35. schôdza

Ďakujem. No chcem vám poďakovať, že som vám chýbal na vašom prejave pán, pán poslanec, ale veď viete, ja vás pokladám za veľmi talentovaného politika, ale mi je hrozne ľúto, akým spôsobom nakladáte s týmto, s týmto talentom. Ja som presvedčený, že s týmto prejavom by ste v živote nevystúpili, keby ste boli ministrom, napr. spravodlivosti. Bohužiaľ, ten limit tých dvoch minút nedovoľuje celkom, takže k tomu súdnictvu možno v rozprave, ale aspoň k tým zásadným veciam, SMER kupčí s KDH a podobne.
Viete, problém ochrany manželstva, a teda vzťah k tým takzvaným politickým právam, ich ochrane, čo prichádza predovšetkým zo Spojených štátov, Anglicka, prípadne aj z niektorých liberálnych európskych krajín, narážajú v krajinách, ktoré majú silnejšie podhubie, sú silne napríklad kresťanské. Ja si pamätám, ako vy ste hájili kresťanské hodnoty, ako v čase, keď si pamätám, že KDH dokonca vystúpilo z vlády, keďže vláda nebola ochotná podporiť kresťanstvo v preambule našej európskej ústavy. To znamená asi, že ste vtedy ešte rešpektovali, že sú, že sú hodnoty tohto typu. Pre SMER je politika na rozdiel od vás, pán Lipšic, službou verejnosti. Vy ste boli členom vlád, ktorí pri 30 % podpore a niekedy aj menšej robili tak zásadné vstupy a reformy proti odporu obyvateľov, že to v histórii Slovenska nemá význam. My toto nerobíme. My rešpektujeme, ako naši občania vnímajú a čo pre nich znamená hodnota manželstva.
A tiež k týmto veciam, dosiahnuť ústavnú väčšinu v našom parlamente je nesmierne ťažké, pretože národné elity sa nenaučili, že v životných otázkach alebo dôležitých hodnotových otázkach musia spolupracovať. Teraz sa jednoducho vytvoril, ako je to aj v iných štátoch, ten, ten, tá možnosť, že o tomto vieme diskutovať a vieme sa na niečom dohodnúť. Má význam týmto spôsobom tento proces spochybňovať bez vecného vstupu? Veď naozaj nepoškodzujeme relatívne nikoho, ale v podmienkach, keď vy v tom neoliberálnom koncepte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som zareagoval na dve veci, čo bolo vo vystúpení pána poslanca Lipšica.
Jedna vec je ohľadom tej zmeny celého tohto návrhu. Ja by som nepovedal, že, že je to zmena celého obsahu. Je to doplnenie toho obsahu o zásadné veci, ktoré už v úvode, keď bol ten návrh zákona predkladaný, sa nejakým spôsobom vyjadrilo, že je to návrh v čase s obsahom, na ktorom boli schopné sa dohodnúť v tom čase dané strany, a je ďalej otvorený na diskusiu.
A tá diskusia sa viedla, viedla sa so všetkými politickými stranami, resp. klubmi zastúpenými v Národnej rade, a z tých, z tejto diskusie a z týchto rozhovorov vzišiel potom spoločný návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kaník, a kde sa predložili, zapracovali tie inštitúty, na ktorých sa boli ochotné jednotlivé kluby dohodnúť, resp. zástupcovia klubov. Čiže nehovoril by som o tom, že je to úplne iný návrh.
Druhá otázka sa týka bezpečnostných previerok. Pán poslanec, vy asi najlepšie sám dobre viete, že čo je účelom bezpečnostných previerok podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Že je to, že ten cieľ bezpečnostných previerok je úplne iný. Je, je, tým cieľom je eliminovať bezpečnostné riziko pri styku s utajovanými skutočnosťami. Kdežto ambíciou tohto návrhu je niečo úplne iné, je preveriť nejakú morálnu spôsobilosť a integritu toho sudcu, nie jeho spôsobilosť alebo jeho bezpečnostné riziko, existujúce bezpečnostné riziko vo vzťahu v styku s utajovanými skutočnosťami. Čiže to je, to je úplne v niečom inom.
