, že: viete čo, neviem, ale jedno viem určite, že určite ich prišlo menej, ako ich tam odišlo. Nuž a ja vám poviem presne: ja aj keby som pána Cicoňa nepočul, keď teraz vieme, že sa lesy, že tá ťažba je, aká je, a klaničak je pokušením obrovským, tak pokiaľ je tu pozmeňovák, ktorý zjemňuje nastavenia, pozmeňovák, ktorý zjemňuje nastavenia, nie sprísňuje existujúce nastavenia, to znamená, môžem byť aj zdravotná sestra, tak si poviem: to znamená filozoficky, že znova len sa ten stav, ktorý už teraz je, aký je, zhorší. A nemusím si ani odborné vysvetlenie pána Cicoňa vypočuť. To je moja laická úvaha.
K veľa veciam by sa ešte dalo čo-to povedať, ale presne, ono presne dneska je piatok poobede, za chvíľku bude aj piatok večer. A piatky ja mám rád.
Ďakujem.

Pardon. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby aj ja som sa vyjadril k predmetnému návrhu vládneho zákona. Nie som lesník, som poľnohospodár. Myslím, že kolega Mičovský je najkompetentnejší, povedal si už veci, ktoré mám na srdci ja. Keď som si prehliadal tento zákon, tak iba tak v kocke, mňa zaujalo, že tak ako bolo spomenuté predkladateľom, chceme to, čo sa v praxi vyprecizovalo, že máme problémy, chceme to samozrejme odstraňovať. Tak by sa mala tvoriť legislatíva podľa mňa, že vychytať tie muchy a tie nedostatky, ktoré prax ukáže. Mne sa tam napríklad páči, že akým spôsobom meníme druh pozemku, že sa tam ujasnilo, konečne tam príde nejaký ten odborník. Hoci ja doteraz tvrdím, že to malo byť, ale asi, neviem, jak si to vysvetľovali. Predsa niekto môže povedať, keď idem zmeniť druh pozemku z poľnohospodárskej na lesnú, ak nie je lesák, hej? Kto iný, ak nie on? To znamená, myslím si, že takto lesáci mali konať. Či konali, to už nech si spytujú svedomie, ale pokiaľ dobre sme to dali do paragrafového znenia, až tak úplne, super, beriem, to sa mi po tejto stránke páči.
Ďalej prípadne tam s tými cestami lesnými, tam je veľký problém, kto ich môže využívať, ako ich môže využívať. Sanácia, údržba, tiež je tam určitá pasáž, v ktorej sa hovorí, aký je ďalší sled udalostí, ak takúto cestu chceš využívať na svoje účely a chceš prípadne približovať alebo nejak ju využívať. Dobre, beriem. Aká je sanácia územia, ak si to nejakým spôsobom znehodnotil. Aj to, pokiaľ to nechceme do vykonávacej vyhlášky, nech je v zákone. Dobre beriem, super, není problém.
Mňa skôr, tak by som povedal, že z tejto stránky k lesníckej knihe sa vyjadrovať nebudem, pretože hovorím, sú tu kompetentnejší, ale mňa skôr vyrušilo to, že otvárame tu nepriamou novelou aj zákon o pozemkových spoločenstvách. Tak to je v spoločnej správe pod bodom 19, tým pádom my sa hráme aj s ďalším zákonom, hráme v úvodzovkách teda, otvárame ho. Ja viem, že tento zákon už bol predtým, kde sme mali také stresujúce situácie, akým spôsobom ten zlý pozemkový, zákon o pozemkových spoločenstvách, v úvodzovkách, teda zlý, nebol samozrejme celý zlý, ale určité pasáže boli, ako to opraviť. Bolo to už opravené sčasti, keď sme tu mali zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ale v tomto zákone o lesoch ostáva tiež v spoločnej správe, ktorá už sa nemení a je taká, aká je, tiež otvárame tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Preto nakoľko aj my s mojimi kolegami z nášho hnutia máme problém s mnohými pasážami v tomto zákone, tak samozrejme, že nemôžem nereagovať a nedať pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať tohto zákona, keď ho teda otvárame aj pri zákone o lesoch. Myslím, že urbárnici a iní vlastníci si to zaslúžia, aby, keď už to otvárame aj v jednom, aj v druhom nejakom poli pôsobností, aby to mali vyprecizované čo najlepšie.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 724).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. V sa vkladá nový čl. A, ktorý znie:
"Čl. A
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 8 až 10, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 6 (§ 9 ods. 7) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a § 11 ods. 8 účinného zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len "zákon o pozemkových spoločenstvách"), ktorý sa s prihliadnutím na body 10 a 12 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu prečíslovať, je potrebné prečíslovať na § 11 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstvách a mal by byť tam vzhľadom na svoje znenie tiež uvedený v § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách.
