35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1037. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2014. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, ja už som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto vládnemu návrhu zákona, takže nebudem opakovať tie argumenty, ktoré som povedal. Skôr by som sa chcel posunúť v tej diskusii. Diskutujeme tu o vládnom návrhu zákona, ktorý je veľmi podobný aj nášmu poslaneckému návrhu zákona, čo sa týka riešenia, ktorý sme predložili na túto schôdzu s pánom poslancom Ivanom Štefancom. Jedná sa o ten návrh zákona, ktorý predkladala ešte v roku 2009 pani poslankyňa Jarmila Tkáčová z SDKÚ - DS. Opakujem to len preto, že teda nezobudili sme sa v tejto téme teraz, ale dlhodobo presadzujeme zákaz ťažby uránu, resp. zákaz ťažby rádioaktívnych nerastov, ktoré by bolo možné ťažiť iba vtedy, ak občania dotknutých obcí sa súhlasne vyjadria k tejto ťažbe v referende.
Musím povedať, že vládny návrh zákona, ktorý je predložený, toto riešenie prevzal, toto riešenie ďalej špecifikuje, naozaj je rozsiahlejší, čo sa týka obsahu, ďalej špecifikuje toto riešenie a považujem toto riešenie za dobré, za správne riešenie z jednoduchého dôvodu, že keď si to všimnete, keď sme tu diskutovali k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak okamžite vznikla diskusia v rámci faktických poznámok, ktorá sa vedie dlhodobo v Košiciach, že keď občania protestujú proti ťažbe uránu, lebo ľudia to zjednodušia, čiže protestujú proti ťažbe uránu, odpoveď je, veď žiadna ťažba nie je schválená, žiadna ťažba nebude. Ono sa vykonáva len prieskum.
S týmito argumentmi aj pán minister životného prostredia Žiga, druhýkrát, on to urobil druhýkrát, prvýkrát to urobil iný minister životného prostredia za vlády, prvej vlády Roberta Fica, ale to druhé predĺženie už bolo za súčasnej vlády, za ministrovania pána ministra Žigu, predĺžil povolenie na prieskum pre spoločnosť, ktorá prieskum rádioaktívnych nerastov, a teda aj uránu v lokalite Jahodná vykonáva. Dnes je totižto situácia taká, a na to by som chcel upozorniť, že ak niekto vykonáva prieskum, hradí ho zo svojich zdrojov a zistí, že tam nerast, ktorý hľadá, sa nachádza v zaujímavom množstve z pohľadu banskej činnosti a požiada o vydanie povolenia na dobývací prieskum, tak má prednosť, jednoducho povedané.
To znamená, táto novela zákona by mala riešiť práve ten okamih, že keď tá spoločnosť, ktorá robí prieskum, v apríli 2015 príde k záveru, že by tam rada ťažila, tak bude môcť ťažiť iba vtedy, ak bude mať súhlasné stanovisko zo všetkých, od občanov platnými referendami všetkých obcí, ktorých sa to dotýka. Čiže toto riešenie považujem za dôležité z toho pohľadu, aby občania neboli v aute, aby názor občanov bol dôležitý v danej veci, aby sa nestalo, že nejakými šikovnými okľukami sa vlastne napriek petícii, pod ktorú sa podpísalo 113-tisíc občanov Košíc a okolia, napriek odporu zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, aj mesta Košice, zastupiteľstva mesta Košice, teda volených zástupcov ľudu, nájde nejaká finta, ktorou predsa len bude musieť ťažobná spoločnosť po prieskume začať ťažiť, keď o to požiada.
Takže z tohto pohľadu ja podporím tento vládny návrh zákona. Koniec koncov prináša len riešenie, o ktorom sme v tejto Národnej rade diskutovali už v roku 2009, vtedy nezískalo podporu kolegov poslancov zo SMER-u, tak teraz som plný nádeje a očakávaní, že teda ak to predkladá pán minister Žiga a je to vládny návrh zákona, tak zrejme už SMER zmenil názor a zahlasuje za toto riešenie, aby sa teda ťažiť rádioaktívne nerasty na Slovensku mohli len vtedy, ak sa obyvatelia súhlasne vyjadria v platných referendách vo všetkých obciach, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím odcitovať z listu, ktorý nám poslali košickí aktivisti zo Zväzu ochrancov prírody a krajiny, pár viet, a potom poviem svoj názor.
Citujem teda: "Vítame snahu o legislatívne zakotvenie zákazu dobývania rádioaktívnych nerastov v Slovenskej republike. Deklarovanej snahe o posilňovaní priamej demokracie protirečí však zúžený okruh občanov, ktorí sa budú môcť vyjadriť v referende k zámeru ťažiť a spracovávať rádioaktívne nerasty. Negatívne účinky z dobývania a riziká by totiž rozhodne zasiahli oveľa väčší okruh obcí, než len tie, ktoré zákon uvažuje.".
Toto je len jeden z problémov, ktorý vidíme pri tomto návrhu. Minimálne, čo ja vnímam ako dotknuté územie, je dané povodie. Možno by som nešiel až tak po administratívnych celkoch, ako po prirodzených, alebo prírodných celkoch, konkrétne v tomto prípade povodí. Ale to je všetko vec na diskusiu, na diskusiu, na ktorú malo byť viacej času, ale ten môj návrh je trochu iný. Už tuná sa spomínalo, že pred pár rokmi tu padol návrh na moratórium na ťažbu uránu, kde by sme sa vyhli aj tejto diskusii, ktoré presne sú tie dotknuté obce alebo, čo je ten dotknutý región a to by bolo oveľa, podľa mňa, čistejšie riešenie vyhlásiť na nejaký konkrétny časový úsek, dvanásť alebo hoci dvadsať rokov, kým sa prípadne nezdokonalí technológia, neobjaví nová technológia, nemusí to moratórium byť takpovediac naveky, ale naozaj na nejaký rozumný časový úsek a bolo by to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne pánovi predsedovi výboru, že na mňa reagoval. Chcel by som len povedať, že áno, môžme o tom diskutovať, čo by ešte trebalo urobiť pre väčšiu bezpečnosť, čo by ešte trebalo urobiť, aby sa občania k tomu mohli viac vyjadriť, k danej problematike. Ja každopádne vítam to, že SMER priniesol tento návrh zákona, teda s veľkou pravdepodobnosťou za to zahlasuje. Mohol zahlasovať aj za náš poslanecký návrh zákona, no ale to už by nebol SMER, takže v danej chvíli buďme radi za to, že to vôbec prejde v tejto Národnej rade, v takej verzii, v akej sa momentálne zadefinovala táto problematika a že teda občania dotknutých obcí, v katastrálnom území ktorých sa bezprostredne dotýka ten dobývací priestor, ktorý by tam mal byť určený banským úradom, sa budú môcť vyjadriť v referende, ale nielenže sa budú môcť vyjadriť v referende, ale len súhlasné a platné referendum umožní ťažbu.