A pokiaľ ide o polygraf alebo teda tak, ako ho zákon nazýva, psychofyziologické overenie pravdovravnosti, takisto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na pána poslanca Suska. Pán poslanec, tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaníka mení celý text. Ešte raz, mení celý text, všetky body novely ústavy. Áno alebo nie? Vy meníte celý obsah.
Druhá vec. Ja som si dal robiť previerku na prísne tajné, ja viem, aký je proces, bol som v tom overovacom výbore. Keď sme zriaďovali Špeciálny súd a prokuratúru, tak sme tam dali previerky pre sudcov a prokurátorov nie kvôli tomu, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, to môže aj bežný sudca, kvôli preverovaniu ich morálnej integrity.
A áno, polygraf je v princípe akoby dobrovoľný, ale kto ho nepodstúpi v prípade, keď sú zistené vážne skutočnosti, proste nedostane previerku. To je veľmi jednoduchý postup a správny podľa mojej mienky. Musím povedať, že jediný s konkrétnym, kto sa zapojil do diskusie, bol pán poslanec Poliačik, ktorý tu už nie je, takže mu chcem len odpovedať, že sa tie veci dajú riešiť konkrétnymi zákonmi, zmenami zákona o zdravotnej starostlivosti, možno Zákonníka práce pri péenkách, konkrétnymi zákonmi, ktoré môžu riešiť konkrétne životné situácie.
Mrzí ma, že kolegovia z KDH neriešili moje námietky obsahové k justícii ani jedným slovom, ale riešili novú stranu, lebo to bolo podľa ich názoru k veci. A tam ma, žiaľ, napadlo a nehovorím to s radosťou, len proste citát Eleanor Roosevelt: "Veľkí ľudia diskutujú myšlienky, priemerní ľudia diskutujú udalosti a malí ľudia diskutujú iných ľudí."

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, je ťažké po debatách a slovách, faktoch, možno emóciách, ktoré tu boli, uchopiť tému tak, že čo ešte v tejto téme sa dá povedať nové alebo aký uhoľ pohľadu zvoliť na to, aby naozaj sme dokázali, že diabol spí v detaile, ako to tak býva, a že naozaj sa deje čosi, ktorý niekto nazýva kšeftom a niekto nazýva politickým dealom a niekto hovorí, že takto sa má robiť politika. Ja som si pripravil prejav alebo diskusný príspevok k tomuto zamýšľanému a veľmi dôležitému inštitútu, ktorý, alebo k dvom inštitútom, ktoré sa majú objaviť v ústave z troch uhlov pohľadu. Prvý je skúsiť uchopiť teda to, akým spôsobom sa robí tento deal, tento kšeft, táto politika, a prečo si nemyslím, že sa deje to, že teraz tu rokujeme o tomto návrhu ústavnej zmeny v takejto atmosfére, v tejto, v tomto zložení a dokonca aj tematicky pri spojení dvoch nesúvisiacich ústavných inštitútov.
Druhé, druhá poznámka bude hovoriť o tom, že, a chcem sa pozrieť na to, akým spôsobom sa strana KDH a strana SMER chce vysporiadať s vysokou hodnotovou témou, ktorá požíva ako keby označenie ochrany rodiny.
No a potom, samozrejme, tretia je ochrana, čistota, očisťovanie alebo niečo, čo by predkladatelia chceli robiť s justíciou.
Takže po prvé. Prečo sa mi zdá, že v politike sa niekedy dá spájať nespojiteľné a ja si tuná myslím, že v kríze dôvery, v kríze autorít, v kríze zastupiteľskej demokracie nám jasne a do neba svieti to, že dvaja partneri, ktorí sa zhodli na ústavných zmenách, si navzájom neveria. Prečo KDH pri téme, kedy potrebuje ústavnú zmenu pri hodnotovej otázke zapracovania do ústavy znenie ochrany rodiny a ja to dávam do úvodzoviek, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, toto nepredkladá iba a len zvlášť, kde následne za tým môže byť ústavná zmena, ktorá sa dotýka justície. Je to len a len preto, že ani partneri, ktorí chcú ústavnú ochranu, si navzájom neveria. Neveria ani tomu, že by po sebe nasledujúce dve ústavné zmeny dostali posvätenie deväťdesiatich poslancov, a preto tuná prišli s konštruktom, ktorý hovorí, že musíme vypáčiť z tejto snemovne deväťdesiat hlasov, vypáčiť tým, že pre niekoho je dôležitá jedna téma, pre niekoho druhá téma a vo vzájomnej kontrole ich spojili a teraz nútia jednu skupinu ľudí hlasovať aj v prospech niektorým zmenám, ktoré sa im možno nepáčia, ale nepriznajú to, pretože potom to má byť len jeden jediný výsledok, budeme v nasledujúcom politickom živote predávať to, že sme presadili ústavnú ochranu rodiny a že niečo robíme s justíciou. Obidve sú falošné a toto vypačovanie, si myslím, že sa nám môže škaredo, škaredo vypomstiť. Vypomstí sa možno v blízkej a možno vo vzdialenej budúcnosti.