2. V § 2 ods. 3 sa za slovo "prevode" vkladajú slová "alebo prechode".
3. V § 2 ods. 3 sa na konci dáva, bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.".
Odôvodnenie k bodom 2 a 3: Napriek tomu, že § 21 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby osobitný zákon, to jest zákon o pozemkových spoločenstvách v tomto prípade, upravil podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, je možné sa nazdávať, že nielen z praktického hľadiska s cieľom zabrániť drobeniu pozemkov nad únosnú mieru, ale aj z hľadiska určitej vnútornej konzistencie slovenského právneho poriadku, by bolo žiaduce, aby obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov, pokiaľ ide o ich výmeru, stanovili sa rovnako, ako je tomu podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. To jest, aby nesmel pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorého výmera je v prípade poľnohospodárskej pôdy menšia ako 2000 a v prípade lesnej pôdy menšia ako 5000. Tento zákon, ktorý bol prijatý, hovoril o 2000 metroch štvorcových tiež pri lesnom pozemku u pozemkových spoločenstvách. Chcem to vrátiť naspäť na 5000 metroch štvorcových.
4. V § 5 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 13 ods. 3 a 4" nahrádzajú slovami "§ 13 ods. 3 a 5".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 13 § 13 ods. 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
5. V § 8 ods. 1 prvej vete sa slovo "pozostáva" nahrádza slovami "môže pozostávať".
Odôvodnenie: Ide o terminologické ustanovenia, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnú nehnuteľnosť môže tvoriť len jeden pozemok, ktorý bude mať viacero spoluvlastníkov - podielnikov. Takže myslím, že tu tiež musí byť jednoznačne povedané, ako ten výklad má byť daný.
6. V § 9 ods. 7 prvá veta znie: "Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve15).", v druhej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe" a na konci sa pripája táto veta: "Pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spôsobom ako predajom je vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti povinný túto skutočnosť písomne oznámiť výboru vopred.".
Odôvodnenie: Už pri vzniku urbárskych a iných spoločenstiev bolo definované predkupné právo členov spoločenstva ako jeden zo základných pilierov systému pozemkových spoločenstiev. Predkupné právo je takýmto spôsobom zakotvené v slovenskom právnom poriadku všeobecne, teda nielen v prípade spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale aj v prípade spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, a to v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Vypustením možnosti uplatniť si predkupné právo v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva a jeho predajom sa môže javiť ako účelové a zmysel pozemkového spoločenstva ako takého sa ako keby rušil. V praxi tak môže dochádzať k účelovému preskupovaniu podielov a vytváraniu väčšiny, ktorá má s pozemkovým spoločenstvom nekorektné úmysly.
S cieľom zabrániť možnosti vzniku takýchto situácií považujeme za dôležité zachovanie predkupného práva vo všetkých prípadoch tak, ako to ustanovuje § 140 Občianskeho zákonníka. Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 7 sa bude predkupné právo vzťahovať či už v prípadoch prevodu podielu medzi členmi spoločenstva alebo prevodu na tretie osoby. Zavádza sa tiež povinnosť vlastníka spoluvlastníckeho podielu, aby v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom ako predajom (napr. darovaním alebo zámenou) informoval o tejto skutočnosti písomne vopred výbor spoločenstva. To už sčasti je, ale my to trošku precizujeme ešte v lepšej podobe, tak ako sme to pôvodne uvažovali. Takže myslím, že toto znenie je ešte lepšie, ako je súčasné, ktoré je platné.