Čiže toto riešenie považujem za určitú zábezpeku pre občanov, že jednoducho sa nezobudia jeden deň na to, že napriek ich petíciám, napriek ich protestom, napriek ich nesúhlasu, napriek uzneseniam ich zastupiteľstiev im tam zrazu začnú chodiť bagre a nákladné autá, lebo ináč sa to nedalo, lebo zákony to ináč nepustili. Takže z tohto pohľadu toto riešenie v danej chvíli považujem za riešenie dobré. Môžme ale diskutovať o tom, ako by ho trebalo ešte vylepšiť. Veď o tom bude aj druhé čítanie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, treba uznať, že tá východniarska klika je silná, kým si skočíte do vlasov, že kto to vlastne vybavil, ja by som predsa len poďakoval aj ľuďom, ako pán Rovinský, ako pán Poláček, ktorý sa kus natrápili a vy si to už podeľte, že kto sa bude prezentovať, že to vyriešil. Naozaj aj v tomto prípade ešte tie pozostatky toho vzdoru, toho aktivizmu, toho občianskeho názoru, ešte chvalabohu sú. Teším sa, že naozaj výsledkom je aj, aj dajme tomu, dnešné rokovanie. Treba poďakovať ľuďom, ktorí tomu venovali čas, energiu a aj peniaze, lebo viem, že to všetko niečo stojí. Ja viem o tom svoje, nikto to nepreplatí, obzvlášť, keď idete proti záujmom niekoho. Keby ste šli záujmami niekoho, no tak faktúru máte kde poslať. Tuná nemáte kde poslať faktúru, tuná to musíte vytiahnuť z vrecka, čiže stojí tu naozaj na mieste a ja v tejto chvíli ďakujem ľuďom, ktorí sa tomu dlhodobo venovali a vyvinuli enormnú energiu a oni sú tí, ktorí zachraňujú a možno na konci aj zachránia Košice pred tým, aby im za dverami ťažili urán. To by bolo korektné takto povedať, a tým pádom sekundárne povzbudíme aj ďalších, aby aj vo svojom regióne konali tak, aby ste nakoniec dokopali ľudí, ktorí vládnu, k tomu, aby sem doniesli niečo, čo za niečo stojí. To by možno stálo teraz vyzvať pána Senka, keď tuná východniari už svoje záujmy deklarujú alebo tú ochranu pred tým, aby mohli ísť do Košíc a nevykrikovali im, že čo som tu ja hovoril, že budú svietiť jak baterky, tak teraz už môžu teda, že urobili sme čo sme mohli. Otázka stojí, že či to bude stačiť? Ja som neni paranoik, ale viem, kde žijem a viem, akí sú právnici a z čoho žijú právnici, takže bude mimoriadne zaujímavé zistiť, že jak to celé, aký to celé bude mať koniec. Ale vyzerá, že verím, že tento štát, ešte akú takú silu má.
Takže keď tento štát, tento zákonodarný zbor prijme nejaký parameter, tak verím, že bude, že tu máte, váš právny odbor na rozdiel od právnych odborov iných ministerstiev pracoval tak, že to nebude mať nejaké slabé miesto, o ktoré sa dá zahačkať, a potom vycúvate s tým, že teda aby sme sa nearbitrovali, ja neviem čo, však viete tých vecí, jak to celé môže skončiť, je veľa. Takže ja som hlasoval za, aby to šlo do zrýchleného. Ja som za tento zákon, s tým nemám najmenší problém. Hej, netrhám z koristi, že si chcem aj ja tam pichnúť svoju vlajku, ja s tým dokopy nič nemám, ja som pár letákov rozdal, ale sú ľudia, ktorí si zaslúžia uznanie a pochvalu, že sa tomu venovali, to treba korektne povedať.
Treba vyjadriť presvedčenie, že naozaj to pomôže, že naozaj je to to, čo v tejto chvíli bolo treba urobiť a tak, ako sme to urobili, je to, že na konci je výsledok, lebo výsledkom vyzerá, že sa zhodneme, výsledkom je to, že sa ten urán ťažiť nebude. Nie, nebude ťažiť preto lebo, viete to máte takých, ako sa to, kverulantov, ktorí sú, ešte ani nepoviete, že čo chcete a už sú proti. To ja poznám. Keď je požehnaná krajina, ktorá má nejaké bohatstvo, však je jej úlohou ho prípadne znásobiť to nerastné, vyťažiť, predať, neviem čo. Ale potom sú aj okolnosti, že kde teda pánbožko požehnal, keď už tu zostanem v tejto rovine, že to nerastné bohatstvo sa nachádza, no už smola, je to Košičanom vo dvore. Čiže už na toto treba naozaj zabudnúť. Viete, keby to bolo naozaj niekde, ale my tých pustatín veľa nemáme, tak potom rozprávajme o tom, ako to zhodnotiť a tu napr. ja znova si neodpustím tú poznámku, že my sme na tom horšie ako Mongoli. A pritom častokrát sa zvykne ako Mongoli, chudáci, a pritom to sú múdri ľudia, lebo oni sú bohatí na nerastné suroviny a by ste neverili, oni sú parametricky ináč nastavení, že koľko chcú z toho, že ich Džingis alebo kto požehnal, že majú nejaké nerastné bohatstvo.
Tam tá daň za vyťažený nerast je, neviem, či nie 50 %, kdežto u nás 10 %. Viete, všetky tie mýty, všetky aj to tie ekonomické prepočty, a tu sa premostím na Detvu, ktorí budú hovoriť, že prečo teda je aj v záujme štátu vyťažiť, tak v zásade v porovnaní s inými krajinami znova prídeme na to, čo je smutnou a krutou pravdou, že predáme aj vlastnú mater a lacno.
Viete to je presne to, hej, že u nás sú tie parametre nastavené tak, že sú fakt klondajkom pre tých ľudí, ktorí sa tomu venujú, že to už keď sa niekde ťaží, že už nám niekto dal to šťastie, že to máme, tak to nezhodnotíme. Nezhodnotíme, lebo tá daň za vyťažený nerast je nízka, tie parametre, ktoré si my k tomu nastavujeme a mýty typu, že to povie iba niekto, kto tomu nerozumie, že DPH tu zostane. DPH tu nezostane, lebo my to zlato si nekúpime, čo v Detve vyťažia. To znamená, keď to zlato pôjde preč, tak to DPH nebude. Nuž, ale to by chcelo byť korektný, však? Keby sme všetko zlato, ktoré vyťažíme sem, aj spotrebovali, tak tá DPH tu zostane, ale kto by si už u nás kúpil zlato, okrem vybraných pár ľudí, ale ani. (Reakcia navrhovateľa.) To všetko súvisí, lebo ja vám poviem, že čo chcem využiť tento moment, tento deň D aj k tým chudákom, ktorí, zdá sa, že nemajú takú loby, to sú Podpoľanci a Kremničania, ktorí, zdá sa, že nemajú až takú loby, aby presadzovala ich záujem, tak chcem využiť, a tým pán minister premostím, prečo hovorím o tom zlate, lebo ak vám tečie do topánok v uráne a ste tu v skrátenom, mám pocit, že ste to už niekde povedali, že pri ťažbe zlata sme už, už je vymaľované. No, povedzte, povedzte ľudu tejto krajiny, že Detvanci tam, ten zlatý vrch, že či jak sa volá, že im ho rozkopú, že im ho rozkopú, však to by koniec koncov možno nebolo až tak zlé, keby z toho niečo mali, ale oni ho rozkopú, z toho nebudú mať nič, hej, len tam zostane ekologicky obrovská záťaž a budú to robiť metódou, ktorá je použiteľná v krajinách tretieho sveta a Slovensku.
