35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
29.5.2014 o 17:07 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda, ja, ak dovolíte, ja to vaše vyjadrenie preložím do reči pre občanov, aby tomu rozumeli, práve ste dali priepustku z práce, zo svojej poslaneckej povinnosti a činnosti, čiže dneska sa už odchádza domov. Zajtra tu nikto nebude. Čiže týmto vyhlásením zajtra hlasovanie nebude, prekladám pre ľudí, ktorí to prípadne pozeráte, už dneska dostali poslanci priepustku. Zajtra už budú doma, môžte sa prípadne pozrieť.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:11
Áno, pani podpredsedníčka, žiadam.
Autorizovaný
15:14
Zodpovedanie otázky 15:14
Mikuláš HubaZačnem odhora, teda od pána premiéra. Hneď v druhom odseku svojej stručnej odpovede mi namiesto odpovede, namiesto odpovede si našiel čas ma poučiť, citujem, v tom zmysle, že nemôže súhlasiť s mojou snahou "spochybňovať a neustále podsúvať verejnosti niektoré environmentálne projekty a aktivity ako problematické, aj keď nie sú". Koniec citátu. Keďže nekonkretizuje, aké mnou spochybňované environmentálne projekty a aktivity má na mysli, potom vychádzajúc z toho, k čomu som sa v poslednom čase kriticky vyjadroval, môžem len dedukovať, že mu išlo o tieto, v úvodzovkách, environmentálne projekty a aktivity:
- snaha organizovať najproblematickejšiu časť zimnej olympiády v národnom parku,
- rozporuplný postoj vlády k ťažbe uránu pri Košiciach,
- tolerancia voči veľkoproducentom emisií a nevyriešenie kauzy emisie z čias prvej vlády Roberta Fica,
- podpora takého zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje likvidáciu stromov po celom Slovensku,
- zrušenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie,
- koketovanie so spaľovňou talianskych odpadov v Zlatých Moravciach,
- presadzovanie povrchového vedenia diaľnice na úseku Turany – Hubová cez chránené územia,
- prieťahy pri definitívnom ukončení prevádzky skládky odpadov v Považskom Chlmci či zlepšení kvality ovzdušia pri Ružomberku,
- alebo sústavná kritika Bruselu za údajne príliš prísne environmentálne normy.
Toľko asi ma napadlo, že by mohol považovať za tie mnou kritizované aktivity, ale keďže ďalej nekonkretizuje vo svojej odpovedi, ako vláda plní program v tejto oblasti, tak, žiaľ, nemôžem na to ani reagovať.
V ďalšej časti odpovede pána premiéra som sa dozvedel, že moje obavy o slovenskú prírodu nie sú namieste. Inými slovami, nemám sa obávať o prírodu NAPANT-u ani o zdravie Košičanov, ani o stromy rastúce vo voľnej krajine, lebo ide hlavne o zjednodušenie odstraňovania časti náletových drevín z poľnohospodárskej pôdy.
Chcel by som mať váš optimizmus, pán premiér. Žiaľ, fakty, poznatky a skúsenosť mi to nedovolia, a preto, ak dovolíte, obavu o slovenskú prírodu budem mať naďalej. Už aj preto, lebo na rozdiel od vás som absolventom Prírodovedeckej fakulty UK a životným prostredím sa zaoberám takmer od tých čias, keď ste sa vy narodili.
A napokon - nie po prvý raz - som sa od predsedu vlády dozvedel, že poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Ale veď interpeláciou vašej osoby som presne to urobil, pán premiér! Pýtal som sa vás na veci, pod ktorými je váš podpis. Na rozdiel od vás nemám v pláne poúčať a moralizovať, takže radšej nebudem pokračovať v tom, čo si o vašej odpovedi na moju interpeláciu myslím.
S deviatimi otázkami, reagujúcimi na programové vyhlásenie vlády a jeho plnenie dva roky po..., som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra financií pána Kažimíra. Prekvapila ma jeho odpoveď na moju otázku, akými konkrétnymi opatreniami podporuje rezort financií orientáciu na tzv. zelenú ekonomiku, čo je záväzok uvedený na strane 6 vládneho programu. Pán minister tvrdí, že priama orientácia na zelenú ekonomiku nie je v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ja si myslím niečo iné. Ak ministerstvo financií nepripraví a nepresadí vo vláde a parlamente systémové opatrenia na podporu zelenej ekonomiky, potom citovaný záväzok vlády zostane jedným z prázdnych, na pohľad pekných, ale nesplnených sľubov.
Očakávané zlepšenie energetickej efektívnosti cirka 1 000 bytových jednotiek v rámci iniciatívy JESSICA je síce fajn, ale ide skôr o ad hoc, než o systémové opatrenie. Príliš ambiciózne nepôsobí v treťom roku vládnutia ani konštatovanie, že ministerstvo financií pripravuje nový systém výberu a prerozdeľovania dane z vozidiel v závislosti od veku vozidla. Niežeby išlo o nesprávny zámer, len sa z roka na rok odkladá a ak sa ho aj podarí uviesť do praxe, nebude ani zďaleka predstavovať také účinné systémové opatrenie na zníženie stále rastúceho množstva emisií z motorovej dopravy ako napr. zavedenie environmentálnej dane na pohonné hmoty alebo nejaké iné systémové opatrenie tohto druhu.
V súvislosti s pripravovanou revíziou smernice 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny by ma zaujímalo, aký je postoj slovenskej vlády k navrhovanému novému systému zdaňovania energetických produktov. Zároveň však treba pripomenúť, že tzv. zelené dane sa netýkajú len energetiky a - ako naznačuje aj odpoveď pána ministra Kažimíra - Slovensko sa problematikou zelených daní a podobných proenvironmentálnych ekonomických nástrojov, mierne povedané, príliš nezaoberá.
Z odpovede na moju otázku, aké kroky podnikla vláda a najmä rezort financií smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce, som vyrozumel, že sme si asi s pánom ministrom nerozumeli. Ja som mal na mysli rozpočtovo neutrálnu daňovo-odvodovú reformu, niekedy nie príliš výstižne nazývanú aj ekologickou daňovou reformou, pri ktorej sa zvýši zaťaženie spotreby surovín a energie na jednej strane a zníži zaťaženie práce na strane druhej. Vláda v tejto sfére v tomto volebnom období vykročila skôr opačným smerom, čím nechcem spochybniť niektoré pozitívne opatrenia, napríklad vo sfére výberu daní, ale to je úplne iná problematika než tá, na ktorú som sa pýtal.
Pána Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky som sa okrem iného pýtal na to, či je podľa neho slovenská environmentálna politika na diplomatickom poli dostatočne proenvironmentálna a proaktívna. Pán minister síce uvádza niektoré pozitívne príklady v rámci jeho rezortu, ale priamej odpovede na túto otázku som sa od neho nedočkal. Z vlastnej skúsenosti človeka, ktorý v r. 1990 – 2011 aktívne absolvoval väčšinu kľúčových európskych a globálnych podujatí na tému životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, môžem konštatovať, že v porovnaní s porevolučným Česko-Slovenskom, ktoré bolo v tejto oblasti minimálne regionálnym lídrom, prepadli sme sa vo sfére proaktívneho pôsobenia na medzinárodnej environmentálnej scéne do podpriemeru. Len z času na čas to zachraňujú niektoré osobnosti, žiaľ, viac na akademickej či mimovládnej než na vládnej úrovni.
S tým súvisí aj odpoveď na moju otázku týkajúcu sa možných ambícií Slovenska usporiadať v prípadnej spolupráci s Českou republikou 8. paneurópsku konferenciu ministrov životného prostredia v čase 25. výročia prvej podobnej konferencie, ktorá sa konala na zámku Dobříš v bývalom Česko-Slovensku. Pán minister síce túto ideu ocenil ako zaujímavú a inšpiratívnu, ale jedným dychom dodal, že by bola nad sily nášho rezortu životného prostredia. Ja si skôr myslím, že problém je skôr v tom, že za čias pamätnej dobříšskej konferencie, ktorú mimochodom organizovala hŕstka ľudí, stál na čele štátu prezident Václav Havel a životné prostredie vo federálnej vláde reprezentoval Josef Vavroušek a nikoho ani trochu podobného v analogických pozíciách na Slovensku zatiaľ nevidím.
Moja posledná otázka sa týkala názoru pána podpredsedu vlády a ministra zahraničia na publikované výroky predsedu vlády Roberta Fica v kauze U. S. Steel verzus Brusel, týkajúcej sa odmietnutia zámeru Európskej komisie na 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov. Pán Lajčák reaguje v štandardnom duchu, používajúc kľúčové slová ako 25-percentný podiel priemyslu, ohrozená konkurencieschopnosť a podobne. Spomína aj problém nášho energeticky náročného priemyslu a vysokých cien energií. Ale ak vychádzame z premisy, že nezníženie množstva skleníkových plynov bude mať na nás všetkých oveľa fatálnejšie dôsledky ako ich zníženie navrhované Bruselom, prečo potom nezačneme konečne orientovať našu energetiku, ekonomiku i celý život v duchu tohto poznania od energeticky menej, na energeticky, pardon, menej náročnú a environmentálne menej škodlivú cestu? A netýka sa to len sféry výroby, ale aj spotreby od zatepľovania budov až po hľadanie účinných alternatív voči osobným automobilom. A prečo namiesto toho vystupujeme v rámci EÚ ako lídri medzi spiatočníkmi?
Musím uznať, že pán Lajčák sformuloval svoju odpoveď veľmi sofistikovane, len je škoda, že nedokázal prekročiť svoj tieň, resp. tieň kabinetu, ktorého je členom.
V odpovedi ministra hospodárstva pána Malatinského ma zaujala, zaujalo jeho vydávanie našej pretrvávajúcej "orientácie na priemysel a silnú základňu“, ak mám citovať terminus technicus z jeho odpovede, za výhodu či dokonca tromf Slovenska. Valtr Komárek už pred viac ako štvrťstoročím, vtedy v pozícii hlavného autora súhrnnej prognózy Československej socialistickej republiky, jasne dokumentoval opak tohto tvrdenia, najmä v prípade krajín, ako je Slovensko, ktoré nemajú pre ťažký priemysel v podstate žiadne komparatívne výhody: či už ide o dostatočný odbyt, lacné domáce zdroje surovín a energie, dostatok vody, rozptylové podmienky pri znečistenom ovzduší a pod., snáď s výnimkou relatívne lacnej pracovnej sily. Už vtedy upozorňoval, že takáto priemyselná orientácia energetiky je charakteristická pre krajiny tretieho sveta a čím skôr sa od nej Slovensko odpúta, tým lepšie.
Minister Malatinský tiež uvádza, že prioritou vlády Slovenskej republiky je predovšetkým skvalitnenie vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií. V súvislosti s legislatívnym procesom a prípravou strategických dokumentov medzi hlavnými požiadavkami uvádza systematické uplatňovanie princípu otvorenosti, zrozumiteľnosti a dôsledného hodnotenia dopadov. V súvislosti s energetickou náročnosťou minister hospodárstva na jednej strane priznáva, že Slovensko má piatu najvyššiu energetickú náročnosť v rámci EÚ 27, na druhej strane chváli rýchle tempo jej znižovania. To mi však akosi nesedí: Ak je dlhodobo také rýchle tempo zlepšovania, prečo sme potom naďalej 5. najhorší v EÚ 27 a z čoho pramení optimizmus, v rámci ktorého sa v r. 2020 údajne priblížime k priemeru EÚ, najmä ak znižovanie energetickej náročnosti naďalej nie je top prioritou slovenskej energetickej politiky?
Predstaviteľ rezortu, ktorý pred časom poskytol štátnu pomoc napr. prosperujúcemu SCP Mondi Ružomberok, ktorý na to naozaj nebol odkázaný, v odpovedi uvádza, že štátna pomoc bude, že "štátnu pomoc bude nevyhnutné smerovať do potrebných oblastí, odvetví a regiónov postihnutých negatívnymi globalizačnými a inými vplyvmi". Kiežby, len donedávna to bolo skôr naopak, aj keď nepopieram skutočnosť, že niektoré systémové opatrenia prijaté ministerstvom hospodárstva, resp. vládou by mohli prispieť k znižovaniu nežiaducich regionálnych rozdielov, čo bolo predmetom mojej ďalšej otázky. Podľa výsledkov všetkých mne dostupných výskumov sa tieto regionálne disparity ďalej zväčšujú, z čoho vyplýva, že prijaté opatrenia stále nie sú dostatočne účinné.
Podpora zelenej ekonomiky je na Slovensku úplne nedostatočná a to, čo si pod ňou rezort a vláda predstavujú a ako to realizujú, prináša miestami viac škody ako úžitku. Napríklad výstavba malých vodných elektrární prehradením tokov, nekritické spaľovanie biomasy na úkor aj hodnotnej zelene, to je známe pod slovným spojením biomasaker alebo podobnými epiteton ornans. Všetky zmysluplné opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, samozrejme, vítam, len mi v odpovedi takmer úplne chýbajú konkrétne hodnoty, indikátory, čísla, čo bolo napokon predmetom mojej otázky. Kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla je okej, menej okej sú už škandály, s ktorými bola spojená snaha o predloženie novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v decembri 2012, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Posledná novela toho istého zákona kombinuje pozitívnejšie stránky, napríklad podpora decentralizácie výroby energie, s negatívnejšími, napríklad už spomínaná podpora kontroverzných investičných projektov, ako sú spomínané nešťastne realizované viaceré vodné elektrárne. S opatrným optimizmom vítam aj koncepciu rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie, schválenú vládou v minulom roku.
Podobne ako minister životného prostredia aj minister hospodárstva si pripisuje k dobru údajnú podporu zeleného obstarávania. To ma úprimne prekvapuje vzhľadom na to, že vždy, keď som niečo podobné navrhoval z tohto miesta ja, bol som odmietnutý s tým, že to údajne nie je treba. Obávam sa, že pokiaľ sa zelený pilier nestane skutočne dôležitou a neobíditeľnou súčasťou zeleného obstarávania, dovtedy pôjde skôr o marketingovú aktivitu než o reálny nástroj na ozelenenie ekonomiky a zlepšenie nášho životného prostredia.
V názore na jadrovú energetiku sa s rezortom hospodárstva - podľa očakávania - rozchádzame. Tvrdenie, že záverečné stanovisko k procesu EIA na výstavbu zamýšľaného nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice bude garanciou toho, že výstavba bude v súlade s politikou udržateľného rozvoja, patrí do kategórie kuriozít. A navyše, keďže táto cesta získavania energie je dlhodobo nerozlučne spätá s Ruskou federáciou, potom vzhľadom na vývoj za našimi východnými hranicami sa asi zhodneme na tom, že posilňovanie tejto závislosti zrejme nebude národno-štátnym záujmom Slovenska. Česi sú ďalej na západ, čiže aj ďalej od východu, ale pochopili to skôr ako my.
Ďalšia moja otázka na pána ministra Malatinského znela, ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore medzi ministerstvom hospodárstva a European Uranium Resources, týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach. Aj keď sa tento postup minister hospodárstva snaží obhájiť ako štandardný, ja ho považujem za neobhájiteľný a za pravdu mi dáva, paradoxne, aj samotná vláda Slovenskej republiky, ktorá v týchto dňoch predložila do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní návrh novely geologického zákona, ktorý práve prerokúvame. Zdá sa mi, že ani v tomto prípade ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Alebo že by to bol zámer?
Som rád, že idea výstavby ďalšieho vodného diela na Dunaji, tentoraz priamo v Bratislave kúsok nad centrom mesta, je natoľko absurdná, že okamžite narazila na odpor nielen ochranárov, ale aj vodákov, vodárov, vedcov, lesníkov i širokej verejnosti. Tvrdenie, že takýto zámer je bezproblémový, lebo musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a jeho výsledky sa budú rešpektovať, ignoruje okrem iných aj taký, v úvodzovkách, detail, že proces EIA a jeho výsledky nie sú na Slovensku právne záväzné.
Čo sa týka odpovede na moju otázku, ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah memoranda o porozumení Slovenskej republiky s U. S. Steel Košice, ma odpoveď pána ministra taktiež neuspokojila. Robiť ďalšie environmentálne ústupky najväčším znečisťovateľom ovzdušia je priamym popretím princípov udržateľného rozvoja a nadraďovaním ekonomických záujmov nad environmentálne a zdravotno-sociálne. Ak by som mal byť ironický, tak by som povedal, že sa riadime heslom: Svoje milované emisie si nedáme vziať do tretích krajín! Z čoho by potom žili naše nemocnice a lekárne?
To, ako sa v praxi memorandum s U. S. Steel realizovalo, že išlo vlastne o diktát vlády voči parlamentu, je už kapitola sama pre seba.
Z odpovedí pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka som sa napríklad dozvedel, že prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka čerpáme priam vzorne. Nepochybne sa z týchto peňazí podporilo veľa pozitívneho, žiaľ, aj veľa diskutabilného a neraz dokonca negatívneho. Lebo jedna vec je pekný názov a iná realita, iné realita. Dozvedel som sa aj to, že v rámci štátnej pomoci do mechanizmu podpôr zaradili systémovú podporu zamestnávania znevýhodnených osôb. Horšie už je, že počet takto podporených osôb je skôr symbolický ako významný. V r. 2013 išlo o 297 osôb a ani v nasledujúcich rokoch sa nepredpokladá ich výraznejší nárast.
Zlepšovanie životného prostredia a vidieka podporovaním manažmentu krajiny je jeden z troch hlavných cieľov Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013. Explicitne sa ochrany prírody a krajiny z uvedených konkrétnych opatrení týkajú najmä platba v rámci Natury 2000 a lesnícko-environmentálne platby, aj keď životné prostredie ovplyvňujú aj ďalšie platby. Keď si zrátame výšku prvých dvoch platieb, dostaneme sumu 2 187 000 eur, pričom na príslušnú os bolo alokovaných 2 milióny, zdôrazňujem, a alokovaných bolo 1 mld. 273 mil. eur. Čiže platby v prospech ochrany prírody a krajiny, ak ich tak vôbec môžeme nazvať, keďže nevieme, čo sa pod nimi konkrétne skrýva, predstavujú menej ako dve promile z celkovej sumy, čo nám však nebráni roniť slzy nad tým, ako je tá Natura 2000 pre nás údajne finančne neúnosná. A keď nám však na ňu ponúkajú prostriedky, tak ich veľkoryso ohrdneme?
Diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam vnímam tiež ako dvojsečnú zbraň. Iste, nielen poľnohospodárstvom je náš vidiek živý. A nielen, a kvalita života je určite kategória, ktorá nezahŕňa iba prácu na poli či v kravíne. Len sa mi zdá vhodnejšie hovoriť o podpore win-win stratégií, aby sa udržalo aj poľnohospodárstvo, aj zdravé životné prostredie, aj príroda a harmonická vidiecka krajina a zároveň vzrástla celková kvalita života obyvateľov vidieka. Že sa to dá, môžeme vidieť hneď v prvej rakúskej dedine za Bratislavou.
Veľmi perspektívny je projekt LEADER. Žiaľ, aj do neho bola alokácia zdrojov v hodnotenom období skôr symbolická, keď predstavovala menej ako 2,5 mil. eur. Napríklad na agroenvironmentálne poplatky, do ktorých patrí aj podpora biotopov vzácnych trávnych porastov a biotopov vtákov, ekologické poľnohospodárstvo, protierózne činnosti a pod. išlo púhych 390-tisíc eur, čo je na porovnanie menej, ak dobre počítam, ako plat jedného europoslanca za jedno funkčné obdobie.
Oceňujem, oceňujem spomínané ústretové kroky voči producentom hospodáriacim vo sfére integrovaného a ekologického poľnohospodárstva, ale podpora tomuto sektoru zostáva naďalej skôr marginálna ako reálna. Vzhľadom na vyššie uvedenú realitu, ktorú poznáme takpovediac z terénu, vyznieva súhrnné konštatovanie pána ministra Jahnátka v tejto časti odpovede na moju interpeláciu, citujem, „udržiavaniu kultúrneho charakteru krajiny a ochrane životného prostredia je teda venovaná primeraná a vyvážená starostlivosť“, koniec citátu, skôr ako zbožné prianie, než adekvátny obraz reality na slovenskom vidieku. Potešilo ma, že v r. 2014 – 2020 by sa mala výrazne finančne posilniť produkcia oviec a kôz, ako aj prísľub väčšej podpory integrovanej a ekologickej produkcie v sektore ovocia, zeleniny a viniča. Chýba mi tam však explicitná zmienka o podpore napríklad včelárstva.
Odpoveď na moju otázku, aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva, som síce dostal optimistickú odpoveď asi v tom duchu, že sa na tom pracuje, ale nič konkrétne o tom, ako to dosiahnuť a prestať byť aj v tejto sfére rozvojovou krajinou tretieho sveta, ktorá za babku vyváža svoje vzácne prírodné zdroje a draho dováža výrobky z nich. Účinné opatrenia prijmeme asi až vtedy, keď už nebude čo v našich lesoch ťažiť.
Spomínané podporné opatrenie s názvom "dotácia na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch" môže v sebe zahŕňať všeličo. V súvislosti s oživením trhu s drevom sa spomína, že mu napomohol aj nástup nových technológií spracovania dreva ako energetickej suroviny, známy ako štiepkovanie, pričom sa využijú menej kvalitné sortimenty dreva. K tomu však treba povedať, že na Slovensku padá za obeť aj drevná hmota zo stromov, ktoré mali rásť naďalej, a deje sa tak podľa všetkého v stále hrozivejšom rozsahu.
Posledná problematická podpora ide na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy práve v čase, keď liberalizáciu výrubov stromov v tzv. voľnej krajine pán minister Žiga a kolektív zdôvodňujú práve obavami, aby nám poľnohospodárska pôda nezarastala lesom. Žeby opäť pravá ruka vo vláde nevedela, čo robí ľavá?
Čo sa týka otázok adresovaných ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Čaplovičovi, sa zmienim len o jeho odpovedi na posledné dve z mojich otázok. Tá prvá z nich znela: "Považujete, pán minister, systém podpory environmentálnej výchovy a vzdelávania zo strany Vášho rezortu za dostatočný, cieľavedomý a koncepčný?"
Zdá sa, že posledný významnejší počin na tomto poli sa odohral v roku 2006, kedy prierezová komisia pripravila integrovanú koncepciu environmentálnej výchovy a vzdelávania. Jedno je isté, a to to, že prierezová téma Environmentálna výchova, ktorú spomína aj pán minister, nie je ani tak prierezová, ako skôr v našom školstve chaotická. Významnejšie aktivity, ako je napr. program Zelená škola, Ekologická stopa, Na túru s Naturou a pod., sa realizujú zväčša v prostredí a zásluhou mimovládok. Nezdieľam a nemôžem zdieľať optimizmus pána ministra, ktorý tvrdí, že jeho rezort venuje primeranú pozornosť výchove a vzdelávaniu v tejto oblasti.
Na moju poslednú otázku, týkajúcu sa prípravy kandidatúry na zimnú olympiádu, ktorú má jeho rezort na starosti a ktorá sa medzičasom stala alebo je už pasé, som dostal štandardnú odpoveď, že všetky významnejšie investície budú posúdené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Odhliadnuc od toho, že závery z tohto posudzovania majú v zmysle zákona iba odporúčací charakter, nedokážem si predstaviť, že by sa v prípade schválenej kandidatúry mohlo stať, že navrhované projekty, zásahy a pod. nebudú schválené len preto, lebo nebudú odporúčané v rámci procesu EIA. Našťastie, v tejto veci za nás rozhodli oveľa osvietenejší obyvatelia Krakova v nedeľňajšom referende, ale to nikoho z kompetentných na Slovensku neospravedlňuje, keďže to nebolo rozhodnutie našej strany.
A na záver som si nechal ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Nielen preto, lebo to zodpovedá abecednému poradiu.