7. V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová "k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabraňuje diskriminovaniu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k podielu od člena spoločenstva. V súčasnej dobe existuje niekoľko pozemkových spoločenstiev, kde jedným z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je samotné pozemkové spoločenstvo. Pri určovaní podielov spoluvlastníkov vrátane pozemkových spoločenstiev sa pritom vychádzalo z evidencie pozemkových kníh, ako i z urbárskych kníh. Na rozdiel od toho, nie je žiaduce, aby sa umožnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože to popiera samotnú podstatu tohto typu spoločného hospodárenia na pôde. To znamená, tam to chceme negovať, aby viac-menej tie, ak máme spoločne obhospodarované, aby neboli do tých spoločných dávané. Takže myslím, že tiež logická úprava v tomto paragrafe.
8. V § 9 ods. 11 prvá veta znie: "Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby výnos z predaja bol príjmom všetkých vlastníkov, nielen tých, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako ako sú rozhodnutia väčšiny záväzné pre všetkých členov pozemkového spoločenstva, teda aj pre tých, ktorí boli prehlasovaní, mal by sa výnos získaný z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti stať príjmom všetkých vlastníkov. Nie je dôvodné na jednej strane zisk z predaja považovať za príjem len pre tých členov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode, a tých, ktorí nepristúpili, odkázať na náhradu. V zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa tak v plnej miere rešpektuje ústavné právo všetkých vlastníkov na ochranu vlastníctva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Myslím, že je to tiež logické, keď sa nad tým zamyslíme, tak ste v jednej, v jednom spoločenstve, kde prakticky by to malo byť.
9. V § 11 ods. 1 prvej vete sa slová "iných osôb" nahrádzajú slovami "vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva".
10. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
11. V § 11 odsek 2 znie, v § 11 odsek 2 znie, odsek 3, ale to je odsek 2, pardon, takže: "(2) Fond uzavrie s vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo so spoločenstvom zmluvu o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti.".
12. V § 11 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Odôvodnenie k bodom 9 až 12: Znenie zákona o pozemkom)ch spoločenstvách odporuje základnému princípu vzniku a fungovaniu pozemkových spoločenstiev, ktorých členovia vlastnia ideálne podiely a nie konkrétne reálne podiely výmerou. Podiely štátu na spoločnej nehnuteľnosti sú súčasťou týchto pozemkových spoločenstiev, majú rovnako ideálny charakter a ich premena na konkrétne pozemky s možnosťou následného predaja tretím osobám mimo spoločenstva je z podstaty veci ako takej neprípustná.
Z tohto dôvodu sa navrhuje zmena týkajúca sa okruhu osôb, ktoré sa môžu stať vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré určil fond. Vlastníkmi nemôžu byť akékoľvek tretie osoby, ale len vlastník alebo vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo. Navrhované znenie zaistí, aby sa k prevádzaným štátnym podielom nedostali tretie osoby, ktoré by mohli účelovo zvrátiť pomer hlasov pri výkone hlasovacích práv. Navyše, takýto úmysel možno považovať za účelový, lebo má za cieľ odpredaj konkrétnych podielov tretím osobám. V extrémnych prípadoch by mohlo ísť dokonca o skrytú privatizáciu štátneho majetku. To dúfam, že nechceme.
Na rozdiel od účinného zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý neumožňuje skupovanie podielov spoločenstva samotným spoločenstvom, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh to umožňuje aj v prípade prevodu podielu zo strany fondu, a to s prihliadnutím na bod 7 § 9 ods. 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
13. V § 13 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať záujmy svoje, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve 29a), ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.".
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a) znie:
"29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.".