No a to je, pán minister, prečo to hovorím. Ja využijem tú príležitosť, že pôjdem ku vám na výbor, prípadne keď neprejdem, tak pôjdem tuná s pozmeňovákom. Čiže už keď teda hovoríme, že lebo zlato nie je toxický nerast, treba povedať, čiže ak teraz hovoríte, že ten zákon hovorí, že upravuje, podmieňuje ťažbu toxických nerastov referendom, tak ja by som navrhoval, aby sme, môžme o tom formuláciu presne cizelovať, aby sme navrhli iné nerasty, ktoré sa ťažia a spracovávajú toxickou metódou detto. No resp. tiež je podmienené súhlasom referenda. Verím, že prípadne by sme mohli na to nájsť spoločnú, spoločnú reč. Čiže to bude predmetom môjho návrhu aj ochoty alebo aj chuti zmeniť a pomôcť možno Detvancom, pomôcť možno Kremničanom, že teda oni to zlato síce toxické nie je, ale tá ťažba a spôsobom tej ťažby, to na tom, verím, že sa zhodneme, určite toxický a nebezpečný je. Čiže aj tam, tam tá miera tej spoluúčasti verejnosti by mala byť primeraná a primeraná je. Som rád, že sa zhodneme na tom, že to definujeme referendom. S tým tiež plne súhlasím. Očakávam konštruktívnu debatu na túto tému.
Ďakujem.

Ospravedlňte ma, v rámci druhého čítania som si priniesla toľko materiálov, dovolím si teda z hlavy, keďže je to druhé čítanie.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dovoľte, aby som len stručne pripomenula od prvého čítania, že v tomto návrhu zákona vypichla z neho možno niektoré základné body, ktoré upravujeme a požiadala vás o podporu tohto zákona. Jedná sa najmä o úpravu niektorých výkonov, ktoré budú uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia v domovoch sociálnych služieb. Rovnako v rámci tohto zákona upravujeme niektoré požiadavky stavovských organizácií, a to hlavne zmenu výšky členského poplatku. Takisto v rámci tohto zákona, v rámci výboru prešli niektoré pozmeňovacie návrhy, v rámci ktorého dochádza kvôli dobrému hospodáreniu s verejnými zdrojmi a rizika, že by k tomuto nedošlo, k posunutiu niektorých termínov pri zavedení tzv. iHealthu.
Takže, vážení páni poslanci, vážená pani predsedajúca najmä, vážení páni poslanci, ja vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru a uviedol spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 884.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 888 z 25. februára 2014 rozhodla, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. V časti IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v jednotlivých výboroch. Gestorský výbor rokoval dňa 13. mája 2014 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami obsiahnutými v spoločnej správe. Súčasne gestorský výbor navrhol hlasovať o bodoch 1 až 43 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, je tu taká komorná atmosféra o druhej, možno aj je to spôsobené tým, že ten urán sme prerokovali rýchlejšie, ako to možno mnohí očakávali, aj tým, že pôvodne nemal ísť tento vládny návrh zákona, ale možno je to aj dobré, aby sme tie zdravotnícke zákony prerokovali už konečne v jeden deň, pretože sa to stále rozkladá na tej schôdzi a potom, potom je ťažko sledovať niť v tej diskusii.
Chcel by som hovoriť vo svojom vystúpení v druhom čítaní už pomerne konkrétne k dvom záležitostiam. V prvom čítaní som hovoril o návrhu zákona ako celku, čo tým ministerstvo sleduje, aké zmeny to prináša a na záver by som podal aj jeden konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach.
Prvá oblasť, o ktorej by som chcel hovoriť je eHealth. O eHealthe nie je napísané vo vládnom návrhu zákona v podstate nič. Zaujímavejšia bola diskusia na výbore pre zdravotníctvo, kde jeden z kolegov poslancov zo SMER-u podal pozmeňujúci návrh, ktorý v princípe posúva termíny, lehoty zavedenia elektronického zdravotníctva tak, že funkčné by malo byť až v roku 2017, teda po 1. 1. 2017. Pán štátny tajomník nám povedal aj argument, že beží výberové konanie, verejné obstarávanie a jednoducho, keďže sú tam odvolania jednotlivých uchádzačov, tak reálne hrozí, že sa to nedá stihnúť včas tak, aby nám neprepadli peniaze, ktoré sú na to určené z operačného programu zdravotníctvo.
Priznám sa, že po tejto odpovedi, ja som ju tak veľmi voľne zopakoval. Budem rád, keď pani ministerka či už v záverečnom slove alebo v rozprave vysvetlí, čo sa vlastne stalo na tom ministerstve zdravotníctva, prečo je tomu tak, že sa to verejné obstarávanie nedá stihnúť. To čo ma ale trápi omnoho viacej, je ten systémový problém, v ktorom sme. Skutočnosť, že o eHealthe v slovenskom zdravotníctve diskutujeme od začiatku tohto storočia, aby som to tak povedal, určite vo funkčnom období 2002 - 2006 už táto diskusia tu veľmi intenzívne plynula v Národnej rade. Pokračovala nielen počas druhej Dzurindovej vlády, ale aj prvej Ficovej vlády, vlády Ivety Radičovej. Všetci ministri zdravotníctva niečo robili, čo sa týka eHealthu, ale vo svojom blogu som to prirovnal k diaľnici do Košíc. Viete, akože každý ju buduje, všetci o nej hovoríme, stále nie je. V pondelok v noci, keď som išiel do Bratislavy, tak by som vám vedel rozprávať zážitky, kým som sa prebojoval do Zvolena. A je úplne jedno, či by som išiel severom, či juhom, tiež by som sa prebojovával cez úseky, kde tá diaľnica stále nie je.
Čiže je to projekt, ktorý každá vláda niečo v ňom robí. Faktom je, že ten projekt sa posúva. Musím povedať, že skutočnosť, že pozmeňovacie návrhy SMER-u posúvajú tento projekt, samozrejme s požehnaním ministerstva zdravotníctva, až na plecia ďalšej vlády, povedzme si to úprimne, kolegovia, ma mrzí, neteší, som z toho smutný. A teraz budem kritický na ministerstvo zdravotníctva. Musím povedať, že minulý týždeň, keď som počul hodnotenie pána premiéra, že je spokojný s prácou pani ministerky v polčase vládnutia a že na ministerstve zdravotníctva sa urobilo kus dobrej roboty, tak musím povedať v tomto pléne, že s tým nesúhlasím, pretože kľúčový projekt, ktorý mal byť spustený v priebehu tohto funkčného obdobia, a to je projekt platba za diagnózu DRG, sa posunul na začiatok roku 2016.