Hneď prvá veta jeho odpovede znie, citujem: "Moje dvojročné pôsobenie na poste ministra životného prostredia Slovenskej republiky vnímam ako úspešné", koniec citátu. Vzápätí pán minister spomína niektoré právne normy, ktoré sa podarilo ministerstvu pod jeho vedením vypracovať a presadiť. Menovite uvádza oblasť ochrany prírody, odpadového hospodárstva, zmeny klímy a pod. V prípade posledných dvoch menovaných právnych noriem ide o transpozíciu európskych smerníc, v prípade prvej ide o pravdepodobne najkontroverznejšiu právnu normu, akú sa ministerstvu podarilo za posledné roky pripraviť.
Z konkrétnych výsledkov v oblasti environmentálnej politiky sa tak trochu paradoxne hneď na prvom mieste spomína Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky na roky 2013 – 2020, na ktorom však ešte len pracuje Úrad vlády, avšak ministerstvo životného prostredia dosiaľ ani len neprizval k spolupráci. Škoda, že sa pán minister nezmienil aj o tom, prečo vláda Slovenskej republiky opakovane nerešpektuje platné uznesenie Národnej rady a nepredkladá k 31. marcu do parlamentu odpočet plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
Veľa optimizmu vo mne nevzbudzuje ani zmienka o príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016 a účasti ministerstva na tomto procese. Na to, že na prípravu má Slovensko už len púhe dva roky a je v tejto oblasti úplným nováčikom, veľa konkrétneho v súvislosti s našou prípravou na tento kľúčový post, obávam sa, aspoň z môjho pohľadu nevidno. Spomína sa materiál s názvom Plán prípravy ministerstva životného prostredia z 28. 2. 2013, ktorý indikuje predpokladané personálne i finančné posilnenie z tohto dôvodu prípravy. Avšak v rozpočtovej kapitole životné prostredie som si toto indikované navýšenie nejako nevšimol, ak je to moja chyba, tak sa ospravedlňujem. Rád by som sa mýlil, ale neviem sa zbaviť dojmu, že príprava na predsedníctvo v Rade EÚ sa zo strany vlády vo všeobecnosti dosť podceňuje a týka sa to, obávam sa, aj ministerstva životného prostredia.
Čo sa týka zmeny klímy, nájdeme v odpovedi konštatáciu, že za roky 2012 a 2013 si rezort všetky reportingové povinnosti splnil v požadovanom rozsahu a stanovených termínoch. To, že vieme písať správy a vypĺňať tabuľky, však ešte neznamená, že je všetko v poriadku, čím sa nechcem nikoho, samozrejme, dotknúť.
Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že nemôžem súhlasiť s tvrdením, že najdôležitejším úspechom v oblasti ochrany prírody bolo schválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny z 29. novembra 2013. Napriek niektorým pozitívam, ktoré táto novela so sebou priniesla, v mnohom ide o krok späť, resp. o krok úplne zlým smerom.
Ďalšia problematická oblasť je stratégia protipovodňovej ochrany, ktorá bude predmetom mojej interpelácie, ktorou vás budem zaťažovať možno v budúcom bode, ale možno vás od toho ušetrím a odošlem ju len písomne. Plánované náklady na výstavbu v tejto oblasti majú predstavovať 1,154 mld. eur, čiže hodne viac ako jednu miliardu eur, a ak mám byť úprimný, z tejto predstavy mi naskakuje husia koža, lebo tuším, koľko betónu vyliateho do slovenskej prírody sa za touto sumou skrýva.
Zaujímavá je informácia o príprave operačného programu kvalita životného prostredia, ale o tom by sme mali podrobnejšie hovoriť na seminári na pôde Národnej rady na budúcu stredu, na ktorý vás srdečne pozývam, ešte to zopakujem. Žiaľ, bude sa konať len v kinosále, keďže opakovane neprešiel môj procedurálny návrh, aby sme o tejto dôležitej záležitosti hovorili aj tu v pléne.
Spomedzi ďalších významných opatrení a aktivít pán minister uvádza o. i. implementáciu Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie na roky 2011 až 2015. To ma prekvapuje nielen preto, lebo som sa s tým nikde v praxi dosiaľ nestretol, ale aj preto, lebo kedykoľvek som niečo podobné z tohto miesta navrhoval, bol som rezolútne odmietnutý.
Ministerstvo životného prostredia vraj iniciovalo posilnenie a zefektívnenie sledovania a vyhodnocovania indikátorov zeleného rastu. To je, tiež je to pre mňa novinka, ale rád sa dám poinformovať.
Prekvapujúce je aj pozitívne (seba)hodnotenie novej koncepcie environmentálnej výchovy a osvety, keďže realita, ako sme už hovorili, je v tejto oblasti absolútne neuspokojivá.
Nechcem tvrdiť, že rezort životného prostredia za uplynulé dva roky nič neurobil. Božechráň! Ani to, že neurobil nič pozitívne. Robia v ňom napokon stovky ľudí, z ktorých mnohí sú schopní, šikovní a niektorí z nich dokonca napriek všetkému ešte v kútiku duše veria, že to celé má zmysel.
Nechcem tvrdiť ani to, že vedenie ministerstva je to najhoršie, aké sme tu kedy mali. Za éry ministrov za SNS v časoch prvej vlády Roberta Fica to bolo zrejme ešte horšie.
Podstatný problém je však v tom, že ministerstvo životného prostredia životné prostredie podľa môjho presvedčenia účinne nechráni, pričom prírodu a krajinu v niektorých smeroch priamo ohrozuje. Ako dôkaz môjho tvrdenia spomeňme aspoň podporu kandidatúry na zimnú olympiádu na území národného parku, liberalizáciu výrubu stromov, snahy o zníženie výmery chránených území, rezignáciu na ochranu iných ako rýdzo prírodných biotopov, presadzovanie vodárenskej nádrže Slatinka, vypustenie krajiny z predmetu ochrany zákona o ochrane prírody a krajiny a podobne.
Čo povedať celkom na záver? Ak sme tu pred dvoma rokmi v rozprave o programovom vyhlásení vlády hovorili, že program vlády je determinovaný snahou o čo najväčšiu centralizáciu moci a etatizmus, tak sa to, žiaľ, potvrdilo. Ak sme hovorili, že paradigmaticky pôjde o akýsi pokus o návrat do éry industrializmu, tak sa to, žiaľ, potvrdilo tiež. A ak sme sa obávali, že nepôjde o vládu naklonenú ochrane prírody, krajiny a životného prostredia ani smerovaniu k udržateľnejšej budúcnosti, tak sme sa obávali oprávnene. Ešteže máme nejaký ten rok a pol pred sebou na nápravu, všakáno?
Ďakujem za pozornosť.
Zodpovedanie otázky
29.5.2014 o 15:14 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia, členka vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, ja som tých interpelácií podal v uplynulom období pomerne veľa. Budem sa venovať len takej jednej skupinke, ktorou som oslovil členov vlády v súvislosti s plnením programového vyhlásenia vlády. Bolo to tak ešte na marcovej schôdzi Národnej rady, čiže približne dva roky po parlamentných voľbách, keď sa blížil "polčas rozpadu" tejto vlády, a ako som povedal, z tohto miesta som sa obrátil na viacerých členov vlády s takou žiadosťou o odpočet toho, ako sa plní to, čo sa v programovom vyhlásení v jednotlivých kapitolách sľúbilo. Medzičasom mi prišli odpovede v celkovom rozsahu asi 150 normostrán, čiže čo sa týka kvantity, môžem byť absolútne spokojný. No ale keďže kvantita nie je všetko, samozrejme, tak mi teraz dovoľte, aby som vás čo najstručnejšie oboznámil s obsahom tých odpovedí a s tým, čo si o tom, čo je v nich napísané, myslím.
Začnem odhora, teda od pána premiéra. Hneď v druhom odseku svojej stručnej odpovede mi namiesto odpovede, namiesto odpovede si našiel čas ma poučiť, citujem, v tom zmysle, že nemôže súhlasiť s mojou snahou "spochybňovať a neustále podsúvať verejnosti niektoré environmentálne projekty a aktivity ako problematické, aj keď nie sú". Koniec citátu. Keďže nekonkretizuje, aké mnou spochybňované environmentálne projekty a aktivity má na mysli, potom vychádzajúc z toho, k čomu som sa v poslednom čase kriticky vyjadroval, môžem len dedukovať, že mu išlo o tieto, v úvodzovkách, environmentálne projekty a aktivity:
- snaha organizovať najproblematickejšiu časť zimnej olympiády v národnom parku,
- rozporuplný postoj vlády k ťažbe uránu pri Košiciach,
- tolerancia voči veľkoproducentom emisií a nevyriešenie kauzy emisie z čias prvej vlády Roberta Fica,
- podpora takého zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje likvidáciu stromov po celom Slovensku,
- zrušenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie,
- koketovanie so spaľovňou talianskych odpadov v Zlatých Moravciach,
- presadzovanie povrchového vedenia diaľnice na úseku Turany – Hubová cez chránené územia,
- prieťahy pri definitívnom ukončení prevádzky skládky odpadov v Považskom Chlmci či zlepšení kvality ovzdušia pri Ružomberku,
- alebo sústavná kritika Bruselu za údajne príliš prísne environmentálne normy.
Toľko asi ma napadlo, že by mohol považovať za tie mnou kritizované aktivity, ale keďže ďalej nekonkretizuje vo svojej odpovedi, ako vláda plní program v tejto oblasti, tak, žiaľ, nemôžem na to ani reagovať.
V ďalšej časti odpovede pána premiéra som sa dozvedel, že moje obavy o slovenskú prírodu nie sú namieste. Inými slovami, nemám sa obávať o prírodu NAPANT-u ani o zdravie Košičanov, ani o stromy rastúce vo voľnej krajine, lebo ide hlavne o zjednodušenie odstraňovania časti náletových drevín z poľnohospodárskej pôdy.
Chcel by som mať váš optimizmus, pán premiér. Žiaľ, fakty, poznatky a skúsenosť mi to nedovolia, a preto, ak dovolíte, obavu o slovenskú prírodu budem mať naďalej. Už aj preto, lebo na rozdiel od vás som absolventom Prírodovedeckej fakulty UK a životným prostredím sa zaoberám takmer od tých čias, keď ste sa vy narodili.
A napokon - nie po prvý raz - som sa od predsedu vlády dozvedel, že poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Ale veď interpeláciou vašej osoby som presne to urobil, pán premiér! Pýtal som sa vás na veci, pod ktorými je váš podpis. Na rozdiel od vás nemám v pláne poúčať a moralizovať, takže radšej nebudem pokračovať v tom, čo si o vašej odpovedi na moju interpeláciu myslím.
S deviatimi otázkami, reagujúcimi na programové vyhlásenie vlády a jeho plnenie dva roky po..., som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra financií pána Kažimíra. Prekvapila ma jeho odpoveď na moju otázku, akými konkrétnymi opatreniami podporuje rezort financií orientáciu na tzv. zelenú ekonomiku, čo je záväzok uvedený na strane 6 vládneho programu. Pán minister tvrdí, že priama orientácia na zelenú ekonomiku nie je v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ja si myslím niečo iné. Ak ministerstvo financií nepripraví a nepresadí vo vláde a parlamente systémové opatrenia na podporu zelenej ekonomiky, potom citovaný záväzok vlády zostane jedným z prázdnych, na pohľad pekných, ale nesplnených sľubov.
Očakávané zlepšenie energetickej efektívnosti cirka 1 000 bytových jednotiek v rámci iniciatívy JESSICA je síce fajn, ale ide skôr o ad hoc, než o systémové opatrenie. Príliš ambiciózne nepôsobí v treťom roku vládnutia ani konštatovanie, že ministerstvo financií pripravuje nový systém výberu a prerozdeľovania dane z vozidiel v závislosti od veku vozidla. Niežeby išlo o nesprávny zámer, len sa z roka na rok odkladá a ak sa ho aj podarí uviesť do praxe, nebude ani zďaleka predstavovať také účinné systémové opatrenie na zníženie stále rastúceho množstva emisií z motorovej dopravy ako napr. zavedenie environmentálnej dane na pohonné hmoty alebo nejaké iné systémové opatrenie tohto druhu.
V súvislosti s pripravovanou revíziou smernice 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny by ma zaujímalo, aký je postoj slovenskej vlády k navrhovanému novému systému zdaňovania energetických produktov. Zároveň však treba pripomenúť, že tzv. zelené dane sa netýkajú len energetiky a - ako naznačuje aj odpoveď pána ministra Kažimíra - Slovensko sa problematikou zelených daní a podobných proenvironmentálnych ekonomických nástrojov, mierne povedané, príliš nezaoberá.
Z odpovede na moju otázku, aké kroky podnikla vláda a najmä rezort financií smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce, som vyrozumel, že sme si asi s pánom ministrom nerozumeli. Ja som mal na mysli rozpočtovo neutrálnu daňovo-odvodovú reformu, niekedy nie príliš výstižne nazývanú aj ekologickou daňovou reformou, pri ktorej sa zvýši zaťaženie spotreby surovín a energie na jednej strane a zníži zaťaženie práce na strane druhej. Vláda v tejto sfére v tomto volebnom období vykročila skôr opačným smerom, čím nechcem spochybniť niektoré pozitívne opatrenia, napríklad vo sfére výberu daní, ale to je úplne iná problematika než tá, na ktorú som sa pýtal.
Pána Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky som sa okrem iného pýtal na to, či je podľa neho slovenská environmentálna politika na diplomatickom poli dostatočne proenvironmentálna a proaktívna. Pán minister síce uvádza niektoré pozitívne príklady v rámci jeho rezortu, ale priamej odpovede na túto otázku som sa od neho nedočkal. Z vlastnej skúsenosti človeka, ktorý v r. 1990 – 2011 aktívne absolvoval väčšinu kľúčových európskych a globálnych podujatí na tému životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, môžem konštatovať, že v porovnaní s porevolučným Česko-Slovenskom, ktoré bolo v tejto oblasti minimálne regionálnym lídrom, prepadli sme sa vo sfére proaktívneho pôsobenia na medzinárodnej environmentálnej scéne do podpriemeru. Len z času na čas to zachraňujú niektoré osobnosti, žiaľ, viac na akademickej či mimovládnej než na vládnej úrovni.
S tým súvisí aj odpoveď na moju otázku týkajúcu sa možných ambícií Slovenska usporiadať v prípadnej spolupráci s Českou republikou 8. paneurópsku konferenciu ministrov životného prostredia v čase 25. výročia prvej podobnej konferencie, ktorá sa konala na zámku Dobříš v bývalom Česko-Slovensku. Pán minister síce túto ideu ocenil ako zaujímavú a inšpiratívnu, ale jedným dychom dodal, že by bola nad sily nášho rezortu životného prostredia. Ja si skôr myslím, že problém je skôr v tom, že za čias pamätnej dobříšskej konferencie, ktorú mimochodom organizovala hŕstka ľudí, stál na čele štátu prezident Václav Havel a životné prostredie vo federálnej vláde reprezentoval Josef Vavroušek a nikoho ani trochu podobného v analogických pozíciách na Slovensku zatiaľ nevidím.
Moja posledná otázka sa týkala názoru pána podpredsedu vlády a ministra zahraničia na publikované výroky predsedu vlády Roberta Fica v kauze U. S. Steel verzus Brusel, týkajúcej sa odmietnutia zámeru Európskej komisie na 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov. Pán Lajčák reaguje v štandardnom duchu, používajúc kľúčové slová ako 25-percentný podiel priemyslu, ohrozená konkurencieschopnosť a podobne. Spomína aj problém nášho energeticky náročného priemyslu a vysokých cien energií. Ale ak vychádzame z premisy, že nezníženie množstva skleníkových plynov bude mať na nás všetkých oveľa fatálnejšie dôsledky ako ich zníženie navrhované Bruselom, prečo potom nezačneme konečne orientovať našu energetiku, ekonomiku i celý život v duchu tohto poznania od energeticky menej, na energeticky, pardon, menej náročnú a environmentálne menej škodlivú cestu? A netýka sa to len sféry výroby, ale aj spotreby od zatepľovania budov až po hľadanie účinných alternatív voči osobným automobilom. A prečo namiesto toho vystupujeme v rámci EÚ ako lídri medzi spiatočníkmi?
Musím uznať, že pán Lajčák sformuloval svoju odpoveď veľmi sofistikovane, len je škoda, že nedokázal prekročiť svoj tieň, resp. tieň kabinetu, ktorého je členom.
V odpovedi ministra hospodárstva pána Malatinského ma zaujala, zaujalo jeho vydávanie našej pretrvávajúcej "orientácie na priemysel a silnú základňu“, ak mám citovať terminus technicus z jeho odpovede, za výhodu či dokonca tromf Slovenska. Valtr Komárek už pred viac ako štvrťstoročím, vtedy v pozícii hlavného autora súhrnnej prognózy Československej socialistickej republiky, jasne dokumentoval opak tohto tvrdenia, najmä v prípade krajín, ako je Slovensko, ktoré nemajú pre ťažký priemysel v podstate žiadne komparatívne výhody: či už ide o dostatočný odbyt, lacné domáce zdroje surovín a energie, dostatok vody, rozptylové podmienky pri znečistenom ovzduší a pod., snáď s výnimkou relatívne lacnej pracovnej sily. Už vtedy upozorňoval, že takáto priemyselná orientácia energetiky je charakteristická pre krajiny tretieho sveta a čím skôr sa od nej Slovensko odpúta, tým lepšie.
Minister Malatinský tiež uvádza, že prioritou vlády Slovenskej republiky je predovšetkým skvalitnenie vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií. V súvislosti s legislatívnym procesom a prípravou strategických dokumentov medzi hlavnými požiadavkami uvádza systematické uplatňovanie princípu otvorenosti, zrozumiteľnosti a dôsledného hodnotenia dopadov. V súvislosti s energetickou náročnosťou minister hospodárstva na jednej strane priznáva, že Slovensko má piatu najvyššiu energetickú náročnosť v rámci EÚ 27, na druhej strane chváli rýchle tempo jej znižovania. To mi však akosi nesedí: Ak je dlhodobo také rýchle tempo zlepšovania, prečo sme potom naďalej 5. najhorší v EÚ 27 a z čoho pramení optimizmus, v rámci ktorého sa v r. 2020 údajne priblížime k priemeru EÚ, najmä ak znižovanie energetickej náročnosti naďalej nie je top prioritou slovenskej energetickej politiky?
Predstaviteľ rezortu, ktorý pred časom poskytol štátnu pomoc napr. prosperujúcemu SCP Mondi Ružomberok, ktorý na to naozaj nebol odkázaný, v odpovedi uvádza, že štátna pomoc bude, že "štátnu pomoc bude nevyhnutné smerovať do potrebných oblastí, odvetví a regiónov postihnutých negatívnymi globalizačnými a inými vplyvmi". Kiežby, len donedávna to bolo skôr naopak, aj keď nepopieram skutočnosť, že niektoré systémové opatrenia prijaté ministerstvom hospodárstva, resp. vládou by mohli prispieť k znižovaniu nežiaducich regionálnych rozdielov, čo bolo predmetom mojej ďalšej otázky. Podľa výsledkov všetkých mne dostupných výskumov sa tieto regionálne disparity ďalej zväčšujú, z čoho vyplýva, že prijaté opatrenia stále nie sú dostatočne účinné.
Podpora zelenej ekonomiky je na Slovensku úplne nedostatočná a to, čo si pod ňou rezort a vláda predstavujú a ako to realizujú, prináša miestami viac škody ako úžitku. Napríklad výstavba malých vodných elektrární prehradením tokov, nekritické spaľovanie biomasy na úkor aj hodnotnej zelene, to je známe pod slovným spojením biomasaker alebo podobnými epiteton ornans. Všetky zmysluplné opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, samozrejme, vítam, len mi v odpovedi takmer úplne chýbajú konkrétne hodnoty, indikátory, čísla, čo bolo napokon predmetom mojej otázky. Kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla je okej, menej okej sú už škandály, s ktorými bola spojená snaha o predloženie novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v decembri 2012, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Posledná novela toho istého zákona kombinuje pozitívnejšie stránky, napríklad podpora decentralizácie výroby energie, s negatívnejšími, napríklad už spomínaná podpora kontroverzných investičných projektov, ako sú spomínané nešťastne realizované viaceré vodné elektrárne. S opatrným optimizmom vítam aj koncepciu rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie, schválenú vládou v minulom roku.
Podobne ako minister životného prostredia aj minister hospodárstva si pripisuje k dobru údajnú podporu zeleného obstarávania. To ma úprimne prekvapuje vzhľadom na to, že vždy, keď som niečo podobné navrhoval z tohto miesta ja, bol som odmietnutý s tým, že to údajne nie je treba. Obávam sa, že pokiaľ sa zelený pilier nestane skutočne dôležitou a neobíditeľnou súčasťou zeleného obstarávania, dovtedy pôjde skôr o marketingovú aktivitu než o reálny nástroj na ozelenenie ekonomiky a zlepšenie nášho životného prostredia.
V názore na jadrovú energetiku sa s rezortom hospodárstva - podľa očakávania - rozchádzame. Tvrdenie, že záverečné stanovisko k procesu EIA na výstavbu zamýšľaného nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice bude garanciou toho, že výstavba bude v súlade s politikou udržateľného rozvoja, patrí do kategórie kuriozít. A navyše, keďže táto cesta získavania energie je dlhodobo nerozlučne spätá s Ruskou federáciou, potom vzhľadom na vývoj za našimi východnými hranicami sa asi zhodneme na tom, že posilňovanie tejto závislosti zrejme nebude národno-štátnym záujmom Slovenska. Česi sú ďalej na západ, čiže aj ďalej od východu, ale pochopili to skôr ako my.
Ďalšia moja otázka na pána ministra Malatinského znela, ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore medzi ministerstvom hospodárstva a European Uranium Resources, týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach. Aj keď sa tento postup minister hospodárstva snaží obhájiť ako štandardný, ja ho považujem za neobhájiteľný a za pravdu mi dáva, paradoxne, aj samotná vláda Slovenskej republiky, ktorá v týchto dňoch predložila do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní návrh novely geologického zákona, ktorý práve prerokúvame. Zdá sa mi, že ani v tomto prípade ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Alebo že by to bol zámer?
Som rád, že idea výstavby ďalšieho vodného diela na Dunaji, tentoraz priamo v Bratislave kúsok nad centrom mesta, je natoľko absurdná, že okamžite narazila na odpor nielen ochranárov, ale aj vodákov, vodárov, vedcov, lesníkov i širokej verejnosti. Tvrdenie, že takýto zámer je bezproblémový, lebo musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a jeho výsledky sa budú rešpektovať, ignoruje okrem iných aj taký, v úvodzovkách, detail, že proces EIA a jeho výsledky nie sú na Slovensku právne záväzné.
Čo sa týka odpovede na moju otázku, ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah memoranda o porozumení Slovenskej republiky s U. S. Steel Košice, ma odpoveď pána ministra taktiež neuspokojila. Robiť ďalšie environmentálne ústupky najväčším znečisťovateľom ovzdušia je priamym popretím princípov udržateľného rozvoja a nadraďovaním ekonomických záujmov nad environmentálne a zdravotno-sociálne. Ak by som mal byť ironický, tak by som povedal, že sa riadime heslom: Svoje milované emisie si nedáme vziať do tretích krajín! Z čoho by potom žili naše nemocnice a lekárne?
To, ako sa v praxi memorandum s U. S. Steel realizovalo, že išlo vlastne o diktát vlády voči parlamentu, je už kapitola sama pre seba.
Z odpovedí pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka som sa napríklad dozvedel, že prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka čerpáme priam vzorne. Nepochybne sa z týchto peňazí podporilo veľa pozitívneho, žiaľ, aj veľa diskutabilného a neraz dokonca negatívneho. Lebo jedna vec je pekný názov a iná realita, iné realita. Dozvedel som sa aj to, že v rámci štátnej pomoci do mechanizmu podpôr zaradili systémovú podporu zamestnávania znevýhodnených osôb. Horšie už je, že počet takto podporených osôb je skôr symbolický ako významný. V r. 2013 išlo o 297 osôb a ani v nasledujúcich rokoch sa nepredpokladá ich výraznejší nárast.