Prečo, kolegovia z KDH, prečo, kolegovia zo SMER-u, nerozdelíte tieto dva návrhy a necháte slobodne poslancov tejto snemovne rozhodnúť o každom jednom zvlášť? Viem, že v prípade rodiny o to snaha bola, dokonca je tu predložený návrh, tak ho nechajme a nehrajme sa, že robíme politiku, robíme iba to, že si dve parlamentné strany medzi sebou navzájom neveria a spojili nespojiteľné. Pýtam sa, či tu nemáme aj nejaké iné možné záujmy, a viem si predstaviť vo voľnej analógii, že tento kšeft by mohol urobiť za nejakú kultúrnu alebo školskú autonómiu aj MOST - HÍD. Sedem hlasov majú, a ak by toto sa stalo obsahom prezidentskej kampane, mohli sme mať na stole toto a takisto by sa to vám, kolegovia z KDH, nepáčilo, z SDKÚ, kde sa v tejto debate odrazu objaví Ľudo Kaník s pozmeňujúcim návrhom. Nie je to náhodou kšeft za ústavnú ochranu druhého piliera? Ja by som chcel vedieť, či ústavná ochrana, možnože to tu pribudne a budeme hlasovať nie o dvoch ústavných zmenách, ale troch. A dokonca to vyjadrenie je také, že tu máme kompletnú zmenu mnohých, a dokonca, zdá sa mi, že všetkých, ako hovoril predrečník, ustanovení, ktoré v tvrdých rokovaniach, ako sme boli svedkami v médiách, dohadoval SMER pôvodne iba s KDH. Čiže ústavná ochrana druhého piliera je nasledujúcim kšeftom, môžme hovoriť vo voľnej analógii so SaS-kou, možnože by tej sociálnej demokracii viacej svedčalo to, že by potrebovali sedem hlasov liberálov na to, aby mohli urobiť po svojom čistky alebo očistenie justície, a teda by spojili nespojiteľné a dali by registrované partnerstvá spolu s plošnými previerkami alebo vôbec ochranou justície do jedného konštruktu, do jedného hlasovania a tento, ak by ste ho volali, kolegovia z KDH, ako účelový kšeft a účelové spojenie, ani by som sa vám nečudoval.
Čiže nemajte nám za zlé, tí, ktorí sa pozeráme zvonka na to, akým spôsobom chcete vypáčiť z tejto snemovne deväťdesiat hlasov, že za toto ja jednoducho hlasovať nemôžem, a môj postoj, že toto proste nie je spojiteľné, a postoj ten, že tohto hlasovania sa nezúčastním napriek tomu, že som z hodnotových princípov posunul návrh tejto ústavnej zmeny z prvého čítania sem, hlasovať jednoducho nemôžem. Nemajte mi za zlé, že to voláme kšeftom, politickým dealom, pretože dve nesúvisiace témy nemôžu byť na akýkoľvek utilitárny účel spojené za účelom nájdenia deväťdesiatich poslancov tejto snemovne, aby dve témy, ktoré sú, jedna z nich je vlastná a dlhodobo presadzovaná jedným politickým subjektom, vymenili za to, že v plošných previerkach, tomu sa budem venovať následne, urobíte a pustíte do toho atómovú bombu s dlhým rádioaktívnym spadom.