A druhý kľúčový projekt, ktorý mal byť spustený v tomto funkčnom období, sa posúva až na rok 2017. Keď k tomu pripočítam tretí kľúčový projekt, ktorý bol takou vlajkovou loďou SMER-u v zdravotníctve v tomto funkčnom období a to je projekt jednej zdravotnej poisťovne, ten už mešká viac než rok a je v nedohľadne. Ja som rád, že sa projekt jednej zdravotnej poisťovne nepodarí zrealizovať. Som o tom presvedčený, že to vláda neurobí, ale jednoducho SMER to urobiť chcel a znovu sa to posúva. Čiže viete, mohli by sme teraz ísť do nejakých iných partikulárnych vecí, ale podľa môjho názoru DRG a eHealth sú projekty, teda projekt platba za diagnózu, spravodlivé ohodnotenie práce zdravotníkov v nemocniciach a projekt elektronického zdravotníctva sú veci, na ktorom je zhoda. Ja nevidím veľké rozdiely medzi SMER-om, SDKÚ alebo KDH v pohľade na potrebnosť a na realizáciu. Áno, možno máme iný pohľad na niektoré detaily, ale princíp je ten, že to chceme. Napriek tomu to súčasná vláda nevie zmenežovať v tomto funkčnom období. A to ma mrzí. To ma mrzí. Takže neviem sa stotožniť s pánom premiérom, že ministerstvo zdravotníctva urobilo dobrú robotu v ostatných dvoch rokoch, pretože dva z kľúčových projektov, ktoré mali byť realizované v tomto funkčnom období, sa odsúvajú na budúce funkčné obdobie, na rok 2016, 2017.
To, že sa to posúva, otvára aj množstvo otáznikov. A otáznikov, ktoré sú pre nás drahé. A mňa vôbec neteší skutočnosť, keď niekto povie, že no, financuje sa to z európskych peňazí. Aj európske peniaze sú naše peniaze, lebo Európa sme my. Teraz sme poberateľ, ale možno v jednej chvíli budeme skôr čistý platič do Európskej únie, alebo polku dáme, polku si zoberieme z tej Európskej únie, však verme, že raz sa do tohto stavu dostaneme. Čiže mne nemôže byť celkom tak jedno, koľko sa minulo na eHealth, keď stále nefunguje. A naozaj, kládol som otázky na výbore pre zdravotníctvo. Pani ministerka tam nebola. Ja ich zopakujem znovu aj v jej prítomnosti. Teda koľko sme minuli vlastne na eHealth v tomto funkčnom období? Nie sú to stratené peniaze, keď sa ten projekt nezrealizuje? No, lebo napríklad nakúpil sa hardvér. Keď eHealth nezačne fungovať v dohľadnej dobe mesiacov, možno roka, tak ten hardvér v 2017 už bude vystárnutý. Čiže to boli vyhodené peniaze. Viete, keď dneska na niečo kúpite hardvér, viete ako starne IT technológia? Dneska, keď kúpite hardvér v 2014, v 2017 je už, sú už minimálne dva novšie modely a po štyroch rokoch môžte elektroniku odpísať. Toto je realita. No ale my sme už na to minuli peniaze z operačného programu. Ako, viete, to posúvanie ma neteší.
Druhá otázka. Z čoho bude financovaný eHealth v ďalšom programovacom období? Odpoveď pána štátneho tajomníka bola, že no z eurofondov a budeme sa uchádzať. Máme istotu? No, nemáme istotu. Lebo nikto zodpovedne nemôže stopercentne povedať, že áno, to vybavíme. Ani pani ministerka, ani vláda Roberta Fica. Čiže keď to mám zhrnúť, skrátka na eHealth sa minulo obrovské množstvo peňazí. V tomto funkčnom období sa míňali na to peniaze z operačného programu z tohto plánovacieho obdobia. Výsledkom toho ale je, že to nebude dokončené a odsúva sa to na ďalšie plánovacie obdobie, kde len sám pánboh vie, ako to bude, koľko na to bude peňazí, čo sa z toho bude financovať. Mohli by sme diskutovať aj o tom, či ministerstvo zdravotníctva naozaj vie, čo v tom eHealthe chce, pretože pred časom sme tu zvádzali diskusiu v Národnej rade, keď pani ministerka prišla s návrhom, ale aby elektronické preukazy, ktoré budú akousi kartičkou na vstup do toho systému, financovali zdravotné poisťovne. Počujem svoje slová, ktoré som vtedy hovoril, že nemôžme v polčase, minulý rok v polroku to bolo, meniť podmienky a dať nejaké nové povinnosti zdravotným poisťovniam, keď oni toto nemajú rozpočtované. Odpoveď bola: oni to zvládnu, lebo majú tie zisky a viete také ako, odpoveď bola politická, nie vecná.
Dnes v tých pozmeňovacích návrhoch prenáša sa táto povinnosť zo zdravotných poisťovní na NCZI. No, nechcem povedať, že zas som mal pravdu, keď som to hovoril, že jednoducho to nemôžte len tak naváľať zdravotným poisťovniam. No lenže v tej chvíli, keď sa to tak len prehodí, sa teraz naozaj pýtam, že ministerstvo zdravotníctva vie, ako má ten eHealth fungovať? Alebo tak ako ad hoc mení pravidlá fungovania eHealthu a posúva, celé to posúva na rok 2017.
Takže, dámy a páni, musím na úvod, respektíve na záver tejto prvej časti môjho vystúpenia skonštatovať, že vôbec ma to neteší, že to musím konštatovať, ale musím povedať, že ministerstvo zdravotníctva v tomto funkčnom období pod vedením pani ministerky dva kľúčové projekty - platba za diagnózu a elektronické zdravotníctvo - nezvládlo a posúva to na plecia novej vlády, ktorá vzíde po parlamentných voľbách v 2016. Nech už je akákoľvek, ale až ten nový minister to bude riešiť v tej novej vláde.