Zlepšovanie životného prostredia a vidieka podporovaním manažmentu krajiny je jeden z troch hlavných cieľov Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013. Explicitne sa ochrany prírody a krajiny z uvedených konkrétnych opatrení týkajú najmä platba v rámci Natury 2000 a lesnícko-environmentálne platby, aj keď životné prostredie ovplyvňujú aj ďalšie platby. Keď si zrátame výšku prvých dvoch platieb, dostaneme sumu 2 187 000 eur, pričom na príslušnú os bolo alokovaných 2 milióny, zdôrazňujem, a alokovaných bolo 1 mld. 273 mil. eur. Čiže platby v prospech ochrany prírody a krajiny, ak ich tak vôbec môžeme nazvať, keďže nevieme, čo sa pod nimi konkrétne skrýva, predstavujú menej ako dve promile z celkovej sumy, čo nám však nebráni roniť slzy nad tým, ako je tá Natura 2000 pre nás údajne finančne neúnosná. A keď nám však na ňu ponúkajú prostriedky, tak ich veľkoryso ohrdneme?
Diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam vnímam tiež ako dvojsečnú zbraň. Iste, nielen poľnohospodárstvom je náš vidiek živý. A nielen, a kvalita života je určite kategória, ktorá nezahŕňa iba prácu na poli či v kravíne. Len sa mi zdá vhodnejšie hovoriť o podpore win-win stratégií, aby sa udržalo aj poľnohospodárstvo, aj zdravé životné prostredie, aj príroda a harmonická vidiecka krajina a zároveň vzrástla celková kvalita života obyvateľov vidieka. Že sa to dá, môžeme vidieť hneď v prvej rakúskej dedine za Bratislavou.
Veľmi perspektívny je projekt LEADER. Žiaľ, aj do neho bola alokácia zdrojov v hodnotenom období skôr symbolická, keď predstavovala menej ako 2,5 mil. eur. Napríklad na agroenvironmentálne poplatky, do ktorých patrí aj podpora biotopov vzácnych trávnych porastov a biotopov vtákov, ekologické poľnohospodárstvo, protierózne činnosti a pod. išlo púhych 390-tisíc eur, čo je na porovnanie menej, ak dobre počítam, ako plat jedného europoslanca za jedno funkčné obdobie.
Oceňujem, oceňujem spomínané ústretové kroky voči producentom hospodáriacim vo sfére integrovaného a ekologického poľnohospodárstva, ale podpora tomuto sektoru zostáva naďalej skôr marginálna ako reálna. Vzhľadom na vyššie uvedenú realitu, ktorú poznáme takpovediac z terénu, vyznieva súhrnné konštatovanie pána ministra Jahnátka v tejto časti odpovede na moju interpeláciu, citujem, „udržiavaniu kultúrneho charakteru krajiny a ochrane životného prostredia je teda venovaná primeraná a vyvážená starostlivosť“, koniec citátu, skôr ako zbožné prianie, než adekvátny obraz reality na slovenskom vidieku. Potešilo ma, že v r. 2014 – 2020 by sa mala výrazne finančne posilniť produkcia oviec a kôz, ako aj prísľub väčšej podpory integrovanej a ekologickej produkcie v sektore ovocia, zeleniny a viniča. Chýba mi tam však explicitná zmienka o podpore napríklad včelárstva.
Odpoveď na moju otázku, aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva, som síce dostal optimistickú odpoveď asi v tom duchu, že sa na tom pracuje, ale nič konkrétne o tom, ako to dosiahnuť a prestať byť aj v tejto sfére rozvojovou krajinou tretieho sveta, ktorá za babku vyváža svoje vzácne prírodné zdroje a draho dováža výrobky z nich. Účinné opatrenia prijmeme asi až vtedy, keď už nebude čo v našich lesoch ťažiť.
Spomínané podporné opatrenie s názvom "dotácia na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch" môže v sebe zahŕňať všeličo. V súvislosti s oživením trhu s drevom sa spomína, že mu napomohol aj nástup nových technológií spracovania dreva ako energetickej suroviny, známy ako štiepkovanie, pričom sa využijú menej kvalitné sortimenty dreva. K tomu však treba povedať, že na Slovensku padá za obeť aj drevná hmota zo stromov, ktoré mali rásť naďalej, a deje sa tak podľa všetkého v stále hrozivejšom rozsahu.
Posledná problematická podpora ide na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy práve v čase, keď liberalizáciu výrubov stromov v tzv. voľnej krajine pán minister Žiga a kolektív zdôvodňujú práve obavami, aby nám poľnohospodárska pôda nezarastala lesom. Žeby opäť pravá ruka vo vláde nevedela, čo robí ľavá?
Čo sa týka otázok adresovaných ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Čaplovičovi, sa zmienim len o jeho odpovedi na posledné dve z mojich otázok. Tá prvá z nich znela: "Považujete, pán minister, systém podpory environmentálnej výchovy a vzdelávania zo strany Vášho rezortu za dostatočný, cieľavedomý a koncepčný?"
Zdá sa, že posledný významnejší počin na tomto poli sa odohral v roku 2006, kedy prierezová komisia pripravila integrovanú koncepciu environmentálnej výchovy a vzdelávania. Jedno je isté, a to to, že prierezová téma Environmentálna výchova, ktorú spomína aj pán minister, nie je ani tak prierezová, ako skôr v našom školstve chaotická. Významnejšie aktivity, ako je napr. program Zelená škola, Ekologická stopa, Na túru s Naturou a pod., sa realizujú zväčša v prostredí a zásluhou mimovládok. Nezdieľam a nemôžem zdieľať optimizmus pána ministra, ktorý tvrdí, že jeho rezort venuje primeranú pozornosť výchove a vzdelávaniu v tejto oblasti.
Na moju poslednú otázku, týkajúcu sa prípravy kandidatúry na zimnú olympiádu, ktorú má jeho rezort na starosti a ktorá sa medzičasom stala alebo je už pasé, som dostal štandardnú odpoveď, že všetky významnejšie investície budú posúdené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Odhliadnuc od toho, že závery z tohto posudzovania majú v zmysle zákona iba odporúčací charakter, nedokážem si predstaviť, že by sa v prípade schválenej kandidatúry mohlo stať, že navrhované projekty, zásahy a pod. nebudú schválené len preto, lebo nebudú odporúčané v rámci procesu EIA. Našťastie, v tejto veci za nás rozhodli oveľa osvietenejší obyvatelia Krakova v nedeľňajšom referende, ale to nikoho z kompetentných na Slovensku neospravedlňuje, keďže to nebolo rozhodnutie našej strany.
A na záver som si nechal ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Nielen preto, lebo to zodpovedá abecednému poradiu.
Hneď prvá veta jeho odpovede znie, citujem: "Moje dvojročné pôsobenie na poste ministra životného prostredia Slovenskej republiky vnímam ako úspešné", koniec citátu. Vzápätí pán minister spomína niektoré právne normy, ktoré sa podarilo ministerstvu pod jeho vedením vypracovať a presadiť. Menovite uvádza oblasť ochrany prírody, odpadového hospodárstva, zmeny klímy a pod. V prípade posledných dvoch menovaných právnych noriem ide o transpozíciu európskych smerníc, v prípade prvej ide o pravdepodobne najkontroverznejšiu právnu normu, akú sa ministerstvu podarilo za posledné roky pripraviť.
Z konkrétnych výsledkov v oblasti environmentálnej politiky sa tak trochu paradoxne hneď na prvom mieste spomína Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky na roky 2013 – 2020, na ktorom však ešte len pracuje Úrad vlády, avšak ministerstvo životného prostredia dosiaľ ani len neprizval k spolupráci. Škoda, že sa pán minister nezmienil aj o tom, prečo vláda Slovenskej republiky opakovane nerešpektuje platné uznesenie Národnej rady a nepredkladá k 31. marcu do parlamentu odpočet plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
Veľa optimizmu vo mne nevzbudzuje ani zmienka o príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016 a účasti ministerstva na tomto procese. Na to, že na prípravu má Slovensko už len púhe dva roky a je v tejto oblasti úplným nováčikom, veľa konkrétneho v súvislosti s našou prípravou na tento kľúčový post, obávam sa, aspoň z môjho pohľadu nevidno. Spomína sa materiál s názvom Plán prípravy ministerstva životného prostredia z 28. 2. 2013, ktorý indikuje predpokladané personálne i finančné posilnenie z tohto dôvodu prípravy. Avšak v rozpočtovej kapitole životné prostredie som si toto indikované navýšenie nejako nevšimol, ak je to moja chyba, tak sa ospravedlňujem. Rád by som sa mýlil, ale neviem sa zbaviť dojmu, že príprava na predsedníctvo v Rade EÚ sa zo strany vlády vo všeobecnosti dosť podceňuje a týka sa to, obávam sa, aj ministerstva životného prostredia.
Čo sa týka zmeny klímy, nájdeme v odpovedi konštatáciu, že za roky 2012 a 2013 si rezort všetky reportingové povinnosti splnil v požadovanom rozsahu a stanovených termínoch. To, že vieme písať správy a vypĺňať tabuľky, však ešte neznamená, že je všetko v poriadku, čím sa nechcem nikoho, samozrejme, dotknúť.
Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že nemôžem súhlasiť s tvrdením, že najdôležitejším úspechom v oblasti ochrany prírody bolo schválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny z 29. novembra 2013. Napriek niektorým pozitívam, ktoré táto novela so sebou priniesla, v mnohom ide o krok späť, resp. o krok úplne zlým smerom.
Ďalšia problematická oblasť je stratégia protipovodňovej ochrany, ktorá bude predmetom mojej interpelácie, ktorou vás budem zaťažovať možno v budúcom bode, ale možno vás od toho ušetrím a odošlem ju len písomne. Plánované náklady na výstavbu v tejto oblasti majú predstavovať 1,154 mld. eur, čiže hodne viac ako jednu miliardu eur, a ak mám byť úprimný, z tejto predstavy mi naskakuje husia koža, lebo tuším, koľko betónu vyliateho do slovenskej prírody sa za touto sumou skrýva.
Zaujímavá je informácia o príprave operačného programu kvalita životného prostredia, ale o tom by sme mali podrobnejšie hovoriť na seminári na pôde Národnej rady na budúcu stredu, na ktorý vás srdečne pozývam, ešte to zopakujem. Žiaľ, bude sa konať len v kinosále, keďže opakovane neprešiel môj procedurálny návrh, aby sme o tejto dôležitej záležitosti hovorili aj tu v pléne.
Spomedzi ďalších významných opatrení a aktivít pán minister uvádza o. i. implementáciu Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie na roky 2011 až 2015. To ma prekvapuje nielen preto, lebo som sa s tým nikde v praxi dosiaľ nestretol, ale aj preto, lebo kedykoľvek som niečo podobné z tohto miesta navrhoval, bol som rezolútne odmietnutý.
Ministerstvo životného prostredia vraj iniciovalo posilnenie a zefektívnenie sledovania a vyhodnocovania indikátorov zeleného rastu. To je, tiež je to pre mňa novinka, ale rád sa dám poinformovať.
Prekvapujúce je aj pozitívne (seba)hodnotenie novej koncepcie environmentálnej výchovy a osvety, keďže realita, ako sme už hovorili, je v tejto oblasti absolútne neuspokojivá.
Nechcem tvrdiť, že rezort životného prostredia za uplynulé dva roky nič neurobil. Božechráň! Ani to, že neurobil nič pozitívne. Robia v ňom napokon stovky ľudí, z ktorých mnohí sú schopní, šikovní a niektorí z nich dokonca napriek všetkému ešte v kútiku duše veria, že to celé má zmysel.
Nechcem tvrdiť ani to, že vedenie ministerstva je to najhoršie, aké sme tu kedy mali. Za éry ministrov za SNS v časoch prvej vlády Roberta Fica to bolo zrejme ešte horšie.
Podstatný problém je však v tom, že ministerstvo životného prostredia životné prostredie podľa môjho presvedčenia účinne nechráni, pričom prírodu a krajinu v niektorých smeroch priamo ohrozuje. Ako dôkaz môjho tvrdenia spomeňme aspoň podporu kandidatúry na zimnú olympiádu na území národného parku, liberalizáciu výrubu stromov, snahy o zníženie výmery chránených území, rezignáciu na ochranu iných ako rýdzo prírodných biotopov, presadzovanie vodárenskej nádrže Slatinka, vypustenie krajiny z predmetu ochrany zákona o ochrane prírody a krajiny a podobne.
Čo povedať celkom na záver? Ak sme tu pred dvoma rokmi v rozprave o programovom vyhlásení vlády hovorili, že program vlády je determinovaný snahou o čo najväčšiu centralizáciu moci a etatizmus, tak sa to, žiaľ, potvrdilo. Ak sme hovorili, že paradigmaticky pôjde o akýsi pokus o návrat do éry industrializmu, tak sa to, žiaľ, potvrdilo tiež. A ak sme sa obávali, že nepôjde o vládu naklonenú ochrane prírody, krajiny a životného prostredia ani smerovaniu k udržateľnejšej budúcnosti, tak sme sa obávali oprávnene. Ešteže máme nejaký ten rok a pol pred sebou na nápravu, všakáno?
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:49
Prednesenie interpelácie 15:49
Alojz HlinaNo a to, že som vás interpeloval, že kde ste boli, prebehnem veľmi stručne, dokonca pán Robert Fico mi slušne odpovedal, ale verný svojej tradícii, arogancii, a už má aj sparingpartnera pán Kaliňák, už pán Žiga, teda verní svojej tradícii arogantne odpovedali, že sa nemám pýtať.
Viete, arogancia so šarmom ešte ako tak, to je vo vašom prípade, ale v prípade pána Žigu arogancia bez šarmu je dosť brutálna kombinácia a upozorňujem, že začínam mať, čo sa mňa toho týka, dosť. Už nie po profesnej stránke, ale už je to aj inde, lebo dneska si dovolil povedať, že tí aktivisti, ktorí protestovali pred železničnou stanicou proti uránu, sú trpáci! To budem aj interpelovať pána Fica, že či toto je vaša politika, pozícia vlády voči občianskemu aktivizmu. Čiže tí, čo boli proti uránu, za vlastné peniaze tam stáli vo voľnom čase, tak sú trpáci! Na margo poviem, že som tam bol ja a aj moja dcéra, hej, ale nech sa páči. Ak toto je vaša politika, nech sa páči. Takže, boli niektorí dokonca chorí, tak to je samozrejmé. Ďakujem pánovi Čaplovičovi za veľmi obšírnu odpoveď. Naozaj oceňujem, keď niekto, aj to je výrazom určitej, určitej možno nie úcty, však to by som sa preceňoval, ale takého aspoň rešpektu, že navzájom sa nejakým spôsobom rešpektujeme.
Prejdem k druhému okruhu interpelácií a s tým som už vás trápil v predchádzajúcom kole, kde som interpeloval cirka polku ministrov a teraz som dointerpeloval ostatných ministrov. A v zásade už máme sumár nájmov, to znamená, máme, vieme, kto, čo, alebo ktoré ministerstvo a jemu podriadené organizácie si prenajímajú, za koľko, odkedy, dokedy, veľmi slušné a dobré čítanie. Znova, verný svojej tradícii, ale údajne to bol omyl, jediné ministerstvo, ktoré mi chýba, je ministerstvo vnútra, ale údajne sa to stalo omylom, čiže verím, že to tak je a že to príde.
Aby ste si teda nemysleli, že nejako samoúčelne vás trápim. Je teraz taká predstava, že keď už vieme a máme potvrdené, lebo je to popodpisované vami ministrami, že kde čo máme ako štát prenajaté, tak ja teraz nájdem nejakých študákov, verím, že sa s nimi dohodnem za sud piva, za dva sudy piva, a spravia taký, realitný portál to nazvem pracovne, realitný portál tohto štátu, kde sa nahádžu všetky tieto informácie, to znamená, ktoré ministerstvo si čo prenajíma, od koho, dokedy, za čo a nastavia ten systém tak, že začne vyblikovať, keď to začne končiť, začne to prípadne niečo avizovať, dá sa s tým krásne hrať. A nie so zmyslom dokazovať niekomu niečo, ale so zmyslom ušetriť, lebo keď to načítame všetko, tak tá suma je zaujímavá, resp. vysoká, hej, v tom mesačnom intervale a v ročnom tým pádom, samozrejme, ešte vyššia, samozrejme, najvyššia v tom volebnom intervale.
Z celkového sumáru poviem, že napr. niektoré ministerstvá sú slušné, relatívne slušné. Úrad vlády relatívne slušné, ministerstvo spravodlivosti slušné, ministerstvo obrany slušné, ale musí platiť neslušným ľuďom, Towercomu, nech si každý odpovie, ministerstvo kultúry slušné, ministerstvo životného prostredia relatívne slušné, avšak najviac musia platiť za nejaký prístroj na Chopku, nech si každý povie, komu patrí. Peter Kažimír, pán minister financií, to má relatívne slušné, okrem bolestínskych daňových úradov v Košiciach, a zdá sa, že aj Bratislava uletela, pán Lajčák relatívne slušné, u pána Kaliňáka nevieme, lebo však sa pomýlili.
Keby som to zhrnul, tak poviem, žiaľ, musím to povedať, pán Čaplovič, že najhoršie sú vaše ministerstvo a ministerstvo pani kolegyne Zvolenskej. A to ma špeciálne mrzí, viete, keby to bolo ministerstvo hospodárstva, ale viete, že školstva a zdravotníctva. To sú také peniaze, ako my zvykneme hovoriť, do zvončeka, viete, že dajme tomu, že z peňazí, ktoré by mali ísť na vzdelanie, z peňazí, ktoré by mali ísť na zdravie, tak sa nejako tak chamtavo niekto hmýril okolo nich a výrazom tej chamtavosti je, že sa všeličo všelikde prenajalo. A teraz to neberte osobne, lebo vyzerá z plynutia tých zmlúv, že s tým dokopy nič nemáte, ale, žiaľ, preberáte za to zodpovednosť a som zvedavý teda, ako budeme pokračovať.
Žiaľ, musím skonštatovať pre ľudí prípadne, ktorí to pozeráte, že suverénne najhoršie sú na tom tieto dve ministerstvá. A to ma mrzí špeciálne, lebo špeciálne tie by mali byť, by si mali najviac chrániť zdroje, lebo tie špeciálne najlepšie by mali vedieť, kam tie zdroje treba dať. Takže končím s týmto okruhom.
Potom tu mám také otázky vyplývajúce aj z tých interpelácií. Smutné, musím povedať a skonštatovať na moju otázku nášho smutného svetového primátu, že najvyššia pôrodnosť na svete je u nás v osadách, žiaľ, je to tak, však nezakrývajme si oči, treba si povedať pravdu, ona oslobodzuje a potom vám aj dovolí ísť ďalej. Tento primát máme a či sa niekto s ním zaoberal, som teda, to bolo aj predmetom mojej interpelácie, odpoveď je, že nie.
Pána ministra Počiatka som sa dovolil spýtať, že koľko stoja tie jeho povestné cédečká. Lebo celý systém u pána Počiatka je buď asfalt, alebo cédečko. U asfaltu prestávajú platiť, u cédečiek to je čoraz drahšie, no keď to zjednoduším a že naozaj tie povestné Počiatkove cédečká, miliarda vyššie, už ich je čoraz viac a nikto nevie, za čo poriadne sú. Takže teraz som si dovolil vyanalyz..., a nech mi prídu, povedia podrobnejšie, že prečo tento štát, ľudia tejto krajiny sprostredkovane zaplatili pol miliardy korún za rozšírenie cestného mýta. Ja prípadne, nejdem to čítať a nejdem vás tu trápiť.
A ja vás môžem poprosiť, kolegovia, že by ste ma prípadne nerušili. Ma to trošku ruší. Znova ja to poviem a je to aj výrazom takej úcty. Keby som to tu čítal, jak niekto iný, nevadí mi, aj keby ste si tam pustili Dire Straits alebo Pink Floyd. Nevadí mi to, ale teraz, keď rozprávam, tak mi to trošku vadí. Fakt. Vás poprosím, keď vy tu budete rozprávať, ja si to nedovolím.
Čo chcem povedať, nebudem vás tým zaťažovať, to čítať, si to prípadne pozrite, že na čo tento štát použil pol miliardy korún a ako to ľuďom zdokladoval, že na čo ich použil. Prípadne ak ste s takouto odpoveďou spokojní, v dvetisícšestnástom kľudne voľte SMER ďalej.
Rozprávali sme teda aj v nadväznosti na predchádzajúce interpelácie aj teda z tých existujúcich, lebo to ten portál realitný, v úvodzovkách, bude vyhodnocovať, končiace zmluvy ministerstvo hospodárstva má, relatívne rýchlo mu zbehne zmluva so SARIO, ktorá je podľa mňa pre tento štát nevýhodná. Ministerstvo hospodárstva deklaruje, že bude sa správať v tejto veci slušne. Môžeme odsledovať. Rovnako pán minister Počiatek má SACR, to sú tí, čo sa starajú, aby sem prišli nejakí turisti, myslím, že majú dosť veľké medzery v tejto snahe. Ale nič to nemení na veci, že brutálne peniaze za svoje kancelárie platia. Znova končí zmluva, minister Počiatek deklaruje v tomto liste, že pri hľadaní nových priestorov sa budú správať slušne. Môžeme prípadne neskôr odkontrolovať.
Pána Počiatka som sa pýtal, ako je to s platením, lebo ja viem, že cédečká sa platia jak nie dopredu, tak načas. Začína byť problém s platením za asfalt proste u ľudí, ktorí reálne niečo robia a vedia, aj ako sa drží lopata, tak odpoveď prišla, že sa to lepší. Odpoveď prišla, že sa to lepší, že práve naopak, že sa splatnosti skracujú. Ja netvrdím, že to nie je pravda, ale niekde inde je asi chyba, lebo, naopak, u subdodávateľov sa predlžujú, respektíve sa to stáva cestou zarúbanou v prípade niektorých už konkrétnych subjektov.
Pri tejto príležitosti len dávam do pozornosti 1. 6., to znamená túto nedeľu, o štvrtej budeme v Kraľovanoch robiť symbolický protest, symbolický protest živnostníkov. Naschvál sme si vybrali Kraľovany, ony vždycky boli uzlom, však koniec koncov som tam aj ja niečo v tom bufete piva vypil, keď sme chodili na strednú, a je to dopravný uzol, kde sa vlastne križujú križovatky a nedá sa vylúčiť to, že v prípade, že sa nezlepší situácia, tak o mesiac neskôr zorganizujeme znova ďalší protest v Kraľovanoch už v možno o niečo ofenzívnejšom nastavení aj v nejakom symbolickom zablokovaní, keď už hovoríme, naschvál to spomínam, dopravný uzol, tak nech to ľudia vidia, že to je dopravný uzol.
Máme tu poštu, vážení, tuná mi dovoľte povedať, budem aj interpelovať, pošta sa stala záujmom našich dvoch titanov, ktorých sme vykreovali našou neschopnosťou, to znamená finančnej skupiny J&T a finančnej skupiny Penta, kde jedna skupina ju trhá z tej strany a druhá skupina ju trhá z tej strany. Prípadne, aby si niekto vedel spraviť predstavu, predstavte si, že by zamestnanci Tesca stáli pre Tescom alebo chodili po meste a hovorili: Nechoďte do Tesca, ale nakupujte v Lidli. A teraz pokračujte v tej absurdnej predstave, pán minister. Viete niečo o absurdnom divadle? Ale toto je pravda, a teraz to Tesco by im za túto činnosť, tým svojim zamestnancom platilo a ešte pozor, nie že by si Tesco vypýtalo aspoň od Lidlu nejaký benefit, minimálne aspoň to, čo teda zaplatilo tým ľuďom, ale vyzerá, že nič, respektíve tá informácia je utajená. Slovenské poštárky, treba povedať, Slovenská pošta je stále štátna, i keď ju ruvú, ruvú ju tak, že z nej za chvíľku nič nezostane, je stále štátna. Pošta je, Slovenská pošta je štátna, Poštová banka je súkromná. Poštárky zo štátnej Slovenskej pošty chodili presviedčať dôchodcov, aby si nechali doručovať dôchodky na účty Poštovej banky, za jednu ulapenú dušu dostali odmenu tri eurá. To znamená, Slovenská pošta im vyplatila na odmenách tri eurá. Moja otázka pre pána Počiatka bola, na základe akého zmluvného vzťahu toto prebiehalo a či si aspoň Slovenská pošta vypýtala tie peniaze. No neverili by ste, aká odpoveď mi prišla! Že táto informácia podlieha tajomstvu alebo že nie je verejná!