Odôvodnenie: Je žiaduce priamo v zákone o pozemkových spoločenstvách upraviť aspoň základné práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva, a to najmä s cieľom dosiahnuť minimálny štandard pri zodpovednom fungovaní pozemkových spoločenstiev, ako i znovu zaviesť úpravu týkajúcu sa povinnosti uzatvoriť s členom orgánu zmluvu o výkone funkcie.
Na uzavretie zmluvy o výkone funkcie sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a musí byť schválená buď zhromaždením alebo dozornou radou pozemkového spoločenstva. Medzi základné štandardy výkonu funkcie člena orgánu spoločenstva zakotvené priamo zákonom patrí hospodárnosť, odborná spôsobilosť, odborná starostlivosť, mlčanlivosť o dôverných informáciách, profesionalita, kvalifikovanosť, zákaz klientelizmu a zodpovednosť za škodu. Ide o štandardné ustanovenia, ktoré sú upravené aj v iných zákonoch, napríklad v zákone o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. alebo v Obchodnom zákonníku, ktoré upravujú štandardy výkonu funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstva napríklad.
V zmysle § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka zodpovedá likvidátor za výkon svojej pôsobnosti tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. Keďže toto ustanovenie Obchodného zákonníka sa na likvidátora pozemkového spoločenstva vzťahuje v zmysle § 7 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, a to primerane, štatutárnym orgánom sa v tomto prípade rozumie príslušný člen orgánu spoločenstva, ktorého zodpovednosť je okrem zmluvy o výkone funkcie upravená v základných otázkach aj navrhovaným znením § 13 ods. 4. Navrhované ustanovenie teda neupravuje len zodpovednosť člena orgánu spoločenstva, ale zároveň aj zodpovednosť likvidátora takéhoto spoločenstva.
14. V § 14 ods. 1 siedmej vete sa slová "podľa § 11 ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 11".
Odôvodnenie: Nahradenie slov je legislatívno-technickou úpravou a súvisí s bodmi 9 až 12 tohto pozmeňujúceho návrhu.
15. V § 15 ods. 2 znie:
"(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b) a d) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 4 písm. h) a i) je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva. V ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.".
Odôvodnenie: Zvýšenie kvóra pri rozhodovaní o pôvodnej nadpolovičnej väčšine na dvojtretinovú väčšinu všetkých hlasov možno považovať za vhodné, najmä z dôvodu značnej závažnosti prijať rozhodnutia, akým je napríklad vstup spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, respektíve aj zrušenie spoločenstva. Myslím si a myslíme si predkladatelia, že nadpolovičná väčšina v takýchto prípadoch je nepostačujúca. Mala by tam byť minimálne dvojtretinová väčšina, ako to bolo doteraz. V ostatných vlastne otázkach sa zachováva pôvodné znenie zákona.
16. V § 16 ods. 3 sa slovo "päť" nahrádza slovom "troch".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje vznik možného problému, ktorým je zabezpečenie personálneho obsadenia výboru vhodnými piatimi osobami. Takýto problém môže vyvstať najmä v prípadoch malých pozemkových spoločenstiev. Navrhujeme preto znížiť počet členov výboru na najmenej troch.
17. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.".
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
Odôvodnenie: V § 16 sa vkladá nový odsek 5, ktorým sa z dôvodu jasnosti vzťahov v spoločenstve a jednoznačnej zodpovednosti za vedenie a konanie spoločenstva ustanovuje majetková zodpovednosť predsedu za škodu a prekročenie svojich právomocí. Myslím, že niet o čom diskutovať.
18. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.".
Odôvodnenie: Ide o ustanovenie súvisiace s bodom 17 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktoré stanovuje zodpovednosť predsedu spoločenstva za škodu. Takúto úpravu je vhodné zaviesť i vo vzťahu k poverenému členovi výboru, ktorý predsedu spoločenstva zastupuje v čase jeho neprítomnosti.