V druhej časti svojho vystúpenia by som sa chcel venovať tomu, o čom som hovoril aj v prvom čítaní. Som rád, že novela 578, o ktorej dnes rokujeme, výrazným spôsobom posúva ďalej problematiku dlhodobej starostlivosti a financovania dlhodobej starostlivosti. Naozaj sa tomu teším. Táto diskusia začala v Národnej rade niekedy počas druhej Dzurindovej vlády, kde boli urobené prvé legislatívne zmeny a každá vláda určitým spôsobom pokračovala v legislatívnych zmenách. Ten trend nie je jednoduchý, lebo vyžaduje si dohodu ministra zdravotníctva a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. A nech je akákoľvek vláda, nikdy to nie je jednoduché, aby sa títo ministri dohodli. Ako vždy ide o peniaze. Ide skrátka o to, že v sociálnych zariadeniach neležia len prijímatelia sociálnych služieb, ale ležia tam aj pacienti, ľudia, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť. A tú zdravotnú starostlivosť jednoducho zdravotné poisťovne nechceli a ani v súčasnosti veľmi nechcú platiť. Dôvod je, že nie je na to dostatočná legislatíva. To, čo je napísané vo vládnom návrhu je skutočnosť, že došlo k dohode na deviatich ošetrovateľských výkonoch, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Čiže je tu povedaných deväť ošetrovateľských výkonov, ktoré môžu byť poskytované v sociálnom zariadení a zdravotná poisťovňa by ich mala zaplatiť. A teraz ide, zatiaľ so všetkým súhlasím. Samozrejme môžme diskutovať aj na výbore. Tu bola diskusia o tom, s pánom kolegom Uhliarikom sme o tom rozprávali, že prečo deväť? Prečo ich nie je viac? Veď aj ďalšie výkony. Dobre, beriem to tak, že začnime s deviatimi, pri ďalšej novelizácii, verím, že pribudne ďalších deväť ošetrovateľských výkonov.
Ten problém ale nie je v tom, že koľko ich je tam momentálne napísaných. Ten problém je v tom, ako to bude v praxi prebiehať. Čiže skutočnosť, že v sociálnom zariadení sa poskytuje zdravotná starostlivosť a môže sa aj podľa zákona poskytovať, je fajn. Skutočnosť, že je pomenovaných deväť ošetrovateľských výkonov, ktoré majú byť uhradené z verejného zdravotného poistenia, je tiež fajn. Problémom sú ale ostatné ustanovenia, kde je napísané, že zdravotná poisťovňa môže zaplatiť. A to ma ruší. Zdravotná poisťovňa nebude mať povinnosť, zdravotná poisťovňa budete mať len možnosť zazmluvniť tieto výkony v sociálnom zariadení.
Ako to bude v praxi teda prebiehať? To druhé, čo ma ruší v tom návrhu, je, že poskytovať to môžu iba zdravotnícki pracovníci, ktorí sú zamestnanci tohto sociálneho zariadenia. A keď, a teda spĺňajú kvalifikačné predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A keď teda sociálne zariadenie nemá takýchto zdravotníckych pracovníkov, to ich musí preto zamestnať? A keď ich zamestná a bude to poskytovať, bude mať istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou? Nie. Zdravotná poisťovňa môže zaplatiť. Nepovažujem to za šťastné riešenie o to viac, že skúste si predstaviť teraz modelový príklad. Tri susedy, moja mamka je už dôchodkyňa, má kamarátky v dome. Tri susedky v dome, každá je už odkázaná na sociálnu opateru, na sociálnu starostlivosť. Jedna bude v jednom sociálnom zariadení, druhá v druhom sociálnom zariadení, tretia v treťom. Všetko sa udeje v Košiciach. Jedno bude, jeho zriaďovateľom bude Košický samosprávny kraj, zriaďovateľom druhého bude Arcidiecézna charita, zriaďovateľom tretieho bude súkromná eseročka. Tri sociálne zariadenia. Vybral si to prijímateľ sociálnej služby. Bol tam odporúčaný tím, ktorý rozhodol, teda Magistrátom mesta Košice, že má nárok na sociálnu službu, čerpá ju. Všetky tri susedy budú mať, budú prijímať aj ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť, lebo čo čert nechce, každá bude mať nejakú preležaninu, ktorú bude treba ošetrovať.
A teraz pozor. Zdravotná poisťovňa s jedným z týchto zariadení uzavrie zmluvu, s tými dvoma zariadeniami neuzavrie. S jedným neuzavrie preto, lebo povie argument, že ja už mám zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v tom druhom, verejnom sociálnom zariadení. A s tým tretím neuzavrie z dôvodu, že moment, vy nemáte dostatok sestier, ktoré sú na to certifikované, aby mohli to poskytovať. To znamená, keď si ich zamestnáte, môžme diskutovať o zmluve.
A teraz to otočím celé naopak. Skúste sa pozrieť na toho prijímateľa sociálnej služby. Tie tri dámy v dôchodkovom veku celý život platili zdravotnú poistku. Dostanú sa do sociálneho zariadenia a jedna si za ošetrovateľskú starostlivosť bude musieť ako za dodatočnú službu zaplatiť keš. Druhá v tom druhom bude mať to šťastie, že tam bude zmluva s poisťovňou, ona si za to už zaplatiť nebude môcť. Čo hovoríte o ich nároku na bezplatnú zdravotnú starostlivosť? Lebo ja, keď prídem do ambulancie a zistím, že lekár nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou, tak v rámci slobodného výberu si vyberiem inú ambulanciu. Môže si ležiaci pacient v sociálnom zariadení, prijímateľ sociálnej služby, vybrať iného poskytovateľa? Zdvihne sa a odíde do iného sociálneho zariadenia? Nemôže, pretože toto mu bolo určené. On si ho aj vybral, ale samozrejme tam mu vedia poskytnúť tú sociálnu službu. Tam sa dostal do tohto sociálneho zariadenia. Čiže nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je skrivený, keď to takto necháte. Jej možnosť vybrať si, možnosť takéhoto prijímateľa sociálnej služby vybrať si poskytovateľa je ohrozená. Preto prichádzam s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by som rád predložil, kde riešim túto problematiku.
Viete, my sme diskutovali aj na výbore o tom, či by sa to dalo vyriešiť len jedným slovíčkom. Viete, že miesto "môže uzavrieť zmluvu zdravotná poisťovňa", tam dať slovíčko, že "musí uzavrieť zmluvu". Poviem úprimne, ja nie som veľký priateľ "musí". Kritizoval som aj koncovú sieť, keď ju zavádzal ešte pán minister, teraz tuším Valentovič, kritizoval som ju. Lebo viete, podľa mňa nie je fajn, keď niekto má nárok automaticky na zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Mali by byť nejaké predpoklady. Zdravotná poisťovňa by mala uzavrieť zmluvu s tým, ktorý ju vie kvalitne poskytnúť a mala by tam existovať súťaž. To bola filozofia toho uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. No len na druhej strane máte ležiaceho pacienta, prijímateľa sociálnej služby, ktorý je zároveň pacientom, ktorý si zas nevie urobiť slobodný výber.