Ja si dovolím tvrdiť, pán minister, špeciálne vám by som to dal do pozornosti, pošta sa stala záujmom tunelovania. Z jednej strany je tunelovaná J&T a z druhej strany je tunelovaná Pentou. To ešte budeme v interpeláciách ďalších hovoriť cez pracovnú zdravotnú službu. 240 mil. korún Slovenská pošta zaplatila pracovnej zdravotnej službe firmy Penta, poštárky nie sú ani o milimikrón zdravšie, ani o milimikrón nie sú zdravšie, ale 240 mil. je vonku. Zdá sa, že legálne, avšak sú tam určité úskalia, ktoré by stáli, a dávam do pozornosti, že čo s tým. Čo sa týka samotnej kooperácie Slovenskej pošty a Poštovej banky, pán minister, upozorňujem vás, že tie formy spolupráce nezodpovedajú bežnému hospodárskemu styku. Pán minister vnútra, upozorňujem vás ešte raz, že spolupráca Poštovej banky, ktorá je súkromná, a Slovenskej pošty, ktorá je štátna, nezodpovedajú bežnému hospodárskemu styku. Nezodpovedajú. A pokiaľ chcete odbiť otázku, že ako toto celé prebiehalo, táto absurdita, kde Bertolt, jak sa volal, Brecht, či jak sa volal ten autor absurdný, aj Havel by zbledli závisťou. Beckett, pardon. Zbledli by závisťou, by ani pero nevytiahli zo saka, by povedali, toto ja nedokážem napísať. Takúto absurditu na to, na toto mentálna kapacita nepostačuje.
Čiže, vážení občania, odpoveď ministra Počiatka je, že táto informácia je neverejná. Nech sa páči.
No v zásade končím na radosť, predpokladám, všetkých a vystúpim teda s novými interpeláciami. Tam si dovolím o chvíľku strpenia, tiež sa pokúsim byť čo najkratší, ale zase aj viem, že sa niektorí kolegovia ponáhľajú, zas čo treba povedať, treba povedať a keď to treba povedať, potrebuje to aj určitý čas. Ale verte, že urobím všetko pre to, aby to trvalo čo najkratšie.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, teraz vás dorazím a prečítam toto všetko. (Rečník zdvihol hŕbu dokumentov.) Nie, pokúsim sa naozaj byť stručný, vecný a rýchly. Prosím vás pekne, takto, v zásade na začiatok chcem povedať, že to, čo som predpokladal, sa realizuje, to vyospravedlňovanie sa navzájom, ale dovoľte mi uviesť, že v zásade som spokojný, že ak je vás 15 a budete tu cirka 6 plus, tak môžeme spraviť prípadne džentlmenskú dohodu, že takto, čo sa teda mňa, za mňa keď poviem, s tým relatívne spokojný, čiže nebudem vás už obťažovať s tým, že prečo ste neboli na interpeláciách. Pokiaľ teda máte pocit, že toto by ste mohli z úcty, nie ku mne, však kto by ju mal, ale úcty k ústave a úcty k parlamentu, že pokiaľ ste toto schopní dodržať, tak za mňa vám hovorím, že vás nebudem interpelovať, že kde ste boli.
No a to, že som vás interpeloval, že kde ste boli, prebehnem veľmi stručne, dokonca pán Robert Fico mi slušne odpovedal, ale verný svojej tradícii, arogancii, a už má aj sparingpartnera pán Kaliňák, už pán Žiga, teda verní svojej tradícii arogantne odpovedali, že sa nemám pýtať.
Viete, arogancia so šarmom ešte ako tak, to je vo vašom prípade, ale v prípade pána Žigu arogancia bez šarmu je dosť brutálna kombinácia a upozorňujem, že začínam mať, čo sa mňa toho týka, dosť. Už nie po profesnej stránke, ale už je to aj inde, lebo dneska si dovolil povedať, že tí aktivisti, ktorí protestovali pred železničnou stanicou proti uránu, sú trpáci! To budem aj interpelovať pána Fica, že či toto je vaša politika, pozícia vlády voči občianskemu aktivizmu. Čiže tí, čo boli proti uránu, za vlastné peniaze tam stáli vo voľnom čase, tak sú trpáci! Na margo poviem, že som tam bol ja a aj moja dcéra, hej, ale nech sa páči. Ak toto je vaša politika, nech sa páči. Takže, boli niektorí dokonca chorí, tak to je samozrejmé. Ďakujem pánovi Čaplovičovi za veľmi obšírnu odpoveď. Naozaj oceňujem, keď niekto, aj to je výrazom určitej, určitej možno nie úcty, však to by som sa preceňoval, ale takého aspoň rešpektu, že navzájom sa nejakým spôsobom rešpektujeme.
Prejdem k druhému okruhu interpelácií a s tým som už vás trápil v predchádzajúcom kole, kde som interpeloval cirka polku ministrov a teraz som dointerpeloval ostatných ministrov. A v zásade už máme sumár nájmov, to znamená, máme, vieme, kto, čo, alebo ktoré ministerstvo a jemu podriadené organizácie si prenajímajú, za koľko, odkedy, dokedy, veľmi slušné a dobré čítanie. Znova, verný svojej tradícii, ale údajne to bol omyl, jediné ministerstvo, ktoré mi chýba, je ministerstvo vnútra, ale údajne sa to stalo omylom, čiže verím, že to tak je a že to príde.
Aby ste si teda nemysleli, že nejako samoúčelne vás trápim. Je teraz taká predstava, že keď už vieme a máme potvrdené, lebo je to popodpisované vami ministrami, že kde čo máme ako štát prenajaté, tak ja teraz nájdem nejakých študákov, verím, že sa s nimi dohodnem za sud piva, za dva sudy piva, a spravia taký, realitný portál to nazvem pracovne, realitný portál tohto štátu, kde sa nahádžu všetky tieto informácie, to znamená, ktoré ministerstvo si čo prenajíma, od koho, dokedy, za čo a nastavia ten systém tak, že začne vyblikovať, keď to začne končiť, začne to prípadne niečo avizovať, dá sa s tým krásne hrať. A nie so zmyslom dokazovať niekomu niečo, ale so zmyslom ušetriť, lebo keď to načítame všetko, tak tá suma je zaujímavá, resp. vysoká, hej, v tom mesačnom intervale a v ročnom tým pádom, samozrejme, ešte vyššia, samozrejme, najvyššia v tom volebnom intervale.
Z celkového sumáru poviem, že napr. niektoré ministerstvá sú slušné, relatívne slušné. Úrad vlády relatívne slušné, ministerstvo spravodlivosti slušné, ministerstvo obrany slušné, ale musí platiť neslušným ľuďom, Towercomu, nech si každý odpovie, ministerstvo kultúry slušné, ministerstvo životného prostredia relatívne slušné, avšak najviac musia platiť za nejaký prístroj na Chopku, nech si každý povie, komu patrí. Peter Kažimír, pán minister financií, to má relatívne slušné, okrem bolestínskych daňových úradov v Košiciach, a zdá sa, že aj Bratislava uletela, pán Lajčák relatívne slušné, u pána Kaliňáka nevieme, lebo však sa pomýlili.
Keby som to zhrnul, tak poviem, žiaľ, musím to povedať, pán Čaplovič, že najhoršie sú vaše ministerstvo a ministerstvo pani kolegyne Zvolenskej. A to ma špeciálne mrzí, viete, keby to bolo ministerstvo hospodárstva, ale viete, že školstva a zdravotníctva. To sú také peniaze, ako my zvykneme hovoriť, do zvončeka, viete, že dajme tomu, že z peňazí, ktoré by mali ísť na vzdelanie, z peňazí, ktoré by mali ísť na zdravie, tak sa nejako tak chamtavo niekto hmýril okolo nich a výrazom tej chamtavosti je, že sa všeličo všelikde prenajalo. A teraz to neberte osobne, lebo vyzerá z plynutia tých zmlúv, že s tým dokopy nič nemáte, ale, žiaľ, preberáte za to zodpovednosť a som zvedavý teda, ako budeme pokračovať.
Žiaľ, musím skonštatovať pre ľudí prípadne, ktorí to pozeráte, že suverénne najhoršie sú na tom tieto dve ministerstvá. A to ma mrzí špeciálne, lebo špeciálne tie by mali byť, by si mali najviac chrániť zdroje, lebo tie špeciálne najlepšie by mali vedieť, kam tie zdroje treba dať. Takže končím s týmto okruhom.
Potom tu mám také otázky vyplývajúce aj z tých interpelácií. Smutné, musím povedať a skonštatovať na moju otázku nášho smutného svetového primátu, že najvyššia pôrodnosť na svete je u nás v osadách, žiaľ, je to tak, však nezakrývajme si oči, treba si povedať pravdu, ona oslobodzuje a potom vám aj dovolí ísť ďalej. Tento primát máme a či sa niekto s ním zaoberal, som teda, to bolo aj predmetom mojej interpelácie, odpoveď je, že nie.
Pána ministra Počiatka som sa dovolil spýtať, že koľko stoja tie jeho povestné cédečká. Lebo celý systém u pána Počiatka je buď asfalt, alebo cédečko. U asfaltu prestávajú platiť, u cédečiek to je čoraz drahšie, no keď to zjednoduším a že naozaj tie povestné Počiatkove cédečká, miliarda vyššie, už ich je čoraz viac a nikto nevie, za čo poriadne sú. Takže teraz som si dovolil vyanalyz..., a nech mi prídu, povedia podrobnejšie, že prečo tento štát, ľudia tejto krajiny sprostredkovane zaplatili pol miliardy korún za rozšírenie cestného mýta. Ja prípadne, nejdem to čítať a nejdem vás tu trápiť.
A ja vás môžem poprosiť, kolegovia, že by ste ma prípadne nerušili. Ma to trošku ruší. Znova ja to poviem a je to aj výrazom takej úcty. Keby som to tu čítal, jak niekto iný, nevadí mi, aj keby ste si tam pustili Dire Straits alebo Pink Floyd. Nevadí mi to, ale teraz, keď rozprávam, tak mi to trošku vadí. Fakt. Vás poprosím, keď vy tu budete rozprávať, ja si to nedovolím.
Čo chcem povedať, nebudem vás tým zaťažovať, to čítať, si to prípadne pozrite, že na čo tento štát použil pol miliardy korún a ako to ľuďom zdokladoval, že na čo ich použil. Prípadne ak ste s takouto odpoveďou spokojní, v dvetisícšestnástom kľudne voľte SMER ďalej.
Rozprávali sme teda aj v nadväznosti na predchádzajúce interpelácie aj teda z tých existujúcich, lebo to ten portál realitný, v úvodzovkách, bude vyhodnocovať, končiace zmluvy ministerstvo hospodárstva má, relatívne rýchlo mu zbehne zmluva so SARIO, ktorá je podľa mňa pre tento štát nevýhodná. Ministerstvo hospodárstva deklaruje, že bude sa správať v tejto veci slušne. Môžeme odsledovať. Rovnako pán minister Počiatek má SACR, to sú tí, čo sa starajú, aby sem prišli nejakí turisti, myslím, že majú dosť veľké medzery v tejto snahe. Ale nič to nemení na veci, že brutálne peniaze za svoje kancelárie platia. Znova končí zmluva, minister Počiatek deklaruje v tomto liste, že pri hľadaní nových priestorov sa budú správať slušne. Môžeme prípadne neskôr odkontrolovať.
Pána Počiatka som sa pýtal, ako je to s platením, lebo ja viem, že cédečká sa platia jak nie dopredu, tak načas. Začína byť problém s platením za asfalt proste u ľudí, ktorí reálne niečo robia a vedia, aj ako sa drží lopata, tak odpoveď prišla, že sa to lepší. Odpoveď prišla, že sa to lepší, že práve naopak, že sa splatnosti skracujú. Ja netvrdím, že to nie je pravda, ale niekde inde je asi chyba, lebo, naopak, u subdodávateľov sa predlžujú, respektíve sa to stáva cestou zarúbanou v prípade niektorých už konkrétnych subjektov.
Pri tejto príležitosti len dávam do pozornosti 1. 6., to znamená túto nedeľu, o štvrtej budeme v Kraľovanoch robiť symbolický protest, symbolický protest živnostníkov. Naschvál sme si vybrali Kraľovany, ony vždycky boli uzlom, však koniec koncov som tam aj ja niečo v tom bufete piva vypil, keď sme chodili na strednú, a je to dopravný uzol, kde sa vlastne križujú križovatky a nedá sa vylúčiť to, že v prípade, že sa nezlepší situácia, tak o mesiac neskôr zorganizujeme znova ďalší protest v Kraľovanoch už v možno o niečo ofenzívnejšom nastavení aj v nejakom symbolickom zablokovaní, keď už hovoríme, naschvál to spomínam, dopravný uzol, tak nech to ľudia vidia, že to je dopravný uzol.
Máme tu poštu, vážení, tuná mi dovoľte povedať, budem aj interpelovať, pošta sa stala záujmom našich dvoch titanov, ktorých sme vykreovali našou neschopnosťou, to znamená finančnej skupiny J&T a finančnej skupiny Penta, kde jedna skupina ju trhá z tej strany a druhá skupina ju trhá z tej strany. Prípadne, aby si niekto vedel spraviť predstavu, predstavte si, že by zamestnanci Tesca stáli pre Tescom alebo chodili po meste a hovorili: Nechoďte do Tesca, ale nakupujte v Lidli. A teraz pokračujte v tej absurdnej predstave, pán minister. Viete niečo o absurdnom divadle? Ale toto je pravda, a teraz to Tesco by im za túto činnosť, tým svojim zamestnancom platilo a ešte pozor, nie že by si Tesco vypýtalo aspoň od Lidlu nejaký benefit, minimálne aspoň to, čo teda zaplatilo tým ľuďom, ale vyzerá, že nič, respektíve tá informácia je utajená. Slovenské poštárky, treba povedať, Slovenská pošta je stále štátna, i keď ju ruvú, ruvú ju tak, že z nej za chvíľku nič nezostane, je stále štátna. Pošta je, Slovenská pošta je štátna, Poštová banka je súkromná. Poštárky zo štátnej Slovenskej pošty chodili presviedčať dôchodcov, aby si nechali doručovať dôchodky na účty Poštovej banky, za jednu ulapenú dušu dostali odmenu tri eurá. To znamená, Slovenská pošta im vyplatila na odmenách tri eurá. Moja otázka pre pána Počiatka bola, na základe akého zmluvného vzťahu toto prebiehalo a či si aspoň Slovenská pošta vypýtala tie peniaze. No neverili by ste, aká odpoveď mi prišla! Že táto informácia podlieha tajomstvu alebo že nie je verejná!
Ja si dovolím tvrdiť, pán minister, špeciálne vám by som to dal do pozornosti, pošta sa stala záujmom tunelovania. Z jednej strany je tunelovaná J&T a z druhej strany je tunelovaná Pentou. To ešte budeme v interpeláciách ďalších hovoriť cez pracovnú zdravotnú službu. 240 mil. korún Slovenská pošta zaplatila pracovnej zdravotnej službe firmy Penta, poštárky nie sú ani o milimikrón zdravšie, ani o milimikrón nie sú zdravšie, ale 240 mil. je vonku. Zdá sa, že legálne, avšak sú tam určité úskalia, ktoré by stáli, a dávam do pozornosti, že čo s tým. Čo sa týka samotnej kooperácie Slovenskej pošty a Poštovej banky, pán minister, upozorňujem vás, že tie formy spolupráce nezodpovedajú bežnému hospodárskemu styku. Pán minister vnútra, upozorňujem vás ešte raz, že spolupráca Poštovej banky, ktorá je súkromná, a Slovenskej pošty, ktorá je štátna, nezodpovedajú bežnému hospodárskemu styku. Nezodpovedajú. A pokiaľ chcete odbiť otázku, že ako toto celé prebiehalo, táto absurdita, kde Bertolt, jak sa volal, Brecht, či jak sa volal ten autor absurdný, aj Havel by zbledli závisťou. Beckett, pardon. Zbledli by závisťou, by ani pero nevytiahli zo saka, by povedali, toto ja nedokážem napísať. Takúto absurditu na to, na toto mentálna kapacita nepostačuje.
Čiže, vážení občania, odpoveď ministra Počiatka je, že táto informácia je neverejná. Nech sa páči.
No v zásade končím na radosť, predpokladám, všetkých a vystúpim teda s novými interpeláciami. Tam si dovolím o chvíľku strpenia, tiež sa pokúsim byť čo najkratší, ale zase aj viem, že sa niektorí kolegovia ponáhľajú, zas čo treba povedať, treba povedať a keď to treba povedať, potrebuje to aj určitý čas. Ale verte, že urobím všetko pre to, aby to trvalo čo najkratšie.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:04
Prednesenie interpelácie 16:04
Peter KažimírNa rozdiel od mnohých iných ja sa naozaj nerozumiem všetkému, ale, ale chcem na pána Štefanca. To bol ten prípad nadmerných odpočtov a daňovníka, ktorému v rámci interpelácie sa uznalo, že Finančná správa pochybila. Ja tu len chcem proste opäť a opäť zopakovať, že napriek tomu, že súboj za daňovými...
Na rozdiel od mnohých iných ja sa naozaj nerozumiem všetkému, ale, ale chcem na pána Štefanca. To bol ten prípad nadmerných odpočtov a daňovníka, ktorému v rámci interpelácie sa uznalo, že Finančná správa pochybila. Ja tu len chcem proste opäť a opäť zopakovať, že napriek tomu, že súboj za daňovými podvodmi je kľúčovou agendou tejto vlády, každá minca má dve strany a keď nemá, tak je falošná. Takže ja dúfam, že, ja dokonca aj veľmi pozitívne hodnotím, že ste si všimli, že vieme si priznať aj chybu z tohto pohľadu, akékoľvek ďalšie informácie o osude tohto, tohto sporu, samozrejme, sme ochotní podať na základe neformálneho poslaneckého prieskumu a kontaktu pána poslanca Štefanca so šéfom Finančnej správy pánom Imreczem a takisto, samozrejme, aj na ministerstve financií. Takže budeme sa venovať tejto aj všetkým ďalším agendám, ktoré prídu od občanov alebo od poslancov Národnej rady. To opäť verejne prehlasujem, že tak to vždy bude.
Pánovi Hubovi. Mnoho povedal, ale v otázke, v otázke živorenia možno z tohto pohľadu by, ja som mal taký proste pocit, že veľmi zoširoka kritizuje činnosť vlády a konkrétne rezortu životného prostredia v oblasti environmentalistiky, to znamená zlepšovania podmienok života z pohľadu životného prostredia. Tak ja poviem len takú, takú malú poznámku, ktorú ja vnímam z pohľadu osudu ministerstva životného prostredia. Ja si uvedomujem, že rezort životného prostredia má málo peňazí, a on ale ho má zas z takých systémových dôvodov, ten príbeh je taký relatívne banálny. Ak si pamätáte, na konci prvej vlády Roberta Fica bol zrušený rezort životného prostredia a bol začlenený do rezortu pôdohospodárstva. Potom prišla nová vláda, aj keď na krátky čas, ale obnovila pôsobenie rezortu životného prostredia. Len sa stala jedna vec, že síce vznikol rezort, mal svojho ministra, ale peniaze akosi zostali na ministerstve pôdohospodárstva alebo veľká časť agend, ktoré boli proste presunuté zdrojovo na pôdohospodárstvo, a tento problém, tento problém proste pretrváva dodnes, pretože v čase znižovania deficitu akosi prerozdeľovanie, zásadné prerozdeľovanie medzi rezortami je veľmi, veľmi ťažké, pretože je málo peňazí. Takže tam došlo k takému jednému systémovému podľa mňa zlyhaniu pri delení kože z medveďa, ktorý už bol mŕtvy, ale proste nanovo vstal z mŕtvych, no a nedostal to, čo mal dostať, tá celá agenda rezortu sa, stačí si porovnať rozpočty životného prostredia pred zánikom a potom po, po vzniku životného, novovytvoreného alebo opäť vytvoreného rezortu životného prostredia. Na to môžu byť rôzne pohľady. Žiadny minister pôdohospodárstva to nikdy neprizná, nech má hocijakú farbu, dívam sa aj na pána Simona, ale to proste je vidieť čisto, ja to nehovorím v zlom, ja len vravím, že to ani terajší minister pôdohospodárstva neprizná, ale nejaké tie peniaze proste zostali na pôdohospodárstve a životnému prostrediu sa akosi vtedy neušlo a je veľmi ťažko naprávať ten problém v dnešnej dobe.
A k pánovi, pánovi Hlinovi poviem, že čo sa týka toho prieskumu nájmov, že je to veľmi užitočná vec, je to proste cvičenie, ktoré, mimochodom, je, tá iniciatíva sa len zopakovala, možno to je málo verejnosti známe alebo sa ešte vtedy pán Hlina venoval iným záujmom, ale v roku 2007 asi rezort financií robil vlastnú analýzu a tie výsledky neboli ani vtedy dobré a nie sú ani teraz dobré. V zásade štát platí veľa na nájomnom a hlavne, keď si porovnáte, dokonca na základe polovej renty, to znamená, aké je primerané nájomné v danom priestore. Často sa stalo, že štát prenajíma vlastné nehnuteľnosti súkromníkom a v tom istom priestore si prenajíma. A skoro, skoro je zákonom, že prenajíma lacnejšie, ako si prenajíma. No a tu musím povedať a teraz budem hovoriť za svoj rezort, lebo ja mám pred sebou vlastne podklad, ktorý dostal aj pán poslanec Hlina, že sme často proste viazanými kontraktami, ktoré sú z minulosti a ktoré nemáte bez nejakých zásadných právnych škôd možnosť vypovedať.
Taký najmarkantnejší príklad je, nech mi odpustia kolegovia z SDKÚ, lebo to možno vnímať osobne, ale naozaj, naozaj Daňový úrad v Košiciach, kde aj v dnešnej situácii sme v podstate na základe sťažností konkrétnych pracovníkov Finančnej správy v Košiciach odsťahovali 150 ľudí do priestorov vlastných a zatiaľ sme sa teda akosi nedopracovali, lebo nemáme na to zmluvný nárok k zľave, lebo sa nevieme dopracovať k zákonnej forme vypovedania tohto kontraktu a nie sme zase ochotní generovať škody, ktoré by sme, potom mohli byť predmetom až proste trestnoprávnej dohry, takže toto budeme musieť nejako dotrpieť zrejme. A tí, ktorí sú z Košíc, zrejme dobre vedia, že našli sme pre košickú Finančnú správu úplne nové riešenie, a to riešenie bude spočívať v nehnuteľnosti, ktorú vlastní, vlastnia Slovenské železnice, takže v rámci štátu. Čiže ak sa ukončí problematický nájomný vzťah s pánom Ščurkom - či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne - tak Finančná správa v Košiciach prejde de facto do priestorov, ktoré vlastní štátom kontrolovaná firma z tohto pohľadu, je to Malá domov. Podobným spôsobom sa bude riešiť aj ďalšie nájomné, my sme už v Bratislave odovzdali priestory Národnej banky Slovenska napríklad, ktoré sme vyhodnotili. To bol taký príbeh, keď sa, to sa tu tiež riešilo, keď sa ústredie Finančnej správy presťahovalo do Bratislavy, malo svoju tabuľku a priestory, akurát tam nikto nesedel nikdy, takže tie priestory sme zrušili a cieľ v Bratislave je dostať to do dvoch priestorov z pohľadu kapacít, ktoré sú možné, jeden, jeden je vlastný, vo vlastných a jeden bude zrejme, budeme nútení v podstate dva súkromné nájmy dostať do jedného. To bude otázka najbližšieho roka, keď sa tento problém bude riešiť, ale cieľom je ekonomizovať, to znamená prispôsobiť ceny nájmu trhovému prostrediu a, samozrejme, maximalizovať využitie priestorov, ktoré vlastní, vlastní štát. Takže ja len aby som sa zastal aj ďalších kolegov, ak by im tu bolo niečo vyčítané, ten fakt je jasný aj z podkladov, ale naozaj často sme, absolútne v drvivej väčšine sme viazaní zmluvami z minulosti a teraz je podstatné, aby tie ďalšie zmluvy mali svoju, svoje ratio a svoju ekonomickú podstatu.