Druhá téma, hodnotová téma, ktorej by som sa chcel venovať, je a mnohí predrečníci o tom hovorili, chýba mi tu možno to označenie a ja túto tému volám témou kultúrnej vojny. Nechcem sa dotýkať ľudí, ktorí v súčasnej situácii otvárajú ako keby pod rúškom naozaj ochrany rodiny témy, kde niekto chce bojovať pod zástavami, bojovať - a to, to nie je obraz, to je expressis verbis presne to, čo to znamená - pod vlajkami kultúry života a stávajú sa druhí a onálepkovajú pod vlajky kultúry smrti a táto kultúrna vojna si pekne v našej spoločnosti žije a naberá na pozornosti, vplyve, pochodujúce a ja z tohto miesta chcem prehlásiť, že kým sa táto otázka nedostane zase za okrúhle stoly, nezúčastním sa žiadnych pochodov, nech sú organizované z Bratislavy alebo z Košíc, pretože pod témou kultúrnej vojny - a vždy v histórii sa nám toto stalo, vždy a neopakovateľne -, že sa nám to stretne a dosť symbolicky sa nám to stretlo práve v Banskej Bystrici, pretože ak ľudia hodnôt, či sú vystavané na hodnotách humanizmu alebo kresťanstva, alebo tradícií kresťanskej, antickej, židovskej, a budú sa stavať proti hodnotám humanizmu, vyhrá len cynický pragmatizmus, politiky, ktoré sú stavené na politikách závisti - komunisti; alebo nenávisti - fašisti; naberú na vplyve a tým, tým pádom sa stane to, čo sa nám stalo v Banskej Bystrici, pretože zjednodušene lacné a jednoduché populistické riešenia pod bojom a vojnou kultúry života a kultúry smrti nám jednoducho musia vybuchnúť. Nevieme sa z histórie poučiť, pretože tí humanisti a tí ľudia, ktorí mali kresťanské hodnoty, boli v tých komunistických väzeniach a gulagoch, v tých koncentračných táboroch nútení nájsť modus vivendi na to, aby práve hodnotoví ľudia, ľudia hodnôt našli svoje vyjadrenie, svoj modus vivendi v boji proti tým ľuďom, ktorí nemajú hodnoty žiadne.
Táto spoločnosť, či to budeme nazývať spoločnosťou konzumu, spoločnosťou prevahy materiálneho, spoločnosťou nákupných a vyprázdnených hodnotových rámcov, čelí tomuto boju a po 25 rokoch tu niekto ohlasuje opäť kultúrnu vojnu a nepoučiteľní do nej jednoducho vstupujeme a myslím si, že ratio sa z tej debaty stráca a ľudia hodnôt strácajú svoje pozície, a preto si nemyslím, že celá táto debata o ústavnom konštrukte ochrany manželstva je do tejto spoločnosti v tejto ťaživej sociálnej, hospodárskej a krízovej situácii vhodná, pretože nielenže odpútava pozornosť, ale stavia proti sebe ľudí, ktorí dbajú o to, aby hodnoty tolerancie, lásky, vystavané rebríčky na tom, aby či už rodinné spolužitie, alebo spolužitie partnerov, ktorí sú iní, a my hodnotu tolerancie by sme si mali ctiť, už keď od ničoho iného, tak proste aj ten Jozef II. v histórii po všetkých reformách prišiel s Tolerančným patentom a toto je jedna z hodnôt, ktoré my máme hlboko zapísané, či už to budeme brať v slovenskej alebo stredoeurópskej, alebo európskej tradícii.
Preto vás prosím, skúsme pri hodnotových témach neohlasovať kultúru vojny, nenálepkujme sa zástavami kultúry života a kultúry smrti. Nepochodujme proti sebe a radšej si sadnime za okrúhly stôl a skúsme nájsť modus vivendi, ktoré nám dopraje to, že nebudeme stavať ľudí hodnôt proti sebe, pretože naozaj vyhrajú ľudia, ktorí neuznávajú okrem peňazí, vplyvu, moci takmer nič. A takých je, bohužiaľ, aj v našej spoločnosti prevaha a cynický pragmatizmus a technológia moci sa dostáva aj do našej štátnej správy, k našim politickým vyjadreniam, je to ľahko uchopiteľné, je to útok na prvú signálnu a tým pádom čelíme obrovským problémom a ešte len budeme čeliť, ak sa budú sporiť ľudia, ktorým o niečo naozaj v spoločnosti ide.