Čiže ako to vyriešiť? Nie je to jednoduché. Prichádzam s takýmto návrhom riešenia, ktoré tu predložím, aby sme to celé otočili, aby sme sa nebavili o vzťahu medzi inštitúciami, zdravotnou poisťovňou a sociálnym zariadením, ale o vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a prijímateľom sociálnej služby, v danej chvíli aj pacientom, ktorý dostáva ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. A obraciam to tak, že ak je indikovaná u pacienta, ktorý je v sociálnom zariadení, ošetrovateľská zdravotná starostlivosť, preto ho volám pacientom v tejto chvíli, ak je indikovaná všeobecným lekárom, tak jak je to vo vládnom návrhu, zdravotná poisťovňa má povinnosť zabezpečiť mu túto zdravotnú starostlivosť. Nech sa oňho stará. Má povinnosť ju zabezpečiť alebo prostredníctvom sociálneho zariadenia, ktoré zamestnáva zdravotníkov, alebo prostredníctvom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ADOS-ky. Má zmluvu s nejakou ADOS-kou? Má tam takéhoto klienta? Nemá to sociálne zariadenie zdravotníckeho pracovníka? Alebo nechce s ním uzatvoriť zmluvu? Tak nech zabezpečí prostredníctvom ADOS-ky zdravotnú starostlivosť ošetrovateľskú pre toho prijímateľa. Jednoducho nemôžme ich diskriminovať.
Myslím si, že je to riešenie, ktorého by sme sa mali do budúcnosti stále viacej držať v zdravotníctve a budem o ňom stále viacej rozprávať. Otočiť ten vzťah medzi inštitúciami na vzťah medzi pacientom, poistencom a jeho zdravotnou poisťovňou. On predsa platí poistku. Keď ju neplatí on, platí ju štát za toho pacienta. On platí peniaze. Má nárok na službu. Má? Má. Je indikovaná? Je. Tak nech ju zdravotná poisťovňa zabezpečí pre tohto prijímateľa sociálnej služby a zároveň pacienta v sociálnom zariadení. Takže toľko na vysvetlenie. Predložím pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 884).
1. bod. V čl. II 4. bod znie: 4. § 7 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
"(8) Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, odkaz 4aa) osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby v týchto zariadeniach, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb alebo iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, odkaz 7b). Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odkaz 4ab) osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, odkaz 7b)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7b) znie:
"7b) § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. bod. V čl. IV v 4. bode sa v § 7a za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Zdravotná poisťovňa zabezpečí pre každého poistenca, ktorému sa poskytujú sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb", tu vás chcem upozorniť na odkaz, ktorý tam je, nemá tam byť 4aa, ale má tam byť 14a) "a pre každého poistenca, pre ktorého sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately" a znovu, odkaz nemá byť 4ab, ale 14b), ospravedlňujem sa to je len technický preklep, "ktorý vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle osobitného predpisu, 24b) zmluvného poskytovateľa ošetrovateľskej starostlivosti."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
3. bod. V čl. V v 1. bode sa v § 22 ods. 1 slová "zamestnanci zariadenia spĺňajúci" nahrádzajú slovami "zamestnanci zariadenia alebo iné osoby spĺňajúce".
4. bod. V čl. VI v 1. bode sa v § 47a ods. 1 slová "zamestnanci zariadenia spĺňajúci" nahrádzajú slovami " zamestnanci zariadenia alebo iné osoby spĺňajúce".
V nadväznosti na môj pozmeňujúci návrh vynímam bod 11 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pán spravodajca.
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť do zákona o zdravotných poisťovniach povinnosť zabezpečiť poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti poistencovi umiestnenému v sociálnom zariadení, ak o indikácii rozhodol všeobecný lekár s možnosťou, aby si zdravotná poisťovňa vybrala, kto bude ošetrovateľskú starostlivosť poskytovať, či sociálne zariadenie, alebo iný poskytovateľ. Nárok na preplácanie dlhodobej starostlivosti tak bude naviazaný na poistenca a jeho ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby boli zdravotné poisťovne nútené uzatvárať zmluvy s konkrétnymi sociálnymi zariadeniami.
Zároveň sa navrhuje zrušenie nezmyselného obmedzenia, aby dlhodobú zdravotnú starostlivosť v sociálnych zariadeniach mohli poskytovať len ich zamestnanci. Na prvom mieste totiž nemajú byť záujmy sociálnych zariadení, ale nárok poistencov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Zabránime tak tomu, aby sa poistenec stal rukojemníkom vyjednávaní medzi sociálnym zariadením a zdravotnou poisťovňou, keďže pokiaľ sú ošetrovateľské úkony poskytnuté kvalitne, je jedno či ich poskytuje zamestnanec sociálneho zariadenia alebo iný kvalifikovaný pracovník, ktorý prišiel za klientom z ambulancie, nemocnice, polikliniky alebo agentúry ošetrovateľskej starostlivosti. Týmito dvomi zmenami sa navrhuje, aby sa na prvé miesto dostal klient - poistenec v sociálnom zariadení, nie záujmy sociálneho zariadenia, či zdravotnej poisťovne. Podľa odhadov ministerstva zdravotníctva totiž pôjde o 100 000 úkonov mesačne a celkové náklady 2,6 mil. eur ročne, čo predstavuje významnú sumu nielen z pohľadu rozpočtov zdravotných poisťovní, ale hlavne z pohľadu sociálnych zariadení. Musíme preto do zákona dostať poistky, aby sa poistenci nestali rukojemníkmi vyjednávaní o zmluvách a objemoch. Toľko teda môj pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k tomuto predloženému zákonu alebo novele zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Tá zmena, ku ktorej sa chcem vyjadriť, predrečník pán poslanec Novotný hovoril aj o elektronizácii zdravotníctva, ale túto tému sme dlhodobo diskutovali na výbore. Ale tá zmena, s ktorou skončil a tú, ku ktorej sa chcem vyjadriť ja, je práve dlhodobá zdravotná starostlivosť.
Kľúčovou zmenou, ktorú prináša tento zákon, je možnosť preplácania niektorých výkonov. Podotýkam, že pôvodne to bola povinnosť, v pôvodnom návrhu, ktoré sa vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Tieto výkony vykonávajú sestry s odbornou spôsobilosťou. Tieto zariadenia budú môcť po novom uzavrieť zmluvu so zdravotnými poisťovňami, ktoré by im mali uhrádzať niektoré výkony zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Takisto nechcem diskutovať o tom, či z 250 výkonov, ktoré tieto sestry vykonávajú, alebo ktoré poskytujú klientom, je 9 veľa alebo málo. Týchto 9, len pre vašu informáciu, predstavujú 3 % z celkového finančného objemu. V každom prípade je to začiatok a myslím si, že je to pozitívne, ale žiaľ, pozitívne je to akurát pri tomto konštatovaní.
Chcem upozorniť na to, pani ministerka, že schválením tohto zákona naozaj môže a vzniká precedens, pretože vláda otvára možnosť preplácať zdravotné výkony aj mimo zdravotných zariadení. Vy viete, že zdravotnícke zariadenia musia spĺňať prísne kritériá, prísne podmienky, napríklad špeciálne zdravotnícke vybavenie, vzdelanie personálu, sterilitu a podobne. Žiadne zariadenia, okrem zdravotníckych, tieto podmienky doteraz alebo zatiaľ nespĺňajú. Možno aj práve preto ste dali do zákona možnosť. Lebo dnes tieto zariadenia, zariadenia sociálnych služieb jednoducho tieto prísne podmienky nespĺňajú, pretože to doteraz nemuseli spĺňať.