Ďakujem, že ste ma počúvali. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vyjadrím vlastne k všetkým trom predrečníkom, ale veľmi, veľmi krátko, ja nebudem naozaj zdržiavať.
Na rozdiel od mnohých iných ja sa naozaj nerozumiem všetkému, ale, ale chcem na pána Štefanca. To bol ten prípad nadmerných odpočtov a daňovníka, ktorému v rámci interpelácie sa uznalo, že Finančná správa pochybila. Ja tu len chcem proste opäť a opäť zopakovať, že napriek tomu, že súboj za daňovými podvodmi je kľúčovou agendou tejto vlády, každá minca má dve strany a keď nemá, tak je falošná. Takže ja dúfam, že, ja dokonca aj veľmi pozitívne hodnotím, že ste si všimli, že vieme si priznať aj chybu z tohto pohľadu, akékoľvek ďalšie informácie o osude tohto, tohto sporu, samozrejme, sme ochotní podať na základe neformálneho poslaneckého prieskumu a kontaktu pána poslanca Štefanca so šéfom Finančnej správy pánom Imreczem a takisto, samozrejme, aj na ministerstve financií. Takže budeme sa venovať tejto aj všetkým ďalším agendám, ktoré prídu od občanov alebo od poslancov Národnej rady. To opäť verejne prehlasujem, že tak to vždy bude.
Pánovi Hubovi. Mnoho povedal, ale v otázke, v otázke živorenia možno z tohto pohľadu by, ja som mal taký proste pocit, že veľmi zoširoka kritizuje činnosť vlády a konkrétne rezortu životného prostredia v oblasti environmentalistiky, to znamená zlepšovania podmienok života z pohľadu životného prostredia. Tak ja poviem len takú, takú malú poznámku, ktorú ja vnímam z pohľadu osudu ministerstva životného prostredia. Ja si uvedomujem, že rezort životného prostredia má málo peňazí, a on ale ho má zas z takých systémových dôvodov, ten príbeh je taký relatívne banálny. Ak si pamätáte, na konci prvej vlády Roberta Fica bol zrušený rezort životného prostredia a bol začlenený do rezortu pôdohospodárstva. Potom prišla nová vláda, aj keď na krátky čas, ale obnovila pôsobenie rezortu životného prostredia. Len sa stala jedna vec, že síce vznikol rezort, mal svojho ministra, ale peniaze akosi zostali na ministerstve pôdohospodárstva alebo veľká časť agend, ktoré boli proste presunuté zdrojovo na pôdohospodárstvo, a tento problém, tento problém proste pretrváva dodnes, pretože v čase znižovania deficitu akosi prerozdeľovanie, zásadné prerozdeľovanie medzi rezortami je veľmi, veľmi ťažké, pretože je málo peňazí. Takže tam došlo k takému jednému systémovému podľa mňa zlyhaniu pri delení kože z medveďa, ktorý už bol mŕtvy, ale proste nanovo vstal z mŕtvych, no a nedostal to, čo mal dostať, tá celá agenda rezortu sa, stačí si porovnať rozpočty životného prostredia pred zánikom a potom po, po vzniku životného, novovytvoreného alebo opäť vytvoreného rezortu životného prostredia. Na to môžu byť rôzne pohľady. Žiadny minister pôdohospodárstva to nikdy neprizná, nech má hocijakú farbu, dívam sa aj na pána Simona, ale to proste je vidieť čisto, ja to nehovorím v zlom, ja len vravím, že to ani terajší minister pôdohospodárstva neprizná, ale nejaké tie peniaze proste zostali na pôdohospodárstve a životnému prostrediu sa akosi vtedy neušlo a je veľmi ťažko naprávať ten problém v dnešnej dobe.
A k pánovi, pánovi Hlinovi poviem, že čo sa týka toho prieskumu nájmov, že je to veľmi užitočná vec, je to proste cvičenie, ktoré, mimochodom, je, tá iniciatíva sa len zopakovala, možno to je málo verejnosti známe alebo sa ešte vtedy pán Hlina venoval iným záujmom, ale v roku 2007 asi rezort financií robil vlastnú analýzu a tie výsledky neboli ani vtedy dobré a nie sú ani teraz dobré. V zásade štát platí veľa na nájomnom a hlavne, keď si porovnáte, dokonca na základe polovej renty, to znamená, aké je primerané nájomné v danom priestore. Často sa stalo, že štát prenajíma vlastné nehnuteľnosti súkromníkom a v tom istom priestore si prenajíma. A skoro, skoro je zákonom, že prenajíma lacnejšie, ako si prenajíma. No a tu musím povedať a teraz budem hovoriť za svoj rezort, lebo ja mám pred sebou vlastne podklad, ktorý dostal aj pán poslanec Hlina, že sme často proste viazanými kontraktami, ktoré sú z minulosti a ktoré nemáte bez nejakých zásadných právnych škôd možnosť vypovedať.
Taký najmarkantnejší príklad je, nech mi odpustia kolegovia z SDKÚ, lebo to možno vnímať osobne, ale naozaj, naozaj Daňový úrad v Košiciach, kde aj v dnešnej situácii sme v podstate na základe sťažností konkrétnych pracovníkov Finančnej správy v Košiciach odsťahovali 150 ľudí do priestorov vlastných a zatiaľ sme sa teda akosi nedopracovali, lebo nemáme na to zmluvný nárok k zľave, lebo sa nevieme dopracovať k zákonnej forme vypovedania tohto kontraktu a nie sme zase ochotní generovať škody, ktoré by sme, potom mohli byť predmetom až proste trestnoprávnej dohry, takže toto budeme musieť nejako dotrpieť zrejme. A tí, ktorí sú z Košíc, zrejme dobre vedia, že našli sme pre košickú Finančnú správu úplne nové riešenie, a to riešenie bude spočívať v nehnuteľnosti, ktorú vlastní, vlastnia Slovenské železnice, takže v rámci štátu. Čiže ak sa ukončí problematický nájomný vzťah s pánom Ščurkom - či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne - tak Finančná správa v Košiciach prejde de facto do priestorov, ktoré vlastní štátom kontrolovaná firma z tohto pohľadu, je to Malá domov. Podobným spôsobom sa bude riešiť aj ďalšie nájomné, my sme už v Bratislave odovzdali priestory Národnej banky Slovenska napríklad, ktoré sme vyhodnotili. To bol taký príbeh, keď sa, to sa tu tiež riešilo, keď sa ústredie Finančnej správy presťahovalo do Bratislavy, malo svoju tabuľku a priestory, akurát tam nikto nesedel nikdy, takže tie priestory sme zrušili a cieľ v Bratislave je dostať to do dvoch priestorov z pohľadu kapacít, ktoré sú možné, jeden, jeden je vlastný, vo vlastných a jeden bude zrejme, budeme nútení v podstate dva súkromné nájmy dostať do jedného. To bude otázka najbližšieho roka, keď sa tento problém bude riešiť, ale cieľom je ekonomizovať, to znamená prispôsobiť ceny nájmu trhovému prostrediu a, samozrejme, maximalizovať využitie priestorov, ktoré vlastní, vlastní štát. Takže ja len aby som sa zastal aj ďalších kolegov, ak by im tu bolo niečo vyčítané, ten fakt je jasný aj z podkladov, ale naozaj často sme, absolútne v drvivej väčšine sme viazaní zmluvami z minulosti a teraz je podstatné, aby tie ďalšie zmluvy mali svoju, svoje ratio a svoju ekonomickú podstatu.
Ďakujem, že ste ma počúvali. Ďakujem.
Autorizovaný
16:19
Prednesenie interpelácie 16:19
Ján MičovskýV prvom prípade zareagujem na odpoveď pána ministra Boreca, ktorý bol interpelovaný v záležitosti Slanských...
V prvom prípade zareagujem na odpoveď pána ministra Boreca, ktorý bol interpelovaný v záležitosti Slanských lesov. Len pripomeniem, že už som prejavil z tohto miesta vďaku pánovi ministrovi pred časom. Bolo to v závere minulého roka, keď jedna z interpelácií, ktorá smerovala k Slanským vrchom a ktorá pripomínala, že 15 rokov starý veľmi divný čin, ktorý spôsobil, že majetok Slovenskej republiky bol znížený o miliardy, alebo mal byť znížený, spôsobila to, že pán minister sa o túto otázku podrobnejšie zaujímal, a chcem veriť, že práve aj jeho záujem rozhodol o tom, že po 15 rokoch beznádejného vyšetrovania a súdenia sa bol Slovenskej republike priznaný nárok na 6 600 ha lesov, ktoré sú známe ako kauza Slanské lesy. Jeden malý odstavček z tejto interpelácie si dovolím prečítať, lebo poviem tak úprimne, trocha sebastredne, že sa mi celkom pozdáva, a poviem potom prečo.
"Vážený pán minister, tomuto príbehu nechýba oproti románovým takmer nič. Máme tu grófa a jeho tajné vzplanutie k slúžke, máme tu kráľovský dar ešte nenarodenej dcérke, máme tu čarovné objavenie sa miliardového dedičstva po desaťročiach mlčania, máme tu, žiaľ, aj krv, pretože jeden z dôležitých svedkov zahynul na poľovačke za divných okolností, no máme tu aj odvážneho bojovníka, ktorý statočne bojuje za pravdu s nasadením oveľa väčším, ako by sa od radového štátneho zamestnanca čakalo; ide o lesníka Pavla Jakaba. Máme tu však aj svižného ministra, ktorý sa rozhodol do vecí vniesť dôležitý impulz, no a napokon tu máme aj prekvapivý záver súdu, ktorý už takmer usvedčeným vinníkom umožní beztrestne uniknúť."
Ja som to trocha ako vyšperkoval ten text, ale bol reakciou na druhý diel Slanských vrchov. Ak v prvom dieli bolo po 15 rokoch rozhodnuté, že štát nebude okradnutý, tak v druhom dieli bolo podivné rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici, že tí ľudia, čo sa 15 rokov pokúšali štát okradnúť, nebudú viacej súdení, lebo by im boli uprené akési práva. Divné, neuveriteľné a hlavne veľmi škodlivé, pretože morálne poučenie pre národ je z toho potom jednoznačné: fixľuj a naťahuj, nechoď, predkladaj potvrdenia o zdravotných problémoch, vyhýbaj sa štátnym orgánom a keď to vydržíš dostatočne dlho, tak potom tvoje zbojníctvo ti bude prepáčené aj súdom, pretože boli by upreté akési tvoje práva, že po 15 rokoch takéhoto šikanovania, v úvodzovkách, predsa ťa nebudem súdiť! Veď ty si chcel okradnúť štát iba o pár miliárd a keďže sa ti to nepodarilo, tak vlastne je to v poriadku!
No moje vyjadrenie k odpovedi pána ministra, ktorú nebudem čítať, bude veľmi stručné. Ja budem zatiaľ spokojný s jeho odpoveďou. Pretože jasne mi tam dal najavo to, čo som napokon aj predpokladal, že pokiaľ trvá ešte súdne konanie, minister nemá právo považovať súdy za svoje podriadené inštitúcie, teda minister spravodlivosti, a pritom mi úplne postačuje jeho vyjadrenie, kde sa konštatuje, že momentálne je táto záležitosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky, to znamená, že odvolanie prokurátora, prokurátora nastalo a tým pádom môžeme sa oprávnene domnievať, že ak pán minister Borec vyriešil úspešne prvý diel po 15 rokoch kauzy Slanských lesov, tak verme mu, že bude v takomto sympatickom počínaní pokračovať a vyrieši aj tento druhý, verím, že jednoduchší a kratší príbeh, nebudeme čakať ďalších 15 rokov, lebo by sme z toho urobili potom nie kauzu Slanských vrchov, ale kauzu 30-ročnej vojny o Slanské vrchy. Tak som presvedčený, že táto odpoveď je prísľubom, tak ako to napokon pán minister, myslím, aj ukončil, že je to na Najvyššom súde. Ubezpečujem vás, že naďalej budem vybavenie tejto veci sledovať v rámci mojich dohľadových kompetencií, ktoré mi zo zákona prináležia.
Ďakujem z tohto miesta váženému pánovi ministrovi Borecovi, že bude dohliadať na tento prípad a chcem vyjadriť svoje osobné presvedčenie a vyjadrujem ho v množstve, v mene množstva nielen lesníkov, ale aj obyvateľov a občanov Slovenska, že tak okatý prípad porušenia zákonnosti, ako bola kauza Slanské lesy, bude mať dohru aj v tejto podobe, že jej vinníci sa nebudú môcť vyhnúť svojmu trestu pod pláštikom akéhosi porušenia ich práv, pretože oni dlhé roky porušovali práva Slovenskej republiky na bezproblémové užívanie a vlastnenie a spravovanie svojho majetku, majetku všetkých občanov Slovenskej republiky. Takže máme za sebou prvú interpeláciu.
Žiaľ, v druhej a tretej interpelácii už nebudem môcť byť natoľko ústretový voči odpovedajúcim, pretože nie je to možné. Tá druhá interpelácia sa týka prípadu, o ktorom som hovoril, keď som interpeláciu predkladal, pán minister pôdohospodárstva nie je prítomný, ale on je o tom dobre informovaný. Odpoveď sa týka prípadu obce Jasenie, kde - čuduj sa svete - rástol donedávna ostrov lesa, pár desiatok hektárov, na ktorom boli statné 80-ročné stromy. Mali len tú vinu tie stromy, že zabudli rásť na lesnej pôde a vyrástli na poľnohospodárskej. Ale o tom vedeli iba tí na katastri, pretože nebavíme sa o nejakých podhorských lúčkach a nejakých pasienkoch, ale bavíme sa priamo o enkláve lesa uprostred lesa, akurát tá enkláva má druh pozemku pasienok. No a ktosi to zistil a pustil sa do rúbania. A pár tisíc kubíkov, ktoré tam sú, pošli.
A odpoveď, ktorú som dostal v tejto veci, ma nemôže uspokojiť, pretože naozaj nereaguje na tú podstatu. A podstata je tá, že ak vôbec máme takúto možnosť - mať takéto divne zaradené lesy, tak musíme urobiť veľmi akútne a veľmi rýchle opatrenia, aby sa takéto prípady nemohli opakovať. A ak už niekto sa do toho pustil, tak potom musíme asi aj vedieť primerane takýchto lapajov zastaviť a potrestať. Zatiaľ sa zdá, že pre takéto riešenie sa ministerstvá nerozhodli. Odpovedali mi dvaja páni oslovení ministri, nielen pán minister pôdohospodárstva, ale aj pán minister životného prostredia.
A najprv sa povenujem odpovedi pána ministra Jahnátka. Jeden odstavec je pozoruhodný. "Predmetný pozemok je zahrnutý do projektu pozemkových úprav, ktoré v danom území prebiehajú a ktoré už rešpektujú aktuálny stav pozemkov. Z toho dôvodu sa k jeho vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zaradeniu do lesných pozemkov nepristúpilo." Vlastne nádherná záležitosť, zacyklenie prípadu, keďže niekto už zasiahol do toho lesa a vyrúbal ho, takže vlastne potvrdil, že ten les už je pasienkom, a potvrdil, že ten druh pozemku teda je v súlade s tým, čo na ňom už je, resp. nie je, lebo je na ňom už naozaj podivný pasienok zarastený krami a nie je na ňom už drevo, ktoré na ňom rástlo. Takže vlastne len veľmi správne sa tu zosúladilo tento pochybný a doslova trestný stav so skutočnosťou. Už ho netreba prijať a zaraďovať, pretože, veď napokon ten les tam už nie je, tak už je to pasienok. Mali by sme vystaviť ďakovný list tým, čo sa o to pričinili, a poďakovať im, že teda ďakujeme, podarilo sa vám vyrúbať pár tisícov kubíkov stromov a máme z toho to, čo sme chceli mať, máme z toho pasienok. Že je to ostrov uprostred lesa v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, že je to naozaj hora, pri ktorej by vám oči zaplakali, aj starým chlapom. Hora, ktorá tam fakt mala rásť. Nie, my sme sa rozhodli povedať, že už nemáme k čomu pristupovať, k akému zaraďovaniu. Nech tam teda ten pasienok naďalej udržiavajú. Povedzme, počkajme zase osemdesiat rokov, vyrastie tam hora a zase nejakí lapaji prídu a výrubu. Načo by sme to my preraďovali do lesa?!
A druhá vec, s ktorou nemožno súhlasiť, že pán minister nemal zrejme dostatočné informácie, lebo ja verím, že jeho aparát je schopný získať prinajmenšom dvakrát toľko ako ja so svojimi možnosťami. Tu tvrdí, že na pozemok nebol vypracovaný program starostlivosti o lesy, to aj ten LHP, to je ten plán, na ktorý sme hrdí, že v rámci Európy máme najlepšie naplánované opatrenia v lesoch, nakoľko sa tento vyhotovuje len na lesné pozemky. No musím povedať, že na tento lesný hospodársky plán alebo po novom program starostlivosti o lesy vypracovaný je, takže bolo by veľmi dobre, keby ho pán minister mal v rukách, prípadne ja mu ho poskytnem, aby videl, že naozaj ten les bol lesom a to, čo sa s ním udialo, je zločinom proti lesu a nemožno sa s takouto odpoveďou uspokojiť. Aj keď pripúšťam, že je tu akási nádej do budúcnosti.
Pán minister mi píše, že má záujem už v budúcnosti takéto poľnohospodárske pozemky porastené drevinami riešiť a chce upraviť v tomto zmysle dohodu medzi Lesmi Slovenskej republiky a slovenským pôdnym fondom; asi malo byť napísané Slovenským pozemkovým fondom v odpovedi, to je asi detail; v záujme toho, aby takéto pozemky naozaj boli spravované v súlade s ich skutočnou hodnotou a nie v súlade s tým, čo niektorí beťári z nich dokážu urobiť. A povedzme si úprimne, nie kvôli tomu, že by chceli prerábať druhy pozemkov, ale z obyčajnej zištnosti. No a že sme im to umožnili aj zákonom, ktorý sme tu už párkrát spomínali. Zákonom, ktorý rozšíril rozšafnosť takýchto lapajov vyrúbať stromy rastúce mimo les. Lebo aj tento prípad sú stromami rastúcimi mimo les, tak to je už len tá čerešnička na torte, že sme sa tu už pokúšali niekoľkokrát zmeniť takýto zákon. Je to tá časť zákona o životnom prostredí, ktorá hovorí o tom známom prsnom obvode vo výške meter tridsať stromov, kde sme rozšírili nekontrolovanú, kontrole nepodliehajúcu možnosť vyrúbať také stromy zo 40 na 80 cm obvodu.
O niečo nádejnejšia alebo aspoň vecnejšia je odpoveď pána ministra Žigu, ktorý predsa len musel reagovať trocha ostrejšie. Pán Jahnátek to mohol zobrať tak, že dobre, nie je to les de iure, takže čo on už s tým, keď lesy sú tam na starosti a toto je vec, ktorá by mala podliehať zrejme inému režimu, režimu orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia. A preto práve aj tá odpoveď je nádejnejšia, lebo pán minister pripúšťa a teda potvrdzuje, že bolo začaté Policajným zborom Slovenskej republiky vyšetrovanie, kde stále prebieha, a teda nie je možné v tomto štádiu poskytnúť odpovede. Takže ja teda zatiaľ zverejňujem túto časť, že nie je možné ani z mojej strany zareagovať úplne komplexne na to, čo sa očakáva od poslanca aj od ministra, a že určite budem informovať, akým spôsobom bude naložené s týmto prípadom orgánmi činnými v trestnom konaní. Bolo by to neuveriteľné, keby tieto orgány považovali tento prípad za akúsi banalitu, ktorú nedokážu vyšetriť. Svedkov v obci Jasenie, toho, čo sa tam udialo, je habadej.
(Obzretie sa rečníka smerom k ministrom.) Idete vyznamenať, pán minister, niekoho? Pripomínam, že naposledy ste mi spomenuli, že dáte vyznamenanie pánovi učiteľovi Žarnayovi, tak len ste na to zabudli. Ale nikdy nie je neskoro. Deň učiteľov sme mali, zas už, stretli sme sa predtým. To len zato, že ste mi nahodili to, že vyznamenanie. Keby ste rozprávali tichšie, tak by som to nezačul. Ja až tak dobre nepočujem.
Je tu jedna časť, ktorá sa mi nepozdáva. A to je časť, ktorá sa týka takejto textácie: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri preverovaní možnosti zmeny druhu pozemku z trvalých trávnych porastov na lesné pozemky získala zo Slovenského pozemkového fondu zamietavé stanovisko, nakoľko by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Zdôraznime, ak teda niekto chce urobiť ten krok, aby les ostal lesom, aby sa teda potvrdilo, že nie reč úradníka, ktorý napísal, že je to pasienok alebo trvalá trávnatá plocha, ale aby sa reč reality prejavila pri takýchto rozhodnutiach, že potrebujeme sa dohodnúť, že je to potrebné previesť do lesa, tak dostaneme tu odpoveď od pána ministra životného prostredia, že by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Ak by som to premenil na detail, tak potom môžme povedať asi nasledovné: Že ak je to cenovo nevýhodné, tak potom treba vždy v takomto prípade zobrať sekeru a stromy vyrúbať, aby sa pasienok stal pasienkom a trvalá trávnatá plocha trvalou trávnatou plochou. Nerobme cenovo nevýhodné riešenia. Len viete, je to otázka. Cenovo nevýhodné riešenie možno niekto napočítal, neviem, z nejakého administratívneho postupu, ale môže byť nevýhodné riešenie, keď zachránime les pre túto krajinu? Nemôže. Takže počkám na ten priebeh vyšetrovania a na tú cenovú nevýhodnosť sa spýtam v osobitnom dotaze, otázke.
Tretia interpelácia, ku ktorej by som chcel zaujať stanovisko a ktorá tiež bude navrhnutá mnou, a už v tejto chvíli navrhujem, aby bolo vyjadrené, vyjadrená moja nespokojnosť s odpoveďou, aby bolo hlasované o takejto nespokojnosti, sa týka čohosi, čo sme tu už mali: Karpatských bukových pralesov. Pralesy, ktoré sú zaradené v svetovom prírodnom dedičstve a ktoré by mali byť predmetom našej celonárodnej hrdosti. To, že predmetom tej celonárodnej hrdosti v plnom rozsahu nemôžu byť už niekoľko rokov, je fakt taký rukolapný, že my presne nevieme, kde tie pralesy máme. Svetové prírodné dedičstvo je absolútne svetová, najvyššia úroveň ochrany, zviditeľňovania a poznávania tých najhodnotnejších častí našej zeme, zemegule. S veľkou slávou sme, by som povedal aj oprávnene, s veľkou slávou zaradili už pred niekoľkými rokmi, bolo to na Novom Zélande, Karpatské bukové pralesy, to sú tie, ktoré nájdete v Bukovských vrchoch a na Vihorlate, do tejto vysoko hodnotenej kategórie, ktorá je svetom uznávaná. Len problém je v tom, že máme tam rozdiel niekoľko tisíc hektárov. To znamená, my nevieme povedať, kde ich presne máme. Miesto zhruba dvetisíc sme deklarovali až päťtisíc. Deklarovali sme ich bez toho, aby o tom boli majitelia týchto pozemkov informovaní. A dôsledkom toho je neuveriteľná vec. Máme kategóriu najvyššieho rangu ochrany týchto pralesov a máme hospodárov, ktorí na tých istých pralesoch hospodária, ako keby sa nechumelilo, pretože oni nestihli ani byť informovaní, že takéto pralesy tam sú.