19. V § 16 ods. 7 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu dozornej rady".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách môže byť v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena výboru má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch však podielnici nevedia posúdiť mieru zásluh jednotlivých členov výboru a ani im nie je známa skutočnosť, akou čiastkou vyčlenenou na odmeny môžu z rozpočtu pozemkového spoločenstva disponovať. Preto sa navrhuje, aby zhromaždenie o výške odmeny pre člena výboru síce rozhodovalo aj na základe návrhu dozornej rady. Takýmto návrhom však nie je rozhodnutie, teda zhromaždenie viazané. Myslím, že je logické, aby všetci aj tí, ktorí sú mimo obce a nežijú s tým spoločenstvom tak, nie sú tak prepojení, aby vedeli, za čo tie odmeny dávajú.
20. Je to už posledný bod, kolegovia, takže ešte trošku vydržte. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu výboru".".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách môže byť v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena dozornej má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch však nevedia, vlastne je toto to isté, čo bolo odôvodnenie v predchádzajúcom bode.
Doterajší článok sa následne prečísluje.
Odôvodnenie: Článok A tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa zvolil z dôvodu, že nielen spoločná správa, ale aj niektoré ďalšie poslanecké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahujú rozšírenie vládneho návrhu zákona a ďalšie nové novelizačné články. A keďže nie je zrejmé, ktoré návrhy budú podporené, konkrétne označenie dostane tento nový čl. A až pri následnej legislatívno-technickej úprave zo strany príslušných útvarov Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Pán spravodajca, takže vám ho odovzdávam, máte ho, dobre. Takže ďakujem. Myslím, že hlasovanie nemám pripravené, môžme dať hlasovať ako celok.
Musím povedať, že tie nedostatky, ktoré sme teda vytkli v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý už teda existujúci zákon má, sú dôvodné, tak ako som to v rozprave a v odôvodnení hlavne uvádzal. Je to aj odozva praxe. To isté čo pri zákone o lesoch, to isté aj v pozemkových spoločenstvách.
Takže, vážení kolegovia, bol by som rád, keby ste sa k tomu postavili tiež korektne a zvážili, že či pozmeňujúce návrhy, ktoré sú tu predkladané, by nemohli zlepšiť, a mne sa zdá, že idú zlepšiť, kvalitu života tohto zákona v praxi. A dúfam, že naprieč politickým spektrom bude mať podporu, o ktorú vás chcem týmto aj požiadať.
Ďakujem pekne za vaše vypočutie

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len krátko. Chcem predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona. A to je skutočnosť, že častokrát sú lesné cesty zapadané, zapadané stromami po víchrici. Aj teraz, keď je víchrica, tak určite veľa stromov napadá na lesné cesty. A takisto sú aj pozdĺžne a priečne odvodňovacie systémy, ktoré takéto buď kalamity alebo povodne poškodzujú. A stáva sa, že vlastne obhospodarovateľ lesa ich nevie sprejazdňovať z toho dôvodu, že na každú takúto cestu alebo po každom takomto vetre by potreboval robiť výberové konanie. A kto vlastne to môže odstrániť z tej cesty? No a keď takýmto spôsobom sa mnohé svahnice nachádzajú v takomto stave, tak si myslím, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia povedzme turistov, ktorým sa čosi môže prihodiť v lese, a ak by sa dostali k nim záchranné systémy a záchranné zložky, tak dovtedy môže byť neskoro.
To isté sa môže stať pri požiari a iných náhodných udalostiach. Preto si myslím, že by bolo treba, aby sa udržovali tieto cesty a odvodňovacie systémy v takom stave, aby boli kedykoľvek prístupné pre integrovaný záchranný systém.
Tak dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. v znení zákona o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I 46 bod znie:
" 46. V § 25 ods. 2 znie:
"(2) Vlastníci a správcovia sú povinní lesné cesty udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, odkaz na bod 36) a zabezpečiť funkčnosť pozdĺžnych a priečnych odvodňovacích zariadení. Pri vzniku mimoriadnych situácií v lesoch sú povinní bezodkladne zabezpečiť prejazdnosť lesných ciest, najmä pre potreby zložiek integrovaného záchranného systému. Na zabezpečenie tejto povinnosti možno použiť postup podľa osobitného predpisu, odkaz na 36a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 36a) znie:
"36a) § 58 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z v znení zákona neskorších predpisov.".".