Existuje, ale vážne riziko, ja nehovorím, že to vážne riziko bude predložené alebo ten zákon vami, ale vážne riziko, že v budúcnosti môže nastať stav, možno aj v ďalšej vláde, že postupne aj ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti si budú nárokovať preplácanie niektorých výkonov a budú si to nárokovať aj zariadenia, ktoré nemajú so zdravotníctvom nič spoločné. Toto riziko tu jednoducho je.
Ďalším problémom zákona je tá možnosť, o ktorej spomínal aj môj predrečník. Možnosť pre zdravotné poisťovne preplácať zdravotné výkony. My vieme, že ak existuje možnosť, vždy existuje priestor pre klientelizmus, vždy existuje priestor aj až pre korupciu. Možnosť znamená, že dve rovnaké zariadenia, ktoré sú od seba možno vzdialené v jednom meste pár stoviek metrov alebo pár kilometrov, nemusia mať rovnaké podmienky. Naozaj klienti, ktorí sú v zariadení č. 1, budú mať tieto výkony hradené. Klienti, ktorí sú v zariadení č. 2, tieto výkony hradené nebudú mať. Pretože poisťovňa si vyberie, ktoré zariadenie uprednostní, či číslo 1 alebo číslo 2. S jedným uzavrie zmluvu a s jedným zmluvu neuzavrie. Vznikajú naozaj, alebo teda budú vznikať klienti prvej alebo druhej kategórie, ktorí v podstate si budú musieť doplácať a tí, ktorí si nebudú musieť doplácať.
Ja som si všimol, pani ministerka, že ste nesúhlasne kývali hlavou, že tí pacienti si nebudú musieť doplácať. No, nemuseli si doplácať do 31. 12. 2013, ale vy viete, poslanci určite vedia, že od 1. 1. 2014 je tu zákon o sociálnych službách, ktorý dáva ošetrovateľské výkony do doplnkových služieb a všetky doplnkové služby si musí hradiť pacient. To znamená, že poisťovňa, keď ošetrovateľské služby jednému zariadeniu zaplatí, v druhom si to musí uzavrieť pacient. Keď chceme, aby si naši občania, ktorí si celý život platili poistku alebo teda zdravotné poistenie, boli rovní v poskytovaní zdravotno-sociálnej starostlivosti, týmto zákonom vytvoríme dve kategórie klientov.
Pani ministerka, keď neveríte mne, ako ste aj dnes doobeda hovorili pri inom zákone, keď nedôverujete mne, budem parafrázovať, ako opozičnému poslancovi, dôverujte odborným spoločnostiam, ktoré aj vám, aj nám ako poslancom zdravotného výboru napísali listy a kde presne toto isté hovoria. Ja vám budem citovať: "Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike. Takýto model, ktorým novelizujete viacero zákonov, neprinesie do systému sociálnych služieb financie za reálne poskytované ošetrovateľské výkony, pretože nerieši financovanie ošetrovateľských výkonov vlastnými sestrami. Pre zariadenia sociálnych služieb v oblasti financovania nerieši nič, lebo zmeny podporia finančne iba ADOS-y. Čiže agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Agentúry alebo ADOS-ky ale v zariadeniach nemôžu byť 24 hodín, to musia zabezpečovať sestry v zariadení sociálnych služieb. Vzhľadom na to", citujem ďalej, "že sa spravidla staráme o polymorbidných", čiže pacientov, ktorí majú množstvo ochorení, "prijímateľov sociálnych služieb, poskytujeme paliatívnu starostlivosť, je takéto riešenie celkom nevyhovujúce.". To je jedna asociácia alebo asociácia, ktorá združuje poskytovateľov.
Ďalej je to asociácia sestier a pacientov. Budem citovať nie celé, pretože je to dosť obsiahle, ale verím tomu, že plani ministerka tento list takisto dostala. "Prijatím navrhovaných deviatich ošetrovateľských výkonov bez označenia vybraných, vybraných zariadení sociálnych služieb vzniká opäť legislatívny chaos.". Oni sa v tomto liste hlavne dotýkajú práve týchto deviatich výkonov, čo samozrejme teraz ja nebudem komentovať. Ďalej hovoria o tom, a hovoria práve o tom stave, ktorý vznikol 1. 1. alebo teda od 1. 1. 2014. "Zákon o sociálnych službách od 1. 1. 2014 ustanovuje povinnosť poskytovať alebo zabezpečovať ošetrovateľské výkony, ktoré sa musia poskytovať všetky." Nielen 9, ale všetky. "To znamená, kladú povinnosť zariadeniam sociálnych služieb alebo každému inému, vrátane sankcií za neodborné poskytnutie. Druhé, nezakladajú zdravotným poisťovniam povinnosť, ale iba možnosť, to znamená vytvárajú klientov dvoch kategórií." A ďalší bod, "vzhľadom na to, že klienti si budú hradiť zdravotnícke ošetrovateľské výkony zo svojho vrecka, ktoré vlastne teraz v tomto zákone", v druhom zákone, nie vo vašom, ale v sociálnom zákone, "spadajú do tzv. doplnkových služieb."
Ja neviem, pani ministerka, či ste to nevedeli, alebo, alebo pracovníci na ministerstve, v každom prípade tento zákon, vy veľmi dobre viete, je zákon dvoch ministerstiev a možno by v budúcnosti bolo nutné, alebo bolo lepšie viacej s ministerstvom práce alebo dotknutým ministerstvom lepšie spolupracovať, pretože tieto listy som dostal a takisto aj ostatné poisťovne asi dva mesiace dopredu. Čiže bolo relatívne dosť času to prípadne pozmeňovacím zákonom, návrhom, alebo aj z vašej strany upraviť. Len na ilustráciu príklad, ako sa vyjadrila o poskytovaní zmluvy so zariadením zdravotná poisťovňa UNION.
Budem citovať: "K žiadostiam o uzatvorenie zmluvy budeme postupovať, pristupovať, pardon, individuálne pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok a potrieb našich poistencov.". Vyjadrila sa aj hovorkyňa. To znamená, že poisťovňa, v tomto prípade len jedna z troch zdravotných poisťovní, ale myslím si, že takto budú postupovať aj ostatné, budú naozaj prísne vyberať tie zariadenia, ktorým budú preplácať tých 9 výkonov a ostatné zariadenia, povedzme druhej kategórie, ktoré tieto výkony nebudú mať preplatené. Podotýkam, v týchto zariadeniach budú takí istí pacienti, ako v zariadeniach č. 1.
Pani ministerka, páni poslanci, tento rok ide do zdravotníctva zo štátu, za poistencov štátu, historicky najmenej peňazí, takmer o 153 miliónov menej. Myslím si, že zdravotníctvo je skutočne prioritou číslo možno 26 SMER-u a všetci vieme, že zdrojov zdravotníctva je málo. Sedíte tu niekoľkí riaditelia nemocníc a viete, že s tým málom, ktoré máte, často sa nedá hospodáriť inak, ako so stratou. Teraz ideme opticky cez zdravotné odvody zachraňovať sociálne zariadenia. Toto je zlý krok, toto je krok zlého zapnutia kabátu už toho prvého gombíku. Zjednodušene povedané, nemocnice budú mať ešte menej peňazí ako dnes. Nie sú to miliardy eur, nie sú to stovky miliónov eur, ale sú to dosť podstatné peniaze. Budú sa zadlžovať ešte viac, môžu sa predĺžiť čakacie lehoty, nebude viac peňazí na platy sestier atď.