Prvá sada odpovedí spred dvoch rokov bola taká nádejná. Aj pán premiér, aj päť ministrov, lebo je to širokorezortný problém, ktorý musí zastrešiť pán premiér, týka sa to nielen ministra pôdohospodárstva, ale aj ministra životného prostredia, obrany, kultúry a zahraničných vecí. Takže máme prípad, kde dostávam zakaždým odpovede jedna plus päť, premiér a päť ministrov. No pred tými dvomi rokmi to bolo také nádejné, že naozaj chybu nebudeme naprávať chybou a vysporiadame to tak, aby sme sa nestali predmetom medzinárodnej hanby. Problém je v tom, že takáto istá odpoveď od takýchto istých šiestich predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, teda jedného pána premiéra a piatich pánov ministrov, prišla opäť. Ja som nenašiel, nechcem povedať, že je to rovnaké, možnože pánovi ministrovi Glváčovi by som krivdil, ten napokon s tým má najmenej, pretože jedná sa o jednu časť, ktorá je vo vojenských lesoch, kde, chvalabohu, Kyjovský prales je zaradený do rezervácií národných, ale zabudli ho dať akosi - naopak, opačné garde - do svetového prírodného dedičstva. Takže pána ministra Glváča by som z toho vynechal. Možno aj pána ministra zahraničných vecí Lajčáka tiež. Nie je to celkom jeho káva, ale predsi len minister zahraničných vecí vie, čo predáva krajinu, a toto je vec, ktorá predáva krajinu, lebo ak niekto sa chystá do Thajska, tak si pozrie, ktorých pár lokalít je zaradených vo svetovom kultúrnom dedičstve alebo v svetovom prírodnom dedičstve. A takisto to robia aj ľudia, ktorí sa prvýkrát vyberajú k nám na Slovensko, sa pozrú, čo dostalo tento najvyšší status svetovej ochrany a propagácie. Takže určite pán minister zahraničných vecí by bol rád, keby boli tieto veci v poriadku, ale chápem, že nie je priamo v jeho kompetencii túto vec opraviť.
Ale aj pán premiér si môže povedať, veď má na to ministrov. On mi zase tak píše, že stotožňuje sa s mojimi výhradami a verí, že to rezortní ministri vyriešia. Ale, prosím, plynú roky. My roky pracujeme na tom území spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá skutočnosti, že sa nachádzame na území svetového prírodného dedičstva. Preto nemôžem na to zareagovať inakšie ako len prosbou. Ja viem, treba poprosiť, keď nestačia behom dvoch rokov dve interpelácie a dostávate rovnaké množstvo takých nekonkrétnych balastov, proste slov, ktoré potvrdzujú, že máte síce pravdu, ale treba to riešiť, je to zložité.
Viete, došlo až vôbec, myslím, to bolo vlani v decembri, bola taká pracovná skupina, veľká pracovná skupina, sa to v Stakčíne uskutočnilo, ktorá bola poverená hľadaním riešenia, a oni sa dopracovali k niečomu takému až nedôstojne smiešnemu, že ten obrovský rozdiel v tých hektároch hľadali v nejakých drobných mapových chybách a v rozdielnom pohľade na mapový priemet. Keď je dačo našikmo, tak na tom priemete vodorovnom to má inú plochu. Proste úsmevné. Snaha riešiť to spôsobom, ktorý možno by mohol niekoho na chvíľočku zmiasť, ale kde, určite príčina v tom nie je, nemôže sa v takomto zdôvodnení nachádzať. Takže nič iné neostáva, len poprosiť, aby som nemusel písať tretiu sadu otázok a interpelácií v tejto veci, ale aby naozaj sa nalialo čistého vína, veď tých možností tam veľa nie je. Alebo povieme, že sme sa pomýlili a do Paríža odošleme informáciu: Vážení, prepáčte, vážime si, že ste zaradili našich 5-tisíc hektárov pralesov do svetového prírodného dedičstva, ale viete, je ich len 2 500 hektárov. Takže pripusťte nám tento omyl, už vás nebudeme zavádzať, ani obyvateľov, ani občanov, ani svetových návštevníkov, vyznačíme, kde to máme, aby sme vedeli sami povedať, že tu začínajú a tam končia. Povieme to aj majiteľom, aby vedeli, že tu môžete ešte pracovať a ťažiť a tam už nemôžete, a vysporiadané. Priznať chybu, hoc aj neskoro, je lepšie, ako zotrvávať v omyle.
No alebo je tu aj druhá možnosť, povedať si áno, nie sú to všetko tie najvzácnejšie územia, ale už sme ich tam raz zaradili, tak ich tam aj zaraďujeme naďalej, ale v tom prípade musíme povedať majiteľom - aj štátnym, aj súkromným, aj Ulickému LPM, aj kopu súkromníkom, aj Lesom Slovenskej republiky -, bude to zaradené so všetkou parádou do svetového prírodného dedičstva, nebudete tam už postupovať doterajšími pracovnými postupmi, uhradíme vám z toho vzniknutú ujmu a ideme ďalej.
Ani jedno z tých riešení nie je ľahké. To sme vedeli aj pred dvomi rokmi, vieme to aj teraz a ľahším sa nestane ani od zajtra. No ale byť šéfom čohosi, závodu, podniku alebo aj štátu, vláda je šéfom štátu, šéfuje nám, to sú nielen bavoráky, to nie sú len sekretariáty, to nie sú len vysoké platy, to je aj zodpovednosť, čože zodpovednosť, to je klišé, ale povinnosť rozhodnúť aj vážnu vec.
Takže ja by som poprosil pána premiéra, aby dal úlohu spomenutým svojim piatim pánom ministrom, aby túto záležitosť už rozlúskli. Ak budeme zotrvávať v takýchto odpovediach, tak sa dočkáme iba toho, že si spôsobíme hanbu na svetovej scéne a že to vyriešia v tom Paríži v ústredí UNESCO, ktoré spravuje svetové prírodné dedičstvo za nás. Bude to určite riešenie oveľa nepríjemnejšie, ako keď si to vyriešime sami. Takže o to riešenie prosím a s touto sadou odpovedí vyjadrujem nespokojnosť s výnimkou pána ministra Lajčáka a pána ministra Glváča.
Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
29.5.2014 o 16:19 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Pekné popoludnie, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, hostia, mám pripravené reakcie na tri odpovede pánov ministrov, týkajú sa troch oblastí, ktoré spája príroda alebo, poviem presnejšie, ktoré spájajú lesy.
V prvom prípade zareagujem na odpoveď pána ministra Boreca, ktorý bol interpelovaný v záležitosti Slanských lesov. Len pripomeniem, že už som prejavil z tohto miesta vďaku pánovi ministrovi pred časom. Bolo to v závere minulého roka, keď jedna z interpelácií, ktorá smerovala k Slanským vrchom a ktorá pripomínala, že 15 rokov starý veľmi divný čin, ktorý spôsobil, že majetok Slovenskej republiky bol znížený o miliardy, alebo mal byť znížený, spôsobila to, že pán minister sa o túto otázku podrobnejšie zaujímal, a chcem veriť, že práve aj jeho záujem rozhodol o tom, že po 15 rokoch beznádejného vyšetrovania a súdenia sa bol Slovenskej republike priznaný nárok na 6 600 ha lesov, ktoré sú známe ako kauza Slanské lesy. Jeden malý odstavček z tejto interpelácie si dovolím prečítať, lebo poviem tak úprimne, trocha sebastredne, že sa mi celkom pozdáva, a poviem potom prečo.
"Vážený pán minister, tomuto príbehu nechýba oproti románovým takmer nič. Máme tu grófa a jeho tajné vzplanutie k slúžke, máme tu kráľovský dar ešte nenarodenej dcérke, máme tu čarovné objavenie sa miliardového dedičstva po desaťročiach mlčania, máme tu, žiaľ, aj krv, pretože jeden z dôležitých svedkov zahynul na poľovačke za divných okolností, no máme tu aj odvážneho bojovníka, ktorý statočne bojuje za pravdu s nasadením oveľa väčším, ako by sa od radového štátneho zamestnanca čakalo; ide o lesníka Pavla Jakaba. Máme tu však aj svižného ministra, ktorý sa rozhodol do vecí vniesť dôležitý impulz, no a napokon tu máme aj prekvapivý záver súdu, ktorý už takmer usvedčeným vinníkom umožní beztrestne uniknúť."
Ja som to trocha ako vyšperkoval ten text, ale bol reakciou na druhý diel Slanských vrchov. Ak v prvom dieli bolo po 15 rokoch rozhodnuté, že štát nebude okradnutý, tak v druhom dieli bolo podivné rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici, že tí ľudia, čo sa 15 rokov pokúšali štát okradnúť, nebudú viacej súdení, lebo by im boli uprené akési práva. Divné, neuveriteľné a hlavne veľmi škodlivé, pretože morálne poučenie pre národ je z toho potom jednoznačné: fixľuj a naťahuj, nechoď, predkladaj potvrdenia o zdravotných problémoch, vyhýbaj sa štátnym orgánom a keď to vydržíš dostatočne dlho, tak potom tvoje zbojníctvo ti bude prepáčené aj súdom, pretože boli by upreté akési tvoje práva, že po 15 rokoch takéhoto šikanovania, v úvodzovkách, predsa ťa nebudem súdiť! Veď ty si chcel okradnúť štát iba o pár miliárd a keďže sa ti to nepodarilo, tak vlastne je to v poriadku!
No moje vyjadrenie k odpovedi pána ministra, ktorú nebudem čítať, bude veľmi stručné. Ja budem zatiaľ spokojný s jeho odpoveďou. Pretože jasne mi tam dal najavo to, čo som napokon aj predpokladal, že pokiaľ trvá ešte súdne konanie, minister nemá právo považovať súdy za svoje podriadené inštitúcie, teda minister spravodlivosti, a pritom mi úplne postačuje jeho vyjadrenie, kde sa konštatuje, že momentálne je táto záležitosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky, to znamená, že odvolanie prokurátora, prokurátora nastalo a tým pádom môžeme sa oprávnene domnievať, že ak pán minister Borec vyriešil úspešne prvý diel po 15 rokoch kauzy Slanských lesov, tak verme mu, že bude v takomto sympatickom počínaní pokračovať a vyrieši aj tento druhý, verím, že jednoduchší a kratší príbeh, nebudeme čakať ďalších 15 rokov, lebo by sme z toho urobili potom nie kauzu Slanských vrchov, ale kauzu 30-ročnej vojny o Slanské vrchy. Tak som presvedčený, že táto odpoveď je prísľubom, tak ako to napokon pán minister, myslím, aj ukončil, že je to na Najvyššom súde. Ubezpečujem vás, že naďalej budem vybavenie tejto veci sledovať v rámci mojich dohľadových kompetencií, ktoré mi zo zákona prináležia.
Ďakujem z tohto miesta váženému pánovi ministrovi Borecovi, že bude dohliadať na tento prípad a chcem vyjadriť svoje osobné presvedčenie a vyjadrujem ho v množstve, v mene množstva nielen lesníkov, ale aj obyvateľov a občanov Slovenska, že tak okatý prípad porušenia zákonnosti, ako bola kauza Slanské lesy, bude mať dohru aj v tejto podobe, že jej vinníci sa nebudú môcť vyhnúť svojmu trestu pod pláštikom akéhosi porušenia ich práv, pretože oni dlhé roky porušovali práva Slovenskej republiky na bezproblémové užívanie a vlastnenie a spravovanie svojho majetku, majetku všetkých občanov Slovenskej republiky. Takže máme za sebou prvú interpeláciu.
Žiaľ, v druhej a tretej interpelácii už nebudem môcť byť natoľko ústretový voči odpovedajúcim, pretože nie je to možné. Tá druhá interpelácia sa týka prípadu, o ktorom som hovoril, keď som interpeláciu predkladal, pán minister pôdohospodárstva nie je prítomný, ale on je o tom dobre informovaný. Odpoveď sa týka prípadu obce Jasenie, kde - čuduj sa svete - rástol donedávna ostrov lesa, pár desiatok hektárov, na ktorom boli statné 80-ročné stromy. Mali len tú vinu tie stromy, že zabudli rásť na lesnej pôde a vyrástli na poľnohospodárskej. Ale o tom vedeli iba tí na katastri, pretože nebavíme sa o nejakých podhorských lúčkach a nejakých pasienkoch, ale bavíme sa priamo o enkláve lesa uprostred lesa, akurát tá enkláva má druh pozemku pasienok. No a ktosi to zistil a pustil sa do rúbania. A pár tisíc kubíkov, ktoré tam sú, pošli.
A odpoveď, ktorú som dostal v tejto veci, ma nemôže uspokojiť, pretože naozaj nereaguje na tú podstatu. A podstata je tá, že ak vôbec máme takúto možnosť - mať takéto divne zaradené lesy, tak musíme urobiť veľmi akútne a veľmi rýchle opatrenia, aby sa takéto prípady nemohli opakovať. A ak už niekto sa do toho pustil, tak potom musíme asi aj vedieť primerane takýchto lapajov zastaviť a potrestať. Zatiaľ sa zdá, že pre takéto riešenie sa ministerstvá nerozhodli. Odpovedali mi dvaja páni oslovení ministri, nielen pán minister pôdohospodárstva, ale aj pán minister životného prostredia.
A najprv sa povenujem odpovedi pána ministra Jahnátka. Jeden odstavec je pozoruhodný. "Predmetný pozemok je zahrnutý do projektu pozemkových úprav, ktoré v danom území prebiehajú a ktoré už rešpektujú aktuálny stav pozemkov. Z toho dôvodu sa k jeho vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zaradeniu do lesných pozemkov nepristúpilo." Vlastne nádherná záležitosť, zacyklenie prípadu, keďže niekto už zasiahol do toho lesa a vyrúbal ho, takže vlastne potvrdil, že ten les už je pasienkom, a potvrdil, že ten druh pozemku teda je v súlade s tým, čo na ňom už je, resp. nie je, lebo je na ňom už naozaj podivný pasienok zarastený krami a nie je na ňom už drevo, ktoré na ňom rástlo. Takže vlastne len veľmi správne sa tu zosúladilo tento pochybný a doslova trestný stav so skutočnosťou. Už ho netreba prijať a zaraďovať, pretože, veď napokon ten les tam už nie je, tak už je to pasienok. Mali by sme vystaviť ďakovný list tým, čo sa o to pričinili, a poďakovať im, že teda ďakujeme, podarilo sa vám vyrúbať pár tisícov kubíkov stromov a máme z toho to, čo sme chceli mať, máme z toho pasienok. Že je to ostrov uprostred lesa v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, že je to naozaj hora, pri ktorej by vám oči zaplakali, aj starým chlapom. Hora, ktorá tam fakt mala rásť. Nie, my sme sa rozhodli povedať, že už nemáme k čomu pristupovať, k akému zaraďovaniu. Nech tam teda ten pasienok naďalej udržiavajú. Povedzme, počkajme zase osemdesiat rokov, vyrastie tam hora a zase nejakí lapaji prídu a výrubu. Načo by sme to my preraďovali do lesa?!
A druhá vec, s ktorou nemožno súhlasiť, že pán minister nemal zrejme dostatočné informácie, lebo ja verím, že jeho aparát je schopný získať prinajmenšom dvakrát toľko ako ja so svojimi možnosťami. Tu tvrdí, že na pozemok nebol vypracovaný program starostlivosti o lesy, to aj ten LHP, to je ten plán, na ktorý sme hrdí, že v rámci Európy máme najlepšie naplánované opatrenia v lesoch, nakoľko sa tento vyhotovuje len na lesné pozemky. No musím povedať, že na tento lesný hospodársky plán alebo po novom program starostlivosti o lesy vypracovaný je, takže bolo by veľmi dobre, keby ho pán minister mal v rukách, prípadne ja mu ho poskytnem, aby videl, že naozaj ten les bol lesom a to, čo sa s ním udialo, je zločinom proti lesu a nemožno sa s takouto odpoveďou uspokojiť. Aj keď pripúšťam, že je tu akási nádej do budúcnosti.
Pán minister mi píše, že má záujem už v budúcnosti takéto poľnohospodárske pozemky porastené drevinami riešiť a chce upraviť v tomto zmysle dohodu medzi Lesmi Slovenskej republiky a slovenským pôdnym fondom; asi malo byť napísané Slovenským pozemkovým fondom v odpovedi, to je asi detail; v záujme toho, aby takéto pozemky naozaj boli spravované v súlade s ich skutočnou hodnotou a nie v súlade s tým, čo niektorí beťári z nich dokážu urobiť. A povedzme si úprimne, nie kvôli tomu, že by chceli prerábať druhy pozemkov, ale z obyčajnej zištnosti. No a že sme im to umožnili aj zákonom, ktorý sme tu už párkrát spomínali. Zákonom, ktorý rozšíril rozšafnosť takýchto lapajov vyrúbať stromy rastúce mimo les. Lebo aj tento prípad sú stromami rastúcimi mimo les, tak to je už len tá čerešnička na torte, že sme sa tu už pokúšali niekoľkokrát zmeniť takýto zákon. Je to tá časť zákona o životnom prostredí, ktorá hovorí o tom známom prsnom obvode vo výške meter tridsať stromov, kde sme rozšírili nekontrolovanú, kontrole nepodliehajúcu možnosť vyrúbať také stromy zo 40 na 80 cm obvodu.
O niečo nádejnejšia alebo aspoň vecnejšia je odpoveď pána ministra Žigu, ktorý predsa len musel reagovať trocha ostrejšie. Pán Jahnátek to mohol zobrať tak, že dobre, nie je to les de iure, takže čo on už s tým, keď lesy sú tam na starosti a toto je vec, ktorá by mala podliehať zrejme inému režimu, režimu orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia. A preto práve aj tá odpoveď je nádejnejšia, lebo pán minister pripúšťa a teda potvrdzuje, že bolo začaté Policajným zborom Slovenskej republiky vyšetrovanie, kde stále prebieha, a teda nie je možné v tomto štádiu poskytnúť odpovede. Takže ja teda zatiaľ zverejňujem túto časť, že nie je možné ani z mojej strany zareagovať úplne komplexne na to, čo sa očakáva od poslanca aj od ministra, a že určite budem informovať, akým spôsobom bude naložené s týmto prípadom orgánmi činnými v trestnom konaní. Bolo by to neuveriteľné, keby tieto orgány považovali tento prípad za akúsi banalitu, ktorú nedokážu vyšetriť. Svedkov v obci Jasenie, toho, čo sa tam udialo, je habadej.
(Obzretie sa rečníka smerom k ministrom.) Idete vyznamenať, pán minister, niekoho? Pripomínam, že naposledy ste mi spomenuli, že dáte vyznamenanie pánovi učiteľovi Žarnayovi, tak len ste na to zabudli. Ale nikdy nie je neskoro. Deň učiteľov sme mali, zas už, stretli sme sa predtým. To len zato, že ste mi nahodili to, že vyznamenanie. Keby ste rozprávali tichšie, tak by som to nezačul. Ja až tak dobre nepočujem.
Je tu jedna časť, ktorá sa mi nepozdáva. A to je časť, ktorá sa týka takejto textácie: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri preverovaní možnosti zmeny druhu pozemku z trvalých trávnych porastov na lesné pozemky získala zo Slovenského pozemkového fondu zamietavé stanovisko, nakoľko by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Zdôraznime, ak teda niekto chce urobiť ten krok, aby les ostal lesom, aby sa teda potvrdilo, že nie reč úradníka, ktorý napísal, že je to pasienok alebo trvalá trávnatá plocha, ale aby sa reč reality prejavila pri takýchto rozhodnutiach, že potrebujeme sa dohodnúť, že je to potrebné previesť do lesa, tak dostaneme tu odpoveď od pána ministra životného prostredia, že by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Ak by som to premenil na detail, tak potom môžme povedať asi nasledovné: Že ak je to cenovo nevýhodné, tak potom treba vždy v takomto prípade zobrať sekeru a stromy vyrúbať, aby sa pasienok stal pasienkom a trvalá trávnatá plocha trvalou trávnatou plochou. Nerobme cenovo nevýhodné riešenia. Len viete, je to otázka. Cenovo nevýhodné riešenie možno niekto napočítal, neviem, z nejakého administratívneho postupu, ale môže byť nevýhodné riešenie, keď zachránime les pre túto krajinu? Nemôže. Takže počkám na ten priebeh vyšetrovania a na tú cenovú nevýhodnosť sa spýtam v osobitnom dotaze, otázke.
Tretia interpelácia, ku ktorej by som chcel zaujať stanovisko a ktorá tiež bude navrhnutá mnou, a už v tejto chvíli navrhujem, aby bolo vyjadrené, vyjadrená moja nespokojnosť s odpoveďou, aby bolo hlasované o takejto nespokojnosti, sa týka čohosi, čo sme tu už mali: Karpatských bukových pralesov. Pralesy, ktoré sú zaradené v svetovom prírodnom dedičstve a ktoré by mali byť predmetom našej celonárodnej hrdosti. To, že predmetom tej celonárodnej hrdosti v plnom rozsahu nemôžu byť už niekoľko rokov, je fakt taký rukolapný, že my presne nevieme, kde tie pralesy máme. Svetové prírodné dedičstvo je absolútne svetová, najvyššia úroveň ochrany, zviditeľňovania a poznávania tých najhodnotnejších častí našej zeme, zemegule. S veľkou slávou sme, by som povedal aj oprávnene, s veľkou slávou zaradili už pred niekoľkými rokmi, bolo to na Novom Zélande, Karpatské bukové pralesy, to sú tie, ktoré nájdete v Bukovských vrchoch a na Vihorlate, do tejto vysoko hodnotenej kategórie, ktorá je svetom uznávaná. Len problém je v tom, že máme tam rozdiel niekoľko tisíc hektárov. To znamená, my nevieme povedať, kde ich presne máme. Miesto zhruba dvetisíc sme deklarovali až päťtisíc. Deklarovali sme ich bez toho, aby o tom boli majitelia týchto pozemkov informovaní. A dôsledkom toho je neuveriteľná vec. Máme kategóriu najvyššieho rangu ochrany týchto pralesov a máme hospodárov, ktorí na tých istých pralesoch hospodária, ako keby sa nechumelilo, pretože oni nestihli ani byť informovaní, že takéto pralesy tam sú.
Prvá sada odpovedí spred dvoch rokov bola taká nádejná. Aj pán premiér, aj päť ministrov, lebo je to širokorezortný problém, ktorý musí zastrešiť pán premiér, týka sa to nielen ministra pôdohospodárstva, ale aj ministra životného prostredia, obrany, kultúry a zahraničných vecí. Takže máme prípad, kde dostávam zakaždým odpovede jedna plus päť, premiér a päť ministrov. No pred tými dvomi rokmi to bolo také nádejné, že naozaj chybu nebudeme naprávať chybou a vysporiadame to tak, aby sme sa nestali predmetom medzinárodnej hanby. Problém je v tom, že takáto istá odpoveď od takýchto istých šiestich predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, teda jedného pána premiéra a piatich pánov ministrov, prišla opäť. Ja som nenašiel, nechcem povedať, že je to rovnaké, možnože pánovi ministrovi Glváčovi by som krivdil, ten napokon s tým má najmenej, pretože jedná sa o jednu časť, ktorá je vo vojenských lesoch, kde, chvalabohu, Kyjovský prales je zaradený do rezervácií národných, ale zabudli ho dať akosi - naopak, opačné garde - do svetového prírodného dedičstva. Takže pána ministra Glváča by som z toho vynechal. Možno aj pána ministra zahraničných vecí Lajčáka tiež. Nie je to celkom jeho káva, ale predsi len minister zahraničných vecí vie, čo predáva krajinu, a toto je vec, ktorá predáva krajinu, lebo ak niekto sa chystá do Thajska, tak si pozrie, ktorých pár lokalít je zaradených vo svetovom kultúrnom dedičstve alebo v svetovom prírodnom dedičstve. A takisto to robia aj ľudia, ktorí sa prvýkrát vyberajú k nám na Slovensko, sa pozrú, čo dostalo tento najvyšší status svetovej ochrany a propagácie. Takže určite pán minister zahraničných vecí by bol rád, keby boli tieto veci v poriadku, ale chápem, že nie je priamo v jeho kompetencii túto vec opraviť.