Odôvodnenie: V prípadoch mimoriadnych a nepredvídaných udalostí, ako sú živelné pohromy, havárie alebo situácie, ktoré bezprostredne ohrozujú životy, zdravie ľudí alebo životné prostredie, je nutné lesné cesty zabezpečiť tak, aby mohli byť v prípade časovej tiesne permanentne využívané pre zložky integrovaného záchranného systému.
To je pozmeňujúci návrh. Len chcem upozorniť, ten, ktorý bol rozdaný v laviciach, bol tam preklep, kde miesto 46 bola 41. Takže len upozorňujem na to. Ale je to bod 46.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh bude sa týkať § 28 ods. 3 zákona o lesoch. A o čo vlastne ide v tomto pozmeňujúcom návrhu? Jedná sa o pufračnú zónu v piatom stupni ochrany. Pre tých, čo neviete, čo to pufračná zóna je, tak je to nárazníková zóna, ktorá má zabrániť šíreniu jednotlivých škodcov z nižšieho stupňa ochrany do stupňa vyššieho, ktorá je chránená bezzásahove. Ide o ponechanie § 28 ods. 3 zákona o lesoch v pôvodnom znení. Ide o zachovanie asi jediného paragrafu v lesnom zákone, ktorý priamo rieši povinnosť, a tým aj hmotnú zodpovednosť pre organizácie ochrany prírody a krajiny za svoje rozhodnutia.
Čiže § 28 ods. 3 znie v pôvodnom znení, a to je: "Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonávanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník a správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť aj vykonanie tých opatrení."
Podľa pôvodného návrhu zákona alebo pôvodného zákona, ako aj mnou navrhnutého zákona túto činnosť zabezpečuje organizácia ochrany prírody a krajiny, čiže znáša všetky náklady na vykonanie tejto ochrany, čo predstavuje ročne vo finančnom vyjadrení značnú čiastku. Samozrejme organizácie ochrany prírody a krajiny znášajú aj sankčné pokuty za nevykonanie, respektíve nedostatočné vykonanie týchto opatrení, ktoré môžu byť uložené orgánmi štátnej správy, čo sa bežne v minulosti stávalo.
Kým v navrhovanej úprave lesného zákona táto zodpovednosť mala byť presunutá na obhospodarovateľa lesa s tým, že obhospodarovateľ lesa si mohol takto vzniknuté náklady nárokovať u orgánov ochrany prírody a krajiny. Tieto mu boli uhradené v súvislostiach so zákonom č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde. No v tomto v zákone nastáva problém. Aj keď obhospodarovateľ lesa prejde všetkými legislatívnymi procesmi pri podaní žiadosti na refundáciu nákladov za vykonanie ochranných opatrení na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu v zmysle § 9 zákona o environmentálnom fonde, na poskytnutie týchto náhrad nemá právny nárok. Čiže musí urobiť činnosť a nemá právny nárok na jej úhradu.
Ďalej v § 6 spomínaného zákona jednoznačne diskriminuje príspevkové organizácie, ktoré v zmysle tohto paragrafu, čiže § 6, nie sú oprávnenými žiadateľmi na poskytnutie finančných náhrad. Čiže obhospodarovateľ lesa musí vykonať ochranné opatrenia, má náklady, musí znášať prípadné sankcie za ich nevykonanie, poprípade nedostatočné vykonanie, kde návrh na udelenie sankcie môžu dať aj orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny, nemá zákonom zaručené, že zákonom vynútené náklady mu budú refundované a príspevkové organizácie, napríklad Štátne lesy TANAP-u, ktorá je organizácia spravujúca lesy s najväčšou výmerou lesov v piatom stupni ochrany, nie sú oprávnenými žiadateľmi refundácie nákladov.
To je hlavný argument podania pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľočku prednesiem.