Tretia poznámka je k justícii a toto je dôvod, prečo sa nemôžem zúčastniť hlasovania, pretože nedovolím si, aby sme justíciu čistili spúšťaním možných spravodajských hier. Tak ako je nastavený proces a pomenoval ho pán, pomenovával ho a snažil sa z celej debaty, ktorú som počúval, asi najplastickejšie zobraziť pán poslanec Abrhan. Hovoril o tom, že Súdna rada predtým, ako bude rozhodovať, dostane previerky NBÚ. Tuná pán spravodajca pred chvíľkou hovoril o tom, že nie z dôvodu toho, či môžu alebo nemôžu nakladať s utajenými informáciami, ale z hľadiska, a teraz sa podržme, z hľadiska morálnej spôsobilosti a morálnej integrity zainteresovaných ľudí bude rozhodovať NBÚ pri spolupráci tajných služieb, ktoré Súdnej rade budú chystať ako keby podklady na to, či morálna spôsobilosť a integrita sudcov bude Súdnou radou posudzovaná takým spôsobom, že týmto požiadavkám bude vyhovené. V dobe silnej mediokracie, v dobe absolútnej nedôvery k týmto orgánom, vôbec zneužiteľnosti čistejších inštitútov ako tento inštitút, ktorý chceme zaviesť, sa mi zdá, že urobiť zo sudcu, ktorý napriek všetkému si dovolí súdiť "padni komu padni", naňho chystáme naozaj kladivo, aby či už ex post, alebo priamo, pri jeho rozhodovaní mal kdesi v pozadí to, že ho niekto môže a bude chcieť vyzliekať z taláru za rozhodovaciu činnosť. O tom sa bavíme, o toto mám strach.
A myslím si, že púšťať do celkového procesu to, že NBÚ poskytne informácie a za zavretými dverami bude Súdna rada posudzovať a následne už idú len prostriedky Ústavného súdu alebo prezident, je málo a nekráčame dobrou cestou. A myslím si, že naozaj rozohrávaním spravodajských hier alebo možným rozohrávaním spravodajských hier pri menách konkrétnych osudov sudcov sa justícia proste čistiť nedá. Myslím si, že nerobíme dobre, že neviem odhadnúť, tak ako tu hovorili predtým, či betónujeme stav na dekádu, možno na dve, ale súhlasím s tým, že ak ten nástroj nenazveme priamo kladivom, ale atómovou bombou s dlhým rádioaktívnym spadom, tak o tom dnes rokuje snemovňa. A dúfam, že aspoň tí, ktorí sa chystajú za túto ústavnú zmenu hlasovať, vedia, čo činia, a že tento nástroj, ktorý pod krásnou myšlienkou očisty justície, pretože veľa ľudí má toto na srdci, aby sme vyriešili to, že justícia nepracuje v napĺňaní a hľadaní spravodlivosti, nastoľujú taký inštitút v rámci plošných previerok, ktorý je neakceptovateľný, a vyzývam a chcem sa od tohto dištancovať.
Vzhľadom na to, že som trošku hlasovo indisponovaný v tejto chvíli preruším svoj prejav a dúfam, že pozmeňovací návrh, ktorý viem, že sa chystá pre ústne prihlásených, nakoniec padne, nájde dostatočnú podporu v rámci pléna, čiže 15 podpisov a skúsime aspoň tú hodnotovú tému dostať do tej situácie, do ktorej sme ju mali dostať úplne na začiatku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, no, nemyslím si, že šťastné z tvojej strany nazývať spoluprácu na hodnotové veci a na odbornej problematike medzi stranou SMER a KDH za deal. Tak istá spolupráca je aj medzi stranou SMER a OĽaNO pri riešení rómskej otázky, ak si si nevšimol, a tiež to nikto nenazýva deal. Jednoducho je to problém, ktorý sa snažíme, SMER a OĽaNO, riešiť. Čiže ja by som trošku zvážil do budúcnosti používať takéto slová. Nehovoriac o tom, budem citovať alebo budem súhlasiť s pánom poslancom Kvasničkom, že v podstate aj v SMER-e máme silné konzervatívne krídlo. A jednoducho tomu krídlu závisí a záleží na určitých hodnotách a tými hodnotami je aj to manželstvo, ktoré je zakotvené alebo by malo byť zakotvené v ústave. Čiže je to podľa mňa prirodzené, že vieme sa zhodnúť aj s opozičnými stranami niektorými na niektorých témach, tak ako s OĽaNO v boji proti problémom, ktoré sú pri rómskej menšine, tak s KDH v boji proti problémom v justícii alebo pri boji za hodnoty, ako sú kresťanstvo.