Ale aj pán premiér si môže povedať, veď má na to ministrov. On mi zase tak píše, že stotožňuje sa s mojimi výhradami a verí, že to rezortní ministri vyriešia. Ale, prosím, plynú roky. My roky pracujeme na tom území spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá skutočnosti, že sa nachádzame na území svetového prírodného dedičstva. Preto nemôžem na to zareagovať inakšie ako len prosbou. Ja viem, treba poprosiť, keď nestačia behom dvoch rokov dve interpelácie a dostávate rovnaké množstvo takých nekonkrétnych balastov, proste slov, ktoré potvrdzujú, že máte síce pravdu, ale treba to riešiť, je to zložité.
Viete, došlo až vôbec, myslím, to bolo vlani v decembri, bola taká pracovná skupina, veľká pracovná skupina, sa to v Stakčíne uskutočnilo, ktorá bola poverená hľadaním riešenia, a oni sa dopracovali k niečomu takému až nedôstojne smiešnemu, že ten obrovský rozdiel v tých hektároch hľadali v nejakých drobných mapových chybách a v rozdielnom pohľade na mapový priemet. Keď je dačo našikmo, tak na tom priemete vodorovnom to má inú plochu. Proste úsmevné. Snaha riešiť to spôsobom, ktorý možno by mohol niekoho na chvíľočku zmiasť, ale kde, určite príčina v tom nie je, nemôže sa v takomto zdôvodnení nachádzať. Takže nič iné neostáva, len poprosiť, aby som nemusel písať tretiu sadu otázok a interpelácií v tejto veci, ale aby naozaj sa nalialo čistého vína, veď tých možností tam veľa nie je. Alebo povieme, že sme sa pomýlili a do Paríža odošleme informáciu: Vážení, prepáčte, vážime si, že ste zaradili našich 5-tisíc hektárov pralesov do svetového prírodného dedičstva, ale viete, je ich len 2 500 hektárov. Takže pripusťte nám tento omyl, už vás nebudeme zavádzať, ani obyvateľov, ani občanov, ani svetových návštevníkov, vyznačíme, kde to máme, aby sme vedeli sami povedať, že tu začínajú a tam končia. Povieme to aj majiteľom, aby vedeli, že tu môžete ešte pracovať a ťažiť a tam už nemôžete, a vysporiadané. Priznať chybu, hoc aj neskoro, je lepšie, ako zotrvávať v omyle.
No alebo je tu aj druhá možnosť, povedať si áno, nie sú to všetko tie najvzácnejšie územia, ale už sme ich tam raz zaradili, tak ich tam aj zaraďujeme naďalej, ale v tom prípade musíme povedať majiteľom - aj štátnym, aj súkromným, aj Ulickému LPM, aj kopu súkromníkom, aj Lesom Slovenskej republiky -, bude to zaradené so všetkou parádou do svetového prírodného dedičstva, nebudete tam už postupovať doterajšími pracovnými postupmi, uhradíme vám z toho vzniknutú ujmu a ideme ďalej.
Ani jedno z tých riešení nie je ľahké. To sme vedeli aj pred dvomi rokmi, vieme to aj teraz a ľahším sa nestane ani od zajtra. No ale byť šéfom čohosi, závodu, podniku alebo aj štátu, vláda je šéfom štátu, šéfuje nám, to sú nielen bavoráky, to nie sú len sekretariáty, to nie sú len vysoké platy, to je aj zodpovednosť, čože zodpovednosť, to je klišé, ale povinnosť rozhodnúť aj vážnu vec.
Takže ja by som poprosil pána premiéra, aby dal úlohu spomenutým svojim piatim pánom ministrom, aby túto záležitosť už rozlúskli. Ak budeme zotrvávať v takýchto odpovediach, tak sa dočkáme iba toho, že si spôsobíme hanbu na svetovej scéne a že to vyriešia v tom Paríži v ústredí UNESCO, ktoré spravuje svetové prírodné dedičstvo za nás. Bude to určite riešenie oveľa nepríjemnejšie, ako keď si to vyriešime sami. Takže o to riešenie prosím a s touto sadou odpovedí vyjadrujem nespokojnosť s výnimkou pána ministra Lajčáka a pána ministra Glváča.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:43
Jedná sa o kauzu, ktorú už som tu spomínal, o firmu Obstarávateľ SK zo Slovenskej Kajne, ktorí pred rokom a pol spustili súťaž na geodetické a kartografické služby v objeme prác 130-tisíc až 150 mil. eur. Niekoľkokrát táto súťaž bola zas...
Jedná sa o kauzu, ktorú už som tu spomínal, o firmu Obstarávateľ SK zo Slovenskej Kajne, ktorí pred rokom a pol spustili súťaž na geodetické a kartografické služby v objeme prác 130-tisíc až 150 mil. eur. Niekoľkokrát táto súťaž bola zas závažným spôsobom pozmenená, čo by pri normálnom postupe znamenalo zrušenie súťaže a vypísanie novej súťaže. Ale táto súťaž po roku a pol bola ukončená a keďže aj v súťažných podmienkach sa písalo, že tými, kto si objednajú tieto práce, budú iní verejní obstarávatelia a že sa použijú na to eurofondy, tak ma zaujímalo, či náhodou ministerstvo poľnohospodárstva alebo ministerstvo dopravy si nemieni objednať tieto práce u tejto firmy, alebo podriadené organizácie ministerstva poľnohospodárstva a dopravy. Odpoveď som dostal aj od pána ministra poľnohospodárstva, aj od pána ministra dopravy. Obidvaja mi napísali, že takéto práce si u tejto firmy nemienia objednať.
Takisto som interpeloval Úrad pre verejné obstarávanie, či je v poriadku, aby také závažné zmeny v takejto súťaži, či by neznamenali to, že sa má takáto súťaž zrušiť, a pani Táborská, predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie, mi napísala, že teda vykoná kontrolu a kontrolu postupu zadávania uvedenej zákazky vykoná odbor kontroly úradu, kontrola bude začatá do konca mája 2014 a o výsledku kontroly ma bude informovať. Takto si predstavujem spoluprácu a komunikáciu poslanca Národnej rady a úradu, akým je ÚVO. Ja budem zvedavý, ako táto kontrola dopadne a s akým výsledkom.
Potom by som sa rád ešte vyjadril k odpovedi č. 60, kde som interpeloval Úrad pre verejné obstarávanie vo veci rozhodnutia Protimonopolného úradu vo veci kartelu šiestich stavebných firiem z roku 2006, keď 2. apríla 2014 krajský, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že to rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky je právoplatné. A pýtal som sa, že odkedy začne platiť zákaz zúčastňovať sa vo verejnom obstarávaní pre firmy, ktorým bola vyššie uvedeným rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky uložená pokuta, a po druhé, ako dlho bude trvať tento zákaz.
Dámy a páni, tieto stavebné firmy patria k najväčším stavebným firmám na Slovensku. Sú v súťaži na viacero diaľničných úsekov na Slovensku a ak by prišlo rozhodnutie, že sa nemôžu zúčastňovať na verejnom obstarávaní, tak na Slovensku by bolo ohrozených niekoľko úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, teda bol by ohrozený začiatok výstavby a možnože aj vypísanie novej súťaže. Preto som sa šéfky ÚVO pýtal na to, odkedy to začne platiť a ako dlho bude trvať. Odpoveď, jej odpoveď bola v tom zmysle, že "prebieha prvostupňové správne konanie vo veci vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov a vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutia v tejto veci budú preskúmateľné na základe riadnych opravných prostriedkov, o ktorých v pozícii druhostupňového správneho orgánu rozhodujem, nepovažujem za správne v súčasnosti prejudikovať závery týchto správnych konaní". Je potrebné tiež uviesť, že tieto otázky môžu byť predmetom konaní v rámci revíznych postupov, t. j. konania v námietkach a následného odvolacieho konania, v rámci ktorého o odvolaní rozhoduje rada úradu ako kolektívny rozhodovací orgán, ktorému pani predsedníčka predsedá.
Takže aj s touto odpoveďou som viac-menej spokojný, zatiaľ. Počkám si na, ešte na to konečné rozhodnutie ÚVO. Budem aj túto kauzu naďalej sledovať a spolu so mnou, pevne verím, že aj verejnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa najprv v jednom balíku vyjadril k odpovediam č. 53, 56 a 84. S odpoveďami som spokojný, takže nebudem žiadať hlasovať o nespokojnosti.
Jedná sa o kauzu, ktorú už som tu spomínal, o firmu Obstarávateľ SK zo Slovenskej Kajne, ktorí pred rokom a pol spustili súťaž na geodetické a kartografické služby v objeme prác 130-tisíc až 150 mil. eur. Niekoľkokrát táto súťaž bola zas závažným spôsobom pozmenená, čo by pri normálnom postupe znamenalo zrušenie súťaže a vypísanie novej súťaže. Ale táto súťaž po roku a pol bola ukončená a keďže aj v súťažných podmienkach sa písalo, že tými, kto si objednajú tieto práce, budú iní verejní obstarávatelia a že sa použijú na to eurofondy, tak ma zaujímalo, či náhodou ministerstvo poľnohospodárstva alebo ministerstvo dopravy si nemieni objednať tieto práce u tejto firmy, alebo podriadené organizácie ministerstva poľnohospodárstva a dopravy. Odpoveď som dostal aj od pána ministra poľnohospodárstva, aj od pána ministra dopravy. Obidvaja mi napísali, že takéto práce si u tejto firmy nemienia objednať.
Takisto som interpeloval Úrad pre verejné obstarávanie, či je v poriadku, aby také závažné zmeny v takejto súťaži, či by neznamenali to, že sa má takáto súťaž zrušiť, a pani Táborská, predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie, mi napísala, že teda vykoná kontrolu a kontrolu postupu zadávania uvedenej zákazky vykoná odbor kontroly úradu, kontrola bude začatá do konca mája 2014 a o výsledku kontroly ma bude informovať. Takto si predstavujem spoluprácu a komunikáciu poslanca Národnej rady a úradu, akým je ÚVO. Ja budem zvedavý, ako táto kontrola dopadne a s akým výsledkom.
Potom by som sa rád ešte vyjadril k odpovedi č. 60, kde som interpeloval Úrad pre verejné obstarávanie vo veci rozhodnutia Protimonopolného úradu vo veci kartelu šiestich stavebných firiem z roku 2006, keď 2. apríla 2014 krajský, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že to rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky je právoplatné. A pýtal som sa, že odkedy začne platiť zákaz zúčastňovať sa vo verejnom obstarávaní pre firmy, ktorým bola vyššie uvedeným rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky uložená pokuta, a po druhé, ako dlho bude trvať tento zákaz.
Dámy a páni, tieto stavebné firmy patria k najväčším stavebným firmám na Slovensku. Sú v súťaži na viacero diaľničných úsekov na Slovensku a ak by prišlo rozhodnutie, že sa nemôžu zúčastňovať na verejnom obstarávaní, tak na Slovensku by bolo ohrozených niekoľko úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, teda bol by ohrozený začiatok výstavby a možnože aj vypísanie novej súťaže. Preto som sa šéfky ÚVO pýtal na to, odkedy to začne platiť a ako dlho bude trvať. Odpoveď, jej odpoveď bola v tom zmysle, že "prebieha prvostupňové správne konanie vo veci vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov a vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutia v tejto veci budú preskúmateľné na základe riadnych opravných prostriedkov, o ktorých v pozícii druhostupňového správneho orgánu rozhodujem, nepovažujem za správne v súčasnosti prejudikovať závery týchto správnych konaní". Je potrebné tiež uviesť, že tieto otázky môžu byť predmetom konaní v rámci revíznych postupov, t. j. konania v námietkach a následného odvolacieho konania, v rámci ktorého o odvolaní rozhoduje rada úradu ako kolektívny rozhodovací orgán, ktorému pani predsedníčka predsedá.
Takže aj s touto odpoveďou som viac-menej spokojný, zatiaľ. Počkám si na, ešte na to konečné rozhodnutie ÚVO. Budem aj túto kauzu naďalej sledovať a spolu so mnou, pevne verím, že aj verejnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:49
Vážený pán minister, v posledných týždňoch sme boli svedkami toho, ako sa polícia začala zaoberať vyšetrovaním obsahu článkov časopisu Banskobystrického samosprávneho kraja Náš kraj. Riešila podozrenie, že články obsahujú zákonom zakazovanú propagáciu fašistických myšlienok. Dospela k názoru, že sa tak vraj nestalo. Mnoho ľudí na Slovensku je ale...
Vážený pán minister, v posledných týždňoch sme boli svedkami toho, ako sa polícia začala zaoberať vyšetrovaním obsahu článkov časopisu Banskobystrického samosprávneho kraja Náš kraj. Riešila podozrenie, že články obsahujú zákonom zakazovanú propagáciu fašistických myšlienok. Dospela k názoru, že sa tak vraj nestalo. Mnoho ľudí na Slovensku je ale presvedčených, že k propagácii fašistických myšlienok v tomto médiu došlo. Zaujímavé je ale nahliadnuť do niektorých časopisov, ktoré majú kultúru v záhlaví, ale ktorých obsah je nielen v priamom protiklade k súčasnému programovému vyhláseniu vlády, ale aj k našim záväzkom, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii, Rade Európy, NATO a iných medzinárodných organizáciách. Tieto časopisy financované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod vaším vedením už šesť rokov prispievajú k šíreniu etnickej nenávisti, starého vyžitého nacionalizmu, propagujú antieurópske smerovanie s odkazmi na velebenie fašistického slovenského štátu alebo aj bývalého komunistického režimu.
Okrem týchto kultúrno-spoločenských časopisov financuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky iste mnoho potrebných časopisov, ktoré sú zamerané na jeden umelecký smer, ale, bohužiaľ, neposkytuje dotácie žiadnemu celospoločenskému kultúrnemu časopisu, ktorý by bol jednoznačne moderne proeurópsky orientovaný a vytvoril by tak potrebný priestor pre kritické myslenie v oblasti umenia, kultúry a vzdelávania.
Po dvojročnej podrobnej analýze časopisov, ktoré financuje ministerstvo kultúry, vás, pán minister, žiadam, okamžite zastavte financovanie časopisu Kultúra vydávaného vydavateľstvom Factum bonum s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V tomto časopise, aj keď sa nebudem zmieňovať priamo o radikálnom a nenávistnom jazyku, ktorý je vraj kresťanský, ja s tým nesúhlasím ako kresťanka, a je to v absolútnom rozpore s tým, čo hlási pápež František, je naše členstvo napríklad v Európskej únii označované za príslušnosť k stádu oviec a samotná Európska únia len ako slobodomurársky spolok. V každom čísle sú oslavné články príslušníkov Hlinkovej gardy a vyzdvihovanie fašistického režimu na Slovensku počas 2. svetovej vojny vo všetkých možných formách a nakoniec vždy nekomentované spomienky Alexandra Macha, právoplatne odsúdeného za zločiny proti ľudskosti počas 2. svetovej vojny.
Pán minister, do pozornosti by som vám dala aj časopisy, ktoré vydáva Matica slovenská. Je to, samozrejme, jej zodpovednosť, akému obsahu dáva prednosť vo svojich médiách, ale vzhľadom na to, že Matica slovenská dostáva štátnu dotáciu vyše, skoro 1,5 mil. eur z rozpočtu ministerstva kultúry, malo by byť predsa vašou povinnosťou vytvárať tlak na vedenie Matice, ak ju chceme naďalej považovať za dôležitú kultúrnu inštitúciu vzhľadom na jej slávnu históriu. Už len mená autorov, ktorí dnes publikujú v Slovenských národných novinách, dokazujú, že ide o ľudí, ktorí, samozrejme, nepatria medzi špičku slovenských komentátorov a literátov, ako to bývalo vždy v minulosti, ale ide o ľudí, ktorí sa stali neslávne známi svojou nenávisťou voči členstvu Slovenska v európskych štruktúrach, voči našim spojencom a prispievajú okrem zvelebovania temnej minulosti fašistického štátu aj k zvelebovaniu režimu počas mečiarizmu. Každému človeku, ktorý sa intenzívnejšie zaoberá kultúrou, je úprimne ľúto, že aj matičiarsky časopis Slovenské pohľady, ktorý ešte aj pred 17. novembrom 1989 patril medzi špičky kultúrnych časopisov, dnes klesol na úroveň nezriedka treťotriednych autorov. Samozrejme, je to zodpovednosť vedenia Matice slovenskej, kam doviedli tieto v minulosti pre národný kultúrny život Slovenska kľúčové kultúrne médiá, ale aj vzhľadom na dnešnú medzinárodnú situáciu je najvyšší čas pozdvihnúť hlas nielen časti verejnosti, ale očakávam, že sa ozve hlas aj ministerstva kultúry.
Najväčšiu dotáciu spomedzi spoločensko-kultúrnych časopisov dostáva pod vaším vedením ministerstvo, teda dáva pod vaším vedením Literárnemu týždenníku, vydávanému Spolkom slovenských spisovateľov. V tomto médiu nájdete aj niekoľko hodnotnejších článkov, ktoré sa venujú hlavne vzdialenejšej kultúrnej a literárnej histórii, ale Literárny týždenník sa venuje často tým istým témam, aké nájdeme v médiách Matice slovenskej a v konečnom dôsledku, s prekvapením, aj v časopise Kultúra.
Literárny týždenník, dvojtýždenník, spomínam len preto, lebo ministerstvo kultúry počas vášho vedenia ministerstva neposkytlo dotácie minimálne dvom vznikajúcim, moderne orientovaným kultúrno-spoločenským časopisom. Samozrejme, to nie je vaša zodpovednosť, aký je obsah Literárneho týždenníka, za to nesie zodpovednosť Spolok slovenských spisovateľov. A čítanie mien jeho predsedníctva najnovšieho, bohužiaľ, nie je prehliadkou mien úspešných, prípadne európsky známych literátov. Ale vzhľadom na to, že dostáva tak veľkú podporu, je aj vašou povinnosťou, pán minister, aby ste vyslovili svoj názor na jeho obsah. Nemôžete predsa len mlčky ho čítať, čo, samozrejme, predpokladám, že ho čítate ako minister kultúry, ale myslím, že sa ako slovenský intelektuál máte povinnosť k jeho obsahu vysloviť.
V niektorých mojich predchádzajúcich parlamentných vystúpeniach som sa už tejto téme čiastočne venovala a vyslovila som podozrenie, že niektoré časopisy financované ministerstvom kultúry Slovenskej republiky poskytujú štátom dotovaný priestor pre šírenie protizákonných propagánd jazykom nenávisti a pohŕdania aj k dnešnému strategickému postaveniu Slovenska ako rovnoprávneho partnera v Európskej únii oslavovaním ľudí, ktorí by v podmienkach právneho štátu mali byť právoplatne odsúdení alebo aspoň ostrakizovaní spoločnosťou za svoje reakčné postoje sprevádzané nenávistným jazykom voči iným. Zároveň ministerstvo kultúry finančne nepodporuje žiaden kultúrno-spoločenský časopis, ktorý by mohol v slovenskej kultúrnej spoločnosti zohrávať rovnakú úlohu ako svojho času Kultúrny život, napríklad myslím časopis Os. Nepochybujem, že pri dostatku dobrej vôle a s myšlienkou o budúcnosti slovenskej kultúry by k tomu už za šesť rokov vašej činnosti na ministerstve kultúry mohlo dôjsť.
Ďakujem.
Ďakujem, pani predsedajúca. Interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v posledných týždňoch sme boli svedkami toho, ako sa polícia začala zaoberať vyšetrovaním obsahu článkov časopisu Banskobystrického samosprávneho kraja Náš kraj. Riešila podozrenie, že články obsahujú zákonom zakazovanú propagáciu fašistických myšlienok. Dospela k názoru, že sa tak vraj nestalo. Mnoho ľudí na Slovensku je ale presvedčených, že k propagácii fašistických myšlienok v tomto médiu došlo. Zaujímavé je ale nahliadnuť do niektorých časopisov, ktoré majú kultúru v záhlaví, ale ktorých obsah je nielen v priamom protiklade k súčasnému programovému vyhláseniu vlády, ale aj k našim záväzkom, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii, Rade Európy, NATO a iných medzinárodných organizáciách. Tieto časopisy financované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod vaším vedením už šesť rokov prispievajú k šíreniu etnickej nenávisti, starého vyžitého nacionalizmu, propagujú antieurópske smerovanie s odkazmi na velebenie fašistického slovenského štátu alebo aj bývalého komunistického režimu.
Okrem týchto kultúrno-spoločenských časopisov financuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky iste mnoho potrebných časopisov, ktoré sú zamerané na jeden umelecký smer, ale, bohužiaľ, neposkytuje dotácie žiadnemu celospoločenskému kultúrnemu časopisu, ktorý by bol jednoznačne moderne proeurópsky orientovaný a vytvoril by tak potrebný priestor pre kritické myslenie v oblasti umenia, kultúry a vzdelávania.
Po dvojročnej podrobnej analýze časopisov, ktoré financuje ministerstvo kultúry, vás, pán minister, žiadam, okamžite zastavte financovanie časopisu Kultúra vydávaného vydavateľstvom Factum bonum s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V tomto časopise, aj keď sa nebudem zmieňovať priamo o radikálnom a nenávistnom jazyku, ktorý je vraj kresťanský, ja s tým nesúhlasím ako kresťanka, a je to v absolútnom rozpore s tým, čo hlási pápež František, je naše členstvo napríklad v Európskej únii označované za príslušnosť k stádu oviec a samotná Európska únia len ako slobodomurársky spolok. V každom čísle sú oslavné články príslušníkov Hlinkovej gardy a vyzdvihovanie fašistického režimu na Slovensku počas 2. svetovej vojny vo všetkých možných formách a nakoniec vždy nekomentované spomienky Alexandra Macha, právoplatne odsúdeného za zločiny proti ľudskosti počas 2. svetovej vojny.
Pán minister, do pozornosti by som vám dala aj časopisy, ktoré vydáva Matica slovenská. Je to, samozrejme, jej zodpovednosť, akému obsahu dáva prednosť vo svojich médiách, ale vzhľadom na to, že Matica slovenská dostáva štátnu dotáciu vyše, skoro 1,5 mil. eur z rozpočtu ministerstva kultúry, malo by byť predsa vašou povinnosťou vytvárať tlak na vedenie Matice, ak ju chceme naďalej považovať za dôležitú kultúrnu inštitúciu vzhľadom na jej slávnu históriu. Už len mená autorov, ktorí dnes publikujú v Slovenských národných novinách, dokazujú, že ide o ľudí, ktorí, samozrejme, nepatria medzi špičku slovenských komentátorov a literátov, ako to bývalo vždy v minulosti, ale ide o ľudí, ktorí sa stali neslávne známi svojou nenávisťou voči členstvu Slovenska v európskych štruktúrach, voči našim spojencom a prispievajú okrem zvelebovania temnej minulosti fašistického štátu aj k zvelebovaniu režimu počas mečiarizmu. Každému človeku, ktorý sa intenzívnejšie zaoberá kultúrou, je úprimne ľúto, že aj matičiarsky časopis Slovenské pohľady, ktorý ešte aj pred 17. novembrom 1989 patril medzi špičky kultúrnych časopisov, dnes klesol na úroveň nezriedka treťotriednych autorov. Samozrejme, je to zodpovednosť vedenia Matice slovenskej, kam doviedli tieto v minulosti pre národný kultúrny život Slovenska kľúčové kultúrne médiá, ale aj vzhľadom na dnešnú medzinárodnú situáciu je najvyšší čas pozdvihnúť hlas nielen časti verejnosti, ale očakávam, že sa ozve hlas aj ministerstva kultúry.