Ešte predtým by som chcel reagovať, nie je tu pán kolega Huba, na memorandum, ktoré, kvôli memorandu, s ktorým vystúpil v rozprave,. Memorandum spolupráce lesníkov a ochranárov, ktoré vzniklo po veľkej kalamite v roku 2004 v Tatrách, v ktorom spomína aktívnu spoluprácu ochranárov a lesníkov. Neviem dôvod prednesenia tohto memoranda, ale jediný argument, ktorý tam môže byť a jediný výsledok tohto memoranda je to, že Tatry v súčasnosti vyzerajú ako, ako spúšť a nespočetné hektáre suchých stromov. Takže táto spolupráca je asi skôr jednosmerná a je v prospech tých, ktorí zapríčinili, že Tatry vyzerajú ako púštna krajina.
Dovoľte, aby som vám predniesol pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gažiho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 724.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa vypúšťa bod 51. Doterajšie body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o úpravu ustanovenia, ktoré upravuje zodpovednosť za plnenie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, a túto prenášajú z obhospodarovateľa lesa na organizácie ochrany prírody.
Toľko k môjmu pozmeňovaciemu návrhu.
Ja by som ešte chcel reagovať z tohto miesta na kolegu Jana Mičovského, ktorý dával podobný pozmeňovací návrh k tomuto § 28 ods. 3, kde v druhej vete zmenil právomoc alebo právomoc rozhodnúť o obranných a ochranných opatreniach z orgánu životného prostredia na orgán alebo organizáciu štátnej správy lesného hospodárstva. Ono je to pekné, ale nerieši to poslednú tretiu vetu a to financovanie z tohto envirofondu. A z tohto dôvodu, že nie je to zaručené zákonom, podávam tento pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ja som to neriešil kvôli tomu, že tam to bolo aj v pôvodnom znení. To znamená, že stále zdroj sanácie týchto nákladov je na envirofonde. Takže dobre, ak si to to upresnil, o to lepšie. Tá podstata, že túto náhradu má v rukách lesný hospodár a nie pracovník životného prostredia, je zachovaná a v tom prípade sme teda úplne v zhode.
A čo sa týka toho vystúpenia pána poslanca Hubu a toho, Peter, ja si myslím, že aj my lesníci by sme mali mať trocha viacej pokory. Vieme, že keď by sme boli úplne presní, tak sa nájdu chyby tu i tam. Možno to vyžaduje pokročiť dopredu a nespomínať stále, kto čo spôsobil, lebo aj my sme nespôsobili len dobré veci. A možno vidieť pokrok v tom, že táto rétorika ochranársko-lesníckeho boja je škodlivá predovšetkým pre lesy a skúsiť sa teda od toho odosobniť a pozrieť sa na to, že mnoho vecí, na ktoré nás aj ochranári upozornili, sa ukázali ako pravdivé. Takže mne sa veľmi žiada opustiť túto pôdu akéhosi bojiska, žabomyšacieho, a najmä poškodzujúceho lesy.
A k tomuto tak ako, že úprimne vyzývam možno aj stadiaľto, z tohto pomerne vysokého postu Národnej rady, aby sme to tak riešili nielen tu, ale hlavne v praxi, v prevádzke. Lebo vďaka tomu tie lesy budú fungovať viac a lepšie. Les nevie naozaj, či ide okolo neho ochranár, lesník alebo občan. Potrebné je, aby sme dokázali urobiť kroky, ktoré budú kroky pre budúcnosť. A toto sú kroky pre minulosť, v ktorej sa už asi toľko nehrabme.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len krátko. Ono je totiž smutné, pokiaľ generácie lesníkov pestovali les, ktorý šmahom ruky niekto bez nejakej hmotnej zodpovednosti a rozhodnutia vážneho ponechá napospas osudu. A nielen les hospodársky, ktorý je momentálne vyhlásený v piatom stupni ochrany, ale takzvané, takzvané, ale výnimočné pralesy, ktoré sú v Neserovej doline, v Neserke, aj tie ostali ladom rozhodnutím bez zodpovednosti. A s odstupom času, pokiaľ história ukázala, že to rozhodnutie nebolo správne, tak stanovisko kompetentných orgánov bolo: stalo sa, chyba, omyl.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa a Tibora Lebockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z.