Chcel by som teraz od pani ministerky počuť, že podá demisiu, ak zdravotníctvo nedostane viac peňazí od štátu, ako tomu bolo za vlády Ivety Radičovej. Viete prečo? Pretože presne toto isté hovorili poslanci SMER-u, keď som bol ministrom zdravotníctva ja a predkladal som rozpočet zdravotníctva a nebol v takej výške alebo respektíve "nížke", ako v tomto roku 2014. Zároveň by som chcel od pani ministerky počuť, ako chce riešiť sociálne prípady, ktoré ležia v nemocniciach. Vieme, že ich je množstvo na interných oddeleniach, na oddeleniach dlhodobo chorých, naozaj sa rieši dlhodobo, alebo respektíve nerieši sa sociálna starostlivosť v našich nemocniciach. Sociálne hospitalizácie sú totiž veľkým problémom a stoja nás desiatky miliónov eur. V nemocniciach máme množstvo ľudí, ktorí by tam nemuseli byť, alebo mohli by byť naozaj v zariadeniach sociálnych služieb, alebo by im stačila ambulantná starostlivosť. Verím, že ministerka zdravotníctva nám dnes povie, že na tzv. sociálne hospitalizácie zohnala peniaze od Sociálnej poisťovne. Preplácanie výkonov v domovoch sociálnych služieb je aj môj názor, je to názor nielen opozície, ale ako som čítal, aj názor odborných spoločností, niekoľkých. Je tak ďalším nekoncepčným riešením ministerstva zdravotníctva. Ostro ho kritizujú naozaj asociácie sestier, poskytovateľov, aj pacientov. Riešime jeden problém, ale druhý nechávame tak.
Verím, pani ministerka, že tak ako oznamujete dva roky, že pripravujete plán na ozdravenie nemocníc, sa nájde miesto aj na ozdravenie alebo teda plán na ozdravenie týchto zariadení sociálnych služieb. Nemôžem sa naozaj obrániť pocitu, budem končiť, že dnes zdravotníctvo urgentne potrebuje resuscitáciu. Ministerstvo všetky reformné kroky odsúva, nebudem sa podrobne pozastavovať nad eHealthom, ale naozaj ešte raz pripomeniem, že tak ako ministerstvo za Richarda Rašiho, tak ministerstvo, keď som bol ministrom ja, tak aj teraz zamestnanci alebo teda pracovníci sekcie IT odhadujú alebo odhadovali tie ročné úspory okolo 100 miliónov eur. Týchto 100 miliónov eur nebudeme šetriť tieto roky, možno ich budeme šetriť od roku 2017. Vláda je od, vláda je dva roky pri moci, ale sami cítime, že v zdravotníctve sa nič zásadné nepohlo. DRG, ktoré tu už dnes bolo spomenuté, je odsunuté. Vieme, že sú školenia, ale reálna implementácia je odsunutá, je. Jedna zdravotná poisťovňa je našťastie odsunutá, platy sestier nie sú vyriešené, poplatky u lekárov, žiaľ, nie sú vyriešené tiež. Dramatické zadlžovanie nemocníc pokračuje ďalej.
Pani ministerka, naozaj neviem, akým spôsobom tých 330 miliónov eur a kde ich nájdete. Aktuálne si myslím, že tá suma je veľmi hrozivá, uvidíme, koľko bude na konci roku a verte mi, keďže sám som bývalý riaditeľ nemocnice, že v tomto prípade vám držím palce úprimne a nechcem, aby bola situácia "čím horšie, tým lepšie". Pretože, čím lepšie, to znamená, čím viac budú mať nemocnice peniaze, tým viac aj dodávatelia či už liekov alebo zdravotníckych pomôcok alebo lekári a samozrejme pacienti sa budú mať lepšie. Riešením situácie, celej tejto zdravotníckej situácie, je podľa ministerstva zdravotníctva tento zákon, zákon, pre ktorý prídu nemocnice o peniaze. Netvrdím, že stovky miliónov, ešte raz, ale prídu. Netvrdím ani opak, že sestry v zdravotníckych zariadeniach si nezaslúžia úhradu za služby, alebo nezaslúžia si vyššie peniaze. Ale, ešte raz. Toto nehovorím ja, samé sestry hovoria o tom, že tento zákon alebo tento krok, nie celý zákon, ale tento krok, ktorý navrhuje ministerstvo, je nekoncepčný. Riešenie spolu s neriešením sociálnych hospitalizácií je veľmi zlé riešenie. Je zrejmé, že táto vláda na zdravotníctvo rezignovala a funguje čím horšie, tým lepšie, pre niekoho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podčiarknuť možno len tú časť vystúpenia predrečníka, o ktorej som aj hovoril vo svojej prvej časti v rozprave. Skutočne v zdravotníctve máme veľa problémov, niečo sa darí, niečo sa nedarí, niečo sa darí lepšie, niečo sa darí horšie. Každá vláda si ale v zdravotníctve vytýči nejaké priority a tie by mala, mala plniť. Druhá vláda Roberta Fica mala jedinečnú šancu v zdravotníctve a mala to dobre rozbehnuté a pripravené, aby zrealizovala projekt "platba za diagnózu", aby dotiahla do konca projekt elektronického zdravotníctva. Myslím si, že by to boli projekty, ktoré by si mohla vláda Roberta Fica pripísať ako veľké úspechy, ktoré v zdravotníctve dosiahla napriek všetkým problémom, ktoré tam sú a ktoré sa neriešia. Miesto toho si vytýčila vláda Roberta Fica iný cieľ, ktorý ani nemala v programovom vyhlásení vlády a to bola jedna zdravotná poisťovňa. No a teraz či zoberiete ten zástojný cieľ jednej zdravotnej poisťovne alebo to, čo naozaj zdravotníctvo potrebuje, eHealth, alebo DRG, klasik by povedal, že "nic nebude". To je výsledok toho všetkého. Všetko sa niekde odsunulo. Myslím si, že v projekt jednej zdravotnej poisťovne na Slovensku verí už len pán premiér, ktorý občas tak sentimentálne sa k tomu vráti, že asi sa to ešte možno aj podarí, ale tomu už asi nikto naozaj neverí. No a čo sa týka DRG a eHealth, je rozhodnuté, jeden mal byť v roku 2016 a druhý v 2017, rozumej po slovensky - po skončení funkčného obdobia tejto vlády. Takže, naozaj čo sa týka veľkých riešení, systémových riešení pre zdravotníctvo, zatiaľ druhá vláda Roberta Fica neurobila nič. Ďakujem pekne.