Čiže ja si osobne myslím, že používať takéto slovo, že deal, je - zvlášť z úst predstaviteľa strany OĽaNO - dosť nevhodné. Toľko z mojej strany.

Naši kolegovia z KDH, mám taký pocit, že si na dobytie tej svojej osemtisícovky, ktorou je deklarácia o jedinečnosti manželstva v ústave, zobrali do vrcholového družstva aj justíciu. A, samozrejme, po vztýčení zástavy KDH na tej ich kóte, mám pocit, že tá justícia pôjde po lane na inú osemtisícovku. So zaviazanými očami, s váhami a mečom bude balansovať na lane v nádeji, ktorú vyjadril pred časom kolega Kaník, že budeme sa snažiť, aby sme to potom upravili v tých zákonoch. Ale povedzme si otvorene, v tejto sále všetci vieme, že keď tá justícia bude dosť ďaleko od tej prvej kóty a dosť ďaleko k tej druhej kóte, tak z tej druhej kóty, z tej tzv. reformy justície jej odrežú to lano. Ona spadne. To znamená - a akokoľvek tu kolega hovoril o tom, že sa nemá používať pojem deal, ja to poviem tradične slovensky - je to zlý kšeft. Mňa nikto nebude podozrievať, že nectím život od narodenia, že nectím právo lekára na výhradu vo svedomí, že nepovažujem rodinu za základ spoločnosti. Ale musím povedať, že budúcnosť Slovenska je kategoricky ohrozená stavom justície a môže byť kategoricky zhoršená tým, čo sa chystá a čo bude, ako tým, že by tá budúcnosť bola ohrozená tým, že v ústave nebude táto veta. Ja s tou vetou nemám problém, ale musím povedať, že toto je zlý kšeft pre budúcnosť Slovenska a Viskupičovo stroncium, to ešte bude dlho padať.

No, ja to budem opakovať viackrát, už som to dnes povedal. Je tu príležitosť, keď sa príležitosť nevyužije na zmenu, už sa nebude veľmi, veľmi dlho opakovať. To si jednoducho treba uvedomiť.
Potom druhá vec. Z toho, čo si hovoril, kolega Viskupič, to je buď previerky áno, alebo previerky nie. Pretože ak povieme, že previerky áno, a ja si myslím, že ten stav v súdnictve je tak žalostný, že bez tých previerok spôsobilosti sa nemáme z neho šancu vyhrabať, tak jednoducho niekto musí urobiť ten prvý krok a zistiť informácie, ktoré zákon vymedzuje, že treba zistiť o danom sudcovi alebo kandidátovi. A kto to má spraviť, znova sa spýtam, Matica slovenská, keď nie NBÚ, alebo zväz včelárov, keď nie NBÚ? Veď máme nejaké inštitúcie, nemáme ich nepreberné množstvo. Niekomu to zveriť musíme a dôležité je len, aby sme im nedali, podľa môjho názoru, do rúk rozhodovaciu právomoc. Ale každý aby sa na tom podieľal len svojou troškou. To znamená ten, kto je vybavený na zisťovanie informácií, bude zisťovať informácie. Tí ďalší budú zaujímať stanoviská a prezident bude v konečnom dôsledku rozhodovať.