Dopĺňa sa takto:
V čl. I sa za bod 39 vkladá nový bol 40, ktorý znie:
"40. V § 23 ods. 1 doplniť na koniec vetu: "Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby v platných programoch starostlivosti o lesy."
Ďalšie body sa prečíslujú.
Neviem, vystúpil tu a okomentoval tento pozmeňujúci návrh aj kolega Hlina. Neviem, ja mám jednu zásadu, že keď sa niečomu nerozumiem, tak sa opýtam odborníka, o čom to je. Myslím, že tu došlo k určitému nepochopeniu a nedorozumeniu. Jedná sa totiž o ťažbu, ktorá je síce ťažba, ale je to v porastoch najmladších, takzvané prečistky, a jedná sa o hmotu, ktorá je nemerateľná do 7 centimetrov a ktorá ostane v poraste ako hnojivo pôdy a tak ďalej. Čiže v žiadnom prípade sa nejedná o hrubšie stromy. Je to tu aj napísané. Pokiaľ je tam predpísaný objem ťažby, čiže je tam hrubšia hmota, tak sa vyžaduje súhlas odborného lesného hospodára. Tento zákon alebo terajšie znenie zákona, ktoré ukladá odborným lesným hospodárom dávať súhlas aj na tú hmotu nemerateľnú, je vlastne nevykonateľný, ani sa nevykonáva. Žiadny odborný lesný hospodár nedáva súhlas, pretože sa to nedá. Pokiaľ ste niekto videl tlačivo súhlas na ťažbu, tak musíte tam napísať počet stromov, hmotnatosť a tak ďalej a tak ďalej, a nič z toho sa tam nedá napísať. Dokonca ani ten počet stromov, lebo sa to nevyznačuje, prečistka sa nevyznačuje.
Čiže vlastne týmto pozmeňovákom sme reagovali len na podnety lesníckej prevádzky, pracovníkov prevádzky, ktorí dennodenne sa potýkajú s týmto problémom a vlastne porušujú zákon, a keby ho aj chceli plniť, tak ho nemôžu, pretože nedá sa vypísať ani súhlas na ťažbu pri týchto prečistkách. Samozrejme v programe starostlivosti o lesy, pokiaľ tam bude plánovaná ťažba, čiže nejaká ťažba, čiže to je hrubšia hmota, tak tam sa súhlas sa napíše. Čiže myslím, že tu došlo k určitému nepochopeniu.
Aby ste pochopili, čo sú to prečistky, lebo trošku nejakú takú lekciu z lesníctva. Výchovne... (Hlas spravodajcu.) Prosím? Je to výchovný zásah. Zoberte si, pokiaľ sa zalesňuje holina, tak tam ide štyri až šesťtisíc kusov sadeníc s tým, že do rúbnej doby sa dožije zhruba desať percent z týchto stromkov. Je to sto, rúbna doba, sto, stodvadsať, stoštyridsať rokov, samozrejme podľa bonity a dreviny a tak ďalej. A počas tejto rúbnej doby sa robí niekoľko výchovných zásahov. Prvé sú prečistky. To je tá hmota, ktorá je nemerateľná, ktorá je ešte tenká a ktorá ostane v poraste a zhnije a slúži ako hnojivo pre daný porast. Potom sú to prebierky do päťdesiat rokov a prebierky nad päťdesiat rokov. Tie sa robia niekoľkokrát za decénium alebo niekoľkokrát za tú dobu. Čiže do porastu sa priemerne ide šesť- až sedemkrát za rúbnu dobu. A pokiaľ chceme, aby nám tam ostali kvalitné druhovo a kvalitné, také "ninsák", ako my chceme.
Čiže ja mám tu aj napísané odôvodnenie, ale, bohužiaľ, musel som to tak povedať, pretože došlo tu k určitému nepochopeniu z laickej verejnosti. A budem veľmi rád, keď niekto to ešte nepochopil, aby sa opýtal, a rád mu to vysvetlím, o čo sa tu vlastne jedná. Dobre.
Ďakujem.