Najväčšiu dotáciu spomedzi spoločensko-kultúrnych časopisov dostáva pod vaším vedením ministerstvo, teda dáva pod vaším vedením Literárnemu týždenníku, vydávanému Spolkom slovenských spisovateľov. V tomto médiu nájdete aj niekoľko hodnotnejších článkov, ktoré sa venujú hlavne vzdialenejšej kultúrnej a literárnej histórii, ale Literárny týždenník sa venuje často tým istým témam, aké nájdeme v médiách Matice slovenskej a v konečnom dôsledku, s prekvapením, aj v časopise Kultúra.
Literárny týždenník, dvojtýždenník, spomínam len preto, lebo ministerstvo kultúry počas vášho vedenia ministerstva neposkytlo dotácie minimálne dvom vznikajúcim, moderne orientovaným kultúrno-spoločenským časopisom. Samozrejme, to nie je vaša zodpovednosť, aký je obsah Literárneho týždenníka, za to nesie zodpovednosť Spolok slovenských spisovateľov. A čítanie mien jeho predsedníctva najnovšieho, bohužiaľ, nie je prehliadkou mien úspešných, prípadne európsky známych literátov. Ale vzhľadom na to, že dostáva tak veľkú podporu, je aj vašou povinnosťou, pán minister, aby ste vyslovili svoj názor na jeho obsah. Nemôžete predsa len mlčky ho čítať, čo, samozrejme, predpokladám, že ho čítate ako minister kultúry, ale myslím, že sa ako slovenský intelektuál máte povinnosť k jeho obsahu vysloviť.
V niektorých mojich predchádzajúcich parlamentných vystúpeniach som sa už tejto téme čiastočne venovala a vyslovila som podozrenie, že niektoré časopisy financované ministerstvom kultúry Slovenskej republiky poskytujú štátom dotovaný priestor pre šírenie protizákonných propagánd jazykom nenávisti a pohŕdania aj k dnešnému strategickému postaveniu Slovenska ako rovnoprávneho partnera v Európskej únii oslavovaním ľudí, ktorí by v podmienkach právneho štátu mali byť právoplatne odsúdení alebo aspoň ostrakizovaní spoločnosťou za svoje reakčné postoje sprevádzané nenávistným jazykom voči iným. Zároveň ministerstvo kultúry finančne nepodporuje žiaden kultúrno-spoločenský časopis, ktorý by mohol v slovenskej kultúrnej spoločnosti zohrávať rovnakú úlohu ako svojho času Kultúrny život, napríklad myslím časopis Os. Nepochybujem, že pri dostatku dobrej vôle a s myšlienkou o budúcnosti slovenskej kultúry by k tomu už za šesť rokov vašej činnosti na ministerstve kultúry mohlo dôjsť.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:58
Vážená pani ministerka, množstvo štúdií poukazuje na to, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastaným počtom vakcín pri očkovaní. Existujú výskumy, najmä v zahraničí, o postvakcínových...
Vážená pani ministerka, množstvo štúdií poukazuje na to, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastaným počtom vakcín pri očkovaní. Existujú výskumy, najmä v zahraničí, o postvakcínových reakciách. Aj preto sme s pánom poslancom Uhliarikom predložili zákon, ktorý je v programe tejto schôdze, ktorý sa týka odškodnenia po poškodeniach z dôvodov očkovania. Tentokrát z mojej interpelácie sa jedná iba o návrh na vytvorenie pracovnej skupiny pre sledovanie objasňovania a závažných postvakcínových reakcií, čo by som považoval za prínos a prospech pre zdravie detskej populácie. V tejto problematike už veľmi dlho pracuje pán doktor Štefan Rosipal a práve vychádzam z odpovede a z korešpondencie tohto pána doktora, ktorý už dlhodobo hovorí a píše o tejto, o vytvorení tejto pracovnej skupiny.
V roku 2006 bola podľa ministerstva zdravotníctva zriadená pracovná skupina pre imunizáciu ako poradná skupina Úradu verejného zdravotníctva. Tá sa vo svojej činnosti, tá vo svojej činnosti využila najnovšie poznatky vo vakcinológii a odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie, avšak sa vyjadrila, že sledovanie nežiaducich účinkov liekov vrátane vakcín zabezpečuje ŠÚKL. Nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním je lekár povinný hlásiť v súlade s platnou legislatívou ŠÚKL a príslušnému regulárnemu úradu verejného zdravotníctva, ktoré následne vyhodnocuje a zasiela výrobcovi, a európskej databanky nežiaducich účinkov EudraVigilance. Kompetentný ŠÚKL je pozastavením výskumu, pozastavením distribúcie vakcíny, zrušením registrácie a zamedzením obmedzení na použitie vakcíny. V nadväznosti vás preto žiadam o informáciu, aký počet nahlásení s nežiaducimi účinkami od lekárov prijal ŠÚKL spolu s príslušným Úradom verejného zdravotníctva a v koľkých prípadoch došlo k pozastaveniu distribúcie vakcíny alebo zrušeniu registrácie.
Ministerstvo zdravotníctva svojho času požiadalo ŠÚKL o stanovisko k vytvoreniu pracovnej skupiny, ešte v októbri 2012 generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky v písomnej odpovedi vyjadril stanovisko ŠÚKL, ktoré víta túto iniciatívu a kladne sa vyjadril k potrebe predmetnú skupinu zriadiť. Odporučil, aby sa priamo obrátil na riaditeľa ŠÚKL a s ním prejednal možnosti naplnenia tohto návrhu. V tom istom roku však vedúci služobného úradu, riaditeľ ŠÚKL dodal, že kompetentnosť zriadenia tejto pracovnej skupiny je na MZV SR, ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. V následnej reakcii pán riaditeľ zo ŠÚKL však prezentoval názor, že aktuálne nastavenie systému, ktorý je v súlade s Európskou úniou, týkajúci sa Pharma Vigilant za dostatočné. Napriek tomu by som si dovolil upriamiť vašu pozornosť naozaj na zriadenie takejto pracovnej skupiny, ktorá by mala zástupcu ministerstiev, ministerstva zdravotníctva, ŠÚKL, nejakých pediatrov, imunológov, epidemiológov aj predstaviteľov prípadne laickej verejnosti, ktorá sa tomu už dlhodobo venuje a ktorej cieľom by bolo zhromažďovať a vyhodnocovať údaje o nežiaducich účinkoch v súvislosti s očkovaním. Mám pripravenú aj takú pracovnú náplň tejto pracovnej skupiny, ktorú vám potom v interpelácii presne ako návrh zašlem.
Ďakujem, to je všetko.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, členovia vlády, dovoľte mi predložiť krátku interpeláciu na pani ministerku zdravotníctva, ktorá sa týka vytvorenia pracovnej skupiny pre problematiku očkovania a postvakcinačných reakcií.
Vážená pani ministerka, množstvo štúdií poukazuje na to, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastaným počtom vakcín pri očkovaní. Existujú výskumy, najmä v zahraničí, o postvakcínových reakciách. Aj preto sme s pánom poslancom Uhliarikom predložili zákon, ktorý je v programe tejto schôdze, ktorý sa týka odškodnenia po poškodeniach z dôvodov očkovania. Tentokrát z mojej interpelácie sa jedná iba o návrh na vytvorenie pracovnej skupiny pre sledovanie objasňovania a závažných postvakcínových reakcií, čo by som považoval za prínos a prospech pre zdravie detskej populácie. V tejto problematike už veľmi dlho pracuje pán doktor Štefan Rosipal a práve vychádzam z odpovede a z korešpondencie tohto pána doktora, ktorý už dlhodobo hovorí a píše o tejto, o vytvorení tejto pracovnej skupiny.
V roku 2006 bola podľa ministerstva zdravotníctva zriadená pracovná skupina pre imunizáciu ako poradná skupina Úradu verejného zdravotníctva. Tá sa vo svojej činnosti, tá vo svojej činnosti využila najnovšie poznatky vo vakcinológii a odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie, avšak sa vyjadrila, že sledovanie nežiaducich účinkov liekov vrátane vakcín zabezpečuje ŠÚKL. Nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním je lekár povinný hlásiť v súlade s platnou legislatívou ŠÚKL a príslušnému regulárnemu úradu verejného zdravotníctva, ktoré následne vyhodnocuje a zasiela výrobcovi, a európskej databanky nežiaducich účinkov EudraVigilance. Kompetentný ŠÚKL je pozastavením výskumu, pozastavením distribúcie vakcíny, zrušením registrácie a zamedzením obmedzení na použitie vakcíny. V nadväznosti vás preto žiadam o informáciu, aký počet nahlásení s nežiaducimi účinkami od lekárov prijal ŠÚKL spolu s príslušným Úradom verejného zdravotníctva a v koľkých prípadoch došlo k pozastaveniu distribúcie vakcíny alebo zrušeniu registrácie.
Ministerstvo zdravotníctva svojho času požiadalo ŠÚKL o stanovisko k vytvoreniu pracovnej skupiny, ešte v októbri 2012 generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky v písomnej odpovedi vyjadril stanovisko ŠÚKL, ktoré víta túto iniciatívu a kladne sa vyjadril k potrebe predmetnú skupinu zriadiť. Odporučil, aby sa priamo obrátil na riaditeľa ŠÚKL a s ním prejednal možnosti naplnenia tohto návrhu. V tom istom roku však vedúci služobného úradu, riaditeľ ŠÚKL dodal, že kompetentnosť zriadenia tejto pracovnej skupiny je na MZV SR, ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. V následnej reakcii pán riaditeľ zo ŠÚKL však prezentoval názor, že aktuálne nastavenie systému, ktorý je v súlade s Európskou úniou, týkajúci sa Pharma Vigilant za dostatočné. Napriek tomu by som si dovolil upriamiť vašu pozornosť naozaj na zriadenie takejto pracovnej skupiny, ktorá by mala zástupcu ministerstiev, ministerstva zdravotníctva, ŠÚKL, nejakých pediatrov, imunológov, epidemiológov aj predstaviteľov prípadne laickej verejnosti, ktorá sa tomu už dlhodobo venuje a ktorej cieľom by bolo zhromažďovať a vyhodnocovať údaje o nežiaducich účinkoch v súvislosti s očkovaním. Mám pripravenú aj takú pracovnú náplň tejto pracovnej skupiny, ktorú vám potom v interpelácii presne ako návrh zašlem.
Ďakujem, to je všetko.
Autorizovaný
17:07
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:07
Alojz HlinaVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.5.2014 o 17:07 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda, ja, ak dovolíte, ja to vaše vyjadrenie preložím do reči pre občanov, aby tomu rozumeli, práve ste dali priepustku z práce, zo svojej poslaneckej povinnosti a činnosti, čiže dneska sa už odchádza domov. Zajtra tu nikto nebude. Čiže týmto vyhlásením zajtra hlasovanie nebude, prekladám pre ľudí, ktorí to prípadne pozeráte, už dneska dostali poslanci priepustku. Zajtra už budú doma, môžte sa prípadne pozrieť.
Autorizovaný
17:15
Prednesenie interpelácie 17:15
József NagyDňa 8. apríla 2014 Rada Európy prijala rezolúciu č. 1985 a...
Dňa 8. apríla 2014 Rada Európy prijala rezolúciu č. 1985 a odporúčanie č. 2040 k správe o situácii a právach národnostných menšín v Európe. V uvedených dokumentoch Rada Európy vyzýva členské štáty okrem iného na dôslednú ochranu identity menšín, používanie pozitívnej diskriminácie proti ich asimilácii, umožnenie vytvorenia samosprávy v oblastiach národnostného školstva, používanie jazyka menšín v úradnom styku, podporu menšinovej kultúry z dôvodu zabraňovania a diskriminácie ich príslušníkov. Implementáciu schválených návrhov a odporúčaní navrhuje Rada Európy prostredníctvom už zavedených pozitívnych modelov a najlepšej praxe v niektorých členských štátoch Rady Európy, čo pripomínam, že Rada Európy má 47 členov z celého kontinentu.
V mediálnej oblasti; teda ja by som sa obracal teraz na pána ministra Maďariča, keďže je prítomný; že v mediálnej oblasti Rada Európy vyzýva členské krajiny na podporu existujúceho verejnoprávneho menšinového vysielania a vytváranie podmienok pre vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania. Zároveň zdôrazňuje, aby členské štáty zabránili akýmkoľvek obmedzeniam technického, ekonomického charakteru, ktoré by značne sťažovali vytváranie takéhoto vysielania. V tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, položiť nasledujúce otázky:
Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporučenia, teda ako bude podporovať existujúce verejnoprávne menšinové vysielanie a vytvárať podmienky na vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania? Tuto by som si dovolil pripomenúť na jednej strane, že napr. verejnoprávne vysielanie rozhlasu, Slovenského rozhlasu v maďarskom jazyku nie je možné na frekvencii FM chytať zhodou okolností v celom dunajskostredskom okrese. To znamená, že keď ešte niekto má také staré rádio, kde ešte sa dá naladiť strednú vlnu, tak tam v tom chrapľavom monovysielaní budete môcť počúvať to, tých stotisíc ľudí, pre ktorých je to vysielané, inak nemáte na to šancu. Zato na Záhorí alebo smerom na Trenčín, perfektne chytať. Bojujeme už proti tomu niekoľko mesiacov, resp. preto, aby tento rozhlas dostal frekvenciu od rady, pozbieralo sa vyše 6-tisíc podpisov od občanov, aby frekvencia bola pridelená, resp. aby boli posilnené vysielače smerom z Nitry a smerom z Bratislavy tak, aby na jednej strane nenarušili teda integritu dohody s Maďarskom a na druhej strane, aby bolo na vysielači FM chytateľné rádio Patria.
Druhá moja otázka na vás, pán minister, je, ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zrušiť všetky obmedzujúce podmienky ekonomického a technického charakteru vo všetkých právnych predpisoch, ktoré jednoznačne bránia vzniku slobodného pluralitného menšinového vysielania, napr. zrušenie nejasnej podmienky dostatočného pokrytia regiónu v štátnom jazyku, stransparentnenie rozhodovania Rady pre vysielanie a retransmisiu, zverejňovanie zápisníc z rokovania rady a zrušenie diskriminácie menšinových médií povinným titulkovaním. Na tieto otázky by som žiadal od vás, teda buď tu teda osobnú, alebo písomnú odpoveď.
Ďalej v rámci uvedeného odporúčania rezolúcie Rady Európy sa obraciam na pána ministra Čaploviča, ktorý tiež je prítomný, som veľmi rád, a chcel by som sa ho opýtať v rámci toho odporúčania na oblasť školstva. V oblasti školstva Rada Európy odporúča, aby v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bol štátny jazyk vyučovaný metódou výučby cudzieho jazyka, čím sa zjednoduší a skvalitní proces osvojovania si štátneho jazyka pre príslušníkov národnostných menšín. V tejto súvislosti, pán minister, dovoľte mi položiť nasledujúcu otázku: Ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zaviesť v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín výučbu štátneho jazyka metódou výučby jazyka ako cudzieho jazyka, teda slovenčiny ako cudzieho jazyka? Ďakujem pekne za odpoveď.
Ďalej by som sa obrátil na pána ministra dopravy Počiatka, tiež ohľadom tohto odporúčania, a to v súvislosti teda s tým odporúčaním ukladám túto otázku: Kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť umiestnenie dvojjazyčných tabúľ na vlakové zastávky v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, v súlade so zákonom o používaní menšinových jazykov? Ďakujem pekne za odpoveď.
A moja posledná interpelácia smeruje na pána ministra Kaliňáka, teda pána podpredsedu a ministra Kaliňáka a tiež v rovnakej súvislosti s rezolúciou Rady Európy ohľadom situácie a právach národnostných menšín v Európe, kde by som chcel tieto dve otázky nasmerovať na pána ministra:
Po prvé. Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí o pozdvihnutí historických, kultúrnych a jazykových ohľadov nad ekonomické záujmy pri reforme územného členenia Slovenskej republiky? Dávam túto otázku v súvislosti s plánovaným alebo avizovaným, avizovanou zmenou územného, teda vyšších územných celkov, kde Rada Európy jednoznačne sa vyjadrila...
Môžem, pán minister vnútra? Ešte nie, teraz áno. Ďakujem. Práve na vás smerujem, tak... (reakcia z pléna) aha, dobre. Dobre.
Len chcel by som teda pripomenúť, že Rada Európy v uznesení prijala také uznesenie teda, že nad ekonomické hľadiská by sa mali zobrať hľadisko tradície, hľadisko kultúry a hľadisko jazykov aj etnicity. To znamená, že malo by byť postavené nad hľadisko ekonomického hľadiska pri zadeľovaní, vytváraní vyšších územných celkov, tak by som vás poprosil, že by ste potom zobrali toto do úvahy, aby nevznikali nám také krásne vyššie územné celky, ako je napr. Trnavský kraj, kde je Skalica spojená povedzme s Dunajskou Stredou, čo je dobré síce, že nás to prepája, ale neviem, že ako to vie, alebo tak vidíme, že ako to nevie fungovať.
A ďalšiu vec ešte mám, pán minister, na vás teda, že či, ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí, aby na územiach, kde žije národnostná menšina vo veľkom počte, mohol byť ich jazyk úradným jazykom. Tiež tento, toto odporúčanie obsahuje Rada Európy z apríla.
Ďakujem pekne za pozornosť a za odpovede. (Potlesk.)
Prednesenie interpelácie
29.5.2014 o 17:15 hod.
Ing.
József Nagy
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, chcel by som predložiť nasledovnú interpeláciu, resp. štyri interpelácie na pána podpredsedu vlády Kaliňáka a pánov ministrov Maďariča, Čaploviča a Počiatka. Aby som nebol nejak veľmi dlhý, tak to nejak spojím do jednej reči. Samotnú interpeláciu som ale odovzdal písomne už na úrade. Takže:
Dňa 8. apríla 2014 Rada Európy prijala rezolúciu č. 1985 a odporúčanie č. 2040 k správe o situácii a právach národnostných menšín v Európe. V uvedených dokumentoch Rada Európy vyzýva členské štáty okrem iného na dôslednú ochranu identity menšín, používanie pozitívnej diskriminácie proti ich asimilácii, umožnenie vytvorenia samosprávy v oblastiach národnostného školstva, používanie jazyka menšín v úradnom styku, podporu menšinovej kultúry z dôvodu zabraňovania a diskriminácie ich príslušníkov. Implementáciu schválených návrhov a odporúčaní navrhuje Rada Európy prostredníctvom už zavedených pozitívnych modelov a najlepšej praxe v niektorých členských štátoch Rady Európy, čo pripomínam, že Rada Európy má 47 členov z celého kontinentu.
V mediálnej oblasti; teda ja by som sa obracal teraz na pána ministra Maďariča, keďže je prítomný; že v mediálnej oblasti Rada Európy vyzýva členské krajiny na podporu existujúceho verejnoprávneho menšinového vysielania a vytváranie podmienok pre vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania. Zároveň zdôrazňuje, aby členské štáty zabránili akýmkoľvek obmedzeniam technického, ekonomického charakteru, ktoré by značne sťažovali vytváranie takéhoto vysielania. V tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, položiť nasledujúce otázky:
Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporučenia, teda ako bude podporovať existujúce verejnoprávne menšinové vysielanie a vytvárať podmienky na vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania? Tuto by som si dovolil pripomenúť na jednej strane, že napr. verejnoprávne vysielanie rozhlasu, Slovenského rozhlasu v maďarskom jazyku nie je možné na frekvencii FM chytať zhodou okolností v celom dunajskostredskom okrese. To znamená, že keď ešte niekto má také staré rádio, kde ešte sa dá naladiť strednú vlnu, tak tam v tom chrapľavom monovysielaní budete môcť počúvať to, tých stotisíc ľudí, pre ktorých je to vysielané, inak nemáte na to šancu. Zato na Záhorí alebo smerom na Trenčín, perfektne chytať. Bojujeme už proti tomu niekoľko mesiacov, resp. preto, aby tento rozhlas dostal frekvenciu od rady, pozbieralo sa vyše 6-tisíc podpisov od občanov, aby frekvencia bola pridelená, resp. aby boli posilnené vysielače smerom z Nitry a smerom z Bratislavy tak, aby na jednej strane nenarušili teda integritu dohody s Maďarskom a na druhej strane, aby bolo na vysielači FM chytateľné rádio Patria.
Druhá moja otázka na vás, pán minister, je, ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zrušiť všetky obmedzujúce podmienky ekonomického a technického charakteru vo všetkých právnych predpisoch, ktoré jednoznačne bránia vzniku slobodného pluralitného menšinového vysielania, napr. zrušenie nejasnej podmienky dostatočného pokrytia regiónu v štátnom jazyku, stransparentnenie rozhodovania Rady pre vysielanie a retransmisiu, zverejňovanie zápisníc z rokovania rady a zrušenie diskriminácie menšinových médií povinným titulkovaním. Na tieto otázky by som žiadal od vás, teda buď tu teda osobnú, alebo písomnú odpoveď.
Ďalej v rámci uvedeného odporúčania rezolúcie Rady Európy sa obraciam na pána ministra Čaploviča, ktorý tiež je prítomný, som veľmi rád, a chcel by som sa ho opýtať v rámci toho odporúčania na oblasť školstva. V oblasti školstva Rada Európy odporúča, aby v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bol štátny jazyk vyučovaný metódou výučby cudzieho jazyka, čím sa zjednoduší a skvalitní proces osvojovania si štátneho jazyka pre príslušníkov národnostných menšín. V tejto súvislosti, pán minister, dovoľte mi položiť nasledujúcu otázku: Ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zaviesť v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín výučbu štátneho jazyka metódou výučby jazyka ako cudzieho jazyka, teda slovenčiny ako cudzieho jazyka? Ďakujem pekne za odpoveď.
Ďalej by som sa obrátil na pána ministra dopravy Počiatka, tiež ohľadom tohto odporúčania, a to v súvislosti teda s tým odporúčaním ukladám túto otázku: Kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť umiestnenie dvojjazyčných tabúľ na vlakové zastávky v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, v súlade so zákonom o používaní menšinových jazykov? Ďakujem pekne za odpoveď.
A moja posledná interpelácia smeruje na pána ministra Kaliňáka, teda pána podpredsedu a ministra Kaliňáka a tiež v rovnakej súvislosti s rezolúciou Rady Európy ohľadom situácie a právach národnostných menšín v Európe, kde by som chcel tieto dve otázky nasmerovať na pána ministra:
Po prvé. Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí o pozdvihnutí historických, kultúrnych a jazykových ohľadov nad ekonomické záujmy pri reforme územného členenia Slovenskej republiky? Dávam túto otázku v súvislosti s plánovaným alebo avizovaným, avizovanou zmenou územného, teda vyšších územných celkov, kde Rada Európy jednoznačne sa vyjadrila...
Môžem, pán minister vnútra? Ešte nie, teraz áno. Ďakujem. Práve na vás smerujem, tak... (reakcia z pléna) aha, dobre. Dobre.
Len chcel by som teda pripomenúť, že Rada Európy v uznesení prijala také uznesenie teda, že nad ekonomické hľadiská by sa mali zobrať hľadisko tradície, hľadisko kultúry a hľadisko jazykov aj etnicity. To znamená, že malo by byť postavené nad hľadisko ekonomického hľadiska pri zadeľovaní, vytváraní vyšších územných celkov, tak by som vás poprosil, že by ste potom zobrali toto do úvahy, aby nevznikali nám také krásne vyššie územné celky, ako je napr. Trnavský kraj, kde je Skalica spojená povedzme s Dunajskou Stredou, čo je dobré síce, že nás to prepája, ale neviem, že ako to vie, alebo tak vidíme, že ako to nevie fungovať.
A ďalšiu vec ešte mám, pán minister, na vás teda, že či, ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí, aby na územiach, kde žije národnostná menšina vo veľkom počte, mohol byť ich jazyk úradným jazykom. Tiež tento, toto odporúčanie obsahuje Rada Európy z apríla.
Ďakujem pekne za pozornosť a za odpovede. (Potlesk.)
Autorizovaný