Až sa bojíme toho, že tie informácie sa zhromaždia, no áno, sú tu isté riziká, môžu aj uniknúť, ale týmto rizikám už dnes podliehajú všetci, ktorí podliehajú previerkam bezpečnosti, a napriek tomu ich podstupujú. Veď zamerajme sa na elimináciu tých rizík, ako som hovoril už mnohokrát, a to nie je ako niektorí hovorili, že potom, teraz, dnes rokujeme o tých zákonoch a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Viskupič, opakovane ste tento návrh zmeny ústavy nazvali kšeftom, dealom medzi KDH a SMER-om. Pán kolega, chcem sa spýtať, to, že z vašej strany OĽaNO je vládny zmocnenec poslanec Pollák pre stranu SMER, to bol tiež kšeft OĽaNO - SMER alebo to bol tiež deal. Ak to tak bolo, tak potom rozumiem tomu vášmu videniu (reakcie z pléna), že ako sa na Slovensku hovorí, podľa seba súdim teba.
Ja si myslím, že v tomto prípade ste, čo sa týka KDH, netrafili. Ale v tom druhom prípade, keď ste hovorili o téme manželstvo do ústavy ako o kultúrnej vojne, že je to súčasťou kultúrnej vojny, tam si myslím, že sa blížite pravde. Áno, pán kolega, je to zápas, je to hodnotový zápas. Je to zápas medzi kultúrou života na jednej strane a kultúrou smrti na druhej strane.
Pán Viskupič, síce používate slová o tolerancii, o novej tolerancii, ale pritom ja tento návrh považujem za obranu naozaj voči tomu, čo homoloby v Európe robí. Ak chcete vedieť niečo viac o tej novej tolerancii, obráťte sa na vášho kolegu v klube, kým tu ešte je pán Škripek. On o tom preložil knihu a vám môže dosvedčiť, že sme tu svedkami a stretávame sa skôr s tyraniou menšiny, a nie naopak.

Jofo, ja v zásade súhlasím s diagnostikou, ktorú si, ktorú si predviedol, aj s tou diagnózou, ktorú si určil. Súhlasím s tým, že keď sa na program dňa dostane kultúrny spor, tak to živí práve tými útokmi na prvú signálnu extrémistov, a že politika sa nakoniec celá pohne niekam, kde ani jedna strana ju nechcela mať.
Len ja nie som si istý, či odpoveďou na tú situáciu je nejaký druh rezignácie alebo, alebo zostávania v strede, poprípade zostávania mimo, lebo v strede sa zostať nedá a ten človek musí vždycky nejakým spôsobom vyjadriť názor. Dá sa zostať mimo, povedať, sú iné veci na riešenie, len potom takýto človek vlastne sa nezúčastňuje na tom výsledku, lebo on nejaký príde. On, výsledkom tých tlakov a protitlakov vždycky bude nejaký konkrétny stav. A dneska sa dostávame do situácie, kde tí ľudia hodnôt, o ktorých si hovoril, je otázne, či sú rovnako zastúpení na obidvoch stranách, ale dajme tomu, že prijmeme tézu, že sú, tí ľudia hodnôt nakoniec potlačia ten súčasný stav niekam. A tí, ktorí boli mimo, buď budú musieť potom povedať, áno, som, som spokojný s tým, kam sa dostalo, alebo vtedy budú musieť sami zo seba človeka hodnôt urobiť. Budú musieť povedať, toto mi nevyhovuje a idem proti tomu niečo spraviť. A práve vtedy sa v podstate do toho originálneho sporu zapájajú, len už môže byť neskoro.
Preto, myslím si, že všetko, čo má byť povedané v tomto spore, musí byť povedané dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som len možno zdôraznil jednu vec, myšlienku mi už vzal pán poslanec Kaník vo svojom vystúpení, vo svojej faktickej poznámke, ale ja by som možno zdôraznil práve tú skutočnosť, ktorú nesprávne pomenoval pán poslanec Viskupič, a to, že Národný bezpečnostný úrad rozhoduje. On nerozhoduje a ani nebude v tomto procese rozhodovať. Bude to orgán, ktorý bude procesne zabezpečovať zistenia a skutočnosti a vyhodnocovať ich, a tento podklad bude posúvať na rozhodovanie Súdnej rade. To je základný, základný omyl a základná dezinterpretácia tohto problému. Totižto Súdna rada nedisponuje vlastnou operatívnou činnosťou. Nakoniec ani NBÚ ňou nedisponuje a dožiadava si tieto zistenia od iných príslušných štátnych orgánov alebo príslušných zložiek. Čiže aby sme to dali na pravú mieru, NBÚ nebude rozhodovať.
Ďakujem.